Amikacin B.Braun 10 mg/ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Amikacin B. Braun 5 mg/ml

Amikacin B. Braun 10 mg/ml

Infúzny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE 

1 ml roztoku na infúziu obsahuje 5 mg amikacínu, ako amikacíniumsulfát

1 fľaška s obsahom 100 ml obsahuje 500 mg amikacínu (ako amikacíniumsulfát).

10 mg/ml roztok pre intravenóznu infúziu:

1 ml roztoku na infúziu obsahuje 10 mg amikacínu, ako amikacíniumsulfát.

1 fľaška s obsahom 100 ml obsahuje 1000 mg amikacínu (ako amikacíniumsulfát). Pomocné látky so známym účinkom:

Každých 100 ml obsahuje 15 mmol (354 mg) sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Infúzny roztok

Číry, bezfarebný, vodný roztok

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Amikacín je indikovaný na liečbu nasledujúcich závažných infekcií vyvolaných baktériami citlivými na amikacín (pozri časť 5.1) keď neúčinkujú menej toxické antibiotiká.

• – nozokomiálne infekcie dolných dýchacích ciest, vrátane ťažkého zápalu pľúc,

• – Intraabdominálne infekcie, vrátane peritonitídy,

• – Komplikované a opakujúce sa infekcie močového traktu,

• – Infekcie kože a mäkkých tkanív vrátane infekcií rán po popáleninách,

• – Bakteriálna endokarditída,

• – Pooperačné intraabdominálne infekcie.

Amikacin B. Braun 5 mg/ml, a 10 mg/ml infúzny roztok môže byť tiež použitý pri liečbe pacientov s bakterémiou, ktorá súvisí, alebo existuje predpoklad že súvisí s akoukoľvek infekciou uvedenou vyššie.

Amikacin B. Braun 5 mg/ml, a 10 mg/ml infúzny roztok sa bežne používa v kombinácii s inými vhodnými antibiotikami na pokrytie bakteriálneho spektra danej infekcie.

Je nutné venovať pozornosť oficiálnym odporúčaniam pre správne používanie antibakteriál­nych látok.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Pre výpočet správneho dávkovania je potrebné zistiť telesnú hmotnosť pacienta pred zahájením liečby.

Odporúčaná intravenózna dávka (pomalá intravenózna infúzia) u detí s normálnou funkciou obličiek je 15 – 20 mg/kg telesnej hmotnosti/deň, ktorá sa môže podať ako jednorazová denná dávka 15–20 mg/kg telesnej hmotnosti; alebo rozdelená do dvoch jednotlivých dávok po 7,5 mg/kg telesnej hmotnosti každých 12 hodín. U pacientov s endokarditídou a febrilnou neutropéniou sa sa má použiť dávkovanie dvakrát denne , keďže neexistujú dostatočné údaje o podávaní jednorazovej dennej dávky.

Novorodenci:

Po úvodnej dávke 10 mg/kg telesnej hmotnosti nasledujú dávky 7,5 mg/kg telesnej hmotnosti každých 12 h (pozri časti 4.4 a 5.2).

Predčasne narodení novorodenci:

Odporúčaná dávka u predčasne narodených novorodencov je 7,5 mg/kg telesnej hmotnosti každých 12 hodín (pozri časti 4.4 a 5.2).

Presnosť dávkovania je možné zlepšiť ak je Amikacin B. Braun , 5 mg/ml, a 10 mg/ml infúzny roztok podávaný pomocou infúznej pumpy.

Infúzny roztok je svojím zložením určený na priame podanie, nesmie sa pred použitím riediť a je určený len na jednorazové použitie.

Aby nedošlo k predávkovaniu, hlavne u detí, treba použiť čo najviac zodpovedajúcu dostupnú silu lieku.

Maximálna denná dávka:

Celková denná dávka podávaná všetkými cestami podania nemá presiahnuť 15 – 20 mg/kg telesnej hmotnosti/deň.

Jedna dávka amikacínu za deň sa neodporúča podávať pacientom s oslabenou imunitou, pacientom so zlyhaním obličiek, s cystickou fibrózou, s ascitom, pacientom s rozsiahlymi popáleninami (viac ako 20% kože), starším pacientom a tehotným ženám z dôvodu potreby prispôsobenia dávkovania.

Dĺžka liečby

Celková dĺžka liečby je 7 až 10 dní v závislosti od závažnosti infekcie. Pri ťažkých a komplikovaných infekciách, keď liečba amikacínom trvá viac ako 10 dní je nutné prehodnotiť vhodnosť liečby amikacínom, keďže prípadné pokračovanie v liečbe okrem monitorovania hladín amikacínu v sére vyžaduje aj sledovanie funkcie obličiek, sluchovej a vestibulárnej funkcie.

U pacientov, ktorí trpia infekciami vyvolanými citlivými baktériami by malo pri odporúčanom dávkovaní dôjsť k odozve na terapiu do 24 až 48 hodín. Pokiaľ sa jednoznačná klinická odpoveď nedostaví do troch až piatich dní, liečba sa má zastaviť a opätovne sa má skontrolovať citlivosť mikroorganizmu spôsobujúceho infekciu na antibiotikum. Zlyhanie odpovede pri infekcii môže byť spôsobené rezistenciou mikroorganizmu alebo prítomnosťou ložiska, sepsy ktoré si vyžaduje chirurgickú drenáž.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 50 ml/min)

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek

Poznámka: Jedna denná dávka amikacínu sa neodporúča u pacientov s poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <50 ml/min), pretože u týchto pacientov dôjde k predĺženej expozícii na vysoké minimálne koncentrácie. Pozri nižšie úpravy dávkovania u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

Vždy keď je to možné, majú sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek dostávajúcich zvyčajné dávkovanie dvakrát až trikrát denne sledovať sérové koncentrácie amikacínu pomocou vhodných skúšobných metód. U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa majú dávky upraviť tak, že buď budú dostávať normálne dávky v predĺžených intervaloch, alebo znížené dávky vo fixných intervaloch, aby sa predišlo akumulácii amikacínu.

Obidve metódy sú založené na klírense kreatinínu alebo sérových hodnotách kreatinínu pacienta, pretože pri týchto hodnotách sa zistilo, že korelujú s polčasmi aminoglykozidov u pacientov so zhoršenou funkciou obličiek. Tieto dávkovacie režimy sa musia používať v spojitosti s dôkladným klinickým a laboratórnym sledovaním pacienta a podľa potreby sa majú upraviť, vrátane úprav pri vykonávaní dialýzy.

Predĺženie dávkovacieho intervalu pri normálnych dávkach

Ak nie je k dispozícii klírens kreatinínu a stav pacienta je stabilný, dávkovací interval v hodinách pri normálnej jednorazovej dávke (t. j. dávke ktorá by sa podávala pacientom s normálnou funkciou obličiek dvakrát denne 7,5 mg/kg) sa vypočíta ako 9-násobok sérovej hladiny kreatinínu. Ak je napríklad koncentrácia kreatinínu 2 mg/100 ml, potom sa odporúčaná individuálna jednorazová dávka (7,5 mg/kg telesnej hmotnosti) musí podávať každých 2 × 9 = 18 hodín.

Zníženie dávky pri normálnych dávkovacích intervaloch

Ak nie je možné testovať sérové hladiny a stav pacienta je stabilný, sérové hodnoty kreatinínu a klírensu kreatinínu sú najľahšie dostupnými indikátormi stupňa poruchy funkcie obličiek, ktoré sa majú použiť ako pomôcka na určenie dávkovania.

U pacientov s chronickým zlyhávaním obličiek a známym klírensom kreatinínu je počiatočná dávka amikacínu 7,5 mg/kg telesnej hmotnosti. Udržiavacia dávka podávaná v 12-hodinových intervaloch sa má znížiť úmerne k zníženiu rýchlosti klírensu kreatinínu u pacienta a vypočítať pomocou vzorca:

klírens kreatinínuaktuálny [ml/min] znížená dávka amikacínu =

[mg] klírens kreatinínunormálny [ml/min]

Hodnoty uvedené v nasledujúcej tabuľke môžu byť použité ako odporúčané hodnoty.

Dávka amikacínu každých 12

Klírens hodín u pacienta vážiaceho 70

kreatinínu Denná dávka amikacínu kg

[mg/kg telesnej hmotnosti na [mg]

Dávkovacie režimy uvedené vyššie nie sú určené ako pevné odporúčania, ale uvádzajú sa ako pomôcka na určenie dávkovania, ak stanovenie sérových hladín amikacínu nie je možné vykonať.

Alternatívnym hrubým návodom na určenie zníženého dávkovania pri dvanásťhodinových intervaloch (u pacientov, u ktorých sú známe ustálené sérové hodnoty kreatinínu) je vydeliť normálne odporúčanú dávku hladinou kreatinínu v sére pacienta.

Pacienti podstupujúci hemodialýzu alebo peritoneálnu dialýzu Hemodialýza rýchlo odstraňuje amikacín z krvi, až 90% dávky sa odstráni v priebehu 4 hodín.

U anurických pacientov sa podáva zvyčajná začiatočná dávka (7,5 mg/kg). Nasledujúce dávky podávané po hemodialýze by mali byť približne 2,5 až 3,75 mg/kg.

Sledovanie sérových hladín je nevyhnutné.

Pacienti podstupujúci peritoneálnu dialýzu

Je oveľa menej účinná, za 12 hodín je možné odstrániť iba 30% podanej dávky.

Dávkovanie jedenkrát denne

V klinických situáciách so zvýšeným distribučným objemom sa má prvá počiatočná dávka pohybovať medzi 20 a 30 mg/kg a musí sa prispôsobiť podľa hodnoty Cmax.

Starší pacienti

U starších pacientov sa na dosiahnutie terapeutických koncentrácií v plazme, môžu vyžadovať nižšie udržiavacie dávky ako u mladších dospelých.

Obézni pacienti

Amikacín slabo prechádza do tukového tkaniva. Vypočítať správnu dávku je možné na základe hmotnosti určenej pomocou odhadovanej ideálnej hmotnosti pacienta, ku ktorej sa priráta 40% nadváhy, čo sa považuje za hmotnosť pre stanovenie mg/kg.

Maximálna denná dávka nesmie byť vyššia ako 1,5 g.

Pre obéznych pacientov sa odporúča vypočítať dávku na základe suchej telesnej hmotnosti.

Vzorec na výpočet hmotnosti, s ktorým sa má počítať pri určovaní dávky pre obéznych pacientov (P1):

P1 = PI + (PA – PI) x 0,4

PI = ideálna telesná hmotnosť

PA = aktuálny telesná hmotnosť

Pacienti s ascitmi

Musia byť podávané vyššie dávky na dosiahnutie požadovaných sérových koncentrácií z hľadiska relatívne vyššej distribúcie v kompartmente extracelulárnej tekutiny.

Spôsob podávania

Intravenózne použitie.

Preferovaný čas podania pre jednu infúziu u dospelých je 30 minút, ale môže byť až do 60 minút.

U pediatrických pacientov sa má roztok zvyčajne podávať infúzne po dobu 30 až 60 minút. Dojčatá majú infúziu dostávať počas 1 až 2 hodín.

4.3  Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na amikacín alebo iné aminoglykozidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• – Anamnéza precitlivenosti alebo závažných toxických reakcií na aminoglykozidy môže kontraindikovať používanie ktoréhokoľvek aminoglykozidu z dôvodu známych skrížených citlivostí pacientov na lieky z tejto skupiny.

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Je nutné byť opatrný pri podávaní lieku pacientom s:

• poruchou funkcie obličiek
• so sluchovým alebo vestibulárnym poškodením
• neuromuskulárnymi poruchami (napr. myasténia gravis, parkinsonizmus, pretože sa môže zhoršiť svalová slabosť z dôvodu možného kurareformného účinku aminoglykozidov na

nervosvalovú platničku), a

Pacienti liečení parenterálnymi aminoglykozidmi majú byť pod pozorným klinickým dohľadom z dôvodu možnej ototoxicity a nefrotoxicity súvisiacej s ich používaním.

Toxické účinky aminoglykozidov, vrátane amikacínu sú častejšie u pacientov s poruchou obličiek v prípade ak sú podávané vysoké dávky a pri predĺžení trvania liečby.

Nebola stanovená bezpečnosť liečby trvajúcej dlhšie ako 14 dní.

Iné faktory, ktoré zvyšujú riziko aminoglykozidovej toxicity sú pokročilý vek a dehydratácia.

Neurotoxicita/o­totoxicta

U pacientov liečených aminoglykozidmi sa môže objaviť neurotoxicita, ktorá sa prejavuje ako vestibulárna a/alebo bilaterálna sluchová ototoxicita. Riziko ototoxicity vyvolanej aminoglykozidmi je väčšie u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo u tých pacientov, u ktorých sa liečba predĺži o 5 – 7 dní, dokonca aj u zdravých osôb.

Ako prvá sa zvyčajne objavuje porucha vnímania vysokých tónov a môže sa zistiť len audiometrickým vyšetrením. Môže sa objaviť vertigo a môže byť dôkazom vestibulárneho poškodenia. Ostatné prejavy neurotoxicity môžu zahŕňať znecitlivenie, mravčenie v koži, svalové zášklby a kŕče.

U pacientov, u ktorých dôjde ku kochleárnemu alebo vestibulárnemu poškodeniu, sa počas liečby nemusia objaviť príznaky, ktoré by ich varovali pred rozvojom toxicity ôsmeho nervu, a po vysadení lieku sa môže objaviť úplná alebo čiastočná ireverzibilná bilaterálna hluchota alebo zneschopňujúce vertigo. Pozri tiež časť 4.8.

Ototoxicita vyvolaná aminoglykozidmi je zvyčajne ireverzibilná.

Neuromuskulárna toxicita

Po parenterálnej injekcii, topickej instilácii (ako pri ortopedickej a abdominálnej irigácii alebo pri lokálnej liečbe empyému) a po perorálnom užití aminoglykozidov bola hlásená nervovosvalová blokáda a respiračná paralýza.

Ak sa aminoglykozidy podávajú ktoroukoľvek cestou, najmä u pacientov dostávajúcich súbežne lieky, ktoré vykazujú nervovosvalovú blokádu, sa má vziať do úvahy možnosť respiračnej paralýzy. Pozri tiež časť 4.5.

Ak sa objaví nervovosvalová blokáda, respiračná paralýza sa môže zvrátiť soľami vápnika, ale môže byť nevyhnutná podpora umelým dýchaním. Nervovosvalová blokáda a paralýza svalov sa preukázali u laboratórnych zvierat, ktorým boli podávané vysoké dávky amikacínu.

Renálna toxicita

Aminoglykozidy sú potenciálne nefrotoxické. Renálna toxicita nezávisí od dosiahnutia maximálnej plazmatickej koncentrácie (cmax). Riziko nefrotoxicity je väčšie u pacientov s poruchou funkcie obličiek a u tých pacientov, ktorí dostávajú vysoké dávky alebo u tých pacientov, u ktorých je liečba predĺžená.

Pacienti majú byť počas liečby dobre hydratovaní a funkcia obličiek sa má pred začiatkom liečby a denne počas priebehu liečby hodnotiť zvyčajnými metódami. Pozri časť 4.2.

Ak nastanú prejavy obličkovej dysfunkcie ako sú cylindrúria, prítomnosť leukocytov alebo červených krviniek, albuminúria, pokles klírensu kreatinínu, pokles špecifickej hmotnosti moču, hyperazotémia, zvýšenie hladiny BUN, sérového kreatinínu a oligúria je nutné znížiť denné dávky a/alebo predĺžiť interval medzi jednotlivými dávkami. Pri zvyšovaní azotémie alebo postupnom znižovaní objemu moču je nutné ukončiť liečbu.

Sledovanie pacienta

U pacientov so známou poruchou funkcie obličiek alebo s podozrením na jej prítomnosť na začiatku liečby, a tiež u tých pacientov, ktorých funkcia obličiek je na začiatku normálna, ale u ktorých sa počas liečby objavia prejavy poruchy funkcie obličiek, sa má pozorne sledovať funkcia obličiek a funkcia ôsmeho kraniálneho nervu. Ak je to možné, má sa sledovať sérová koncentrácia amikacínu, aby sa zaistili dostatočné hladiny a predišlo sa možným toxickým hladinám. Moč sa má vyšetriť na pokles špecifickej hmotnosti, zvýšené vylučovanie bielkovín a na prítomnosť buniek alebo sedimentu. Pravidelne sa má stanovovať hladina močovinového dusíka v krvi, sérová hladina kreatinínu alebo klírens kreatinínu. Ak je to možné má sa získať séria audiogramov u pacientov dostatočne starých na to, aby boli vyšetrení, najmä u vysokorizikových pacientov. Pri potvrdení ototoxicity (závrat, vertigo, tinnitus, hučanie v ušiach a strata sluchu) alebo nefrotoxicity sa vyžaduje vysadenie lieku alebo úprava dávkovania. Pozri časť 4.8.

Liečba amikacínom musí byť ukončená v prípade ak nastane tinnitus alebo subjektívna strata sluchu alebo v prípade ak následný audiogram ukáže významné zníženie vnímania vysokých tónov.

Tak ako pri iných antibiotikách, aj používanie amikacínu môže viesť k premnoženiu necitlivých mikroorganizmov. Ak toto nastane, má sa nasadiť vhodná liečba.

Aminoglykozidy aplikované lokálne ako súčasť chirurgického zákroku sú rýchlo a okamžite celkovo absorbované (s výnimkou močového mechúra). V súvislosti s výplachom chirurgického miesta s použitím aminoglykozidových prípravkov (bez ohľadu na rozsah) bol hlásený vývin ireverzibilnej hluchoty, zlyhanie obličiek a smrť, následkom neuromuskulárnej blokády.

Po intravitreálnom podaní (injekcia do oka) amikacínu bol hlásený infarkt makuly, ktorý niekedy viedol k trvalej strate zraku.

Starší pacienti

U starších pacientov sa môže vyskytovať znížená funkcia obličiek, ktorá nemusí byť zjavná pri bežných skríningových vyšetreniach, ako je napr. BUN alebo sérová hladina kreatinínu. Užitočnejším môže byť stanovenie klírensu kreatinínu. Sledovanie funkcie obličiek u starších pacientov je počas liečby aminoglykozidmi mimoriadne dôležité.

Pediatrická populácia Aminoglykozidy musia byť podávané s opatrnosťou u predčasne narodených novorodencov a novorodencov z dôvodu nezrelosti funkcie obličiek u týchto pacientov a z toho vyplývajúcej prolongácie sérového polčasu týchto liečiv.

Osobitné upozornenia/o­patrenia týkajúce sa pomocných látok

Liek obsahuje 15 mmol (alebo 354 mg) sodíka na 100 ml. Je nutné brať túto informáciu do úvahy u pacientov so sodíkovou diétou.

Interferencia s laboratórnymi vyšetreniami

Pri stanovení sérových hladín kreatinínu sa môžu objaviť výsledky s falošne vysokým hodnotami v prípade, ak sa súbežne podávajú cefalosporíny. Vo vzorkách (napr. sérum, cerebrospinálna tekutina a pod.) odobratých na stanovenie aminoglykozidov môže naďalej dochádzať k vzájomnej inaktivácii amikacínu a betalaktámových antibiotík, čo vedie k nesprávnym výsledkom. Vzorky sa majú preto buď analyzovať okamžite po odobratí, alebo sa majú ochladiť, alebo sa má betalaktámové antibiotikum inaktivovať pridaním betalaktamázy. Inaktivácia aminoglykozidu je klinicky významná len u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Ak sa liek aminoglykozidového alebo penicilínového typu podáva súbežne s amikacínom in vivo osobitnými cestami podania, môže sa objaviť zníženie sérovej aktivity.

Z dôvodu možnosti sčítania účinkov je nutné predchádzať súbežnému alebo následnému podávaniu iných neurotoxických, ototoxických alebo nefrotoxických látok systémovo aj lokálne.

Toxicita amikacínu sa môže zvýšiť nasledujúcimi neurotoxickými a/alebo ototoxickými a/alebo nefrotoxickými látkami:

• iné parenterálne aminoglykozidy (napr. kanamycín, paromomycín)
• iné protiinfekčné chemoterapeutiká napríklad:

• – bacitracín

• – amfotericín B

• – cefalosporíny (napr. cefaloridín)

• – vankomycín

• – polymyxíny (polymyxín B, kolistín)

• – viomycín

• cytostatiká obsahujúce platinu:

• – karboplatina (vo vysokých dávkach), cisplatina, oxaliplatina (najmä v prípadoch vopred prítomnej renálnej insuficiencie)

• imunosupresíva:

• – cyklosporín

• – takrolimus

• rýchlo účinkujúce diuretiká , napr.

• – furosemid

• – kyselina etakrynová (možná vlastná ototoxicita, ďalšia toxicita aminoglykozidov sa môže zvýšiť z dôvodu účinku diuretík spôsobujúcich dehydratáciu a zvýšenia koncentrácie aminoglykozidov v sére a v tkanive)

• amikacín/ metoxyfluránová anestézia

• V prípade kombinácie amikacínu s potencionálne nefrotoxickou alebo ototoxickou látkou je nutné veľmi starostlivo monitorovať sluchovú funkciu a funkciu obličiek. V prípade súbežného podávania s rýchlo účinkujúcimi diuretikami je nutné monitorovať stav hydratácie pacienta.

Amikacín/myore­laxanciá a iné liečivá s nervovosvalovými účinkami

Pri súbežnom podávaní amikacínu s

• – liečivami spôsobujúcimi nervovosvalovú blokádu (napr. sukcinylcholín, dekametónium, atrakúrium, rokurónium, venkurónium),

• – veľkým množstvom citrátovej krvi alebo

• – anestetikami

• V prípade chirurgického zákroku musí byť anestéziológ informovaný o podávaní tohto lieku. Nervovosvalovú blokádu vyvolanú aminoglykozidmi je možné zvrátiť podaním injekcie solí vápnika (pozri časť 4.9).

Indometacín

Indometacín môže zvýšiť plazmatickú koncentráciu amikacínu u novorodencov.

Bisfosfonáty

Ak sa aminoglykozidy podávajú s bisfosfonátmi, existuje zvýšené riziko hypokalciémie.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Existuje len obmedzené množstvo údajov o používaní aminoglykozidov u tehotných žien. Aminoglykozidy môžu spôsobiť poškodenie plodu. Aminoglykozidy prechádzajú placentou a boli hlásené prípady úplnej, ireverzibilnej bilaterálnej kongenitálnej hluchoty u detí, ktorých matky dostávali streptomycín počas tehotenstva. Aj keď neboli hlásené nežiaduce účinky na plod alebo novorodencov v prípade liečby tehotných žien inými aminoglykozidmi, potencionálne riziko existuje. Ak je amikacín podávaný počas tehotenstva alebo ak pacientka otehotnie počas liečby amikacínom musí byť informovaná o možnom riziku pre plod, spôsobenom týmto liečivom.

Amikacin B. Braun 5 mg/ml, a 10 mg/ml infúzny roztok sa nemá podávať počas tehotenstva pokiaľ si to nevyžaduje klinický stav pacientky. Ak je liečba nevyhnutná má prebiehať len pod dohľadom lekára (pozri časť 4.4).

Dojčenie

Neexistujú údaje o tom či amikacín/metabolity prechádzajú do materského mlieka. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu Amikacinom B. Braun , 5 mg/ml, a 10 mg/ml infúzny roztok sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

• V štúdiách reprodukčnej toxicity u myší a potkanov neboli zistené žiadne účinky na fertilitu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

• V prípade podávania prípravku ambulantným pacientom, sa odporúča zvýšiť opatrnosť pri vedení vozidla a obsluhovaní strojov vzhľadom na možné vedľajšie účinky ako je strata rovnováhy (pozri časť 4.8), pretože tie môžu narušiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Pri všetkých aminoglykozidoch existuje možnosť, že vyvolajú ototoxicitu, renálnu toxicitu a nervovosvalovú blokádu. Tieto toxické účinky sa častejšie objavujú u pacientov s poruchou funkcie obličiek, u pacientov liečených inými ototoxickými alebo nefrotoxickými liečivami a u pacientov liečených počas dlhších časových období a/alebo vyššími dávkami, ako je odporúčané (pozri časť 4.4).

Vedľajšie účinky, ktoré sa môžu vzťahovať k liečbe sú uvedené nižšie v tabuľke a sú zatriedené podľa jednotlivých tried orgánových systémov a absolútnej frekvencie

• > 1/10 liečených pacientov

• > 1/100 až < 1/10 liečených pacientov

> 1/1 000 až < 1/100 liečených pacientov

• – Zriedkavé > 1/10 000 až < 1/1 000 liečených pacientov

• – Veľmi zriedkavé < 1/10 000 liečených pacientov

• – Neznáme Frekvencia sa nedá stanoviť z dostupných údajov

Podrobnejšie informácie týkajúce sa špecifických nežiaducich účinkov označených indexom “^a” alebo “ ^b”, pozri v časti 4.8.

Infekcie a nákazy:

Menej časté:________S­uperinfekcia alebo kolonizácia rezistentnými baktériami alebo kvasinkami3______

Poruchy krvi a lymfatického systému:

Zriedkavé: Anémia, eozinofília

Poruchy imunitného systému:

Neznáme Anafylaktické reakcie (anafylaktické reakcie, anafylaktický šok, anafylaktoidná

reakcia) , precitlivenosť, prejavy pozri tiež v častiach „Poruchy kože a podkožného tkaniva'“ a „Celkové poruchy a reakcie v mieste podania““

Poruchy metabolizmu a výživy:

Zriedkavé:________H­ypomagneziémi­a_______________________­________________________­______

Poruchy nervového systému:

Menej časté: Závraty^a, vertigo^a

Zriedkavé: Bolesť hlavy, parestézia^a, tremor^a, porucha rovnováhy^a

Neznáme paralýza³

Informácie o jednotlivých nežiaducich účinkoch

^a Pozri časť 4.4.

^b Amikacín nie je v liekovej forme na intravitreálne použitie. Po intravitreálnom podaní (injekčné podanie do oka) amikacínu bola hlásená slepota a infarkt sietnice.

Zmeny funkcie obličiek sú zvyčajne reverzibilné, ak sa liek vysadí. Toxické účinky na ôsmy kraniálny nerv môžu viesť k state sluchu, strate rovnováhy alebo k obidvom poruchám. Amikacín primárne postihuje funkciu sluchu. Kochleárne poškodenie zahŕňa hluchotu vysokofrekvenčných tónov a zvyčajne sa objavuje pred tým, ako je možné zistiť klinickú stratu sluchu pomocou audiometrického vyšetrenia (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Predávkovanie môže vyvolať nefrotoxicitu, ototoxicitu alebo účinky kurarového typu (neuromuskulárna blokáda).

Liečba

V prípade predávkovania alebo toxických reakcií sa infúzia amikacínu musí zastaviť a na urýchlenie odstránenia amikacínu z krvi sa môže použiť peritoneálna dialýza alebo hemodialýza. Na odstránenie amikacínu, ktorý sa akumuluje v krvi môže tiež pomôcť nepretržitá artériovenózna hemofiltrácia.

U novorodencov je možné zvážiť výmennú transfúziu, avšak treba to predtým konzultovať s odborníkom.

Pri nervovosvalovej blokáde so zástavou dýchania je potrebná náležitá liečba zahŕňajúca podanie iónov vápnika (napr. vo forme glukonátu alebo laktobionátu v 10 – 20 % roztoku). Pri respiračnej paralýze môže byť potrebná umelá ventilácia.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné aminoglykozidy, ATC kód: J01GB06

Amikacín je polosyntetické aminoglykozidové antibiotikum odvodené od kanamycínu. Získava sa acyláciou aminoskupiny C-1 v úseku 2-deoxystreptamínu kyselinou aminohydroxymas­lovou.

Mechanizmus účinku

Amikacín pôsobí prostredníctvom inhibície syntézy proteínov v bakteriálnych ribozómoch cez interakciu s ribozomálnou RNA a následnou inhibíciou translácie u citlivých baktérii. To má za následok baktericídnu účinnosť.

Vzťah FK/FD

Najdôležitejšie FK/FD parametre na predpovedanie baktericídneho účinku amikacínu sú pomer maximálnej sérovej koncentrácie (Cmax) a minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) príslušného patogénu. Hodnota pomeru Cmax/MIC 8:1 alebo 10:1 sa považuje za hodnotu, ktorá vedie k účinnému usmrteniu baktérií a predchádzaniu opätovnému množeniu baktérií.

Amikacín vykazuje in vitro a in vivo postantibiotický účinok. Postantibiotický účinok umožňuje predĺžiť interval podávania dávky bez straty účinnosti proti väčšine gramnegatívnych baktérií.

Mechanizmus rezistencie

Rezistencia na amikacín môže byť spôsobená nasledujúcimi mechanizmami:

• - Enzymatická inaktivácia: enzymatická modifikácia aminoglykozidových molekúl je najprevalentnejší mechanizmus rezistencie. Je sprostredkovaný acetyltransfe­rázami, fosfotransferázami alebo nukleotidyltran­sferázami, ktoré sú kódované najmä plazmidmi. Ukázalo sa, že Amikacín je účinný na množstvo kmeňov, ktoré sú rezistentné na aminoglykozidy

z dôvodu jeho schopnosti odolávať degradácii pomocou enzýmov, ktoré inaktivujú aminoglykozidy.

• - Znížená penetrácia a aktívny eflux: Tieto mechanizmy rezistencie sú pozorované u Pseudomonas aeruginosa. Najnovšie údaje indikujú podobné rezistentné mechanizmy u Acinetobacter spp.

• - Zmena cieľovej štruktúry: Modifikácie v rámci ribozómov sú príčinou rezistencie len ojedinele. Čiastočná skrížená rezistencia medzi amikacínom a inými aminoglykozidovými antibiotikami

existuje.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Hraničné hodnoty

Podľa EUCAST sa na amikacín vzťahujú nasledovné limity:

*Tieto sú predovšetkým odvodené od sérovej farmakokinetiky.

1) hraničné hodnoty sa vzťahujú k podávaniu intravenóznej dávky amikacínu 15 mg/kg na deň

Rozsah účinku amikacínu:

Prevalencia získanej rezistencie sa môže meniť geograficky a v čase pre vybraté druhy; miestna

Absorpcia

Plazmatické koncentrácie:

Po perorálnom podaní sa neabsorbuje prakticky žiaden amikacín; preto môže byť aplikovaný len parenterálne. Najvyššie sérové koncentrácie nastávajú 1 – 2 hodiny po infúzii. Sérový polčas je 2,2 –2,4 hodín. Dlhší polčas je možné očakávať u pacientov s ochorením obličiek, u predčasne narodených a novorodencov narodených v termíne .

Podanie dávky o veľkosti 7,5 mg/kg kontinuálnou i.v. infúziou počas 30 minút vyvolá sérovú koncentráciu 38 mikrogramov/ml na konci infúzie. Pri podávaní 15 mg/kg zdravým dobrovoľníkom kontinuálnou i.v. infúziou počas 30 minút bola nameraná sérová koncentrácia približne 77 mikrogramov/ml na konci infúzie a 47 mikrogramov/ml o 1 hodinu po infúzii a 1 ^g/ml o 12 hodín po infúzii.

U starších pacientov s priemerným klírensom kreatinínu 64 ml/min, po podaní dávky 15 mg/kg i.v. infúziou počas 30 minút bola sérová koncentrácia 55 mikrogramov/ml na konci infúzie a 5,4 mikrogramov/ml o 12 hodín po infúzii a 1,3 mikrogramov/ml po 24 hodinách od skončenia infúzie.

• V štúdiách s opakovanými dávkami neboli preukázané akumulačné účinky u ľudí s normálnou funkciou obličiek, ktorým boli podávané jednorazové denné dávky 15 až 20 mg/kg.

Distribúcia:

Distribučný objem amikacínu je približne 24 l (28% telesnej hmotnosti). Miera viazania na plazmatické proteíny bola stanovená na 4% – 10%.

Po podaní odporúčanej dávky, terapeutické hladiny amikacínu boli nájdené v kostiach, srdci, žlčníku pľúcnom tkanive, moči, žlči, bronchiálnom sekréte, v spúte, v intersticiálnej tekutine, v pleurálnej a synoviálnej tekutine.

Dostatočne difunduje do likvoru zapálených mozgových plien. Približne 10% až 20% sérovej koncentrácie prechádza cez zdravé meningy, čo sa môže zvýšiť na 50%, keď sú meningy zapálené. Látka sa akumuluje v renálnom kortexe a v tekutine vnútorného ucha a jej eliminácia z týchto častí je pomalá.

Amikacín prechádza placentárnou bariérou a je vylučovaný do materského mlieka. Bola dokázaná koncentrácia látky v krvi plodu a v amniotickej tekutine, dosahujúca 20% koncentrácie v tele matky.

Biotransformácia:

Amikacín nie je metabolizovaný v ľudskom tele.

Eliminácia:

U pacientov s normálnou funkciou obličiek je priemerný sérový klírens amikacínu 100 ml/min a renálny klírens 94 ml/min. Prevládajúca forma eliminácie amikacínu je glomerulárna filtrácia. Väčšia časť objemu (60% – 82%) je v nezmenenej forme vylúčená močom v priebehu prvých 6 hodín. Iba veľmi malé množstvá sú vylúčené žlčou. U pacientov s normálnou funkciou obličiek je 91% až 95% dávky amikacínu (i.m.) vylúčených močom do 8 a do 24 hodín, v uvedenom poradí.

Pomocou hemodialýzy sa môže vylúčiť 90% amikacínu v priebehu 4 hodín.

Pediatrickí pacienti:

Údaje z prípadov podávania viacnásobných denných dávok ukázali, že hladina v spinálnom moku u normálnych detí sa pohybuje okolo 10 až 20% sérovej koncentrácie a pri meningitíde môže dosiahnuť 50%.

Intravenózne podávanie

U novorodencov a najmä u predčasne narodených novorodencov dochádza k poklesu renálnej eliminácie amikacínu.

• V štúdii na novorodencoch (1–6 dní po narodení) boli novorodenci rozdelení do skupín podľa pôrodnej hmotnosti (<2000, 2000 – 3000 a >3000g). Amikacín sa podával intramuskulárne a/alebo intravenózne a veľkosť dávky bola 7,5 mg/kg. Klírens u novorodencov > 3000 g bol 0,84 ml/min/kg a konečný polčas bol okolo 7 hodín. V tejto skupine bol počiatočný distribučný objem 0,3 ml/kg

a distribučný objem v rovnovážnom stave 0,5 mg/kg. V skupinách s nižšou pôrodnou hmotnosťou bol klírens/kg nižší a polčas dlhší. Opakované dávky každých 12 hodín vo všetkých vyššie spomenutých skupinách nevykázali akumuláciu po piatich dňoch.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxicita po jednorazovej dávke

U laboratórnych zvierat, ktorým boli podávané vysoké dávky amikacínu, sa preukázala nervovosvalová blokáda a paralýza svalov.

Toxicita po opakovaných dávkach

• V štúdiách toxicity po opakovaných dávkach boli hlavnými účinkami nefrotoxicita a ototoxicita.

Mutagénny a tumorogénny potenciál

Neboli vykonané žiadne štúdie o mutagénnom a karcinogénnom potenciáli amikacínu.

Reprodukčná toxicita

• V štúdiách reprodukčnej toxicity bolo dokázané, že amikacín spôsobil dávkami vyvolanú nefrotoxicitu u gravidných potkanov a ich plodov a v štúdiách reprodukčnej toxicity na potomkoch myší, potkanov a králikov bola dokázaná zvýšená úmrtnosť plodov. Rovnako bolo pozorované, že existuje riziko poškodenia vnútorného ucha a obličiek plodu, ktoré sa vzťahuje na triedu aminoglykozidových antibiotík.

Lokálna toxicita

K dispozícii nie sú žiadne údaje.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

Chlorid sodný,

Hydroxid sodný (na úpravu pH),

Voda na injekcie

6.2  Inkompatibility

Amikacin B. Braun 5 mg/ml, a 10 mg/ml sú roztoky určené k priamemu použitiu a nesmú sa miešať so žiadnymi inými liekmi, musia byť podávané osobitne a v súlade s odporučeným dávkovaním a odporúčaným spôsobom podávania.

Za žiadnych okolností sa aminoglykozidy nesmú miešať v infúznom roztoku s betalaktámovými antibiotikami (napríklad penicilíny, cefalosporíny), čo môže vyvolať chemicko-fyzikálnu inaktiváciu kombinovaných liekov.

Chemické inkompatibility sú známe pre amfotericín, chlorotiazidy, erytromycín, heparín, nitrofurantoín, novobiocín, fenytoín, sulfadiazín, tiopental, chlórtetracyklín, vitamín B a vitamín C. Amikacín sa s týmito liekmi nesmie miešať.

Inaktivácia v prípade zmiešania aminoglykozidov s betalaktámovými antibiotikami môže pretrvávať pri odbere vzoriek na meranie hladín antibiotika v sére a môže tak spôsobiť podcenenie s chybami v dávkovaní a v konečnom dôsledku riziko toxicity. So vzorkami sa musí rýchlo manipulovať a musia byť uložené v ľade, alebo sa musí pridať betalaktamáza.

6.3  Čas použiteľnosti

Neotvorené:

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2015/00663-ZME

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev. č.: 2015/01140-PRE a 2015/01141-PRE

3 roky.

Po prvom otvorení obalu:

Z mikrobiologického hľadiska má byť liek použitý okamžite.

Ak nie je použitý okamžite, tak za dobu a podmienky uchovávania pred použitím zodpovedá podávajúci a normálne by nemali presiahnuť 24 hodín pri teplote 2 – 8° C.

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

• Amikacin B. Braun 5 mg/ml:

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami okamžite po použití.

Len na intravenózne použitie.

Len na jednorazové použitie.

Nepoužitý roztok má byť zlikvidovaný.

Pred podaním má byť roztok vizuálne skontrolovaný či neobsahuje častice alebo či nezmenil farbu. Použité majú byť len číre, bezfarebné roztoky, ktoré neobsahujú častice.

Roztok má byť podávaný pomocou sterilných prístrojov a v aseptických podmienkach. Do systému sa nesmie dostať vzduch.

Pre viac informácií, pozri časť 4.2.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

B. Braun Melsungen AG

Carl-Braun-StraBe 1

34212 Melsungen, Nemecko

Poštová adresa:

34209 Melsungen, Nemecko

Telefón: +49 5661/71–0

Fax: +49 5661/71–4567

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Amikacin B. Braun 5 mg/ml: 15/0963/10-S

Amikacin B. Braun 10 mg/ml: 15/0964/10-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 21. decembra 2010

Dátum posledného predĺženia registrácie: