Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

ASTMASAN 10 mg filmom obalené tablety - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - ASTMASAN 10 mg filmom obalené tablety

1. NÁZOV LIEKU

ASTMASAN 10 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg montelukastu (vo forme sodnej soli montelukastu).

Pomocná látka so známym účinkom:

Každá filmom obalená tableta obsahuje 84,7 mg laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Štvorhranná, bikonvexná, filmom obalená tableta béžovej farby s označením „10“ na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

ASTMASAN je určený na liečbu astmy ako doplnková liečba u pacientov s miernou až stredne ťažkou perzistentnou astmou, ktorí sú nedostatočne kontrolovaní inhalačnými kortikosteroidmi a u ktorých krátkodobo pôsobiace beta-agonisty, podávané “v čase potreby” neposkytujú dostatočnú klinickú kontrolu astmy. U astmatických pacientov, ktorým sa ASTMASAN indikoval na liečbu astmy, môže poskytnúť tiež symptomatickú úľavu pri sezónnej alergickej rinitíde.

ASTMASAN je tiež určený na profylaxiu astmy, kde prevládajúcou zložkou je námahou indukovaná bronchokonstrikcia.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Odporúčaná dávka pre dospelých a dospievajúcich pacientov vo veku 15 rokov a starších s astmou alebo s astmou spolu so sezónnou alergickou rinitídou je jedna 10 mg tableta denne podávaná večer.

Všeobecné odporúčania

Terapeutický účinok ASTMASANU na kontrolné ukazovatele astmy sa objaví v priebehu jedného dňa. ASTMASAN sa má užívať s jedlom alebo bez jedla. Pacientov treba poučiť, aby pokračovali v užívaní ASTMASANU aj v prípade, že ich astma je pod kontrolou, ako aj v obdobiach zhoršenia astmy.

ASTMASAN sa nemá podávať súbežne s inými liekmi, ktoré obsahujú to isté liečivo, montelukast.

Nie je potrebná úprava dávkovania u starších pacientov alebo u pacientov s renálnou insuficienciou alebo s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene. Nie sú k dispozícii údaje o pacientoch s ťažkou poruchou funkcie pečene. Dávkovanie je rovnaké pre pacientov mužského aj ženského pohlavia..

Liečba ASTMASANOM vo vzťahu s inou liečbou astmy

ASTMASAN sa môže pridať k doterajšiemu liečebnému režimu pacienta.

Inhalačné kortikosteroidy

Liečba ASTMASANOM sa môže použiť ako doplnková liečba u pacientov, ktorým inhalačné kortikosteroidy a krátkodobo pôsobiace beta-agonisty, podávané “v čase potreby”, neposkytujú dostatočnú klinickú kontrolu.

ASTMASAN nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

ASTMASAN 10 mg nepodávajte deťom mladším ako 15 rokov. Bezpečnosť a účinnosť ASTMASANU 10 mg u detí mladších ako 15 rokov neboli stanovené.

Pre pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sú k dispozícii 5 mg žuvacie tablety. Pre pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov sú k dispozícii 4 mg žuvacie tablety. Pre pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 5 rokov je k dispozícii 4 mg granulát.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pacientov treba upozorniť, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych záchvatov astmy, a aby mali pre tieto prípady v dosahu ich zvyčajné vhodné záchranné lieky. Ak dôjde k akútnemu záchvatu, treba použiť krátkodobo pôsobiace inhalačné beta-agonisty. Ak pacient potrebuje viac inhalácií krátkodobého beta-agonistu ako zvyčajne, má čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.

Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.

Nie sú dostupné žiadne údaje, ktoré preukazujú, že v prípade súbežného podávania montelukastu je možné znížiť dávku perorálnych kortikosteroidov.

V zriedkavých prípadoch sa môže u pacientov liečených antiastmatikami, vrátane montelukastu, objaviť systémová eozinofília, ktorá sa niekedy prejavuje klinickými príznakmi vaskulitídy, zhodujúcimi sa s Churgovým-Straussovej syndrómom, čo je stav, ktorý sa často lieči podávaním systémových kortikosteroidov. Tieto prípady sa niekedy spájali so znížením dávky alebo vysadením perorálnych kortikosteroidov. Aj keď príčinný vzťah s antagonistami receptorov leukotriénu nebol stanovený, lekári musia byť ostražití v prípade, že sa u ich pacientov objaví eozinofília, vaskulitická vyrážka, zhoršenie pľúcnych príznakov, srdcové komplikácie a/alebo neuropatia. Pacientov, u ktorých sa vyvinú tieto príznaky, treba znovu vyšetriť a prehodnotiť ich liečbu.

Liečba montelukastom neovplyvňuje potrebu vyhnúť sa užívaniu kyseliny acetylsalicylovej a ostatných nesteroidných protizápalových liekov u pacientov s astmou citlivou na kyselinu acetylsalicylovú.

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Montelukast sa môže podávať popri iných terapiách, ktoré sa rutinne používajú v profylaxii a pri chronickej liečbe astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významný vplyv na farmakokinetiku nasledovných liečiv: teofylínu, prednizónu, prednizolónu, perorálnych kontraceptív (etinylestradi­olu/noretindró­nu 35/1), terfenadínu, digoxínu a warfarínu.

Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa u jedincov, ktorým bol súbežne podaný fenobarbital, znížila približne o 40 %. Keďže sa montelukast metabolizuje cez CYP 3A4, 2C8, a 2C9, opatrnosť sa vyžaduje najmä u detí, pokiaľ sa montelukast podáva súbežne s induktormi CYP 3A4, 2C8, a 2C9, ako je fenytoín, fenobarbital a rifampicín.

Štúdie in vitro preukázali, že montelukast je silný inhibítor CYP 2C8. Klinické štúdie liekových interakcií, zahŕňajúce montelukast a rosiglitazón (pokusný substrát, predstavujúci látky primárne metabolizované cez CYP 2C8) však ukázali, že montelukast neinhibuje CYP 2C8 in vivo. Preto sa nepredpokladá, že bude montelukast výrazne meniť metabolizmus látok metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxelu, rosiglitazónu a repaglinidu).

Štúdie in vitro preukázali, že montelukast je substrátom pre CYP 2C8, a v menej významnej miere aj pre 2C9 a 3A4. V klinickej štúdii liekových interakcií, zahŕňajúcich montelukast a gemfibrozil (inhibítor CYP 2C8 a 2C9) gemfibrozil 4,4-násobne zvýšil systémové vystavenie sa montelukastu. Pri súbežnom podávaní gemfibrozilu alebo ďalších silných inhibítorov CYP 2C8 sa nevyžaduje rutinná úprava dávkovania montelukastu, avšak lekári si musia byť vedomí možného zvýšenia nežiaducich reakcií.

Na základe údajov in vitro sa nepredpokladajú klinicky významné liekové interakcie s menej silnými inhibítormi CYP 2C8 (napr. trimetoprim). Súbežné podávanie montelukastu s itrakonazolom, silným inhibítorom CYP3A4, neviedlo k významnému zvýšeniu systémového vystavenia sa montelukastu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo embryonálny/fe­tálny vývoj.

Obmedzené údaje z dostupných databáz gravidity nenaznačujú príčinný vzťah medzi montelukastom a malformáciami (napr. defektmi končatín), ktoré sa zriedkavo hlásili z celosvetových postmarketingových skúseností.

Montelukast sa môže používať počas gravidity len vtedy, ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

Dojčenie

Štúdie na potkanoch preukázali, že montelukast sa vylučuje do mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast/me­tabolity vylučuje/vylučujú do ľudského materského mlieka.

Montelukast sa môže používať u dojčiacich matiek len vtedy, ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Montelukast nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Jednotlivci však hlásili ospanlivosť a závrat.

4.8 Nežiaduce účinky

Montelukast bol v klinických skúšaniach hodnotený nasledovne:

  • 10 mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých a dospievajúcich astmatických pacientov, vo veku 15 rokov a starších.
  • 10 mg filmom obalené tablety u približne 400 dospelých a dospievajúcich astmatických pacientov so sezónnou alergickou rinitídou vo veku 15 rokov a starších.
  • 5 mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických astmatických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov.
  • 4 mg žuvacie tablety u približne 851 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov
  • 4 mg granulát u 175 pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov.
  • 4 mg granulát a žuvacie tablety u 1 038 pedia­trických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov

Nasledujúce nežiaduce účinky súvisiace s liekom boli v klinických skúšaniach u pacientov liečených montelukastom hlásené často (>1/100, <1/10) a s vyššou incidenciou ako u pacientov, ktorých liečili placebom:

Trieda orgánových

systémov

Dospelí pacienti, 15-roční a starší (dve 12-týždňové štúdie; n=795)

Pediatrickí pacienti od 6 do 14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia; n=201) (dve 56-týždňové štúdie;

n=615)

Pediatrickí pacienti od 2 do 5 rokov (jedna 12-týždňová štúdia; n=461) (jedna 48-týždňová štúdia; n=278)

Pediatrickí pacienti od 6 mesiacov do 2 rokov (jedna 6-týždňová štúdia; n=175)

Poruchy nervového systému

bolesť hlavy

bolesť hlavy

hyperkinézia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

astma

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

bolesť brucha

bolesť brucha

hnačka

Poruchy kože a podkožného tkaniva

ekzematická dermatitída, vyrážka

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

smäd

Pri pokračujúcej liečbe v klinických skúšaniach s obmedzeným počtom pacientov počas 2 rokov u dospelých a počas 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sa bezpečnostný profil nezmenil.

Celkove bolo montelukastom liečených 502 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov počas minimálne 3 mesiacov, 338 počas 6 mesiacov alebo dlhšie a 534 pacientov počas 12 mesiacov alebo dlhšie. Pri dlhodobej liečbe sa bezpečnostný profil u týchto pacientov nezmenil.

Bezpečnostný profil u pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov sa nezmenil pri liečbe kratšej ako 3 mesiace.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie hlásené pri užívaní lieku po jeho uvedení na trh sú v tabuľke nižšie uvedené podľa triedy orgánových systémov a špecifickej nežiaducej reakcie. Kategórie frekvencie boli určené na základe príslušných klinických skúšaní

Trieda orgánových systémov

Nežiaduca reakcia

Kategória frekvencie*

Infekcie a nákazy

infekcia horného dýchacieho traktu§

veľmi časté

Poruchy krvi a lymfatického systému

zvýšený sklon ku krvácaniu

zriedkavé

Poruchy imunitného systému

reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie

menej časté

hepatálna eozinofilná infiltrácia

veľmi zriedkavé

Psychické poruchy

abnormálne sny zahŕňajúce nočné mory, insomnia, somnambulizmus, úzkosť, agitovanosť zahŕňajúca agresívne správanie alebo hostilitu, depresia, psychomotorická hyperaktivita (zahŕňajúca podráždenosť, nepokoj, trasenie)

menej časté

poruchy pozornosti, poruchy pamäti

zriedkavé

halucinácie, dezorientácia, suicidálne myšlienky a správanie (suicidalita)

veľmi zriedkavé

Poruchy nervového systému

závrat, ospalosť, parestézia/hy­pestézia, záchvat

menej časté

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

palpitácie

zriedkavé

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

epistaxa

menej časté

Churgov-Straussovej syndróm (CSS) (pozri časť 4.4) pulmonálna eozinofília

veľmi zriedkavé

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

hnačka§§, nauzea§§, vracanie§§

časté

sucho v ústach, dyspepsia

menej časté

Poruchy pečene a žlčových ciest

zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST)

časté

hepatitída (vrátane cholestatického, hepatocelulárneho a zmiešaného poškodenia pečene)

veľmi zriedkavé

Poruchy kože a podkožného tkaniva

vyrážka§§

časté

podliatina, urtikária, pruritus

menej časté

angioedém

zriedkavé

nodózny erytém, multiformný erytém

veľmi zriedkavé

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov

menej časté

Celkové poruchy a reakcie

pyrexia§§

časté

v mieste podania

asténia/únava, celková nevoľnosť, edém

menej časté


* Kategória frekvencie: definovaná pre každú nežiaducu reakciu podľa počtu prípadov hlásených

v databáze klinických skúšaní: Veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1,000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10,000 až < 1/1,000), veľmi zriedkavé (< 1/10,000)

§ Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako veľmi častá u pacientov, ktorí dostávali montelukast, bola tiež hlásená ako veľmi častá u pacientov, ktorí dostávali v klinických skúšaniach placebo.

§§ Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako častá u pacientov, ktorí dostávali montelukast, bola tiež hlásená ako častá u pacientov, ktorí dostávali v klinických skúšaniach placebo.

Kategória frekvencie: zriedkavé

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

V štúdiách chronickej astmy bol montelukast podávaný pacientom počas 22 týždňov v dávkach až 200 mg/deň a v krátkodobých štúdiách v dávke až 900 mg/deň pacientom počas približne jedného týždňa bez klinicky významných nežiaducich účinkov.

Z postmarketin­gových skúseností a v klinických štúdiách boli hlásené prípady akútneho predávkovania montelukastom. Zahrňujú hlásenia u dospelých a detí s dávkami až 1000 mg (približne 61 mg/kg u 42-mesačného dieťaťa). Pozorované klinické a laboratórne nálezy boli v súlade s bezpečnostným profilom u dospelých a pediatrických pacientov. Vo väčšine prípadov predávkovania neboli nežiaduce účinky.

Príznaky predávkovania

Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky boli v súlade s bezpečnostným profilom montelukastu a zahrňovali abdominálnu bolesť, ospanlivosť, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.

Liečba predávkovania

O liečbe predávkovania montelukastom nie sú dostupné špecifické informácie. Nie je známe, či sa dá montelukast odstrániť peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné antiastmatiká na systémové použitie, antagonisty leukotriénových receptorov.

ATC kód: R03DC03

Mechanizmus účinku

Cysteinyl-leukotriény (LTC4, LTD4, LTE4) sú silné zápalové eikosanoidy, ktoré sa uvoľňujú z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité pro-astmatické mediátory sa viažu na cysteinyl leukotriénové (CysLT) receptory. Receptor CysLT typu 1 (CysLT1) sa nachádza v dýchacích cestách človeka (vrátane buniek hladkej svaloviny a makrofágov v dýchacích cestách) a v iných pro-zápalových bunkách (vrátane eozinofilov a niektorých myeloidných kmeňových buniek). CysLT sú vo vzájomnom vzťahu s patofyziológiou astmy a alergickou rinitídou. Pri astme, leukotriénmi sprostredkované účinky zahŕňajú bronchokonstrikciu, mukóznu sekréciu, vaskulárnu permeabilitu a mobilizáciu eozinofilov. Pri alergickej rinitíde sú CysLT uvoľnené z nosovej sliznice po pôsobení alergénu počas včasnej aj neskorej fázy reakcií a sú spojené so symptómami alergickej rinitídy. Intranazálny imunologický test s CysLT preukázal zvýšenú rezistenciu nosovej časti dýchacích ciest a symptómy nosovej obštrukcie.

Farmakodynamické účinky

Montelukast je perorálne liečivo, ktoré sa viaže vysokou afinitou a selektivitou na receptor CysLT1.

  • V klinických štúdiách inhiboval montelukast bronchokonstrikciu následkom vdýchnutého LTD4 v tak nízkych dávkach ako 5 mg. Bronchodilatácia sa pozorovala do dvoch hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený beta-agonistom bol aditívny k účinku montelukastu. Liečba montelukastom inhibovala ako ranú, tak neskorú fázu bronchokonstrikcie, vyvolanej pôsobením antigénu. Montelukast, oproti placebu, znižoval eozinofily v periférnej krvi dospelých aj pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila eozinofily v dýchacích cestách (merané v spúte) a v periférnej krvi, pričom zlepšila klinickú kontrolu astmy.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

  • V štúdiách s dospelými pacientmi preukázal montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významné zlepšenia ranných FEV1 (10,4 % vs 2,7 % zmena oproti východiskovej hodnote), dopoludňajšej maximálnej výdychovej rýchlosti (peak expiratory flow rate, PEFR)

  • V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov, montelukast v dávke 5 mg raz denne v porovnaní s placebom významne zlepšil dýchaciu funkciu (FEV1 8,71 % vs 4,16 % zmena oproti východiskovej hodnote; AM PEFR 27,9 l/min vs 17,8 l/min zmena oproti východiskovej hodnote) a znížil potrebu použitia beta-agonistu ‚podľa potreby‘ (-11,7 % vs +8,2 % zmena oproti východiskovej hodnote).

Významné zníženie bronchokonstrikcie indukovanej námahou (exercise-induced bronchoconstric­tion, EIB) sa preukázalo v 12-týždňovej štúdii u dospelých (maximálny pokles FEV1 22,33 % pri montelukaste vs. 32,40 % pri placebe; čas obnovenia FEV1na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 44,22 min vs. 60,64 min pri placebe). Tento účinok pretrvával počas celej 12-týždňovej štúdie. Zníženie EIB sa tiež preukázalo v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov (maximálny pokles FEV1 18,27 % vs. 26,11 %; čas obnovenia FEV1na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 17,76 min vs. 27,98 min). Účinok bol v oboch štúdiách preukázaný na konci dávkovacieho obdobia raz denne.

U astmatických pacientov, citlivých na kyselinu acetylsalicylovú, ktorí sú súbežne liečení inhalačnými a/alebo perorálnymi kortikosteroidmi, viedla liečba montelukastom v porovnaní s placebom k významnému zlepšeniu kontroly astmy (FEV1 8,55 % vs. –1,74 % zmena oproti východiskovej hodnote a zníženie celkového použitia beta-agonistu –27,78 % vs. 2,09 % zmena oproti východiskovej hodnote).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) dosiahne za tri hodiny (Tmax). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Štandardná strava neovplyvňuje perorálnu biologickú dostupnosť, ani Cmax. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala v klinických štúdiách, kde sa 10 mg filmom obalené tablety podávali bez ohľadu na čas príjmu potravy.

Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa Cmax dosiahne za dve hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a štandardná strava ju znižuje na 63 %.

Distribúcia

Montelukast sa vo viac než 99 % viaže na plazmatické bielkoviny. Distribučný objem montelukastu je v rovnovážnom stave priemerne 8–11 litrov. Štúdie na potkanoch s rádioaktívne značeným montelukastom naznačujú minimálny prechod cez hematoencefalickú bariéru. Navyše, koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu 24 hodín po podaní boli vo všetkých tkanivách minimálne.

Biotransformácia

Montelukast sa rozsiahlo metabolizuje. V štúdiách s terapeutickými dávkami sa plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu u dospelých a detí v rovnovážnom stave nedali detegovať.

Cytochróm P450 2C8 je hlavný enzým v metabolizme montelukastu. Okrem toho sa v menšej miere môžu na metabolizme montelukastu zúčastňovať CYP 3A4 a 2C9, hoci sa preukázalo, že itrakonazol, inhibítor CYP 3A4, nezmenil farmakokinetické parametre montelukastu u zdravých jedincov, ktorí dostávali denne 10 mg montelukastu. Na základe výsledkov in vitro na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 ani 2D6. Podiel metabolitov na terapeutickom účinku montelukastu je minimálny.

Eliminácia

Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých priemerne 45 ml/min. Po perorálnom podaní rádioaktívne značeného montelukastu sa v priebehu 5 dní vylúčilo stolicou 86 % rádioaktívne značenej dávky a menej ako 0,2 % močom. Spolu s určením perorálnej biologickej dostupnosti to poukazuje na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.

Charakteristiky u pacientov

U starších pacientov alebo pri miernej až strednej závažnej hepatálnej insuficiencii nie je potrebná úprava dávkovania. Neuskutočnili sa štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Keďže sa montelukast a jeho metabolity vylučujú žlčou, nepredpokladá sa potreba úpravy dávkovania u pacientov s poruchou funkcie obličiek. U pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo-Pughovo skóre > 9) nie sú k dispozícii žiadne údaje o farmakokinetike montelukastu.

Pri vysokých dávkach montelukastu (20– a 60-násobok odporúčanej dávky pre dospelých) sa pozoroval pokles plazmatických koncentrácií teofylínu. Pri odporúčanej dávke 10 mg raz denne sa tento účinok nepozoroval.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

  • V štúdiách toxicity na zvieratách sa pozorovali prechodné malé sérové biochemické zmeny v ALT, glukóze, fosfore a triglyceridoch. Príznakmi toxicity u zvierat bola zvýšená exkrécia slín, gastrointestinálne príznaky, riedka stolica a iónová nerovnováha. Tieto príznaky sa objavili

  • V štúdiách na králikoch sa pri systémovej expozícii > 24-násobok klinickej systémovej expozície pozorovanej pri klinickej dávke pozorovala vyššia incidencia neúplnej osifikácie v porovnaní so súbežnými kontrolnými zvieratami. U potkanov sa nepozorovali žiadne abnormality. Potvrdilo sa, že montelukast prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka zvierat.

Pri testovaní maximálnej dávky po jednorázovom perorálnom podaní sodnej soli montelukastu v dávkach až do 5000 mg/kg u myší a potkanov (15 000 mg/m2 u myší a 30 000 mg/m2 u potkanov) nedošlo k žiadnemu uhynutiu. Táto dávka je ekvivalentná 25 000-násobku odporúčanej dennej dávky u dospelých ľudí (vychádzajúcej z dávky u dospelého pacienta s telesnou hmotnosťou 50 kg).

Potvrdilo sa, že montelukast nie je fototoxický pre myši pri UVA, UVB alebo viditeľnom svetelnom spektre v dávkach až do 500 mg/kg/deň (približne > 200-násobok odvodený od systémovej expozície).

U hlodavcov nemal montelukast mutagénny účinok v testoch in vitro a in vivo a ani tumorogénny účinok.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

Jadro monohydrát laktózy hydroxypropyl­celulóza typu EF mikrokryštalická celulóza sodná soľ kroskarmelózy magnéziumstearát

Filmotvorná vrstva

hypromelóza oxid titaničitý (E171) makrogol 400 žltý oxid železitý (E172) červený oxid železitý (E172)

6.2  Inkompatibility

Neaplikovateľné.

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev.č.: 2012/04486-PRE

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2013/06304-Z1B

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Balené v

OPA/ALU/PVC/ALU blistroch:

  • 7, 10, 14, 20, 21, 28, 30, 49, 50, 56, 60, 84, 90, 98, 100, 140, 200 tabliet.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57

1000 Ľubľana

Slovinsko

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLO

14/0721/09-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 19.11.2009

Dátum posledného predĺženia registrácie: