Bupivacaine Grindeks 5 mg/ml injekčný roztok - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Bupivacaine Grindeks 5 mg/ml injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE 1ml injekčného roztoku obsahuje 5 mg bupivakaíniumchloridu.

Jedna ampulka (10 ml) obsahuje 50 mg bupivakaínium­chloridu.

Pomocná látka so známym účinkom: jedna ampulka (10 ml) obsahuje 31,48 mg sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Číry, bezfarebný roztok, prakticky bez viditeľných častíc.

pH roztoku je 5,0 až 6,5.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

• – Chirurgická anestézia u dospelých a dospievajúcich starších ako 12 rokov.

• – Liečba akútnej bolesti u dospelých a detí starších ako 1 rok.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci starší ako 12 rokov

Nasledujúca tabuľka 1 zhrnuje odporúčané dávkovanie pre najčastejšie techniky používané pre lokálnu anestéziu. Dávky uvedené v tabuľke je treba považovať za potrebné na dosiahnutie účinnej nervovej blokády u dospelého pacienta a ide o špecifické pokyny na použitie tohto lieku. Faktory ovplyvňujúce konkrétne nervové blokády sú opísané v odbornej literatúre. Pri dlhodobých blokádach, a to buď infúziou alebo intermitentnými injekciami, treba vziať do úvahy zvýšenie rizika prejavov celkovej toxicity ako aj lokálnej neurotoxicity.

Okrem týchto odporúčaní sú pri výpočte požadovanej dávky anestetika dôležité skúsenosti lekára a znalosť fyzického stavu pacienta. Má sa použiť najnižšia dávka anestetika potrebná na dosiahnutie adekvátnej anestézie. Existujú individuálne rozdiely v nástupe a trvaní anestézie. Trvanie anestézie sa môže predĺžiť podaním roztokov anestetika spolu s adrenalínom.

Upozornenie! V prípade podávania veľkého objemu roztokov anestetika s adrenalínom existuje riziko výskytu systémových účinkov adrenalínu.

Tabuľka 1 Odporúčané dávkovanie u dospelých

pooperačnú intraartikulárnu infúziu lokálnych anestetík. Tento liek nie je schválený pre túto indikáciu (pozri aj časť 4.4).

Všeobecne platí, že chirurgická anestézia (napr. epidurálna aplikácia) vyžaduje podanie vyššej koncentrácie a dávky lokálneho anestetika. Ak sa požaduje menej intenzívna nervová blokáda (napr. úľava pôrodnej bolesti), používajú sa nižšie koncentrácie anestetika. Objem podaného anestetika ovplyvňuje rozsah anestézie.

Pri podaní lieku je potrebné vyhnúť sa intravaskulárnej aplikácii, ktorá je spojená s akútnou toxickou reakciou. Pred a v priebehu aplikácie sa odporúča vykonať aspiráciu. V prípade podania vysokej dávky, napr. pri epidurálnej blokáde, sa odporúča aplikácia skúšobnej dávky 3–5 ml bupivakaínu s adrenalínom. Neúmyselná intravaskulárna aplikácia môže byť dobre identifikovateľná prechodným zrýchlením srdcovej frekvencie. Neúmyselné subarachnoidálne podanie sa odráža v subarachnoidálnej blokáde. Pred podaním hlavnej dávky sa odporúča znovu vykonať aspiráciu, dávku aplikovať pomaly rýchlosťou 25–50 mg/min alebo postupne sa zvyšujúcimi dávkami spolu s dôsledným monitorovaním vitálnych funkcií a udržiavaním slovného kontaktu s pacientom. Ak sa objavia toxické príznaky, injekcia sa musí okamžite ukončiť.

Doterajšie skúsenosti nasvedčujú tomu, že 400 mg bupivakaínu podávaných v priebehu 24 hodín je dávka dobre tolerovaná priemerným dospelým pacientom.

Pediatrická populácia

Deti vo veku 1–12 rokov

Postupy v pediatrickej regionálnej anestézii sa majú vykonávať kvalifikovaným lekárom, ktorý je oboznámený s touto populáciou a technikami.

Dávky uvedené v tabuľke 2 sa majú považovať za odporúčané dávky v pediatrii. Môžu sa vyskytnúť individuálne rozdiely. U detí s vyššou telesnou hmotnosťou je často potrebné dávku postupne znížiť a vychádzať pri tom z ideálnej telesnej hmotnosti. Faktory ovplyvňujúce špecifické nervové blokády sú opísané v odbornej literatúre.

Pre adekvátnu analgéziu sa má použiť najnižšia požadovaná dávka.

Trvanie účinku sa môže predĺžiť použitím roztokov s obsahom adrenalínu.

Tabuľka 2 Odporúčané dávkovanie u detí vo veku 1–12 rokov

^a) Nástup a trvanie periférnej nervovej blokády závisí od typu blokády a podanej dávky.

b) Torakálna epidurálna blokáda sa musí vykonať postupnými dávkami až do dosiahnutia požadovaného stupňa anestézie.

Dávka potrebná pre deti sa počíta na základe znalosti telesnej hmotnosti dieťaťa až po dávku 2 mg/kg.

Pred a počas podávania hlavnej dávky je potreba opakovať aspiráciu, aby sa predišlo intravaskulárnej aplikácii. Dávka sa má aplikovať pomaly v postupných dávkach, najmä pri podaní anestetika lumbálnymi a torakálnymi epidurálnymi trasami; vitálne funkcie pacienta musia byť dôsledne sledované.

U detí starších ako 2 roky sa vykonala peritonzilárna infitrácia s bupivakínom 2,5 mg/ml pri dávke 7,5–12,5 mg na tonzilu.

U detí vo veku 1 rok alebo staršie sa vykonali ilioinguinálne-iliohypogastrické blokády s bupivakaínom 2,5 mg/ml v dávke 0,1–0,5 ml/kg, ekvivalent 0,25–1,25 mg/kg. Deti vo veku 5 rokov a staršie dostali bupivakaín 5 mg/ml v dávke 1,25–2 mg/kg.

Pre penilné blokády sa použil bupivakaín 5 mg/ml v celkovej dávke 0,2–0,5 ml/kg, ekvivalent 12,5 mg/kg.

Bezpečnosť a účinnosť tohto lieku s alebo bez adrenalínu u detí vo veku do 1 roku neboli stanovené. K dispozícii sú iba obmedzené údaje.

Bezpečnosť a účinnosť intermitentnej epidurálnej bolusovej injekcie alebo kontinuálnej epidurálnej infúzie neboli stanovené. K dispozícii sú iba obmedzené údaje.

Spôsob podávania

Epidurálne, perineurálne, subkutánne, intraartikulárne podanie.

4.3  Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;

• – precitlivenosť na lokálne anestetiká amidového typu;

• – závažné poruchy prevodného systému srdca;

• – akútna srdcová dekompenzácia;

• – nekorigovaná deplécia intravaskulárneho objemu;

• – závažná porucha zrážania krvi;

• – zvýšený intrakraniálny tlak. Závažná bolesť hlavy spôsobená krvácaním do mozgu;

• – infekcia kože v mieste vpichu injekcie;

• – meningitída, poliomyelitída, spondylitída;

• – septický zápal krvi;

• – nedávne poranenie chrbtice, tuberkulóza chrbtice, nádor miechy;

• – poškodenie miechy spôsobené pernicióznou anémiou.

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas podávania bupivakaínu do epidurálneho priestoru alebo pri blokáde periférnych nervov boli hlásené prípady zastavenia činnosti srdca alebo úmrtia. V niektorých prípadoch bola resuscitácia týchto pacientov ťažká alebo nemožná, hoci bola vykonaná správne a okamžite.

Rovnako ako iné anestetiká, aj bupivakaín môže vyvolať centrálne a kardiovaskulárne prejavy akútnej toxicity, ak použitá technika, napr. po neúmyselnom intravaskulárnom podaní alebo pri aplikácii do vysoko vaskularizovaných oblastí, má za následok vysoké koncentrácie anestetika v plazme.

V súvislosti s vysokými plazmatickými koncentráciami bupivakaínu boli zaznamenané ventrikulárna arytmia, fibrilácia, náhle zlyhanie srdca a smrť.

Postupy regionálnej anestézie sa môžu vykonávať iba na pracoviskách, ktoré sú na to primerane personálne aj materiálne vybavené. Okamžite k dispozícii musia byť lieky, prístroje a pomôcky potrebné na neodkladnú resuscitáciu a monitorovanie pacienta. Ešte pred začiatkom anestézie sa musí zabezpečiť intravenózny prístup, najmä ak je v plánu zavedenie rozsiahlej blokády. Ošetrujúci personál má byť oboznámený s postupmi diagnostiky a liečby prejavov nežiaducich účinkov, systémovej toxicity a iných komplikácií.

Blokády veľkých periférnych nervov môžu vyžadovať podanie veľkých objemov lokálneho anestetika do silne vaskularizovaných oblastí a/alebo v miestach s vyšším rizikom systémovej absorpcie, čo môže viesť k zvýšeniu plazmatických koncentrácií lieku.

Regionálna anestézia je všeobecne hodnotená ako optimálna anestetická technika, ale niektoré skupiny pacientov vyžadujú zvláštnu pozornosť za účelom zníženia rizika závažných nežiaducich účinkov:

• – starší pacienti a pacienti v celkovo zlom zdravotnom stave;

• – pacienti s parciálnou alebo kompletnou blokádou prevodného systému, pretože lokálne anestetiká môžu spomaliť vedenie v myokarde;

• – pacienti s pokročilým ochorením pečene a ťažkou renálnou dysfunkciou;

• – pacientky v pokročilom štádiu tehotenstva;

• – pacienti liečení antiarytmikami III. triedy (napr. amiodarón) majú byť starostlivo sledovaní vrátane monitorovania EKG, nakoľko účinky oboch skupín liekov na srdce sú aditívne;

• – pacienti so zadržovanou tekutinou v brušnej dutine;

• – pacienti s karcinómom žalúdka;

• – pacienti s hypovolémiou;

• – pacienti s tekutinou v pľúcach.

Niektoré postupy lokálnej anestézie môžu byť spojené s výskytom závažných nežiaducich účinkov, bez ohľadu na použité anestetikum:

• – centrálne blokády môžu vyvolať kardiorespiračnú depresiu, najmä ak je prítomná hypovolémia. Epidurálna anestézia sa má u pacientov s poškodenou kardiovaskulárnou funkciou vykonávať veľmi opatrne;

• – retrobulbárna injekcia lokálneho anestetika môže niekedy dosiahnuť až ku kraniálnemu subarachnoidálnemu priestoru a vyvolať dočasnú slepotu, kardiovaskulárny kolaps, apnoe, kŕče a pod. Táto komplikácia musí byť zavčasu diagnostikovaná a bezodkladne liečená.

Retro- a peribulbárne injekcie lokálneho anestetiká môžu vyvolať trvalé poškodenie funkcie očných svalov. Primárnou príčinou je traumatické a/alebo lokálne toxické poškodenie svalov a/alebo nervov. Závažnosť tejto reakcie tkanív závisí od stupňa traumatického poškodenia, koncentrácie lokálneho anestetika a dĺžky trvania expozície. Z tohto dôvodu má byť použitá najnižšia účinná koncentrácia a dávka lokálneho anestetika. Vazokonstrikčne pôsobiaca látka a iné aditivá môžu vystupňovať reakciu tkaniva, a preto sa majú použiť iba v skutočne indikovaných prípadoch. Injekcia anestetika do oblasti hlavy a krku môže byť neúmyselne vykonaná intraarteriálne a môže okamžite vyvolať cerebrálne symptómy, dokonca už pri nízkych dávkach.

• – Paracervikálna blokáda môže niekedy vyvolať bradykardiu/tachy­kardiu plodu, preto je nutné kontinuálne monitorovanie pulzovej frekvencie plodu. Paracervikálna blokáda počas pôrodu je kontraindikovaná v prípade príznakov bezprostrednej hypoxie plodu (zakalená plodová tekutina, suspektný kardiotokografický záznam).

– Vyskytli sa post-marketingové hlásenia prejavov chondrolýzy u pacientov, ktorým bola pooperačne intraartikulárne podávaná kontinuálna infúzia lokálnych anestetík. Väčšina hlásených prípadov chondrolýzy sa týkala ramenného kĺbu. Príčinná súvislosť nebola potvrdená vzhľadom na mnohé faktory, ktoré mohli prispieť k tomuto prejavu, a nekonzistencii odbornej literatúry týkajúcej sa mechanizmu pôsobenia. Intraartikulárne podanie kontinuálnej infúzie tohto lieku nie je schválenou indikáciou.

Epidurálna anestézia môže viesť k hypotenzii a bradykardii. Riziko týchto komplikácií sa dá znížiť podaním vazokonstrikčných látok. Hypotenziu je treba bezodkladne liečiť intravenóznym podaním sympatomimetík, ktoré sa môže v prípade potreby zopakovať.

Ak je bupivakaín podávaný ako intraartikulárna injekcia, je potrebná opatrnosť v prípade predpokladu nedávnej intraartikulárnej traumy, presnejšie obnaženie rozsiahlej plochy kĺbu spôsobené pri chirurgickom zákroku. To môže urýchliť absorpciu a viesť k zvýšeniu plazmatické koncentrácie anestetika.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť tohto lieku u detí vo veku do 1 roku neboli stanovené. K dispozícii sú iba obmedzené údaje.

Použitie tohto lieku pre intraartikulárnu blokádu u detí vo veku 1 až 12 rokov sa nedokumentovalo.

Použitie tohto lieku pre blokádu veľkých nervov u detí vo veku 1 až 12 rokov sa nedokumentovalo.

Pri epidurálnej anestézii detí sa majú podávať postupné dávky úmerné ich veku a telesnej hmotnosti, pretože najmä epidurálna anestézia v torakálnej oblasti môže vyústiť do závažnej hypotenzie a respiračnej nedostatočnosti.

Tento liek obsahuje 31,48 mg sodíka v jednej ampulke. Má sa vziať do úvahy u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.

4.5  Liekové a iné interakcie

Súčasné podávanie bupivakaínu a iných lokálnych anestetík alebo liekov štrukturálne podobných lokálnym anestetikám amidového typu, napr. niektoré antiarytmiká – lidokaín, mexiletín a tokainid -môže viesť k posilneniu systémových toxických účinkov, ktoré sú v tomto prípade aditívne. Špecifické interakčné štúdie s bupivakaínom a antiarytmikami III. triedy, napr. amiodarónom, neboli vykonané, pri súbežnom podaní je však potrebná zvýšená pozornosť (pozri bod 4.4).

4.6   Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bupivakaín bol podaný veľkému počtu tehotných žien a žien v reprodukčnom veku. Doteraz neboli zaznamenané žiadne špecifické poškodenia reprodukčných vlastností, napr. vyššia incidencia malformácií.

Vysoká dávka lokálneho anestetika podaná ženám v priebehu spontánneho pôrodu pri paracervikálnej analgézii môže vyvolať bradykardiu plodu (negatívny chronotropný účinok lokálneho anestetika na myokard plodu a vazokonstrikciu ciev maternice).

Dojčenie

Podobne ako iné lokálne anestetiká sa aj bupivakaín vylučuje do materského mlieka, avšak toto množstvo je malé, preto neohrozuje dojčené dieťa.

4.7  Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V závislosti na dávke môže mať tento liek mierny účinok na mentálne funkcie a môže dočasne ovplyvniť schopnosť pohybu a koordinácie. Pri použití tohto lieku musí lekár v každom prípade rozhodnúť, či sa pacient môže aktívne podieľať na cestnej prevádzke alebo používať stroje a nástroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Profil nežiaducich účinkov tohto lieku je podobný ako u iných lokálnych anestetík s dlho trvajúcim účinkom. Nežiaduce účinky vyvolané liekom samotným sa dajú ťažko rozoznať od fyziologických prejavov nervovej blokády (napr. pokles krvného tlaku, bradykardia), priamych (napr. nervová trauma) alebo nepriamych (napr. epidurálny absces) prejavov vyvolaných hypodermickou ihlou. Neurologické poškodenie je zriedkavou, ale dobre známou komplikáciou regionálnej, predovšetkým epidurálnej a subarachnoidálnej anestézie.

Nežiaduce účinky sú uvedené v tabuľke 3 podľa tried orgánových systémov MedDRA a konvencie frekvencie MedDRA: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1000 až <1/100), zriedkavé (>1/10000 až <1/1000).

Tabuľka 3 Nežiaduce účinky

Prejavy systémovej toxicity zahŕňajú symptómy centrálneho nervového systému a kardiovaskulárneho systému. Tieto reakcie sú vyvolané vysokými plazmatickými koncentráciami lokálneho anestetika, ku ktorým môže dôjsť po náhodnej intravaskulárnej aplikácii, predávkovaní alebo výnimočne rýchlej absorpcii z intenzívne vaskularizovaných oblastí (pozri časť 4.4). Centrálne reakcie sú podobné u všetkých lokálnych anestetík amidového typu, zatiaľ čo kardiovaskulárne reakcie sú väčšmi závislé od typu lieku, a to kvalitatívne i kvantitatívne. Centrálne prejavy toxicity zvyčajne predchádzajú prejavom kardiovaskulárnym. Výnimkou sú pacienti v celkovej anestézii alebo pacienti tlmení barbiturátmi alebo benzodiazepínami.

K prejavom toxicity vyvolaným účinkom anestetika na centrálny nervový systém patria symptómy so zvyšujúcim sa stupňom závažnosti. Prvými príznakmi sú poruchy videnia a hyperakúzia, znížená cirkumorálna citlivosť, závrat, pocit opojenia, a parestézia. V niektorých prípadoch pacient udáva zvonenie v ušiach. Závažnejšie symptómy, ktoré predchádzajú nástup generalizovaných kŕčov, zahŕňajú dyzartriu, svalový tras a svalové zášklby. Tieto príznaky nesmú byť ignorované. Zvyčajne nasleduje závažná porucha vedomia zo záchvatom tonicko-klonických kŕčov trvajúcich niekoľko sekúnd až minút. V priebehu kŕčov sa rýchlo rozvíja hypoxia a hyperkapnia ako následok zvýšenej svalovej aktivity a zhoršenej pľúcnej ventilácie. V závažných prípadoch sa objavuje apnoe. Vzniká metabolická a respiračná acidóza, hypokalciémia a hypoxia, ktoré zvyšujú toxický účinok lokálneho anestetika.

Avšak obnovenie vitálnych funkcií môže nastať rýchlo, čo je dôsledok rýchlej redistribúcie lieku z centrálneho nervového systému, následnej metabolizácie a vylučovania (ak neboli podané vysoké dávky lokálneho anestetika).

• V ťažkých prípadoch je možné pozorovať kardiovaskulárne prejavy systémovej toxicity, ktorým zvyčajne predchádzajú centrálne príznaky toxicity. U pacientov tlmených sedatívami alebo pri súčasnej aplikácii celkových anestetík môžu centrálne príznaky toxicity chýbať. Následkom vysokých systémových koncentrácií lokálneho anestetika môže dôjsť k hypotenzii, bradykardii, arytmii

a zástave srdca. V zriedkavých prípadoch sa zástava srdca vyskytuje pri vysokých koncentráciách lokálneho anestetika aj bez predchádzajúcich centrálnych prejavov systémovej toxicity.

Liečba akútnej toxicity

Ak sa objavia príznaky akútnej toxicity, aplikácia lokálneho anestetika sa musí ihneď zastaviť.

• V prípade kŕčov sa musí zahájiť antikonvulzívna liečba. K hlavným zásadám patrí: kyslíková terapia, potlačenie kŕčov a podpora systémového obehu. Ak je to potrebné, zapojí sa podpora dýchania. Ak kŕče trvajú dlhšie ako 15–20 sekúnd, sú intravenózne aplikované antikonvulzívne lieky (napr. thiopental, diazepam a midazolam). Podanie svalových relaxantov je možné až po podaní antikonvulzív po navodení dostatočnej poruchy vedomia (napr. suxametóniumjodid, vekurónium, rokurónium apod.). Podmienkou ich použitia je možnosť tracheálnej intubácie a umelej pľúcnej ventilácie.

• V prípade výskytu porúch kardiovaskulárneho systému (hypotenzia, bradykardia) sa má zahájiť primeraná liečba podaním intravenóznych roztokov, vazopresorov, liečiv s inotropným účinkom a/alebo lipidových emulzií.

4.9 Predávkovanie

Pri náhodnom intravaskulárnom podaní lieku sú systémové toxické účinky zjavné v priebehu niekoľkých sekúnd až minút. Pri predávkovaní sa maximálne plazmatické koncentrácie dosiahnu v priebehu približne 15–60 minút po podaní v závislosti od miesta aplikácie, a tak sa príznaky systémovej toxicity prejavia neskôr (pozri časť 4.8).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1  Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: lokálne anestetiká, amidy

ATC kód: N01BB01

Bupivakaínium­chlorid je dlhodobo-pôsobiace lokálne anestetikum amidového typu s anestetickým aj analgetickým účinkom. Vo vysokých dávkach vyvoláva chirurgickú anestéziu, v nižších dávkach senzorickú blokádu (analgéziu) s menej výraznou motorickou blokádou.

Nástup a trvanie lokálneho anestetického účinku bupivakaínu závisí od dávky a miesta podania. Bupivakaín, podobne ako iné lokálne anestetiká, vyvoláva reverzibilnú blokádu šírenia sa impulzov nervovým vláknom tak, že väzbou na sodíkové kanály zabraňuje vstupu iónov sodíka cez membránu nervového vlákna.

Lokálne anestetiká môžu mať podobné účinky aj na iné excitabilné membrány, napr. v mozgu a v myokarde. Ak sa rýchlo dosiahne vysokých plazmatických koncentrácií, môžu sa objaviť prejavy akútnej toxicity, najmä centrálnej a kardiovaskulárnej. Centrálne prejavy toxických účinkov (pozri časť 4.8) sa zvyčajne prejavia skôr ako prejavy kardiovaskulárne, nakoľko k nim dochádza pi nižších plazmatických koncentráciách anestetika. Medzi priame účinky lokálnych anestetík na srdce patrí negatívne dromotropný a negatívne inotropný efekt a eventuálne zástava srdca.

Po epidurálnej aplikácii sa môžu prejaviť nepriame kardiovaskulárne účinky (hypotenzia, bradykardia), ktoré závisia od rozsahu sprievodnej blokády sympatiku.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Bupivakaín má hodnotu disociačnej konštanty (pKa) 8,2 a hodnotu rozdeľovacieho koeficientu (D) 346; 25°C n-oktanolový/fos­fátový pufer pH 7,4. Aktivita metabolitov je nižšia ako aktivita bupivakaínu.

Absorpcia

Plazmatická koncentrácia bupivakaínu závisí od podanej dávky, cesty podania a vaskularizácie

v mieste aplikácie.

Bupivakaín vykazuje úplnú bifázickú absorpciu z epidurálneho priestoru s polčasom absorpcie 7 minút, resp. 6 hodín. Pomalá fáza absorpcie je limitujúcim faktorom eliminácie bupivakaínu. Zdanlivý eliminačný biologický polčas po epidurálnom podaní je dlhší než po intravenóznej aplikácii.

Distribúcia

Po intravenóznom podaní je celkový plazmatický klírens (Clp) bupivakaínu 0,58 l/min, distribučný objem v ustálenom stave (Vd ss)73 l, eliminačný biologický polčas (t1/2) 2,7 hodín a pomer strednej hepatálnej extrakcie (EH) 0,38.

Je z 96 % viazaný v plazme, prevažne na kyslý a-l-glykoproteín. Klírens bupivakaínu je takmer výhradne dôsledkom hepatálneho metabolizmu a je viac závislý na aktivite hepatálnych enzýmov ako na prietoku krvi cez pečeň.

Počas kontinuálnej epidurálnej infúzie bolo pozorované zvýšenie celkovej plazmatickej koncentrácie. Súvisí to s pooperačným zvýšením koncentrácie kyslého a-l-glykoproteínu v plazme. Podiel voľnej, t.j. farmakologicky aktívnej frakcie liečiva je pred a po operácii podobný.

Bupivakaín ľahko prestupuje cez placentárnu bariéru a rýchlo dosahuje rovnovážnej koncentrácie voľnej frakcie. Stupeň väzby na plazmatické proteíny je u plodu menší, čo má za následok nižšie celkové plazmatické koncentrácie u plodu. Koncentrácie bupivakaínu v materskom mlieku sú nižšie ako plazmatické koncentrácie u matky.

Biotransformácia

Bupivakaín sa intenzívne metabolizuje v pečeni, predovšetkým aromatickou hydroxyláciou na 4-hydroxybupivakaín a N-dealkyláciou na pipekolylxylidín (PPX). Obe reakcie sú sprostredkované izoenzýmami 3A4 cytochrómu P450.

Eliminácia

V priebehu 24 hodín sa približne 1 % podanej dávky bupivakaínu vylučuje močom v nezmenenej forme a asi 5 % sa vylúči ako N-desalkylovaný metabolit PPX. Plazmatické koncentrácie PPX a 4-hydroxybupivakaínu počas kontinuálneho podania sú v porovnaní s bupivakaínom níz­ke.

Pediatrická populácia

U detí je farmakokinetika bupivakaínu podobná ako u dospelých.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Na základe predklinických štúdií s bupivakaínom zameraných na bezpečnostnú farmakológiu, akútnu a chronickú toxicitu, reprodukčnú toxicitu, mutagénny potenciál a lokálnu toxicitu je možné konštatovať, že podanie bupivakaínu u ľudí je bezpečné, okrem farmakodynamických účinkov, ktoré je možné očakávať po podaní vysokých dávok (napr. CNS toxicita a kardiotoxicita).

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

Chlorid sodný

Hydroxid sodný alebo koncentrovaná kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)

Voda na injekciu

6.2  Inkompatibility

Rozpustnosť bupivakaínu vo vodných roztokoch s aktuálnou aciditou pH>6,5 je obmedzená. Miešanie s alkalickými roztokmi, napr. uhličitanmi, môže mať za následok precipitáciu bupivakaínu. Vhodným roztokom na riedenie je napr. sterilný izotonický roztok chloridu sodného.

6.3  Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Neuchovávajte v mrazničke.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

10 ml injekčného roztoku v ampulke z bezfarebného borosilikátového skla hydrolytickej triedy I, s prerušovanou čiarou alebo bodom pre rozlomenie.

5 ampuliek je zabalených v PVC vložke.

1 vložka je zabalená v kartónovej škatuľke.

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Injekčný roztok neobsahuje žiadne konzervačné prísady a má sa použiť ihneď po otvorení. Nespotrebované zvyšky roztoku v ampulke musia byť bezpečne zlikvidované podľa platných predpisov. Resterilizácia lieku sa neodporúča.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

AS GRINDEKS.

Krustpils iela 53, Riga, LV-1057, Lotyšsko

Tel: +371 67083 205

Fax: +371 67083 505

E-mail:

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

01/0056/18-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: