Cordarone 200 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Cordarone 200 mg

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna tableta obsahuje 200 mg amiodaróniumchlo­ridu (amiodarónu).

Pomocná látka so známym účinkom: 71,0 mg laktózy v každej tablete.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Tablety sú okrúhle, bielej až slabo krémovej farby, na jednej strane mierne konvexné, na druhej strane s deliacou ryhou, vyrytým symbolom srdca a nápisom „200“.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Prevencia recidív:

• Život ohrozujúce komorové tachykardie alebo komorové fibrilácie – liečba sa musí začať
• Symptomatická alebo potvrdená život ohrozujúca komorová tachykardia.
• Potvrdená komorová tachykardia u pacientov so sprievodnou chorobou srdca. U ostatných pacientov, v prípade kontraindikácie alebo rezistencie na iné lieky, ak je liečba nevyhnutná.
• Poruchy rytmu spojené s WPW syndrómom (Wolffov-Parkinson-White syndrome).

Liečba potvrdenej supraventrikulárnej tachykardie:

• Spomalenie alebo zmiernenie predsieňovej fibrilácie alebo fluttera.
• Amiodarón sa zvlášť odporúča u pacientov s ischemickou chorobou srdca a/alebo dysfunkciou ľavej komory.
• Amiodarón je indikovaný v prevencii celkovej mortality vrátane náhlej kardiálnej smrti

u vysokorizikových pacientov s kongestívnym zlyhaním srdca ischemického alebo neischemického pôvodu. Vysoké riziko je definované prítomnosťou klinických príznakov zjavného zlyhania srdca alebo hodnotou ejekčnej frakcie ľavej komory menšou ako 40 % s prítomnosťou komorovej arytmie alebo bez nej.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Začiatočná dávka:

Bežne sa používajú rôzne varianty dávkovania. Zvyčajná nasycovacia dávka sa pohybuje od 600 do

1 000 mg denne a môže sa podávať počas 8 až 10 dní.

Udržiavacia dávka:

Má sa podávať minimálna účinná dávka podľa individuálnej odpovede. Táto dávka sa pohybuje v rozmedzí 100 až 400 mg denne. Vzhľadom na to, že amiodarón má veľmi dlhý biologický polčas, môže sa podávať každý druhý deň (200 mg tableta sa môže užívať každý druhý deň, ak je predpísaná denná dávka 100 mg), alebo sa používa terapeutické okno (dva dni v týždni).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u detí nebola stanovená.

V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 5.1 a 5.2.

Spôsob podávania

Perorálne podanie.

4.3 Kontraindikácie

• Sínusová bradykardia, sínoatriálna blokáda a syndróm chorého sínusu (riziko sínusového zastavenia), závažné poruchy atrioventriku­lárneho vedenia, ak pacient nemá zavedený kardiostimulátor.
• Kombinovaná liečba liekmi, ktoré môžu spôsobiť arytmie typu torsade de pointes (pozri časť 4.5).
• Tyreoidálna dysfunkcia.
• Precitlivenosť na jód, amiodarón alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• Gravidita, okrem výnimočných prípadov (pozri časť 4.6).
• Laktácia (pozri časť 4.6).

Uvedené kontraindikácie neplatia, ak sa amiodarón podáva pri kardiopulmonálnej resuscitácii s fibriláciou komôr rezistentnou na elektrickú (šokovú) defibriláciu.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Poruchy funkcie srdca (pozri časť 4.8)

Amiodarón spôsobuje zmeny EKG: predĺženie QT intervalu (následkom predĺženia repolarizácie) s možným vývojom U vĺn. Tieto zmeny nie sú známkou toxicity.

U starších ľudí môže dôjsť k výraznejšiemu poklesu srdcovej frekvencie.

Liečba sa má prerušiť, ak sa objaví AV blok 2. alebo 3. stupňa, sínoatriálny blok alebo bifascikulárna blokáda.

Boli zaznamenané prípady vzniku nových arytmií alebo zhoršenia liečených arytmií, v niektorých prípadoch s fatálnym koncom. Je dôležité, i keď ťažké, rozlíšiť nedostatočnú účinnosť amiodarónu od účinku vyvolávajúceho arytmie a či tento účinok súvisí so zhoršením stavu srdca. Proarytmické účinky amiodarónu sú v porovnaní s inými antiarytmikami hlásené zriedkavejšie a zvyčajne k nim dochádza v súvislosti s faktormi predlžujúcimi QT ako sú liekové interakcie a/alebo poruchy elektrolytov (pozri časti 4.5 a 4.8). Napriek tomu, že amiodarón predlžuje QT, preukazuje nízku torsadogenickú aktivitu.

Hypertyreóza (pozri časti 4.4 a 4.8)

Hypertyreóza sa môže vyskytnúť počas liečby amiodarónom alebo aj niekoľko mesiacov po jej ukončení. Lekára majú varovať klinické príznaky, väčšinou mierne, ako sú úbytok hmotnosti, vznik arytmie, angína pektoris a kongestívne zlyhanie srdca. Diagnóza sa potvrdí zreteľným poklesom ultrasenzitívneho TSH (usTSH v sére). V tomto prípade sa musí liečba amiodarónom ukončiť.

Zdravotný stav sa zvyčajne upraví v priebehu niekoľkých mesiacov po ukončení liečby; úprave klinického obrazu predchádza normalizácia výsledkov funkčného stavu štítnej žľazy. Závažné stavy, niekedy fatálne, si vyžadujú okamžité začatie liečby. Liečba sa má prispôsobiť individuálnemu stavu pacienta: antityreoidálne lieky (nemusia byť vždy účinné), kortikosteroidy, betablokátory.

Poruchy funkcie pľúc (pozri časť 4.8)

Vznik dýchavice alebo neproduktívneho kašľa môže súvisieť s pulmonálnou toxicitou, ako je napríklad intersticiálna pneumonitída. U pacientov so silnou dýchavicou, bez ohľadu na to, či sa zhorší aj celkový zdravotný stav (únava, úbytok hmotnosti, teplota), sa má urobiť RTG vyšetrenie pľúc. Pri vzniku intersticiálnej pneumonitídy (ktorá je v prípade skorého vysadenia amiodarónu vo všeobecnosti reverzibilná – klinické príznaky vymiznú zvyčajne v priebehu 3–4 týždňov, RTG nález a výsledky funkčného vyšetrenia pľúc sa upravia pomalšie – v priebehu niekoľkých mesiacov), sa musí liečba amiodarónom prehodnotiť a má sa zvážiť podávanie kortikosteroidov. Zvyčajne v období krátko po chirurgickom výkone boli veľmi zriedkavo pozorované vážne respiračné komplikácie (syndróm respiračnej tiesne u dospelých), v niektorých prípadoch fatálne; tieto stavy môžu byť dôsledkom interakcií s vysokými koncentráciami kyslíka (pozri časť 4.5 a 4.8).

Poruchy funkcie pečene (pozri časť 4.8)

Len čo sa začne liečba amiodarónom a pravidelne počas liečby amiodarónom sa odporúča dôkladné vykonávanie funkčných testov pečene (aminotransferázy). Po perorálnom a intravenóznom podaní amiodarónu i.v. a počas prvých 24 hodín sa môžu vyskytnúť akútne poruchy pečene (vrátane ťažkej hepatocelulárnej insuficiencie alebo akútne zlyhanie funkcie pečene niekedy s fatálnym koncom) a chronické poruchy funkcie pečene. Ak hladina aminotransferáz presiahne trojnásobok normálnych hodnôt, má sa dávka amiodarónu znížiť, alebo sa má prerušiť podávanie lieku.

Klinické a laboratórne príznaky chronickej poruchy funkcie pečene môžu byť pri perorálnom podávaní amiodarónu minimálne (zväčšenie pečene, päťnásobok normálnych hladín aminotransferáz) a sú reverzibilné po vysadení liečby, avšak boli hlásené prípady s fatálnym koncom.

Neuromuskulárne poruchy (pozri časť 4.8)

Podávanie amiodarónu môže vyvolať periférnu senzomotorickú neuropatiu a/alebo myopatiu. Po vysadení amiodarónu sa stav zvyčajne v priebehu niekoľkých mesiacov upraví, ale v niektorých prípadoch nemusí dôjsť k úplnej úprave.

Poruchy oka (pozri časť 4.8)

V prípade nejasného alebo zhoršeného videnia sa musí okamžite urobiť kompletné oftalmologické vyšetrenie, vrátane vyšetrenia očného pozadia oftalmoskopom. Prítomnosť očnej neuropatie a/alebo zápalu očného nervu si vyžaduje ukončenie liečby amiodarónom, z dôvodu možného rizika oslepnutia.

Závažná bradykardia (pozri časť 4.5)

Pri použití amiodarónu v kombinácii so sofosbuvirom v kombinácii s inými antivirotikami (direct acting antiviral, DAA) pôsobiacimi na vírus hepatitídy C (hepatitis C vírus, HCV), ako napr. daklatasvir, simeprevir alebo ledipasvir, boli pozorované prípady závažnej potenciálne život ohrozujúcej bradykardie a srdcová blokáda. Preto sa súbežné podávanie týchto liečiv s amiodarónom neodporúča.

Ak nemožno zabrániť súbežnému používaniu amiodarónu, odporúča sa dôkladné monitorovanie pacientov, ktorí začínajú užívať sofosbuvir v kombinácii s inými DAAs. Pacienti, u ktorých bolo zistené vysoké riziko bradyarytmie, majú byť aspoň počas 48 hodín od začatia súbežnej liečby so sofosbuvirom nepretržite monitorovaní v primeranom klinickom prostredí.

Vzhľadom na dlhý polčas amiodarónu majú byť pacienti, ktorí vysadili amiodarón v uplynulých mesiacoch a začali liečbu sofosbuvirom v kombinácii s inými DAAs, vhodne monitorovaní. Pacienti užívajúci tieto lieky na hepatitídu C s amiodarónom, spolu s inými liekmi znižujúcimi srdcovú frekvenciu alebo bez nich, majú byť upozornení na symptómy bradykardie a srdcovej blokády a má sa im odporučiť, aby vyhľadali rýchlu lekársku pomoc, ak sa takého príznaky objavia.

Ťažké bulózne reakcie

Život ohrozujúce, dokonca fatálne, kožné reakcie Stevensov-Johnsonov syndrome (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN) (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytnú prejavy alebo príznaky SJS, TEN (napr. progredujúca kožná vyrážka, často spojená s pľuzgiermi alebo léziami na slizniciach), liečba amiodarónom sa musí okamžite ukončiť.

Liekové interakcie (pozri časť 4.5)

Súbežné podávanie amiodarónu a nasledujúcich liekov sa neodporúča: betablokátory, blokátory kalciových kanálov, ktoré znižujú srdcovú frekvenciu (verapamil, diltiazem), stimulujúce laxatíva, ktoré môžu viesť k hypokaliémii.

Nežiaduce účinky (pozri časť 4.8) zvyčajne závisia od dávky lieku; preto je potrebné venovať veľkú pozornosť stanoveniu minimálnej účinnej udržiavacej dávky.

Je potrebné upozorniť pacientov, aby sa počas liečby vyhýbali slnečnému žiareniu a aby používali príslušné ochranné prostriedky (pozri časť 4.8).

Kontrolné vyšetrenia (pozri časti 4.4 a 4.8)

Pred začatím liečby sa odporúča uskutočniť tieto vyšetrenia: EKG a stanovenie hladiny draslíka v sére.

Počas liečby sa odporúča pravidelné sledovanie hladín aminotransferáz (pozri časť 4.4) a EKG. Amiodarón môže spôsobiť poruchu štítnej žľazy (hypertyreózu alebo hypotyreózu), najmä u pacientov s osobnou anamnézou takýchto porúch. Preto sa odporúča klinické a laboratórne monitorovanie (usTSH) pred začiatkom liečby, počas nej a počas niekoľkých mesiacov po jej ukončení. Pri podozrení na tyreoidálnu dysfunkciu je potrebné vyšetriť hladinu usTSH v sére.

Najmä v súvislosti s dlhodobým podávaním antiarytmík boli hlásené prípady vzostupu defibrilačného a/alebo stimulačného prahu komôr kardiostimulátorov alebo implantovateľných defibrilátorov, čo môže potenciálne ovplyvniť ich účinnosť. Z tohto dôvodu sa pred liečbou a počas liečby amiodarónom odporúča opakované preverenie funkcie prístroja.

Poruchy štítnej žľazy (pozri časť 4.8)

Amiodarón obsahuje jód a môže tak ovplyvniť vychytávanie rádioaktívneho jódu pri funkčných vyšetreniach štítnej žľazy. Tieto testy (voľná frakcia – T3, voľná frakcia – T4, ultrasenzitívny TSH -/usTSH/) zostávajú napriek tomu interpretovateľné. Amiodarón inhibuje periférnu premenu tyroxínu (T4) na trijódtyronín (T3) a môže tak u klinicky eutyreoidných pacientov viesť k izolovaným prípadom biochemických zmien (zvýšené hodnoty voľného T4 v sére, mierne znížené alebo dokonca normálne hodnoty voľného T3).

V týchto prípadoch nie je dôvod na prerušenie podávania amiodarónu.

Pri výskyte nasledujúcich klinických príznakov, zvyčajne miernych, sa má zvážiť podozrenie na hypotyreózu: zvýšenie hmotnosti, neznášanlivosť chladu, znížená aktivita, závažná bradykardia. Diagnóza sa potvrdí jednoznačným zvýšením usTSH v sére. Eutyreóza sa zvyčajne dosiahne v priebehu 1 až 3 mesiacov po prerušení liečby. V prípade život ohrozujúceho stavu sa v liečbe amiodarónom môže pokračovať za súbežného podávania L-tyroxínu. Dávka L-tyroxínu sa upraví podľa hladín TSH.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť amiodarónu u detí a dospievajúcich nebola potvrdená.

Anestézia (pozri časti 4.5 a 4.8)

Anestéziológ má byť pred chirurgickým výkonom informovaný, že pacient užíva amiodarón.

Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

4.6    Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Vzhľadom na účinky lieku na štítnu žľazu plodu je amiodarón v gravidite, až na výnimočné prípady, keď prínos podania preváži nad možným rizikom, kontraindikovaný.

Dojčenie

Amiodarón preniká do materského mlieka vo významných množstvách; preto je amiodarón v období laktácie kontraindikovaný.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neexistujú žiadne údaje, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv amiodarónu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8   Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových tried a na základe frekvencie výskytu sa delia na: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi zriedkavé: hemolytická anémia, aplastická anémia, trombocytopénia

Neznáme: neutropénia, agranulocytóza

Poruchy imunitného systému

Neznáme: angioneurotický edém, anafylaktická reakcia, anafylaktoidná reakcia, anafylaktický

šok

Poruchy endokrinného systému

Časté: hypotyreóza, hypertyreóza, niekedy s fatálnym koncom

Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH, syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion)

Poruchy metabolizmu a výživy

Neznáme: znížená chuť do jedla

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Neznáme: syndróm podobný lupusu

Psychické poruchy

Neznáme: delírium (vrátane zmätenosti), halucinácie

Poruchy nervového systému

Časté: extrapyramídový tremor, nočné mory, poruchy spánku

Menej časté: senzomotorická periférna neuropatia a/alebo myopatia, zvyčajne reverzibilná po

prerušení liečby (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé: cerebrálna ataxia, benígna intrakraniálna hypertenzia (pseudotumor cerebri), bolesť hlavy

Neznáme: parkinsonizmus, parosmia

Poruchy oka

Veľmi časté: korneálne mikrodepozity, ktorých výskyt sa obyčajne obmedzuje na oblasť pod

zrenicou. Môžu byť sprevádzané vnímaním kruhov jasných farieb alebo nejasným videním. Korneálne mikrodepozity sú tvorené depozitmi lipidových komplexov a po prerušení liečby ustúpia

Veľmi zriedkavé: očná neuropatia/zápal očného nervu, ktoré môžu viesť k slepote (pozri časť 4.4)

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: bradykardia, ktorá je zvyčajne stredne ťažká a závisí od veľkosti dávky

Menej časté: vznik alebo zhoršenie už existujúcej arytmie, nasledované v niekoľkých prípadoch

zastavením srdca (pozri časť 4.4 a 4.5), poruchy vedenia vzruchov (sinoatriálna blokáda, atrioventrikulárna blokáda rôzneho stupňa, pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé: výrazná bradykardia alebo sínusové zastavenie najmä u pacientov s poruchou funkcie sínusového uzla a/alebo u starších pacientov

Neznáme: torsade de pointes

Poruchy ciev

Veľmi zriedkavé: vaskulitída

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: pľúcna toxicita (alveolárna alebo intersticiálna pneumonitída alebo fibróza,

pleuritída, organizujúca sa pneumónia s obliterujúcou bronchiolitídou­/BOOP), niekedy s fatálnym koncom (pozri časť 4.4)

Veľmi zriedkavé: u pacientov s ťažkým respiračným zlyhaním, zvlášť u pacientov s astmou bol popísaný aj bronchospazmus, syndróm akútnej respiračnej tiesne u dospelých, niekedy aj s fatálnym koncom, pričom najčastejšie šlo o prípady, ktoré vznikli bezprostredne po chirurgickom zákroku – možná interakcia s vysokou koncentráciou kyslíka (pozri časť 4.4 a 4.5)

Neznáme: pulmonálna hemorágia

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Veľmi časté: benígne poruchy trávenia (nauzea, vracanie, nechutenstvo), ktoré sa obyčajne

prejavujú na začiatku liečby a po znížení dávok vymiznú.

Časté: zápcha

Menej časté: sucho v ústach

Neznáme: pankreatitída (akútna)

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi časté: zvyčajne stredne závažný vzostup hladín sérových aminotransferáz (1,5 až 3–

násobok normálnej hodnoty) na začiatku liečby. Vymizne so znížením dávky alebo dokonca spontánne

Časté: akútne poruchy pečene s vysokou hladinou aminotransferáz v sére a/alebo žltačkou

vrátane zlyhania pečene, niekedy s fatálnym koncom

Veľmi zriedkavé: chronické ochorenie pečene (pseudoalkoholická hepatitída, cirhóza), niekedy s fatálnym koncom

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté: fotosenzitivita (pozri časť 4.4)

Časté: ekzém, sivá až modrá pigmentácia kože, v prípade dlhodobej terapie vysokými

dennými dávkami, ktorá po skončení terapie pomaly ustúpi

Veľmi zriedkavé: erytém počas rádioterapie, kožná vyrážka, zvyčajne nešpecifická, exfoliatívna dermatitída, alopécia

Neznáme: urtikária, závažné kožné reakcie, niekedy fatálne, ako toxická epidermálna

nekrolýza (TEN), Stevensov-Johnsonov syndróm, bulózna dermatitída, liekom vyvolané vyrážky reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi zriedkavé: epididymitída, impotencia

Neznáme: pokles libida

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Neznáme: granulóm vrátane granulómu kostnej drene

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:

Veľmi zriedkavé: zvýšená hladina kreatinínu v krvi

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

O akútnom predávkovaní amiodarónom je k dispozícii málo informácií. Zaznamenalo sa niekoľko prípadov sínusovej bradykardie, srdcová blokáda, komorová tachykardia, arytmie typu torsade de pointes, obehové zlyhanie a poškodenie pečene.

Liečba má byť symptomatická. Amiodarón, ani jeho metabolity nie sú dialyzovateľné.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: kardiaká, antiarytmiká, skupina III, ATC kód: C01BD01

Antiarytmické vlastnosti

• – Predĺženie 3. fázy akčného potenciálu, v dôsledku poklesu toku draslíka (III. trieda podľa Vaughanovej-Williamsovej klasifikácie); toto predĺženie nie je závislé na srdcovej frekvencii.

• – Zníženie sínusovej automaticity, ktoré vedie k bradykardii neodpovedajúcej na podávanie atropínu.

• – Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná blokáda.

• – Spomalenie sínoatriálneho, atriálneho a nodálneho vedenia, ktoré je výraznejšie, ak je zvýšená srdcová frekvencia.

• – Intraventrikulárne vedenie nie je ovplyvnené.

• – Predĺženie refraktérnej fázy a zníženie excitability myokardu na atriálnej, nodálnej a ventrikulárnej úrovni.

• – Spomalenie vedenia a predĺženie refraktérnej fázy v akcesórnych atrioventriku­lárnych dráhach.

Antiischemické vlastnosti

• – Stredný pokles periférneho odporu a zníženie frekvencie srdca, čo vedie k poklesu spotreby kyslíka.

• – Nekompetitívna alfa- a beta- adrenergná blokáda.

• – Zvýšenie koronárneho prietoku vďaka priamemu účinku na hladké svaly koronárnych artérií myokardu.

• – Udržiavanie srdcového výdaja v závislosti na poklese aortálneho tlaku a periférneho odporu.

Iné vlastnosti

Amiodarón nemá žiadny výrazný negatívne inotropný efekt.

Použitie amiodarónu pri kardiopulmonálnej resuscitácii:

Účinnosť a bezpečnosť amiodarónu podávaného i.v. ambulatným pacientom so zastavením srdca pre komorovú fibriláciu rezistentnú na elektrickú (šokovú) defibriláciu sa hodnotila v dvoch dvojito zaslepených štúdiách: ARREST štúdia (porovnanie amiodarónu s placebom) a ALIVE štúdia (porovnanie amiodarónu s lidokaínom). Primárnym cieľovým ukazovateľom obidvoch štúdií bolo prežitie pacienta do prijatia do nemocnice.

• V štúdii ARREST, z 504 zúčastnených ambulantných pacientov so zastavením srdca spôsobeným fibriláciou komôr alebo nehmatateľnou ventrikulárnou tachykardiou rezistentnou na tri alebo viac defibrilačných šokov a adrenalín, bolo 246 pacientov randomizovaných do skupiny, kde sa podávalo 300 mg amiodarónu zriedeného v 20 ml 5 % glukózy a rýchlo injikovaného do periférnej žily

• V publikovaných štúdiách sa hodnotila bezpečnosť amiodarónu u 1 118 pedia­trických pacientov s rôznymi arytmiami. V klinických štúdiách v pediatrickej populácii sa použilo nasledovné dávkovanie:

Perorálne podanie:

• – Nasycovacia dávka: 10 až 20 mg/kg/deň počas 7 až 10 dní (alebo prepočítané na meter štvorcový 500 mg/m²/deň)

• – Udržiavacia dávka: použiť sa má minimálna účinná dávka v závislosti od individuálnej odpovede, môže byť v rozmedzí 5–10 mg/kg/deň (alebo prepočítané na meter štvorcový 250 mg/m²/deň)

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Absorpcia amiodarónu po perorálnom podaní je pomalá a variabilná.

Distribúcia

Amiodarón má značný, ale premenlivý distribučný objem vzhľadom k extenzívnej akumulácii v rôznych tkanivách (tukové tkanivo, orgány s dobrou perfúziou ako pečeň, pľúca alebo slezina). Biologická dostupnosť po perorálnom podaní je individuálna a pohybuje sa medzi 30 a 80 % (priemer okolo 50 %). Po jednorazovom podaní dosiahne amiodarón maximálnu plazmatickú koncentráciu po 3 až 7 hodinách. Terapeutický účinok sa obvykle dostaví po 1 týždni (v rozmedzí niekoľkých dní až dvoch týždňov), v závislosti od výšky nasycovacej dávky.

Biotransformácia

Amiodarón má dlhý biologický polčas, s veľkou individuálnou variabilitou (20–100 dní).

• V priebehu prvých dní liečby sa látka akumuluje takmer vo všetkých tkanivách organizmu, predovšetkým v tukovom tkanive.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V 2-ročnej štúdii karcinogenity u potkanov spôsoboval amiodarón nárast folikulárnych nádorov štítnej žľazy (adenómov a/alebo karcinómov) u obidvoch pohlaví a pri klinicky relevantných expozíciách. Nakoľko nálezy mutagenity boli negatívne, predpokladá sa pri tomto type nádorovej indukcie skôr epigenický než genotoxický mechanizmus. U myší sa karcinómy nepozorovali, avšak pozorovala sa folikulárna hyperplázia štítnej žľazy závislá od dávky. Tieto tyroidné účinky u potkanov a myší sú pravdepodobne dôsledkom pôsobenia amiodarónu na syntézu a/alebo uvoľňovanie hormónov štítnej žľazy. Relevancia týchto zistení pre ľudí je nízka.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

kukuričný škrob

laktóza

stearan horečnatý

povidón

oxid kremičitý, koloidný

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa. Obsah balenia: 30 alebo 60 tabliet.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0135/82-CS

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 16. apríla 1982

Dátum posledného predĺženia registrácie: 4. februára 2003