Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) - Myqorzo
1. NÁZOV LIEKU
MYQORZO 5 mg filmom obalené tablety
MYQORZO 10 mg filmom obalené tablety
MYQORZO 15 mg filmom obalené tablety
MYQORZO 20 mg filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
MYQORZO 5 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg aficamtenu.
MYQORZO 10 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg aficamtenu.
MYQORZO 15 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 15 mg aficamtenu.
MYQORZO 20 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg aficamtenu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta (tableta)
MYQORZO 5 mg filmom obalené tablety
Fialová okrúhla tableta s vyrazeným označením „5“ na jednej strane a „CK“ na druhej strane. Tableta s priemerom približne 4,84 mm.
MYQORZO 10 mg filmom obalené tablety
Fialová trojuholníková tableta s vyrazeným označením „10“ na jednej strane a „CK“ na druhej strane. Tableta s rozmermi približne 6,73 mm x 6,99 mm.
MYQORZO 15 mg filmom obalené tablety
Fialová päťuholníková tableta s vyrazeným označením „15“ na jednej strane a „CK“ na druhej strane. Tableta s rozmermi približne 7,33 mm x 7,37 mm.
MYQORZO 20 mg filmom obalené tablety
Fialová oválna tableta s vyrazeným označením „20“ na jednej strane a „CK“ na druhej strane. Tableta s rozmermi približne 5,46 mm x 10,29 mm.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Liek MYQORZO je indikovaný na liečbu symptomatickej obštrukčnej hypertrofickej kardiomyopatie (obstructive hypertrophic cardiomyopathy, oHCM) (triedy II – III podľa asociácie NYHA, New York Heart Association) u dospelých pacientov (pozri časť 5.1).
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
| Liečba sa má začať pod dohľadom lekára so skúsenosťami s liečbou pacientov s kardiomyopatiou. | |
| Pred začatím liečby sa má echokardiograficky vyhodnotiť ejekčná frakcia ľavej komory (left | |
| ventricular ejection fraction, LVEF) (pozri časť 4.4). Začatie podávania lieku alebo zvyšovanie dávky | |
| lieku MYQORZO u pacientov s LVEF < 55 % sa neodporúča. | Počas titrácie sa má vykonávať |
| pravidelné hodnotenie LVEF a gradientu výtokového traktu ľavej komory (left ventricular outflow | |
| tract gradient, LVOT-G) pri Valsalvovom manévri s cieľom dosiahnuť náležitú cieľovú hodnotu | |
| LVOT-G pri Valsalvovom manévri pri zachovaní LVEF ≥ 50 %. | |
Dávkovanie
Rozmedzie dávok je 5 mg až 20 mg (5 mg, 10 mg, 15 mg alebo 20 mg). Odporúčaná počiatočná dávka je 5 mg perorálne jedenkrát denne. U pacientov s LVOT-G ≥ 100 mmHg sa má zvážiť počiatočná dávka 10 mg. Dávka sa má zvyšovať každé 2 až 8 týždňov o 5 mg až do dosiahnutia udržiavacej dávky alebo maximálnej dávky 20 mg. Udržiavacia dávka sa stanoví individuálne na základe pacientových hodnôt LVEF a LVOT-G. Odporúčané dávkovanie na základe kritérií LVEF a LVOT-G je uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1: Úprava dávky aficamtenu
| LVEF | LVOT-G pri Valsalvovom manévri | Úprava dávky |
| ≥ 55 % | ≥ 30 mmHg | Zvýšte dávku o 5 mg (najviac po maximálnu dávku 20 mg jedenkrát denne) |
| ≥ 55 % | < 30 mmHg | Udržiavajte dávku |
| < 55 % a ≥ 50 % | Akákoľvek hodnota | Udržiavajte dávku |
| < 50 % a ≥ 40 % | Akákoľvek hodnota | Znížte dávku o 5 mg1 Prerušte liečbu na 7 dní pri 5 mg dávke |
| < 40 % | Akákoľvek hodnota | Prerušte liečbu najmenej na 7 dní. |
1 Zníženie dávky nasledovne: z 20 mg na 15 mg; z 15 mg na 10 mg; z 10 mg na 5 mg
Echokardiografické hodnotenie sa má vykonať 2 až 8 týždňov po začatí liečby, po akejkoľvek úprave dávky alebo po prerušení liečby. Po prerušení liečby, keď je LVEF < 40 %, sa má pokračovať v liečbe s dávkou zníženou o 5 mg, keď je LVEF ≥ 55 %. Ak je dávka 5 mg a LVEF je < 50 %, liečba sa má prerušiť na 7 dní a liečba sa môže obnoviť s dávkou 5 mg, keď je LVEF ≥ 55 % (pozri tabuľku č. 1).
Po stanovení udržiavacej dávky sa majú LVEF a LVOT-G pri Valsalvovom manévri hodnotiť každých 6 mesiacov alebo každé 3 mesiace u pacientov s LVEF ≥ 50 % až < 55 %. Zvážte monitorovanie LVEF a podľa potreby upravte dávku podľa tabuľky č. 1 u pacientov s interkurentným ochorením (napr. závažná infekcia alebo ochorenie COVID-19), s novou arytmiou (napr. nová alebo nekontrolovaná fibrilácia predsiení alebo iná nekontrolovaná tachyarytmia) alebo s akýmikoľvek inými stavmi, ktoré môžu zhoršiť systolickú funkciu. Zvýšenie dávky sa neodporúča, kým interkurentné ochorenie alebo nová arytmia neustúpi alebo sa nestabilizuje.
Prerušenie liečby aficamtenom môže viesť k recidíve príznakov HCM. Postupné znižovanie dávky môže zmierniť recidívu príznakov po prerušení liečby (pozri časť 4.4).
Úprava dávok pri súbežnom užívaní spolu s inými liekmi
Súbežné užívanie so stredne silnými inhibítormi CYP2C9, ktoré sú zároveň aj stredne silnými až silnými inhibítormi CYP2D6 alebo CYP3A, napr. s viac ako jednou dávkou flukonazolu, alebo so silnými induktormi, napr. s rifampicínom, je kontraindikované (pozri časť 4.3).
Je potrebné vyhnúť sa súbežnému užívaniu aficamtenu so silnými inhibítormi CYP2C9. Ak nie je možné vyhnúť sa súbežnému podávaniu, dávka aficamtenu sa má znížiť na 5 mg a LVEF a LVOT-G sa majú hodnotiť každých 4 až 8 týždňov, až kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (pozri časť 4.5).
Odporúčaná počiatočná dávka je 5 mg jedenkrát denne u pacientov, ktorí užívajú stabilnú liečbu slabým inhibítorom CYP2C9, ktorý je zároveň aj stredne silným až silným inhibítorom CYP2D6 alebo CYP3A (napr. vorikonazol, fluvoxamín). Udržiavacia dávka aficamtenu nesmie prekročiť 15 mg.
U pacientov, ktorí začali užívať slabý inhibítor CYP2C9, ktorý je zároveň aj stredne silným až silným inhibítorom CYP2D6 alebo CYP3A, sa má dávka lieku MYQORZO znížiť na 5 mg, ak aktuálne užívajú dávku 15 mg alebo 20 mg. Súbežnému užívaniu je potrebné sa vyhnúť, ak pacienti aktuálne užívajú MYQORZO v dávke 5 mg alebo 10 mg. Udržiavacia dávka aficamtenu nesmie prekročiť 15 mg. LVEF a LVOT-G sa majú hodnotiť každých 4 až 8 týždňov, až kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (pozri časť 4.5).
U pacientov, u ktorých sa má ukončiť podávanie stredne silného až silného induktora CYP2C9 alebo CYP3A (napr. karbamazepín), sa má dávka znížiť (z 20 mg na 10 mg; z 15 mg na 5 mg; z 10 mg na 5 mg) podľa tabuľky č. 2 (pozri takisto časť 4.5). U pacientov, ktorí aktuálne užívajú dávku 5 mg, udržiavajte dávku 5 mg. Po ukončení podávania induktora sa má vyhodnotiť LVEF a LVOT-G. Odporúča sa hodnotenie LVEF a LVOT-G a titrácia dávky podľa tabuľky č. 1.
Tabuľka č. 2: Úprava dávky aficamtenu pri súbežnom podávaní s inými liekmi
| Súbežne užívaný liek | Nasadenie aficamtenu počas stabilnej liečby iným liekom | Nasadenie iného lieku počas stabilnej liečby aficamtenom | Prerušenie podávania iného lieku počas stabilnej liečby aficamtenom |
| Inhibítory | |||
Akýkoľvek silný inhibítor CYP2C9 (napr. sulfafenazol) | Zabráňte súbežnému podávaniu. Ak nie je možné vyhnúť sa súbežnému podávaniu, znížte dávku aficamtenu na 5 mg a vyhodnocujte LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov, kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (pozri časť 4.5). | ||
Akýkoľvek stredne silný inhibítor CYP2C9 a stredne silný až silný inhibítor CYP2D6 alebo CYP3A (napr. flukonazol, adagrasib) | Súbežné podávanie je kontraindikované s viac ako jednou dávkou flukonazolu (pozri časť 4.3). Súbežné podávanie adagrasibu je kontraindikované (pozri časť 4.3). | ||
Akýkoľvek slabý inhibítor CYP2C9 a stredne silný až silný inhibítor CYP2D6 alebo CYP3A (napr. fluvoxamín, vorikonazol) | Začnite podávať aficamten v odporúčanej počiatočnej dávke 5 mg jedenkrát denne. | Znížte dávku aficamtenu z 20 mg na 5 mg, z 15 mg na 5 mg. Nepodávajte pri užívaní dávky 10 mg alebo 5 mg aficamtenu (pozri časť 4.5). | Nie je potrebná úprava dávky. |
Udržiavacia dávka aficamtenu nesmie prekročiť 15 mg. LVEF a LVOT-G sa majú hodnotiť každých 4 až 8 týždňov, až kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (pozri časť 4.5). | |||
| Vyhodnoťte LVEF a LVOT-G a vykonajte titráciu dávky/monitorovanie podľa tabuľky č. 1. | |||
| Induktory | |||
Stredne silný induktor CYP2C9 a silný induktor CYP3A (napr. rifampicín) | Súbežné užívanie spolu s rifampicínom je kontraindikované (pozri časť 4.3). | ||
Akýkoľvek stredne silný až silný induktor CYP2C9 alebo CYP3A (napr. karbamazepín) | Začnite podávať aficamten v odporúčanej počiatočnej dávke 5 mg jedenkrát denne. | Nie je potrebná úprava dávky. | Znížte dávku aficamtenu z 20 mg na 10 mg, z 15 mg na 5 mg, z 10 mg na 5 mg. U pacientov, ktorí aktuálne užívajú dávku 5 mg aficamtenu, nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.5). |
| Vyhodnoťte LVEF a LVOT-G a vykonajte titráciu dávky/monitorovanie podľa tabuľky č. 1. | |||
Vynechané dávky
Ak sa vynechá dávka, má sa užiť čo najskôr v ten istý deň. Ďalšia plánovaná dávka sa má užiť v nasledujúci deň vo zvyčajnom čase. V ten istý deň sa nemajú užívať dve dávky.
Starší pacienti
U pacientov vo veku 65 rokov a starších nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou (odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie [estimated glomerular filtration rate, eGFR] 60 až 89 ml/min) až stredne závažnou (eGFR 30 až 59 ml/min) poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávky oproti štandardnej odporúčanej dávke a titračnému plánu. U pacientov so závažnou (eGFR < 30 ml/min) poruchou funkcie obličiek nemožno odporúčať dávku, pretože aficamten nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou (Child-Pughova trieda A) alebo stredne závažnou (Child-Pughova trieda B) poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky oproti štandardnej odporúčanej dávke a titračnému plánu. U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (Child-Pughova trieda C) nemožno odporúčať dávku, pretože aficamten nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť aficamtenu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Na perorálne použitie.
Liečba sa má užívať jedenkrát denne s jedlom alebo bez jedla. Tableta sa má prehltnúť vcelku a zapiť vodou a nesmie sa rozpoliť, rozdrviť ani žuť, pretože tieto spôsoby sa neskúmali.
4.3 Kontraindikácie
- Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Stredne silné inhibítory CYP2C9, ktoré sú zároveň aj stredne silnými až silnými inhibítormi
CYP2D6 alebo CYP3A: napr. adagrasib alebo viac ako jedna dávka flukonazolu (pozri časť 4.5).
- Silné induktory CYP3A4, ktoré sú zároveň aj stredne silnými induktormi CYP2C9: rifampicín a ľubovník bodkovaný (pozri časť 4.5).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Systolická dysfunkcia definovaná ako LVEF < 50 %
Aficamten znižuje kontraktilitu srdca a LVEF. U pacientov užívajúcich inhibítory srdcového myozínu sa môže vyskytnúť srdcové zlyhávanie v dôsledku systolickej dysfunkcie (pozri časť 4.8).
Pacienti, u ktorých sa vyskytne závažné interkurentné ochorenie (napr. závažná infekcia) alebo arytmia (napr. nová alebo nekontrolovaná fibrilácia predsiení), môžu byť vystavení vyššiemu riziku výskytu systolickej dysfunkcie a srdcového zlyhávania. Je potrebné zvážiť ďalšie monitorovanie asymptomatickej redukcie LVEF pri interkurentných ochoreniach a arytmiách (pozri časť 4.2).
Pred liečbou a pravidelne počas liečby sa má vyhodnocovať klinický stav pacienta a LVEF a dávka sa má náležite upraviť. Nová alebo zhoršujúca sa arytmia, dyspnoe, bolesť na hrudníku, únava, edém nôh alebo zvýšené hladiny N-terminálneho fragmentu natriuretického peptidu typu pro-B (NT-proBNP) môžu byť prejavmi a príznakmi srdcového zlyhávania, pri ktorých sa môže vyžadovať kontrola fungovania srdca.
Srdcové zlyhávanie alebo strata odpovede na aficamten v dôsledku interakcií
Aficamten sa metabolizuje enzýmami CYP2C9, CYP2D6 a CYP3A. Začatie podávania niektorých liekov, ktoré inhibujú viaceré dráhy eliminácie aficamtenu P450 (napr. flukonazol, vorikonazol, fluvoxamín) a silných inhibítorov CYP2C9 môže viesť k zvýšeniu koncentrácií aficamtenu v krvi a k zvýšeniu rizika výskytu srdcového zlyhávania v dôsledku systolickej dysfunkcie (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.5).
Ukončenie podávania stredne silných až silných induktorov CYP3A a stredne silných až silných induktorov CYP2C9 môže viesť k zvýšeniu koncentrácií aficamtenu v krvi a k zvýšeniu rizika výskytu srdcového zlyhávania v dôsledku systolickej dysfunkcie. Naopak, začatie užívania niektorých liekov, ktoré indukujú dráhy P450 (napr. rifampicín, stredne silné až silné induktory CYP3A alebo CYP2C9), môže viesť k zníženým koncentráciám aficamtenu v krvi a potenciálnej strate účinnosti (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.5).
Pacienti majú byť poučení o možnosti liekových interakcií a majú informovať svojho zdravotníckeho pracovníka o všetkých súbežne užívaných liekoch pred liečbou liekom MYQORZO a počas nej.
Gravidita
Neexistujú dôkazy o použití aficamtenu u tehotných žien a štúdie na zvieratách nie sú dostatočné na poskytnutie informácií o rizikách pre matky alebo embryá a plody. Poškodenie plodu nemožno vylúčiť (pozri časti 4.6 a 5.3).
Recidíva príznakov HCM pri prerušení liečby
Prerušenie liečby aficamtenom môže viesť k recidíve príznakov HCM. V štúdii SEQUOIA-HCM boli kardiovaskulárne nežiaduce udalosti hlásené častejšie v skupine užívajúcej aficamten v porovnaní so skupinou užívajúcou placebo s nástupom počas obdobia vymývania [n = 23 (16,2 %) v porovnaní s n = 9 (6,5 %)]. U 3 pacientov sa vyskytli závažné udalosti zhoršenia HCM pri zastavení liečby aficamtenom. Odporúča sa starostlivé sledovanie počas prerušenia liečby. Postupné znižovanie dávky môže zmierniť recidívu príznakov po prerušení liečby (pozri časť 4.2).
Pomocná látka so známym účinkom
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
4.5 Liekové a iné interakcie
Farmakodynamické interakcie
Ak sa začne liečba liekom s negatívnym inotropným účinkom, ako sú non-dihydropyridínové blokátory vápnikových kanálov alebo disopyramid, alebo ak sa dávka lieku s negatívnym inotropným účinkom zvýši u pacienta, ktorý užíva aficamten, má sa zabezpečiť dôkladný lekársky dohľad a monitorovanie LVEF, kým sa nedosiahnu stabilné dávky a klinická odpoveď (pozri časť 4.2).
Farmakokinetické interakcie
Účinok iných liekov na aficamten
Aficamten sa primárne metabolizuje prostredníctvom CYP2C9 a v menšej miere prostredníctvom CYP2D6 a CYP3A, pričom CYP2C19 sa podieľa minimálne. Súbežné podávanie určitých liekov, ktoré inhibujú viaceré dráhy P450 eliminácie aficamtenu, silných inhibítorov CYP2C9 a stredne silných až silných induktorov CYP2C9 alebo CYP3A, môže ovplyvniť expozíciu aficamtenu (pozri tabuľku č. 3).
Kontraindikované súbežné použitie
Súbežné podávanie aficamtenu s viac ako jednou dávkou flukonazolu a s adagrasibom je kontraindikované (pozri časť 4.3). Flukonazol (400 mg jedenkrát denne), ktorý je stredne silným inhibítorom CYP2C9, silným inhibítorom CYP2C19 a stredne silným inhibítorom CYP3A, zvýšil AUC aficamtenu o 278 %. Očakáva sa, že adagrasib, stredne silný inhibítor CYP2C9, silný inhibítor CYP3A4 a stredne silný inhibítor CYP2D6, bude mať za následok porovnateľné alebo vyššie zvýšené expozície aficamtenu ako flukonazol.
Súbežné podávanie aficamtenu s liekmi, ktoré sú silnými induktormi CYP3A a zároveň sú aj stredne silnými induktormi CYP2C9, ako je rifampicín alebo ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), môže viesť k zníženým koncentráciám aficamtenu v plazme, čo vedie k strate terapeutického účinku (pozri časť 4.3).
Súbežné použitie sa neodporúča
V prípade silných inhibítorov CYP2C9 (napr. sulfafenazol) sa súbežne použitie neodporúča (pozri časť 4.2).
Iné interakcie
Interakcie aficamtenu a potenciálnych súbežne podávaných liekov sú uvedené v tabuľke č. 3 nižšie (zvýšenie je označené ako „↑“, zníženie ako „↓“). Tieto interakcie sú založené buď na štúdiách liekových interakcií, alebo na fyziologických, farmakokineticky predpovedaných interakciách vzhľadom na očakávanú veľkosť interakcie.
Tabuľka č. 3: Interakcie medzi aficamtenom a inými liekmi
| Liek podľa mechanizmu | Účinky na hladiny aficamtenu Stredná percentuálna zmena AUC | Odporúčanie týkajúce sa súbežného podávania s aficamtenom |
Silný inhibítor CYP3A4 itrakonazol 200 mg jedenkrát denne | 26 % ↑ | Toto zvýšenie sa nepovažuje za klinicky relevantné a nevyžaduje úpravu dávky aficamtenu. |
Silný inhibítor CYP2D6 paroxetín 40 mg jedenkrát denne | 27 % ↑ | Toto zvýšenie sa nepovažuje za klinicky relevantné a nevyžaduje úpravu dávky aficamtenu. |
Silný inhibítor CYP2D6 a silný inhibítor CYP2C19 fluoxetín 40 mg jedenkrát denne | 31 % ↑ | Toto zvýšenie sa nepovažuje za klinicky relevantné a nevyžaduje úpravu dávky aficamtenu. |
Silný inhibítor CYP2C9 sulfafenazol | Interakcia sa neskúmala. Predpokladá sa, že súbežné podávanie silného inhibítora CYP2C9 zvýši expozíciu aficamtenu. | Je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu. Ak nie je možné vyhnúť sa súbežnému podávaniu, znížte dávku aficamtenu na 5 mg a vyhodnocujte LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov, kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (časť 4.2, tabuľka č. 1). Očakáva sa, že polčas rozpadu aficamtenu sa v kombinácii so silným inhibítorom CYP2C9 zvýši (~7 až 10 dní). Nový ustálený stav aficamtenu by sa následne dosiahol 5 až 7 týždňov po začatí liečby inhibítorom. |
Stredne silné inhibítory CYP2C9, ktoré sú tiež stredne silnými až silnými inhibítormi CYP2D6 alebo CYP3A flukonazol 400 mg jedenkrát denne napr. adagrasib | 278 % ↑ Interakcia s adagrasibom sa neskúmala, ale očakáva sa | Súbežné podávanie s adagrasibom a viac ako jednou dávkou flukonazolu je kontraindikované (časť 4.3). V prípade súbežného podania jednej dávky 150 mg flukonazolu nie je potrebná |
podobné zvýšenie expozície aficamtenu, ako bolo spôsobené flukonazolom.
| žiadna úprava dávky aficamtenu. V prípade užívania jedenkrát týždenne vyhodnocujte LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov, kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti flukonazolu. | ||
Slabé inhibítory CYP2C9, ktoré sú tiež stredne silnými až silnými inhibítormi CYP2D6 alebo CYP3A fluvoxamín vorikonazol | Interakcie sa neskúmali. Predpokladá sa, že súbežné podávanie fluvoxamínu a vorikonazolu zvýši expozíciu aficamtenu. | Pozor, upravte dávku aficamtenu (časť 4.2). Vyhodnoťte LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov, kým sa nedosiahne nová udržiavacia dávka aficamtenu v prítomnosti inhibítora (časť 4.2, tabuľka č. 1). Očakáva sa, že polčas rozpadu aficamtenu sa zvýši (~1 týždeň). Nový ustálený stav aficamtenu by sa následne dosiahol 4 až 6 týždňov po začatí liečby inhibítorom. |
Slabé inhibítory CYP2C9, ktoré sú tiež slabými až stredne silnými inhibítormi CYP2D6 alebo CYP3A amiodarón | Amiodarón sa podával súbežne v klinických štúdiách. Expozícia aficamtenu sa môže zvýšiť. | Amiodarón sa podával súbežne v klinických štúdiách. Väčšina pacientov mala udržiavaciu dávku 5 a 10 mg aficamtenu. Pri začatí alebo ukončení súbežného užívania amiodarónu sa odporúča hodnotenie LVEF a LVOT-G každých 4 až 8 týždňov. Amiodarón má dlhý polčas rozpadu, preto interakcie môžu pretrvávať mesiace po ukončení liečby amiodarónom. |
Silné induktory CYP3A4, ktoré sú tiež stredne silnými induktormi CYP2C9 rifampicín Ľubovník bodkovaný | Interakcie sa neskúmali. Predpokladá sa, že súbežné podávanie rifampicínu a iných silných induktorov CYP3A, ktoré sú zároveň aj stredne silnými induktormi CYP2C9, zníži expozíciu aficamtenu, čo by viedlo k strate terapeutického účinku. | Kontraindikované (časť 4.3) |
Stredne silné až silné induktory CYP3A4 a CYP2C9
| Toto zníženie expozície aficamtenu môže viesť k zníženiu terapeutického účinku. Udržiavacia dávka aficamtenu sa môže zvýšiť až |
karbamazepín 300 mg dvakrát denne
51 % ↓ napr. rifabutín, efavirenz Interakcie sa neskúmali, ale
očakávajú sa podobné účinky.
na maximálnu dávku 20 mg jedenkrát denne.
Účinok aficamtenu na iné lieky
Nepredpokladá sa, že by súbežné podávanie aficamtenu spôsobilo klinicky významné liekové interakcie pri podávaní citlivých substrátov enzýmov CYP alebo transportérov liečiv.
Aficamten zvýšil celkovú expozíciu dabigatranu o 26 %, a preto aficamten nie je klinicky významným inhibítorom P-glykoproteínu.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Ženy vo fertilnom veku
Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby.
Gravidita
Nie sú k dispozícii dôkazy o použití aficamtenu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Je potrebné dôkladné posúdenie prínosu a rizika pred použitím a počas gravidity a MYQORZO sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu aficamtenom.
Na základe spôsobu účinku aficamtenu nemožno vylúčiť negatívny inotropný účinok na srdce plodu. Ak sa žena počas gravidity lieči aficamtenom, odporúča sa pravidelná echokardiografia plodu (napr. každé 2 týždne). Ak sa pozoruje akýkoľvek prejav dysfunkcie srdca plodu, má sa zvážiť zníženie dávky alebo ukončenie liečby aficamtenom, a to aj s ohľadom na polčas rozpadu aficamtenu u matky (približne 3,3 dňa, pozri časť 5.2). Pri monitorovaní ženy sa má zvážiť prispôsobenie krvného obehu gravidite.
Dojčenie
Nie je známe, či sa aficamten/metabolity vylučuje/vylučujú do ľudského mlieka. Nie sú dostatočné informácie o vylučovaní aficamtenu/metabolitov do mlieka u zvierat a riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu liekom MYQORZO sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.
Fertilita
Nie sú k dispozícii údaje o fertilite u ľudí týkajúce sa aficamtenu. V štúdiách na zvieratách sa nepozorovali žiadne účinky na fertilitu.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Aficamten má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Počas užívania aficamtenu môže dôjsť k závratom. Pacientov je potrebné poučiť, aby neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje, ak majú závrat.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn profilu bezpečnosti
Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami pozorovanými pri aficamtene sú závraty (4,2 %), systolická dysfunkcia definovaná ako LVEF < 50 % (3,5 %), palpitácie (7 %) a hypertenzia (7,7 %).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Frekvencie nežiaducich reakcií vychádzajú z frekvencií nežiaducich udalostí zo všetkých príčin u 142 pacientov vystavených aficamtenu v štúdii SEQUOIA-HCM (pozri časť 5.1) s mediánom trvania liečby 24,1 týždňa (rozmedzie 3,9 až 29,4 týždňa).
Nežiaduce reakcie uvedené v tabuľke č. 4 sú zoradené podľa triedy orgánových systémov v MedDRA. V rámci každej triedy orgánových systémov sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí klesajúcej frekvencie a závažnosti. Okrem toho je zodpovedajúca kategória frekvencie pri každej nežiaducej reakcii definovaná ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000).
Tabuľka č. 4: Nežiaduce reakcie
| Trieda orgánových | Nežiaduca reakcia | Frekvencia | |
| systémov | |||
| Poruchy nervového | |||
| Závrat | Časté | ||
| systému | |||
| Systolická dysfunkcia1 | Časté | ||
| Poruchy srdca a | |||
| srdcovej činnosti | |||
| Palpitácie | Časté | ||
| Poruchy ciev | Hypertenzia | Časté | |
| 1 Definovaná ako LVEF < 50 % s príznakmi alebo bez príznakov. | |||
| Popis vybraných nežiaducich reakcií | |||
| Systolická dysfunkcia | |||
| V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM počas 24-týždňového liečebného obdobia došlo u 3,5 % pacientov | |||
| v skupine užívajúcej aficamten k reverzibilnému zníženiu LVEF na < 50 % v súvislosti s dávkou | |||
| (medián 47 %; rozmedzie 34 % až 49 %). U jedného pacienta v skupine užívajúcej aficamten sa | |||
| vyskytla asymptomatická LVEF < 40 %. Zníženie LVEF na < 50 % si nevyžadovalo prerušenie liečby | |||
| a nesúviselo s klinickým srdcovým zlyhávaním (pozri časť 4.4). | |||
| Účinky na krvný tlak | |||
| V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM boli hypertenzie hlásené ako nežiaduce udalosti častejšie v | |||
| skupine užívajúcej aficamten v porovnaní so skupinou užívajúcou placebo (7,7 % oproti 2,1 %). | |||
| Stredná hodnota zvýšenia krvného tlaku v súvislosti s liečbou aficamtenom bola 2,3 mmHg pri | |||
| systolickom krvnom tlaku a 3,1 mmHg pri diastolickom krvnom tlaku. Väčšina prípadov hypertenzie | |||
| bola hlásená u pacientov s hypertenziou v anamnéze a všetky hlásené prípady boli nezávažné a mierne | |||
| alebo stredne závažné. Predpokladá sa, že zvýšenia krvného tlaku súvisiace s aficamtenom sú | |||
| dôsledkom zlepšenia srdcového výdaja po uvoľnení obštrukcie LVOT. | |||
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Najvyššia jedna 75 mg dávka aficamtenu bola podaná 1 zdravému účastníkovi a spôsobila asymptomatickú 35 % LVEF po 1,5 hodine od podania dávky a táto LVEF sa zvýšila na 52 % po 4 hodinách od podania dávky. Liečba predávkovania pozostáva z ukončenia liečby aficamtenom, ako aj z medicínsky podporných opatrení na udržanie hemodynamickej stability vrátane dôkladného monitorovania fyziologických funkcií a LVEF a starostlivosti o klinický stav pacienta. Predávkovanie u ľudí môže byť život ohrozujúce a môže viesť k asystole refraktérnej voči akémukoľvek medicínskemu zákroku.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Kardiaká, iné kardiaká, ATC kód: zatiaľ nepridelený
Mechanizmus účinku
Aficamten je reverzibilný alosterický inhibítor kardiálneho myozínu, ktorý sa viaže priamo na motorickú doménu kardiálneho myozínu a zabraňuje prechodu srdca do úsilného stavu. Neklinické údaje naznačujú, že aficamten je selektívny voči kardiálnej izoforme myozínu v porovnaní s rýchlym skeletovým myozínom. Konkrétne aficamten inhiboval bovinnú kardiálnu myofibrilárnu adenozíntrifosfatázu približne s 5-násobne vyššou účinnosťou než v prípade králičej rýchlej skeletovej myofibrilárnej adenozíntrifosfatázy. Je určený na zníženie hyperkontraktility v kardiálnej sarkomére, ktorá je základom patofyziológie HCM. Následné zníženie kontraktility srdca znižuje obštrukciu LVOT u pacientov s HCM.
Farmakodynamické účinky
LVEF
V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM stredná hodnota [štandardná odchýlka (standard deviation, SD)] LVEF v pokoji vo východiskovom stave bola 74,8 % (5,5 %) u pacientov v skupine užívajúcej aficamten a 74,8 % (6,3 %) v skupine užívajúcej placebo. V súlade s mechanizmom účinku aficamtenu stredná hodnota najmenších štvorcov (least squares, LS) [štandardná chyba (standard error, SE)] zmeny v LVEF oproti východiskovému stavu bola -6,8 % (0,6 %) v skupine užívajúcej aficamten a -2 % (0,6 %) v skupine užívajúcej placebo na konci 24-týždňového liečebného obdobia. Stredná hodnota LVEF bola v skupine užívajúcej aficamten podobná ako v skupine užívajúcej placebo 4 týždne po ukončení liečby.
Obštrukcia LVOT
V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM stredná hodnota (SD) LVOT-G v pokoji a pri Valsalvovom manévri vo východiskovom stave bola 54,8 (27) a 82,9 (32) mmHg u pacientov v skupine užívajúcej aficamten a 55,3 (32,2) a 83,3 (32,7) mmHg v skupine užívajúcej placebo. Vo 24. týždni stredná hodnota LS (SE) zmeny oproti východiskovému stavu v LVOT-G v pokoji a pri Valsalvovom manévri bola -35,8 (2,1) mmHg a -48,1 (2,4) mmHg v uvedenom poradí v skupine užívajúcej aficamten a 4,1 (2,1) mmHg a 2,2 (2,4) mmHg v uvedenom poradí v skupine užívajúcej placebo. Hodnoty LVOT-G pri Valsalvovom manévri boli podobné východiskovým hodnotám v oboch liečebných ramenách 4 týždne po ukončení liečby.
Srdcové biomarkery
V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM geometrická stredná hodnota NT-proBNP a troponínu I vo východiskovom stave bola 734,7 pg/ml a 17,1 ng/l u pacientov v skupine užívajúcej aficamten a 709,8 pg/ml a 16,6 ng/l v skupine užívajúcej placebo. Vo 24. týždni proporcionálna zmena oproti východiskovej hodnote NT-proBNP a troponínu I bola 0,19 a 0,58 v uvedenom poradí v skupine užívajúcej aficamten a 0,99 a 1,01 v skupine užívajúcej placebo. Hodnoty NT-proBNP a troponínu I boli podobné východiskovým hodnotám v oboch liečebných ramenách 4 týždne po ukončení liečby.
Srdcová elektrofyziológia
Výsledky dôkladnej štúdie QT preukázali absenciu predĺženia intervalu QTc v rámci rozmedzia terapeutických koncentrácií aficamtenu. Pri jednej 50 mg dávke (podobná expozícia ako pri 20 mg dennej dávke po ustálený stav) všetky horné limity predpokladanej placebom korigovanej zmeny oproti východiskovému stavu v 90 % intervale spoľahlivosti QT intervalu korigovaného metódou Fridericia (ΔΔQTcF) boli pri aficamtene < 10 ms.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť aficamtenu sa hodnotila v SEQUOIA-HCM – multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej klinickej štúdii v 3. fáze u 282 dospelých účastníkov (142 účastníkov užívalo aficamten, 140 užívalo placebo) so symptomatickou oHCM triedy II a III podľa NYHA, s LVEF ≥ 60 % a s LVOT-G v pokoji a pri maximálnom Valsalvovom manévri pri skríningu na úrovni ≥ 30 a ≥ 50 mmHg, v uvedenom poradí.
Pacienti so známou poruchou infiltrácie alebo ukladania spôsobujúcou srdcovú hypertrofiu, ako je Noonanov syndróm, Fabryho choroba alebo amyloidóza, boli vylúčení.
Pacienti boli randomizovaní v pomere 1:1 pre užívanie buď počiatočnej 5 mg dávky aficamtenu alebo placeba jedenkrát denne počas 24 týždňov. Stratifikačné faktory zahŕňali východiskové užívanie beta blokátorov a ergometer (bežecký alebo cyklistický) na kardiopulmonálne záťažové testy (cardiopulmonary exercise testing, CPET). Vo východiskovom stave betablokátory užívalo 61,3 % pacientov a non-dihydropyridínové blokátory vápnikových kanálov užívalo 28,7 % účastníkov. Okrem toho 12,8 % pacientov užívalo disopyramid. Celkovo 14,5 % pacientov neužívalo žiadny základný liek vo východiskovom stave.
Celkovo boli východiskové demografické údaje a charakteristiky ochorenia vyrovnané v rámci liečebných skupín. Do klinickej štúdie boli zaradení pacienti so strednou hodnotou veku 59,1 rokov; (rozmedzie 18 až 84 rokov), 59 % bolo mužov, 79 % belochov, 19 % Ázijcov a 1 % černochov alebo Afroameričanov. Stredná hodnota indexu telesnej hmotnosti bola 28,1 kg/m2, stredná hodnota pokojovej srdcovej frekvencie bola 66 úderov za minútu a stredná hodnota krvného tlaku bola 125/74 mmHg. V štúdii SEQUOIA-HCM bolo 57 pacientov vo veku 65 rokov a starších. Žiadni pacienti predtým nepodstúpili liečbu redukcie septa (septal reduction therapy, SRT). Vo východiskovom stave 76 % randomizovaných pacientov malo oHCM triedy II podľa NYHA a 24 % malo oHCM triedy III podľa NYHA. Medián LVEF bol 75,6 %, stredná hodnota LVOT-G v pokoji bola 55,1 mmHg, stredná hodnota LVOT-G pri Valsalvovom manévri bola 83,1 mmHg a stredná hodnota na základe dotazníka KCCQ-CSS (Kansas City Cardiomyopathy Questionnaire – Clinical Summary Score) bola 74,7.
Pacienti začali užívať aficamten v dávke 5 mg jedenkrát denne. Dávky boli individuálne titrované v 2.,
- 4. a 6. týždni, ak bola hodnota LVOT-G pri Valsalvovom manévri ≥ 30 mmHg a hodnota LVEF ≥ 55 % v 5 mg intervaloch až po maximálnu dávku 20 mg jedenkrát denne. Vo 24. týždni v skupine užívajúcej aficamten 46 % pacientov užívalo 20 mg dávku, 35 % užívalo 15 mg dávku, 15,3 % užívalo 10 mg dávku a 3,6 % užívalo 5 mg dávku.
Primárny ukazovateľ – maximálny príjem kyslíka (pVO2)
V klinickej štúdii SEQUOIA-HCM primárny ukazovateľ zmeny v pVO2 vo 24. týždni oproti východiskovému stavu bol štatisticky významný a väčší v skupine užívajúcej aficamten v porovnaní s placebom, ako je uvedené v tabuľke č. 5.
Sekundárne ukazovatele
Účinky liečby aficamtenom na zdravotný stav, funkčnú kapacitu a obštrukciu LVOT boli hodnotené na základe zmeny v KCCQ-CSS, podielu pacientov so znížením funkčnej triedy podľa NYHA o ≥ 1 triedu, na základe zmeny oproti východiskovému stavu v LVOT-G pri Valsalvovom manévri, podielu pacientov s LVOT-G pri Valsalvovom manévri ≤ 30 mmHg a na základe dĺžky obdobia spĺňania podmienok pre liečbu redukcie septa (SRT). Vo 24. týždni došlo u pacientov užívajúcich aficamten k výraznejšiemu zlepšeniu v porovnaní so skupinou užívajúcou placebo vo všetkých sekundárnych ukazovateľoch (tabuľka č. 5).
Tabuľka č. 5: Analýza ukazovateľov z klinickej štúdie SEQUOIA-HCM
| Ukazovatele | Aficamten N = 142 | Placebo N = 140 | ||||||||||||||||
| Zmena oproti východiskovému stavu v pVO2 podľa CPET | ||||||||||||||||||
| Východisková hodnota (ml/min/kg), stredná hodnota (SD) | 18,4 (4,4) | 18,6 (4,5) | ||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||
| Stredná hodnota LS (SE) | 1,76 (0,25) | 0,02 (0,25) | ||||||||||||||||
| Rozdiel v strednej hodnote LS v porovnaní s placebom (95 % IS) | 1,74 (1,04; 2,44) | |||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | |||||||||||||||||
| Zmena oproti východiskovému stavu v KCCQ-CSS1 | ||||||||||||||||||
| Východisková hodnota, stredná hodnota (SD) | 7 | 5,6 (18,4 | ) | 73,7 (17,6) | ||||||||||||||
| 11,1 (0,9 | ) | 4 (0,9) | |||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | 7 (4,5; 9,5) | |||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | |||||||||||||||||
| 11,6 (1) | 4,3 (1) | ||||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | 7,3 (4,6; 10,1) | |||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | |||||||||||||||||
| Podiel pacientov so zlepšením v KCCQ-CSS o ≥ 10 bodov1 | ||||||||||||||||||
| 63 (44,4) | 3 | 3 (23,6) | |||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | 20,8 (10; 31,6) | |||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,001 | |||||||||||||||||
| 69 (48,6) | 3 | 8 (27,1) | |||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | 21,5 (10,6; 32,5) | |||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,001 | |||||||||||||||||
| Podiel pacientov, ktorí aj naďalej spĺňali podmienky pre SRT4 | ||||||||||||||||||
| Východisková hodnota | N = 32 | N = 29 | ||||||||||||||||
| 4 (12,5) | 1 | 4 (48,3) | |||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | OR: 0,16 (0,03; 0,61) Rozdiel: -36,5 (-58,5; -14,5) | |||||||||||||||||
| p-hodnota | OR, p = 0,005 Rozdiel, p = 0,002 | |||||||||||||||||
| Dĺžka obdobia spĺňania podmienok pre SRT1 | ||||||||||||||||||
| Počet dní spĺňania podmienok pre SRT počas 24 týždňov liečby, n (%) | 35,3 (7,9) | 113,4 (8,1) | ||||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | -78,1 (-99,8; -56,3) | |||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | |||||||||||||||||
| Zmena oproti východiskovému stavu v LVOT | - | G pri Valsalvovom manévri (mmHg)1 | |||||||||||||||||
| Východisková hodnota, stredná hodnota (SD) | 83 (32) | 83 (32,7) | |||||||||||||||||
| -46 (2,4) | 2,6 (2,4) | |||||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | -48 (-55; -42) | ||||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | ||||||||||||||||||
| -48 (2,4) | 2,2 (2,4) | |||||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | -50 (-57; -44) | ||||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | ||||||||||||||||||
| Podiel pacientov s LVOT | - | G pri Valsalvovom manévri < 30 (mmHg)4 | |||||||||||||||||
| 74 (52,1) | 8 (5,7) | |||||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | OR: 18 (7,8; 44,4) Rozdiel: 46,4 (37,3; 55,5) | ||||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | ||||||||||||||||||
| 70 (49,3) | 5 (3,6) | |||||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | OR: 25,5 (10,1; 88,2) Rozdiel: 45,7 (36,9; 54,5) | ||||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | ||||||||||||||||||
| Podiel pacientov so zlepšením o ≥ 1 triedu podľa NYHA4 | |||||||||||||||||||
| 69 (48,6) | 25 (17,9) | |||||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | OR: 4,6 (2,6; 8,4) Rozdiel: 30,8 (20,6; 41) | ||||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | ||||||||||||||||||
| 83 (58,5) | 34 (24,3) | |||||||||||||||||
| Rozdiel (95 % IS) | OR: 4,4 (2,6; 7,6) Rozdiel: 34,2 (23,4; 45) | ||||||||||||||||||
| p-hodnota | < 0,0001 | ||||||||||||||||||
| CPET: Cardiac Pulmonary Exercise Test = kardiopulmonálny záťažový test; KCCQ CSS: | |||||||||||||||||||
| Kansas City Cardiomyopathy Questionnaire – Clinical Summary Score = dotazník Kansas City | |||||||||||||||||||
| na zhodnotenie kardiomyopatie – klinické súhrnné skóre; NYHA: New York Heart Association | |||||||||||||||||||
| = Newyorská asociácia pre srdcové ochorenia; LVOT | - | G: left ventricular outflow tract gradient | |||||||||||||||||
| = gradient výtokového traktu ľavej komory; SRT: septal reduction therapy = liečba redukcie | |||||||||||||||||||
| septa | |||||||||||||||||||
| 1 Stredné hodnoty LS (SE) a rozdiel v strednej hodnote LS (95 % IS) uvedené pre kontinuáln | |||||||||||||||||||
e
| ukazovatele. |
2 Dotazníkom CSS KCCQ sa merajú fyzické obmedzenia a príznaky súvisiace so srdcovým zlyhávaním, ako ich vníma pacient. Skóre v CSS KCCQ je v rozmedzí od 0 do 100, pričom vyššie skóre znamená lepší zdravotný stav.
| 3 NYHA zahŕňa triedy I až IV. | |
| 4 Pomer (percento) účastníkov s odpoveďou a rozdiel v miere a spoločný pomer | |
| pravdepodobnosti (odds ratio, OR) (presný 95 % IS OR) sú uvedené pri binárnych | |
| ukazovateľoch. | |
Skúmalo sa, aký vplyv na výsledky má rozsah demografických charakteristík, východiskové charakteristiky ochorenia a východiskové súbežne podávané lieky (napr. užívanie beta blokátorov). Výsledky primárnej analýzy boli v prospech aficamtenu konzistentne vo všetkých podskupinách.
Účinok aficamtenu na gradient výtokového traktu ľavej komory po Valsalvovom manévri bol relatívne rýchly, pričom rozdiel v strednej hodnote LS pri porovnaní jednotlivých skupín bol -20 mmHg (95 % IS, -27,3 až -13,3) po 2 týždňoch.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom MYQORZO v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie na liečbu hypertrofickej kardiomyopatie (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Expozícia aficamtenu sa zvyšuje úmerne dávke po podaní viacerých dávok 1 mg až 75 mg aficamtenu jedenkrát denne. Farmakokinetika aficamtenu bola porovnateľná u zdravých účastníkov a pacientov s oHCM: u zdravých účastníkov sa preukázala iba o 23 % nižšia expozícia než u pacientov s oHCM. Geometrické stredné hodnoty pomerov akumulácie boli pri aficamtene podobné v rámci všetkých veľkostí dávok a pohybovali sa v rozmedzí od 4,57 do 4,82.
Absorpcia
Aficamten sa rýchlo absorbuje, pričom medián času po dosiahnutie maximálnej koncentrácie (tmax) je 1,5 až 2 hodiny. Maximálna koncentrácia (Cmax) a najnižšia koncentrácia (Ctrough) aficamtenu po podaní dávky 20 mg jedenkrát denne v ustálenom stave boli 336 a 288 ng/ml v uvedenom poradí. Biologická dostupnosť aficamtenu po perorálnom podaní nie je známa. Neboli pozorované žiadne klinicky významné rozdiely v AUC a Cmax aficamtenu po jeho podaní s jedlom s vysokým obsahom tuku a kalórií.
Distribúcia
Aficamten sa približne na 90 % viaže na plazmatické proteíny a preukazuje zjavný distribučný objem 309 l. Pomer aficamtenu v krvi k plazme bol 0,94.
Biotransformácia
Aficamten sa vo veľkej miere metabolizuje u ľudí predovšetkým prostredníctvom CYP2C9 (50 %) s podielom CYP3A (26 %) a CYP2D6 (21 %) a s minimálnym podielom CYP2C19 (3 %). Aficamten sa primárne metabolizuje na 2 farmakologicky neaktívne metabolity, CK-3834282 a CK-3834283, ktoré cirkulujú približne v miere 56 % a 103 % pôvodného liečiva v plazme v uvedenom poradí.
CYP2C9 je polymorfný enzým. Údaje z literatúry naznačujú, že varianty CYP2C9*2*3 a najmä CYP2C9*3*3 vedú k nižšej aktivite. Tieto varianty stále vykazujú 15 – 45 % aktivity normálnych metabolizérov, ako sa preukázalo pri farmakokinetike niekoľkých citlivých substrátov. Keďže aficamten sa metabolizuje aj inými enzýmami CYP než CYP2C9 a u pacientov s fenotypom slabého metabolizéra CYP2C9 pretrváva určitá aktivita CYP2C9, nepovažuje sa za nevyhnutnú žiadna genotypizácia ani počiatočná dávka závislá od genotypu.
Eliminácia
Aficamten má u pacientov s oHCM medián terminálneho polčasu rozpadu (t½) približne 80 hodín a čas po dosiahnutie ustáleného stavu približne 17 dní. Očakáva sa, že u väčšiny (~95 %) pacientov s oHCM bude t½ menej ako 155 hodín a ustálený stav sa dosiahne do 33 dní po podaní denných dávok aficamtenu. V ustálenom stave je pomer minima a maxima plazmatickej koncentrácie pri podávaní dávok jedenkrát denne približne 1,2. Celkový klírens je 2,6 l/h a renálny klírens predstavuje < 0,1 % z celkového klírensu.
Po podaní jednej jednorazovej 20 mg rádioaktívne značenej dávky aficamtenu sa 32 % (0,055 % nezmeneného aficamtenu) vylúčilo do moču a 58 % (5 % nezmeneného aficamtenu) sa vylúčilo do stolice.
Osobitné skupiny pacientov
Populačné farmakokinetické analýzy nepreukázali žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike aficamtenu u jednotlivých vekových skupín (18 až 83 rokov) alebo skupín podľa etnickej príslušnosti.
Boli pozorované malé, ale významné rozdiely v expozícii aficamtenu pri jednotlivých pohlaviach a telesných hmotnostiach. U pacientiek sa preukázala o 31 % vyššia expozícia než u pacientov mužského pohlavia. Kvartil pacientov s najvyššou telesnou hmotnosťou (105 kg) preukázal o 44 % nižšiu expozíciu aficamtenu než pri kvartile pacientov s najnižšou telesnou hmotnosťou (64 kg).
Porucha funkcie obličiek
Populačné farmakokinetické analýzy nepreukázali žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike aficamtenu (zvýšenie expozície o 14 až 28 %) na základe miernej až stredne závažnej poruchy funkcie obličiek (eGFR ≥ 30 ml/min). Účinky závažnej poruchy funkcie obličiek (eGFR < 30 ml/min) nie sú známe.
Porucha funkcie pečene
Na základe klinickej štúdie v 1. fáze sa neočakávajú žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike aficamtenu pri miernej (Child-Pughova trieda A) až stredne závažnej (Child-Pughova trieda B) poruche funkcie pečene. Pri stredne závažnej poruche funkcie pečene sa nepreukázala žiadna zmena v expozícii aficamtenu. Účinky závažnej poruchy funkcie pečene (Child-Pughova trieda C) nie sú známe.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika aficamtenu nebola skúmaná u pacientov mladších ako 18 rokov.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Embryofetálny a postnatálny vývin
Keď sa aficamten podával perorálne potkanom v štúdii embryofetálnej toxicity, pri expozíciách toxických pre matku prevyšujúcich 2,5-násobok maximálnej odporúčanej dávky u ľudí 20 mg aficamtenu (maximum recommended human dose, MRHD) boli na základe AUC pozorované zvýšené miery skorej a neskorej resorpcie, poklesy skupinovej strednej hodnoty telesnej hmotnosti plodu a abnormality plodu, ako je krátky chvost (1 plod) a zalomený chvost (2 plody). Pri expozíciách 1,9-násobne prevyšujúcich hodnotu MRHD na základe AUC sa nezistili žiadne nežiaduce účinky na rast plodu súvisiace s aficamtenom ani na externé či viscerálne variácie plodu.
Keď sa aficamten podával perorálne králikom v štúdii embryofetálnej toxicity, pri expozíciách toxických pre matku nižších než MRHD sa pozoroval nárast počtu neskorších resorpcií. Táto štúdia sa preto považuje za nedostatočnú.
V štúdii prenatálneho a postnatálneho vývinu bol aficamten podávaný gravidným samiciam potkanov v dávkach do 6 mg/kg/deň počas organogenézy až do vrhu a odstavenia, pričom sa predpokladá, že expozícia bola blízka k MRHD. Pri dávke 6 mg/kg/deň došlo k zníženiu telesnej hmotnosti gravidnej samice, k zvýšeniu hmotnosti srdca, k zníženiu indexu životaschopnosti mláďat, k zníženiu skupinovej strednej hodnoty telesnej hmotnosti, k podozreniu na dehydratáciu, k neprítomnosti mliečneho pásu a k zahnutiu chvosta. Pri vyhodnocovaní žiadnej pozorovanej hladiny nežiaducich účinkov pri dávke 1,5 mg/kg/deň sa nepozorovali žiadne účinky na gravidnú samicu ani účinky na potomkov potkanov týkajúce sa parametrov pohlavného dospievania, neurobehaviorálneho alebo reprodukčného fungovania. Pri týchto dávkach sa nepozoroval žiadny dôkaz teratogénneho potenciálu súvisiaci s liečivom.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety
mikrokryštalická celulóza (E 460(i))
manitol (E 421)
kroskarmelóza, sodná soľ (E 468)
hydroxypropylcelulóza (E 463)
laurylsíran sodný
stearát horečnatý (E 470b)
Filmový obal
kopolymér vrúbľovaný makrogolovým poly(vinylalkoholom) (E 1209)
mastenec (E 553b)
oxid titaničitý (E 171)
glycerol monokaprylokaprát typu 1 (E 471)
poly(vinylalkohol) (E 1203)
hlinitý lak indigokarmín (E 132)
karmín (E 120)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
36 mesiacov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Blister z polyvinylchloridu (PVC)/hliníkovej fólie obsahujúci 14 filmom obalených tabliet.
Veľkosti balenia po 14, 28 alebo 98 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Cytokinetics (Ireland) Limited
45 Mespil Rd.
Dublin D04 W2F1
Írsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
EU/1/25/2014/001-012
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 12. február 2026
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.
