Dinarex 1,5 mg/ml sirup - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Dinarex 1,5 mg/ml sirup

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jeden ml obsahuje 1,5 mg dextrometorfá­niumbromidu.

Pomocné látky so známym účinkom: sacharóza, sorbitol, roztok glukózy, etanol a sodík.

Jeden ml obsahuje 325 mg sacharózy, 65 mg sorbitolu, 395 mg glukózy, 50,28 mg etanolu a 0,208 mg sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Sirup

Roztok je mierne žltkastý, číry sirup s broskyňovou príchuťou.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dinarex je indikovaný dospelým a deťom vo veku 12 rokov a starším na zmiernenie neproduktívne­ho kašľa.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

• 1.1 Dávkovanie

10 ml sirupu (15 mg dextrometorfánu) 4-krát denne.

Maximálna denná dávka: 40 ml sirupu (60 mg dextrometorfánu)

Deti vo veku 12 rokov a staršie: dávkovanie ako pre dospelých.

Deti mladšie ako 12 rokov: Dinarex nie je určený pre deti mladšie ako 12 rokov.

Dávkovanie ako pre dospelých.

Vzhľadom na rozsiahly hepatálny metabolizmus dextrometorfánu je potrebná opatrnosť pri stredne závažnej až závažnej poruche funkcie pečene (pozri časť 5.2).

Neprekračujte uvedenú dávku.

1.2

• 1.3 Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Liečba nemá trvať dlhšie ako 2 – 3 týždne.

4.3   Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pacienti, ktorí užívajú alebo počas predchádzajúcich 2 týždňov užívali inhibítory monoaminooxidázy (pozri časť 4.5).

Pacienti s respiračnou insuficienciou alebo s rizikom rozvoja respiračného zlyhania (pozri časť 4.4). Pacienti užívajúci inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI, pozri časť 4.5).

4.4   Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Ak lekár neurčí inak, tento liek sa nemá podávať pacientom s chronickým alebo pretrvávajúcim kašľom, aký sa prejavuje v súvislosti s astmou alebo v prípade, keď kašeľ sprevádza nadmerná sekrécia. Boli hlásené prípady zneužitia dextrometorfánu. Opatrnosť sa odporúča predovšetkým u dospievajúcich a mladších adolescentov, ako aj pacientov s anamnézou zneužívania drog alebo psychoaktívnych látok. Tento liek sa nemá užívať s akýmkoľvek iným liekom proti kašľu a nachladnutiu obsahujúcim dextrometorfán.

Použitie dextrometorfánu s alkoholom alebo inými liekmi tlmiacimi CNS môže zvýšiť účinok na CNS a zapríčiniť toxicitu v relatívne nízkych dávkach.

Neboli vykonané žiadne špecifické štúdie s dextrometorfánom pri renálnej alebo hepatálnej dysfunkcii.

V dôsledku rozsiahleho hepatálneho metabolizmu dextrometorfánu je potrebná opatrnosť pri poruchách funkcie pečene.

Dextrometorfán sa metabolizuje pečeňovým cytochrómom P450 2D6. Aktivita tohto enzýmu je geneticky determinovaná. Približne 10 % celkovej populácie tvoria pomalí metabolizátori CYP2D6. U pacientov s pomalým metabolizmom a pacientov so súbežným užívaním inhibítorov CYP2D6 sa môžu objaviť výraznejšie a/alebo predĺžené účinky dextrometorfánu. Preto je potrebná opatrnosť u pacientov, ktorí sú pomalí metabolizátori CYP2D6 alebo používajú inhibítory CYP2D6 (pozri tiež časť 4.5).

Tento liek sa má používať s opatrnosťou u detí s atopiou kvôli uvoľňovaniu histamínu.

Dinarex obsahuje 0,65 g sorbitolu, 3,95 g glukózy a 3,25 g sacharózy na dávku.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovou malabsorpciou alebo deficitom sacharázy a izomaltázy, nesmú užívať tento liek. Sacharóza a glukóza môžu škodiť zubom, ak sa používa dva týždne alebo dlhšie.

Tento liek obsahuje 5,03 obj % etanolu (alkohol), t.j. až do 503 mg na dávku, čo zodpovedá 10 ml piva alebo 4,2 ml vína na 10 ml dávku. Škodlivé pre tých, ktorí trpia alkoholizmom. Musí sa vziať do úvahy u dojčiacich a tehotných žien, detí a vysoko rizikových skupín, ako sú pacienti s poškodenou funkciou pečene alebo epilepsiou.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5    Liekové a iné interakcie

Pacienti užívajúci inhibítory monoaminooxidázy (IMAO) nemajú súbežne užívať dextrometorfán 14 dní po ukončení liečby IMAO z dôvodu rizika vzniku sérotonínového syndrómu (napr. hyperpyrexia, halucinácie, nadmerná excitácia alebo kóma).

Dextrometorfán sa metabolizuje prostredníctvom CYP2D6 a vykazuje rozsiahly first-pass metabolizmus. Súbežné použitie silných inhibítorov enzýmu CYP2D6 môže zvýšiť koncentrácie dextrometorfánu v tele na viacnásobne vyššie úrovne než je normálne. To zvyšuje u pacientov riziko toxických účinkov dextrometorfánu (agitácia, zmätenosť, trasľavosť, nespavosť, hnačka a útlm dýchania) a rozvoj sérotonínového syndrómu.

Medzi silné inhibítory enzýmu CYP2D6 patrí fluoxetín, paroxetín, chinidín a terbinafín. Pri súbežnom podávaní s chinidínom sa koncentrácie dextrometorfánu v plazme zvýšili až 20-násobne, čo zvýšilo nežiaduce účinky lieku na CNS. Amiodarón, flekainid a propafenón, sertralín, bupropión, metadón, cinakalcet, haloperidol, perfenazín a tioridazín majú tiež podobné účinky na metabolizmus dextrometorfánu. Ak je potrebné súbežné užívanie inhibítorov CYP2D6 a dextrometorfánu, je potrebné pacienta monitorovať a v prípade potreby znížiť dávku dextrometorfánu.

Dextrometorfán môže vykazovať aditívne tlmivé účinky na CNS pri súčasnom podávaní s alkoholom, antihistaminikami, psychotropnými látkami a inými liekmi tlmiacimi CNS.

4.6    Fertilita, gravidita a laktácia

Nie sú k dispozícii adekvátne a dobre kontrolované štúdie u tehotných žien.

Dextrometorfán sa nemá podávať počas tehotenstva, ak potenciálny prínos liečby pre matku neprevýši možné riziko pre vyvíjajúci sa plod.

Nie je známe, či sa dextrometorfán alebo jeho metabolity vylučujú do materského mlieka. Dextrometorfán sa nemá podávať počas dojčenia, ak potenciálny prínos liečby pre matku neprevýši možné riziko pre vyvíjajúce sa dojča.

Pri podávaní dextrometorfánu neboli hlásené účinky na fertilitu. Predklinické skúsenosti sú obmedzené (pozri časť 5.3).

4.7   Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tento liek môže ovplyvniť kognitívne funkcie a môže mať vplyv na schopnosť pacienta viesť vozidlá bezpečne.

4.8   Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky (ADRs) zaznamenané v klinických skúšaniach a v rámci pozorovaní po uvedení dextrometorfánu na trh sú zahrnuté v tabuľke nižšie podľa tried orgánových systémov (podľa MedDRA). Frekvencie výskytu sa definujú podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (> 1/10); časté (> 1/100 až < 1/10); menej časté (> 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov nemožno určiť).

Nežiaduce účinky sú uvedené podľa kategórie frekvencie na základe 1) výskytu vo vhodne navrhnutých klinických skúšaniach alebo epidemiologických štúdiách, ak sú dostupné, alebo 2) ak výskyt nemožno odhadnúť, frekvencia je uvedená ako „neznáme“.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky predávkovania môžu zahŕňať: mydriázu, nauzeu a vracanie, útlm CNS, excitáciu, letargiu, nystagmus, psychomotorickú hyperaktivitu, sérotonínový syndróm, somnolenciu (ospalosť), závraty, dyzartriu (nezrozumiteľnú reč), duševnú zmätenosť, psychotickú poruchu (psychózu) a respiračnú depresiu.

Liečba má byť symptomatická a podporná. Vhodná je gastrická laváž. Naloxón sa úspešne použil u detí pri potlačení centrálnych alebo periférnych opioidných účinkov dextrometorfánu (0,01 mg/kg telesnej hmotnosti).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antitusiká a lieky proti nachladnutiu, Antitusiká s výnimkou kombinácií s expektoranciami, Ópiové alkaloidy a deriváty, ATC kód: R05DA09.

Dextrometorfán je pravotočivý izomér 3-metoxy-N-metylmorfinanu. Ide o syntetický derivát morfínu, ktorý na rozdiel od ľavotočivého izoméru, nemá významný analgetický účinok, tlmivý respiračný účinok alebo predpoklad ku vzniku závislosti pri odporúčaných dávkach.

Dextrometorfán je neopioidné antitusikum. Pôsobí na centrum kašľa v predĺženej mieche, kde zvyšuje prah citlivosti na vyvolanie kašľového reflexu. K nástupu antitusických účinkov dochádza v priebehu 15 až 30 minút po perorálnom podaní a účinok trvá približne 3 až 6 hodín.

Hlavný metabolit dextrometorfánu, dextrorfán, sa viaže s vysokou afinitou na o-receptory a vykazuje antitusický účinok bez klasických účinkov opiátov, ktoré sa vyskytujú pri väzbách na p.- a 5-receptory. Dextrorfán sa tiež viaže na sérotonínové receptory a bolo preukázané, že zvyšuje aktivitu sérotonínu inhibíciou spätného vychytávania sérotonínu. Vo vyšších ako terapeutických dávkach je dextrorfán tiež antagonistom N-metyl-D-aspartátových receptorov (NMDA).

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Dextrometorfán sa rýchlo absorbuje z gastrointes­tinálneho traktu s maximálnou plazmatickou koncentráciou dosiahnutou približne za 2 až 2,5 hodiny. Nízke plazmatické koncentrácie dextrometorfánu naznačujú nízku perorálnu biologickú dostupnosť sekundárne spôsobenú rozsiahlym first-pass efektom (presystémový metabolizmus) v pečeni. Maximálny klinický účinok sa dosiahne po 5 až 6 hodinách po podaní dextrometorfánu.

Dextrometorfán sa rozsiahlo distribuuje v ľudskom tele.

Dextrometorfán a jeho aktívny metabolit, dextrorfán, sú aktívne vychytávané a koncentrované

v mozgovom tkanive. Nie je známe, či sa dextrometorfán alebo dextrorfán vylučujú do materského mlieka alebo či prechádzajú placentou.

Po perorálnom podaní dextrometorfán podlieha rýchlemu a rozsiahlemu metabolizmu po prvom prechode pečeňou. Hlavným určujúcim faktorom farmakokinetiky dextrometorfánu u ľudských dobrovoľníkov je geneticky riadená O-demetylácia (CYD2D6).

Zdá sa, že existujú odlišné fenotypy tohto oxidačného procesu, ktoré majú u rôznych osôb za následok veľmi variabilnú farmakokinetiku. Nemetabolizovaný dextrometorfán a tri demetylované morfinanové metabolity dextrorfán (tiež známy ako 3-hydroxy-N-metylmorfinan), 3-hydroxymorfinan a 3-metoxymorfinan boli identifikované ako konjugáty v moči.

Hlavný metabolit je dextrorfán, ktorý takisto pôsobí ako antitusikum. U niektorých jedincov prebieha metabolizmus pomalšie a v krvi a moči prevláda nezmenený dextrometorfán.

Dextrometorfán sa primárne vylučuje obličkami ako nezmenené liečivo a vo forme aktívneho metabolitu, dextrorfánu. Dextrorfán a 3-hydroxymorfinan sú ďalej metabolizované glukuronidáciou a sú vylučované obličkami.

Eliminačný polčas materského liečiva je v rozmedzí 1,4 až 3,9 hodín, pri dextrorfáne sa pohybuje medzi 3,4 až 5,6 hodinami. Eliminačný polčas dextrometorfánu u pomalých metabolizátorov je extrémne predĺžený, až 45 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie akútnej toxicity po perorálnom podaní vykonávané s dextrometorfánom uvádzajú nasledovné hodnoty LD50 (mg/kg): myši 210 a potkany 116. Akútna toxicita po subkutánnom podaní dextrometorfánu uvádza hodnotu LD50 (mg/kg): myši 112.

Akútna toxicita po intravenóznom podaní dextrometorfánu uvádza hodnotu LD50 (mg/kg): potkany 16,3. Štúdie toxicity boli vykonané po opakovaných dávkach na potkanoch počas 13 týždňov s dávkami až 100 mg/kg a počas 27 týždňov pri 10 mg/kg, a 14 týždňov na psoch s perorálnou sondou s dávkami až 4 mg/kg 5 dní v týždni. Jediný zaznamenaný účinok počas 13-týždennej štúdii pri najvyššej dávke bolo zníženie nárastu telesnej hmotnosti potkanov.

Dextrometrofá­niumbromid bol negatívny v teste bakteriálnej reverznej mutácie (Amesov test). Dávka 39 mg/kg dextrometorfánu bola negatívna v in vivo mikronukleolárnom teste a kometovom teste (comet assay) na myšiach. Pri dávkach do 200 ^g/ml bol dextrometrofán negatívny v in vivo teste chromozomálnej aberácie.

Nie sú známe údaje o karcinogenite u zvierat po použití dextrometorfánu. Celkové údaje pre dextrometorfán a jeho štruktúrne analógy podporujú záver, že táto trieda fenantrénových zlúčenín a najmä dextrometorfán, nie sú in vivo ani in vitro genotoxické.

Nebol dokázaný žiadny vzťah medzi dextrometorfánom a malformáciami.

Párenie, gestácia, fertilita, veľkosť vrhu a laktácia boli študované na potkanoch pri dávkach až 50 mg/kg a neboli zistené žiadne nežiaduce účinky.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Sacharín, sodná soľ (E 954) Benzoan sodný (E 211)

Sacharóza

Roztok glukózy, disperzne sušený

Sorbitol (E 420, nekryštalizujúci roztok)

Glycerol

Etanol bezvodý Levomentol

Kyselina citrónová

Karamelová príchuť (obsahuje propylénglykol, benzyalkohol)

Broskyňová príchuť (obsahuje propylénglykol, citronan sodný, benzyalkohol, limonén) Čistená voda

6.2   Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

1 rok

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

150 ml alebo 200 ml hnedé sklenené fľaše typu III (Ph.Eur) s jedným z týchto uzáverov:

• Hliníkové viečko. Súčasťou balenia je plastová lyžička s dielmi po 2,5 ml a 5 ml.
• Plastové poistné viečko. Súčasťou balenia je plastová odmerka s dielmi po 5 ml, 10 ml, 15 ml a 20 ml.
• Plastové viečko s detskou poistkou. Súčasťou balenia je plastová odmerka s dielmi po 2 ml,

• 2,5 ml, 3 ml, 4 ml, 5 ml, 6 ml, 7 ml, 7,5 ml, 8 ml, 9 ml, 10 ml, 11 ml, 12 ml, 12,5 ml a 15 ml.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

MEDOCHEMIE Ltd.

1–10 Constantinoupoleos Street

3011 Limassol

Cyprus

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

36/0149/17-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 22. mája 2017

Dátum posledného predĺženia registrácie: