Cefotaxim Eberth 1 g - súhrnné informácie

Cefotaxim Eberth 0,5 g prášok na injekčný roztok.

Cefotaxim Eberth 1 g prášok na injekčný alebo infúzny roztok.

Cefotaxim Eberth 2 g prášok na injekčný alebo infúzny roztok.

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá 0,5 g injekčná liekovka obsahuje 0,5 g cefotaxímu (vo forme sodnej soli cefotaxímu)

Každá 1 g injekčná liekovka obsahuje 1 g cefotaxímu (vo forme sodnej soli cefotaxímu)

Každá 2 g injekčná liekovka obsahuje 2 g cefotaxímu (vo forme sodnej soli cefotaxímu).

Pomocné látky:

Každá 0,5 g injekčná liekovka obsahuje 24 mg sodíka.

Každá 1 g injekčná liekovka obsahuje 48 mg sodíka.

Každá 2 g injekčná liekovka obsahuje 96 mg sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Cefotaxim Eberth 0,5 g:

Prášok na injekčný roztok.

Cefotaxim Eberth 1 g:

Prášok na injekčný alebo infúzny roztok.

Cefotaxim Eberth 2 g:

Prášok na injekčný alebo infúzny roztok.

Vzhľad: biely až bledožltý prášok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Cefotaxím je indikovaný na liečbu nasledujúcich závažných infekcií spôsobených baktériami

citlivými na cefotaxím (pozri časť 5.1):

• Bakteriálna pneumónia
• Komplikované infekcie obličiek a horných močových ciest
• Závažné infekcie kože a mäkkých tkanív
• Genitálne infekcie spôsobené gonokokmi, hlavne keď je penicilín neúčinný alebo nevhodný.
• Vnútrobrušné infekcie (ako je peritonitída)
• Akútna bakteriálna meningitída
• Septikemické infekcie pochádzajúce z pľúc, močových ciest alebo vnútorností

Je potrebné vziať do úvahy oficiálne pokyny o vhodnom používaní antibakteriál­nych látok.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Cefotaxím sa môže podávať intravenóznou injekciou ako bolus, ako intravenózna infúzia alebo intramuskulárna injekcia po príprave roztoku podľa pokynov uvedených nižšie.

Dávkovanie a spôsob podania závisí od závažnosti infekcie, citlivosti patogénnych organizmov a stavu pacienta. Liečba môže začať skôr, ako sú známe výsledky testov citlivosti.

Cefotaxím má synergický efekt s aminoglykozidmi. Nemiešajte aminoglykozidy a cefotaxím v tej istej injekčnej striekačke alebo perfúznych tekutinách.

Dospelí a dospievajúci (12 až 18 rokov):

Obvyklá dávka pre dospelých a dospievajúcich je 2 až 6 g denne. Denná dávka môže byť rozdelená na dve jednotlivé dávky každých 12 hodín. Avšak dávka sa môže zmeniť podľa závažnosti infekcie, citlivosti patogénnych organizmov a stavu pacienta.

Nekomplikované infekcie za prítomnosti (alebo podozrenia) citlivého patogénu: 1 g každých 12 hodín zodpovedajúci celkovej dennej dávke 2 g.

Infekcie za prítomnosti (alebo podozrenia) závažných alebo stredne citlivých patogénov: 1 – 2 g každých 12 hodín zodpovedajúcich celkovej dennej dávke 2 – 4 g.

Ťažké infekcie spôsobené neidentifikovanými patogénmi alebo infekcie, ktoré sa nedajú lokalizovať: 2 – 3 g ako jednotlivá dávka každých 6 až 8 hodín do maximálnej dennej dávky 12 g.

Dojčatá a deti (od 28 dní do 11 rokov):

Obvyklá dávka pre dojčatá a deti <50kgje50 – 100 mg/kg/deň rozdelená do 2 až 4 dávok (každých 12 až 6 hodín). U veľmi ťažkých infekcií do 200 mg/kg/deň rozdelená do 2 – 4 dávok, akje to potrebné.

U dojčiat a detí > 50 kg sa môže podať obvyklá dávka ako u dospelých bez prekročenia maximálnej dennej dávky 12 g.

Novorodenci (0–27 dní):

Novorodenci 0–7 dní (bez ohľadu na závažnosť): Odporúčaná dávka je 50 mg/kg/deň rozdelená do 2 rovnakých dávok (každých 12 hodín).

Novorodenci 8 – 27 dní: Odporúčaná dávka je 150 mg/kg/deň rozdelená do 3 rovnakých dávok

(každých 8 hodín).

Pozrite prosím tiež doleuvedené špeciálne dávkovanie pre meningitídu.

Predčasne narodené dojčatá:

Odporúčaná dávka je 50 mg/kg/deň rozdelená do 2 až 4 dávok (každých 12 až 6 hodín).

Toto maximum nemá byť prekročené s ohľadom na nie celkom zrelú funkciu obličiek.

Starší pacienti:

Úprava dávkovania nie je potrebná za predpokladu normálnej funkcie obličiek a pečene.

Iné odporúčania:

Gonorea:

Pri nekomplikovanej kvapavke sa podáva jednorázová injekcia Cefotaxim Eberth 0,5 g (intramuskulárne). Pri liečbe komplikovaných infekcií je potrebné venovať pozornosť oficiálne platným pokynom. Syfilis je potrebné pred začatím liečby vylúčiť.

Bakteriálna meningitída:

Odporúčaná denná dávka pre dospelých je 6 až 12 g rozdelená na rovnaké dávky každých 6 až 8 hodín.

Dojčatá a batoľatá (28 dní až 23 mesiacov) a deti (2 až 11 rokov):

150 až 200 mg/kg rozdelených na rovnaké dávky každých 6 až 8 hodín.

Novorodenci:

Novorodenci 0–7 dní: 50 mg/kg/deň rozdelených do 2 dávok (každých 12 hodín).

Novorodenci 8–27 dní: 50 mg/kg každých 8 hodín.

Vnútrobrušné infekcie:

V liečbe vnútrobrušných infekcií sa má cefotaxím použiť v kombinácii s antibiotikom, ktoré je účinné proti anaeróbom (pozri časť 5.1).

Dĺžka liečby:

Dĺžka liečby s liekom cefotaxím závisí od klinického stavu pacienta a mení sa podľa príčiny choroby. Cefotaxím sa má podávať nepretržite, až kým neustúpia symptómy alebo sa nezíska dôkaz vyhubenia baktérií. Liečenie s dĺžkou trvania viac ako 10 dní je potrebné u infekcií vyvolaných Streptococcus pyogenes (parenterálna terapia môže byť zamenená za adekvátnu orálnu terapiu pred koncom 10-dňovej periódy).

Znížená funkcia obličiek:

U dospelých pacientov s klírensom kreatinínu < 5 ml/min je úvodná dávka podobná ako bežná odporúčaná dávka, ale udržiavacia dávka sa má znížiť na polovicu bez zmeny vo frekvencii dávkovania.

Dialýza alebo peritoneálna dialýza:

U pacientov na hemodialýze a peritoneálnej dialýze i.v. injekcia s 0,5 g – 2 g, podaná na konci každej dialýzy a opakovane každých 24 hodín, je dostatočne efektívna na liečbu väčšinu infekcií.

Septikémie:

V prípade gramnegatívnych patogénov je potrebné zvážiť kombináciu s iným vhodným

antibiotikom (pozri časť 5.1).

Spôsob podávania:

Intramuskulárny spôsob podania je vyhradený pre výnimočné klinické situácie a musí byť vykonané hodnotenie rizika a prínosu! Odporúča sa, aby sa unilaterálne neaplikovali viac ako 4 ml. Ak denná dávka prekročí 2 g cefotaxímu alebo ak je cefotaxím aplikovaný častejšie ako dvakrát denne, odporúča sa intravenózne podanie.

Deťom do jedného roka sa nesmie intramuskulárne aplikovať cefotaxím rekonštituovaný (rozpustený) v lidokaíne. Je potrebné vziať do úvahy informáciu o lieku s obsahom lidokaínu.

V záujme zabránenia rizika infekcie, má rekonštitúcia (príprava) infúzie prebiehať v uzavretých aseptických podmienkach. Neodkladajte infúziu po rekonštitúcii roztoku.

Intravenózna infúzia:

Pre rýchlu intravenóznu infúziu: Roztok má byť po príprave aplikovaný ako 20 minútová intravenózna infúzia.

Pre pomalú intravenóznu infúziu: Roztok má byť po príprave aplikovaný ako 50 – 60 minútová intravenózna infúzia.

Intravenózna injekcia:

Pre intravenóznu injekciu: Po príprave má byť injekcia aplikovaná do 3 – 5 minút.

V rámci post-marketingového pozorovania sa zistilo, že u veľmi nízkeho počtu pacientov, ktorí dostali rýchle intravenózne podanie cefotaxímu cez centrálny venózny katéter, bola zaznamenaná potenciálne život ohrozujúca arytmia.

Intramuskulárna injekcia:

Roztok sa musí aplikovať hlboko intramuskulárne. Roztok s lidokaínom nesmie byť podaný intravenózne. Ak je celková denná dávka väčšia ako 2 g, je potrebné zvoliť intravenóznu aplikáciu.

V prípade ťažkých infekcií sa neodporúča intramuskulárna injekcia.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje objem rozpustenia pre každú veľkosť injekčnej liekovky:

Pokyny pre prípravu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Cefotaxím nesmú užívať pacienti:

• – ktorí sú precitlivení na liečivo cefotaxím alebo na iné cefalosporíny alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku,

• – u ktorých boli v minulosti zaznamenané priame a/alebo závažné krížové alergické reakcie (hypersenzitivita) na akékoľvek beta-laktámové antibiotikum (napr. penicilín) (pozri časť 4.4).

Pre liekové formy s obsahom lidokaínu:

• – v minulosti zaznamenaná hypersenzitivita na lidokaín alebo iné lokálne anestetiká amidového typu

• – srdcová blokáda bez kardiostimulátora

• – závažné zlyhanie srdca

• – podanie intravenóznou cestou

• – dojčatá mladšie ako 30 mesiacov

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Anafylaktické reakcie

U pacientov, ktorým sa podával cefotaxím, boli zaznamenané závažné hypersenzitívne reakcie, vrátane fatálnych (pozri časti 4.3 a 4.8).

Ak sa vyskytnú hypersenzitívne reakcie, liečba musí byť ukončená a musí sa zahájiť vhodná pohotovostná liečba. Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí už mali akúkoľvek alergickú reakciu na penicilíny alebo akékoľvek iné betalaktámové antibiotiká, ktorá sa vyskytla ako krížová reakcia (pre kontraindikácie v dôsledku známych hypersenzitívnych reakcií pozri časť 4.3).

Pacienti s renálnou insuficienciou

Dávka by mala byť upravená podľa vypočítaného klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2).

Opatrnosť je potrebná, keď sa cefotaxím podáva súbežne s aminoglykozidmi, probenecidom alebo inými nefrotoxickými liekmi (pozri časť 4.5). U týchto pacientov je potrebné sledovať funkciu obličiek, u starších pacientov a pacientov s už existujúcou poruchou funkcie obličiek.

Neurotoxicita

Vysoké dávky betalaktámových antibiotík, vrátane cefotaxímu, zvlášť u pacientov s obličkovou nedostatočnosťou, môžu viesť k encefalopatii (napr. poruchám vedomia, abnormálnym pohybom a kŕčom) (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytnú takéto reakcie, je potrebné pacientov upozorniť, aby okamžite kontaktovali svojho lekára pred pokračovaním v liečbe.

Astma

Cefotaxím sa má opatrne podávať pacientom s alergickou anamnézou a astmou.

Závažné bulózne reakcie

U cefotaxímu boli zaznamenané závažné bulózne kožné reakcie ako Stevensov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8). V prípade výskytu kožnej a/alebo mukóznej reakcie je potrebné pacientov upozorniť, aby okamžite kontaktovali svojho lekára pred pokračovaním v liečbe.

Srdcové a cievne reakcie

Zvláštna pozornosť je potrebná za účelom zníženia rizika srdcových arytmií. Je potrebné dodržiavať odporúčanú dobu podávania injekčného alebo infúzneho roztoku (pozri časť 4.2).

Zvláštna pozornosť je potrebná za účelom zníženia rizika tromboflebitídy. Je potrebné dodržiavať odporúčanú dobu podávania injekčného alebo infúzneho roztoku (pozri časť 4.2).

Superinfekcia

Podobne ako u iných širokospektrálnych antibiotík, dlhotrvajúce podávanie môže vyvolať nadmerný rast necitlivých mikroorganizmov, čo si môže vyžadovať ukončenie liečby. Ak sa počas liečby vyvinie superinfekcia, je potrebné, ak je to klinicky nevyhnutné, zahájiť špecifickú antimikrobiálnu liečbu.

Ochorenie vyvolané Clostridium difficile (napr. pseudomembranózna kolitída)

Pri používaní širokospektrálnych antibiotík bolo hlásené ochorenie vyvolané Clostridium difficile (napr. pseudomembranózna kolitída). U pacientov, u ktorých sa objaví silná hnačka počas alebo po skončení podávania cefotaxímu, je preto dôležité zvážiť túto diagnózu. Hnačka, najmä ak je ťažká a/alebo pretrvávajúca, ktorá sa vyskytne počas liečby alebo v prvých týždňoch po jej ukončení, môže byť príznačná pre ochorenie vyvolané Clostridium difficile. Závažnosť ochorenia vyvolaného Clostridium difficile môže siahať od mierneho po životohrozujúce a jeho najzávažnejšou formou je pseudomembranózna kolitída. Je potrebné vyšetriť prítomnosť toxínu C. difficile a v prípade podozrenia na kolitídu liečbu cefotaxímom zastaviť. Diagnózu tohto zriedkavého, ale možného fatálneho stavu môže potvrdiť detekcia toxínu, endoskopia a/alebo histológia. V prípade podozrenia na diagnózu pseudomembranóznej kolitídy je potrebné okamžite ukončiť liečbu cefotaxímom a bezodkladne zahájiť vhodnú špecifickú antibiotickú liečbu (napr. perorálnym vankomycínom alebo metronidazolom). Ochorenie vyvolané Clostridium difficile môže sprevádzať zápcha. Nemajú sa podávať lieky zabraňujúce peristaltike čriev.

Hematologické reakcie

Počas liečby cefotaxímom sa môžu vyvinúť hematologické abnormality (leukopénia, neutropénia a zriedkavejšie agranulocytóza). Preto je potrebné sledovať krvný obraz v prípade, ak liečba trvá dlhšie ako 7 dní. V prípade neutropénie (<1400 neutrofilov/mm3) sa musí liečba prerušiť.

Upozornenia k podávaniu

Nemiešajte aminoglykozidy a cefotaxím v tej istej injekčnej striekačke alebo perfúznych tekutinách.

Rýchle intravenózne podanie cefotaxímu môže vyvolať potenciálne život ohrozujúcu arytmiu (pozri časť 4.8). Je potrebné dodržať odporúčaný čas na podanie injekcie alebo infúzie (pozri časť 4.2).

Osobitnú starostlivosť je potrebné venovať za účelom zníženia rizika tromboflebitídy. Je potrebné dodržať odporúčaný čas na podanie injekcie alebo infúzie (pozri časť 4.2).

V prípade intramuskulárneho podania cefotaxímu s lidokaínom je potrebné zohľadniť súhrn charakteristických vlastností lieku obsahujúceho lidokaín (pozri aj časť 4.3).

Príjem sodíka

Pri predpisovaní pacientom vyžadujúcim retenciu sodíka je potrebné vziať do úvahy obsah sodíka v cefotaxíme (2,09 mmol/g).

Účinky pri laboratórnych testoch

Tak ako u iných cefalosporínov sa u niektorých pacientov liečených cefotaxímom zistili pozitívne výsledky Coombsovho testu (pozri časť 4.8). Tento fenomén môže ovplyvniť výsledky krížovej krvnej skúšky.

Pri použití redukčných činidiel (Benediktov alebo Fehlingov roztok, alebo tablety Clinitest) sa môže objaviť falošne pozitívna reakcia na glukózu, nie však pri použití testov založených na špecifických enzýmoch (metódy oxidázy glukózy).

4.5 Liekové a iné interakcie

Urikosuriká:

Probenecid zasahuje do renálneho tubulárneho transferu cefotaxímu, čím zvyšuje expozíciu cefotaxímu o 2-násobok a v terapeutickej dávke znižuje renálny klírens približne na polovicu.

Vzhľadom k veľkému terapeutickému indexu cefotaxímu nie je potrebná žiadna úprava dávkovania u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Úprava dávky môže byť potrebná u pacientov s poruchou funkcie obličiek (pozri časti 4.4 a 4.2).

Perorálna antikoncepcia:

Účinnosť perorálnej antikoncepcie sa môže pri súbežnom podávaní s cefotaxímom znížiť. Preto sa počas liečby cefotaxímom majú používať aj ďalšie metódy antikoncepcie.

Aminoglykozidové antibiotiká a diuretiká:

Rovnako ako iné cefalosporíny, cefotaxím môže zosilniť nefrotoxický účinok nefrotoxických liekov, ako sú aminoglykozidy alebo silné diuretiká (napr. furosemid).

U týchto pacientov musí byť monitorivaná renálna funkcia (pozri časť 4.4).

Bakteriostatické antibiotiká:

Cefotaxím sa nesmie kombinovať s bakteriosta­tickými antibiotikami (napr. tetracyklínmi, erytromycínom a chloramfenikolom) z dôvodu možnosti antagonistického účinku.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita:

Bezpečnosť použitia cefotaxímu u gravidných žien sa nestanovila.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky vzhľadom na reprodukčnú toxicitu. Neexistujú však žiadne adekvátne a dobre kontrolované štúdie u tehotných žien.

Cefotaxim prechádza placentárnou bariérou. Preto by cefotaxím by nemal byť používaný počas tehotenstva, iba ak očakávaný prínos prevažuje nad akýmikoľvek potenciálnymi rizikami.

Laktácia:

Cefotaxím prechádza do materského mlieka

Nie je možné vylúčiť ovplyvnenie fyziologickej črevnej flóry kojeného dojčaťa vedúce k hnačke, osídleniu kvasinkovými plesňami a precitlivelosti dojčaťa.

Preto je potrebné rozhodnúť, či sa má prerušiť dojčenie alebo liečba, pričom je potrebné vziať do úvahy prínos kojenia pre dieťa a prínos liečby pre matku.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nebol preukázaný priamy vplyv cefotaxímu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Vysoké dávky cefotaxímu, zvlášť u pacientov s renálnou insuficienciou, môžu spôsobiť encefalopatiu (napr. poruchy vedomia, abnormálne pohyby a kŕče) (pozri časť 4.8). Pacienti majú byť upozornení, že pri výskyte takýchto symptómov nesmú viesť vozidlo a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Približne u 5 % všetkých liečených pacientov možno očakávať nežiaduce účinky. Tieto nežiaduce účinky sú väčšinou závislé na dávke vzhľadom k farmakologickým účinkom lieku.

*post-marketingové skúsenosti

Jarisch-Herxheimerove reakcie

Pri liečbe boreliózy sa môže počas prvého dňa liečby objaviť Jarisch-Herxheimerova reakcia.

Po niekoľko týždňovej liečbe boreliózy bol hlásený výskyt jedného alebo viacerých z nasledujúcich symptómov: kožné vyrážky, svrbenie, horúčka, leukopénia, zvýšená hladina pečeňových enzýmov, sťažené dýchanie, celkový nepokoj.

Hepatobiliárne poruchy

Bolo pozorované zvýšenie pečeňových enzýmov (ALAT, ASAT, LDH, gamma-GT a/alebo alkalická fosfatáza) a/alebo bilirubínu. Tieto laboratórne abnormality môžu zriedkavo dvojnásobne prekročiť horný limit normálneho rozpätia a vyvolať obraz poškodenia pečene, zvyčajne cholestatické a najčastejšie asymptomatické.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Symptómy:

Prípady akútnej intoxikácie cefotaxímom nie sú publikované. Symptómy predávkovania môžu do značnej miery korešpondovať s profilom vedľajších účinkov.

V prípade predávkovania (najmä pri renálnej insuficiencii) je riziko reverzibilnej encefalopatie.

Liečba:

V prípade predávkovania je potrebné prerušiť podávanie cefotaxímu a zahájiť podpornú liečbu, ktorá zahŕňa opatrenia na urýchlenie jeho eliminácie, a symptomatickú liečbu nežiadúcich reakcií (napr. kŕče).

Cefotaxím je hemodialyzovateľný. Hemodialýza alebo peritoneálna dialýza je možná v prípade toxických reakcií alebo zhoršenej funkcii obličiek.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterape­utická skupina:

Cefotaxím je parenterálne betalaktámové antibiotikum zo skupiny cefalosporínov, cefalosporíny tretej generácie, ATC Kód: J01DD01

Mechanizmus účinku

Baktericídna aktivita cefotaxímu vyplýva z inhibície syntézy bakteriálnej bunkovej steny (počas periódy rastu) a je spôsobená inhibíciou proteínov viazaných na penicilín (PBPs) tak ako transpeptidázy.

Rozsah baktericídneho účinku závisí od časového intervalu, keď sérová hladina prevýši minimálnu inhibičnú koncentráciu (MIC) patogénu.

Mechanizmus rezistencie

Rezistencia voči cefotaxímu môže byť spôsobená nasledovnými mechanizmami:

• inaktivácia betalaktamáz. Cefotaxím môže byť hydrolyzovaný určitými beta-laktamázami, najmä rozšíreným spektrom beta-laktamáz (ESBL), ktoré možno nájsť v kmeňoch Escherichia coli alebo Klebsiella pneumoniae, alebo v chromozomálne kódovaných enzýmoch produkovaných len v prítomnosti substrátu alebo konštitutívnymi betalaktamázami typu AmpC, ktoré môžu byť detekované v Enterobacter cloacae. Preto infekcie spôsobené patogénmi s indukovateľnými, chromozomálne kódovanými AmpC-beta-laktamázami nemajú byť liečené cefotaxímom ani v prípade preukázanej in-vitro citlivosti kvôli riziku selekcie mutantov s konštitutívnym, potlačeným vyjadrením AmpC-betalaktamáz.
• znížená afinita PBP voči cefotaxímu. Získaná rezistencia pneumokokov a iných streptokokov je spôsobená zmenami už existujúcich PBP ako dôsledok procesu mutácie. V protiklade s tým je v súvislosti so stafylokokom rezistentným na meticilín (oxacilín) vytvorenie ďalších PBP so zníženou afinitou voči cefotaxímu zodpovedné za rezistenciu.
• nedostatočný prienik cefotaxímu cez vonkajšie bunkové membrány gram-negatívnych baktérií, čo spôsobuje nedostatočnú inhibíciu PBP.
• prítomnosť transportného mechanizmu (efluxné pumpy) schopného aktívne transportovať cefotaxím z bunky.

Dochádza k úplnej krížovej rezistencii cefotaxímu s ceftriaxónom a čiastočne s ostatnými penicilínmi a cefalosporínmi.

Kritické hodnoty:

Boli definované nasledovné minimálne inhibičné koncentrácie pre citlivé a rezistentné baktérie:

EUCAST (Európsky výbor pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti) kritické hodnoty Verzia 1.1, apríl 2010:

hodnoty***

Pre Staphylokoka spp. sa používajú výsledky testovania meticilínu. Stafylokok rezistentný voči oxacilínu je hodnotený ako rezistentný voči cefalosporínom.

• * Pre Streptokoka spp. (skupiny A, B, C a G) sa použije výsledok testu na penicilín G.

• * ** Všeobecne založená na sérovej farmakokinetike.

Prevalencia získanej rezistencie sa môže pre jednotlivé kmene geograficky a časovo líšiť a najmä pri liečbe ťažkých infekcií je potrebné poznať lokálne informácie o rezistencii. Akje účinnosť cefotaxímu, spôsobená lokálnou prevalenciou rezistencie v liečbe niektorých infekcií sporná, požaduje sa stanovisko odborníka ohľadne výberu terapie. Najmä v prípade závažných infekcií alebo zlyhaní liečby je mikrobiologická diagnostika vrátane overenia mikróbov na ich citlivosť potrebná.

Prevalencia získanej rezistencie v Nemecku na základe údajov z posledných 5 rokov národných výskumných projektov a štúdií o rezistencii (december 2009) v Nemecku.

Zvyčajne citlivé kmene

Gram-pozitívne aeróby

Staphylococcus aureus citlivé na meticilín (MSSA)

Streptococcus agalactiae

Streptococcus pneumoniae (vrát. kmeňov odolných voči penicilínu)

Streptococcus pyogenes

Gram-negatívne aeróby

Borrelia burgdorferi°

Haemophilus influenzae

Moraxella catarrhalis°

Morganella morganii

Neisseria gonorrhoeae°

Neisseria meningitidis°

Proteus mirabilis%

Kmene, ktoré môžu byť problematické z dôvodu získanej

rezistencie

Gram-pozitívne aeróby

Staphylococcus aureus$

Staphylococcus epidermidis+

Staphylococcus haemolyticus+

Staphylococcus hominis+

Gram-negatívne aeróby

Citrobacter freundii

Enterobacter aerogenes

Enterobacter cloacae

Escherichia coli%

Klebsiella oxytoca%

Klebsiella pneumoniae%

Proteus vulgaris

Serratia marcescens

Anaeróby

Bacteroides fragilis

Inherentne rezistentné kmene

Gram-pozitívne aeróby

Enterococcus spp.

Listeria monocytogenes

Staphylococcus aureus rezistentný voči meticilínu (MRSA)

Gram-negatívne aeróby

Acinetobacter baumannii

Pseudomonas aeruginosa

Stenotrophomonas maltophilia

Anaeróby

Clostridium difficile

Iné aeróby

Chlamydia spp.

Chlamydophila spp.

Legionella pneumophila

Mycoplasma spp.

Treponema pallidum

° Nie sú k dispozícii aktuálne údaje zo sledovania. Predpokladá sa citlivosť v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami.

+V aspoň jednom regióne je podiel rezistencie > 50 %.

% Kmene produkujúce rozšírené spektrum betalaktamáz (ESBL) sú vždy rezistentné.

$ Na území spoločenstva je miera rezistencie získaných infekcií < 10 %.

Cefotaxím nie je vhodný na liečbu syfilisu (lues). S infekciami spôsobenými Samonella typhi, paratyphi A a B nie sú dostatočné klinické skúsenosti.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia:

Cefotaxím je určený pre parenterálnu aplikáciu. Priemerná maximálna koncentrácia 5 minút po intravenóznom podaní je asi 81–102 mg/l po dávke 1 g cefotaxímu a asi 167–214 mg/l 8 minút po 2 g dávke. Intramuskulárna injekcia vykazuje priemernú maximálnu plazmatickú koncentráciu 20 mg/l počas 30 minút po 1 g dávke.

Distribúcia:

Cefotaxím má dobrý prienik do jednotlivých priestorov. Je možné rýchlo dosiahnuť terapeutickú hladinu lieku prekračujúcu minimálnu inhibičnú hladinu pre bežné patogény. Koncentrácie v likvore sú nízke, ak nedošlo k zápalu mozgových blán, ale cefotaxím zvyčajne prechádza hemato-encefalickou bariérou pri hladinách nad MIC citlivých patogénov v prípade zápalu mozgových blán (3–30 ^g/ml). Koncentrácie cefotaxímu (0,2 – 5,4 ^g/ml), inhibičné pre väčšinu gram-negatívnych baktérií, sú dosiahnuté v hnisavých hlienoch, prieduškových sekrétoch a pleurálnej tekutine

po dávkach 1 až 2 g. Koncentrácie po terapeutických dávkach, ktoré môžu byť účinné proti najcitlivejším organizmom, sú podobne dosiahnuté v ženských pohlavných orgánoch, výtokoch pri zápale stredného ucha, tkanivách prostaty, intersticiálnej tekutine, peritoneálnej tekutine a stene žlčníka. Vysoké koncentrácie cefotaxímu a O-desacetyl-cefotaxímu sú dosiahnuté v žlči. Cefotaxím prechádza placentou a dosahuje vysoké koncentrácie v tekutine a tkanivách plodu (až 6 mg/kg). Malé množstvo cefotaxímu preniká do materského mlieka.

Približne 25 – 40 % cefotaxímu sa viaže na bielkoviny.

Zjavný distribučný objem cefotaxímu je 21 – 37 l po 1 g intravenóznej infúzii počas 30 minút.

Biotransformácia:

Cefotaxím je u človeka čiastočne metabolizovaný. Približne 15 – 25 % parenterálnej dávky sa metabolizuje na metabolit O-desacetyl-cefotaxím, ktorý má tiež vlastnosti antibiotika.

Eliminácia:

Hlavným vylučovacím orgánom cefotaxímu a O-desacetyl-cefotaxímu sú obličky. Len malé množstvo (2 %) cefotaxímu sa vylučuje žlčou. Močom sa v priebehu 6 hodín vylúči 40 – 60 % podanej dávky cefotaxímu ako nezmenený cefotaxím a 20 % ako O-desacetyl-cefotaxím. Po podaní rádioaktívne označeného cefotaxímu je možné viac ako 80 % znova nájsť v moči, z toho 50 – 60 % je nezmený cefotaxím a zvyšok sú metabolity.

Celkový klírens cefotaxímu je 240 – 390 ml/min. a renálny klírens je 130 – 150 ml/min.

Sérový polčas cefotaxímu je zvyčajne okolo 50–80 min. a O-desacetyl-cefotaxímu okolo 90 minút. U starších ľudí je sérový polčas cefotaxímu 120 – 150 min.

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 3 – 10 ml/min.) sa môže sérový polčas cefotaxímu zvýšiť na 2,5 – 3,6 hodín.

Po intravenóznom podaní 1000 mg alebo intramuskulárnom podaní 500 mg nedochádza ku kumulácii po dobu 10 alebo 14 dní.

U novorodencov je farmakokinetika ovplyvnená tehotenstvom a chronologickým vekom, je predĺžený polčas u predčasne narodených detí a novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou rovnakého veku.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Cefotaxím prechádza placentou. Po intravenóznej aplikácii 1 g cefotaxímu bola počas pôrodu v pupočnej šnúre nameraná sérová hodnota 14 ^g/ml v prvých 90 minútach po aplikácii, ktorá klesla na približne 2,5 ^g/ml do konca druhej hodiny po aplikácii. V plodovej vode bola nameraná najvyššia koncentrácia 6,9 ^g/ml po 3 – 4 hodinách. Táto hodnota je vyššia ako MIC pre väčšinu gram-negatívnych baktérií.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Žiadne.

6.2 Inkompatibility

Cefotaxím sa nemá miešať s inými antibiotikami v tej istej injekčnej striekačke alebo infúznom roztoku. To platí najmä pre aminoglykozidy. Ak sa majú aplikovať oba lieky – cefotaxím a aminoglykozidy, tieto lieky majú byť podávané oddelene a do rôznych miest. Cefotaxím nemá byť rozpustený v roztoku s pH-hodnotou viac ako 7,5; napr. hydrouhličitanu sodného.

6.3 Čas použiteľnosti

0,5 g prášok na injekčný roztok: 3 roky

• 1 g prášok na injekčný alebo infúzny roztok: 3 roky

• 2 g prášok na injekčný alebo infúzny roztok: 3 roky

Chemická a fyzikálna stabilita po rekonštitúcii bola preukázaná počas 24 hodín pri teplote 4 °C a 12 hodín pri teplote 25 °C.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Keď sa nepoužije okamžite, za dobu použiteľnosti a podmienky uchovávania pred použitím je zodpovedný používateľ, pričom doba použiteľnosti bežne nemá byť dlhšia ako 24 hodín pri teplote 2 až 8 °C, ak príprava a riedenie neprebehli za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Prášok na injekčný roztok a prášok na injekčný alebo infúzny roztok:

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Pre uchovávanie pripraveného roztoku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

0,5 g: Injekčná liekovka zo skla (typ II, nominálny objem 15 ml) s chlórbutylovou gumovou zátkou, uzatvorená žltým hliníkovým uzáverom.

• 1 g: Injekčná liekovka zo skla (typ II, nominálny objem 15 ml) s chlórbutylovou gumovou zátkou, uzatvorená modrým hliníkovým uzáverom.

• 2 g: Injekčná liekovka zo skla (typ II, nominálny objem 50 ml) s chlórbutylovou gumovou zátkou, uzatvorená červeným hliníkovým uzáverom.

Veľkosť balenia:

0,5 g: 1, 5, 10 a 50 injekčných liekoviek

• 1 g: 1, 5, 10 a 50 injekčných liekoviek

• 2 g: 1, 5, 10 a 50 injekčných liekoviek

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia .

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

• (Pre potrebné doporučenie dávkovania – pozri časť 4.2.)

Kompatibilita:

Cefotaxim Eberth je kompatibilný s:

0,9% roztokom chloridu sodného; 5% alebo 10% roztokom glukózy; Ringerovým-laktátovým roztokom; 1,0% roztokom lidokaínu.

• – Prípravu roztoku je potrebné uskutočniť v aseptických podmienkach.

• – Pripravený roztok je potrebné podať okamžite.

• – Akýkoľvek nepoužitý roztok je potrebné zlikvidovať.

Tabuľka roztokov (intramuskulárne podanie):

Veľkosť liekovky Pridané rozpúšťadlo

0,5 g 2 ml

1 g 4 ml

Tabuľka roztokov (intravenózne podanie – rýchle):

Veľkosť liekovky Pridané rozpúšťadlo Približný využiteľný

objem

• 1 g 4 ml 4,5 ml

• 2 g 40 – 50 ml 41 – 51 ml

Tabuľka roztokov (intravenózne podanie – pomalé):

Intravenózna infúzia:

Cefotaxim Eberth 1 g alebo 2 g: Príprava rýchlej intravenóznej infúzie

Pre rýchlu intravenóznu infúziu sa 1 g alebo 2 g Cefotaximu Eberth rozpustia v 40 – 50 ml vody na injekciu alebo v inom kompatibilnom roztoku na infúziu ako je uvedené vyššie (napr. v 10% roztoku glukózy).

Krok 1: Pridajte 15 ml roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) alebo iného kompatibilného roztoku na infúziu do jednej liekovky Cefotaxim Eberth 1 g, čím vznikne koncentrácia 64,9 mg/ml.

Krok 2: Pretrepávajte liekovku, až kým sa všetok prášok nerozpustí.

Krok 3: Odoberte vypočítanú dávku (pozri časť 4.2) pomocou injekčnej striekačky a ihly a zrieďte ďalej na 40 – 50 ml s roztokom chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) alebo s iným kompatibilným infúznym roztokom, čím vznikne koncentrácia 25 mg – 20 mg/ml.

Cefotaxim Eberth 2 g: Príprava pomalej intravenóznej infúzie

Cefotaxim Eberth 2 g sa rozpustí v 100 ml vhodného roztoku napr. v 0,9% roztoku chloridu sodného alebo v izotonickom roztoku glukózy alebo inom kompatibilnom roztoku na infúziu ako je uvedené vyššie (pozri „Kompatibility“).

Pre prípravu 2 g roztoku cefotaxímu na infúziu je potrebná jedna 50 ml injekčná liekovka Cefotaxim Eberth 2 g, fľaša so 100 ml roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) na infúziu a sterilné transferové zariadenie. Transferové zariadenie prepravuje alebo mieša sterilné kvapaliny v uzatvorenom systéme.

Krok 1: Spojte transferové zariadenie s fľašou sterilného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) na infúziu alebo s iným schváleným zrieďovacím systémom prepichnutím zariadenia cez

plastický uzáver fľaše.

Krok 2: Pripojte ďalšiu stranu transferového zariadenia cez uzáver fľaše s 2 g cefotaxímu prášku na prípravu infúzie.

Krok 3: Premiešajte izotonický roztok s práškom cefotaxímu pretrepávaním injekčnej liekovky, až kým sa nerozpustí všetok prášok.

Krok 4: Prečerpajte všetok roztok do 100 ml injekčnej liekovky a odpojte injekčnú liekovku s cefotaxímom od transferového zariadenia.

Krok 5: Pripojte zariadenie pre infúziu na hrot vrcholu 100 ml injekčnej liekovky, ktorá je naplnená s rozpusteným cefotaxímom a spustite infúziu.

Použitie u detskej populácie (intravenózna infúzia):

• 1) Pridajte 15 ml roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) alebo iného kompatibilného infúzneho roztoku do jednej liekovky Cefotaxim Eberth 1 g, čím vznikne koncentrácia 64,9 mg/ml.

• 2) Pretrepávajte liekovku, až kým sa všetok prášok nerozpustí.

• 3) Odoberte vypočítanú dávku (pozri časť 4.2) pomocou injekčnej striekačky a ihly a zrieďte ďalej na 40 – 50 ml s roztokom chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) alebo s iným kompatibilným infúznym roztokom.

Pre čas použiteľnosti a podmienky skladovania po rozpustení, pozri časť 6.3.

Intravenózna injekcia:

Cefotaxim Eberth 0,5 g sa rozpustí v 2 ml vody na injekciu alebo Cefotaxim Eberth 1 g sa rozpustí

v 4 ml vody na injekciu a Cefotaxim Eberth 2 g sa rozpustí v 10 ml vody na injekciu.

Intramuskulárna injekcia:

Cefotaxim Eberth 0,5 g sa rozpustí v 2 ml vody na injekciu alebo Cefotaxim Eberth 1,0 g sa rozpustí v 4 ml vody na injekciu.

Aby sa predišlo bolesti spôsobenej injekciou, Cefotaxim Eberth 0,5 g sa môže rozpustiť v 2 ml 1% injekčného roztoku lidokaín-hydrochloridu alebo Cefotaxim Eberth 1 g sa môže rozpustiť v 4 ml 1% injekčného roztoku lidokaín-hydrochloridu (len pre dospelých).

Po príprave má byť roztok číry a bledožltý až žltohnedý. Nepoužívajte roztok, ak sú viditeľné akékoľvek častice. Len na jednorazové použitie.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Dr. Friedrich Eberth Arzneimittel GmbH

Am Bahnhof 2

92289 Ursensollen

Germany

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

15/0332/10-S

15/0333/10-S

15/0334/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 01. júna 2010

Dátum posledného predĺženia registrácie: 29. júna 2011