Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

Digoxin 0,250 Léčiva - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - Digoxin 0,250 Léčiva

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

Digoxin 0,250 Léčiva

0,250 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Digoxín 0,250 mg v 1 tablete.

Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

tableta

Biele až takmer biele ploché tablety s deliacou ryhou. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

  • – Srdcové zlyhanie pri hypertrofovaných a dilatovaných srdciach pri chronickom tlakovom a objemovom preťažení (artériová hypertenzia, aortálna alebo mitrálna regurgitácia, chronická ischemická srdcová choroba), najmä, ak je prítomná fibrilácia predsiení s rýchlou odpoveďou komôr.

  • – Dlhodobé podávanie digoxínu je indikované pri chronickom zlyhaní myokardu (pri dobrej kompenzácii trvajúcej niekoľko mesiacov, najmä pri nejasnej pôvodnej indikácii digoxínu, je možné opatrné vysadenie digoxínu za starostlivej klinickej a laboratórnej kontroly najmä u chorých, u ktorých je vyššie riziko intoxikácie).

  • – Fibrilácia predsiení s rýchlou odpoveďou komôr, najmä pri súčasnom srdcovom zlyhaní (pokiaľ sa nedá priamo prednosť kardioverzii).

Liek je určený na liečbu dospelých a detí od 3 rokov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Je prísne individuálne.

Vzhľadom na úzke terapeutické rozmedzie a veľké riziko toxicity je treba pri dávkovaní prihliadať k aktuálnemu stavu myokardu, kvalite funkcie obličiek, hmotnosti pacienta, ostatným chorobám pacienta a ďalším faktorom ovplyvňujúcim citlivosť myokardu na srdcové glykozidy (liekové interakcie), v prípade potreby je vhodné monitorovať sérové koncentrácie digoxínu.

Dospelí

Obvykle sa robí postupná digitalizácia: Dávka sa pohybuje v rozmedzí 0,125 – 0,250 mg, zriedkavejšie 0,500 mg denne, u starších pacientov sa podáva od začiatku nižšia dávka 0,125 mg denne.

U pacientov s normálnou funkciou obličiek sa ustálený stav dosiahne po 6 – 7 dňoch podávania digoxínu.

Veľmi výnimočne, ak je potrebné dosiahnuť rýchly klinický účinok, je možné uskutočniť rýchlu digitalizáciu: prvý deň sa podáva nárazová dávka 0,500 mg 1-krát – 2-krát denne, od druhého do štvrtého dňa sa podáva 0,250 mg po 6 – 8 hodinách.

Zvyčajná udržiavacia denná dávka je 0,125 – 0,250 mg p.o. 1-krát denne.

Deti od 3 rokov

Deťom sa podávajú relatívne vyššie dávky ako dospelým. Nárazová začiatočná dávka sa pohybuje v rozsahu 10–25 ^g/kg telesnej hmotnosti. Nárazová dávka sa podáva väčšinou v 3 –4 čiastkových dávkach v intervaloch 6 – 8 hodín so starostlivou kontrolou klinického stavu prvý, prípadne i druhý deň liečby.

Udržiavacia denná dávka sa pohybuje v rozsahu 10–25 ^g/kg telesnej hmotnosti 1-krát denne v závislosti od veku a funkcie obličiek.

Pacienti s renálnou insuficienciou

Pri renálnej insuficiencii je potrebné udržiavaciu dennú dávku upraviť úmerne poklesu klírensu endogénneho kreatinínu (Clcr), prípadne zvýšeniu koncentrácie sérového kreatinínu (Ccr). Pri Clcr pod 0,83 ml/s, t.j. pod 50 ml/min, prípadne pri Ccr nad 150 mikromol/l sa udržiavacia denná dávka znižuje asi na 1/2 – 1/3. Pri Clcr pod 0,42 ml/s, t.j. pod 25 ml/min, resp. pri Ccr vyššej ako 300 mikromol/l, sa udržiavacia denná dávka znižuje na 1/3 i menej, najlepšie pri súčasnom monitorovaní sérových koncentrácií digoxínu (absolútna požiadavka pri anúrii alebo hemodialýze).

Najvyššia jednotlivá dávka je 1 mg p.o., najvyššia denná dávka je 2 mg p.o..

Spôsob podávania

Liek sa užíva pred jedlom. Len v prípade žalúdočnej nevoľnosti (dyskomfortu) je možné ho užiť po jedle. Zapije sa malým množstvom tekutiny. Odporúča sa podávať pravidelne v rovnakom dennom čase.

4.3 Kontraindikácie

  • – Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  • – Kardiotoxicita až intoxikácia.

  • – Komorové tachykardie pri čerstvom infarkte myokardu.

  • – Hypertrofická kardiomyopatia s obštrukciou.

  • – Myokardiálne zlyhávanie s pomalým sínusovým alebo predsieňovým rytmom a AV blokády II. a III. stupňa (intraventrikulárne blokády nie sú kontraindikáciou).

  • - Syndróm preexcitácie (WPW syndróm) kvôli možnosti zrýchlenia vedenia aberantnými anterográdnymi spojkami.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pomer rizika a prínosu liečby je potrebné dôkladne zvážiť pri:

  • – srdcovej nedostatočnosti s hromadením tekutín zavinenej mechanickou prekážkou bez súčasnej fibrilácie predsiení (tesnou mitrálnou stenózou so sínusovou tachykardiou, stenózou aortálnych chlopní, aneuryzmou, opakovanými embolizáciami do pľúc, cor pulmonale pri respiračnej insuficiencii, perikarditídou),

  • – akútnej hypoxémii,

  • – akútnom infarkte myokardu,

  • – akútnej reumatickej karditíde,

  • – vyššom veku chorých,

  • – poruchách elektrolytovej a acidobázickej rovnováhy (hypokaliémia, hyperkaliémia, hypomagneziémia, hyperkalciémia, acidóza),

  • – syndróme chorého sínusu,

  • – plánovanej kardioverzii,

  • – u pacientov s myxedémom,

  • – u pacientov s komorovou tachykardiou a komorovými extrasystolami.

U pacientov s renálnou insuficienciou treba upraviť dávkovanie podľa hodnoty klírens kreatinínu (pozri časť 4.2).

Pri akútnom zlyhaní ľavej srdcovej komory podanie diuretík a vazodilatancií zvyčajne predchádza aplikácii digoxínu.

Pri akútnom zlyhaní pravej srdcovej komory nie je väčšinou digoxín dobre účinný.

Pri akútnom infarkte myokardu je podávanie digoxínu vhodné iba pri súčasnom zlyhaní myokardu a pri fibrilácii predsiení.

Opatrnosť je potrebná pri podávaní Digoxinu 0,250 Léčiva pacientom s ochorením štítnej žľazy. Pokiaľ je funkcia štítnej žľazy znížená, má byť znížená počiatočná a udržiavacia dávka. Pri hypertyreóze môže byť potrebné zvýšiť dávky z dôvodu relatívnej digoxínovej rezistencie.

U pacientov so závažným respiračným poškodením môže byť zvýšená citlivosť myokardu voči kardioglykozidom.

Liek obsahuje laktózu. Liek sa nemá podávať pacientom so zriedkavými dedičnými poruchami: intoleranciou galaktózy, celkového deficitu laktázy alebo s poruchou absorpcie glukózy a galaktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinky digoxínu môžu ovplyvniť lieky, ktoré môžu zmeniť jeho farmakokinetiku alebo farmakodynamiku.

Absorpciu digoxínu znižuje aktívne uhlie, aniónové iónomeniče, cholestyramín, cholestipol, vlákniny, antacidá, antidiaroiká, metoklopramid, neomycín, sulfasalazín, kyselina para – aminosalicylová (PAS), gliadíny, aktinoterapia.

Fytofarmaká obsahujúce ľubovník bodkovaný, alebo extrakt z neho, znižujú plazmatické hladiny a účinok digoxínu.

Omeprazol zvyšuje plazmatické hladiny digoxínu, a tým zvyšuje jeho toxicitu.

ACE inhibítory a antagonisty angiotenzínových receptorov môžu spôsobiť hyperkaliémiu, znižovať väzbu digoxínu na tkanivá, a tým zvyšovať plazmatické hladiny digoxínu. Navyše môžu znižovať renálnu exkréciu digoxínu.

NSAID majú potenciál k poškodeniu obličiek, a tým môžu zvyšovať plazmatické hladiny digoxínu. Táto interakcia môže byť klinicky signifikantná u pacientov s poškodenou renálnou funkciou.

Absorpciu digoxínu predlžuje, ale kvantitatívne nepostihuje potrava.

Kortikosteroidy a diuretiká spôsobujúce depléciu kália zvyšujú toxicitu digoxínu. Pacienti dlhodobo užívajúci kortikosteroidy majú byť starostlivo kontrolovaní.

Nadbytok draslíka v myokarde spomaľuje vedenie vzruchu predsieňou a subnodálnym systémom, znižuje automaticitu; pri hypokaliémii sa zvyšuje frekvencia výskytu a závažnosť toxických prejavov.

Hypermagneziémiu, ktorú môže vyvolať intravenózne podávanie roztoku magnézia, môžu takisto sprevádzať poruchy rytmu aj vedenia. Intravenózna aplikácia vápnika zvyšuje pri súbežnom podávaní digoxínu riziko arytmií. Pokiaľ je súbežné podávanie vápniku nevyhnutné, je potrebné dôkladné monitorovanie EKG.

Pri súčasnom podávaní ďalších antiarytmík hrozí nebezpečenstvo vzniku arytmie.

Hypochloremická metabolická alkalóza (najčastejšie následkom diuretickej liečby) zvyšuje toxicitu digoxínu, respiračná acidóza môže zvýšiť toxicitu digoxínu a výskyt arytmií.

Chinidín, blokátory kalciového kanála (predovšetkým verapamil a diltiazem), amiodarón a spironolaktón zvyšujú koncentráciu digoxínu v sére, a tým jeho toxicitu. Pri súbežnom podávaní týchto liečiv spolu s digoxínom sa odporúča zníženie dávok digoxínu.

Súbežné podanie digoxínu a beta-blokátorov môže viesť k bradykardii.

Súbežné podávanie depolarizujúcich periférnych myorelaxancií (napr. suxametónium) môže viesť k zvýšeniu toxicity digoxínu.

Súbežné používanie tetracyklínov, neomycínu, erytromycínu a klaritromycínu (eventuálne iných makrolidových antibiotík) môže viesť k zvýšeniu plazmatickej koncentrácie digoxínu.

Digoxín je substrát P-glykoproteínu. Teda inhibítory P-glykoproteínu (napr. atorvastatín, tolvaptan, karvedilol, ritonavir a sachinavir/ri­tonavir) môžu zvýšiť koncentráciu digoxínu v krvi zvýšením jeho absorpcie a/alebo znížením jeho renálneho klírensu (pozri časť 5.2). Preto je pri súbežnom podávaní potrebná opatrnosť. Musí sa monitorovať koncentrácia digoxínu v sére a v prípade potreby je nutné zvážiť zníženie dávky digoxínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Digoxín prestupuje cez placentárnu bariéru – hladiny digoxínu v sére novorodenca sú rovnako vysoké ako v matkinom sére. Štúdie u experimentálnych zvierat sa neuskutočnili.

Vzhľadom na nedostatok údajov o možnom riziku pre plod sa odporúča podávať digoxín len v prísne indikovaných prípadoch.

Dojčenie

Digoxín sa vylučuje do materského mlieka v podobných koncentráciách ako je v plazme, toto množstvo v porovnaní s terapeutickými dávkami pre deti nemá farmakologický význam. Preto je podávanie digoxínu počas dojčenia možné, ale iba v jasne indikovaných prípadoch.

Fertilita

Nie sú dostupné žiadne údaje.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Rozhodujúce je základné ochorenie – digoxín v terapeutických dávkach nezvyšuje riziko obmedzenia schopnosti.

4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencia a závažnosť nežiaducich účinkov po podávaní digoxínu závisí od dávky, od stavu chorého a súbežnej farmakoterapie. Pokiaľ je digoxín užívaný v odporúčaných dávkach alebo terapeutických sérových koncentráciách a pokiaľ je braný zreteľ aj na súbežnú liečbu a iné riziká pacienta, je výskyt nežiaducich účinkov minimálny.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky digoxínu rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA s uvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1 000 až <1/100), zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov):

Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA

Frekvencia výskytu

Poruchy imunitného systému

Časté

Alergická reakcia

Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi zriedkavé

Anorexia

Psychické poruchy

Veľmi zriedkavé

Dezorientácia

Poruchy nervového systému

Veľmi zriedkavé

Bolesti hlavy

Poruchy oka

Časté

Zdanlivo ostro biele obrysy tmavých predmetov, farebné videnie, najmä žlté a zelené

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté

Bradykardia, AV blok 1. stupňa, extrasystoly, bigemínie

Veľmi zriedkavé

Supraventrikulárna tachyarytmia, tachykardia (s AV blokom alebo bez neho) a ďalšie arytmie

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté

Nauzea, vracanie

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Veľmi zriedkavé

Únava, malátnosť

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi zriedkavé

Gynekomastia

Vo vysokých až toxických dávkach digoxín znižuje srdcovú kontraktilitu a môže zhoršiť srdcovú insuficienciu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Pri predávkovaní dochádza k vystupňovaniu nežiaducich účinkov. O možnej toxicite eventuálne intoxikácii uvažujeme pri príznakoch ako sú bigemínia, bradykardia, polytopné extrasystoly a predsieňokomorový blok, najmä v spojitosti s centrálnymi, resp. gastroduodenálnymi príznakmi, potrvdzuje ich stanovenie sérových koncentrácií nad 2,3 ng/ml.

Pri intoxikácii treba predovšetkým zastaviť podávanie digoxínu. Vykoná sa výplach žalúdka (výplach žalúdka sa však neodporúča pri výraznej bradykardii kvôli nebezpečenstvu vagového dráždenia) a podá sa aktívne uhlie na zabránenie resorpcie digoxínu. Antidotum digoxínu je antidigoxín (Digitalis-Antidot BM inj.). 80 mg antidota viaže 1 mg digoxínu. Ak je nedostupné, odporúča sa kalium chloratum 4 – 10 g denne p.o., keď arytmia nevyžaduje urgentnú intervenciu, alebo v pomalej i.v. infúzii. Pri poruchách komorového rytmu sa po vyrovnaní kaliémie osvedčuje podanie fenytoínu, resp. prokaínamidu. Betalytiká sa môžu podať len tam, kde nehrozí bradykardia. Pri bradykardii a bloku je vhodný atropín. Ku kardioverzii sa môže pristúpiť až po zlyhaní predchádzajúcich opatrení. Pri masívnom predávkovaní keď môže dôjsť k intoxikácii, môže dôjsť k progresívnej hyperkaliémii. Podáva sa glukóza v infúzii, inzulín. Digoxín sa nedá odstrániť z tela dialýzou. Plazmaferéza sa využíva pri toxicite kombinovanej s obličkovým zlyhaním. Terapia sa uskutočňuje pri trvalej kontrole EKG a elektrolytov v sére.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Kardiotonikum.

ATC kód: C01AA05

Digoxín je srdcový glykozid z digitálisovej skupiny. Svojím priamym (na myokard a hladkú svalovinu ciev) a nepriamym (vagomimetickým) účinkom pôsobí pozitívne inotropne (zvyšuje silu kontrakcie myokardu), negatívne chronotropne (spomaľuje srdcovú frekvenciu) a antiarytmicky (znižuje vodivosť AV uzlom). Mechanizmom účinku je väzba digoxínu na Na+/K+ – ATPázu v bunkovej membráne. Jej inhibíciou dochádza k zvýšeniu vnútrobunkového obsahu sodíka a výmenným mechanizmom druhotne k vzostupu vnútrobunkového obsahu vápnika a k jeho väzbe na kontraktilné proteíny myofibríl.

Pri zlepšenom prekrvení obličiek sa zvyšuje tvorba moču, dochádza k ľahšiemu odstraňovaniu nadbytku vody (ktorá sa hromadí následkom zlyhávania srdca). Dochádza k zmenšeniu opuchov dolných končatín, dýchavice a k zvýšeniu fyzickej výkonnosti.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní digoxínu v tabletách sa z gastrointes­tinálneho traktu vstrebáva asi 70 % podanej dávky. Približne 25 % digoxínu sa viaže na sérový albumín. Distribučný objem digoxínu je veľký v dôsledku extenzívnej väzby digoxínu na svalové tkanivo, na tukové tkanivo sa prakticky neviaže. Digoxín preniká do cerebrospinálneho likvoru a cez placentárnu bariéru, dostáva sa do materského mlieka. Distribučná fáza sa skončí 6 – 8 hodín po podaní, koncentrácia digoxínu v krvi v ustálenom stave sa u väčšiny kompenzovaných pacientov pohybuje v terapeutickom rozmedzí 0,5 –2 ng/ml, je tu však veľká interindividuálna variabilita. Účinok digoxínu po perorálnom podaní nastupuje asi za 2 hodiny, vrcholí asi 6 hodín po podaní. Digoxín sa vylučuje zväčša nezmenený obličkami, 30 – 50 % dennej dávky za 24 hodín, enterohepatálny obeh je bezvýznamný. Biologický polčas elimácie je 1,5 – 2 dni, u anurických pacientov sa predlžuje až na 4 – 6 dní.

Digoxín je substrát P-glykoproteínu. Ako efluxný proteín na apikálnej membráne enterocytov, P-glykoproteín môže limitovať absorpciu digoxínu. P-glykoproteín v renálnych proximálnych tubuloch je dôležitým faktorom pri renálnej eliminácii digoxínu (pozri časť 4.5).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita (LD50) u psa p.o. 0,3 mg/kg, u myši i.p. 5,5 mg/kg.

Údaje o mutagenite, karcinogenite, teratogenite a fertilite nie sú k dispozícii.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy kukuričný škrob

želatína

kalciumstearát

polysorbát 80

sodná soľ kroskarmelózy

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Druh obalu: PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka. Veľkosť balenia: 30 tabliet.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvlástne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, k. s.

U kabelovny 130

102 37 PrahalO – Dolní Mecholupy

Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

41/0352/12-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 30. december 1969

Dátum posledného predĺženia registrácie: 9. január 2007