Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) - Meropenem SaneXcel 500 mg
1. NÁZOV LIEKU
Meropenem SaneXcel 500 mg
Meropenem SaneXcel 1 000 mg
prášok na injekčný/infúzny roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Meropenem SaneXcel 500 mg
Každá injekčná liekovka obsahuje trihydrát meropenému, čo zodpovedá 500 mg meropenému.
Meropenem SaneXcel 1 000 mg
Každá injekčná liekovka obsahuje trihydrát meropenému, čo zodpovedá 1 000 mg meropenému.
Pomocná látka so známym účinkom:
Každá 500 mg injekčná liekovka obsahuje 104 mg uhličitanu sodného, čo zodpovedá približne 2,0 mEq sodíka (približne 45 mg).
Každá 1 000 mg injekčná liekovka obsahuje 208 mg uhličitanu sodného, čo zodpovedá približne 4,0 mEq sodíka (približne 90 mg).
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Prášok na injekčný/infúzny roztok.
Biely až svetložltý prášok.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Meropenem SaneXcel je indikovaný dospelým a deťom vo veku od 3 mesiacov na liečbu nasledujúcich infekcií (pozri časti 4.4 a 5.1):
- závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie súvisiacej s pľúcnou ventiláciou
- bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze
- komplikované infekcie močových ciest
- komplikované intraabdominálne infekcie
- pôrodné a popôrodné infekcie
- komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
- akútna bakteriálna meningitída.
Meropenem SaneXcel sa môže používať na liečbu pacientov s febrilnou neutropéniou, pri ktorej je podozrenie, že je spôsobená bakteriálnou infekciou.
Liečba pacientov s bakteriémiou, ktorá sa vyskytuje v súvislosti s ktoroukoľvek z vyššie uvedených infekcií alebo pri ktorej existuje podozrenie, že s nimi súvisí.
Je potrebné vziať do úvahy oficiálne usmernenia týkajúce sa správneho používania antibiotík.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Tabuľky uvedené nižšie poskytujú všeobecné odporúčania na dávkovanie.
Podávaná dávka meropenému a dĺžka liečby závisia od typu liečenej infekcie, vrátane jej závažnosti, a od klinickej odpovede pacienta.
Pri liečbe niektorých typov infekcií, ako sú infekcie vyvolané menej citlivými druhmi baktérií (napr. Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa alebo Acinetobacter spp.), alebo veľmi závažné infekcie, môže byť zvlášť vhodná dávka až 2 g trikrát denne u dospelých a dospievajúcich a dávka až 40 mg/kg trikrát denne u detí.
Pri liečbe pacientov s renálnou insuficienciou je potrebné ďalšie prehodnotenie dávkovania (pozri nižšie).
Dospelí a dospievajúci
| Infekcia | Dávka podávaná každých 8 hodín |
|---|---|
| Pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie súvisiacej s pľúcnou ventiláciou | 500 mg alebo 1 g |
| Bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze | 2 g |
| Komplikované infekcie močových ciest | 500 mg alebo 1 g |
| Komplikované intraabdominálne infekcie | 500 mg alebo 1 g |
| Pôrodné a popôrodné infekcie | 500 mg alebo 1 g |
| Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 500 mg alebo 1 g |
| Akútna bakteriálna meningitída | 2 g |
| Liečba pacientov s febrilnou neutropéniou | 1 g |
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie počas približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6).
Prípadne sa dávky do 1 g môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie počas približne 5 minút. K dispozícii sú obmedzené údaje o bezpečnosti podporujúce podanie 2 g dávky dospelým vo forme intravenóznej bolusovej injekcie.
Porucha funkcie obličiek
Dávka pre dospelých a dospievajúcich s klírensom kreatinínu nižším ako 51 ml/min sa má upraviť podľa pokynov uvedených nižšie. K dispozícii sú obmedzené údaje podporujúce podávanie takto upravených dávok pre jednotkovú dávku 2 g.
Klírens kreatinínu (ml/min) | Dávka (na základe „jednotkovej“ dávky 500 mg alebo 1 g alebo 2 g, pozri tabuľku vyššie) | Frekvencia |
|---|---|---|
| 26 – 50 | jedna „jednotková“ dávka | každých 12 hodín |
| 10 – 25 | polovica jednej jednotkovej dávky | každých 12 hodín |
| < 10 | polovica jednej jednotkovej dávky | každých 24 hodín |
Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou a hemofiltráciou. Požadovaná dávka sa má podať po ukončení cyklu hemodialýzy.
Pre pacientov podstupujúcich peritoneálnu dialýzu nie je stanovené žiadne odporúčanie na dávkovanie.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.4).
Dávkovanie u starších pacientov
U starších pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s hodnotami klírensu kreatinínu nad 50 ml/min nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Pediatrická populácia
Deti mladšie ako 3 mesiace
Účinnosť a bezpečnosť meropenému u detí mladších ako 3 mesiace neboli stanovené a nebol určený optimálny dávkovací režim. Obmedzené farmakokinetické údaje však naznačujú, že vhodným dávkovacím režimom môže byť podávanie 20 mg/kg každých 8 hodín (pozri časť 5.2).
Deti vo veku od 3 mesiacov do 11 rokov a s telesnou hmotnosťou do 50 kg
Odporúčané dávkovacie režimy sú uvedené v tabuľke nižšie:
| Infekcia | Dávka podaná každých 8 hodín |
|---|---|
| Pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie súvisiacej s pľúcnou ventiláciou | 10 alebo 20 mg/kg |
| Bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze | 40 mg/kg |
| Komplikované infekcie močových ciest | 10 alebo 20 mg/kg |
| Komplikované intraabdominálne infekcie | 10 alebo 20 mg/kg |
| Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 10 alebo 20 mg/kg |
| Akútna bakteriálna meningitída | 40 mg/kg |
| Liečba pacientov s febrilnou neutropéniou | 20 mg/kg |
Deti s telesnou hmotnosťou nad 50 kg
Má sa podať rovnaká dávka ako u dospelých.
Nie sú žiadne skúsenosti u detí s poruchou funkcie obličiek.
Spôsob podávania
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie počas približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6). Prípadne sa dávky meropenému do 20 mg/kg môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie počas približne 5 minút. K dispozícii sú obmedzené údaje o bezpečnosti podporujúce podanie 40 mg/kg dávky deťom vo forme intravenóznej bolusovej injekcie.
Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Precitlivenosť na akékoľvek iné karbapenémové antibiotikum.
Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažná kožná reakcia) na akýkoľvek iný typ betalaktámového antibiotika (napr. penicilíny alebo cefalosporíny).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Pri výbere meropenému na liečbu individuálneho pacienta sa má vziať do úvahy vhodnosť použitia karbapenémového antibiotika na základe faktorov, ako sú závažnosť infekcie, prevalencia rezistencie na iné vhodné antibiotiká a riziko selekcie baktérií rezistentných na karbapeném.
Rezistencia Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa a Acinetobacter spp.
Rezistencia Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa a Acinetobacter spp. na penémy sa líši v rámci Európskej únie. Predpisujúci lekári majú vziať do úvahy lokálnu prevalenciu rezistencie týchto baktérií na penémy.
Hypersenzitívne reakcie
Tak ako pri všetkých betalaktámových antibiotikách, aj pri tomto lieku boli hlásené závažné a zriedkavo aj fatálne hypersenzitívne reakcie (pozri časti 4.3 a 4.8).
Pacienti s precitlivenosťou na karbapenémy, penicilíny alebo iné betalaktámové antibiotiká v anamnéze môžu byť precitlivení aj na meropeném. Pred začatím liečby meropenémom sa má dôkladne preveriť výskyt predchádzajúcich hypersenzitívnych reakcií na betalaktámové antibiotiká.
Pri iných betalaktámových antibiotikách boli hlásené hypersenzitívne reakcie, ktoré viedli ku Kounisovmu syndrómu (akútny alergický spazmus koronárnych artérií, ktorý môže viesť k infarktu myokardu, pozri časť 4.8).
Ak sa objaví závažná alergická reakcia, má sa podávanie lieku ukončiť a majú sa prijať vhodné opatrenia.
U pacientov, ktorí dostávali meropeném, boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (Severe Cutaneous Adverse Reactions, SCAR), ako je Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN), lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug Reaction with Eosinophilia and Systemic Symptoms, DRESS), multiformný erytém (EM) a akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP) (pozri časť 4.8). Ak sa objavia prejavy a príznaky, ktoré svedčia o týchto reakciách, meropeném sa má okamžite vysadiť a má sa zvážiť iná alternatívna liečba.
Kolitída spojená s antibiotickou liečbou
Kolitída spojená s antibiotickou liečbou a pseudomembranózna kolitída sa hlásila takmer pri všetkých antibiotikách, vrátane meropenému, a môže mať rozsah závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s hnačkou počas alebo následne po podaní meropenému (pozri časť 4.8). Má sa zvážiť ukončenie liečby meropenémom a podanie špecifickej liečby infekcie vyvolanej Clostridioides difficile. Lieky inhibujúce peristaltiku sa nemajú podávať.
Záchvaty
Počas liečby karbapenémami, vrátane meropenému, boli zriedkavo hlásené záchvaty (pozri časť 4.8).
Rabdomyolýza
Rabdomyolýza bola hlásená pri použití meropenému. Ak sa objavia prejavy a príznaky rabdomyolýzy, podávanie meropenému sa má ukončiť a má sa začať vhodná liečba (pozri časť 4.8).
Poškodenie pečene indukované liekom (Drug-Induced Liver Injury, DILI)
Počas liečby meropenémom sa má dôsledne sledovať funkcia pečene z dôvodu rizika DILI (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytne závažné DILI, má sa zvážiť prerušenie liečby, ak je to klinicky vhodné. S liečbou meropenémom sa môže opätovne začať, len ak sa to považuje za nevyhnutné.
Použitie u pacientov s ochorením pečene: u pacientov s už prítomnými poruchami pečene sa má počas liečby meropenémom sledovať funkcia pečene. Nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.2).
Coombsov test
Počas liečby meropenémom sa môže objaviť pozitívny výsledok priameho alebo nepriameho Coombsovho testu.
Súbežné použitie kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu
Súbežné použitie meropenému a kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Meropenem SaneXcel obsahuje sodík
Meropenem SaneXcel 500 mg: Tento liek obsahuje 46 mg sodíka v 500 mg dávke, čo zodpovedá 2,3 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Meropenem SaneXcel 1 000 mg: Tento liek obsahuje 92 mg sodíka v 1 000 mg dávke, čo zodpovedá 4,6 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Má sa to vziať do úvahy u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.
4.5 Liekové a iné interakcie
Probenecid
Okrem štúdie s probenecidom sa neuskutočnili žiadne špecifické interakčné štúdie.
Probenecid súťaží s meropenémom o aktívnu tubulárnu sekréciu, a tým inhibuje renálnu exkréciu meropenému, čo má za následok predlženie eliminačného polčasu a zvýšenie plazmatickej koncentrácie meropenému. Pri súbežnom podávaní probenecidu s meropenémom je potrebná opatrnosť.
Kyselina valproová
Pri súbežnom podávaní kyseliny valproovej a karbapenémových antibiotík sa hlásilo zníženie hladín kyseliny valproovej v krvi o 60 – 100 % počas približne dvoch dní. Vzhľadom na rýchly nástup a rozsah zníženia sa súbežné podávanie kyseliny valproovej s karbapenémami nepovažuje za zvládnuteľné, a preto je potrebné sa mu vyhnúť (pozri časť 4.4).
Perorálne antikoagulanciá
Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zvýšiť jeho antikoagulačný účinok. Bolo hlásených veľa prípadov zvýšenia antikoagulačného účinku perorálne podávaných antikoagulancií vrátane warfarínu u pacientov, ktorí súbežne dostávali antibiotiká. Riziko sa môže líšiť v závislosti od typu infekcie, veku a celkového stavu pacienta, takže podiel antibiotika na zvýšenie medzinárodného normalizovaného pomeru (International Normalised Ratio, INR) je ťažké posúdiť. Počas súbežného podávania antibiotík a perorálneho antikoagulancia a krátko po jeho ukončení sa odporúča časté sledovanie INR.
Potenciálny účinok meropenému na väzbu iných liekov na bielkoviny alebo na ich metabolizmus sa neskúmal. Väzba na bielkoviny je však taká nízka, že sa na základe tohto mechanizmu neočakávajú interakcie s inými liečivami.
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití meropenému u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).
Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu meropenému počas gravidity.
Dojčenie
Bolo hlásené, že malé množstvá meropenému sa vylučujú do ľudského mlieka. Meropeném sa nemá používať u dojčiacich žien, pokiaľ potenciálny prínos pre matku neprevýši potenciálne riziko pre dieťa.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov sa má však vziať do úvahy, že pri liečbe meropenémom boli hlásené bolesti hlavy, halucinácie a kŕče.
4.8 Nežiaduce účinky
V rámci analýzy údajov u 4 872 pacientov s 5 026 expozíciami liečbe meropenémom boli najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami súvisiacimi s meropenémom: hnačka (2,3 %), vyrážka (1,4 %), nauzea/vracanie (1,4 %) a zápal v mieste podania (1,1 %). Najčastejšie hlásenými laboratórnymi testami zistenými nežiaducimi udalosťami súvisiacimi s meropenémom boli trombocytóza (1,6 %) a zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov (1,5 – 4,3 %).
V tabuľke nižšie sú všetky nežiaduce reakcie uvedené podľa tried orgánových systémov a frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 1
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduca udalosť |
|---|---|---|
| Infekcie a nákazy | menej časté | orálna a vaginálna kandidóza |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | časté | trombocytémia |
| menej časté | eozinofília, trombocytopénia, leukopénia, neutropénia, agranulocytóza, hemolytická anémia | |
| Poruchy imunitného systému | menej časté | angioedém, anafylaxia (pozri časti 4.3 a 4.4) |
| Poruchy nervového systému | časté | bolesť hlavy |
| menej časté | parestézia | |
| zriedkavé | záchvaty (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | časté | hnačka, vracanie, nauzea, bolesť brucha |
| menej časté | kolitída súvisiaca s antibiotikami (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | časté | zvýšená hladina aminotransferáz, zvýšená hladina alkalickej fosfatázy v krvi, zvýšenie hladiny laktátdehydrogenázy v krvi |
| menej časté | zvýšený bilirubín v krvi, liekom indukované poškodenie pečene* | |
| Psychiatrické poruchy | zriedkavé | delírium |
| Poruchy metabolizmu a výživy | menej časté | hypokaliémia |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | časté | vyrážka, pruritus |
| menej časté | žihľavka, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém (pozri časť 4.4) | |
| neznáme | liekmi vyvolaná reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS syndróm), akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | neznáme | rabdomyolýza |
| Poruchy obličiek a močových ciest | menej časté | zvýšenie hladiny kreatinínu v krvi, zvýšenie hladiny močoviny v krvi |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | časté | zápal, bolesť |
| menej časté | tromboflebitída, bolesť v mieste podania injekcie |
* DILI zahŕňa hepatitídu a zlyhanie pečene.
Kounisov syndróm
Pri použití iných betalaktámových antibiotík boli hlásené prípady akútneho koronárneho syndrómu spojeného s alergickou reakciou (Kounisov syndróm) (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Meropeném je schválený na použitie u detí vo veku od 3 mesiacov. Na základe obmedzených dostupných údajov neexistuje dôkaz o zvýšenom riziku akejkoľvek nežiaducej reakcie na liek u detí. Všetky prijaté hlásenia sú konzistentné s prípadmi pozorovanými u dospelých.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Relatívne predávkovanie je možné u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak nie je dávka upravená tak, ako je uvedené v časti 4.2. Obmedzené skúsenosti po uvedení lieku na trh naznačujú, že ak sa v dôsledku predávkovania vyskytnú nežiaduce reakcie, sú zhodné s profilom nežiaducich reakcií opísaným v časti 4.8, sú spravidla mierne a po vysadení lieku alebo znížení dávky ustúpia. Má sa zvážiť symptomatická liečba.
U osôb s normálnou funkciou obličiek dochádza k rýchlej eliminácii obličkami.
Meropeném a jeho metabolit je možné odstrániť hemodialýzou.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, karbapenémy; ATC kód: J01DH02.
Mechanizmus účinku
Meropeném dosahuje svoju baktericídnu aktivitu inhibíciou syntézy bunkovej steny grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií väzbou na proteíny viažuce penicilín (penicillin-binding proteins, PBP).
Farmakokinetický/farmakodynamický (FK/FD) vzťah
Podobne ako pri iných betalaktámových antibiotikách sa ukázalo, že čas, kedy koncentrácie meropenému presahujú minimálne inhibičné koncentrácie (MIC) (t > MIC), najlepšie koreluje s účinnosťou. V predklinických modeloch preukázal meropeném aktivitu, keď plazmatické koncentrácie presiahli MIC infekčného mikroorganizmu po dobu približne 40 % dávkovacieho intervalu. Táto cieľová hodnota nebola klinicky potvrdená.
Mechanizmus rezistencie
Bakteriálna rezistencia na meropeném môže byť dôsledkom: (1) zníženej priepustnosti vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií (kvôli zníženej produkcii porínov), (2) zníženej afinity k cieľovým PBP, (3) zvýšenej expresie zložiek efluxnej pumpy a (4) produkcie betalaktamáz, ktoré môžu hydrolyzovať karbapenémy.
V Európskej únii boli hlásené lokálne ohniská infekcií spôsobených baktériami rezistentnými na karbapeném.
Medzi meropenémom a skupinami liečiv ako sú chinolóny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny neexistuje skrížená rezistencia cieľových mikroorganizmov. Baktérie však môžu vykazovať rezistenciu na viac ako na jednu skupinu antibiotík, ak rezistencia vznikla na podklade nepriepustnosti a/alebo efluxnej pumpy (púmp).
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre meropeném a sú uvedené tu:
https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx
Prevalencia získanej rezistencie sa môže u vybraných druhov líšiť geograficky a v čase, a preto je žiaduce získať miestne informácie o rezistencii, obzvlášť pri liečbe závažných infekcií. Podľa potreby sa má vyžiadať stanovisko odborníka, ak je miestna prevalencia rezistencie taká, že prínos lieku je prinajmenšom pri niektorých typoch infekcií sporný.
Nasledujúci zoznam patogénov je odvodený z klinických skúseností a terapeutických odporúčaní.
Bežne citlivé druhy
Grampozitívne aeróby
Enterococcus faecalis$
Staphylococcus aureus (citlivý na meticilín)£
Staphylococcus spp. (citlivé na meticilín) vrátane Staphylococcus epidermidis
Streptococcus agalactiae (skupina B)
skupina Streptococcus anginosus (streptokoky skupiny G, SAG)
Streptococcus pneumoniae
Streptococcus pyogenes (skupina A)
Gramnegatívne aeróby
Citrobacter freudii
Citrobacter koseri
Klebsiella aerogenes
Enterobacter cloacae
Escherichia coli
Haemophilus influenzae
Klebsiella oxytoca
Klebsiella pneumoniae
Morganella morganii
Neisseria meningitidis
Proteus mirabilis
Proteus vulgaris
Serratia marcescens
Grampozitívne anaeróby
Clostridium perfringens
Peptoniphilus asaccharolyticus
Peptostreptococcus spp. (vrátane P. micros, P. anaerobius, P. magnus)
Gramnegatívne anaeróby
Bacteroides caccae
skupina Bacteroides fragilis
Prevotella bivia
Prevotella disiens
Druhy, pri ktorých môže byť získaná rezistencia problémom
Grampozitívne aeróby
Enterococcus faecium$†
Gramnegatívne aeróby
Acinetobacter spp.
Burkholderia cepacia
Pseudomonas aeruginosa
Prirodzene rezistentné mikroorganizmy
Gramnegatívne aeróby
Stenotrophomonas maltophilia
Legionella spp.
Iné mikroorganizmy
Chlamydophila pneumoniae
Chlamydophila psittaci
Coxiella burnetii
Mycoplasma pneumoniae
$ Druhy vykazujúce prirodzenú strednú citlivosť.
£ Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín sú rezistentné na meropeném.
† Miera rezistencie ≥ 50 % v jednej alebo viacerých krajinách EÚ.
Sopľavka a melioidóza: Použitie meropenému u ľudí sa zakladá na in vitro údajoch o citlivosti u B. mallei a B. pseudomallei a na obmedzených údajoch u ľudí. Ošetrujúci lekári sa majú riadiť národnými a/alebo medzinárodnými schválenými dokumentmi týkajúcimi sa liečby sopľavky a melioidózy.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Priemerný plazmatický polčas u zdravých osôb je približne 1 hodina, priemerný distribučný objem je približne 0,25 l/kg (11 – 27 l) a priemerný klírens je 287 ml/min pri dávke 250 mg s poklesom na 205 ml/min pri dávke 2 g. Po podaní dávok 500, 1 000 a 2 000 mg vo forme infúzie trvajúcej 30 minút sa dosiahnu priemerné hodnoty Cmax približne 23, 49 a 115 μg/ml, v uvedenom poradí, čo zodpovedá hodnotám AUC 39,3; 62,3 a 153 μg.h/ml, v uvedenom poradí. Hodnoty Cmax po infúzii trvajúcej 5 minút sú 52 a 112 μg/ml po dávkach 500 a 1 000 mg v uvedenom poradí. Pri podávaní opakovaných dávok v 8-hodinových intervaloch nedochádza u osôb s normálnou funkciou obličiek ku kumulácii meropenému.
V štúdii s 12 pacientmi, ktorým bol po chirurgickom zákroku podávaný meropeném v dávke 1 000 mg v 8-hodinových intervaloch z dôvodu intraabdominálnych infekcií, boli hodnoty Cmax a polčas porovnateľné s hodnotami u zdravých osôb, zaznamenal sa však vyšší distribučný objem 27 l.
Distribúcia
Priemerná väzba meropenému na plazmatické bielkoviny bola približne 2 % a nezávisela od koncentrácie. Po rýchlom podaní (5 minút alebo menej) je farmakokinetika biexponenciálna, avšak po 30-minútovej infúzii je to oveľa menej zreteľné. Ukázalo sa, že meropeném dobre preniká do viacerých telesných tekutín a tkanív: vrátane pľúc, bronchiálneho sekrétu, žlče, cerebrospinálneho moku, gynekologických tkanív, kože, fascií, svalov a peritoneálnych exsudátov.
Biotransformácia
Meropeném sa metabolizuje hydrolýzou betalaktámového kruhu za vzniku mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. Meropeném vykazuje in vitro zníženú citlivosť voči hydrolýze ľudskou dehydropeptidázou-I (DHP-I) v porovnaní s imipenémom a nie je potrebné súbežne podávať inhibítor DHP-I.
Eliminácia
Meropeném sa primárne vylučuje nezmenený obličkami; približne 70 % (50 – 75 %) dávky sa v nezmenenej forme vylúči v priebehu 12 hodín. Ďalších 28 % sa vylúči v podobe mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. Vylučovanie stolicou predstavuje približne iba 2 % dávky. Nameraný renálny klírens a vplyv probenecidu poukazujú na to, že meropeném sa vylučuje filtráciou aj tubulárnou sekréciou.
Porucha funkcie obličiek
Porucha funkcie obličiek vedie k zvýšeniu AUC v plazme a dlhšiemu polčasu meropenému. AUC meropenému sa zvýšila 2,4-násobne u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 33 – 74 ml/min), 5-násobne u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 4 – 23 ml/min) a 10-násobne u hemodialyzovaných pacientov (CrCl < 2 ml/min) v porovnaní so zdravými osobami (CrCl > 80 ml/min). AUC mikrobiologicky neaktívnych metabolitov s otvoreným kruhom bola tiež výrazne zvýšená u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Úprava dávky sa odporúča u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou a hodnota klírensu počas hemodialýzy je približne 4-krát vyššia ako u pacientov s anúriou.
Porucha funkcie pečene
Štúdia u pacientov s alkoholovou cirhózou nepoukazuje na žiadny vplyv ochorenia pečene na farmakokinetiku meropenému po opakovaných dávkach.
Dospelí pacienti
Farmakokinetické štúdie uskutočnené u pacientov nepreukázali významné rozdiely vo farmakokinetike v porovnaní so zdravými osobami s rovnakou funkciou obličiek. Populačný model odvodený z údajov u 79 pacientov s intraabdominálnou infekciou alebo pneumóniou poukázal na závislosť centrálneho objemu od telesnej hmotnosti a klírensu od klírensu kreatinínu a veku.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika u dojčiat a detí s infekciou mala pri dávkach 10, 20 a 40 mg/kg hodnoty Cmax približujúce sa hodnotám u dospelých po podaní dávok 500, 1 000 a 2 000 mg. Porovnanie preukázalo zhodu vo farmakokinetike medzi dávkami a polčasmi podobne ako u dospelých, s výnimkou najmladších pacientov (< 6 mesiacov t1/2 1,6 h). Priemerné hodnoty klírensu meropenému boli 5,8 ml/min/kg (6 – 12 rokov); 6,2 ml/min/kg (2 – 5 rokov); 5,3 ml/min/kg (6 – 23 mesiacov) a 4,3 ml/min/kg (2 – 5 mesiacov). Približne 60 % dávky sa vylučuje močom v priebehu 12 hodín ako meropeném a ďalších 12 % ako metabolit. Koncentrácie meropenému v cerebrospinálnej tekutine u detí s meningitídou dosahujú približne 20 % súbežných hladín v plazme, hoci interindividuálne rozdiely sú výrazné.
Farmakokinetika meropenému u novorodencov vyžadujúcich antiinfekčnú liečbu sa prejavila vyšším klírensom u novorodencov s vyšším chronologickým alebo gestačným vekom s celkovým priemerným polčasom 2,9 hodín. Simulácia Monte Carlo na základe populačného FK modelu ukázala, že pri dávkovaní 20 mg/kg v 8-hodinových intervaloch sa dosiahlo 60 % T > MIC pre P. aeruginosa u 95 % predčasne narodených a u 91 % donosených novorodencov.
Starší pacienti
Farmakokinetické štúdie u zdravých starších osôb (65 – 80 rokov) ukázali zníženie plazmatického klírensu, ktoré korelovalo s vekom súvisiacim znížením klírensu kreatinínu, a menšie zníženie extrarenálneho klírensu. U starších pacientov sa nevyžaduje žiadna úprava dávky, s výnimkou prípadov stredne ťažkej až ťažkej poruchy funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Štúdie na zvieratách preukázali, že meropeném je obličkami dobre tolerovaný. Histologický dôkaz poškodenia obličkových tubulov u myší a psov bol pozorovaný len pri dávkach 2 000 mg/kg a vyšších po jednorazovom podaní a u opíc pri dávke 500 mg/kg počas 7-dňovej štúdie.
Meropeném je všeobecne dobre tolerovaný centrálnym nervovým systémom. Účinky boli pozorované v štúdiách akútnej toxicity na hlodavcoch pri dávkach presahujúcich 1 000 mg/kg.
LD50 pri intravenóznom podaní meropenému u hlodavcov je vyššia ako 2 000 mg/kg.
V štúdiách s opakovaným podávaním počas 6 mesiacov boli pozorované iba nepatrné účinky, vrátane zníženia parametrov erytrocytov u psov.
V konvenčnom súbore testov nebol zistený žiadny mutagénny potenciál ani žiadny dôkaz reprodukčnej toxicity vrátane teratogénneho potenciálu v štúdiách na potkanoch s dávkami do 750 mg/kg a na opiciach s dávkami do 360 mg/kg.
V predbežnej štúdii na opiciach sa pri dávke 500 mg/kg zaznamenal zvýšený výskyt potratov. U mladých jedincov v porovnaní s dospelými zvieratami sa nezistila žiadna zvýšená citlivosť na meropeném. Intravenózna lieková forma bola v štúdiách na zvieratách dobre tolerovaná.
Jediný metabolit meropenému mal v štúdiách na zvieratách podobný profil toxicity.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
uhličitan sodný
6.2 Inkompatibility
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky
Chemická a fyzikálna stabilita po otvorení pred použitím bola preukázaná počas 1 hodiny pri teplote 25 °C.
Z mikrobiologického hľadiska, pokiaľ spôsob otvorenia/rekonštitúcie/riedenia nevylučuje riziko mikrobiálnej kontaminácie, sa má liek použiť ihneď. Ak sa nepoužije ihneď, za čas a podmienky uchovávania pred použitím zodpovedá používateľ.
Neuchovávajte v chladničke.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25 °C.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Injekčná liekovka z bezfarebného skla typu III uzavretá sivou gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom s plastovým odnímateľným viečkom.
Meropenem SaneXcel 500 mg: fialové odnímateľné viečko
Meropenem SaneXcel 1 000 mg: sivé odnímateľné viečko
Liek sa dodáva v balení po 10 injekčných liekoviek.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Injekcia
Meropeném, ktorý sa má použiť na intravenóznu bolusovú injekciu, sa má rekonštituovať v sterilnej vode na injekcie. Množstvo tekutiny je uvedené v tabuľke nižšie:
Tabuľka rekonštitúcie
| Dávka Meropenemu SaneXcel | Množstvo „vody na injekcie“ | Koncentrácia |
|---|---|---|
| potrebné na rekonštitúciu | ||
| 500 mg | 10 ml | 50 mg/ml |
| 1 g | 20 ml | 50 mg/ml |
| 1,5 g | 30 ml | 50 mg/ml |
| 2 g | 40 ml | 50 mg/ml |
Infúzia
Na intravenóznu infúziu sa majú injekčné liekovky s meropenémom priamo rekonštituovať s 0,9 % infúznym roztokom chloridu sodného alebo s 5 % infúznym roztokom glukózy (koncentrácie infúznych roztokov meropenému sú v rozsahu od 1 mg/ml do 20 mg/ml).
Tabuľka rekonštitúcie
| Dávka Meropenemu SaneXcel | Množstvo „0,9 % infúzneho roztoku NaCl“ | Koncentrácia |
|---|---|---|
| 500 mg | 25 – 500 ml | 20 – 1 mg/ml |
| 1 g | 50 – 1 000 ml | 20 – 1 mg/ml |
| Dávka Meropenemu SaneXcel | Množstvo „5 % infúzneho roztoku glukózy“ | Koncentrácia |
| 500 mg | 25 – 500 ml | 20 – 1 mg/ml |
| 1 g | 50 – 1 000 ml | 20 – 1 mg/ml |
Každá injekčná liekovka je len na jednorazové použitie.
Pri príprave a podávaní roztoku sa majú používať štandardné aseptické techniky.
Roztok sa má pred použitím pretrepať.
Používajte iba číry a bezfarebný roztok, prakticky bez častíc.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
J.J. Bishop Health a.s.
Rybná 682/14, Staré Město
110 00 Praha 1
Česká republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Meropenem SaneXcel 500 mg: 15/0328/26-S
Meropenem SaneXcel 1 000 mg: 15/0329/26-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie:
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
08/2026
