Copaxone 20 mg/ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Copaxone 20 mg/ml

Injekčný roztok, predplnená injekčná striekačka

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 20 mg glatirameracetátu* , čo zodpovedá 18 mg bázy glatirameru na predplnenú striekačku

* Priemerná molekulová hmotnosť zmesi glatirameracetátu je v rozmedzí 5 000–9 000 daltonov. Vzhľadom k svojej kompletixe kompozície, špecifický polypeptid nemôže byť plne charakterizovaný čo sa týka sekvencie aminokyselín, hoci finálne zloženie glatirameracentátu nie je úplne náhodné.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok, predplnená injekčná striekačka.

Číry roztok bez viditeľných čiastočiek.

Injekčný roztok má pH 5,5 – 7,0 a osmolaritu približne 265 mOsmol/l.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Copaxone je indikovaný na liečbu relapsujúcich foriem sklerózy multiplex (SM) (dôležité informácie o populácii, pre ktorú bola stanovená účinnosť, nájdete v časti 5.1).

Copaxone nie je indikovaný na primárnu alebo sekundárnu progresívnu SM.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Odporúčaná dávka pre dospelých je 20 mg glatirameracetátu (jedna predplnená striekačka), podávaná ako subkutánna injekcia raz denne.

V súčasnosti nie je známe, ako dlho má byť pacient liečený.

Rozhodnutie o dlhodobej liečbe musí urobiť lekár na základe individuálneho prístupu.

Pediatrická populácia

Deti a adolescenti: Neboli vykonané žiadne prospektívne, randomizované, kontrolované klinické štúdie alebo farmakokinetické štúdie u detí alebo adolescentov. Avšak limitované publikované údaje naznačujú, že bezpečnostný profil u adolescentov od 12 do 18 rokov užívajúcich Copaxone 20 mg subkutánne každý deň je podobný tomu, ktorý možno vidieť u dospelých. Nie je dostatok dostupných informácii o použití Copaxone u detí mladších ako 12 rokov , aby sa vytvorili odporúčania pre ich použitie. Preto sa Copaxone nesmie používať v tejto populácii.

Starší pacienti

Podávanie Copaxone nebolo u starších pacientov špecificky skúmané.

Pacienti so zhoršenou renálnou funkciou

Podávanie Copaxone nebolo u pacientov so zhoršenou renálnou funkciou špecificky skúmané (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Pacienti musia byť poučení, ako si majú sami podávať injekciu a prvú injekciu si musia podať pod dohľadom zdravotníckeho personálu a zostať pod jeho dohľadom 30 minút po aplikácii.

Každý deň sa musí injekcia aplikovať na iné miesto, aby sa znížila pravdepodobnosť lokálneho podráždenia alebo bolesti v mieste injekcie. Vhodné miesta na injekciu, ktorú si pacient môže sám aplikovať, sú ramená, brucho, boky a stehná.

4.3 Kontraindikácie

Copaxone je kontraindikovaný v nasledujúcich prípadoch:

• pri precitlivenosti na glatirameracetát alebo manitol

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Copaxone sa má podávať iba subkutánne. Copaxone sa nemá podávať intravenózne alebo intramuskulárne.

Liečba Copaxonom sa má začať pod dohľadom neurológa alebo lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou SM.

Ošetrujúci lekár má pacientovi vysvetliť, že v priebehu pár minút po podaní injekcie Copaxonu sa môže objaviť niektorá z nasledujúcich reakcií: vazodilatácia (návaly), bolesť na hrudi, dyspnoe, palpitácie alebo tachykardia. Väčšina týchto symptómov trvá krátko a vymizne spontánne bez následkov. Ak sa objaví závažný nežiaduci účinok, pacient musí okamžite prerušiť liečbu Copaxonom a vyhľadať svojho lekára alebo prvú pomoc. Symptomatická liečba sa môže začať podľa uváženia lekára.

Nie je známe, že by niektorá skupina pacientov bola viac ohrozená týmito reakciami. Napriek tomu sa musí postupovať opatrne pri podávaní Copaxonu pacientom s poruchami srdca. Títo pacienti musia byť počas liečby pravidelne sledovaní.

Výskyt kŕčov a/alebo anafylaktických alebo alergických reakcií bol zaznamenaný zriedkavo. Zriedkavo sa môžu vyskytnúť závažné reakcie z precitlivenosti (napr. bronchospazmus, anafylaxia alebo urtikária). Ak sú reakcie závažné, musí sa začať vhodná liečba a podávanie Copaxonu má byť prerušené.

Protilátky reagujúce na glatirameracetát boli detegované v sére pacientov počas dennej opakovanej liečby Copaxonom. Maximálne hladiny boli dosiahnuté v priemere po 3–4 mesiacoch liečby, potom sa znížili a stabilizovali na hodnotách mierne zvýšených oproti pôvodným hodnotám.

Nie je dokázané, že tieto protilátky reagujúce na glatirameracetát sú neutralizujúce, alebo že ich vznik môže ovplyvniť klinickú účinnosť Copaxonu.

U pacientov so zhoršenou renálnou funkciou musia byť počas liečby Copaxonom monitorované renálne funkcie. Hoci u pacientov nebolo dokázané ukladanie imunokomplexov v glomeruloch, nedá sa takáto možnosť vylúčiť.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakcie Copaxonu s inými liekmi neboli oficiálne hodnotené.

Pozorovania z existujúcich klinických štúdii a po uvedení lieku na trh nenaznačujú žiadne významné interakcie Copaxonu s terapiou bežne používanou u SM pacientov, vrátane súbežného použitia kortikosteroidov po dobu až 28 dní.

Štúdie in vitro naznačujú, že glatirameracetát sa v krvi silno viaže na plazmatické proteíny, nie je však nahradený ani nenahradzuje fenytoín alebo karbamazepín. Pretože existuje teoretická možnosť, že Copaxone môže ovplyvniť distribúciu látok viažucich sa na proteíny, súbežné podávanie takýchto liekov sa musí pozorne sledovať.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Štúdie na zvieratách nepreukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Dostupné údaje o gravidných ženách nenaznačujú žiadnu malformačnú alebo feto/neonatálnu toxicitu Copaxonu. V súčasnosti, nie sú dostupné relevantné epidemiologické údaje. Ako preventívne opatrenie sa odporúča nepoužívať Copaxone počas gravidity, pokiaľ prínos pre matku prevažuje nad rizikom pre plod.

Dojčenie

Údaje o vylučovaní glatirameracetátu, jeho metabolitov alebo protilátok do materského mlieka nie sú k dispozícii. Pri podávaní dojčiacim matkám sa má postupovať opatrne. Má sa zvážiť relatívny pomer rizika a prínosu pre matku a dieťa.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8   Nežiaduce účinky

Vo všetkých klinických štúdiách boli reakcie v mieste vpichu najčastejšie sa vyskytujúcimi nežiaducimi reakciami a popisovala ich väčšina pacientov, ktorým sa Copaxone podával.

V kontrolovaných štúdiách bol počet pacientov, ktorí hlásili takéto reakcie, najmenej o jedenkrát vyšší u pacientov liečených Copaxonom ( 70 %) oproti pacientom užívajúcim placebo (37 %). Najčastejšie hlásené reakcie v mieste vpichu, v klinických štúdiách a post marketingových skúseností, boli erytém, bolesť, zhrubnutie kože, svrbenie, edém, zápal, precitlivenosť a zriedkavo sa vyskytujúca lipoatrofia a kožné nekrózy.

Reakcia spojená s minimálne jedným alebo s viacerými z nasledujúcich príznakov bola popísaná ako bezprostredná postinjekčná reakcia: vazodilatácia (návaly), bolesť na hrudníku, dýchavica, palpitácia alebo tachykardia. Táto reakcia sa môže objaviť v priebehu niekoľkých minút po podaní injekcie Copaxonu. Najmenej jedna z uvedených bezprostredných postinjekčných reakcií bola hlásená najmenej raz u 31% pacientov, ktorým sa podával Copaxone v porovnaní s 13% u pacientov, ktorí dostávali placebo.

Všetky nežiaduce reakcie, ktoré boli častejšie hlásené u pacientov užívajúcich Copaxone ako u pacientov dostávajúcich placebo, sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke. Tieto údaje pochádzajú zo štyroch pivotných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných klinických štúdií s celkovým počtom 512 pacientov liečených liekom Copaxone a 509 pacientov liečených placebom počas až 36 mesiacov. Tri skúšania pacientov s relapsujúcou remitentnou sklerózou multiplex (RRMS zahŕňali celkovo 269 pacientov, ktorí boli liečení Copaxonom a 271 pacientov užívajúcich placebo, počas až 35 mesiacov. Štvrté skúšanie u pacientov s prvou klinickou epizódou a zisteným vysokým rizikom vzniku klinicky jednoznačnej sklerózy multiplex zahŕňalo 243 pacientov liečených liekom Copaxone a 238 pacientov liečených placebom počas až 36 mesiacov.

Viac ako o 2% (>2/100) vyšší výskyt v skupine liečenej Copaxonom ako v skupine užívajúcej placebo. Nežiaduce reakcie bez symbolu * reprezentuje rozdiel menší alebo rovný 2%

§ termín ‚reakcie v mieste vpichu‘ (rôzne druhy) zahŕňa všetky nežiaduce reakcie objavujúce sa v mieste vpichu okrem atrofie v mieste vpichu a nekrózy v mieste vpichu, ktoré sú uvedené osobitne v tabuľke.

zahŕňa podmienky, ktoré súvisia s lokalizovanou lipoatrofiou na miestach vpichu

V štvrtej študií uvedenej vyššie, otvorená (open-label) fáza liečby nasledovala placebom kontrolovanú fázu (pozri časť 5.1). Neboli pozorované žiadne zmeny v známom rizikovom profile Copaxonu ani počas nasledujúcej otvorenej (open-label) fázy trvajúcej 5 rokov.

Nasledujúce hlásenia nežiaducich reakcií boli zozbierané od SM pacientov liečených Copaxonom v nekontrolovaných klinických štúdiách a z postmarketin­gových sledovaní podávania Copaxonu: reakcie precitlivenosti (vrátane zriedkavého výskytu anafylaxie >1/10000, < 1/1000).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Bolo hlásených niekoľko prípadov predávkovania Copaxonom (do dávky 300 mg glatirameracetátu). Tieto prípady neboli spojené s inými nežiaducimi účinkami ako tými, ktoré sú uvedené v časti 4.8.

• V prípade predávkovania majú byť pacienti monitorovaní a má sa začať vhodná symptomatická a podporná liečba.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: cytostatiká a imunomodulátory, iné imunostimulanciá

ATC kód: L03AX13

Mechanizmus/my, ktorým/mi glatirameracetát pôsobí u pacientov s SM, nie je/sú úplne objasnený/é. Predpokladá sa však, že ovplyvňuje imunitné procesy, ktoré sa v súčasnosti pokladajú za zodpovedné za patogenézu SM. Túto hypotézu podporujú výsledky štúdií, ktoré boli vykonané s cieľom objasniť patogenézu experimentálnej alergickej encefalomyelitídy (EAE), stav, ktorý je možno vyvolať u niekoľkých druhov zvierat prostredníctvom imunizácie látkou izolovanou z centrálneho nervového systému, ktorá obsahuje myelín a často sa používa ako experimentálny model SM u zvierat. Štúdie vykonané u zvierat i u pacientov s SM naznačujú, že po podaní glatirameracetátu sa indukujú glatirameracetát-špecifické supresorové T bunky a dochádza k ich aktivácii na periférii.

RRMS:

Celkový počet pacientov liečených Copaxonom v troch kontrolovaných štúdiách bol 269. Prvá štúdia bola 2-ročná a zahŕňala 50 pacientov (Copaxone n=25, placebo n=25), u ktorých bola diagnostikovaná relapsujúca-remitentná MS podľa v tom čase platných štandardných kritérii a ktorí mali najmenej dva ataky neurologickej dysfunkcie (exacerbácií) v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov. Druhá štúdia použila rovnaké kritéria pre zaradenie a sledovala 251 pacientov, ktorí boli liečení počas 35 mesiacov (Copaxone n=125, placebo n=126) a tretia štúdia s 239 pacientmi trvala 9 mesiacov (Copaxone n=119, placebo n=120), kde kritériá pre zaradenie boli podobné tým v prvej a druhej štúdii s dodatočnými kritériami pre pacientov, ktorí museli mať najmenej jednu gadoliniom-zvýrazňujúcu sa léziu na MRI zobrazení.

• V klinických štúdiách u pacientov s SM, liečených Copaxonom, bolo pozorované signifikantné zníženie počtu relapsov v porovnaní s placebom.

• V najväčšej kontrolovanej štúdii bol počet relapsov znížený o 32% z 1,98 v skupine užívajúcej placebo na 1,34 v skupine liečenej glatirameracetátom.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetické štúdie u pacientov neboli vykonané. Údaje získané in vitro a obmedzené údaje od zdravých dobrovoľníkov naznačujú, že pri subkutánnom podaní glatirameracetátu sa liečivo ľahko absorbuje a veľká časť dávky sa rýchlo degraduje na menšie fragmenty už v podkožnom tkanive.

5.3    Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí, okrem informácií uvedených v iných častiach SPC. Vzhľadom k nedostatku farmakokinetických údajov u ľudí, nemôžu byť stanovené rozdiely v expozícii medzi zvieratami a ľuďmi.

U malého počtu potkanov a opíc liečených najmenej 6 mesiacov bolo hlásené ukladanie imunokomplexu v glomeruloch obličiek. V dvojročnej štúdii na potkanoch nebolo ukladanie imunokomplexov v glomeruloch obličiek pozorované.

Po aplikácii senzibilizovaným zvieratám (morčatá alebo myši) bola zaznamenaná anafylaxia. Význam týchto údajov pre ľudí nie je známy.

Po opakovanom podávaní zvieratám bola často pozorovaná toxicita v mieste vpichu injekcie.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

manitol

voda na injekciu

6.2    Inkompatibility

Vzhľadom k nedostatku kompatibilných štúdii, tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi.

6.3    Čas použiteľnosti

2 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Predplnené striekačky uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Uchovávajte v chladničke (2°C-8°C).

Neuchovávajte v mrazničke.

Pokiaľ predplnené striekačky nemôžu byť uchovávané v chladničke, môžu byť jedenkrát uchovávané pri teplote medzi 15°C a 25°C, počas 1 mesiaca.

Ak Copaxone 20 mg/ml predplnené striekačky neboli použité a sú v pôvodnom obale, musia byť po tejto lehote 1 mesiaca vrátené do chladničky (2°C-8°C).

6.5   Druh obalu a obsah balenia

Predplnená striekačka Copaxone 20 mg pozostáva z 1 ml dlhej striekačky z bezfarebného skleného valca typu I so vsadenou ihlou, polypropylénovým (voliteľne polystyrénovým) piestom, gumenou zátkou a krytom ihly.

Copaxone je dostupný v baleniach obsahujúcich 7, 28 a 30 predplnených striekačiek s 1 ml injekčným roztokom a multibalenie obsahujúce 90 (3 balenia po 30) predplnených striekačiek s 1 ml injekčným roztokom.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Iba na jednorazové použitie. Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov musia byť zlikvidované.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

TEVA GmbH Graf-Arco Strasse 3

89079 Ulm

Nemecko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

59/0463/06-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 1. novembra 2006

Dátum posledného predĺženia registrácie: 24. januára 2008