Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

Anbinex - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - Anbinex

1. NÁZOV LIEKU

Anbinex

500 IU, 1000 IU, prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo: Ľudský antitrombín (humanum antithrombinum).

Anbinex sa dodáva ako lyofilizovaný prášok, ktorý obsahuje nominálne 500 IU alebo 1000 IU ľudského antitrombínu z plazmy v jednej liekovke.

Liek obsahuje približne 500 IU/10 ml alebo 1000 IU/20 ml ľudského antitrombínu z plazmy, keď je rekonštituovaný s 10 ml alebo 20 ml vody na injekciu.

Účinnosť (IU) sa určuje pomocou chromogénneho stanovenia podľa Európskeho liekopisu. Špecifická aktivita Anbinexu je najmenej 5 IU/mg proteínu.

Pomocná látka so známym účinkom

Anbinex 500 IU obsahuje 1,45 mmol (33,35 mg) sodíka na 10 ml roztoku.

Anbinex 1000 IU obsahuje 2,90 mmol (66,7 mg) sodíka na 20 ml roztoku.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok.

Liekovka obsahuje bielu, hygroskopickú, drobivú pevnú látku alebo prášok a injekčná striekačka je predplnená vodou na injekciu.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

– Pacienti s vrodeným deficitom:

  • a) Profylaxia hlbokej žilovej trombózy a tromboembolizmu v klinicky rizikových situáciách (hlavne počas operácií alebo v peripartuálnom období), v spojení s heparínom, pokiaľ je indikovaný.

  • b) Prevencia progresie hlbokej žilovej trombózy a tromboembolizmu v spojení s heparínom, pokiaľ je indikovaný.

– Získaný deficit antitrombínu

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu je nutné začať pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou pacientov s deficitom antitrombínu.

Dávkovanie

Pri liečbe vrodeného deficitu antitrombínu je nutné dávkovanie individuálne upraviť pre každého pacienta. Pritom je nutné zobrať do úvahy rodinnú anamnézu tromboembolických príhod, súčasné faktory klinických rizík a laboratórne hodnotenie.

Dávkovanie a dĺžka substitučnej liečby pri získanom deficite závisí od hladiny antitrombínu v plazme, od prítomnosti príznakov zvýšenej premeny, od východiskovej poruchy a od závažnosti klinického stavu. Množstvo lieku, ktoré sa má podávať a frekvencia aplikácie by mali byť vždy založené na klinickej účinnosti a laboratórnom posúdení každého prípadu individuálne.

Počet podávaných jednotiek antitrombínu je vyjadrený v medzinárodných jednotkách (IU), čo odpovedá súčasnému štandardu Svetovej zdravotníckej organizácie pre antitrombín. Aktivita antitrombínu v plazme je vyjadrená buď v percentách (vzhľadom k normálnej ľudskej plazme) alebo v medzinárodných jednotkách (vzhľadom k medzinárodnému štandardu pre obsah antitrombínu v plazme).

Jedna medzinárodná jednotka (IU) aktivity antitrombínu je ekvivalentná tomuto množstvu antitrombínu v jednom ml normálnej ľudskej plazmy. Výpočet požadovanej dávky antitrombínu je založený na empirickom zistení, že 1 medzinárodná jednotka (IU) antitrombínu na 1 kg telesnej hmotnosti zvýši aktivitu antitrombínu v plazme približne o 1,1 % až 1,6 %.

Počiatočná dávka sa stanovuje podľa nasledujúceho vzorca:

Počet požadovaných jednotiek = telesná hmotnosť (kg) x (100 - bazálna aktivita antitrombínu [%]) x 0,8

Počiatočná dávka, pokiaľ ide o aktivitu antitrombínu, závisí od klinickej situácie. Pri potvrdení vhodnosti substitúcie antitrombínu, dávkovanie by malo byť dostatočné na dosiahnutie cieľovej aktivity antitrombínu a na udržanie jej účinnej hladiny. Dávkovanie je nutné upraviť na základe laboratórnych meraní aktivity antitrombínu, ktoré by sa mali robiť najmenej dvakrát denne, pokiaľ nebude pacient v stabilizovanom stave, potom raz denne, pokiaľ možno bezprostredne pred ďalšou infúziou. O úprave dávkovania by sa malo uvažovať jednak na základe príznakov zvýšenej premeny antitrombínu, zistených na základe laboratórnych testov, tak i na základe klinického priebehu. V priebehu liečby aktivita antitrombínu by mala byť udržiavaná nad 80 %, pokiaľ klinické údaje neindikujú inú účinnú hladinu.

Obvyklá počiatočná dávka pri vrodenom deficite je 30–50 IU/kg.

Ďalej by sa malo dávkovanie a frekvencia podávania, rovnako ako trvanie liečby prispôsobiť biologickým údajom a klinickej situácii.

Pediatrická populácia

Anbinex sa neodporúča používať u detí mladších ako 6 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti.

Spôsob podávania

Liek sa podáva intravenóznou cestou. Rýchlosť aplikácie nesmie prekročiť 0,08 ml/kg/min.

Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3. Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Osobitné upozornenia o pomocných látkach, pozri časť 4.4.

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Podobne ako pri iných intravenóznych proteínových liekoch sú možné hypersenzitívne reakcie alergického typu. Pacienti musia byť pozorne monitorovaní a starostlivo sledovaní, aby boli zistené akékoľvek symptómy, prejavujúce sa v období podávania infúzie. Pacienti by mali byť informovaní o počiatočných príznakoch hypersenzitívnych reakcií ako je vyrážka, celková žihľavka, napätie na hrudi, sipot, hypotenzia a anafylaxia. Ak sa po podaní objavia tieto príznaky, je nutné, aby pacienti kontaktovali svojho lekára.

V prípade šoku je nutné poskytnúť štandardné lekárske ošetrenie.

Štandardné opatrenia zabraňujúce prenosu infekcií v súvislosti s používaním liekov vyrobených z ľudskej krvi alebo plazmy zahŕňajú starostlivý výber darcov, testovanie jednotlivých odberov a plazmatických poolov na špecifické markery infekcií a zaradenie účinných postupov na inaktiváciu/e­limináciu vírusov do výrobného procesu. Napriek tomu, pri príprave liekov vyrobených z ľudskej krvi alebo plazmy nie je možné celkom vylúčiť možnosť prenosu infekčných agensov. Platí to i pre neznáme alebo novovznikajúce vírusy a iné patogény.

Prijaté opatrenia sa považujú za účinné pre obalené vírusy ako sú vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV), vírus hepatitídy B (HBV) a vírus hepatitídy C (HCV) a pre neobalené vírusy hepatitídy A (HAV). Tieto opatrenia môžu mať obmedzenú účinnosť proti neobaleným vírusom ako je parvovírus B19. Infekcia spôsobená parvovírusom B19 môže byť vážna pre gravidné ženy (fetálna infekcia) a pre jedincov s imunitným deficitom alebo so zvýšenou erytropoézou (napr. hemolytická anémia).

Je potrebné zvážiť adekvátne očkovanie (hepatitída A a B) u pacientov, ktorí pravidelne/opa­kovane dostávajú prípravky ľudského antitrombínu z plazmy.

Dôrazne sa odporúča pri každom podaní Anbinexu pacientovi zaznamenať názov a číslo šarže lieku z dôvodu zabezpečenia spojenia medzi pacientom a číslom šarže lieku.

Klinické a biologické sledovanie situácie pri súčasnom podávaní antitrombínu s heparínom:

  • – aby bolo možné stanoviť dávkovanie heparínu a zabrániť nadmernej hypokoagulabilite, je potrebné pravidelne, v krátkych intervaloch, vykonávať kontroly úrovne koagulácie (APPTa vhodná anti-FXa aktivita), predovšetkým v prvých minútach/hodinách po aplikácii antitrombínu.

  • – je potrebné denne merať hladiny antitrombínu, aby bolo možné stanoviť individuálnu dávku, pretože existuje riziko zníženia hladiny antitrombínu v dôsledku dlhotrvajúcej liečby nefrakcionovaným heparínom.

Pediatrická populácia

Údaje z klinických skúšaní a systematických preskúmaní používania antitrombínu na liečbu predčasne narodených detí v neschválenej indikácii syndrómu respiračnej tiesne novorodenca (IRDS) naznačujú zvýšené riziko intrakraniálneho krvácania a úmrtnosti bez preukázaného priaznivého účinku.

Osobitné upozornenia o pomocných látkach

Anbinex 500 IU obsahuje 1,45 mmol (33,35 mg) sodíka na 10 ml roztoku.

Anbinex 1000 IU obsahuje 2,90 mmol (66,7 mg) sodíka na 20 ml roztoku.

Toto je nutné vziať do úvahy u pacientov s diétou s kontrolovaným príjmom sodíka.

4.5. Liekové a iné interakcie

Heparín: substitúcia antitrombínu počas podávania heparínu v terapeutických dávkach zvyšuje riziko krvácania. Účinok antitrombínu značne rastie vplyvom heparínu. Polčas rozpadu antitrombínu sa môže značne skrátiť súbežnou liečbou heparínom v dôsledku zrýchlenej premeny antitrombínu. Preto je nutné klinicky a biologicky monitorovať súčasné podávanie heparínu a antitrombínu pacientom so zvýšeným rizikom krvácania.

4.6. Fertilita, gravidita a laktácia

Skúsenosti týkajúce sa bezpečnosti prípravkov obsahujúcich ľudský antitrombín pre gravidné ženy sú obmedzené.

Anbinex by mal byť podaný ženám s deficitom antitrombínu počas gravidity a laktácie len v jasne indikovaných prípadoch, s prihliadnutím na to, že gravidita prináša zvýšené riziko tromboembolických príhod u týchto pacientok.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Anbinex nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8. Nežiaduce účinky

Pri podávaní lieku boli zriedkavo pozorované príznaky precitlivenosti alebo alergické reakcie (ako angioedémy, bolesť v mieste zavedenia infúzie, zimnica, sčervenanie, celková žihľavka, bolesť hlavy, vyrážka, hypotenzia, letargia, nauzea, nepokoj, tachykardia, tlak na hrudi, mravčenie, vracanie, ťažké dýchanie). V niektorých prípadoch sa tieto reakcie môžu rozvinúť do podoby ťažkej anafylaxie (vrátane šoku).

Zriedkavo sa vyskytla zvýšená teplota.

Informácie o bezpečnosti ohľadne prenosných agensov, pozri časť 4.4.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9. Predávkovanie

Nebol hlásený žiaden prípad predávkovania.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antitrombotiká – skupina heparínov, ATC kód: B01AB02

Antitrombín, glykoproteín s molekulovou hmotnosťou 58 kD, ktorý obsahuje 432 aminokyselín, patrí do nadskupiny serpínov (inhibítorov serínovej proteázy). Je jedným z najdôležitejších prirodzených inhibítorov koagulácie krvi. Najsilnejšie inhibované faktory sú trombín a faktor Xa, ale i faktory kontaktnej aktivácie, faktory vnútorného systému a komplex faktor VIIa/tkanivový faktor. Aktivita antitrombínu je výrazne zvýšená heparínom a antikoagulačné účinky heparínu sú závislé od prítomnosti antitrombínu.

Antitrombín obsahuje dve funkčne dôležité domény. Prvá obsahuje reaktívne centrum a poskytuje miesto štiepenia pre proteinázy, ako je trombín, čo je nevyhnutným predpokladom pre tvorbu stabilného komplexu proteináza-inhibítor. Druhá je glykosaminogly­kánová väzbová doména, zodpovedná za interakciu s heparínom a súvisiacimi látkami, ktorá urýchľuje inhibíciu trombínu. Komplexy inhibítor-koagulačný enzým sú odbúravané retikulo-endoteliálnym systémom.

Aktivita antitrombínu u dospelých je 80–120% a hladiny u novorodencov sú približne 40–60%.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetické štúdie antitrombínu ukázali biologický polčas približne 3 dni. Pri súčasnej liečbe heparínom sa môže znížiť na približne 1,5 dňa. K zníženiu na hodiny môže dôjsť v prípade jeho veľkej spotreby.

Výsledky získané nezávislým typom analýzy pri klinických skúškach Anbinexu u pacientov s vrodeným deficitom antitrombínu boli:

  • – Recovery 1,3 ± 0,2 s rozsahom 1,1 až 1,6% – stanovené funkčnou analýzou.

  • – Plocha pod krivkou (AUC) = 66,461 ± 15,445 IU h/l.

  • – Konečný polčas = 98,1 ± 45,0 h – stanovené funkčnou analýzou.

  • – Stredný pobytový čas (MRT) = 121,7 ± 52,1 h.

  • – Clearance = 0,931 ± 0,214 ml/h/kg.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Antitrombín je normálnou zložkou ľudskej plazmy.

Testovanie toxicity jednej dávky je málo spoľahlivé a neumožňuje odhadnúť toxickú alebo smrteľnú dávku alebo vzťah dávka-účinnosť.

Opakované testovanie toxicity na zvieratách je neuskutočniteľné vzhľadom na tvorbu protilátok.

Na zvieracích modeloch neboli popísané žiadne príznaky akútnej toxicity.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

Manitol

Chlorid sodný

Nátriumcitrát

Voda na injekciu (rozpúšťadlo)

6.2. Inkompatibility

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

6.3. Čas použiteľnosti

Čas použiteľnosti nerekonštituovaného lieku sú 3 roky.

Z mikrobiologického hľadiska, na základe chemickej a fyzikálnej stability, ktorá bola overovaná po dobu 12 hodín pri teplote 25°C, liek by mal byť spotrebovaný ihneď po nariedení. Pokiaľ nie je možné spotrebovať liek ihneď, dĺžka a podmienky uchovávania predchádzajúce použitiu sú na zodpovednosti užívateľa. Liek by však nemal byť uchovávaný dlhšie než 24 hodín pri teplote 2–8°C, pokiaľ k rekonštitúcii prípravku nedošlo za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

Neuchovávajte v mrazničke.

Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii lieku, pozri časť 6.3.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

Anbinex 500 IU prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

Anbinex 1000 IU prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok

Anbinex je dodávaný v sklenených injekčných liekovkách typu II s obsahom 500 IU alebo 1000 IU ľudského antitrombínu (prášok) uzavretých gumovou zátkou (bromobutyl) a v sklenených predplnených injekčných striekačkách typu I s gumovou zátkou (bromobutyl) s obsahom 10 ml (500 IU) alebo 20 ml (1000 IU) vody na injekciu (rozpúšťadlo).

Príslušenstvo dodávané v balení Anbinexu na rekonštitúciu lieku: adaptér liekovky a filter.

Každé balenie obsahuje: 1 injekčnú liekovku s lyofilizátom, 1 predplnenú injekčnú striekačku s vodou na injekciu a príslušenstvo na rekonštitúciu.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Príprava roztoku:

  • 1. Liekovku s koncentrátom a injekčnú striekačku zohrejte maximálne na 30°C.

  • 2. Na injekčnú striekačku s rozpúšťadlom nasaďte piest.

  • 3. Z balenia vyberte filter. Z konca striekačky odstráňte kryt a nasaďte filter.

  • 4. Z balenia vyberte adaptér liekovky a nasaďte ho na filter so striekačkou.

  • 5. Z liekovky s koncentrátom odstráňte klobúčik a zátku liekovky potrite antiseptickým tampónom.

  • 6. Zátku liekovky prepichnite ihlou adaptéra.

  • 7. Roztok zo striekačky preneste kompletne do liekovky s koncentrátom.

  • 8. Liekovkou jemne miešajte, až sa preparát dokonale rozpustí.

  • 9. Oddeľte striekačku/filter od nádobky/adaptéra. Do striekačky nasajte približne rovnaké množstvo vzduchu ako je objem roztoku. Striekačku/filter znovu spojte s nádobkou/adap­térom a vytlačte vzduch.

  • 10. Obráťte liekovku a roztok natiahnite do striekačky.

  • 11. Striekačku oddeľte od filtra s adaptérom a prípravok aplikujte pomaly intravenózne. Rýchlosť intravenóznej aplikácie nesmie prekročiť 0,08 ml/kg/min.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Instituto Grifols, S.A.

Can Guasc, 2 – Parets del Valles

08150 Barcelona – Španielsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

75/0221/90-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 10. septembra 1990

Dátum posledného predĺženia registrácie: 26. marca 2007