Pohotovostná lekáreň Hľadať Menu

MYQORZO 5, 10, 15 mg – súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC)

Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) je určený zdravotníkom. Pacientom je určený príbalový leták: dávkovanie, vedľajšie účinky, iné lieky, tehotenstvo a dojčenie.

Stav k
(EMA)

Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) - Myqorzo

1. NÁZOV LIEKU

MYQORZO 5 mg filmom obalené tablety

MYQORZO 10 mg filmom obalené tablety

MYQORZO 15 mg filmom obalené tablety

MYQORZO 20 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

MYQORZO 5 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg aficamtenu.

MYQORZO 10 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg aficamtenu.

MYQORZO 15 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 15 mg aficamtenu.

MYQORZO 20 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg aficamtenu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta (tableta)

MYQORZO 5 mg filmom obalené tablety

Fialová okrúhla tableta s vyrazeným označením „5“ na jednej strane a „CK“ na druhej strane. Tableta s priemerom približne 4,84 mm.

MYQORZO 10 mg filmom obalené tablety

Fialová trojuholníková tableta s vyrazeným označením „10“ na jednej strane a „CK“ na druhej strane. Tableta s rozmermi približne 6,73 mm x 6,99 mm.

MYQORZO 15 mg filmom obalené tablety

Fialová päťuholníková tableta s vyrazeným označením „15“ na jednej strane a „CK“ na druhej strane. Tableta s rozmermi približne 7,33 mm x 7,37 mm.

MYQORZO 20 mg filmom obalené tablety

Fialová oválna tableta s vyrazeným označením „20“ na jednej strane a „CK“ na druhej strane. Tableta s rozmermi približne 5,46 mm x 10,29 mm.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liek MYQORZO je indikovaný na liečbu symptomatickej obštrukčnej hypertrofickej kardiomyopatie (obstructive hypertrophic cardiomyopathy, oHCM) (triedy II – III podľa asociácie NYHA, New York Heart Association) u dospelých pacientov (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba sa má začať pod dohľadom lekára so skúsenosťami s liečbou pacientov s kardiomyopatiou.
Pred začatím liečby sa má echokardiograficky vyhodnotiť ejekčná frakcia ľavej komory (left
ventricular ejection fraction, LVEF) (pozri časť 4.4). Začatie podávania lieku alebo zvyšovanie dávky
lieku MYQORZO u pacientov s LVEF < 55 % sa neodporúča.Počas titrácie sa má vykonávať
pravidelné hodnotenie LVEF a gradientu výtokového traktu ľavej komory (left ventricular outflow
tract gradient, LVOT-G) pri Valsalvovom manévri s cieľom dosiahnuť náležitú cieľovú hodnotu
LVOT-G pri Valsalvovom manévri pri zachovaní LVEF ≥ 50 %.

Dávkovanie

Rozmedzie dávok je 5 mg až 20 mg (5 mg, 10 mg, 15 mg alebo 20 mg). Odporúčaná počiatočná dávka je 5 mg perorálne jedenkrát denne. U pacientov s LVOT-G ≥ 100 mmHg sa má zvážiť počiatočná dávka 10 mg. Dávka sa má zvyšovať každé 2 až 8 týždňov o 5 mg až do dosiahnutia udržiavacej dávky alebo maximálnej dávky 20 mg. Udržiavacia dávka sa stanoví individuálne na základe pacientových hodnôt LVEF a LVOT-G. Odporúčané dávkovanie na základe kritérií LVEF a LVOT-G je uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1: Úprava dávky aficamtenu

LVEF

LVOT-G pri Valsalvovom

manévri

Úprava dávky
≥ 55 %≥ 30 mmHgZvýšte dávku o 5 mg (najviac po maximálnu dávku 20 mg jedenkrát denne)
≥ 55 %< 30 mmHgUdržiavajte dávku
< 55 % a ≥ 50 %Akákoľvek hodnotaUdržiavajte dávku
< 50 % a ≥ 40 %Akákoľvek hodnota

Znížte dávku o 5 mg1

Prerušte liečbu na 7 dní pri 5 mg dávke

< 40 %Akákoľvek hodnotaPrerušte liečbu najmenej na 7 dní.

1 Zníženie dávky nasledovne: z 20 mg na 15 mg; z 15 mg na 10 mg; z 10 mg na 5 mg

Echokardiografické hodnotenie sa má vykonať 2 až 8 týždňov po začatí liečby, po akejkoľvek úprave dávky alebo po prerušení liečby. Po prerušení liečby, keď je LVEF < 40 %, sa má pokračovať v liečbe s dávkou zníženou o 5 mg, keď je LVEF ≥ 55 %. Ak je dávka 5 mg a LVEF je < 50 %, liečba sa má prerušiť na 7 dní a liečba sa môže obnoviť s dávkou 5 mg, keď je LVEF ≥ 55 % (pozri tabuľku č. 1).

Po stanovení udržiavacej dávky sa majú LVEF a LVOT-G pri Valsalvovom manévri hodnotiť každých 6 mesiacov alebo každé 3 mesiace u pacientov s LVEF ≥ 50 % až < 55 %. Zvážte monitorovanie LVEF a podľa potreby upravte dávku podľa tabuľky č. 1 u pacientov s interkurentným ochorením (napr. závažná infekcia alebo ochorenie COVID-19), s novou arytmiou (napr. nová alebo nekontrolovaná fibrilácia predsiení alebo iná nekontrolovaná tachyarytmia) alebo s akýmikoľvek inými stavmi, ktoré môžu zhoršiť systolickú funkciu. Zvýšenie dávky sa neodporúča, kým interkurentné ochorenie alebo nová arytmia neustúpi alebo sa nestabilizuje.

Prerušenie liečby aficamtenom môže viesť k recidíve príznakov HCM. Postupné znižovanie dávky môže zmierniť recidívu príznakov po prerušení liečby (pozri časť 4.4).

Úprava dávok pri súbežnom užívaní spolu s inými liekmi

Súbežné užívanie so stredne silnými inhibítormi CYP2C9, ktoré sú zároveň aj stredne silnými až silnými inhibítormi CYP2D6 alebo CYP3A, napr. s viac ako jednou dávkou flukonazolu, alebo so silnými induktormi, napr. s rifampicínom, je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Je potrebné vyhnúť sa súbežnému užívaniu aficamtenu so silnými inhibítormi CYP2C9. Ak nie je možné vyhnúť sa súbežnému podávaniu, dávka aficamtenu sa má znížiť na 5 mg a LVEF a LVOT-G sa majú hodnotiť každých 4 až 8 týždňov, až kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (pozri časť 4.5).

Odporúčaná počiatočná dávka je 5 mg jedenkrát denne u pacientov, ktorí užívajú stabilnú liečbu slabým inhibítorom CYP2C9, ktorý je zároveň aj stredne silným až silným inhibítorom CYP2D6 alebo CYP3A (napr. vorikonazol, fluvoxamín). Udržiavacia dávka aficamtenu nesmie prekročiť 15 mg.

U pacientov, ktorí začali užívať slabý inhibítor CYP2C9, ktorý je zároveň aj stredne silným až silným inhibítorom CYP2D6 alebo CYP3A, sa má dávka lieku MYQORZO znížiť na 5 mg, ak aktuálne užívajú dávku 15 mg alebo 20 mg. Súbežnému užívaniu je potrebné sa vyhnúť, ak pacienti aktuálne užívajú MYQORZO v dávke 5 mg alebo 10 mg. Udržiavacia dávka aficamtenu nesmie prekročiť 15 mg. LVEF a LVOT-G sa majú hodnotiť každých 4 až 8 týždňov, až kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (pozri časť 4.5).

U pacientov, u ktorých sa má ukončiť podávanie stredne silného až silného induktora CYP2C9 alebo CYP3A (napr. karbamazepín), sa má dávka znížiť (z 20 mg na 10 mg; z 15 mg na 5 mg; z 10 mg na 5 mg) podľa tabuľky č. 2 (pozri takisto časť 4.5). U pacientov, ktorí aktuálne užívajú dávku 5 mg, udržiavajte dávku 5 mg. Po ukončení podávania induktora sa má vyhodnotiť LVEF a LVOT-G. Odporúča sa hodnotenie LVEF a LVOT-G a titrácia dávky podľa tabuľky č. 1.

Tabuľka č. 2: Úprava dávky aficamtenu pri súbežnom podávaní s inými liekmi

Súbežne užívaný liek

Nasadenie aficamtenu počas stabilnej liečby

iným liekom

Nasadenie iného lieku počas stabilnej liečby

aficamtenom

Prerušenie podávania iného lieku počas stabilnej liečby aficamtenom
Inhibítory

Akýkoľvek silný

inhibítor CYP2C9 (napr. sulfafenazol)

Zabráňte súbežnému podávaniu. Ak nie je možné vyhnúť sa súbežnému podávaniu, znížte dávku aficamtenu na 5 mg a vyhodnocujte LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov, kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (pozri časť 4.5).

Akýkoľvek stredne silný inhibítor CYP2C9

a stredne silný až silný inhibítor CYP2D6 alebo CYP3A (napr.

flukonazol, adagrasib)

Súbežné podávanie je kontraindikované s viac ako jednou dávkou flukonazolu (pozri časť 4.3).

Súbežné podávanie adagrasibu je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Akýkoľvek slabý

inhibítor CYP2C9 a stredne silný až silný inhibítor CYP2D6 alebo CYP3A (napr.

fluvoxamín,

vorikonazol)

Začnite podávať aficamten v odporúčanej počiatočnej dávke 5 mg

jedenkrát denne.

Znížte dávku aficamtenu z 20 mg na 5 mg, z 15 mg na 5 mg.

Nepodávajte pri užívaní dávky 10 mg alebo 5 mg aficamtenu

(pozri časť 4.5).

Nie je potrebná úprava dávky.

Udržiavacia dávka aficamtenu nesmie prekročiť

15 mg. LVEF a LVOT-G sa majú hodnotiť každých 4 až 8 týždňov, až kým sa nedosiahne

nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (pozri časť 4.5).

Vyhodnoťte LVEF a LVOT-G a vykonajte titráciu dávky/monitorovanie podľa tabuľky č. 1.
Induktory

Stredne silný induktor CYP2C9 a silný

induktor CYP3A (napr. rifampicín)

Súbežné užívanie spolu s rifampicínom je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Akýkoľvek stredne silný až silný induktor

CYP2C9 alebo CYP3A (napr. karbamazepín)

Začnite podávať aficamten v odporúčanej počiatočnej dávke 5 mg

jedenkrát denne.

Nie je potrebná úprava

dávky.

Znížte dávku aficamtenu z 20 mg na 10 mg, z 15 mg na 5 mg, z 10 mg na 5 mg. U pacientov, ktorí aktuálne užívajú dávku 5 mg aficamtenu, nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.5).
Vyhodnoťte LVEF a LVOT-G a vykonajte titráciu dávky/monitorovanie podľa tabuľky č. 1.

Vynechané dávky

Ak sa vynechá dávka, má sa užiť čo najskôr v ten istý deň. Ďalšia plánovaná dávka sa má užiť v nasledujúci deň vo zvyčajnom čase. V ten istý deň sa nemajú užívať dve dávky.

Starší pacienti

U pacientov vo veku 65 rokov a starších nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou (odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie [estimated glomerular filtration rate, eGFR] 60 až 89 ml/min) až stredne závažnou (eGFR 30 až 59 ml/min) poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávky oproti štandardnej odporúčanej dávke a titračnému plánu. U pacientov so závažnou (eGFR < 30 ml/min) poruchou funkcie obličiek nemožno odporúčať dávku, pretože aficamten nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou (Child-Pughova trieda A) alebo stredne závažnou (Child-Pughova trieda B) poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky oproti štandardnej odporúčanej dávke a titračnému plánu. U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (Child-Pughova trieda C) nemožno odporúčať dávku, pretože aficamten nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť aficamtenu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Liečba sa má užívať jedenkrát denne s jedlom alebo bez jedla. Tableta sa má prehltnúť vcelku a zapiť vodou a nesmie sa rozpoliť, rozdrviť ani žuť, pretože tieto spôsoby sa neskúmali.

4.3 Kontraindikácie

  • Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
  • Stredne silné inhibítory CYP2C9, ktoré sú zároveň aj stredne silnými až silnými inhibítormi

    CYP2D6 alebo CYP3A: napr. adagrasib alebo viac ako jedna dávka flukonazolu (pozri časť 4.5).

  • Silné induktory CYP3A4, ktoré sú zároveň aj stredne silnými induktormi CYP2C9: rifampicín a ľubovník bodkovaný (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Systolická dysfunkcia definovaná ako LVEF < 50 %

Aficamten znižuje kontraktilitu srdca a LVEF. U pacientov užívajúcich inhibítory srdcového myozínu sa môže vyskytnúť srdcové zlyhávanie v dôsledku systolickej dysfunkcie (pozri časť 4.8).

Pacienti, u ktorých sa vyskytne závažné interkurentné ochorenie (napr. závažná infekcia) alebo arytmia (napr. nová alebo nekontrolovaná fibrilácia predsiení), môžu byť vystavení vyššiemu riziku výskytu systolickej dysfunkcie a srdcového zlyhávania. Je potrebné zvážiť ďalšie monitorovanie asymptomatickej redukcie LVEF pri interkurentných ochoreniach a arytmiách (pozri časť 4.2).

Pred liečbou a pravidelne počas liečby sa má vyhodnocovať klinický stav pacienta a LVEF a dávka sa má náležite upraviť. Nová alebo zhoršujúca sa arytmia, dyspnoe, bolesť na hrudníku, únava, edém nôh alebo zvýšené hladiny N-terminálneho fragmentu natriuretického peptidu typu pro-B (NT-proBNP) môžu byť prejavmi a príznakmi srdcového zlyhávania, pri ktorých sa môže vyžadovať kontrola fungovania srdca.

Srdcové zlyhávanie alebo strata odpovede na aficamten v dôsledku interakcií

Aficamten sa metabolizuje enzýmami CYP2C9, CYP2D6 a CYP3A. Začatie podávania niektorých liekov, ktoré inhibujú viaceré dráhy eliminácie aficamtenu P450 (napr. flukonazol, vorikonazol, fluvoxamín) a silných inhibítorov CYP2C9 môže viesť k zvýšeniu koncentrácií aficamtenu v krvi a k zvýšeniu rizika výskytu srdcového zlyhávania v dôsledku systolickej dysfunkcie (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.5).

Ukončenie podávania stredne silných až silných induktorov CYP3A a stredne silných až silných induktorov CYP2C9 môže viesť k zvýšeniu koncentrácií aficamtenu v krvi a k zvýšeniu rizika výskytu srdcového zlyhávania v dôsledku systolickej dysfunkcie. Naopak, začatie užívania niektorých liekov, ktoré indukujú dráhy P450 (napr. rifampicín, stredne silné až silné induktory CYP3A alebo CYP2C9), môže viesť k zníženým koncentráciám aficamtenu v krvi a potenciálnej strate účinnosti (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.5).

Pacienti majú byť poučení o možnosti liekových interakcií a majú informovať svojho zdravotníckeho pracovníka o všetkých súbežne užívaných liekoch pred liečbou liekom MYQORZO a počas nej.

Gravidita

Neexistujú dôkazy o použití aficamtenu u tehotných žien a štúdie na zvieratách nie sú dostatočné na poskytnutie informácií o rizikách pre matky alebo embryá a plody. Poškodenie plodu nemožno vylúčiť (pozri časti 4.6 a 5.3).

Recidíva príznakov HCM pri prerušení liečby

Prerušenie liečby aficamtenom môže viesť k recidíve príznakov HCM. V štúdii SEQUOIA-HCM boli kardiovaskulárne nežiaduce udalosti hlásené častejšie v skupine užívajúcej aficamten v porovnaní so skupinou užívajúcou placebo s nástupom počas obdobia vymývania [n = 23 (16,2 %) v porovnaní s n = 9 (6,5 %)]. U 3 pacientov sa vyskytli závažné udalosti zhoršenia HCM pri zastavení liečby aficamtenom. Odporúča sa starostlivé sledovanie počas prerušenia liečby. Postupné znižovanie dávky môže zmierniť recidívu príznakov po prerušení liečby (pozri časť 4.2).

Pomocná látka so známym účinkom

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakodynamické interakcie

Ak sa začne liečba liekom s negatívnym inotropným účinkom, ako sú non-dihydropyridínové blokátory vápnikových kanálov alebo disopyramid, alebo ak sa dávka lieku s negatívnym inotropným účinkom zvýši u pacienta, ktorý užíva aficamten, má sa zabezpečiť dôkladný lekársky dohľad a monitorovanie LVEF, kým sa nedosiahnu stabilné dávky a klinická odpoveď (pozri časť 4.2).

Farmakokinetické interakcie

Účinok iných liekov na aficamten

Aficamten sa primárne metabolizuje prostredníctvom CYP2C9 a v menšej miere prostredníctvom CYP2D6 a CYP3A, pričom CYP2C19 sa podieľa minimálne. Súbežné podávanie určitých liekov, ktoré inhibujú viaceré dráhy P450 eliminácie aficamtenu, silných inhibítorov CYP2C9 a stredne silných až silných induktorov CYP2C9 alebo CYP3A, môže ovplyvniť expozíciu aficamtenu (pozri tabuľku č. 3).

Kontraindikované súbežné použitie

Súbežné podávanie aficamtenu s viac ako jednou dávkou flukonazolu a s adagrasibom je kontraindikované (pozri časť 4.3). Flukonazol (400 mg jedenkrát denne), ktorý je stredne silným inhibítorom CYP2C9, silným inhibítorom CYP2C19 a stredne silným inhibítorom CYP3A, zvýšil AUC aficamtenu o 278 %. Očakáva sa, že adagrasib, stredne silný inhibítor CYP2C9, silný inhibítor CYP3A4 a stredne silný inhibítor CYP2D6, bude mať za následok porovnateľné alebo vyššie zvýšené expozície aficamtenu ako flukonazol.

Súbežné podávanie aficamtenu s liekmi, ktoré sú silnými induktormi CYP3A a zároveň sú aj stredne silnými induktormi CYP2C9, ako je rifampicín alebo ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), môže viesť k zníženým koncentráciám aficamtenu v plazme, čo vedie k strate terapeutického účinku (pozri časť 4.3).

Súbežné použitie sa neodporúča

V prípade silných inhibítorov CYP2C9 (napr. sulfafenazol) sa súbežne použitie neodporúča (pozri časť 4.2).

Iné interakcie

Interakcie aficamtenu a potenciálnych súbežne podávaných liekov sú uvedené v tabuľke č. 3 nižšie (zvýšenie je označené ako „↑“, zníženie ako „↓“). Tieto interakcie sú založené buď na štúdiách liekových interakcií, alebo na fyziologických, farmakokineticky predpovedaných interakciách vzhľadom na očakávanú veľkosť interakcie.

Tabuľka č. 3: Interakcie medzi aficamtenom a inými liekmi

Liek podľa mechanizmu

Účinky na hladiny aficamtenu

Stredná percentuálna zmena AUC

Odporúčanie týkajúce sa súbežného podávania s aficamtenom

Silný inhibítor CYP3A4

itrakonazol 200 mg jedenkrát denne

26 % ↑Toto zvýšenie sa nepovažuje za klinicky relevantné a nevyžaduje úpravu dávky aficamtenu.

Silný inhibítor CYP2D6

paroxetín 40 mg jedenkrát denne

27 % ↑Toto zvýšenie sa nepovažuje za klinicky relevantné a nevyžaduje úpravu dávky aficamtenu.

Silný inhibítor CYP2D6 a silný inhibítor CYP2C19

fluoxetín 40 mg jedenkrát denne

31 % ↑Toto zvýšenie sa nepovažuje za klinicky relevantné a nevyžaduje úpravu dávky aficamtenu.

Silný inhibítor CYP2C9

sulfafenazol

Interakcia sa neskúmala. Predpokladá sa, že súbežné podávanie silného inhibítora CYP2C9 zvýši expozíciu aficamtenu.Je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu. Ak nie je možné vyhnúť sa súbežnému podávaniu, znížte dávku aficamtenu na 5 mg a vyhodnocujte LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov, kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (časť 4.2, tabuľka č. 1). Očakáva sa, že polčas rozpadu aficamtenu sa v kombinácii so silným inhibítorom CYP2C9 zvýši (~7 až 10 dní). Nový ustálený stav aficamtenu by sa následne dosiahol 5 až 7 týždňov po začatí liečby inhibítorom.

Stredne silné inhibítory CYP2C9, ktoré sú tiež stredne silnými až silnými inhibítormi CYP2D6 alebo CYP3A

flukonazol 400 mg jedenkrát denne napr. adagrasib

278 % ↑

Interakcia s adagrasibom sa neskúmala, ale očakáva sa

Súbežné podávanie s adagrasibom a viac ako jednou dávkou flukonazolu je kontraindikované (časť 4.3).

V prípade súbežného podania jednej dávky 150 mg flukonazolu nie je potrebná

podobné zvýšenie expozície aficamtenu, ako bolo spôsobené flukonazolom.

žiadna úprava dávky aficamtenu. V prípade užívania jedenkrát týždenne vyhodnocujte LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov, kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti flukonazolu.

Slabé inhibítory CYP2C9, ktoré sú tiež stredne silnými až silnými inhibítormi CYP2D6 alebo CYP3A

fluvoxamín

vorikonazol

Interakcie sa neskúmali. Predpokladá sa, že súbežné podávanie fluvoxamínu a vorikonazolu zvýši expozíciu aficamtenu.

Pozor, upravte dávku aficamtenu (časť 4.2).

Vyhodnoťte LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov, kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (časť 4.2, tabuľka č. 1). Očakáva sa, že polčas rozpadu aficamtenu sa zvýši

(~1 týždeň). Nový ustálený stav aficamtenu by sa následne dosiahol 4 až 6 týždňov po začatí liečby inhibítorom.

Slabé inhibítory CYP2C9, ktoré sú tiež slabými až stredne silnými inhibítormi CYP2D6 alebo CYP3A

amiodarón

Amiodarón sa podával súbežne v klinických štúdiách. Expozícia

aficamtenu sa môže zvýšiť.

Amiodarón sa podával súbežne v klinických štúdiách. Väčšina pacientov mala udržiavaciu dávku 5 a 10 mg aficamtenu. Pri začatí alebo ukončení súbežného užívania amiodarónu sa odporúča hodnotenie LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov. Amiodarón má dlhý polčas rozpadu, preto interakcie môžu pretrvávať mesiace po ukončení liečby amiodarónom.

Silné induktory CYP3A4, ktoré sú tiež stredne silnými induktormi CYP2C9

rifampicín

Ľubovník bodkovaný

Interakcie sa neskúmali. Predpokladá sa, že súbežné podávanie rifampicínu a iných silných induktorov CYP3A, ktoré sú zároveň aj stredne silnými

induktormi CYP2C9, zníži expozíciu aficamtenu, čo by viedlo k strate terapeutického účinku.

Kontraindikované (časť 4.3)

Stredne silné až silné induktory CYP3A4 a CYP2C9

Toto zníženie expozície aficamtenu môže viesť k zníženiu terapeutického účinku. Udržiavacia dávka aficamtenu sa môže zvýšiť až

karbamazepín 300 mg dvakrát denne

51 % ↓ napr. rifabutín, efavirenz Interakcie sa neskúmali, ale

očakávajú sa podobné účinky.

na maximálnu dávku 20 mg jedenkrát denne.

Účinok aficamtenu na iné lieky

Nepredpokladá sa, že by súbežné podávanie aficamtenu spôsobilo klinicky významné liekové interakcie pri podávaní citlivých substrátov enzýmov CYP alebo transportérov liečiv.

Aficamten zvýšil celkovú expozíciu dabigatranu o 26 %, a preto aficamten nie je klinicky významným inhibítorom P-glykoproteínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Ženy vo fertilnom veku

Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dôkazy o použití aficamtenu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Je potrebné dôkladné posúdenie prínosu a rizika pred použitím a počas gravidity a MYQORZO sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu aficamtenom.

Na základe spôsobu účinku aficamtenu nemožno vylúčiť negatívny inotropný účinok na srdce plodu. Ak sa žena počas gravidity lieči aficamtenom, odporúča sa pravidelná echokardiografia plodu (napr. každé 2 týždne). Ak sa pozoruje akýkoľvek prejav dysfunkcie srdca plodu, má sa zvážiť zníženie dávky alebo ukončenie liečby aficamtenom, a to aj s ohľadom na polčas rozpadu aficamtenu u matky (približne 3,3 dňa, pozri časť 5.2). Pri monitorovaní ženy sa má zvážiť prispôsobenie krvného obehu gravidite.

Dojčenie

Nie je známe, či sa aficamten/metabolity vylučuje/vylučujú do ľudského mlieka. Nie sú dostatočné informácie o vylučovaní aficamtenu/metabolitov do mlieka u zvierat a riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu liekom MYQORZO sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

Nie sú k dispozícii údaje o fertilite u ľudí týkajúce sa aficamtenu. V štúdiách na zvieratách sa nepozorovali žiadne účinky na fertilitu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Aficamten má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Počas užívania aficamtenu môže dôjsť k závratom. Pacientov je potrebné poučiť, aby neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje, ak majú závrat.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn profilu bezpečnosti

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami pozorovanými pri aficamtene sú závraty (4,2 %), systolická dysfunkcia definovaná ako LVEF < 50 % (3,5 %), palpitácie (7 %) a hypertenzia (7,7 %).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Frekvencie nežiaducich reakcií vychádzajú z frekvencií nežiaducich udalostí zo všetkých príčin u 142 pacientov vystavených aficamtenu v štúdii SEQUOIA-HCM (pozri časť 5.1) s mediánom trvania liečby 24,1 týždňa (rozmedzie 3,9 až 29,4 týždňa).

Nežiaduce reakcie uvedené v tabuľke č. 4 sú zoradené podľa triedy orgánových systémov v MedDRA. V rámci každej triedy orgánových systémov sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí klesajúcej frekvencie a závažnosti. Okrem toho je zodpovedajúca kategória frekvencie pri každej nežiaducej reakcii definovaná ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Tabuľka č. 4: Nežiaduce reakcie

Trieda orgánovýchNežiaduca reakciaFrekvencia
systémov
Poruchy nervového
ZávratČasté
systému
Systolická dysfunkcia1Časté
Poruchy srdca a
srdcovej činnosti
PalpitácieČasté
Poruchy cievHypertenziaČasté
1 Definovaná ako LVEF < 50 % s príznakmi alebo bez príznakov.
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Systolická dysfunkcia
V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM počas 24-týždňového liečebného obdobia došlo u 3,5 % pacientov
v skupine užívajúcej aficamten k reverzibilnému zníženiu LVEF na < 50 % v súvislosti s dávkou
(medián 47 %; rozmedzie 34 % až 49 %). U jedného pacienta v skupine užívajúcej aficamten sa
vyskytla asymptomatická LVEF < 40 %. Zníženie LVEF na < 50 % si nevyžadovalo prerušenie liečby
a nesúviselo s klinickým srdcovým zlyhávaním (pozri časť 4.4).
Účinky na krvný tlak
V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM boli hypertenzie hlásené ako nežiaduce udalosti častejšie v
skupine užívajúcej aficamten v porovnaní so skupinou užívajúcou placebo (7,7 % oproti 2,1 %).
Stredná hodnota zvýšenia krvného tlaku v súvislosti s liečbou aficamtenom bola 2,3 mmHg pri
systolickom krvnom tlaku a 3,1 mmHg pri diastolickom krvnom tlaku. Väčšina prípadov hypertenzie
bola hlásená u pacientov s hypertenziou v anamnéze a všetky hlásené prípady boli nezávažné a mierne
alebo stredne závažné. Predpokladá sa, že zvýšenia krvného tlaku súvisiace s aficamtenom sú
dôsledkom zlepšenia srdcového výdaja po uvoľnení obštrukcie LVOT.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Najvyššia jedna 75 mg dávka aficamtenu bola podaná 1 zdravému účastníkovi a spôsobila asymptomatickú 35 % LVEF po 1,5 hodine od podania dávky a táto LVEF sa zvýšila na 52 % po 4 hodinách od podania dávky. Liečba predávkovania pozostáva z ukončenia liečby aficamtenom, ako aj z medicínsky podporných opatrení na udržanie hemodynamickej stability vrátane dôkladného monitorovania fyziologických funkcií a LVEF a starostlivosti o klinický stav pacienta. Predávkovanie u ľudí môže byť život ohrozujúce a môže viesť k asystole refraktérnej voči akémukoľvek medicínskemu zákroku.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Kardiaká, iné kardiaká, ATC kód: zatiaľ nepridelený

Mechanizmus účinku

Aficamten je reverzibilný alosterický inhibítor kardiálneho myozínu, ktorý sa viaže priamo na motorickú doménu kardiálneho myozínu a zabraňuje prechodu srdca do úsilného stavu. Neklinické údaje naznačujú, že aficamten je selektívny voči kardiálnej izoforme myozínu v porovnaní s rýchlym skeletovým myozínom. Konkrétne aficamten inhiboval bovinnú kardiálnu myofibrilárnu adenozíntrifosfatázu približne s 5-násobne vyššou účinnosťou než v prípade králičej rýchlej skeletovej myofibrilárnej adenozíntrifosfatázy. Je určený na zníženie hyperkontraktility v kardiálnej sarkomére, ktorá je základom patofyziológie HCM. Následné zníženie kontraktility srdca znižuje obštrukciu LVOT u pacientov s HCM.

Farmakodynamické účinky

LVEF

V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM stredná hodnota [štandardná odchýlka (standard deviation, SD)] LVEF v pokoji vo východiskovom stave bola 74,8 % (5,5 %) u pacientov v skupine užívajúcej aficamten a 74,8 % (6,3 %) v skupine užívajúcej placebo. V súlade s mechanizmom účinku aficamtenu stredná hodnota najmenších štvorcov (least squares, LS) [štandardná chyba (standard error, SE)] zmeny v LVEF oproti východiskovému stavu bola -6,8 % (0,6 %) v skupine užívajúcej aficamten a -2 % (0,6 %) v skupine užívajúcej placebo na konci 24-týždňového liečebného obdobia. Stredná hodnota LVEF bola v skupine užívajúcej aficamten podobná ako v skupine užívajúcej placebo 4 týždne po ukončení liečby.

Obštrukcia LVOT

V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM stredná hodnota (SD) LVOT-G v pokoji a pri Valsalvovom manévri vo východiskovom stave bola 54,8 (27) a 82,9 (32) mmHg u pacientov v skupine užívajúcej aficamten a 55,3 (32,2) a 83,3 (32,7) mmHg v skupine užívajúcej placebo. Vo 24. týždni stredná hodnota LS (SE) zmeny oproti východiskovému stavu v LVOT-G v pokoji a pri Valsalvovom manévri bola -35,8 (2,1) mmHg a -48,1 (2,4) mmHg v uvedenom poradí v skupine užívajúcej aficamten a 4,1 (2,1) mmHg a 2,2 (2,4) mmHg v uvedenom poradí v skupine užívajúcej placebo. Hodnoty LVOT-G pri Valsalvovom manévri boli podobné východiskovým hodnotám v oboch liečebných ramenách 4 týždne po ukončení liečby.

Srdcové biomarkery

V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM geometrická stredná hodnota NT-proBNP a troponínu I vo východiskovom stave bola 734,7 pg/ml a 17,1 ng/l u pacientov v skupine užívajúcej aficamten a 709,8 pg/ml a 16,6 ng/l v skupine užívajúcej placebo. Vo 24. týždni proporcionálna zmena oproti východiskovej hodnote NT-proBNP a troponínu I bola 0,19 a 0,58 v uvedenom poradí v skupine užívajúcej aficamten a 0,99 a 1,01 v skupine užívajúcej placebo. Hodnoty NT-proBNP a troponínu I boli podobné východiskovým hodnotám v oboch liečebných ramenách 4 týždne po ukončení liečby.

Srdcová elektrofyziológia

Výsledky dôkladnej štúdie QT preukázali absenciu predĺženia intervalu QTc v rámci rozmedzia terapeutických koncentrácií aficamtenu. Pri jednej 50 mg dávke (podobná expozícia ako pri 20 mg dennej dávke po ustálený stav) všetky horné limity predpokladanej placebom korigovanej zmeny oproti východiskovému stavu v 90 % intervale spoľahlivosti QT intervalu korigovaného metódou Fridericia (ΔΔQTcF) boli pri aficamtene < 10 ms.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Účinnosť aficamtenu sa hodnotila v SEQUOIA-HCM – multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej klinickej štúdii v 3. fáze u 282 dospelých účastníkov (142 účastníkov užívalo aficamten, 140 užívalo placebo) so symptomatickou oHCM triedy II a III podľa NYHA, s LVEF ≥ 60 % a s LVOT-G v pokoji a pri maximálnom Valsalvovom manévri pri skríningu na úrovni ≥ 30 a ≥ 50 mmHg, v uvedenom poradí.

Pacienti so známou poruchou infiltrácie alebo ukladania spôsobujúcou srdcovú hypertrofiu, ako je Noonanov syndróm, Fabryho choroba alebo amyloidóza, boli vylúčení.

Pacienti boli randomizovaní v pomere 1:1 pre užívanie buď počiatočnej 5 mg dávky aficamtenu alebo placeba jedenkrát denne počas 24 týždňov. Stratifikačné faktory zahŕňali východiskové užívanie beta blokátorov a ergometer (bežecký alebo cyklistický) na kardiopulmonálne záťažové testy (cardiopulmonary exercise testing, CPET). Vo východiskovom stave betablokátory užívalo 61,3 % pacientov a non-dihydropyridínové blokátory vápnikových kanálov užívalo 28,7 % účastníkov. Okrem toho 12,8 % pacientov užívalo disopyramid. Celkovo 14,5 % pacientov neužívalo žiadny základný liek vo východiskovom stave.

Celkovo boli východiskové demografické údaje a charakteristiky ochorenia vyrovnané v rámci liečebných skupín. Do klinickej štúdie boli zaradení pacienti so strednou hodnotou veku 59,1 rokov; (rozmedzie 18 až 84 rokov), 59 % bolo mužov, 79 % belochov, 19 % Ázijcov a 1 % černochov alebo Afroameričanov. Stredná hodnota indexu telesnej hmotnosti bola 28,1 kg/m2, stredná hodnota pokojovej srdcovej frekvencie bola 66 úderov za minútu a stredná hodnota krvného tlaku bola 125/74 mmHg. V štúdii SEQUOIA-HCM bolo 57 pacientov vo veku 65 rokov a starších. Žiadni pacienti predtým nepodstúpili liečbu redukcie septa (septal reduction therapy, SRT). Vo východiskovom stave 76 % randomizovaných pacientov malo oHCM triedy II podľa NYHA a 24 % malo oHCM triedy III podľa NYHA. Medián LVEF bol 75,6 %, stredná hodnota LVOT-G v pokoji bola 55,1 mmHg, stredná hodnota LVOT-G pri Valsalvovom manévri bola 83,1 mmHg a stredná hodnota na základe dotazníka KCCQ-CSS (Kansas City Cardiomyopathy Questionnaire – Clinical Summary Score) bola 74,7.

Pacienti začali užívať aficamten v dávke 5 mg jedenkrát denne. Dávky boli individuálne titrované v 2.,

  1. 4. a 6. týždni, ak bola hodnota LVOT-G pri Valsalvovom manévri ≥ 30 mmHg a hodnota LVEF ≥ 55 % v 5 mg intervaloch až po maximálnu dávku 20 mg jedenkrát denne. Vo 24. týždni v skupine užívajúcej aficamten 46 % pacientov užívalo 20 mg dávku, 35 % užívalo 15 mg dávku, 15,3 % užívalo 10 mg dávku a 3,6 % užívalo 5 mg dávku.

Primárny ukazovateľ – maximálny príjem kyslíka (pVO2)

V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM primárny ukazovateľ zmeny v pVO2 vo 24. týždni oproti východiskovému stavu bol štatisticky významný a väčší v skupine užívajúcej aficamten v porovnaní s placebom, ako je uvedené v tabuľke č. 5.

Sekundárne ukazovatele

Účinky liečby aficamtenom na zdravotný stav, funkčnú kapacitu a obštrukciu LVOT boli hodnotené na základe zmeny v KCCQ-CSS, podielu pacientov so znížením funkčnej triedy podľa NYHA o ≥ 1 triedu, na základe zmeny oproti východiskovému stavu v LVOT-G pri Valsalvovom manévri, podielu pacientov s LVOT-G pri Valsalvovom manévri ≤ 30 mmHg a na základe dĺžky obdobia spĺňania podmienok pre liečbu redukcie septa (SRT). Vo 24. týždni došlo u pacientov užívajúcich aficamten k výraznejšiemu zlepšeniu v porovnaní so skupinou užívajúcou placebo vo všetkých sekundárnych ukazovateľoch (tabuľka č. 5).

Tabuľka č. 5: Analýza ukazovateľov z klinickej štúdie SEQUOIA-HCM

Ukazovatele

Aficamten

N = 142

Placebo

N = 140

Zmena oproti východiskovému stavu v pVO2 podľa CPET
Východisková hodnota (ml/min/kg), stredná hodnota (SD)18,4 (4,4)18,6 (4,5)
  1. 24. týždeň
Stredná hodnota LS (SE)1,76 (0,25)0,02 (0,25)
Rozdiel v strednej hodnote LS v porovnaní s placebom (95 % IS)1,74 (1,04; 2,44)
p-hodnota< 0,0001
Zmena oproti východiskovému stavu v KCCQ-CSS1
Východisková hodnota, stredná hodnota (SD)75,6 (18,4)73,7 (17,6)
  1. 12. týždeň, n (%)
11,1 (0,9)4 (0,9)
Rozdiel (95 % IS)7 (4,5; 9,5)
p-hodnota< 0,0001
  1. 24. týždeň, n (%)
11,6 (1)4,3 (1)
Rozdiel (95 % IS)7,3 (4,6; 10,1)
p-hodnota< 0,0001
Podiel pacientov so zlepšením v KCCQ-CSS o ≥ 10 bodov1
  1. 12. týždeň, n (%)
63 (44,4)33 (23,6)
Rozdiel (95 % IS)20,8 (10; 31,6)
p-hodnota< 0,001
  1. 24. týždeň, n (%)
69 (48,6)38 (27,1)
Rozdiel (95 % IS)21,5 (10,6; 32,5)
p-hodnota< 0,001
Podiel pacientov, ktorí aj naďalej spĺňali podmienky pre SRT4
Východisková hodnotaN = 32N = 29
  1. 24. týždeň, n (%)
4 (12,5)14 (48,3)
Rozdiel (95 % IS)OR: 0,16 (0,03; 0,61) Rozdiel: -36,5 (-58,5; -14,5)
p-hodnotaOR, p = 0,005 Rozdiel, p = 0,002
Dĺžka obdobia spĺňania podmienok pre SRT1
Počet dní spĺňania podmienok pre SRT počas 24 týždňov liečby, n (%)35,3 (7,9)113,4 (8,1)
Rozdiel (95 % IS)-78,1 (-99,8; -56,3)
p-hodnota< 0,0001
Zmena oproti východiskovému stavu v LVOT-G pri Valsalvovom manévri (mmHg)1
Východisková hodnota, stredná hodnota (SD)83 (32)83 (32,7)
  1. 12. týždeň, n (%)
-46 (2,4)2,6 (2,4)
Rozdiel (95 % IS)-48 (-55; -42)
p-hodnota< 0,0001
  1. 24. týždeň, n (%)
-48 (2,4)2,2 (2,4)
Rozdiel (95 % IS)-50 (-57; -44)
p-hodnota< 0,0001
Podiel pacientov s LVOT-G pri Valsalvovom manévri < 30 (mmHg)4
  1. 12. týždeň, n (%)
74 (52,1)8 (5,7)
Rozdiel (95 % IS)OR: 18 (7,8; 44,4) Rozdiel: 46,4 (37,3; 55,5)
p-hodnota< 0,0001
  1. 24. týždeň, n (%)
70 (49,3)5 (3,6)
Rozdiel (95 % IS)OR: 25,5 (10,1; 88,2) Rozdiel: 45,7 (36,9; 54,5)
p-hodnota< 0,0001
Podiel pacientov so zlepšením o ≥ 1 triedu podľa NYHA4
  1. 12. týždeň, n (%)
69 (48,6)25 (17,9)
Rozdiel (95 % IS)OR: 4,6 (2,6; 8,4) Rozdiel: 30,8 (20,6; 41)
p-hodnota< 0,0001
  1. 24. týždeň, n (%)
83 (58,5)34 (24,3)
Rozdiel (95 % IS)OR: 4,4 (2,6; 7,6) Rozdiel: 34,2 (23,4; 45)
p-hodnota< 0,0001
CPET: Cardiac Pulmonary Exercise Test = kardiopulmonálny záťažový test; KCCQ CSS:
Kansas City Cardiomyopathy Questionnaire – Clinical Summary Score = dotazník Kansas City
na zhodnotenie kardiomyopatie – klinické súhrnné skóre; NYHA: New York Heart Association
= Newyorská asociácia pre srdcové ochorenia; LVOT-G: left ventricular outflow tract gradient
= gradient výtokového traktu ľavej komory; SRT: septal reduction therapy = liečba redukcie
septa
1 Stredné hodnoty LS (SE) a rozdiel v strednej hodnote LS (95 % IS) uvedené pre kontinuáln

e

ukazovatele.

2 Dotazníkom CSS KCCQ sa merajú fyzické obmedzenia a príznaky súvisiace so srdcovým zlyhávaním, ako ich vníma pacient. Skóre v CSS KCCQ je v rozmedzí od 0 do 100, pričom vyššie skóre znamená lepší zdravotný stav.

3 NYHA zahŕňa triedy I až IV.
4 Pomer (percento) účastníkov s odpoveďou a rozdiel v miere a spoločný pomer
pravdepodobnosti (odds ratio, OR) (presný 95 % IS OR) sú uvedené pri binárnych
ukazovateľoch.

Skúmalo sa, aký vplyv na výsledky má rozsah demografických charakteristík, východiskové charakteristiky ochorenia a východiskové súbežne podávané lieky (napr. užívanie beta blokátorov). Výsledky primárnej analýzy boli v prospech aficamtenu konzistentne vo všetkých podskupinách.

Účinok aficamtenu na gradient výtokového traktu ľavej komory po Valsalvovom manévri bol relatívne rýchly, pričom rozdiel v strednej hodnote LS pri porovnaní jednotlivých skupín bol -20 mmHg (95 % IS, -27,3 až -13,3) po 2 týždňoch.

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom MYQORZO v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie na liečbu hypertrofickej kardiomyopatie (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Expozícia aficamtenu sa zvyšuje úmerne dávke po podaní viacerých dávok 1 mg až 75 mg aficamtenu jedenkrát denne. Farmakokinetika aficamtenu bola porovnateľná u zdravých účastníkov a pacientov s oHCM: u zdravých účastníkov sa preukázala iba o 23 % nižšia expozícia než u pacientov s oHCM. Geometrické stredné hodnoty pomerov akumulácie boli pri aficamtene podobné v rámci všetkých veľkostí dávok a pohybovali sa v rozmedzí od 4,57 do 4,82.

Absorpcia

Aficamten sa rýchlo absorbuje, pričom medián času po dosiahnutie maximálnej koncentrácie (tmax) je 1,5 až 2 hodiny. Maximálna koncentrácia (Cmax) a najnižšia koncentrácia (Ctrough) aficamtenu po podaní dávky 20 mg jedenkrát denne v ustálenom stave boli 336 a 288 ng/ml v uvedenom poradí. Biologická dostupnosť aficamtenu po perorálnom podaní nie je známa. Neboli pozorované žiadne klinicky významné rozdiely v AUC a Cmax aficamtenu po jeho podaní s jedlom s vysokým obsahom tuku a kalórií.

Distribúcia

Aficamten sa približne na 90 % viaže na plazmatické proteíny a preukazuje zjavný distribučný objem 309 l. Pomer aficamtenu v krvi k plazme bol 0,94.

Biotransformácia

Aficamten sa vo veľkej miere metabolizuje u ľudí predovšetkým prostredníctvom CYP2C9 (50 %) s podielom CYP3A (26 %) a CYP2D6 (21 %) a s minimálnym podielom CYP2C19 (3 %). Aficamten sa primárne metabolizuje na 2 farmakologicky neaktívne metabolity, CK-3834282 a CK-3834283, ktoré cirkulujú približne v miere 56 % a 103 % pôvodného liečiva v plazme v uvedenom poradí.

CYP2C9 je polymorfný enzým. Údaje z literatúry naznačujú, že varianty CYP2C9*2*3 a najmä CYP2C9*3*3 vedú k nižšej aktivite. Tieto varianty stále vykazujú 15 – 45 % aktivity normálnych metabolizérov, ako sa preukázalo pri farmakokinetike niekoľkých citlivých substrátov. Keďže aficamten sa metabolizuje aj inými enzýmami CYP než CYP2C9 a u pacientov s fenotypom slabého metabolizéra CYP2C9 pretrváva určitá aktivita CYP2C9, nepovažuje sa za nevyhnutnú žiadna genotypizácia ani počiatočná dávka závislá od genotypu.

Eliminácia

Aficamten má u pacientov s oHCM medián terminálneho polčasu rozpadu (t½) približne 80 hodín a čas po dosiahnutie ustáleného stavu približne 17 dní. Očakáva sa, že u väčšiny (~95 %) pacientov s oHCM bude t½ menej ako 155 hodín a ustálený stav sa dosiahne do 33 dní po podaní denných dávok aficamtenu. V ustálenom stave je pomer minima a maxima plazmatickej koncentrácie pri podávaní dávok jedenkrát denne približne 1,2. Celkový klírens je 2,6 l/h a renálny klírens predstavuje < 0,1 % z celkového klírensu.

Po podaní jednej jednorazovej 20 mg rádioaktívne značenej dávky aficamtenu sa 32 % (0,055 % nezmeneného aficamtenu) vylúčilo do moču a 58 % (5 % nezmeneného aficamtenu) sa vylúčilo do stolice.

Osobitné skupiny pacientov

Populačné farmakokinetické analýzy nepreukázali žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike aficamtenu u jednotlivých vekových skupín (18 až 83 rokov) alebo skupín podľa etnickej príslušnosti.

Boli pozorované malé, ale významné rozdiely v expozícii aficamtenu pri jednotlivých pohlaviach a telesných hmotnostiach. U pacientiek sa preukázala o 31 % vyššia expozícia než u pacientov mužského pohlavia. Kvartil pacientov s najvyššou telesnou hmotnosťou (105 kg) preukázal o 44 % nižšiu expozíciu aficamtenu než pri kvartile pacientov s najnižšou telesnou hmotnosťou (64 kg).

Porucha funkcie obličiek

Populačné farmakokinetické analýzy nepreukázali žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike aficamtenu (zvýšenie expozície o 14 až 28 %) na základe miernej až stredne závažnej poruchy funkcie obličiek (eGFR ≥ 30 ml/min). Účinky závažnej poruchy funkcie obličiek (eGFR < 30 ml/min) nie sú známe.

Porucha funkcie pečene

Na základe klinickej štúdie v 1. fáze sa neočakávajú žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike aficamtenu pri miernej (Child-Pughova trieda A) až stredne závažnej (Child-Pughova trieda B) poruche funkcie pečene. Pri stredne závažnej poruche funkcie pečene sa nepreukázala žiadna zmena v expozícii aficamtenu. Účinky závažnej poruchy funkcie pečene (Child-Pughova trieda C) nie sú známe.

Pediatrická populácia

Farmakokinetika aficamtenu nebola skúmaná u pacientov mladších ako 18 rokov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Embryofetálny a postnatálny vývin

Keď sa aficamten podával perorálne potkanom v štúdii embryofetálnej toxicity, pri expozíciách toxických pre matku prevyšujúcich 2,5-násobok maximálnej odporúčanej dávky u ľudí 20 mg aficamtenu (maximum recommended human dose, MRHD) boli na základe AUC pozorované zvýšené miery skorej a neskorej resorpcie, poklesy skupinovej strednej hodnoty telesnej hmotnosti plodu a abnormality plodu, ako je krátky chvost (1 plod) a zalomený chvost (2 plody). Pri expozíciách 1,9-násobne prevyšujúcich hodnotu MRHD na základe AUC sa nezistili žiadne nežiaduce účinky na rast plodu súvisiace s aficamtenom ani na externé či viscerálne variácie plodu.

Keď sa aficamten podával perorálne králikom v štúdii embryofetálnej toxicity, pri expozíciách toxických pre matku nižších než MRHD sa pozoroval nárast počtu neskorších resorpcií. Táto štúdia sa preto považuje za nedostatočnú.

V štúdii prenatálneho a postnatálneho vývinu bol aficamten podávaný gravidným samiciam potkanov v dávkach do 6 mg/kg/deň počas organogenézy až do vrhu a odstavenia, pričom sa predpokladá, že expozícia bola blízka k MRHD. Pri dávke 6 mg/kg/deň došlo k zníženiu telesnej hmotnosti gravidnej samice, k zvýšeniu hmotnosti srdca, k zníženiu indexu životaschopnosti mláďat, k zníženiu skupinovej strednej hodnoty telesnej hmotnosti, k podozreniu na dehydratáciu, k neprítomnosti mliečneho pásu a k zahnutiu chvosta. Pri vyhodnocovaní žiadnej pozorovanej hladiny nežiaducich účinkov pri dávke 1,5 mg/kg/deň sa nepozorovali žiadne účinky na gravidnú samicu ani účinky na potomkov potkanov týkajúce sa parametrov pohlavného dospievania, neurobehaviorálneho alebo reprodukčného fungovania. Pri týchto dávkach sa nepozoroval žiadny dôkaz teratogénneho potenciálu súvisiaci s liečivom.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

mikrokryštalická celulóza (E 460(i))

manitol (E 421)

kroskarmelóza, sodná soľ (E 468)

hydroxypropylcelulóza (E 463)

laurylsíran sodný

stearát horečnatý (E 470b)

Filmový obal

kopolymér vrúbľovaný makrogolovým poly(vinylalkoholom) (E 1209)

mastenec (E 553b)

oxid titaničitý (E 171)

glycerol monokaprylokaprát typu 1 (E 471)

poly(vinylalkohol) (E 1203)

hlinitý lak indigokarmín (E 132)

karmín (E 120)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

36 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister z polyvinylchloridu (PVC)/hliníkovej fólie obsahujúci 14 filmom obalených tabliet.

Veľkosti balenia po 14, 28 alebo 98 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Cytokinetics (Ireland) Limited

45 Mespil Rd.

Dublin D04 W2F1

Írsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/25/2014/001-012

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 12. február 2026

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.

O tomto dokumente

Zdroj: Európska agentúra pre lieky (EMA)

Stav k (EMA)

Našli ste chybu? Napíšte nám cez kontaktnú stránku.

Informácie na webe nenahrádzajú radu lekára ani lekárnika.

Údaje o lieku Myqorzo

Číslo registrácie EÚ EU/1/25/2014
Liečivá látka (INN) aficamten
Držiteľ rozhodnutia o registrácii Cytokinetics (Ireland) Limited
Stav registrácie Registrované (12. 2. 2026)
Ďalšie monitorovanie Tento liek je predmetom ďalšieho monitorovania. To umožní rýchle získanie nových informácií o bezpečnosti.
Zdroj Stránka lieku na webe EMA

Zdroj: Európska agentúra pre lieky (EMA), Stav k 1. 9. 2026