Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) - Ontruzant 150 mg prášok na infúzny koncentrát
1. NÁ ZOV LIEKU
Ontruzant 150 mg prášok na infúzny koncentrát
Ontruzant 420 mg prášok na infúzny koncentrát
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Ontruzant 150 mg prášok na infúzny koncentrát
Jedna injekčná liekovka obsahuje 150 mg trastuzumabu, čo je humanizovaná monoklonálna protilátka IgG1 produkovaná cicavčou (vaječník čínskeho škrečka) kultúrou bunkovej suspenzie a čistená niekoľkými krokmi chromatografie vrátane špecifických postupov na inaktiváciu a odstránenie vírusov.
Ontruzant 420 mg prášok na infúzny koncentrát
Jedna injekčná liekovka obsahuje 420 mg trastuzumabu, čo je humanizovaná monoklonálna protilátka IgG1 produkovaná cicavčou (vaječník čínskeho škrečka) kultúrou bunkovej suspenzie a čistená niekoľkými krokmi chromatografie vrátane špecifických postupov na inaktiváciu a odstránenie vírusov.
Rekonštituovaný roztok Ontruzantu obsahuje 21 mg/ml trastuzumabu.
Pomocná látka so známym účinkom
Každá 150 mg injekčná liekovka obsahuje 0,6 mg polysorbátu 20.
Každá 420 mg injekčná liekovka obsahuje 1,7 mg polysorbátu 20.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Prášok na infúzny koncentrát.
Biely až svetložltý lyofilizovaný prášok.
4. KLINICKÉ Ú DAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Karcinóm prsníka
Metastatický karcinóm prsníka
Ontruzant je indikovaný na liečbu dospelých pacientov s HER2-pozitívnym metastatickým karcinómom prsníka (metastatic breast cancer ‒ MBC):
- ako monoterapia na liečbu tých pacientov, ktorí dostali aspoň dva režimy chemoterapie na ich metastatické ochorenie. Predchádzajúca chemoterapia musela zahŕňať aspoň antracyklín a taxán, okrem pacientov nevhodných pre túto liečbu. U pacientov s pozitivitou hormonálnych receptorov musela tiež zlyhať hormonálna liečba, okrem pacientov nevhodných pre túto liečbu.
- v kombinácii s paklitaxelom na liečbu tých pacientov, ktorí nedostávali chemoterapiu na ich metastatické ochorenie a pre ktorých nie je vhodný antracyklín.
- v kombinácii s docetaxelom na liečbu tých pacientov, ktorí nedostávali chemoterapiu na ich metastatické ochorenie.
- v kombinácii s inhibítorom aromatázy na liečbu postmenopauzálnych pacientok s MBC s pozitivitou hormonálnych receptorov, ktoré neboli predtým liečené trastuzumabom.
Včasný karcinóm prsníka
Ontruzant je indikovaný na liečbu dospelých pacientov s HER2-pozitívnym včasným karcinómom prsníka (early breast cancer ‒ EBC).
- po chirurgickom zákroku, chemoterapii (neoadjuvantnej alebo adjuvantnej) a rádioterapii (ak je aplikovateľná) (pozri časť 5.1).
- po adjuvantnej chemoterapii doxorubicínom a cyklofosfamidom, v kombinácii s paklitaxelom alebo docetaxelom.
- v kombinácii s adjuvantnou chemoterapiou pozostávajúcou z docetaxelu a karboplatiny.
- v kombinácii s neoadjuvantnou chemoterapiou nasledovanou adjuvantnou terapiou Ontruzantom pri lokálne pokročilom (vrátane zápalového) ochorení alebo tumoroch s priemerom ˃ 2 cm (pozri časti 4.4 a 5.1).
Ontruzant sa môže používať iba u pacientov s metastatickým alebo včasným karcinómom prsníka, u ktorých vykazujú tumory nadmernú expresiu receptora HER2 alebo amplifikáciu génu HER2, ako je stanovené presnou a validovanou skúškou (pozri časti 4.4 a 5.1).
Metastatický karcinóm žalúdka
Ontruzant v kombinácii s kapecitabínom alebo 5-fluóruracilom a cisplatinou je indikovaný na liečbu dospelých pacientov s HER2-pozitívnym metastatickým adenokarcinómom žalúdka alebo gastroezofágovej junkcie, ktorí nedostávali predchádzajúcu protinádorovú liečbu na ich metastatické ochorenie.
Ontruzant sa môže používať iba u pacientov s metastatickým karcinómom žalúdka (metastatic gastric cancer ‒ MGC), u ktorých vykazujú tumory nadmernú expresiu receptora HER2 definovanú prostredníctvom IHC2+ a potvrdzujúcimi výsledkami SISH alebo FISH, alebo výsledkom IHC3+. Musia sa používať presné a validované skúšky (pozri časti 4.4 a 5.1).
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Testovanie HER2 je povinné pred začiatkom liečby (pozri časti 4.4 a 5.1). Liečbu Ontruzantom môže začať iba lekár, ktorý má skúsenosti s podávaním cytotoxickej chemoterapie (pozri časť 4.4), a smie ju podať iba zdravotnícky pracovník.
Intravenózna forma Otruzantu nie je určená na subkutánne podanie a smie byť podaná iba prostredníctvom intravenóznej infúzie.
Aby sa predišlo chybám v medikácii, je dôležité skontrolovať označenie na injekčných liekovkách, aby sa zabezpečilo, že liek, ktorý sa pripravuje a podáva, je Ontruzant (trastuzumab) a nie iný liek obsahujúci trastuzumab (napr. trastuzumab emtanzin alebo trastuzumab deruxtekan).
Dávkovanie
Metastatický karcinóm prsníka
Trojtýždňová schéma
Odporúčaná úvodná nasycovacia dávka je 8 mg/kg telesnej hmotnosti. Odporúčaná udržiavacia dávka podávaná v trojtýždňových intervaloch je 6 mg/kg telesnej hmotnosti, so začiatkom podávania tri týždne po nasycovacej dávke.
Týždňová schéma
Odporúčaná úvodná nasycovacia dávka Ontruzantu je 4 mg/kg telesnej hmotnosti. Odporúčaná týždenná udržiavacia dávka Ontruzantu je 2 mg/kg telesnej hmotnosti, so začiatkom podávania jeden týždeň po nasycovacej dávke.
Podávanie v kombinácii s paklitaxelom alebo docetaxelom
V pivotných klinických štúdiách (H0648g, M77001) sa paklitaxel alebo docetaxel podával deň po prvej dávke trastuzumabu (pre dávkovanie pozri Súhrn charakteristických vlastností lieku (Summary of Product Characteristics ‒ SmPC) pre paklitaxel alebo docetaxel) a ihneď po nasledujúcich dávkach trastuzumabu, pokiaľ bola predchádzajúca dávka trastuzumabu dobre tolerovaná.
Podávanie v kombinácii s inhibítorom aromatázy
V pivotnej klinickej štúdii (BO16216) sa trastuzumab a anastrozol podávali od dňa 1. Neexistovali žiadne obmedzenia týkajúce sa vzájomného načasovania podávania trastuzumabu a anastrozolu (pre dávkovanie pozri SmPC pre anastrozol alebo iné inhibítory aromatázy).
Včasný karcinóm prsníka
Trojtýždňová a týždňová schéma
Pri trojtýždňovom režime je odporúčaná úvodná nasycovacia dávka Ontruzantu 8 mg/kg telesnej hmotnosti. Odporúčaná udržiavacia dávka Ontruzantu pri trojtýždňových intervaloch je 6 mg/kg telesnej hmotnosti, so začiatkom podávania tri týždne po nasycovacej dávke.
Pri týždňovom režime (úvodná nasycovacia dávka 4 mg/kg nasledovaná dávkou 2 mg/kg každý týždeň) súbežne s paklitaxelom následne po chemoterapii s doxorubicínom a cyklofosfamidom.
Pre dávkovanie kombinovanej chemoterapie pozri časť 5.1.
Metastatický karcinóm žalúdka
Trojtýždňová schéma
Odporúčaná úvodná nasycovacia dávka je 8 mg/kg telesnej hmotnosti. Odporúčaná udržiavacia dávka pri trojtýždňových intervaloch je 6 mg/kg telesnej hmotnosti, so začiatkom podávania tri týždne po nasycovacej dávke.
Karcinóm prsníka a karcinóm žalúdka
Dĺžka liečby
Pacienti s MBC alebo MGC sa majú liečiť Ontruzantom až do progresie ochorenia. Pacienti s EBC sa majú liečiť Ontruzantom po dobu 1 roka alebo do recidívy ochorenia, podľa toho, čo nastane skôr; predĺženie liečby pri EBC dlhšie ako jeden rok sa neodporúča (pozri časť 5.1).
Zníženie dávky
Počas klinických štúdií nedošlo k žiadnym zníženiam dávky trastuzumabu. Pacienti môžu pokračovať v liečbe počas obdobia reverzibilnej myelosupresie indukovanej chemoterapiou, ale počas tohto obdobia sa majú starostlivo sledovať pre komplikácie vyplývajúce z neutropénie. Informácie o znížení dávky alebo jej odložení sú uvedené v SmPC pre paklitaxel, docetaxel alebo inhibitor aromatázy.
Ak ejekčná frakcia ľavej komory (left ventricular ejection fraction ‒ LVEF) poklesne percentuálne
o ≥ 10 bodov v porovnaní s východiskovou hodnotou A pod 50 %, liečba sa má pozastaviť a v priebehu približne 3 týždňov sa má sa zopakovať zhodnotenie LVEF. Ak sa LVEF nezlepší alebo dôjde k ďalšiemu poklesu, alebo ak dôjde k rozvoju symptomatického kongestívneho srdcového zlyhávania (congestive heart failure ‒ CHF), má sa dôkladne zvážiť ukončenie liečby Ontruzantom, ak prínos z liečby pre konkrétneho pacienta neprevýšia jej riziká. Všetci takíto pacienti musia byť odoslaní na vyšetrenie kardiológom a ďalej sledovaní.
Vynechanie dávky
Ak pacient vynechal dávku Ontruzantu jeden týždeň alebo kratšie, potom sa má zvyčajná udržiavacia dávka (týždňový režim: 2 mg/kg; trojtýždňový režim: 6 mg/kg) podať čo najskôr. Nečakajte až do nasledujúceho plánovaného cyklu. Nasledovné udržiavacie dávky sa majú podať po 7 dňoch alebo 21 dňoch podľa týždňovej alebo trojtýždňovej schémy, v uvedenom poradí.
Ak pacient vynechal dávku Ontruzantu dlhšie ako jeden týždeň, musí sa znovu podať nasycovacia dávka Ontruzantu počas približne 90 minút (týždňový režim: 4 mg/kg; trojtýždňový režim: 8 mg/kg) čo najskôr. Nasledovné udržiavacie dávky Ontruzantu (týždňový režim: 2 mg/kg; trojtýždňový režim: 6 mg/kg, v uvedenom poradí) sa majú podať po 7 dňoch alebo 21 dňoch podľa týždňovej alebo trojtýždňovej schémy, v uvedenom poradí.
Osobitné skupiny pacientov
U starších osôb a u osôb s poruchou funkcie obličiek alebo pečene sa neuskutočnili osobitné farmakokinetické štúdie. Vek a porucha funkcie obličiek nepreukázali v populačnej farmakokinetickej analýze vplyv na dispozíciu trastuzumabu.
Pediatrická populácia
Použitie Ontruzantu sa netýka pediatrickej populácie.
Spôsob podávania
Ontruzant je na intravenózne použitie. Nasycovacia dávka sa musí podávať ako 90-minútová intravenózna infúzia. Podávanie formou intravenóznej injekcie alebo bolusu je zakázané. Intravenóznu infúziu Ontruzantu smie podávať iba zdravotnícky pracovník pripravený na zvládnutie anafylaxie a k dispozícii musí byť pohotovostná súprava. Pacienti musia byť sledovaní aspoň šesť hodín po začatí prvej infúzie a dve hodiny po začatí nasledujúcich infúzií na príznaky ako sú horúčka a zimnica alebo iné príznaky súvisiace s infúziou (pozri časti 4.4 a 4.8). Prerušenie alebo spomalenie rýchlosti infúzie môže pomôcť pri kontrole takýchto príznakov. Infúzia sa môže znovu obnoviť po ústupe príznakov.
Ak je úvodná nasycovacia dávka dobre tolerovaná, nasledujúce dávky sa môžu podať formou 30-minútovej infúzie.
Pre pokyny na rekonštitúciu intravenóznej formy Ontruzantu pred podaním, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
- Precitlivenosť na trastuzumab, myšie bielkoviny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1
- Závažné dyspnoe v pokoji v dôsledku komplikácií pokročilej malignity alebo stav vyžadujúci doplnkovú oxygenoterapiu.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Vyšetrenie receptora HER2 sa musí vykonať v špecializovanom laboratóriu, ktoré môže zaručiť adekvátnu validáciu testovacích postupov (pozri časť 5.1).
V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje z klinických štúdií o opakovanej liečbe pacientov s predchádzajúcou expozíciou trastuzumabu v adjuvantnom režime.
Kardiálna dysfunkcia
Všeobecné faktory
U pacientov liečených trastuzumabom je zvýšené riziko rozvoja CHF (trieda II ‒ IV podľa New York Heart Association [NYHA]) alebo asymptomatickej kardiálnej dysfunkcie. Tieto udalosti sa pozorovali u pacientov, ktorí boli liečení trastuzumabom samotným alebo v kombinácii s paklitaxelom alebo docetaxelom, obzvlášť po chemoterapii obsahujúcej antracyklín (doxorubicín alebo epirubicín). Môžu byť stredne závažné až závažné a môžu byť spojené s úmrtím (pozri časť 4.8). Navyše je potrebná opatrnosť pri liečbe pacientov so zvýšeným kardiálnym rizikom, napr. hypertenziou, dokumentovanou chorobou koronárnych artérií, CHF, LVEF < 55 %, vyšším vekom.
Všetci kandidáti na liečbu trastuzumabom, ale najmä tí s predchádzajúcou expozíciou antracyklínom a cyklofosfamidom (AC), majú podstúpiť vstupné kardiálne vyšetrenie vrátane anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia, elektrokardiogramu (EKG), echokardiogramu a/alebo rovnovážnej rádionuklidovej ventrikulografie (multigated acquisition ‒ MUGA), alebo magnetickej rezonancie. Monitorovanie môže pomôcť identifikovať pacientov, u ktorých sa rozvíja kardiálna dysfunkcia. Kardiálne vyšetrenie, ktoré bolo vykonané na začiatku liečby, sa má opakovať každé 3 mesiace počas liečby a každých 6 mesiacov po ukončení liečby až do uplynutia 24 mesiacov po poslednom podaní trastuzumabu. Pred rozhodnutím o liečbe trastuzumabom sa má starostlivo zvážiť pomer rizika a prínosu liečby.
Na základe populačnej farmakokinetickej analýzy všetkých dostupných údajov môže trastuzumab pretrvávať v cirkulácii až 7 mesiacov po ukončení liečby trastuzumabom (pozri časť 5.2). U pacientov, ktorí sú liečení antracyklínmi po ukončení liečby trastuzumabom, môže byť zvýšené riziko kardiálnej dysfunkcie. Ak je to možné, lekári sa majú vyhnúť liečbe na báze antracyklínov až 7 mesiacov po ukončení liečby trastuzumabom. Ak sa používajú antracyklíny, je potrebné starostlivo sledovať funkciu srdca pacienta.
U pacientov, u ktorých po vstupnom skríningu existujú obavy z kardiovaskulárneho ochorenia, sa má zvážiť štandardizované kardiologické vyšetrenie. Počas liečby sa má u všetkých pacientov sledovať funkcia srdca (napr. každých 12 týždňov). Monitorovanie môže pomôcť identifikovať pacientov, u ktorých sa rozvíja kardiálna dysfunkcia. Pacienti, u ktorých sa rozvíja asymptomatická kardiálna dysfunkcia, môžu profitovať z častejšieho monitorovania (napr. každých 6-8 týždňov). Ak u pacientov pokračuje zhoršovanie funkcie ľavej komory, ale zostávajú asymptomatickí, má lekár zvážiť ukončenie liečby v prípade, že nebol pozorovaný žiadny klinický prínos liečby trastuzumabom.
Bezpečnosť pokračovania alebo obnovenia liečby trastuzumabom u pacientov, ktorí majú kardiálnu dysfunkciu, nebola prospektívne študovaná. Ak LVEF poklesne percentuálne o ≥ 10 bodov v porovnaní s východiskovou hodnotou A pod 50 %, liečba sa má pozastaviť a v priebehu približne 3 týždňov sa má sa zopakovať zhodnotenie LVEF. Ak sa LVEF nezlepšila alebo ďalej poklesla, alebo ak došlo k rozvoju symptomatického CHF, má sa dôkladne zvážiť ukončenie liečby trastuzumabom, ak prínos z liečby pre konkrétneho pacienta neprevýšia jej riziká. Všetci takíto pacienti musia byť odoslaní na vyšetrenie kardiológom a ďalej sledovaní.
Ak počas liečby trastuzumabom dôjde k rozvoju symptomatického kardiálneho zlyhávania, má sa liečiť štandardnými liekmi na CHF. Väčšina pacientov, u ktorých došlo k rozvoju CHF alebo asymptomatickej kardiálnej dysfunkcie v pivotných štúdiách, dosiahla zlepšenie pomocou štandardnej liečby CHF pozostávajúcej z inhibítora angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (angiotensin-converting enzyme ‒ ACE) alebo blokátora angiotenzínových receptorov (angiotensin receptor blocker ‒ ARB) a betablokátora. Väčšina pacientov s kardiálnymi príznakmi a dôkazom klinického prínosu liečby trastuzumabom pokračovala v liečbe bez ďalších klinických kardiálnych udalostí.
Metastatický karcinóm prsníka
Trastuzumab a antracyklín sa pri liečbe MBC nesmú podávať súbežne v kombinácii.
U pacientov s MBC, ktorí predtým dostávali antracyklíny, existuje pri liečbe trastuzumabom tiež riziko kardiálnej dysfunkcie, hoci toto riziko je nižšie ako pri súbežnom použití trastuzumabu a antracyklínov.
Včasný karcinóm prsníka
U pacientov s EBC sa má kardiálne vyšetrenie, ktoré bolo vykonané na začiatku liečby, opakovať každé 3 mesiace počas liečby a každých 6 mesiacov po ukončení liečby až do uplynutia 24 mesiacov po poslednom podaní trastuzumabu. U pacientov, ktorí dostávajú chemoterapiu obsahujúcu antracyklín, sa odporúča ďalšie sledovanie každoročne až do 5 rokov po poslednom podaní trastuzumabu alebo dlhšie, ak sa pozoruje kontinuálny pokles LVEF.
Pacienti s infarktom myokardu (IM) v anamnéze, angínou pektoris vyžadujúcou liečbu, s CHF v anamnéze alebo existujúcim (trieda II-IV NYHA), LVEF < 55 %, s inou kardiomyopatiou, srdcovou arytmiou vyžadujúcou liečbu, klinicky významným ochorením srdcových chlopní, slabo kontrolovanou hypertenziou (okrem pacientov s hypertenziou kontrolovanou vhodnou štandardnou liečbou) a s hemodynamicky významným perikardiálnym výpotkom boli vylúčení z adjuvantných a neoadjuvantných pivotných klinických štúdií EBC s trastuzumabom, a preto nemôže byť liečba u týchto pacientov odporúčaná.
Adjuvantná liečba
Trastuzumab a antracyklíny sa nemajú podávať súbežne v kombinácii v prípade adjuvantnej liečby.
U pacientov s EBC bol pozorovaný zvýšený výskyt symptomatických a asymptomatických kardiálnych udalostí, keď sa trastuzumab podával po chemoterapii obsahujúcej antracyklíny v porovnaní s podaním v režime bez antracyklínov s docetaxelom a karboplatinou, a tieto udalosti boli výraznejšie, keď sa trastuzumab podával súbežne s taxánmi než pri sekvenčnom podávaní vo vzťahu k taxánom. Bez ohľadu na použitý režim sa väčšina symptomatických kardiálnych udalostí objavila v priebehu prvých 18 mesiacov. V jednej z 3 pivotných štúdií s mediánom sledovania 5,5 roka (BCIRG006) bol pozorovaný kontinuálny nárast kumulatívnej miery symptomatických kardiálnych alebo LVEF udalostí u pacientov, ktorým bol trastuzumab podávaný súbežne s taxánom po liečbe antracyklínmi, až 2,37 % v porovnaní s približne 1 % vo dvoch porovnávacích skupinách (antracyklín plus cyklofosfamid nasledovaný taxánom a taxán, karboplatina a trastuzumab).
Rizikové faktory pre kardiálne udalosti identifikované v štyroch veľkých adjuvantných štúdiách zahŕňali pokročilý vek (> 50 rokov), nízku východiskovú LVEF (< 55 %) pred začiatkom liečby paklitaxelom alebo po jej začatí, pokles LVEF o 10-15 bodov a predchádzajúce alebo súbežné užívanie antihypertenzív. U pacientov liečených trastuzumabom po ukončení adjuvantnej chemoterapie bolo riziko kardiálnej dysfunkcie spojené s vyššou kumulatívnou dávkou antracyklínu podanou pred začatím liečby trastuzumabom a indexom telesnej hmotnosti (body mass index ‒ BMI) > 25 kg/m2.
Neoadjuvantná-adjuvantná liečba
U pacientov s EBC vhodných pre neoadjuvantnú-adjuvantnú liečbu sa trastuzumab môže používať súbežne s antracyklínmi iba v prípadoch bez predchádzajúcej chemoterapie a iba s režimami s nízkymi dávkami antracyklínov t.j. maximálnou kumulatívnou dávkou doxorubicínu 180 mg/m2 alebo epirubicínu 360 mg/m2.
Ak boli pacienti súbežne liečení kompletným cyklom s nízkymi dávkami antracyklínov a trastuzumabom v neoadjuvantnej liečbe, po chirurgickom zákroku sa nemá podať žiadna ďalšia cytotoxická chemoterapia. V iných situáciách je rozhodnutie o potrebe ďalšej cytotoxickej chemoterapie stanovené na základe individuálnych faktorov.
Skúsenosti so súbežným podávaním trastuzumabu s režimami s nízkymi dávkami antracyklínov sú v súčasnosti obmedzené len na klinickú štúdiu MO16432.
V pivotnej klinickej štúdii MO16432 bol trastuzumab podávaný súbežne s neoadjuvantnou chemoterapiou obsahujúcou tri cykly doxorubicínu (kumulatívna dávka 180 mg/m2).
Výskyt symptomatickej kardiálnej dysfunkcie bol v skupine s trastuzumabom 1,7 %.
U pacientov vo veku nad 65 rokov sú klinické skúsenosti obmedzené.
Reakcie súvisiace s infúziou (infusion-related reactions ‒ IRR) a precitlivenosť
Boli hlásené závažné IRR na infúziu trastuzumabu vrátane dyspnoe, hypotenzie, sipotu, hypertenzie, bronchospazmu, supraventrikulárnej tachyarytmie, zníženej saturácie kyslíkom, anafylaxie, respiračnej tiesne, urtikárie a angioedému (pozri časť 4.8). Na zníženie rizika týchto udalostí sa môže použiť premedikácia. Väčšina týchto udalostí sa objaví počas prvej infúzie alebo do 2,5 hodiny po začatí prvej infúzie. Ak sa objaví reakcia na infúziu, infúzia sa má ukončiť alebo sa má spomaliť rýchlosť infúzie a pacient musí byť sledovaný až do ústupu všetkých pozorovaných príznakov (pozri časť 4.2). Tieto príznaky sa môžu liečiť analgetikami/antipyretikami, ako sú meperidín alebo paracetamol, alebo antihistaminikami, ako je difenhydramín. U väčšiny pacientov došlo k ústupu príznakov a títo pacienti následne dostávali ďalšie infúzie trastuzumabu. Závažné reakcie boli úspešne liečené podpornou liečbou, napr. kyslíkom, betaagonistami a kortikosteroidmi. V zriedkavých prípadoch sú tieto reakcie spojené s klinickým priebehom s fatálnymi následkami. Pacienti s dyspnoe v pokoji v dôsledku komplikácií pokročilej malignity a komorbidít môžu mať zvýšené riziko fatálnej infúznej reakcie. Preto nesmú byť títo pacienti liečení trastuzumabom (pozri časť 4.3).
Tiež bolo hlásené úvodné zlepšenie nasledované zhoršením klinického stavu a oneskorené reakcie s rýchlym zhoršovaním klinického stavu. K úmrtiam došlo v priebehu niekoľkých hodín až do jedného týždňa po podaní infúzie. Vo veľmi zriedkavých prípadoch došlo u pacientov k nástupu príznakov reakcie na podanie infúzie a pľúcnych príznakov viac ako šesť hodín po začatí podávania infúzie trastuzumabu. Pacienti musia byť upozornení na možnosť takéhoto neskorého nástupu a musia byť poučení, aby kontaktovali svojho lekára, ak sa tieto príznaky objavia.
Pľúcne udalosti
Po uvedení lieku na trh boli v súvislosti s použitím trastuzumabu hlásené závažné pľúcne udalosti (pozri časť 4.8). Tieto udalosti boli príležitostne fatálne. Navyše boli hlásené prípady intersticiálneho ochorenia pľúc vrátane pľúcnych infiltrátov, akútneho syndrómu respiračnej tiesne, pneumónie, pneumonitídy, pleurálneho výpotku, respiračnej tiesne, akútneho pľúcneho edému a respiračnej insuficiencie. Rizikové faktory spojené s intersticiálnym pľúcnym ochorením zahŕňajú predchádzajúcu alebo súbežnú liečbu inými protinádorovými liečbami, u ktorých je známa súvislosť, ako sú taxány, gemcitabín, vinorelbín a radiačná terapia. Tieto udalosti sa môžu objaviť ako súčasť reakcie súvisiacej s infúziou alebo s oneskoreným nástupom. Pacienti s dyspnoe v pokoji v dôsledku komplikácií pokročilej malignity a komorbidít môžu mať zvýšené riziko pľúcnych udalostí. Preto nemajú byť títo pacienti liečení trastuzumabom (pozri časť 4.3). Opatrnosť je potrebná pri pneumonitíde, najmä u pacientov liečených súbežne taxánmi.
Pomocná látka so známym účinkom
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Polysorbátu 20
Ontruzant obsahuje 0,6 mg polysorbátu 20 v každej 150 mg injekčnej liekovke, čo zodpovedá 0,083 mg/ml (po rekonštitúcii so 7,2 ml sterilnej vody na injekcie). Ontruzant obsahuje 1,7 mg polysorbátu 20 v každej 420 mg injekčnej liekovke, čo zodpovedá 0,085 mg/ml (po rekonštitúcii so 20 ml sterilnej vody na injekcie). Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie.
4.5 Liekové a iné interakcie
Neuskutočnili sa žiadne oficiálne interakčné štúdie. V klinických štúdiách neboli pozorované klinicky významné interakcie medzi trastuzumabom a súbežne použitými liekmi.
Vplyv trastuzumabu na farmakokinetiku iných antineoplastických látok
Farmakokinetické údaje zo štúdií BO15935 a M77004 u žien s HER2-pozitívnym MBC naznačili, že expozícia paklitaxelu a doxorubicínu (a ich hlavným metabolitom 6-α hydroxyl-paklitaxelu, POH, a doxorubicinolu, DOL) nebola zmenená za prítomnosti trastuzumabu (pri nasycovacej dávke 8 mg/kg alebo 4 mg/kg intravenóznou infúziou nasledovanej udržiavacou dávkou v infúzii 6 mg/kg každé 3 týždne (q3w ) alebo 2 mg/kg i.v. raz týždenne (q1w), v uvedenom poradí). Trastuzumab však môže zvýšiť celkovú expozíciu jedného metabolitu doxorubicínu (7-deoxy-13 dihydro-doxorubicinónu, D7D). Biologická aktivita D7D a klinický vplyv zvýšenia tohto metabolitu neboli známe.
Údaje zo štúdie JP16003, štúdie trastuzumabu s jednou skupinou (nasycovacia dávka 4 mg/kg v intravenóznej infúzii a 2 mg/kg v infúzii raz týždenne) a docetaxelu (60 mg/m2 v intravenóznej infúzii) u japonských žien s HER2-pozitívnym MBC, naznačili, že súbežné podávanie trastuzumabu nemalo žiadny vplyv na farmakokinetiku docetaxelu po jednorazovej dávke. Štúdia JP19959 bola podštúdia štúdie BO18255 (ToGA) u japonských pacientov mužského a ženského pohlavia s pokročilým karcinómom žalúdka, v ktorej sa sledovala farmakokinetika kapecitabínu a cisplatiny používaných s trastuzumabom alebo bez trastuzumabu. Výsledky tejto podštúdie naznačili, že expozícia biologicky aktívnym metabolitom (napr. 5-FU) kapecitabínu nebola ovplyvnená súbežným používaním cisplatiny ani súbežným používaním cisplatiny s trastuzumabom. Samotný kapecitabín však preukázal vyššie koncentrácie a dlhší polčas pri kombinovaní s trastuzumabom. Údaje tiež naznačili, že farmakokinetika cisplatiny nebola ovplyvnená súbežným používaním kapecitabínu ani súbežným používaním kapecitabínu s trastuzumabom.
Farmakokinetické údaje zo štúdie H4613g/GO01305 u pacientov s metastatickým alebo lokálne pokročilým inoperabilným HER2-pozitívnym karcinómom naznačili, že trastuzumab nemal žiadny vplyv na farmakokinetiku karboplatiny.
Vplyv antineoplastických látok na farmakokinetiku trastuzumabu
Porovnaním simulovaných sérových koncentrácií trastuzumabu po monoterapii trastuzumabom (4 mg/kg nasycovacia dávka/2 mg/kg raz týždenne intravenóznou infúziou.) a pozorovaných sérových koncentrácií u japonských žien s HER2-pozitívnym MBC (štúdia JP16003) sa nezistil žiadny dôkaz o farmakokinetickom vplyve súbežného podávania docetaxelu na farmakokinetiku trastuzumabu.
Porovnanie farmakokinetických výsledkov z dvoch štúdií fázy II (BO15935 a M77004) a jednej štúdie fázy III (H0648g), v ktorých boli pacienti liečení súčasne trastuzumabom a paklitaxelom, a z dvoch štúdií fázy II, v ktorých bol trastuzumab podávaný v monoterapii (W016229 a MO16982), u žien s HER2-pozitívnym MBC naznačuje, že individuálne a priemerné minimálne sérové koncentrácie trastuzumabu sa odlišujú v rámci štúdií a medzi jednotlivými štúdiami, ale nezistil sa jednoznačný vplyv súbežného podávania paklitaxelu na farmakokinetiku trastuzumabu. Porovnanie farmakokinetických údajov o trastuzumabe zo štúdie M77004, v ktorej boli ženy s HER2-pozitívnym MBC liečené súbežne s trastuzumabom, paklitaxelom a doxorubicínom, s farmakokinetickými údajmi trastuzumabu v štúdiách, kde bol trastuzumab podávaný ako monoterapia (štúdia H0649g) alebo v kombinácii s antracyklínom a cyklofosfamidom , alebo paklitaxelom (štúdia H0648g), naznačili, že doxorubicín a paklitaxel nemali na farmakokinetiku trastuzumabu žiadny vplyv.
Farmakokinetické údaje zo štúdie H4613g/GO01305 naznačili, že karboplatina nemala žiadny vplyv na farmakokinetiku trastuzumabu.
Nezdá sa, že súbežné podávanie anastrazolu ovplyvňuje farmakokinetiku trastuzumabu.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Ženy vo fertilnom veku/antikoncepcia
Ženám vo fertilnom veku sa musí odporučiť použitie účinnej antikoncepcie počas liečby trastuzumabom a až do 7 mesiacov po liečbe (pozri časť 5.2).
Gravidita
Reprodukčné štúdie sa vykonali na opiciach rodu Cynomolgus pri dávkach až 25-násobne vyšších ako je týždenná udržiavacia dávka trastuzumabu 2 mg/kg v intravenóznej forme u ľudí a neodhalili žiadny dôkaz poruchy fertility alebo škodlivého vplyvu na plod. Počas obdobia včasného (20 ‒ 50. deň gestácie) a neskorého (120. ‒ 150. deň gestácie) vývinu plodu bol pozorovaný placentárny prenos trastuzumabu. Nie je známe, či trastuzumab môže ovplyvniť schopnosť reprodukcie. Keďže na základe reprodukčných štúdií uskutočnených na zvieratách nie je vždy možné predvídať odpoveď u ľudí, je potrebné vyhnúť sa použitiu trastuzumabu počas gravidity, ak potenciálny prínos pre matku nepreváži potenciálne riziko pre plod.
Po uvedení lieku na trh boli u tehotných žien užívajúcich trastuzumab hlásené prípady poruchy renálneho rastu plodu a/alebo poruchy funkcie obličiek v súvislosti s oligohydramniónom, niektoré spojené s fatálnou pľúcnou hypopláziou plodu. Ženy, ktoré otehotnejú majú byť upozornené na možné poškodenie plodu. Ak je tehotná žena liečená trastuzumabom alebo ak pacientka otehotnie počas užívania trastuzumabu, alebo v priebehu 7 mesiacov po poslednej dávke trastuzumabu, je potrebné starostlivé sledovanie multidisciplinárnym tímom.
Laktácia
V štúdii uskutočnenej na opiciach makak cynomolgus, ktoré dostávali od 120. do 150. dňa gravidity 25-násobok týždennej udržiavacej dávky trastuzumabu na intravenózne použitie u ľudí 2 mg/kg sa ukázalo, že trastuzumab sa vylučuje do materského mlieka po pôrode. Expozícia trastuzumabu v maternici a prítomnosť trastuzumabu v sére opičích mláďat nemala negatívny vplyv na ich rast alebo vývoj v období medzi narodením a prvým mesiacom života. Nie je známe, či sa trastuzumab vylučuje do materského mlieka u ľudí. Keďže ľudský imunoglobulín IgG1 sa vylučuje do materského mlieka u ľudí a možnosť negatívneho ovplyvnenia plodu nie je známa, ženy nesmú dojčiť počas liečby trastuzumabom a ešte 7 mesiacov po poslednej dávke.
Fertilita
K dispozícii nie sú žiadne údaje o fertilite.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Ontruzant má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje (pozri časť 4.8). Počas liečby Ontruzantom sa môže vyskytnúť závrat a ospalosť (pozri časť 4.8). Pacientom, u ktorých sa objavili príznaky súvisiace s podávaním infúzie (pozri časť 4.4) sa neodporúča viesť vozidlá a obsluhovať stroje až do ústupupríznakov.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostného profilu
Medzi najzávažnejšie a/alebo najčastejšie nežiaduce reakcie doteraz hlásené v súvislosti s používaním Ontruzantu patria kardiálna dysfunkcia, reakcie súvisiace s infúziou, hematotoxicita (najmä neutropénia), infekcie a pľúcne nežiaduce reakcie.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
V tejto časti boli použité nasledujúce kategórie frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.
V tabuľke 1 sú uvedené nežiaduce reakcie, ktoré boli hlásené v súvislosti s použitím intravenózneho trastuzumabu samostatne alebo v kombinácii s chemoterapiou v pivotných klinických štúdiách a po uvedení lieku na trh.
Všetky názvy sú uvedené podľa najvyššieho percenta výskytu pozorovanom v pivotných klinických štúdiách. Okrem toho sú v tabuľke 1 zahrnuté reakcie hlásené po uvedení lieku na trh.
Tabuľka 1: Nežiaduce účinky hlásené v súvislosti s použitím intravenózneho trastuzumabu v monoterapii alebo v kombinácii s chemoterapiou v pivotných klinických štúdiách (N = 8 386) a po uvedení lieku na trh.
Trieda orgánových systémov | Nežiaduce reakcie | Frekvencia |
| Infekcie a nákazy | Infekcia | Veľmi časté |
| Nazofaryngitída | Veľmi časté | |
| Neutropenická sepsa | Časté | |
| Cystitída | Časté | |
| Chrípka | Časté | |
| Sinusitída | Časté | |
| Infekcia kože | Časté | |
| Rinitída | Časté | |
| Infekcia horných dýchacích ciest | Časté | |
| Infekcia močových ciest | Časté | |
| Faryngitída | Časté | |
| Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy) | Progresia malígneho nádoru | Neznáme |
| Progresia nádorového ochorenia | Neznáme |
Poruchy krvi
a lymfatického systému
| Febrilná neutropénia | Veľmi časté |
| Anémia | Veľmi caste |
| Neutropénia | Veľmi časté |
Trieda orgánových systémov | Nežiaduce reakcie | Frekvencia |
| Znížený počet bielych krviniek/leukopénia | Veľmi časté | |
| Trombocytopénia | Veľmi časté | |
| Hypoprotrombinémia | Neznáme | |
| Imunitná trombocytopénia | Neznáme | |
| Poruchy imunitného systému | Precitlivenosť | Časté |
| +Anafylaktická reakcia | Zriedkavé | |
| +Anafylaktický šok | Zriedkavé | |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Zníženie hmotnosti / úbytok hmotnosti | Veľmi časté |
| Anorexia | Veľmi časté | |
| Syndróm rozpadu tumoru | Neznáme | |
| Hyperkaliémia | Neznáme | |
| Psychické poruchy | Insomnia | Veľmi časté |
| Úzkosť | Časté | |
| Depresia | Časté | |
| Poruchy nervového systému | 1 Tremor | Veľmi časté |
| Závrat | Veľmi časté | |
| Bolesť hlavy | Veľmi časté | |
| Parestézie | Veľmi časté | |
| Dysgeúzia | Veľmi časté | |
| Periférna neuropatia | Časté | |
| Hypertónia | Časté | |
| Somnolencia | Časté | |
| Poruchy oka | Konjunktivitída | Veľmi časté |
| Zvýšené slzenie | Veľmi časté | |
| Suché oko | Časté | |
| Edém papily zrakového nervu | Neznáme | |
| Krvácanie do sietnice | Neznáme | |
| Poruchy ucha a labyrintu | Hluchota | Menej časté |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | 1 Znížený krvný tlak | Veľmi časté |
| 1 Zvýšený krvný tlak | Veľmi časté | |
| 1 Nepravidelný srdcový tep | Veľmi časté | |
| 1 Srdcový flutter | Veľmi časté | |
| Znížená ejekčná frakcia* | Veľmi časté | |
| +Srdcové zlyhávanie (kongestívne) | Časté | |
| +1Supraventrikulárna tachyarytmia | Časté | |
| Kardiomyopatia | Časté | |
| 1 Palpitácie | Časté | |
| Perikardiálny výpotok | Menej časté | |
| Kardiogénny šok | Neznáme | |
| Prítomnosť gallopového rytmu | Neznáme | |
| Poruchy ciev | Návaly tepla | Veľmi časté |
| +1Hypotenzia | Časté | |
| Vazodilatácia | Časté |
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
| +Dyspnoe | Veľmi časté |
| Kašeľ | Veľmi časté |
| Epistaxa | Veľmi časté |
| Rinorea | Veľmi časté |
| +Pneumónia | Časté |
| Astma | Časté |
| Ochorenie pľúc | Časté |
| +Pleurálny výpotok | Časté |
| +1Sipot | Menej časté |
| Pneumonitída | Menej časté |
Trieda orgánových systémov | Nežiaduce reakcie | Frekvencia |
| +Pľúcna fibróza | Neznáme | |
| +Respiračná tieseň | Neznáme | |
| +Respiračné zlyhávanie | Neznáme | |
| +Infiltrácia pľúc | Neznáme | |
| +Akútny pľúcny edém | Neznáme | |
| +Akútny syndróm respiračnej tiesne | Neznáme | |
| +Bronchospazmus | Neznáme | |
| +Hypoxia | Neznáme | |
| +Znížená saturácia kyslíkom | Neznáme | |
| Laryngeálny edém | Neznáme | |
| Ortopnoe | Neznáme | |
| Pľúcny edém | Neznáme | |
| Intersticiálna choroba pľúc | Neznáme | |
Poruchy gastrointestinálneho traktu | Hnačka | Veľmi časté |
| Vracanie | Veľmi časté | |
| Nauzea | Veľmi časté | |
| 1 Opuch pier | Veľmi časté | |
| Bolesť brucha | Veľmi časté | |
| Dyspepsia | Veľmi časté | |
| Zápcha | Veľmi časté | |
| Stomatitída | Veľmi časté | |
| Hemoroidy | Časté | |
| Sucho v ústach | Časté | |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Hepatocelulárne poškodenie | Časté |
| Hepatitída | Časté | |
| Citlivosť pečene | Časté | |
| Žltačka | Zriedkavé | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Erytém | Veľmi časté |
| Vyrážka | Veľmi časté | |
| 1 Opuch tváre | Veľmi časté | |
| Alopécia | Veľmi časté | |
| Poškodenie nechtov | Veľmi časté | |
| Syndróm palmárno-plantárnej erytrodysestézie | Veľmi časté | |
| Akné | Časté | |
| Suchá koža | Časté | |
| Ekchymóza | Časté | |
| Hyperhidróza | Časté | |
| Makulopapulárna vyrážka | Časté | |
| Pruritus | Časté | |
| Lámavosť nechtov | Časté | |
| Dermatitída | Časté | |
| Urtikária | Menej časté | |
| Angioedém | Neznáme | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Artralgia | Veľmi časté |
| 1 Svalová stuhnutosť | Veľmi časté | |
| Myalgia | Veľmi časté | |
| Artritída | Časté | |
| Bolesť chrbta | Časté | |
| Bolesť kostí | Časté | |
| Svalové kŕče | Časté | |
| Bolesť šije | Časté | |
| Bolesť v končatinách | Časté |
Trieda orgánových systémov | Nežiaduce reakcie | Frekvencia |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Ochorenie obličiek | Časté |
| Membranózna glomerulonefritída | Neznáme | |
| Glomerulonefropatia | Neznáme | |
| Zlyhávanie obličiek | Neznáme | |
Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období | Oligohydramnión | Neznáme |
| Renálna hypoplázia | Neznáme | |
| Pľúcna hypoplázia | Neznáme | |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | Zápal prsníka/mastitída | Časté |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Asténia | Veľmi časté |
| Bolesť na hrudníku | Veľmi časté | |
| Zimnica | Veľmi časté | |
| Ú nava | Veľmi časté | |
| Príznaky podobné chrípke | Veľmi časté | |
| Reakcia súvisiaca s infúziou | Veľmi časté | |
| Bolesť | Veľmi časté | |
| Pyrexia | Veľmi časté | |
| Zápal slizníc | Veľmi časté | |
| Periférny edém | Veľmi časté | |
| Celkový pocit choroby | Časté | |
| Edém | Časté | |
| Ú razy, otravy a komplikácie liečebného postupu | Pomliaždenina | Časté |
+ Označuje nežiaduce reakcie, ktoré boli hlásené v súvislosti s úmrtím.
1 Označuje nežiaduce reakcie, ktoré boli prevažne hlásené v súvislosti s reakciami na infúziu. Presné percento nie je k dispozícii.
* Pozorované pri kombinovanej liečbe po terapii antracyklínmi a v kombinácii s taxánmi.
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Kardiálna dysfunkcia
Kongestívne srdcové zlyhávanie (trieda II-IV NYHA) je častou nežiaducou reakciou súvisiacou s použitím trastuzumabu a spojenou s fatálnymi následkami (pozri časť 4.4). U pacientov liečených trastuzumabom sa pozorovali prejavy a príznaky kardiálnej dysfunkcie, ako sú dyspnoe, ortopnoe, zhoršený kašeľ, pľúcny edém, S3 galop alebo znížená ejekčná frakcia ľavej komory (pozri časť 4.4).
V 3 pivotných klinických štúdiách s adjuvantným trastuzumabom podávaným v kombinácii s chemoterapiou bol výskyt kardiálnej dysfunkcie stupňa 3/4 (hlavne symptomatického kongestívneho srdcového zlyhávania) podobný u pacientov, ktorým bola podávaná samotná chemoterapia (t.j. nedostávali trastuzumab) a u pacientov, ktorým bol trastuzumab podávaný sekvenčne po taxáne (0,3 ‒ 0,4 %). Miera bola najvyššia u pacientov, ktorým bol trastuzumab podávaný súbežne s taxánom (2,0 %). Skúsenosti so súbežným podávaním trastuzumabu a režimom s nízkymi dávkami antracyklínov pri neoadjuvantnej liečbe sú obmedzené (pozri časť 4.4).
Keď sa trastuzumab podával po ukončení adjuvantnej chemoterapie bolo pozorované srdcové zlyhávanie triedy III - IV NYHA u 0,6 % pacientov v skupine s podávaním jeden rok pri mediáne následného sledovania 12 mesiacov. V štúdii BO16348 pri mediáne následného sledovania 8 rokov bol výskyt závažného CHF (trieda III a IV NYHA) v skupine s 1-ročnou liečbou trastuzumabom 0,8 % a miera symptomatickej a asymptomatickej dysfunkcie ľavej komory miernej intenzity bola 4,6 %.
Reverzibilita závažného CHF (definovaná ako sekvencia aspoň dvoch po sebe idúcich hodnôt LVEF ≥ 50 % po udalosti) bola zjavná u 71,4 % pacientov liečených trastuzumabom. Reverzibilita symptomatickej a asymptomatickej dysfunkcie ľavej komory miernej intenzity bola preukázaná u 79,5 % pacientov. Približne 17 % udalostí súvisiacich s kardiálnou dysfunkciou sa objavilo po ukončení liečby trastuzumabom.
V pivotných štúdiách s intravenóznym trastuzumabom týkajúcich sa metastatického ochorenia sa výskyt kardiálnej dysfunkcie pohyboval medzi 9 % a 12 % pri kombinácii s paklitaxelom v porovnaní s 1 % ‒ 4 % s paklitaxelom samotným. Pre monoterapiu bola miera 6 % ‒ 9 %. Najvyššia miera kardiálnej dysfunkcie bola pozorovaná u pacientov liečených trastuzumabom súbežne s antracyklínom/cyklofosfamidom (27 %) a bola významne vyššia ako pri liečbe antracyklínom/cyklofosfamidom samotným (7 % ‒ 10 %). V následnej klinickej štúdii s prospektívnym sledovaním kardiálnej funkcie bol výskyt symptomatického CHF 2,2 % u pacientov liečených trastuzumabom a docetaxelom v porovnaní s 0 % u pacientov liečených samotným docetaxelom. U väčšiny pacientov (79 %), u ktorých došlo v týchto štúdiách k rozvoju kardiálnej dysfunkcie, došlo k zlepšeniu po podaní štandardnej liečby CHF.
Infúzne reakcie, reakcie podobné alergickým reakciám a precitlivenosť
Predpokladá sa, že približne u 40 % pacientov liečených trastuzumabom sa vyskytne určitá forma reakcie súvisiacej s infúziou. Väčšina reakcií súvisiacich s infúziou je však miernej až stredne závažnej intenzity (systém odstupňovania NCI-CTC) a zvyčajne sa vyskytujú v skorších fázach liečby, t.j. počas podávania prvej, druhej a tretej infúzie, a pri ďalších infúziách ich frekvencia klesá. Tieto reakcie zahŕňajú zimnicu, horúčku, dyspnoe, hypotenziu, sipot, bronchospazmus, tachykardiu, zníženú saturáciu kyslíkom, respiračnú tieseň, vyrážku, nauzeu, vracanie a bolesť hlavy (pozri časť 4.4). Výskyt reakcií súvisiacich s infúziou všetkých stupňov sa líšil medzi štúdiami v závislosti od indikácie, metódy zberu údajov a podľa toho, či bol trastuzumab podávaný súbežne s chemoterapiou alebo ako monoterapia.
Závažné anafylaktické reakcie vyžadujúce okamžitú dodatočnú intervenciu sa môžu objaviť zvyčajne počas prvej alebo druhej infúzie trastuzumabu (pozri časť 4.4) a boli spojené s fatálnymi následkami.
V izolovaných prípadoch sa pozorovali anafylaktoidné reakcie.
Hematotoxicita
Febrilná neutropénia, leukopénia, anémia, trombocytopénia a neutropénia sa vyskytujú veľmi často. Frekvencia výskytu hypoprotrombinémie nie je známa. Riziko neutropénie môže byť mierne zvýšené, keď sa trastuzumab podáva s docetaxelom po liečbe antracyklínom.
Pľúcne udalosti
V súvislosti s použitím trastuzumabu sa vyskytujú závažné pľúcne nežiaduce reakcie a boli spojené s fatálnymi následkami. Tieto zahŕňajú, ale nie sú obmedzené iba na: pľúcne infiltráty, akútny syndróm respiračnej tiesne, pneumóniu, pneumonitídu, pleurálne výpotky, respiračnú tieseň, akútny pľúcny edém a respiračnú insuficienciu (pozri časť 4.4).
Podrobné opatrenia na minimalizáciu rizika, ktoré sú v súlade s plánom riadenia rizík Európskej únie sú uvedené v Osobitných upozorneniach a opatreniach pri používaní (časť 4.4).
Imunogenicita
V štúdii s neoadjuvantnou a adjuvantnou liečbou VKP (BO22227) sa pri mediáne následného sledovania viac ako 70 mesiacov vyvinuli u 10,1 % (30/296) pacientov, ktorí boli liečení intravenóznym trastuzumabom protilátky voči trastuzumabu. U 2 z 30 pacientov v skupine s intravenózne podaným trastuzumabom bola vo vzorkách po začatí liečby zistená prítomnosť neutralizujúcich protilátok proti trastuzumabu.
Klinický význam týchto protilátok nie je známy. Prítomnosť protilátok proti trastuzumabu nemala vplyv na farmakokinetiku, účinnosť (stanovenú patologickou kompletnou odpoveďou [pCR], na prežívanie bez udalosti [Event Free Survival, EFS]) a bezpečnosť stanovenú výskytom reakcií súvisiacich s intravenóznym podaním (administration related reactions, ARR) trastuzumabu.
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o imunogenicite týkajúce sa trastuzumabu podávaného pri karcinóme žalúdka.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V
4.9 Predávkovanie
V klinických štúdiách u ľudí sa nezískali žiadne skúsenosti s predávkovaním. V klinických štúdiách neprekročili jednotlivé dávky samotného trastuzumabu hodnotu 10 mg/kg; udržiavacia dávka 10 mg/kg podaná každé 3 týždne po nasycovacej dávke 8 mg/kg bola pozorovaná v klinických štúdiách u pacientov s metastatickým karcinómom žalúdka. Dávky v uvedených hodnotách boli dobre tolerované.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká, monoklonálne protilátky a konjugáty protilátky s liečivom, ATC kód: L01FD01
Ontruzant je biologicky podobný liek. Podrobné informácie sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.
Trastuzumab je rekombinantná humanizovaná monoklonálna protilátka typu IgG1proti receptoru 2 ľudského epidermálneho rastového faktora (HER2). Nadmerná expresia HER2 sa pozoruje u 20 % ‒ 30 % primárnych karcinómov prsníka. Štúdie určujúce HER-2 pozitivitu pri karcinóme žalúdka (gastric cancer ‒ GC) s použitím imunohistochemickej metódy
(immunohistochemistry ‒ IHC) a fluorescenčnej in situ hybridizácie (FISH) alebo chromogénnej in situ hybridizácie (CISH) preukázali, že existuje široká variabilita HER2-pozitivity v rozsahu od 6,8 % do 34,0 %pri IHC a 7,1 % až 42,6 % pri FISH. V štúdiách sa zistilo, že u pacientov s karcinómom prsníka s nadmernou expresiou receptora HER2 je v porovnaní s pacientmi s tumormi bez nadmernej expresie receptora HER2 skrátená doba prežívania bez prejavov ochorenia. Extracelulárna doména receptora (extracellular domain ‒ ECD, p105) sa môže dostať do krvi a môže byť stanovená vo vzorkách séra.
Mechanizmus účinku
Trastuzumab sa viaže s vysokou afinitou a špecifickosťou na subdoménu IV, juxtamembránovú oblasť extracelulárnej domény receptora HER2. Väzba trastuzumabu na receptor HER2 inhibuje signálnu dráhu receptora HER2 nezávislú od ligandu a bráni proteolytickému odštiepeniu jeho extracelulárnej domény, čo je mechanizmus aktivácie receptora HER2. V dôsledku toho sa v pokusoch in vitro aj v štúdiách na zvieratách zistilo, že trastuzumab inhibuje proliferáciu ľudských nádorových buniek s nadmernou expresiou receptora HER2. Okrem toho je trastuzumab silným mediátorom bunkami sprostredkovanej cytotoxicity závislej od protilátok (antibody-dependent cell-mediated cytotoxicity ‒ ADCC). V pokusoch in vitro sa zistilo, že ADCC sprostredkovaná trastuzumabom je zameraná viac na nádorové bunky s nadmernou expresiou receptora HER2 ako na nádorové bunky bez nadmernej expresie receptora HER2.
Stanovenie nadmernej expresie receptora HER2 alebo amplifikácie génu HER2
Stanovenie nadmernej expresie receptora HER2 alebo amplifikácie génu HER2 pri karcinóme prsníka
Trastuzumab sa má používať iba u pacientov, ktorých tumory vykazujú nadmernú expresiu receptora HER2 alebo amplifikáciu génu HER2, ako je stanovené presnou a validovanou metódou. Nadmerná expresia receptora HER2 sa má stanoviť na základe imunohistochemického hodnotenia fixovaných blokov tumoru (pozri časť 4.4). Amplifikácia génu HER2 sa má stanoviť použitím FISH alebo CISH fixovaných blokov tumoru. Pacienti sú vhodní na liečbu trastuzumabom, ak vykazujú silne nadmernú expresiu receptora HER2, vyjadrenú ako skóre 3+ pomocou IHC alebo majú pozitívne výsledky FISH alebo CISH.
Kvôli zaručeniu presných a opakovateľných výsledkov sa musí vyšetrenie vykonať v špecializovanom laboratóriu, ktoré dokáže zabezpečiť validitu vyšetrovacích postupov.
V tabuľke 2 je uvedený odporúčaný skórovací systém vyhodnocovania IHC zafarbenia vzoriek:
Tabuľka 2: Odporúčaný skórovací systém vyhodnocovania IHC zafarbenia vzoriek pri karcinóme prsníka
| Skóre | Charakter zafarbenia | Hodnotenie nadmernej expresie receptora HER2 |
| 0 | Sfarbenie je neprítomné alebo sfarbenie membrány je prítomné u < 10 % nádorových buniek | Negatívny výsledok |
| 1+ | Slabé/sotva pozorovateľné sfarbenie membrány je prítomné u > 10 % nádorových buniek. Farbí sa iba časť membrány nádorových buniek. | Negatívny výsledok |
| 2+ | Slabé až mierne sfarbenie celej membrány je prítomné u > 10 % nádorových buniek. | Neurčitý výsledok |
| 3+ | Silné sfarbenie celej membrány je prítomné u > 10 % nádorových buniek. | Pozitívny výsledok |
Všeobecne sa FISH považuje za pozitívne, ak pomer počtu kópií génu HER2 na nádorovú bunku k počtu kópií chromozómu 17 je väčší alebo rovný 2, alebo ak sú viac než 4 kópie génu HER2 na nádorovú bunku, ak sa nepoužije kontrola chromozómu 17.
Všeobecne sa CISH považuje za pozitívne, ak je viac než 5 kópií génu HER2 na jadro vo viac než 50 % nádorových buniek.
Podrobné pokyny na vykonanie testov a ich interpretáciu si pozrite v písomných informáciách pre validované metódy FISH a CISH. Môžu sa tiež použiť oficiálne odporúčania na testovanie HER2.
Pre akékoľvek iné metódy, ktoré môžu byť použité pre hodnotenie proteínu HER2 alebo génovej expresie, smú byť použité analýzy vykonávané iba v laboratóriách, ktoré umožňujú adekvátne najmodernejšie vykonávanie validovaných metód. Takéto metódy musia byť presné a dostatočne podrobné, aby preukázali nadmernú expresiu receptora HER2, a musia byť schopné rozoznávať medzi miernou (zodpovedá 2+) a silnou (zodpovedá 3+) nadmernou expresiou receptora HER2.
Stanovenie nadmernej expresie receptora HER2 alebo amplifikácie génu HER2 pri karcinóme žalúdka
Na stanovenie nadmernej expresie receptora HER2 alebo amplifikácie génu HER2 sa musí použiť len presná a validovaná metóda. Ako prvá testovacia metóda sa odporúča IHC a v prípadoch, kde sa vyžaduje aj stav amplifikácie génu HER2, sa musí použiť buď metóda striebrom značenej in situ hybridizácie (silver-enhanced in situ hybridization ‒ SISH) alebo FISH. SISH technológia sa však odporúča preto, lebo umožňuje paralelne hodnotiť histológiu a morfológiu nádoru. Kvôli zaručeniu validity testovacích postupov a získaniu presných a opakovateľných výsledkov musí byť HER2 testovanie vykonané v laboratóriu so zaškoleným personálom. Podrobné pokyny na vykonanie testov a interpretáciu výsledkov sa majú prevziať z písomnej informácie pre používateľa poskytovanej s použitými metódami na testovanie HER2.
V klinickej štúdii ToGA (BO18255) boli pacienti, ktorých tumory boli buď IHC3+ alebo FISH pozitívni, definovaní ako HER2-pozitívni, a teda boli zaradení do štúdie. Na základe výsledkov klinickej štúdie boli priaznivé účinky obmedzené na pacientov s najvyššou úrovňou nadmernej expresie proteínu HER2, vyjadrenú ako skóre 3+ pomocou IHC alebo skóre 2+ pomocou IHC a pozitívnym výsledkom FISH.
V štúdii porovnávajúcej metódy (štúdia D008548) bol pozorovaný vysoký stupeň zhody (>95 %) medzi SISH a FISH technikami používanými na detekciu amplifikácie génu HER2 u pacientov s karcinómom žalúdka.
Nadmerná expresia receptora HER2 sa musí stanoviť na základe IHC hodnotenia fixovaných blokov tumoru; amplifikácia génu HER2 sa má stanoviť použitím hybridizácie in situ, použitím buď SISH alebo FISH fixovaných blokov tumoru.
V tabuľke 3 je uvedený odporúčaný skórovací systém vyhodnocovania IHC zafarbenia vzoriek:
Tabuľka 3: Odporúčaný skórovací systém vyhodnocovania IHC zafarbenia vzoriek pri karcinóme žalúdka
| Skóre | Chirurgické vzorky – charakter zafarbenia | Vzorky biopsie – charakter zafarbenia | Hodnotenie nadmernej expresie receptora |
| 0 | Žiadna reaktivita alebo reaktivita membrány u < 10 % nádorových buniek | Žiadna reaktivita alebo reaktivita membrány ani v jednej nádorovej bunke | Negatívny výsledok |
| 1+ | Slabá/ťažko pozorovateľná reaktivita membrány u ≥ 10 % nádorových buniek; bunky sú reaktívne iba v časti bunkovej membrány | Zhluk nádorových buniek so slabou/ťažko pozorovateľnou reaktivitou membrány bez ohľadu na percento zafarbených nádorových buniek | Negatívny výsledok |
| 2+ | Slabá až mierna reaktivita celej, bazolaterálnej alebo laterálnej membrány u ≥ 10 % nádorových buniek | Zhluk nádorových buniek so slabou až miernou reaktivitou celej, bazolaterálnej alebo laterálnej membrány bez ohľadu na percento zafarbených nádorových buniek | Neurčitý výsledok |
| 3+ | Silná reaktivita celej, bazolaterálnej alebo laterálnej membrány u ≥ 10 % nádorových buniek | Zhluk nádorových buniek so silnou reaktivitou celej, bazolaterálnej alebo laterálnej membrány bez ohľadu na percento zafarbených nádorových buniek | Pozitívny výsledok |
Všeobecne sa SISH alebo FISH považuje za pozitívnu, ak pomer počtu kópií génu HER2 na nádorovú bunku k počtu kópií chromozómu 17 je väčší alebo rovný 2.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Metastatický karcinóm prsníka
V klinických štúdiách sa trastuzumab používal ako monoterapia u pacientov s MBC, ktorých tumory vykazovali nadmernú expresiu receptora HER2 a u ktorých nebol úspešný jeden alebo viac režimov chemoterapie metastatického ochorenia (samotný trastuzumab).
Trastuzumab sa tiež používal v kombinácii s paklitaxelom alebo docetaxelom na liečbu pacientov, ktorí nedostali chemoterapiu na ich metastatické ochorenie. Pacienti, ktorí predtým dostávali adjuvantnú chemoterapiu na báze antracyklínu, boli liečení paklitaxelom (175 mg/m2 podaným infúziou počas 3 hodín) v kombinácii s trastuzumabom alebo bez trastuzumabu. V pivotnej klinickej štúdii s docetaxelom (100 mg/m2 podaným infúziou počas 1 hodiny) v kombinácii s trastuzumabom alebo bez trastuzumabu dostávalo 60 % pacientov predchádzajúcu adjuvantnú chemoterapiu na báze antracyklínu. Pacienti boli liečení trastuzumabom až do progresie ochorenia.
Účinnosť trastuzumabu v kombinácii s paklitaxelom u pacientov, ktorí predtým nedostávali antracyklíny v adjuvantnej liečbe, nebola študovaná. Avšak trastuzumab s docetaxelom bol účinný u pacientov bez ohľadu na to, či predtým dostávali alebo nedostávali adjuvantné antracyklíny.
Na stanovenie vhodnosti pacientov pre účasť v pivotných klinických štúdiách s trastuzumabom v monoterapii a trastuzumabom v kombinácii s paklitaxelom, zameraných na nadmernú expresiu HER2, sa použila metóda imunohistochemického farbenia receptora HER2 vo fixovanej vzorke nádoru prsníka pomocou myších monoklonálnych protilátok CB11 a 4D5. Tieto tkanivá sa fixovali vo formalíne alebo v Bouinovom fixačnom roztoku. Pri hodnotení výsledkov klinickej štúdie, vykonávanom v centrálnom laboratóriu, sa používala stupnica od 0 do 3+. Pacienti s intenzitou sfarbenia 2+ alebo 3+ boli zaradení do štúdie, kým pacienti s hodnotením 0 alebo 1+ boli vylúčení. Viac ako 70 % pacientov zaradených do štúdie vykazovalo nadmernú expresiu 3+. Ú daje naznačujú, že priaznivejšie účinky liečby sa pozorovali u pacientov s vyšším stupňom nadmernej expresie receptora HER2 (3+).
Hlavná testovacia metóda použitá na stanovenie HER2 pozitivity v pivotnej štúdii s docetaxelom, s trastuzumabom alebo bez trastuzumabu, bola IHC. Menšina pacientov bola testovaná použitím FISH. V tejto štúdii 87 % pacientov, ktorí vstúpii do štúdie, malo ochorenie, ktoré bolo IHC3+ a 95 % pacientov, ktorí vstúpii do štúdie, malo ochorenie, ktoré bolo IHC3+ a/alebo FISH-pozitívne.
Týždenné dávkovanie pri metastatickom karcinóme prsníka
V tabuľke 4 sú zhrnuté výsledky účinnosti zo štúdií v monoterapii a v kombinovanej terapii:
Tabuľka 4: Výsledky účinnosti zo štúdií v monoterapii a v kombinovanej terapii
| Parameter | Monoterapia | Kombinovaná terapia | |||
Trastuzumab1 N = 172 | Trastuzumab plus paklitaxel2 N = 68 | Paklitaxel2 N = 77 | Trastuzumab plus docetaxel3 N = 92 | Docetaxel3 N = 94 | |
Miera odpovede (95% IS) | 18 % (13‒25) | 49 % (36‒61) | 17 % (9‒27) | 61 % (50‒71) | 34 % (25‒45) |
Medián trvania odpovede (mesiace) (95% IS) | 9,1 (5,6‒10,3) | 8,3 (7,3‒8,8) | 4,6 (3,7‒7,4) | 11,7 (9,3‒15,0) | 5,7 (4,6‒7,6) |
Medián TTP (mesiace) (95% IS) | 3,2 (2,6‒3,5) | 7,1 (6,2‒12,0) | 3,0 (2,0‒4,4) | 11,7 (9,2‒13,5) | 6,1 (5,4‒7,2) |
Medián prežívania (mesiace) (95% IS) | 16,4 (12,3‒ne) | 24,8 (18,6‒33,7) | 17,9 (11,2‒23,8) | 31,2 (27,3‒40,8) | 22,74 (19,1‒30,8) |
TTP = čas do progresie; "ne" znamená, že ho nebolo možné určiť alebo ešte nebol dosiahnutý. CI = interval spoľahlivosti.
- 1. Štúdia H0649g: IHC3+ podsúbor pacientov
- 2. Štúdia H0648g: IHC3+ podsúbor pacientov
- 3. Štúdia M77001: Plne analyzovaný súbor (so zámerom liečiť), výsledky po 24 mesiacoch
Kombinovaná liečba s trastuzumabom a anastrazolom
Trastuzumab sa študoval v kombinácii s anastrazolom v prvej línii liečby MBC s nadmernou expresiou receptora HER2 a s pozitivitou hormonálneho receptora (t.j. estrogénového receptora (ER) a/alebo progesterónového receptora (PR)) u postmenopauzálnych pacientok. Prežívanie bez progresie bolo dvojnásobné v skupine trastuzumab plus anastrazol v porovnaní s anastrazolom samotným (4,8 mesiacov oproti 2,4 mesiacom). Iné parametre ukazujúce zlepšenie pri kombinácii boli celková odpoveď (16,5 % oproti 6,7 %); miera klinického prínosu (42,7 % oproti 27,9 %); čas do progresie (4,8 mesiacov oproti 2,4 mesiacom). Nebol zaznamenaný žiadny rozdiel medzi skupinami, čo sa týka času do odpovede a trvania odpovede. Medián celkového prežívania (overall survival ‒ OS) bol predĺžený na 4,6 mesiacov u pacientov v skupine s kombinovanou liečbou. Rozdiel nebol štatisticky významný, avšak viac ako polovica pacientov v skupine so samotným anastrazolom po progresii ochorenia prešla na režim obsahujúci trastuzumab.
Trojtýždňové dávkovanie pri metastatickom karcinóme prsníka
V tabuľke 5 sú zhrnuté výsledky účinnosti z nekomparatívnych štúdií v monoterapii a v kombinovanej terapii:
Tabuľka 5: Výsledky účinnosti z nekomparatívnych štúdií v monoterapii a v kombinovanej terapii
| Parameter | Monoterapia | Kombinovaná terapia | ||
Trastuzumab1 N = 105 | Trastuzumab2 N = 72 | Trastuzumab plus paklitaxel3 N = 32 | Trastuzumab plus docetaxel4 N = 110 | |
Miera odpovede (95% IS) | 24 % (15‒35) | 27 % (14‒43) | 59 % (41‒76) | 73 % (63‒81) |
Medián trvania odpovede (mesiace) (rozsah) | 10,1 (2,8‒35,6) | 7,9 (2,1‒18,8) | 10,5 (1,8‒21) | 13,4 (2,1‒55,1) |
Medián TTP (mesiace) (95% IS) | 3,4 (2,8‒4,1) | 7,7 (4,2‒8,3) | 12,2 (6,2‒ne) | 13,6 (11‒16) |
Medián prežívania (mesiace) (95 % IS) | ne | ne | ne | 47,3 (32‒ne) |
TTP = čas do progresie; "ne" indikuje, že ho nebolo možné odhadnúť alebo ešte nebol dosiahnutý. CI = interval spoľahlivosti.
- 1. Štúdia WO16229: nasycovacia dávka 8 mg/kg, nasledovaná dávkou 6 mg/kg v 3-týždňovej schéme
- 2. Štúdia MO16982: nasycovacia dávka 6 mg/kg týždenne x 3, nasledovaná dávkou 6 mg/kg v 3-týždňovej schéme
- 3. Štúdia BO15935
- 4. Štúdia MO16419
Miesta progresie ochorenia
Frekvencia progresie ochorenia do pečene sa významne znížila u pacientov liečených kombináciou trastuzumabu a paklitaxelu v porovnaní s paklitaxelom samotným (21,8 % oproti 45,7 %; p = 0,004). Progresia ochorenia do centrálneho nervového systému bola častejšia u pacientov liečených trastuzumabom a paklitaxelom ako u pacientov liečených paklitaxelom samotným (12,6 % oproti 6,5 %; p = 0,377).
Včasný karcinóm prsníka (adjuvantná liečba)
Včasný karcinóm prsníka je definovaný ako nemetastatický primárny invazívny karcinóm prsníka. Trastuzumab použitý v adjuvantnej terapii sa skúmal v 4 veľkých multicentrických randomizovaných štúdiách.
- Štúdia BO16348 bola zameraná na porovnanie jednoročnej a dvojročnej liečby trastuzumabom podávaným každé tri týždne oproti pozorovaniu u pacientov s HER2-pozitívnym EBC po chirurgickom zákroku, s nastolenou chemoterapiou a rádioterapiou (ak je to aplikovateľné). Navyše sa uskutočnilo porovnanie dvoch rokov liečby trastuzumabom oproti jednému roku liečby trastuzumabom. Pacientom určeným na liečbu trastuzumabom bola podaná úvodná nasycovacia dávka 8 mg/kg, nasledovaná dávkou 6 mg/kg každé tri týždne počas jedného alebo dvoch rokov.
- Štúdie NSABP B-31 a NCCTG N9831, ktoré obsahovali spojenú analýzu, boli zamerané na zhodnotenie klinického významu kombinovanej liečby trastuzumabom s paklitaxelom po AC chemoterapii, navyše sa v štúdii NCCTG N9831 hodnotilo aj sekvenčné podanie trastuzumabu po chemoterapii AC→P u pacientov s HER2-pozitívnym EBC po chirurgickom zákroku.
- Štúdia BCIRG 006 bola zameraná na preskúmanie kombinovanej liečby trastuzumabom s docetaxelom buď následne po AC chemoterapii alebo v kombinácii s docetaxelom a karbopatinou u pacientov s HER2-pozitívnym EBC po chirurgickom zákroku.
V štúdii HERA bola definícia EBC obmedzená na operabilný primárny invazívny adenokarcinóm prsníka s pozitívnymi axilárnymi uzlinami alebo negatívnymi axilárnymi uzlinami, ak bol priemer tumoru minimálne 1 cm.
V spojenej analýze štúdií NSABP B-31 a NCCTG N9831 bola definícia EBC obmedzená na pacienty s operabilným karcinómom prsníka s vysokým rizikom, definovaným ako pozitivita receptora HER2 a pozitívna axilárna lymfatická uzlina alebo pozitivita receptora HER2 a negatívna lymfatická uzlina so známkami vysokého rizika (veľkosť tumoru > 1 cm a negativita ER alebo veľkosť tumoru > 2 cm bez ohľadu na hormonálny status).
V štúdii BCIRG 006 s HER2 pozitivitou bol EBC definovaný buď ako pozitívna lymfatická uzlina alebo negatívna lymfatická uzlina s vysokým rizikom u pacientov bez postihnutia lymfatických uzlín (pN0) a aspoň s 1 z nasledujúcich faktorov: veľkosť tumoru viac ako 2 cm, negativita estrogénového a progesterónového receptora, histologický a/alebo jadrový stupeň 2-3, alebo vek < 35 rokov.
V tabuľke 6 sú zhrnuté výsledky účinnosti z štúdie BO16348 pri mediáne následného sledovania 12 mesiacov* a 8 rokov**:
Tabuľka 6: Výsledky účinnosti zo štúdie BO16348
Medián následného sledovania 12 mesiacov* | Medián následného sledovania 8 rokov** | |||
| Parameter | Pozorovanie N = 1 693 | Trastuzumab 1 rok N = 1 693 | Pozorovanie N = 1 697*** | Trastuzumab 1 rok N = 1 702*** |
| Prežívanie bez prejavov ochorenia | ||||
| 219 (12,9 %) | 127 (7,5 %) | 570 (33,6 %) | 471 (27,7 %) |
| 1 474 (87,1 %) | 1 566 (92,5 %) | 1 127 (66,4 %) | 1 231 (72,3 %) |
| P-hodnota oproti pozorovaniu | <0,0001 | <0,0001 | ||
| Pomer rizika oproti pozorovaniu | 0,54 | 0,76 | ||
| Prežívanie bez recidívy | ||||
| 208 (12,3 %) | 113 (6,7 %) | 506 (29,8 %) | 399 (23,4 %) |
| 1 485 (87,7 %) | 1 580 (93,3 %) | 1 191 (70,2 %) | 1 303 (76,6 %) |
| P-hodnota oproti pozorovaniu | <0,0001 | <0,0001 | ||
| Pomer rizika oproti pozorovaniu | 0,51 | 0,73 | ||
| Prežívanie bez metastáz | ||||
| 184 (10,9 %) | 99 (5,8 %) | 488 (28,8 %) | 399 (23,4 %) |
| 1 508 (89,1 %) | 1 594 (94,6 %) | 1 209 (71,2 %) | 1 303 (76,6 %) |
| P-hodnota oproti pozorovaniu | <0,0001 | <0,0001 | ||
| Pomer rizika oproti pozorovaniu | 0,50 | 0,76 | ||
| Celkové prežívanie (úmrtie) | ||||
| 40 (2,4 %) | 31 (1,8 %) | 350 (20,6 %) | 278 (16,3 %) |
| 1 653 (97,6 %) | 1 662 (98,2 %) | 1 347 (79,4 %) | 1 424 (83,7 %) |
| P-hodnota oproti pozorovaniu | 0,24 | 0,0005 | ||
| Pomer rizika oproti pozorovaniu | 0,75 | 0,76 | ||
*Spoločný primárny koncový ukazovateľ prežívania bez prejavov ochorenia pri liečbe 1 rok oproti pozorovaniu dosiahol preddefinovanú štatistickú hranicu
**Záverečná analýza (vrátane prechodu 52 % pacientov z pozorovacej skupiny do skupiny liečenej trastuzumabom)
***Existuje nesúlad v celkovej veľkosti hodnotenej vzorky kvôli nízkemu počtu pacientov, ktorí boli randomizovaní po dátume uzávierky pre analýzu pri mediáne následného sledovania 12 mesiacov
Výsledky účinnosti z predbežnej analýzy účinnosti prekročili protokolom predšpecifikovanú štatistickú hranicu pre porovnanie 1-ročnej liečby trastuzumabom oproti pozorovaniu. Pri mediáne následného sledovania 12 mesiacov bol pomer rizika (hazard ratio ‒ HR) pre prežívanie bez prejavov ochorenia (disease free survival ‒ DFS) 0,54 (95% IS 0,44; 0,67), to sa premieta z hľadiska 2-ročného DFS do absolútneho prínosu 7,6 percentuálnych bodov (85,8 % oproti 78,2 %) v prospech skupiny s trastuzumabom.
Záverečná analýza bola vykonaná pri mediáne sledovania 8 rokov a ukázala, že 1-ročná liečba trastuzumabom je spojená s 24% znížením rizika v porovnaní so samotným pozorovaním (HR = 0,76; 95% CI 0,67; 0,86). To sa premieta z hľadiska 8-ročného DFS do absolútneho prínosu 6,4 percentuálnych bodov v prospech 1-ročnej liečby trastuzumabom.
V tejto záverečnej analýze predĺženie liečby trastuzumabom na dva roky nepreukázalo ďalší prínos oproti 1-ročnej liečbe [DFS HR v populácii „so zámerom liečiť” (intent to treat ‒ ITT) 2 roky oproti 1 roku = 0,99 (95% IS: 0,87; 1,13), p-hodnota = 0,90 a OS HR = 0,98 (0,83; 1,15); p-hodnota = 0,78]. Miera asymptomatickej kardiálnej dysfunkcie sa zvýšila v skupine s 2-ročnou liečbou (8,1 % oproti 4,6 % v skupine s 1-ročnou liečbou). V skupine s 2-ročnou liečbou malo viac pacientov aspoň jednu nežiaducu reakciu stupňa 3 alebo 4 (20,4 %) v porovnaní so skupinou s 1-ročnou liečbou (16,3 %).
V štúdiách NSABP B-31 a NCCTG N9831 bol trastuzumab podávaný v kombinácii s paklitaxelom po AC chemoterapii.
Doxorubicín a cyklofosfamid boli podávané súbežne nasledovne:
- intravenózna injekcia doxorubicínu v dávke 60 mg/m2, podávaná každé 3 týždne v 4 cykloch.
- intravenózny cyklofosfamid v dávke 600 mg/m2 počas 30 minút, podávaný každé 3 týždne v 4 cykloch.
Paklitaxel v kombinácii s trastuzumabom bol podávaný nasledovne:
- intravenózny paklitaxel ‒ 80 mg/m2 ako kontinuálna intravenózna infúzia, podávaná každý týždeň počas 12 týždňov.
alebo
intravenózny paklitaxel ‒ 175 mg/m2 ako kontinuálna intravenózna infúzia, podávaná každé
3 týždne v 4 cykloch (deň 1 každého cyklu).
V tabuľke 7 sú zhrnuté výsledky účinnosti zo spojenej analýzy klinických štúdií NSABP B-31 a NCCTG 9831 v čase definitívnej analýzy DFS*. Medián trvania následného sledovania bol 1,8 roka u pacientov v skupine AC→P a 2,0 rokov u pacientov v skupine AC→PH.
Tabuľka 7: Súhrn výsledkov účinnosti zo spojenej analýzy klinických štúdií NSABP B-31 a NCCTG N9831 v čase definitívnej analýzy DFS*
| Parameter | AC→P (n = 1 679) | AC→PH (n = 1672) | Pomer rizík vs. AC→P (95% IS) p-hodnota |
| Prežívanie bez prejavov ochorenia Počet pacientov s udalosťou (%) | 261 (15,5) | 133 (8,0) | 0,48 (0,39; 0,59) p < 0,0001 |
Vzdialená recidíva Počet pacientov s udalosťou | 193 (11,5) | 96 (5,7) | 0,47 (0,37; 0,60) p < 0,0001 |
| Ú mrtie (udalosť OS): Počet pacientov s udalosťou | 92 (5,5) | 62 (3,7) | 0,67 (0,48; 0,92) p = 0,014** |
A: doxorubicín; C: cyklofosfamid; P: paklitaxel; H: trastuzumab
* pri mediáne trvania následného sledovania 1,8 roka u pacientov v skupine AC→P a 2,0 rokov u pacientov v skupine AC→PH
** p-hodnota pre OS neprekročila predšpecifikovanú štatistickú hranicu na porovnanie AC→PH vs. AC→P
Pre primárny koncový ukazovateľ, DFS, pridanie trastuzumabu ku chemoterapii paklitaxelom znížilo riziko recidívy ochorenia o 52 %. Pomer rizika sa premieta do absolútneho prínosu, z hľadiska 3-ročného DFS s hodnotou 11,8 percentuálnych bodov (87,2 % oproti 75,4 %) v prospech skupiny AC→PH (trastuzumab).
V čase aktualizácie údajov o bezpečnosti pri mediáne následného sledovania 3,5 ‒ 3,8 rokov, analýza DFS opätovne potvrdila jeho prínos preukázaný v definitívnej analýze DFS. Napriek prechodu na trastuzumab v kontrolnej skupine, pridanie trastuzumabu k chemoterapii paklitaxelom viedlo k 52% zníženiu rizika recidívy ochorenia. Pridanie trastuzumabu k chemoterapii paklitaxelom tiež viedlo k 37% zníženiu rizika úmrtia.
Vopred plánovaná záverečná analýza celkového prežívania zo spojenej analýzy štúdií NSABP B-31 a NCCTG N9831 bola vykonaná po 707 úmrtiach (medián následného sledovania 8,3 rokov v skupine AC→PH). Liečba s AC→PH viedla k štatisticky významnému zlepšeniu OS v porovnaní s AC→P (stratifikovaný HR = 0,64; 95% IS [0,55; 0,74]; log-rank p-hodnota < 0,0001). V 8 rokoch bola miera prežívania vypočítaná na 86,9 % v skupine AC→PH a 79,4 % v skupine AC→P, s absolútnym prínosom 7,4 % (95% IS 4,9 %, 10,0 %).
Finálne výsledky OS zo spojenej analýzy štúdií NSABP B-31 a NCCTG N9831 sú zhrnuté v tabuľke 8 nižšie:
Tabuľka 8: Záverečná analýza celkového prežívania zo spojenej analýzy klinických štúdií NSABP B-31 a NCCTG N9831
| Parameter | AC→P (N = 2 032) | AC→PH (N = 2 031) | p-hodnota oproti AC→P | Pomer rizika oproti AC→P (95% IS) |
| Ú mrtie (udalosť OS): Počet pacientov s udalosťou (%) | 418 (20,6 %) | 289 (14,2 %) | <0,0001 | 0,64 (0,55; 0,74) |
A: doxorubicín; C: cyklofosfamid; P: paklitaxel; H: trastuzumab
Analýza DFS bola tiež vykonaná v záverečnej analýze OS zo spojenej analýzy štúdií NSABP B-31 a NCCTG N9831. Aktualizované výsledky analýzy (stratifikovaný HR = 0,61; 95% IS [0,54; 0,69]) preukázali podobný prínos DFS v porovnaní s definitívnou primárnou analýzou DFS, napriek 24,8 % pacientov v skupine AC→P, ktorí prešli na liečbu trastuzumabom. V 8 rokoch bolo prežívanie bez prejavov ochorenia odhadované na 77,2 % (95% IS: 75,4; 79,1) v skupine AC→PH, s absolútnym prínosom 11,8 % v porovnaní so skupinou AC→P.
V štúdii BCIRG 006 sa trastuzumab podával buď v kombinácii s docetaxelom po AC chemoterapii (AC→DH) alebo v kombinácii s docetaxelom a karboplatinou (DCarbH).
Docetaxel bol podávaný nasledovne:
- intravenózny docetaxel ‒ 100 mg/m2 ako intravenózna infúzia počas 1 hodiny, podávaná každé 3 týždne v 4 cykloch (deň 2 prvého cyklu s docetaxelom, potom deň 1 každého nasledujúceho cyklu)
alebo
- intravenózny docetaxel ‒ 75 mg/m2 ako intravenózna infúzia počas 1 hodiny, podávaná každé 3 týždne v 6 cykloch (deň 2 1. cyklu, potom deň 1 každého nasledujúceho cyklu) po ktorom nasledovala:
- karboplatina ‒ v cieľovej hodnote AUC = 6 mg/ml/min podávaná intravenóznou infúziou počas 30 ‒ 60 minút, opakovane každé 3 týždne celkovo v 6 cykloch.
Trastuzumab sa podával týždenne s chemoterapiou a následne každé 3 týždne celkovo počas 52 týždňov.
V tabuľkách 9 a 10 sú zhrnuté výsledky účinnosti zo štúdie BCIRG 006. Medián trvania následného sledovania bol 2,9 rokov v skupine AC→D a 3,0 rokov v skupinách AC→DH a DCarbH.
Tabuľka 9: Prehľad analýz účinnosti v štúdii BCIRG 006 AC→D oproti AC→DH
| Parameter | AC→D (n = 1 073) | AC→DH (n = 1 074) | Pomer rizika vs. AC→D (95% IS) p-hodnota |
| Prežívanie bez prejavov ochorenia Počet pacientov s udalosťou | 195 | 134 | 0,61 (0,49; 0,77) p < 0,0001 |
Vzdialená recidíva Počet pacientov s udalosťou | 144 | 95 | 0,59 (0,46; 0,77) p < 0,0001 |
| Ú mrtie (udalosť OS): Počet pacientov s udalosťou | 80 | 49 | 0,58 (0,40; 0,83) p = 0,0024 |
AC→D = doxorubicín plus cyklofosfamid, po ktorých nasleduje docetaxel; AC→DH = doxorubicín plus cyklofosfamid, po ktorých nasleduje docetaxel plus trastuzumab; IS = interval spoľahlivosti
Tabuľka 10: Prehľad analýz účinnosti v štúdii BCIRG 006 AC→D oproti DCarbH
| Parameter | AC→D (n = 1073) | DCarbH (n = 1074) | Pomer rizika vs. AC→D (95% IS) |
| Prežívanie bez prejavov ochorenia Počet pacientov s udalosťou | 195 | 145 | 0,67 (0,54; 0,83) p = 0,0003 |
Vzdialená recidíva Počet pacientov s udalosťou | 144 | 103 | 0,65 (0,50; 0,84) p = 0,0008 |
| Ú mrtie (udalosť OS): Počet pacientov s udalosťou | 80 | 56 | 0,66 (0,47; 0,93) p = 0,0182 |
AC→D = doxorubicín plus cyklofosfamid, po ktorých nasleduje docetaxel; DCarbH = docetaxel, karboplatina a trastuzumab; IS = interval spoľahlivosti
V štúdii BCIRG 006 pre primárny koncový ukazovateľ, DFS, sa pomer rizika premieta do absolútneho prínosu z hľadiska 3-ročného DFS s hodnotou 5,8 percentuálnych bodov (86,7 % oproti 80,9 %) v prospech skupiny AC→DH (trastuzumab) a 4,6 percentuálnych bodov (85,5 % oproti 80,9 %) v prospech skupiny DCarbH (trastuzumab) v porovnaní s AC→D.
V štúdii BCIRG 006, 213/1075 pacientov v skupine DCarbH (TCH), 221/1074 pacientov v skupine AC→DH (AC→TH) a 217/1 073 pacientov v skupine AC→D (AC→T) malo stav výkonnosti podľa Karnofského ≤90 (buď 80 alebo 90). V tejto podskupine pacientov nebol zaznamenaný žiaden prínos DFS (HR = 1,16; 95% IS [0,73; 1,83] pre DCarbH (TCH) oproti AC→D (AC→T); HR 0,97; 95% IS [0,60; 1,55] pre AC→DH (AC→TH) oproti AC→D).
Navyše bola vykonaná post-hoc exploračná analýza súborov údajov zo spojenej analýzy klinických štúdií NSABP B-31/NCCTG N9831* a BCIRG006 kombinujúcich udalosti DFS a symptomatických kardiálnych udalostí, ktoré sú zhrnuté v tabuľke 11:
Tabuľka 11: Výsledky post-hoc exploračnej analýzy zo spojenej analýzy klinických štúdií NSABP B-31/NCCTG N9831* a BCIRG006 kombinujúce udalosti DFS a symptomatické kardiálne udalosti
| AC→PH (vs. AC→P) (NSABP B-31 a NCCTG N9831)* | AC→DH (vs. AC→D) (BCIRG 006) | DCarbH (vs. AC→D) (BCIRG 006) | |
Primárna analýza účinnosti DFS pomer rizika (95% IS) p-hodnota | 0,48 (0,39; 0,59) p < 0,0001 | 0,61 (0,49; 0,77) p < 0,0001 | 0,67 (0,54; 0,83) p = 0,0003 |
Analýza účinnosti dlhodobého následného sledovania** DFS pomer rizika (95% IS) p-hodnota | 0,61 (0,54; 0,69) p < 0,0001 | 0,72 (0,61; 0,85) p < 0,0001 | 0,77 (0,65; 0,90) p = 0,0011 |
| AC→PH (vs. AC→P) (NSABP B-31 a NCCTG N9831)* | AC→DH (vs. AC→D) (BCIRG 006) | DCarbH (vs. AC→D) (BCIRG 006) | |
Post-hoc exploračná analýza s DFS a symptomatickými kardiálnymi udalosťami Dlhodobé následné sledovanie** Pomer rizika (95% IS) | 0,67 (0,60; 0,75) | 0,77 (0,66; 0,90) | 0,77 (0,66; 0,90) |
A: doxorubicín; C: cyklofosfamid; P: paklitaxel; D: docetaxel; Carb: karboplatina; H: trastuzumab IS = interval spoľahlivosti
* V čase definitívnej analýzy DFS. Medián následného sledovania bol 1,8 roka u pacientov v skupine AC→P a 2,0 rokov v skupine AC→PH
** Medián trvania dlhodobého následného sledovania v spojenej analýze klinických štúdií bol 8,3 roka (rozsah: 0,1 až 12,1) pre skupinu AC→PH a 7,9 rokov (rozsah: 0,0 až 12,2) pre skupinu AC→P; Medián trvania dlhodobého následného sledovania pre štúdiu BCIRG 006 bol 10,3 rokov v obidvoch skupinách AC→D (rozsah: 0,0 až 12,6) aj DCarbH (rozsah: 0,0 až 13,1), a 10,4 rokov (rozsah: 0,0 až 12,7) v skupine AC→DH
Včasný karcinóm prsníka (neoadjuvantná-adjuvantná liečba)
Zatiaľ nie sú dostupné výsledky porovnávajúce účinnosť trastuzumabu podávaného s chemoterapiou v adjuvantnej liečbe s výsledkami získanými v neoadjuvantnej/adjuvantnej liečbe.
V neoadjuvantnej-adjuvantnej liečbe bola štúdia MO16432, multicentrická randomizovaná štúdia, navrhnutá na skúmanie klinickej účinnosti súbežného podávania trastuzumabu s neoadjuvantnou chemoterapiou vrátane antracyklínu aj taxánu, nasledovaná adjuvantnou liečbou trastuzumabom až do celkového trvania liečby 1 rok. Do štúdie boli zaradení pacienti s novodiagnostikovaným lokálne pokročilým (štádium III) alebo zápalovým EBC. Pacienti s HER2+ tumormi boli randomizovaní tak, aby dostávali buď neoadjuvantnú chemoterapiu súčasne s neoadjuvantou-adjuvantnou liečbou trastuzumabom alebo samotnú neoadjuvantnú chemoterapiu.
V štúdii MO16432 sa trastuzumab (nasycovacia dávka 8 mg/kg nasledovaná udržiavacou dávkou 6 mg/kg každé 3 týždne) podával súbežne s 10 cyklami neoadjuvantej chemoterapie
nasledovne:
Doxorubicín 60 mg/m2 a paklitaxel 150 mg/m2, podávané každé 3 týždne v 3 cykloch, po ktorých nasledoval
- Paklitaxel 175 mg/m2 podávaný každé 3 týždne v 4 cykloch,
po ktorých nasledovalo
- CMF v deň 1 a 8 každé 4 týždne v 3 cykloch
po ktorých po chirurgickom zákroku nasledovalo
- podávanie ďalších cyklov adjuvantného trastuzumabu (na dokončenie 1 roka liečby)
V tabuľke 12 sú zhrnuté výsledky účinnosti zo štúdie MO16432. Medián trvania následného sledovania v skupine s trastuzumabom bol 3,8 rokov.
Tabuľka 12: Výsledky účinnosti zo štúdie MO16432
| Parameter | Chemo + trastuzumab (n = 115) | Iba chemo (n = 116) | |
Prežívanie bez udalosti Počet pacientov s udalosťou | 46 | 59 | Pomer rizika (95% IS) 0,65 (0,44; 0,96) p = 0,0275 |
| Parameter | Chemo + trastuzumab (n = 115) | Iba chemo (n = 116) | |
Celková patologická kompletná odpoveď* (95% IS) Celkové prežívanie Počet pacientov s udalosťou | 40 % (31,0; 49,6) 22 | 20,7 % (13,7; 29,2) 33 | p = 0,0014 Pomer rizika (95% IS) 0,59 (0,35; 1,02) p = 0,0555 |
* definovaná ako žiadny invazívny karcinóm v prsníku a axilárnych uzlinách
Absolútny prínos 13 percentuálnych bodov v prospech skupiny s trastuzumabom bol vypočítaný z hľadiska 3-ročného prežívania bez udalosti (65 % oproti 52 %).
Metastatický karcinóm žalúdka
Trastuzumab sa skúmal v jednej randomizovanej otvorenej klinickej štúdii fázy III ToGA (BO18255) v kombinácii s chemoterapiou oproti chemoterapii samotnej.
Chemoterapia sa podávala nasledovne:
kapecitabín ‒ 1 000 mg/m2 perorálne dvakrát denne počas 14 dní každé 3 týždne v 6 cykloch
(od večera dňa 1 do rána dňa 15 každého cyklu)
alebo
intravenózne 5-fluóruracil ‒ 800 mg/m2/deň ako kontinuálna intravenózna infúzia počas
5 dní, podávaná každé 3 týždne v 6 cykloch (deň 1 až 5 každého cyklu).
Ktorýkoľvek z nich sa podáva s:
- cisplatinou ‒ 80 mg/m2 každé 3 týždne v 6 cykloch, deň 1 každého cyklu.
V tabuľke 13 sú zhrnuté výsledky účinnosti zo štúdie BO18225:
Tabuľka 13: Výsledky účinnosti zo štúdie BO18225
| Parameter | FP N = 290 | FP + H N = 294 | HR (95% IS) | p-hodnota |
| Celkové prežívanie, medián v mesiacoch | 11,1 | 13,8 | 0,74 (0,60‒0,91) | 0,0046 |
| Prežívanie bez progresie ochorenia, medián v mesiacoch | 5,5 | 6,7 | 0,71 (0,59‒0,85) | 0,0002 |
| Čas do progresie ochorenia, medián v mesiacoch | 5,6 | 7,1 | 0,70 (0,58‒0,85) | 0,0003 |
| Celková miera odpovede, % | 34,5 % | 47,3 % | 1,70a (1,22; 2,38) | 0,0017 |
| Trvanie odpovede, medián v mesiacoch | 4,8 | 6,9 | 0,54 (0,40‒0,73) | <0,0001 |
FP + H: fluórpyrimidín/cisplatina + trastuzumab
FP: fluórpyrimidín/cisplatina
a Pomer pravdepodobnosti
Do štúdie boli zaradení pacienti, ktorí neboli predtým liečení pre HER2-pozitívny inoperabilný lokálne pokročilý alebo rekurentný a/alebo metastatický adenokarcinóm žalúdka alebo gastroezofágovej junkcie a neboli vhodní na kuratívnu liečbu. Primárnym koncovým ukazovateľom bolo celkové prežívanie, ktoré bolo definované ako čas od dátumu randomizácie do dátumu úmrtia z akejkoľvek príčiny. V čase analýzy zomrelo celkovo 349 randomizovaných pacientov: 182 pacientov (62,8 %) v kontrolnej skupine a 167 pacientov (56,8 %) v liečebnej skupine. Väčšina úmrtí bola spôsobená udalosťami spojenými so základným nádorovým ochorením.
Post-hoc analýzy podskupín naznačujú, že pozitívne liečebné účinky sú obmedzené na tumory s vyššou hladinou proteínu HER2 (IHC2+/FISH+ alebo IHC3+). Medián celkového prežívania v skupine s vysokou expresiou receptora HER2 bol 11,8 mesiaca oproti 16 mesiacom, HR 0,65 (95% IS 0,51 – 0,83) a medián prežívania bez známok progresie bol 5,5 mesiaca oproti 7,6 mesiacom, HR 0,64 (95% IS 0,51 − 0,79) pri FP oproti FP + H v tomto poradí. Pri celkovom prežívaní bol HR 0,75 (95% IS 0,51 − 1,11) v skupine IHC2+/FISH+ a v skupine IHC3+/FISH+ bol HR 0,58 (IS 95 % 0,41 − 0,81).
V exploratívnej analýze podskupín vykonanej v klinickej štúdii ToGA (BO18255) sa nezistil zjavný benefit celkového prežívania pri pridaní trastuzumabu do liečby pacientom s ECOG PS 2 pri zaradení do štúdie [HR 0,96 (95% IS 0,51 ‒ 1,79), s nemerateľným ochorením [HR 1,78 (95% IS 0,87 ‒ 3,66)] a lokálne pokročilým ochorením [HR 1,20 (95% IS 0,29 ‒ 4,97)].
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s trastuzumabom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pre karcinóm prsníka a žalúdka (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Farmakokinetika trastuzumabu sa hodnotila analýzou populačného farmakokinetického modelu za použitia skupiny údajov od 1 582 pacientov, vrátane pacientov s HER2-pozitívnym MBC, EBC, pokročilým karcinómom žalúdka (advanced gastric cancer ‒ AGC) a iných typov karcinómov, a zdravých dobrovoľníkov v 18 klinických štúdiách fázy I, II a III, ktorí dostávali trastuzumab intravenóznou infúziou. Dvojkompartmentový model s paralelnou lineárnou a nelineárnou elimináciou z centrálneho kompartmentu popísal profil trastuzumabu koncentrácia-čas. Pre nelineárnu elimináciu sa celkový klírens zvýšil pri znížených koncentráciách. Z tohto dôvodu nemôže byť vyvodená hodnota konštanty biologického polčasu trastuzumabu. T1/2 sa znižuje so znižujúcimi sa koncentráciami v rámci dávkovacieho intervalu (pozri tabuľku 16). Pacienti s MBC a EBC mali podobné farmakokinetické parametre (napr. klírens (clearance ‒ CL), objem centrálneho kompartmentu (Vc) a predpokladané populačné expozície v rovnovážnom stave (Cmin, Cmax a AUC)). Lineárny klírens pre MBC bol 0,136 l/deň; 0,112 l/deň pre EBC a 0,176 l/deň pre AGC. Nelineárne hodnoty parametrov eliminácie pre MBC, EBC a AGC pacientov boli 8,81 mg/deň pre maximálnu mieru eliminácie (Vmax) a 8,92 µg/ml pre konštantu Michaelis-Menten (Km). Objem centrálneho kompartmentu bol 2,62 l pre pacientov s MBC a EBC a 3,63 l pre pacientov s AGC. Vo finálnom populačnom farmakokinetickom modeli boli okrem primárneho typu karcinómu navyše identifikované, ako štatisticky signifikantné kovariáty ovplyvňujúce expozíciu trastuzumabu, telesná hmotnosť, sérová aspartátaminotransferáza a albumín. Každopádne magnitúda účinku týchto kovariátov na expozíciu trastuzumabu poukazuje na to, že je nepravdepodobné, aby tieto kovariáty mali klinicky významný účinok na koncentrácie trastuzumabu.
Predpokladané populačné farmakokinetické hodnoty expozície (medián s 5. – 95. percentilami) a farmakokinetické hodnoty parametrov pri klinicky relevantných koncentráciách (Cmax a Cmin) pre pacientov s MBC, EBC a AGC liečených schváleným dávkovacím režimom raz týždenne a každé 3 týždne sú zobrazené v tabuľke 14 (cyklus 1), tabuľke 15 (rovnovážny stav), a tabuľke 16 (farmakokinetické parametre) nižšie.
Tabuľka 14: Predpokladané populačné farmakokinetické hodnoty expozície v cykle 1 (medián s 5. - 95. percentilami) pre dávkovací režimy intravenóznej infúzie trastuzumabu u pacientov s MBC, EBC a AGC
| Režim | Primárny typ karcinómu | N | Cmin (µg/ml) | Cmax (µg/ml) | AUC0-21dní (µg.deň/ml) |
8 mg/kg + 6 mg/kg q3w
| MBC | 805 | 28,7 (2,9‒46,3) | 182 (134‒280) | 1 376 (728‒1 998) |
| EBC | 390 | 30,9 (18,7‒45,5) | 176 (127‒227) | 1 390 (1 039‒ 1 895) |
| Režim | Primárny typ karcinómu | N | Cmin (µg/ml) | Cmax (µg/ml) | AUC0-21dní (µg.deň/ml) |
| AGC | 274 | 23,1 (6,1‒50,3) | 132 (84,2‒225) | 1 109 (588‒1 938) | |
| 4 mg/kg + 2 mg/kg qw | MBC | 805 | 37,4 (8,7‒58,9) | 76,5 (49,4‒114) | 1 073 (597‒1 584) |
| EBC | 390 | 38,9 (25,3‒58,8) | 76,0 (54,7‒104) | 1 074 (783‒1 502) |
q3w = každé 3 týždne; qw = raz týždenne
Tabuľka 15: Predpokladané populačné farmakokinetické hodnoty expozície v rovnovážnom stave (medián s 5. – 95. percentilami) pre dávkovací režimy intravenóznej infúzie trastuzumabu u pacientov s MBC, EBC a AGC
| Režim | Primárny typ karcinómu | N | Cmin,ss* (µg/ml) | Cmax,ss** (µg/ml) | AUCss, 0-21 dní (µg.deň/ml) | Čas do rovnovážneho stavu*** (týždeň) |
| 8 mg/kg + 6 mg/kg q3w | MBC | 805 | 44,2 (1,8‒85,4) | 179 (123‒266) | 1 736 (618‒2 756) | 12 |
| EBC | 390 | 53,8 (28,7‒85,8) | 184 (134‒247) | 1 927 (1 332‒2 771) | 15 | |
| AGC | 274 | 32,9 (6,1‒88,9) | 131 (72,5‒251) | 1 338 (557‒2 875) | 9 | |
| 4 mg/kg + 2 mg/kg qw | MBC | 805 | 63,1 (11,7‒107) | 107 (54,2‒164) | 1 710 (581‒2 715) | 12 |
| EBC | 390 | 72,6 (46‒109) | 115 (82,6‒160) | 1 893 (1 309‒2 734) | 14 |
q3w = každé 3 týždne; qw = raz týždenne
*Cmin,ss = Cmin v rovnovážnom stave
**Cmax,ss = Cmax v rovnovážnom stave
*** čas do 90 % rovnovážneho stavu
Tabuľka 16: Predpokladané populačné farmakokinetické parametre v rovnovážnom stave pre dávkovací režimy intravenóznej infúzie trastuzumabu u pacientov s MBC, EBC a AGC
| Režim | Primárny typ karcinómu | N | Celkový CL rozsah z Cmax,ss do Cmin,ss (l/deň) | Rozsah t1/2 z Cmax,ss do Cmin,ss (deň) |
| 8 mg/kg + 6 mg/kg q3w | MBC | 805 | 0,183‒0,302 | 15,1‒23,3 |
| EBC | 390 | 0,158‒0,253 | 17,5‒26,6 | |
| AGC | 274 | 0,189‒0,337 | 12,6‒20,6 | |
| 4 mg/kg + 2 mg/kg qw | MBC | 805 | 0,213‒0,259 | 17,2‒20,4 |
| EBC | 390 | 0,184‒0,221 | 19,7‒23,2 |
q3w = každé 3 týždne; qw = raz týždenne
Vyplavenie trastuzumabu
Doba vyplavenia trastuzumabu sa hodnotila po jeho intravenóznom podaní raz týždenne alebo každé tri týždne za použitia farmakokinetického populačného modelu. Výsledky týchto simulácií naznačujú, že najmenej 95 % pacientov dosiahne koncentrácie < 1 µg/ml (približne 3 % z predpokladanej populácie Cmin,ss alebo 97 % vyplavenie) do 7 mesiacov.
HER2-ECD uvoľnená do obehu
Exploratívne analýzy kovariátov s informáciou len z podskupiny pacientov naznačujú, že pacienti s vyššou hladinou uvoľnenej HER2-ECD dosiahli rýchlejší nelineárny klírens (nižší Km) (P < 0,001). Zistila sa súvislosť medzi uvoľneným antigénom a hladinou SGOT/AST; dopad uvoľneného antigénu na klírens môže byť čiastočne vysvetlený hladinami SGOT/AST.
Východiskové hladiny uvoľnenej HER2-ECD pozorované u pacientov s MGC boli porovnateľné s hladinami u pacientov s MBC a EBC, a nebol pozorovaný žiadny zjavný vplyv na klírens trastuzumabu.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Neexistujú žiadne dôkazy o akútnej toxicite alebo toxicite po opakovanom podávaní v štúdiách trvajúcich až 6 mesiacov, alebo reprodukčnej toxicity v teratologických štúdiách, štúdiách fertility u žien alebo v štúdiách zameraných na neskorú gestačnú toxicitu/prestup liečiva cez placentu. Trastuzumab nie je genotoxický. Trehalóza, hlavná pomocná látka lieku, nevykazovala v štúdii žiadne náznaky toxicity.
Neboli vykonané žiadne dlhodobé štúdie na zvieratách na stanovenie karcinogénneho potenciálu trastuzumabu alebo na stanovenie jeho vplyvu na fertilitu samcov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁ CIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Monohydrát histidíniumchloridu
Histidín
Dihydrát α,α-trehalózy
Polysorbát 20 (E432)
6.2 Inkompatibility
Tento liek sa nesmie miešať alebo riediť s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
Nerieďte roztokom glukózy, pretože dochádza k vyzrážaniu bielkoviny.
6.3 Čas použiteľnosti
Neotvorené injekčné liekovky
4 roky.
Po rekonštitúcii a riedení
Po rekonštitúcii sterilnou vodou na injekcie za aseptických podmienok bola preukázaná chemická a fyzikálna stabilita rekoštituovaného roztoku počas 7 dní pri teplote 2 °C ‒ 8 °C.
Po zriedení za aspetických podmienok v polyvinylchloridových, polyetylénových alebo polypropylénových vakoch, obsahujúcich 9 mg/ml (0,9 %) injekčného roztoku chloridu sodného bola chemická a fyzikálna stabilita Ontruzantu preukázaná až do 30 dní pri teplote 2 °C ‒ 8 °C a 24 hodín pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.
Z mikrobiologického hľadiska sa má rekonštituovaný roztok a infúzny roztok Ontruzantu použiť okamžite. Ak sa liek nepoužije okamžite, používateľ je zodpovedný za dĺžku a podmienky jeho uchovávania pred jeho použitím a čas nemá byť normálne dlhší než 24 hodín pri teplote 2 °C ‒ 8 °C, pokiaľ rekonštitúcia a riedenie prebehli za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v chladničke (2 °C ‒ 8 °C).
Rekonštituovaný roztok nezmrazujte.
Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časti 6.3 a 6.6.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Ontruzant 150 mg prášok na infúzny koncentrát
Jedna injekčná liekovka z číreho skla typu I s obsahom 15 ml s butylovou gumovou zátkou pokrytou fluóro-živicovým filmom obsahujúca 150 mg trastuzumabu.
Každá škatuľka obsahuje jednu injekčnú liekovku.
Ontruzant 420 mg prášok na infúzny koncentrát
Jedna injekčná liekovka z číreho skla typu I s obsahom 40 ml s butylovou gumovou zátkou pokrytou fluóro-živicovým filmom obsahujúca 420 mg trastuzumabu.
Každá škatuľka obsahuje jednu injekčnú liekovku.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Ontruzant sa dodáva v sterilných, nepyrogénnych liekovkách bez konzervačných látok v liekovkách na jednorazové použitie.
Rekonštitúcia a riedenie má prebiehať zapríslušných aseptických podmienok. Počas riedenia sa má s Ontruzantom manipulovať s opatrnosťou, aby sa zabezpečila sterilita pripravovaných roztokovo. Keďže liek neobsahuje žiadne antimikrobiálne ani bakteriostatické látky, musí byť pripravený za aseptických podmienok.
Príprava, rekonštitúcia a skladovanie za aseptických podmienok
Príprava infúzie musí prebiehať za aseptických podmienok. Príprava má byť :
- vykonaná za aspetických podmienok vyškoleným zdravotníckym personálom v súlade so správnou klinickou praxou pre prípravu, zvlášť s ohľadom na aseptickú prípravu parenterálnych liekov.
- pripravená v laminárnom boxe alebo v biologicky bezpečnom boxe za použitia štandardných opatrení na bezpečnú prípravu liekov podávaných intravenózne.
- následne primerane skladovaná, aby sa zaistilo skladovanie pripraveného roztoku na intravenóznu infúziu za aseptických podmienok.
Počas rekonštitúcie sa má s Ontruzantom manipulovať opatrne. Nadmerné spenenie počas rekonštitúcie alebo trasenie rekonštituovaným roztokom môže spôsobiť ťažkosti s natiahnutím potrebného množstva lieku z injekčnej liekovky.
Rekonštituovaný roztok nezmrazujte.
Ontruzant 150 mg prášok na infúzny koncentrát
Za príslušných aseptických podmienok sa každá injekčná liekovka so 150 mg lieku Ontruzant rekonštituuje pomocou 7,2 ml sterilnej vody na injekcie (nie je súčasťou balenia). Na rekonštitúciu lieku sa nesmú použiť iné rozpúšťadlá.
Tým sa získa 7,4 ml roztoku na jednorazové použitie, ktorý obsahuje približne 21 mg/ml trastuzumabu, pri pH približne 6,0. 4% rezerva objemu umožňuje natiahnuť deklarovanú dávku 150 mg z každej injekčnej liekovky.
Ontruzant 420 mg prášok na infúzny koncentrát
Za príslušných aseptických podmienok sa každá injekčná liekovka so 420 mg lieku Ontruzant rekonštituuje pomocou 20 ml sterilnej vody na injekcie (nie je súčasťou balenia). Na rekonštitúciu lieku sa nesmú použiť iné rozpúšťadlá.
Tým sa získa 21 ml roztoku na jednorazové použitie, ktorý obsahuje približne 21 mg/ml trastuzumabu, pri pH približne 6,0. 5% rezerva objemu umožňuje natiahnuť deklarovanú dávku 420 mg z každej injekčnej liekovky.
| Injekčná liekovka s liekom Ontruzant | Objem sterilnej vody na injekcie | Výsledná koncentrácia | ||
| 150 mg injekčná liekovka | + | 7,2 ml | = | 21 mg/ml |
| 420 mg injekčná liekovka | + | 20 ml | = | 21 mg/ml |
Návod k aseptickej rekonštitúcii
- Pomocou sterilnej injekčnej striekačky pomaly vstreknite príslušný objem (ako je uvedené vyššie) sterilnej vody na injekcie do injekčnej liekovky obsahujúcej lyofilizovaný prášok Ontruzantu, prúd vody na injekcie nasmerujte na lyofilizovaný koláč.
Pri rekonštitúcii si môžete pomôcť jemným krúžením s injekčnou liekovkou.
LIEKOVKOU NETRASTE!
Mierne spenenie lieku po rekonštitúcii nie je nezvyčajné. Injekčnú liekovku nechajte voľne stáť približne 5 minút. Rekonštituovaný roztok Ontruzantu má číru až svetložltú farbu a nesmie obsahovať žiadne viditeľné častice.
Návod na aseptické riedenie rekonštituovaného roztoku
Potrebný objem roztoku sa vypočíta:
na základe nasycovacej dávky 4 mg trastuzumabu/kg telesnej hmotnosti alebo nasledujúcej týždennej dávky 2 mg trastuzumabu/kg telesnej hmotnosti pomocou nasledujúceho vzorca:
Objem (ml) = telesná hmotnosť (kg) x dávka (4 mg/kg ‒ nasycovacia alebo 2 mg/kg ‒ udržiavacia)
21 (mg/ml, koncentrácia rekonštituovaného roztoku)
na základe nasycovacej dávky 8 mg trastuzumabu/kg telesnej hmotnosti alebo nasledujúcej dávky
6 mg trastuzumabu/kg telesnej hmotnosti podanej každé 3 týždne pomocou nasledujúceho vzorca:
Objem (ml) = telesná hmotnosť (kg) x dávka (8 mg/kg ‒ nasycovacia alebo 6 mg/kg ‒ udržiavacia)
21 (mg/ml, koncentrácia rekonštituovaného roztoku)
Príslušné množstvo roztoku sa má natiahnuť z injekčnej liekovky za použitia sterilnej ihly a injekčnej striekačky a pridať do infúzneho vaku s obsahom 250 ml 0,9% roztoku chloridu sodného. Nepoužívajte roztoky s obsahom glukózy (pozri časť 6.2). Vak zľahka prevracajte, aby sa roztok premiešal a nedošlo pritom k speneniu.
Parenterálne lieky sa musia pred podaním skontrolovať voľným okom, či neobsahujú nejaké častice a či nedošlo k zmene sfarbenia.
Medzi Ontruzantom a polyvinylchloridovými, polyetylénovými alebo polypropylénovými vakmi sa nepozorovali žiadne inkompatibility.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁ CII
Samsung Bioepis NL B.V.
Olof Palmestraat 10
2616 LR Delft
Holandsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)
EU/1/17/1241/001
EU/1/17/1241/002
9. DÁ TUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 15. november 2017
Dátum posledného predĺženia registrácie: 19. júl 2022
10. DÁ TUM REVÍZIE TEXTU
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.
