Súhrnné informácie o lieku - Contiroxil 20 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
1. NÁZOV LIEKU
Contiroxil 10 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Contiroxil 20 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Contiroxil 10 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 10 mg oxykodóniumchloridu, čo zodpovedá 9,0 mg oxykodónu.
Contiroxil 20 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 20 mg oxykodóniumchloridu, čo zodpovedá 17,9 mg oxykodónu.
Pomocná látka so známym účinkom:
Contiroxil 10 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 67,9 mg laktózy.
Contiroxil 20 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 60,3 mg laktózy.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tablety s predĺženým uvoľňovaním
Contiroxil 10 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Biele, okrúhle, bikonvexné tablety s predĺženým uvoľňovaním.
Contiroxil 20 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Ružové, okrúhle, bikonvexné tablety s predĺženým uvoľňovaním.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Silná bolesť, ktorú je možné primerane zvládnuť len opioidnými analgetikami.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie závisí od intenzity bolesti a individuálnej citlivosti pacienta na liečbu. Všeobecné odporúčania pre dávkovanie sú nasledovné:
Dospelí a dospievajúci vo veku 12 rokov a viac
Titrácia a úprava dávky
Začiatočná dávka u pacientov, ktorým sa doposiaľ nepodávali opioidy, je spravidla 10 mg oxykodóniumchloridu podávaných v 12 hodinových intervaloch. Pre niektorých pacientov môže byť prospešná začiatočná dávka 5 mg, aby sa minimalizoval výskyt vedľajších účinkov.
Pacienti, ktorí už užívajú opioidy, môžu začať liečbu vyššími dávkami, .pričom je potrebné vziať do úvahy ich skúsenosť s predchádzajúcou liečbou opioidmi.
Pre dávkovanie, ktoré nie je možné realizovať/uskutočniť týmto liekom, sú k dispozícii iné sily a lieky.
Podľa dobre kontrolovaných klinických štúdií 10–13 mg oxykodóniumchloridu zodpovedá približne 20 mg morfínsulfátu, obidve vo forme s predĺženým uvoľňovaním.
Vzhľadom na individuálne rozdiely v citlivosti na rôzne opioidy sa odporúča, aby pacienti po prechode z iných opioidov začali s konzervatívnou liečbou Contiroxilom v dávke zodpovedajúcej 5075 % vypočítanej dávky oxykodónu.
Niektorí pacienti, ktorí užívajú Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním podľa pevne stanovenej schémy dávkovania, potrebujú ako rýchlu pomoc na zvládnutie náhleho zhoršenia bolesti analgetiká s okamžitým uvoľňovaním. Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním nie sú indikované na liečbu akútnej bolesti a/alebo náhleho zhoršenia bolesti. Jednorazová dávka analgetík s okamžitým uvoľňovaním sa má rovnať 1/6 ekvianalgetickej dennej dávky Contiroxilu. Použitie tejto rýchlej pomoci na zvládnutie náhleho zhoršenia bolesti viac ako dvakrát denne indikuje, že dávku Contiroxilu je potrebné zvýšiť. Kým sa dosiahne stabilné dávkovanie lieku dvakrát denne, dávka sa nemá upravovať častejšie ako raz za 1–2 dni.
Po zvýšení dávky z 10 mg na 20 mg užívaných každých 12 hodín sa má dávka zvyšovať po krokoch predstavujúcich približne 1/3 dennej dávky. Cieľom je dosiahnutie špecifického dávkovania pre pacienta s podávaním lieku dvakrát denne, ktoré zabezpečí dostatočnú analgéziu s tolerovateľnými nežiaducimi účinkami a s čo najnižším použitím analgetík s okamžitým uvoľňovaním ako rýchlej pomoci, pokiaľ je liečba bolesti potrebná.
Pre väčšinu pacientov je vhodné rovnomerné rozdelenie (rovnaká dávka ráno a večer) podľa pevne stanovenej schémy (každých 12 hodín). Pre niektorých pacientov môže byť prospešné nerovnomerné podávanie lieku. Vo všeobecnosti je potrebné vybrať najnižšiu účinnú analgetickú dávku. Na liečbu bolesti nemalígneho pôvodu je zvyčajne dostatočná denná dávka 40 mg, ale môžu byť potrebné vyššie dávky. Pacienti s bolesťou spojenou s karcinómom môžu vyžadovať dávkovanie 80 až 120 mg, ktoré môže byť v individuálnych prípadoch zvýšené až do 400 mg. Ak sú dokonca potrebné vyššie dávky, dávku je potrebné stanoviť individuálne, aby sa dosiahla rovnováha medzi účinnosťou liečby a toleranciou a rizikom nežiaducich účinkov.
Spôsob podávania
Na perorálne použitie.
Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním sa majú užívať dvakrát denne podľa pevne stanovenej schémy pri určenom dávkovaní.
Tablety s predĺženým uvoľňovaním sa môžu užívať s jedlom alebo nezávisle od jedla, s dostatočným množstvom tekutiny. Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním sa musia prehltnúť, nesmú sa hrýzť.
Dĺžka liečby
Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním sa nemajú užívať dlhšie, ako je to nutné. Ak je potrebná dlhodobá liečba kvôli typu a závažnosti ochorenia, vyžaduje sa starostlivé a pravidelné sledovanie, aby sa zistilo, či a do akej miery má liečba pokračovať.
Ukončenie liečby
Ak pacient už nepotrebuje liečbu oxykodónom, je vhodné postupne znižovať dávku, aby sa zabránilo abstinenčným príznakom.
Deti vo veku do 12 rokov
Použitie Contiroxilu sa u detí vo veku do 12 rokov neodporúča.
Starší ľudia
Na kontrolu bolesti sa má podať najnižšia dávka stanovená dôkladnou titráciou.
Pacienti s poškodenou funkciou obličiek alebo pečene
Úvodná dávka si vyžaduje konzervatívny prístup u týchto pacientov. Odporúčaná úvodná dávka u dospelých sa má znížiť o 50 % (napr. celková denná dávka 10 mg perorálne u pacientov doteraz neliečených opioidmi) a každému pacientovi sa má dávka titrovať na príslušnú kontrolu bolesti v závislosti od jeho klinického stavu.
Osobitné skupiny pacientov
Rizikoví pacienti, napríklad pacienti s nízkou telesnou hmotnosťou alebo pomalým metabolizmom liekov, ktorí doposiaľ neužívali opioidy, majú začať užívať polovicu odporúčanej dávky pre dospelých. Preto najnižšia odporúčaná dávka uvedená v SPC, t.j. 10 mg, nemusí byť vhodná ako začiatočná dávka. Titrácia dávky sa má vykonať podľa individuálneho klinického stavu.
Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním sa nesmú užívať s alkoholickými nápojmi.
4.3 Kontraindikácie
- Precitlivenosť na oxykodóniumchlorid alebo na ktorékoľvek pomocné látky uvedené v časti 6.1.
- Ťažká respiračná depresia s hypoxiou a/alebo hyperkapniou.
- Ťažká chronická obštrukčná choroba pľúc.
- Cor pulmonale.
- Ťažká bronchiálna astma.
- Paralytický ileus.
- Akútne brucho, spomalené žalúdočné vyprázdňovanie.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním sa neštudovali u detí mladších ako 12 rokov. Keďže sa bezpečnosť a účinnosť tabliet nedokázala, použitie u detí mladších ako 12 rokov sa preto neodporúča.
Opatrnosť sa vyžaduje u starších alebo oslabených pacientov, pacientov so závažným poškodením funkcie pľúc, pečene alebo obličiek, myxedémom, hypotyreoidizmom, Addisonovou chorobou, adrenokortikálnou insuficienciou, toxickou psychózou (napr. alkohol), hypertrofiou prostaty, alkoholizmom, známou závislosťou na opioidoch, delirium tremens, pankreatitídou, zápalovým ochorením čriev, ochorením žlčových ciest, žlčníkovou alebo obličkovou kolikou, stavmi so zvýšeným intrakraniálnym tlakom, poruchami regulácie krvného obehu (napr. hypotenzia, hypovolémia), epilepsiou alebo sklonom ku záchvatom a u pacientov užívajúcich inhibítory MAO.
Rovnako ako všetky opioidné prípravky, aj lieky s obsahom oxykodónu sa majú používať s opatrnosťou po operácii brucha, pretože je známe, že opioidy poškodzujú črevnú motilitu a nesmú sa používať, kým si lekár nie je istý normálnou funkciou čriev.
Pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene je potrebné starostlivo sledovať.
Najvýznamnejším rizikom, ktoré opioidy vyvolávajú, je respiračná depresia a s najväčšou pravdepodobnosťou sa vyskytuje u starších alebo oslabených pacientov. Útlm dýchania, ktorý oxykodón spôsobuje, môže viesť k zvýšeniu koncentrácie oxidu uhličitého v krvi a následne v cerebrospinálnej tekutine. U predisponovaných pacientov môžu opioidy spôsobiť závažné zníženie krvného tlaku.
Dlhodobé užívanie Contiroxilu môže spôsobiť vývoj tolerancie, čo vedie k použitiu vyšších dávok, aby sa dosiahol požadovaný analgetický účinok. Existuje skrížená tolerancia na iné opioidy. Chronické užívanie Contiroxilu môže spôsobiť fyzickú závislosť. Po náhlom prerušení liečby sa môžu objaviť abstinenčné príznaky. Ak liečba oxykodónom nie je dlhšie potrebná, môže byť vhodné postupné znižovanie dennej dávky, aby sa zabránilo výskytu abstinenčného syndrómu. Abstinenčné príznaky zahŕňajú zívanie, mydriázu, slzenie, výtok z nosa, tras, hyperhidrózu, úzkosť, nepokoj, kŕče a nespavosť.
Veľmi zriedkavo sa môže objaviť hyperalgézia, ktorá nereaguje na ďalšie zvyšovanie dávky, najmä pri vysokých dávkach oxykodónu. Môže byť potrebné zníženie dávky oxykodónu alebo zmena na iné opioidy.
Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním majú potenciál vzniku primárnej závislosti. Ak ho však pacienti s chronickou bolesťou užívajú podľa pokynov, riziko rozvoja fyzickej a psychickej závislosti je výrazne znížené alebo je potrebné ho posudzovať odlišným spôsobom. O skutočnom výskyte psychickej závislosti pacientov s chronickou bolesťou nie sú dostupné žiadne údaje. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať preskripcii tohto lieku pacientom s anamnézou nadmerného užívania alkoholu a drog.
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním.
Tablety s predĺženým uvoľňovaním sa musia prehĺtať celé a nie zlomené, nemajú sa hrýzť ani drviť. Podanie zlomenej, rozhryzenej alebo rozdrvenej tablety oxykodónu s kontrolovaných uvoľňovaním, vedie k náhlemu uvoľneniu a k absorpcii potenciálne smrteľnej dávky oxykodónu (pozri časť 4.9).
V prípade podávania tohto lieku vo forme parenterálnej venóznej injekcie môžu pomocné látky obsiahnuté v tablete viesť k nekróze tkaniva, vzniku granulómov v pľúcach alebo iným závažným potenciálne fatálnym prípadom. Aby sa nenarušila schopnosť tabliet regulovať uvoľňovanie liečiva, tablety s predĺženým uvoľňovaním sa nesmú hrýzť, ani drviť. Podávanie rozhryzených alebo rozdrvených tabliet vedie k náhlemu uvoľneniu a k absorpcii potenciálne fatálnej dávky oxykodónu (pozri časť 4.9).
Súbežné užívanie alkoholu s Contiroxilom môže zvýšiť nežiaduce účinky Contiroxilu; je treba vyhnúť sa súbežnému užívaniu.
Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním sa neodporúčajú pred operáciou alebo počas prvých 1224 hodín po operácii.
4.5 Liekové a iné interakcie
Lieky tlmiace centrálny nervový systém (napr. sedatíva, hypnotiká, fenotiazíny, neuroleptiká, anestetiká, antidepresíva, svalové relaxanciá, antihistaminiká, antiemetiká) a iné opioidy alebo alkohol môžu zosilniť nežiaduce reakcie oxykodónu, najmä útlm dýchania. Inhibítory MAO spôsobujú excitáciu centrálneho nervového systému alebo depresiu spojenú s hypertenznou alebo hypotenznou krízou (pozri časť 4.4). Oxykodón sa má opatrne používať u pacientov, ktorým sa podávajú inhibítory MAO alebo dostali inhibítory MAO počas posledných dvoch týždňov (pozri časť 4.4).
Alkohol môže zvýšiť farmakodynamický účinok Contiroxilu; je treba vyhnúť sa súbežnému užívaniu.
Anticholínergiká (napr. neuroleptiká, antihistaminiká, antiemetiká, antiparkinsoniká) môžu zosilniť nežiaduce anticholínergické reakcie oxykodónu (ako je zápcha, suchosť v ústach a poruchy močenia).
Oxykodón sa metabolizuje hlavne prostredníctvom CYP3A4, s príspevkom CYP2D6. Aktivity týchto metabolických dráh spomaľujú alebo vyvolávajú rôzne súbežné lieky alebo diétne prvky.
CYP3A4 inhibítory, ako makrolidové antibiotiká (napr. klaritromycín, erytromycín a telitromycín), azolové antimykotiká (napr. ketokonazol, vorikonazol, itrakonazol a posakonazol), inhibítory proteázy (napr. boceprevir, ritonavir, indinavir, nelfinavir a sachinavir), cimetidín a grapefruitová šťava môžu znížiť klírens oxykodónu, čo spôsobí zvýšenie plazmatických koncentrácií oxykodónu. Z tohto dôvodu môže byť potrebné dávku oxykodónu upraviť.
Niektoré špecifické príklady sú uvedené nižšie:
- Itrakonazol, silný CYP3A4 inhibítor, podaný ako 200 mg perorálne počas piatich dní, zvýšil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne 2,4-krát väčšia (v rozsahu 1,53,4).
- Vorikonazol, CYP3A4 inhibítor, podaný ako 200 mg dvakrát denne počas štyroch dní (400 mg rovnako ako prvé dve dávky), zvýšil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne 3,6-krát väčšia (v rozsahu 2,7–5,6).
- Telitromycín, CYP3A4 inhibítor, podaný ako 800 mg perorálne počas štyroch dní, zvýšil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne 1,8-krát väčšia (v rozsahu 1,3–2,3).
- Grapefruitová šťava, CYP3A4 inhibítor, podaná ako 200 ml trikrát denne počas piatich dní, zvýšila AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne 1,7-krát väčšia (v rozsahu 1,1–2,1).
CYP3A4 induktory, ako rifampicín, karbamazepín, fenytoín a ľubovník bodkovaný môžu indukovať metabolizmus oxykodónu a spôsobiť zvýšenie klírensu oxykodónu, čo spôsobí zníženie plazmatických koncentrácií oxykodónu. Môže byť potrebné upraviť dávku oxykodónu.
Niektoré špecifické príklady sú uvedené nižšie:
- Ľubovník bodkovaný, CYP3A4 induktor, podaný ako 300 mg trikrát denne počas pätnástich dní, znížil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne o 50 % nižšia (v rozsahu 37–57 %).
- Rifampicín, CYP3A4 induktor, podaný ako 600 mg jedenkrát denne počas siedmich dní, znížil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne o 86 % nižšia.
Lieky, ktoré inhibujú aktivitu CYP2D6, ako paroxetín a chinidín môžu znížiť klírens oxykodónu, čo môže viesť k zvýšeniu plazmatických koncentrácii oxykodónu.
Pri súbežnom podávaní kumarínových antikoagulancií s Contiroxilom sa u jednotlivcov pozorovali klinicky významné zmeny v International Normalized Ratio (INR) v oboch smeroch.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Pokiaľ je to možné, tento liek nemajú užívať gravidné alebo dojčiace pacientky.
Gravidita
K dispozícii sú obmedzené údaje o používaní oxykodónu u gravidných žien. Novorodenci, ktorí sa narodili matkám užívajúcim opioidy počas posledných 3 až 4 týždňov pred pôrodom, majú byť monitorovaní z dôvodu respiračnej depresie. U novorodencov matiek, ktoré boli liečené oxykodónom, sa môžu pozorovať abstinenčné príznaky.
Laktácia
Oxykodón sa môže vylučovať do materského mlieka a môže u novorodenca vyvolať respiračnú depresiu. Preto oxykodón nemajú užívať dojčiace matky.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Oxykodón môže narušiť ostražitosť a reaktivitu do takej miery, že schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje je ovplyvnená alebo úplne potlačená. Všeobecný zákaz viesť vozidlá nie je pri stabilnej liečbe potrebný. Ošetrujúci lekár musí posúdiť individuálnu situáciu.
4.8 Nežiaduce účinky
Oxykodón môže spôsobiť respiračnú depresiu, miózu, kŕče svalstva priedušiek a kŕče hladkého svalstva a môže potlačiť kašľový reflex.
Nežiaduce reakcie považované za prinajmenšom pravdepodobne súvisiace s liečbou sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov a absolútnej frekvencie. Frekvencie sú definované nasledovne:
Veľmi časté (>1/10)
Časté (>1/100 a <1/10)
Menej časté (>1/1 000 a <1/100)
Zriedkavé (>1/10 000 a <1/1 000)
Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
Neznáme (z dostupných údajov)
Poruchy krvi a lymfatického systému
Zriedkavé: lymfadenopatia.
Poruchy endokrinného systému
Menej časté: syndróm neprimeraného vylučovania antidiuretického hormónu.
Poruchy imunitného systému
Menej časté: hypersenzitivita.
Neznáme: anafylaktické reakcie.
Poruchy metabolizmu a výživy
Časté: znížená chuť do jedla.
Menej časté: dehydratácia.
Psychické poruchy
Časté: úzkosť, stav zmätenosti, depresia, nervozita, a insomnia, nenormálne myslenie.
Menej časté: agitácia, emocionálna labilita, povznesená nálada, halucinácie, znížené libido, závislosť na liekoch (pozri časť 4.4), hyperakúzia.
Neznáme: agresivita.
Poruchy nervového systému
Veľmi časté: somnolencia, závraty, bolesť hlavy.
Časté: tremor.
Menej časté: amnézia, kŕče, hypertónia, zvýšenie alebo zníženie svalového napätia, mimovoľné kontrakcie svalov, hypestézia, poruchy koordinácie, porucha reči, synkopa, parestézia, dysgeúzia. .Zriedkavé: svalové kŕče.
Neznáme: hyperalgézia.
Poruchy oka
Menej časté: zhoršenie zraku, mióza.
Poruchy ucha a labyrintu
Menej časté: vertigo.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Menej časté: palpitácie (v súvislosti s abstinenčnými príznakmi), supraventrikulárna tachykardia.
Poruchy ciev
Menej časté: vazodilatácia.
Zriedkavé: hypotenzia, ortostatická hypotenzia.
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté:.dyspnoe, bronchospazmus.
Menej časté: respiračná depresia, zvýšené kašlanie, faryngitída, rinitída, zmena hlasu.
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi časté: zápcha, nauzea, vracanie.
Časté: sucho v ústach, abdominálna bolesť, hnačka, dyspepsia.
Menej časté: dysfágia, vredy v ústach, gingivitída, stomatitída, flatulencia, grganie, ileus.
Zriedkavé: krvácanie ďasien, zvýšenie chuti do jedla, dechtová stolica, zafarbenie a poškodenie zubov, Neznáme: zubné kazy.
Poruchy pečene a žlčových ciest
Menej časté: zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov.
Neznáme: cholestáza, žlčníková kolika.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Veľmi časté: svrbenie.
Časté: kožné erupcie vrátane vyrážky, v zriedkavých prípadoch zvýšená fotosenzitivita, v ojedinelých prípadoch exfoliatívna dermatitída, hyperhidróza
Menej časté: suchá koža, herpes simplex.
Zriedkavé:.žihľavka.
Poruchy obličiek a močových ciest
Časté: zvýšené nutkanie na močenie Menej časté: retencia moču.
.Zriedkavé: hematúria.
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej časté: erektilná dysfunkcia.
Neznáme: amenorea.
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Časté: astenické stavy.
Menej časté: triaška, náhodné úrazy, bolesť (napr. bolesť na hrudi), edém, periférny edém, migréna, syndróm abstinencie, nevoľnosť, tolerancia lieku, smäd.
Zriedkavé: zmeny hmotnosti (zvýšenie alebo zníženie), celulitída.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v *.
4.9 Predávkovanie
Príznaky a intoxikácia
Mióza, respiračná depresia, somnolencia, znížené napätie kostrového svalstva a pokles krvného tlaku.
-
V závažných prípadoch sa môže objaviť obehový kolaps, stupor, kóma, bradykardia a nekardiogénny edém pľúc; nadmerné užívanie vysokých dávok silných opioidov, ako je oxykodón, môže byť fatálne.
Terapia intoxikácie
Primárnu pozornosť je potrebné venovať zabezpečeniu dýchacích ciest a zavedeniu podporného alebo riadeného dýchania.
-
V prípade predávkovania môže byť indikované intravenózne podanie opiového antagonistu (napr. 0,42 mg naloxónu intravenózne). V závislosti od klinickej situácie sa má opakovane podať jednorazová dávka v intervaloch 2 až 3 minút. Je možné podať intravenóznu infúziu 2 mg naloxónu v 500 ml izotonického fyziologického roztoku alebo 5 % roztoku dextrózy (zodpovedá 0,004 mg naloxónu/ml). Rýchlosť infúzie sa má nastaviť podľa predchádzajúcich bolusových injekcií a odpovede pacienta.
Má sa zvážiť výplach žalúdka. V prípade požitia veľkého množstva v priebehu 1 hodiny treba zvážiť podanie živočíšneho uhlia (pre dospelých 50 g, pre deti 10 – 15 g), pokiaľ je možné dýchacie cesty správne zabezpečiť. Je možné predpokladať, že neskoré podanie živočíšneho uhlia môže byť pre lieky s predĺženým uvoľňovaním prospešné, avšak nie je žiadny dôkaz, ktorý by tento fakt podporil.
Použitie vhodného laxatíva môže byť užitočné pre urýchlenie prechodu (napr. roztoky na báze polyetylénglykolu).
Na zvládnutie cirkulačného šoku, ktorý potenciálne predávkovanie sprevádza, je vhodné pristúpiť k podporným opatreniam (umelé dýchanie, prívod kyslíka, podanie vazopresorov a infúzna liečba). Zástava srdca a srdcové arytmie si môžu vyžadovať masáž srdca alebo defibriláciu. V prípade potreby asistovaná ventilácia, ako aj zabezpečenie vodnej a elektrolytovej rovnováhy.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: prírodné opiové alkaloidy
ATC kód: N02AA05
Oxykodón vykazuje afinitu ku kappa, mí a delta opioidným receptorom v mozgu a mieche. Na týchto receptoroch účinkuje ako opioidný agonista bez antagonistického účinku. Terapeutický účinok je prevažne analgetický a sedatívny. V porovnaní s oxykodónom s okamžitým uvoľňovaním podaným samostatne alebo spolu s inými liečivami, tablety s predĺženým uvoľňovaním poskytujú úľavu od bolesti výrazne dlhšie obdobie bez zvýšeného výskytu nežiaducich účinkov.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Relatívna biodostupnosť Contiroxilu tabliet s predĺženým uvoľňovaním je porovnateľná s maximálnymi plazmatickými koncentráciami oxykodónu tabliet s okamžitým uvoľňovaním , ktoré sa dosiahnu približne za 3 hodiny po užití tabliet s predĺženým uvoľňovaním a 1 až 1,5 hodiny po užití tabliet s okamžitým uvoľňovaním. Maximálne plazmatické koncentrácie a oscilácia koncentrácií oxykodónu obsiahnutého v tabletách s predĺženým uvoľňovaním a tabletách s okamžitým uvoľňovaním sú porovnateľné, ak sa podávajú v rovnakej dennej dávke v intervale 12 hodín a 6 hodín.
Jedlo s vysokým obsahom tuku prijaté pred užitím tabliet neovplyvňuje maximálnu koncentráciu alebo rozsah absorpcie oxykodónu.
Tablety sa nesmú drviť alebo hrýzť, pretože narušenie schopnosti predĺženého uvoľňovania vedie k rýchlemu uvoľneniu oxykodónu.
Distribúcia
Absolútna biodostupnosť oxykodónu je približne dve tretiny vzhľadom na parenterálne podanie.
-
V rovnovážnom stave je distribučný objem oxykodónu 2,6 l/kg; väzba na plazmatické bielkoviny 3845 %; polčas vylučovania 4 až 6 hodín a plazmatický klírens 0,8 l/min. Polčas vylučovania oxykodónu vo forme tabliet s predĺženým uvoľňovaním je 4 – 5 hodín, rovnovážne hladiny sa dosiahnu priemerne za 1 deň.
Biotransformácia
Oxykodón sa metabolizuje v čreve a v pečeni prostredníctvom systému cytochrómu P450 na noroxykodón a oxymorfón, ako aj niekoľko glukuronidových konjugátov. Štúdie in vitro naznačujú, že terapeutické dávky cimetidínu pravdepodobne nemajú žiadny relevantný účinok na tvorbu noroxykodónu. U ľudí chinidín znižuje tvorbu oxymorfónu, pričom farmakodynamické vlastnosti oxykodónu zostávajú prevažne neovplyvnené. Metabolity prispievajú k celkovému farmakodynamickému účinku len bezvýznamne.
Eliminácia
Oxykodón a jeho metabolity sa vylučujú močom a stolicou. Oxykodón prechádza placentou a Jeho prítomnosť sa zistila v materskom mlieku.
Linearita/nelinearita
10 a 20 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním sú bioekvivalentné úmerne dávke, pokiaľ ide o absorbované množstva liečiva, ako aj porovnateľné v zmysle rýchlosti absorpcie.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
-
V štúdiách na zvieratách nemal oxykodón žiaden vplyv na fertilitu a skorý embryonálny vývoj
u samcov a samíc potkanov v dávkach až 8 mg/kg telesnej hmotnosti a nevyvolal žiadne malformácie u potkanov v dávkach až 8 mg/kg a u králikov v dávkach až 125 mg/kg telesnej hmotnosti. Avšak u králikov bol pozorovaný nárast vývojových zmien, ktorý závisel od dávky, pričom boli štatisticky vyhodnotené individuálne plody (zvýšene výskyty 27 presacral vertebrae, extra párov rebier). Pri štatistickom vyhodnotení týchto parametrov použitím vrhov bol zvýšený iba výskyt 27 presacral vertebrae a iba v 125 mg/kg skupine, úroveň dávky, ktorá tvorí závažné farmakotoxické účinky u gravidných zvierat. V štúdii pre- a postnatálneho vývoja u potkanov F1 boli telesné hmotnosti nižšie pri 6 mg/kg/deň v porovnaní s telesnou hmotnosťou kontrolovanej skupiny pri dávkach znižujúcich hmotnosť matky a príjem potravy (NOAEL 2mg/kg telesnej hmotnosti). Neboli tam ani účinky na fyzické, reflexologické a senzorické vývojové parametre, ani na indexy správania a reprodukcie. Dlhodobé štúdie karcinogenicity sa nevykonali.
Oxykodón má klastogénny potenciál v skúškach in vitro. Podobné účinky sa však nepozorovali in vivo dokonca ani v toxických dávkach. Výsledky ukazujú, že mutagénne riziko Contiroxilu v terapeutických dávkach u ľudí môže byť vylúčené s dostatočnou istotou.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety:
Hydrogenovaný ricínový olej
Kopovidón
Polyoxyglyceridy kyseliny behénovej
Monohydrát laktózy
Magnéziumstearát
Kukuričný škrob
Koloidný oxid kremičitý
Stredne nasýtené triacylglyceroly
Obal tablety:
Mikrokryštalická celulóza
Hypromelóza
Kyselina stearová
Oxid titaničitý (E 171)
Contiroxil 20 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním
Červený oxid železitý (E 172)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov
HDPE „twist-off“ obaly
Čas použiteľnosti po prvom otvorení: 6 mesiacov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
PVC/PE/PVDC-ALU blister bezpečný pred deťmi pozostávajúci z bielej nepriehľadnej vrstvenej PVC/PE/PVDC fólie a ALU fólie.
Tablety s predĺženým uvoľňovaním môžu byť tiež balené v HDPE „twist-off“ obaloch, uzatvorených „twist-off“ skrutkovacím uzáverom bezpečným pred deťmi (HDPE alebo PP) s alebo bez polyetylénovej (PE) kapsuly s obsahom silikagélu ako vysúšadla.
Veľkosť balenia:
-
7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 98, 100, 100×1 a 112 tabliet s predĺženým uvoľňovaním v blistri 100 a 250 tabliet s predĺženým uvoľňovaním v HDPE fľaši
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Sandoz Pharmaceuticals d.d.
Verovškova 57
1000 Ľubľana
Slovinsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Contiroxil 10 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním: 65/0272/08-S
Contiroxil 20 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním: 65/0273/08-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 23.6.2008