DEGAN 10 mg/2 ml - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

DEGAN 10 mg/2 ml injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

2 ml injekčného roztoku (1 ampulka) obsahujú 10 mg metoklopramídi­umchloridu vo forme monohydrátu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok

Bezfarebný číry roztok, takmer bez viditeľných čiastočiek.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Dospelá populácia

Degan 10 mg/2 ml je indikovaný u dospelých na:

• – prevenciu pooperačnej nauzey a vracania (PONV),

• – symptomatickú liečbu nauzey a vracania, vrátane nauzey a vracania vyvolaných akútnou migrénou,

• – prevenciu nauzey a vracania vyvolaných rádioterapiou (radiotherapy induced nausea and vomiting, RINV).

Pediatrická populácia

Degan10 mg/2 ml je indikovaný u detí (vo veku 1 – 18 rokov) na:

• – prevenciu oneskorenej nauzey a vracania vyvolaných chemoterapiou (chemotherapy induced nausea and vomiting, CINV) ako liek druhej voľby,

• – liečbu preukázanej pooperačnej nauzey a vracania (PONV) ako liek druhej voľby.

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Roztok sa môže podávať intravenózne alebo intramuskulárne.

Intravenózne dávky sa majú podávať formou pomalého bolusu (počas aspoň 3 minút).

Všetky indikácie (dospelí pacienti)

Na prevenciu PONV sa odporúča jednorazová dávka 10 mg.

Symptomatická liečba nauzey a vracania, vrátane nauzey a vracania vyvolaných akútnou migrénou, a prevencia nauzey a vracania vyvolaných rádioterapiou (RINV): odporúčaná jednorazová dávka je 10 mg, opakovane podávaná až trikrát denne.

Maximálna odporúčaná denná dávka je 30 mg alebo 0,5 mg/kg telesnej hmotnosti.

Injekčná liečba má trvať čo najkratšie a čo najskôr sa má prejsť na perorálnu alebo rektálnu liečbu.

Všetky indikácie (pediatrickí pacienti vo veku 1 – 18 rokov)

Odporúčaná dávka je 0,1 až 0,15 mg/kg telesnej hmotnosti, opakovane intravenózne podávaná až trikrát denne. Maximálna dávka v priebehu 24 hodín je 0,5 mg/kg telesnej hmotnosti.

Tabuľka dávkovania

Na liečbu preukázanej pooperačnej nauzey a vracania (PONV) je maximálna dĺžka liečby 48 hodín.

Na prevenciu oneskorenej nauzey a vracania vyvolaných chemoterapiou (CINV) je maximálna dĺžka liečby 5 dní.

Spôsob podávania:

Medzi dvoma podaniami sa má dodržať minimálne 6-hodinový interval, dokonca aj v prípade vracania alebo vyvrátenia dávky (pozri časť 4.4).

Osobitné populácie

Staršie osoby

U starších pacientov sa má zvážiť zníženie dávky, a to na základe funkcie obličiek a pečene a celkovej (geriatrickej) krehkosti.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov v konečnom štádiu ochorenia obličiek (klírens kreatinínu < 15 ml/min) sa má denná dávka znížiť o 75 %.

U pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 15 –

60 ml/min) sa má dávka znížiť o 50 % (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa má dávka znížiť o 50 % (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Metoklopramid je kontraindikovaný u detí mladších ako 1 rok (pozri časť 4.3).

4.3. Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• – Gastrointestinálne krvácanie, mechanická obštrukcia alebo gastrointestinálna perforácia, pri ktorej stimulácia gastrointestinálnej motility predstavuje riziko.

• – Potvrdený alebo suspektný feochromocytóm kvôli riziku závažných hypertenzných epizód.

• – Tardívna dyskinéza vyvolaná neuroleptikom alebo metoklopramidom v anamnéze.

• – Epilepsia (zvýšená frekvencia a intenzita epileptických záchvatov).

• – Parkinsonova choroba.

• – Kombinácia s levodopou alebo dopaminergnými agonistami (pozri časť 4.5).

• – Methemoglobinémia súvisiaca s podávaním metoklopramidu alebo nedostatok NADH-cytochróm-b5-reduktázy v anamnéze.

– Použitie u detí mladších ako 1 rok kvôli zvýšenému riziku extrapyramídových porúch (pozri časť 4.4).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Neurologické poruchy

Môžu sa vyskytnúť extrapyramídové poruchy, najmä u detí a mladých dospelých, a/alebo pri používaní vysokých dávok. Tieto reakcie sa zvyčajne vyskytujú na začiatku liečby a môžu sa vyskytnúť aj po jednorazovom podaní. V prípade výskytu extrapyramídových príznakov sa má liečba metoklopramidom ihneď ukončiť. Tieto účinky sú zvyčajne úplne reverzibilné po ukončení liečby, ale môžu si vyžadovať symptomatickú liečbu (benzodiazepíny u detí a/alebo anticholinergné antiparkinsoniká u dospelých).

Medzi jednotlivými podaniami metoklopramidu sa má dodržať aspoň 6-hodinový časový interval špecifikovaný v časti 4.2, dokonca aj v prípade vracania a vyvrátenia dávky, aby sa zabránilo predávkovaniu.

Dlhodobá liečba metoklopramidom môže spôsobiť potenciálne ireverzibilnú tardívnu dyskinézu, najmä u starších osôb. Liečba nemá trvať dlhšie ako 3 mesiace kvôli riziku tardívnej dyskinézy (pozri časť 4.8). Ak sa objavia klinické príznaky tardívnej dyskinézy, liečba sa musí ukončiť.

Pri podávaní metoklopramidu v kombinácii s neuroleptikami ako aj pri podávaní metoklopramidu v monoterapii bol hlásený malígny neuroleptický syndróm (pozri časť 4.8). V prípade výskytu príznakov malígneho neuroleptického syndrómu sa má liečba metoklopramidom ihneď ukončiť a má sa začať vhodná liečba.

Osobitná obozretnosť je potrebná u pacientov so základnými neurologickými ochoreniami a u pacientov liečených inými centrálne pôsobiacimi liekmi (pozri časť 4.3).

Metoklopramid môže tiež zhoršiť príznaky Parkinsonovej choroby.

Methemoglobinémia

Hlásená bola methemoglobinémia, ktorá môže súvisieť s nedostatkom NADH-cytochróm-b5-reduktázy. V takýchto prípadoch sa má liečba metoklopramidom ihneď a natrvalo ukončiť a majú sa prijať náležité opatrenia (napríklad liečba metyltionínium­chloridom označovaným aj ako metylénová modrá).

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Po injekčnom podaní metoklopramidu, najmä po intravenóznom, boli hlásené závažné kardiovaskulárne nežiaduce účinky, vrátane prípadov kolapsu obehového systému, ťažkej bradykardie, zastavenia srdca a predĺženia QT intervalu (pozri časť 4.8).

Osobitná obozretnosť je potrebná, keď sa metoklopramid podáva, najmä intravenózne, starším osobám, pacientom s poruchami vedenia srdcových vzruchov (vrátane predĺženia QT intervalu), pacientom s nekorigovanou nerovnováhou elektrolytov, pacientom s bradykardiou a pacientom užívajúcim iné lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval.

Intravenózne dávky sa majú podávať formou pomalého bolusu (počas aspoň 3 minút), aby sa znížilo riziko nežiaducich účinkov (napr. hypotenzie, akatízie).

Porucha funkcie obličiek a pečene

U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo s ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča zníženie dávky (pozri časť 4.2).

4.5. Liekové a iné interakcie

Kontraindikovaná kombinácia

Levodopa alebo dopaminergné agonisty a metoklopramid navzájom pôsobia antagonisticky (pozri časť 4.3).

Kombinácia, ktorej sa treba vyhnúť

Alkohol potencuje sedatívny účinok metoklopramidu.

Kombinácia, ktorú treba zvážiť

V dôsledku prokinetického účinku metoklopramidu sa môže zmeniť absorpcia niektorých liekov.

Anticholinergiká a deriváty morfínu

Anticholinergiká aj deriváty morfínu a metoklopramid môžu navzájom pôsobiť antagonisticky na motilitu tráviaceho traktu.

Látky s tlmivým účinkom na centrálny nervový systém (deriváty morfínu, anxiolytiká, sedatívne H1-antihistaminiká, sedatívne antidepresíva, barbituráty, klonidín a príbuzné látky)

Sedatívny účinok látok s tlmivým účinkom na centrálny nervový systém a sedatívny účinok metoklopramidu je potencovaný.

Neuroleptiká

Podávanie metoklopramidu spolu s inými neuroleptikami môže mať aditívny účinok na výskyt extrapyramídových porúch.

Serotonergné lieky

Použitie metoklopramidu so serotonergnými liekmi, akými sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), môže zvyšovať riziko serotonínového syndrómu.

Digoxín

Metoklopramid môže znížiť biologickú dostupnosť digoxínu. Je potrebné pozorné sledovanie plazmatickej koncentrácie digoxínu.

Cyklosporín

Metoklopramid zvyšuje biologickú dostupnosť cyklosporínu (Cmax o 46 % a expozíciu o 22 %). Je potrebné pozorné sledovanie plazmatickej koncentrácie cyklosporínu. Klinický následok je neistý.

Mivakurium a suxametónium

Injekčne podaný metoklopramid môže predĺžiť trvanie neuromuskulárnej blokády (prostredníctvom inhibície plazmatickej cholínesterázy).

Silné inhibítory CYP2D6

Expozícia metoklopramidu je zvýšená, keď sa súbežne podáva so silnými inhibítormi CYP2D6, akými sú fluoxetín a paroxetín. Hoci klinický význam je neistý, pacienti majú byť sledovaní kvôli nežiaducim reakciám.

4.6. Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Veľké množstvo údajov u gravidných žien (viac ako 1 000 ukončených gravidít) nepoukazuje na malformácie ani fetálnu toxicitu. Metoklopramid sa môže používať počas gravidity, ak si to klinický stav vyžaduje. Vzhľadom na farmakologické vlastnosti (ako pri iných neuroleptikách) sa v prípade, že sa metoklopramid podáva na konci gravidity, nedá vylúčiť extrapyramídový syndróm u novorodenca. Je potrebné vyhnúť sa podávaniu metoklopramidu na konci gravidity. Ak sa metoklopramid v tomto období používa, treba pristúpiť k monitorovaniu novorodenca.

Laktácia

Metoklopramid sa v malom množstve vylučuje do materského mlieka. Nežiaduce reakcie u dojčeného dieťaťa nemôžu byť vylúčené. Preto sa metoklopramid neodporúča používať počas laktácie. U dojčiacich žien sa má zvážiť ukončenie liečby metoklopramidom.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Metoklopramid môže spôsobovať ospalosť, závraty, dyskinézu a dystónie, ktoré by mohli ovplyvniť zrak a tiež narušiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8. Nežiaduce účinky

Nežiaduce reakcie sú uvedené podľa triedy orgánových systémov. Frekvencie výskytu sú definované pomocou nasledujúcej konvencie:

veľmi časté (> 1/10)

časté (> 1/100 až < 1/10)

menej časté (> 1/1 000 až < 1/100) zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000) veľmi zriedkavé (< 1/10 000) neznáme (z dostupných údajov)

* Poruchy endokrinného systému počas dlhodobej liečby v súvislosti s hyperprolak­tinémiou (amenorea, galaktorea, gynekomastia).

Nasledujúce reakcie, ktoré sa niekedy vyskytujú spoločne, sa častejšie objavujú pri používaní vysokých dávok:

• – Extrapyramídové príznaky: akútna dystónia a dyskinéza, Parkinsonov syndróm, akatízia, dokonca aj po podaní jednej dávky lieku, najmä u detí a mladých dospelých (pozri časť 4.4).

• – Ospalosť, znížená úroveň vedomia, zmätenosť, halucinácie.

4.9 Predávkovanie

Príznaky

Môžu sa vyskytnúť extrapyramídové poruchy, ospalosť, znížená úroveň vedomia, zmätenosť, halucinácie a zastavenie srdca a dýchania.

Liečba

V prípade extrapyramídových príznakov, ktoré súvisia alebo nesúvisia s predávkovaním, je liečba iba symptomatická (benzodiazepíny u detí a/alebo anticholinergné antiparkinsoniká u dospelých). Symptomatická liečba a nepretržité sledovanie kardiovaskulárnych a respiračných funkcií sa má vykonávať v závislosti od klinického stavu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Liečivá na funkčné gastrointestinálne poruchy, prokinetiká. ATC kód: A03FA01

Metoklopramid má cholinomimetické a aj dopaminergné účinky. Pôsobí antiemeticky a stimuluje motilitu hornej časti gastrointesti­nálneho traktu. Metoklopramid zvyšuje napätie a amplitúdu kontrakcií ezofágu, zvyšuje kľudové napätie spodného ezofageálneho sfinkteru a tým pôsobí preventívne na gastrický reflux. Zvyšuje amplitúdu kontrakcií žalúdka a svalové napätie vyúsťuje do zrýchleného vyprázdňovania žalúdka. Uvoľňuje sfinkter pyloru a zvyšuje peristaltiku tenkého čreva, čo vyvolá zrýchlenú pasáž potravy.

Metoklopramid difunduje hematoencefalickou bariérou. Jeho účinok je pravdepodobne výsledkom antagonistického pôsobenia na dopamínové receptory v spúšťacej zóne. Metoklopramid odstraňuje symptómy vznikajúce v dôsledku gastrointesti­nálnych porúch: nauzea, pocit plnosti, flatulencia a čkanie. Metoklopramid nemá parasympatolytické, antihistamínové, antiserotonínové ani ganglioplegické účinky. Nepôsobí teda na arteriálny tlak, dýchanie atď. Neovplyvňuje tonus tračníka a žlčníka, a nestimuluje sekréciu žlče, žalúdočných kyselin a pankreatických enzýmov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní sa metoklopramid rýchlo a dobre absorbuje. Absolútna biologická dostupnosť metoklopramidu po perorálnom podaní je 80 %. Maximálne plazmatické koncetrácie sa po perorálnom podaní jednorazovej dávky dosahujú za 1 – 2 hodiny. Približne rovnako dlhý čas je potrebný na dosiahnutie maximálnej koncentrácie aj po podaní jednorazovej dávky za ustáleného rovnovážneho stavu. Plocha pod krivkou (AUC) rastie lineárne so zvyšujúcimi sa dávkami od 20 do 100 mg. Maximálne koncentrácie rastú lineárne v závislosti od dávky, čas potrebný na dosiahnutie maximálnej koncentrácie sa nemení, celkový klírens zostáva nezmenený a bez zmeny zostáva aj rýchlosť eliminácie. Priemerný polčas eliminácie u osôb s normálnou funkciou obličiek je 5 – 6 hodín.

Približne 85 % perorálne podanej dávky sa objavuje v moči behom 72 hodín a asi polovica tejto vylúčenej dávky je vo forme voľného alebo konjugovaného metoklopramidu.

Na plazmatické proteíny sa liek viaže len v malej miere (30 %). Celkový distribučný objem je vysoký (asi 3,5 l/kg), čo je v dôsledku rozsiahlej distribúcie lieku do telesných tkanív.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek je klírens metoklopramidu znížený až o 70 %, kým polčas eliminácie z plazmy je predĺžený (približne 10 hodín pri klírense kreatinínu 10 – 50 ml/minútu a 15 hodín pri klírense kreatinínu < 10 ml/minútu).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s cirhózou pečene sa pozorovala kumulácia metoklopramidu, ktorá súvisela s 50 % znížením plazmatického klírensu.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Metoklopramid zvyšuje koncentráciu prolaktínu, ktorá pretrváva po celý čas chronickéo podávania. Z experimentov na tkanivových kultúrach vyplýva, že približne tretina karcinómov prsníka súvisí s prolaktínom. Je to potencionálne dôležitý faktor in vitro, pokiaľ sa uvažuje o predpísaní metoklopramidu pacientke s už zisteným karcinómom prsníka. I keď pri podávaní liekov zvyšujúcich koncentráciu prolaktínu boli popísané poruchy ako galaktorea, amenorea, gynekomastia a impotencia, klinická významnosť zvýšených koncentrácii prolaktínu zostáva u väčšiny pacientov neznáma. Pri chronickom podávaní metoklopramidu a liekov stimulujúcich tvorbu prolaktínu bol u hlodavcov pozorovaný zvýšený výskyt mammárnych novotvarov. Doposiaľ uskutočnené klinické a epidemiologické štúdie však nedokázali akúkoľvek súvislosť medzi chronickým podávaním týchto liekov a etiopatogenézou karcinómov prsníka. Dostupné dôkazy sú zatiaľ natoľko obmedzené, že nie je možné robiť definitívne závery.

Amesov test mutagenicity uskutočnený s metoklopramidom bol negatívny.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

voda na injekciu

zriedená kyselina chlorovodíková (na úpravu pH).

6.2. Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3. Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C, chráňte pred svetlom.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

Degan 10 mg/2 ml injekčný roztok je balený v bezfarebných sklenených ampulkách a škatuľkách. Veľkosť balenia: 50 ampuliek s obsahom 2 ml.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57

1000 Ľubľana

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

20/0162/87-CS

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 24.6.1987

Dátum posledného predĺženia registrácie: 17.12.2007