Contiroxil 40 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Contiroxil 40 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Contiroxil 80 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Contiroxil 40 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 40 mg oxykodóniumchlo­ridu, čo zodpovedá 35,9 mg oxykodónu.

Contiroxil 80 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 80 mg oxykodóniumchlo­ridu, čo zodpovedá 71,8 mg oxykodónu.

Pomocné látky:

Contiroxil 40 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 43,2 mg bezvodej laktózy.

Contiroxil 80 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 86,5 mg bezvodej laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tablety s predĺženým uvoľňovaním

Contiroxil 40 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Žlté, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s predĺženým uvoľňovaním, priemer: 6,8 mm – 7,4 mm.

Contiroxil 80 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Zelené, okrúhle, bikonvexné filmom obalené tablety s predĺženým uvoľňovaním, priemer: 9,8 mm –

• 10,4 mm

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Silná bolesť, ktorú je možné primerane zvládnuť len opioidnými analgetikami.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávkovanie závisí od intenzity bolesti a individuálnej citlivosti pacienta na liečbu. Pre dávky, ktoré nie je možné podať s týmto liekom, sú dostupné iné veľkosti síl.

Všeobecné odporúčania pre dávkovanie sú nasledovné:

Dospelí a dospievajúci (vo veku 12 rokov a viac)

Titrácia a úprava dávky

Začiatočná dávka u pacientov, ktorým sa doposiaľ nepodávali opioidy, je spravidla 10 mg oxykodóniumchloridu podávaných v 12 hodinových intervaloch. Pre niektorých pacientov môže byť prospešná začiatočná dávka 5 mg, aby sa minimalizoval výskyt nežiaducich reakcií.

Pacienti, ktorí už užívajú opioidy, môžu začať liečbu vyššími dávkami. Pritom je však potrebné vziať do úvahy ich skúsenosť s predchádzajúcou liečbou opioidmi.

Podľa dobre kontrolovaných klinických štúdií 10–13 mg oxykodóniumchloridu zodpovedá približne 20 mg morfínsulfátu, obidve vo forme s predĺženým uvoľňovaním.

Vzhľadom na individuálne rozdiely v citlivosti na rôzne opioidy sa odporúča, aby pacienti po prechode z iných opioidov začali s konzervatívnou liečbou Contiroxilom v dávke zodpovedajúcej 5075 % vypočítanej dávky oxykodónu.

Niektorí pacienti, ktorí užívajú Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním podľa pevne stanovenej schémy dávkovania, potrebujú ako rýchlu pomoc na zvládnutie náhleho zhoršenia bolesti analgetiká s okamžitým uvoľňovaním. Dostupné sú rôzne možnosti liečby náhleho zhoršenia bolesti vzhľadom na výber liečiva, spôsob podania a liekovú formu.

Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním nie sú indikované na liečbu akútnej bolesti a/alebo náhleho zhoršenia bolesti. Jednorazová dávka analgetík s okamžitým uvoľňovaním sa má rovnať 1/6 ekvianalgetickej dennej dávky Contiroxilu. Použitie tejto rýchlej pomoci na zvládnutie náhleho zhoršenia bolesti viac ako dvakrát denne indikuje, že dávku Contiroxilu je potrebné zvýšiť. Kým sa dosiahne stabilné dávkovanie lieku dvakrát denne, dávka sa nemá upravovať častejšie ako raz za 1–2 dni.

Po zvýšení dávky z 10 mg na 20 mg užívaných každých 12 hodín sa má dávka zvyšovať po krokoch predstavujúcich približne 1/3 dennej dávky. Cieľom je dosiahnutie špecifického dávkovania pre pacienta s podávaním lieku dvakrát denne, ktoré zabezpečí dostatočnú analgéziu s tolerovateľnými nežiaducimi účinkami a s použitím čo najnižšej dávky záchrannej liečby, pokiaľ je liečba bolesti potrebná.

Pre väčšinu pacientov je vhodné rovnomerné podávanie (rovnaká dávka ráno a večer) podľa pevne stanovenej schémy (každých 12 hodín). Pre niektorých pacientov môže byť prospešné nerovnomerné podávanie lieku. Vo všeobecnosti je potrebné vybrať najnižšiu účinnú analgetickú dávku.

Pacienti s bolesťou spojenou s karcinómom môžu vyžadovať dávkovanie 80 až 120 mg, ktoré môže byť v individuálnych prípadoch zvýšené až do 400 mg. Ak sú dokonca potrebné vyššie dávky, dávku je potrebné stanoviť individuálne, aby sa dosiahla rovnováha medzi účinnosťou liečby a toleranciou a rizikom nežiaducich účinkov. Na liečbu bolesti nemalígneho pôvodu je zvyčajne dostatočná denná dávka 40 mg, ale môžu byť potrebné vyššie dávky.

Dĺžka liečby

Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním sa nemajú užívať dlhšie, ako je to nutné. Ak je potrebná dlhodobá liečba kvôli typu a závažnosti ochorenia, vyžaduje sa starostlivé a pravidelné sledovanie, aby sa zistilo, či a do akej miery má liečba pokračovať. Ak nie je liečba opioidmi dlhšie potrebná, môže byť vhodné postupné znižovanie dennej dávky, aby sa zabránilo vzniku symptómov abstinenčného syndrómu.

Ukončenie liečby

Ak pacient už nepotrebuje liečbu oxykodónom, je vhodné postupne znižovať dávku, aby sa zabránilo abstinenčným príznakom.

Starší ľudia

Na kontrolu bolesti sa má sa podať najnižšia dávka stanovená dôkladnou titráciou.

Pacienti s poškodenou funkciou obličiek alebo pečene

Úvodná dávka si vyžaduje konzervatívny prístup u týchto pacientov. Odporúčaná úvodná dávka u dospelých sa má znížiť o 50 % (napr. celková denná dávka 10 mg perorálne u pacientov doteraz neliečených opioidmi) a každému pacientovi sa má dávka titrovať na príslušnú kontrolu bolesti v závislosti od jeho klinického stavu.

Osobitné skupiny pacientov

Rizikoví pacienti, napríklad pacienti s nízkou telesnou hmotnosťou alebo pomalým metabolizmom liekov, ktorí doposiaľ neužívali opioidy, majú začať užívať polovicu odporúčanej dávky pre dospelých. Preto najnižšia odporúčaná dávka, t.j. 10 mg, nemusí byť vhodná ako začiatočná dávka.

Nastavenie dávky sa má vykonať podľa individuálneho klinického stavu.

Deti vo veku do 12 rokov

Použitie Contiroxilu sa neodporúča u detí vo veku do 12 rokov.

Na perorálne použitie.

Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním sa majú užívať dvakrát denne podľa pevne stanovenej schémy pri určenom dávkovaní.

Tablety s predĺženým uvoľňovaním sa môžu užívať s jedlom alebo nezávisle od jedla, s dostatočným množstvom tekutiny. Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním sa musia prehltnúť, nesmú sa hrýzť, cmúľať ani rozdeľovať.

4.3  Kontraindikácie

• Precitlivenosť na oxykodóniumchlorid alebo ktorúkoľvek z pomocných látok, uvedených
• Ťažká respiračná depresia s hypoxiou a/alebo hyperkapniou.
• Ťažká chronická obštrukčná choroba pľúc.
• Cor pulmonale.
• Ťažká bronchiálna astma.
• Paralytický ileus.

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Opatrnosť je nutná pri:

• starších alebo oslabených pacientoch
• pacientoch so závažným poškodením správnej funkcie pľúc, pečene alebo obličiek
• Addisonovej chorobe
• toxickej psychóze (napr. alkoholom)
• hypertrofii prostaty
• adrenokortikálnej insuficiencii
• alkoholizme, známej závislosti na opioidoch
• delírium tremens
• pankreatitíde
• ochoreniach žlčových ciest, žlčníkovej kolike alebo kolike močovodu
• zápalových poruchách čreva
• stavoch so zvýšeným intrakraniálnym tlakom
• poruchách regulácie krvného obehu (napr. hypotenzia, hypovolémia)
• epilepsii alebo sklonoch ku záchvatom
• pacientoch užívajúcich MAO inhibítory alebo 2 týždne po prerušení ich užívania
• pacientoch užívajúcich naltrexon (pozri časť 4.5).

Respiračná depresia

Najvýznamnejším rizikom, ktoré opioidy vyvolávajú, je respiračná depresia. Útlm dýchania, ktorý oxykodón spôsobuje, môže viesť k zvýšeniu koncentrácie oxidu uhličitého v krvi a následne v cerebrospinálnej tekutine.

Myxoedém, hypotyreoidizmus

Tak ako u všetkých narkotík sa u pacientov s hypotyreoidizmom odporúča zníženie dávky.

Kombinované opioidné agonisty/anta­gonisty

Pri kombinovaní Contiroxilu s kombinovanými agonistami/an­tagonistami (ako je pentazocín, nalbufín) alebo čiastočnými ^-opioidnými agonistami (ako buprenorfín) je nutná opatrnosť. Pri akútnej bolesti, kedy je nutné podanie úplných ^-agonistov (ako oxykodón), je treba u pacientov, ktorí užívajú buprenorfín na liečbu závislosti na opioidoch, zvážiť alternatívne možnosti liečby (ako napr. dočasné prerušenie buprenorfínu). Pri kombinovanom použití s buprenorfínom sa hlásili zvýšené požiadavky na dávku úplných agonistov ^-receptora a v takýchto prípadoch sa vyžaduje starostlivé monitorovanie nežiaducich reakcií, akými sú respiračná depresia (pozri časť 4.5).

Tolerancia a závislosť

Dlhodobé užívanie Contiroxilu môže spôsobiť vývoj tolerancie, čo vedie k použitiu vyšších dávok, aby sa dosiahol požadovaný analgetický účinok. Existuje skrížená tolerancia na iné opioidy.

Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním majú potenciál vzniku primárnej závislosti. Ak ho však pacienti s chronickou bolesťou užívajú podľa pokynov, riziko rozvoja fyzickej a psychickej závislosti je výrazne znížené. O skutočnom výskyte psychickej závislosti pacientov s chronickou bolesťou nie sú dostupné žiadne údaje.

Chronické užívanie Contiroxilu môže spôsobiť fyzickú závislosť. Po náhlom prerušení liečby sa môžu objaviť abstinenčné príznaky. Ak liečba oxykodónom nie je dlhšie potrebná, môže byť vhodné postupné znižovanie dennej dávky, aby sa zabránilo výskytu abstinenčného syndrómu (pozri časť 4.8). Abstinenčné príznaky zahŕňajú zívanie, mydriázu, slzenie, výtok z nosa, tras, hyperhidrózu, úzkosť, nepokoj, kŕče a nespavosť.

Veľmi zriedkavo sa môže objaviť hyperalgézia, ktorá nereaguje na ďalšie zvyšovanie dávky, najmä pri vysokých dávkach oxykodónu. Môže byť potrebné zníženie dávky oxykodónu alebo zmena na iné opioidy.

Zneužívanie

Oxykodón má profil abúzu podobný iným silným agonistovým opioidom. Oxykodón môže byť vyhľadávaný alebo zneužívaný ľudmi s latentnými alebo zjavnými poruchami závislosti. Existuje potenciál pre rozvinutie psychologickej závislosti (návyku) na opioidných analgetikách, vrátane oxykodónu.

Contiroxil sa má používať so zvláštnou opatrnosťou u pacientov s predchádzajúcou závislosťou na alkohole a zneužívaním liekov v anamnéze.

V prípade zneužívania tohto lieku jeho podávaním vo forme parenterálnej venóznej injekcie môžu pomocné látky obsiahnuté v tablete viesť k nekróze tkaniva, vzniku granulómov v pľúcach alebo iným závažným potenciálne fatálnym prípadom. Aby sa nenarušila schopnosť tabliet regulovať uvoľňovanie liečiva, tablety s predĺženým uvoľňovaním sa nesmú hrýzť, deliť ani drviť. Podávanie rozhryzených alebo rozdrvených tabliet vedie k náhlemu uvoľneniu a k absorpcii potenciálne fatálnej dávky oxykodónu (pozri časť 4.9).

Chirurgické zákroky

Použitie tabliet s predĺženým uvoľňovaním s oxykodónom pred chirurgickým zákrokom a v priebehu prvých 12–24 hodín po ňom sa neodporúča. Ak je indikovaná ďalšia liečba oxykodónom, dávka sa má nastaviť podľa nových pooperačných požiadaviek.

Rovnako ako všetky opioidné prípravky, lieky s obsahom oxykodónu sa majú používať s opatrnosťou po operácii brucha, pretože je známe, že opioidy poškodzujú črevnú motilitu a nesmú sa používať, kým si lekár nie je istý normálnou funkciou čriev.

Pacienti podstupujúci ďalšie procesy zmierňujúce bolesť (napr. operácia, blokáda plexu) nesmú 12 hodín pred zásahom dostať oxykodón.

Deti

Contiroxil sa neštudoval u detí mladších ako 12 rokov. Keďže sa bezpečnosť a účinnosť tabliet nedokázala, použitie u detí mladších ako 12 rokov sa preto neodporúča.

Pacienti so závažným poškodením pečene

Pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene je potrebné starostlivo sledovať.

Paralytický ileus

Contiroxil sa nemá užívať v prípade možnosti výskytu paralytického ileu. Ak sa predpokladá alebo bol pozorovaný výskyt paralytického ileu počas užívania, liečba Contiroxilom sa musí ihneď prerušiť.

Alkohol

Súbežné užívanie alkoholu a Contiroxilu môže zvýšiť nežiaduce účinky oxykodónu; je treba sa vyhnúť súbežnému užívaniu.

Antidopingové upozornenie

Atléti musia byť upozornení, že tento liek môže spôsobiť pozitívnu reakciu v „antidopingovom“ tes­te.

Použitie Contiroxilu ako dopingovej látky môže byť zdraviu škodlivé.

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať Contiroxil tablety s predĺženým uvoľňovaním.

4.5 Liekové a iné interakcie

• alkohol môže zvýšiť farmakodynamický účinok oxykodónu, a je treba vyhnúť sa jeho súbežnému užívaniu s oxykodónom
• lieky indukujúce respiračnú depresiu ako benzodiazepíny, fenobarbital a iné opioidy (analgetiká, antitusiká alebo substitučná liečba) môžu zvýšiť riziko zástavy dýchania, predovšetkým v prípade predávkovania a/alebo u starších
• centrálne nervové sedatíva (napr. benzodiazepíny, či už anxiolytiká alebo hypnotiká, antipsychotiká, niektoré antidepresíva, H 1-antihistaminiká, iné opioidy, alkohol . . .) môžu zvýšiť sedatívny účinok oxykodónu a narušiť bdelosť.
• Anticholinergiká (fenotiazín, antipsychotiká, tricyklické antidepresíva, väčšina starších H1 antihistaminík, niektoré antiparkinsoniká) môžu zvýšiť anticholinergný nežiaduci účinok oxykodónu (ako je zápcha, sucho v ústach alebo poruchy močenia).
• Opatrnosť je nutná ak sa Contiroxil užíva s kombinovanými agonistami/an­tagonistami (ako je pentazocín, nalbufin) alebo čiastočnými ^-opioidnými agonistami (ako buprenorfín). V prípade akútnej bolesti, kedy je nutné podanie úplných ^-agonistov (ako oxykodón) je treba u pacientov, ktorí užívajú buprenorfín na liečbu závislosti na opioidoch, zvážiť alternatívne možnosti liečby (ako napr. dočasné prerušenie buprenorfínu). Pri kombinovanom použití s buprenorfínom sa hlásili zvýšené požiadavky na dávku úplných agonistov ^-receptora a v takýchto prípadoch sa vyžaduje starostlivé monitorovanie nežiaducich reakcií, akými sú respiračná depresia (pozri časť 4.4).
• Súbežné použitie oxykodónu a naltrexonu môže vyústiť do potreby zvýšených dávok oxykodónu.
• Klinicky relevantné zmeny v hodnotách INR v oboch smeroch boli pozorované u jedincov, ktorým sa súbežne s oxykodónium­chloridom podali kumarínové antikoagulanciá
• Itrakonazol, silný CYP3A4 inhibítor, podaný ako 200 mg perorálne počas piatich dní, zvýšil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne 2,4-krát väčšia (v rozsahu 1,53,4).
• Vorikonazol, CYP3A4 inhibítor, podaný ako 200 mg dvakrát denne počas štyroch dní (400 mg rovnako ako prvé dve dávky), zvýšil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne 3,6-krát väčšia (v rozsahu 2,7–5,6).
• Telitromycín, CYP3A4 inhibítor, podaný ako 800 mg perorálne počas štyroch dní, zvýšil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne 1,8-krát väčšia (v rozsahu 1,3–2,3).
• Grapefruitová šťava, CYP3A4 inhibítor, podaná ako 200 ml trikrát denne počas piatich dní, zvýšila AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne 1,7-krát väčšia (v rozsahu 1,1–2,1).
• Ľubovník bodkovaný, CYP3A4 induktor, podaný ako 300 mg trikrát denne počas pätnástich dní, znížil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne o 50 % nižšia (v rozsahu 37–57 %).
• Rifampicín, CYP3A4 induktor, podaný ako 600 mg jedenkrát denne počas siedmich dní, znížil AUC perorálneho oxykodónu. V priemere bola AUC približne o 86 % nižšia.

Lieky, ktoré inhibujú aktivitu CYP2D6, ako paroxetín a chinidín môžu znížiť klírens oxykodónu, čo môže viesť k zvýšeniu plazmatických koncentrácii oxykodónu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Pokiaľ je to možné, tento liek nemajú užívať gravidné alebo dojčiace pacientky.

Gravidita

K dispozícii sú obmedzené údaje o používaní oxykodónu u gravidných žien. Novorodenci, ktorí sa narodili matkám užívajúcim opioidy počas posledných 3 až 4 týždňov pred pôrodom, majú byť monitorovaní z dôvodu respiračnej depresie. U novorodencov matiek, ktoré boli liečené oxykodónom, sa môžu pozorovať abstinenčné príznaky.

Laktácia

Oxykodón sa môže vylučovať do materského mlieka a môže u novorodenca vyvolať respiračnú depresiu. Preto oxykodón nemajú užívať dojčiace matky.

4.7  Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Oxykodón môže znížiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Je to najpravdepodob­nejšie na začiatku liečby Contiroxilom, po zvýšení dávky alebo striedaní liekov a pri kombinovaní Contiroxilu s alkoholom alebo inými sedatívami centrálneho nervového systému. Všeobecný zákaz viesť vozidlá nie je pri stabilnej liečbe potrebný. Ošetrujúci lekár musí posúdiť individuálnu situáciu.

4.8  Nežiaduce účinky

Oxykodón môže spôsobiť respiračnú depresiu, miózu, kŕče svalstva priedušiek a kŕče hladkého svalstva a môže potlačiť kašľový reflex.

Nežiaduce reakcie považované za prinajmenšom pravdepodobne súvisiace s liečbou sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov a absolútnej frekvencie. V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce účinky uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.

Veľmi časté (>1/10)

Časté (>1/100 a <1/10)

Menej časté (>1/1000 a <1/100)

Zriedkavé (>1/10 000 a <1/1000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov)

Poruchy imunitného systému

Menej časté: hypersenzitivita.

Neznáme: anafylaktické reakcie.

Poruchy krvi a lymfatického systému

Zriedkavé: lymfadenopatia.

Poruchy endokrinného systému

Menej časté: syndróm neprimeraného vylučovania antidiuretického hormónu.

Poruchy metabolizmu a výživy

Časté: znížená chuť do jedla.

Menej časté: dehydratácia.

Psychické poruchy

Časté: úzkosť, depresia, nervozita, insomnia, nenormálne myslenie, stav zmätenosti.

Menej časté: agitácia, emocionálna labilita, povznesená nálada, halucinácie, znížené libido, závislosť na liekoch (pozri časť 4.4), hyperakúzia.

Neznáme: agresivita.

Poruchy nervového systému

Veľmi časté: somnolencia, závraty, bolesť hlavy.

Časté: tremor.

Menej časté: amnézia, kŕče, zvýšenie alebo zníženie svalového napätia, mimovoľné kontrakcie svalov, porucha reči, synkopa, parestézia, dysgeúzia, hypestézia, poruchy koordinácie.

Zriedkavé: svalové kŕče.

Neznáme: hyperalgézia.

Poruchy oka

Menej časté: zhoršenie zraku, poruchy lakrimácie, mióza.

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: vertigo.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté: palpitácie (v súvislosti s abstinenčnými príznakmi), supraventrikulárna tachykardia.

Poruchy ciev

Menej časté: vazodilatácia.

Zriedkavé: hypotenzia, ortostatická hypotenzia.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: dyspnoe, bronchospazmus.

Menej časté: respiračná depresia, zvýšené kašlanie, faryngitída, rinitída, zmena hlasu.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Veľmi časté: zápcha, nauzea, vracanie.

Časté: sucho v ústach, gastrointestinálne poruchy ako je abdominálna bolesť, hnačka, dyspepsia, strata chuti do jedla.

Menej časté: dysfágia, grganie, ileus, vredy v ústach, gingivitída, stomatitída, flatulencia.

Zriedkavé: krvácanie ďasien, zvýšenie chuti do jedla, dechtová stolica, zafarbenie a poškodenie zubov,.

Neznáme: zubné kazy.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Menej časté: zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov.

Neznáme: cholestáza, žlčníková kolika.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté: svrbenie.

Časté: vyrážka, hyperhidróza.

Menej časté: suchá koža.

Zriedkavé: herpes simplex, zvýšená fotosenzitivita, žihľavka.

Veľmi zriedkavé: exfoliatívna dermatitída.

Poruchy obličiek a močových ciest

Časté: zvýšené nutkanie na močenie.

Menej časté: retencia moču.

Zriedkavé: hematúria.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Menej časté: erektilná dysfunkcia.

Neznáme: amenorea.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Časté: astenické stavy.

Menej časté: triaška, úrazy, bolesť (napr. bolesť na hrudi), edém, periférny edém, migréna, syndróm abstinencie,.to­lerancia lieku, smäd.

Zriedkavé: zmeny hmotnosti (zvýšenie alebo zníženie), celulitída.

Dlhodobé užívanie Contiroxilu môže viesť k fyzickej závislosti a po náhlom prerušení liečby sa môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky. Keď pacient už nepotrebuje liečbu, odporúča sa dávku znižovať postupne, aby sa zabránilo abstinenčným príznakom. Vynechanie opioidov alebo abstinenčné príznaky sú charakterizované nasledujúcimi príznakmi, alebo niektorými z nich: nepokoj, nadmerné slzenie, výtok z nosa, zívanie, potenie, tras, bolesť svalov, mydriáza a palpitácie. Môžu sa rozvinúť aj iné príznaky, zahŕňujúc: podráždenosť, úzkosť, bolesť chrbta, bolesť kĺbov, slabosť, kŕče v bruchu, nespavosť, nauzeu, anorexiu, vracanie, hnačku alebo zvýšenie krvného tlaku, dychovej frekvencie alebo srdcového pulzu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v *.

4.9 Predávkovanie

Príznaky

Mióza, respiračná depresia, somnolencia, znížené napätie kostrového svalstva a pokles krvného tlaku.

• V závažných prípadoch sa môže objaviť obehový kolaps, stupor, kóma, bradykardia a nekardiogénny edém pľúc. Nadmerné užívanie vysokých dávok silných opioidov, ako je oxykodón, môže byť fatálne.

Terapia

Primárnu pozornosť je potrebné venovať zabezpečeniu dýchacích ciest a zavedeniu podporného alebo riadeného dýchania.

• V prípade predávkovania môže byť indikované intravenózne podanie ópiového antagonistu (napr. 0,42 mg naloxónu intravenózne). V závislosti od klinickej situácie sa má opakovane podať jednorazová dávka v intervaloch 2 až 3 minút. Je možné podať intravenóznu infúziu 2 mg naloxónu v 500 ml izotonického fyziologického roztoku alebo 5 % roztoku dextrózy (zodpovedá 0,004 mg naloxónu/ml). Rýchlosť infúzie sa má nastaviť podľa predchádzajúcich bolusových injekcií a odpovede pacienta. Naloxon sa nesmie podať v prípade absencie klinicky významnej respiračnej alebo cirkulačnej depresie ako následok predávkovania oxykodónom. Naloxon sa má podať s opatrnosťou pacientom,

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Analgetiká, Opioidy; prírodné ópiové alkaloidy

ATC kód: N02AA05

Oxykodón vykazuje afinitu ku kappa, mí a delta opioidným receptorom v mozgu a mieche. Na týchto receptoroch účinkuje ako opioidný agonista bez antagonistického účinku. Terapeutický účinok je prevažne analgetický a sedatívny. V porovnaní s oxykodónom s okamžitým uvoľňovaním podaným samostatne alebo spolu s inými liečivami, tablety s predĺženým uvoľňovaním poskytujú úľavu od bolesti výrazne dlhšie obdobie bez zvýšeného výskytu nežiaducich účinkov.

Iné farmakologické účinky:

Štúdie na zvieratách a in vitro štúdie naznačujú rôzne účinky prírodných opioidov, ako je morfín na zložky imunitného systému; klinická závažnosť týchto zistení nie je známa.

Nie je známe, či semi-syntetický opioid oxykodón má imunologické účinky podobné morfínu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Relatívna biodostupnosť Contiroxilu tabliet s predĺženým uvoľňovaním a oxykodónu tabliet s okamžitým uvoľňovaním je porovnateľná. Maximálna plazmatická koncentrácia sa dosiahne približne za 3 hodiny po užití tabliet s predĺženým uvoľňovaním a 1 až 1,5 hodiny po užití tabliet s okamžitým uvoľňovaním. Maximálne plazmatické koncentrácie a oscilácia koncentrácií oxykodónu obsiahnutého v tabletách s predĺženým uvoľňovaním a tabletách s okamžitým uvoľňovaním je porovnateľná, ak sa podávajú v rovnakej dennej dávke v intervale 12 hodín (tablety s predĺženým uvoľňovaním) a 6 hodín (tablety s okamžitým uvoľňovaním).

Tablety sa nesmú drviť, deliť alebo hrýzť, pretože narušenie schopnosti predĺženého uvoľňovania vedie k rýchlemu uvoľneniu oxykodónu a ku absorpcii potenciálne smrteľnej dávky oxykodónu kvôli poškodeniu vlastností tabliet s predĺženým uvoľňovaním.

Distribúcia

Absolútna biodostupnosť oxykodónu je približne dve tretiny vzhľadom na parenterálne podanie.

V rovnovážnom stave je distribučný objem oxykodónu 2,6 l/kg; väzba na plazmatické bielkoviny 3845 %; polčas vylučovania 4 až 6 hodín a plazmatický klírens 0,8 l/min. Polčas vylučovania oxykodónu vo forme tabliet s predĺženým uvoľňovaním je 4 – 5 hodín. Rovnovážne hladiny sa dosiahnu priemerne za 1 deň.

Metabolizmus

Oxykodón sa metabolizuje v čreve a v pečeni prostredníctvom systému cytochrómu P450 na noroxykodón a oxymorfón, ako aj niekoľko glukuronidových konjugátov. Štúdie in vitro naznačujú, že terapeutické dávky cimetidínu pravdepodobne nemajú žiadny relevantný účinok na tvorbu noroxykodónu. U ľudí chinidín znižuje tvorbu oxymorfónu, pričom farmakodynamické vlastnosti oxykodónu zostávajú prevažne neovplyvnené. Metabolity prispievajú k celkovému farmakodynamickému účinku len bezvýznamne.

Eliminácia

Oxykodón a jeho metabolity sa vylučujú močom a stolicou. Oxykodón prechádza placentou. Jeho prítomnosť sa zistila v materskom mlieku.

Linearita/neli­nearita

Pri použití dávky v rozmedzí 5–80 mg oxykodónu v tabletách s predĺženým uvoľňovaním bola dokázaná linearita plazmovej koncentrácie, čo sa týka absorbovaného množstva liečiva aj rýchlosti absorpcie.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách na zvieratách nemal oxykodón v dávkach do 8 mg/kg telesnej hmotnosti u samcov a samíc potkanov žiadny vplyv na fertilitu a skorý vývin embrya a u potkanov v dávkach do 8 mg/kg a zajacov v dávkach 125 mg/kg telesnej hmotnosti nespôsobil malformácie. Avšak v štatistickom vyhodnotení pri individuálnom použití plodov u zajacov bol pozorovaný vzostup vo vývinových zmenách súvisiaci s dávkou (zvýšený výskyt predkrížových stavcov v počte 27, nadbytočných párov rebier). Keď boli tieto parametre štatisticky vyhodnotené použitím celého vrhu, bol zvýšený len výskyt 27 predkrížových stavcov a to len v skupine s dávkami 125 mg/kg, čo predstavuje dávku ktorá spôsobuje závažné farmakotoxické účinky u gravidných zvierat. V štúdii prenatálneho a postnatálneho vývinu u potkanov F1 generácie boli pri použití dávky 6 mg/kg/deň pozorované nižšie telesné hmotnosti v porovnaní s telesnými hmotnosťami kontrolnej skupiny pri dávkach, ktoré znížili hmotnosť matky a príjem potravy (NOAEL 2 mg/kg telesnej hmotnosti). Nevyskytol sa žiadny vplyv na fyzické, reflexologické a senzorické vývojové parametre, ani na ukazovatele správania a reprodukčný ukazovateľ.

Dlhodobé štúdie karcinogenity sa nevykonali.

Oxykodón vykazuje v in vitro skúškach klastogénny potenciál. V podmienkach in vivo, dokonca aj pri toxických dávkach, však neboli pozorované žiadne podobné účinky. Výsledky naznačujú že riziko mutagenicity Contiroxilu u ľudí pri použití terapeutických koncentrácií môže byť s dostatočnou istotou vylúčené.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

Hydrogenovaný ricínový olej

Kopovidón

Polyoxyglycerid kyseliny behénovej Monohydrát laktózy

Magnéziumstearát

Kukuričný škrob

Koloidný oxid kremičitý

Stredne nasýtené triacylglyceroly

Obal tablety:

Mikrokryštalická celulóza Hypromelóza Kyselina stearová Oxid titaničitý (E 171)

Contiroxil 40 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Žltý oxid železitý (E 172)

Contiroxil 80 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním

Čierny oxid železitý (E 172)

Hydratovaný oxid hlinitý,

Indigokarmín (E132)

Chinolínová žlť (E104)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

HDPE fľaša:

Čas použiteľnosti po prvom otvorení: 6 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PE/PVDC-hliníkový blister

HDPE fľaše, uzavreté uzáverom z polypropylénu (PP) alebo HDPE, bezpečným pred deťmi, s polyetylénovou (PE) kapsulou obsahujúcou silikagél ako vysúšadlo alebo bez nej

Veľkosť balenia:

Blister: 7, 20, 28, 30, 40, 50, 56, 60, 100 a 112 tabliet s predĺženým uvoľňovaním

HDPE fľaša: 50 a 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57

1000 Ľubľana

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Contiroxil 40 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním: 65/0403/12-S

Contiroxil 80 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním: 65/0404/12-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácei: 24.8.2012