EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka obsahuje 500 mg vankomycínu (vo forme chloridu), čo zodpovedá 500 000 IU.

Každá injekčná liekovka obsahuje 1000 mg vankomycínu (vo forme chloridu), čo zodpovedá 1 000 000 IU.

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na infúzny roztok.

Biely alebo takmer biely prášok.

Po príprave sa získa roztok s hodnotou pH 3.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Roztok vankomycínu používaný intravenózne je indikovaný pri liečbe závažných, potenciálne život ohrozujúcich infekcií vyvolaných grampozitívnymi mikroorganizmami, ktoré nemožno liečiť alebo ktoré neodpovedajú na liečbu inými účinnými, menej toxickými antimikrobiálnymi liekmi ako sú penicilíny a cefalosporíny.

Vankomycín je indikovaný dospelým a deťom už od narodenia.

Aby sa minimalizovala možnosť vzniku rezistencie, má sa vankomycín rezervovať pre prípady špecifických indikácií.

Vankomycín sa používa pri liečbe nasledujúcich závažných infekcií zapríčinených citlivými mikroorganizmami (pozri časť 5.1):

• – endokarditída,

• – infekcie kostí (osteomyelitída),

• – pneumónia,

• – infekcie mäkkých tkanív.

Endokarditída zapríčinená enterokokmi, Streptococcus viridans alebo S. bovis sa má liečiť pomocou kombinácie vankomycínu a aminoglykozidového antibiotika.

Vankomycín sa môže používať na profylaxiu bakteriálnej endokarditídy počas operácie u pacientov v prípade vysokého rizika pre vznik bakteriálnej endokarditídy alebo perioperatívne pri rozsiahlom chirurgickom zákroku (napr. kardiovaskulárne zákroky a pod.) a ktorí netolerujú penicilíny a iné beta-laktámové antibiotiká.

Do úvahy sa majú vziať štandardné postupy pre vhodné použitie antibakteriálnych liečiv.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

EDICIN0,5gprá­šoknainfúznyroz­tokresp. EDICIN1gprášok­nainfúznyroztok­sa musí podávať intravenózne. Každá dávka sa má podávať pri rýchlosti, ktorá neprekračuje 10 mg/min alebo v časovom intervale minimálne 60 minút (prípadne dlhšom).

Dávkovanie

Dávka sa má individuálne nastaviť podľa telesnej hmotnosti, veku a funkcie obličiek.

Odporúčajú sa nasledovné dávkovacie režimy:

Pacienti s fyziologickou funkciou obličiek

Pediatrická populácia

Dojčatá a novorodenci:

Odporúčaná úvodná dávka je 15 mg/kg, následne 10 mg/kg každých 12 hodín počas prvého týždňa života a a potom každých 8 hodín do konca prvého mesiaca života. Odporúča sa pozorné sledovanie koncentrácií vankomycínu v sére (pozri nižšie).

Deti vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov:

Odporúčaná intravenózna dávka je 10 mg/kg každých 6 hodín alebo 20 mg/kg každých 12 hodín.

Dospelí a adolescenti starší ako 12 rokov:

Odporúčaná denná intravenózna dávka je 2000 mg, rozdelená na 500 mg dávky každých 6 hodín alebo 1000 mg každých 12 hodín.

Pri bakteriálnej endokarditíde je všeobecne akceptovateľný dávkovací režim 1000 mg vankomycínu intravenózne každých 12 hodín počas 4 týždňov samostatne alebo v kombinácii s inými antibiotikami (gentamycín s rifampicínom, gentamycín, streptomycín). Endokarditída spôsobená enterokokmi sa lieči počas 6 týždňov pomocou vankomycínu v kombinácii s aminoglykozidovým antibiotikom -v súlade s národnými odporúčaniami.

Perioperatívna profylaxia bakteriálnej endokarditídy: Dospelým sa podáva 1000 mg vankomycínu intravenózne pred chirurgickým zákrokom (pred začiatkom anestézie) a v závislosti od trvania a typu chirurgického zákroku sa 12 hodín po chirurgickom zákroku môže podať i.v. dávka 1000 mg vankomycínu.

Staršie osoby

V dôsledku zníženej funkcie obličiek zapríčinenej vekom sa môžu vyžadovať nižšie udržiavacie dávky.

Obézni pacienti

Môže sa vyžadovať úprava zvyčajných denných dávok.

Poškodenie pečene

Neexistuje dôkaz o tom, že u pacientov s insuficienciou pečene sa musí dávka znížiť.

Poškodenie obličiek

U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa musí dávka upraviť – ako návod môže poslúžiť nasledujúci nomogram. Odporúča sa pozorné sledovanie koncentrácie vankomycínu sére (pozri nižšie).

Klírens kreatinínu (ml/min)

Dávkovací nomogram pre dospelých s poškodenou funkciou obličiek

Úvodná dávka u pacientov s miernym až stredne závažným zlyhávaním obličiek nesmie byť menšia ako 15 mg/kg. U pacientov so závažným zlyhávaním obličiek sa pred podaním nízkych denných dávok uprednostňuje podávať udržiavaciu dávku v rozmedzí 250 mg a 1000 mg počas niekoľkých dní.

Pacientom s anúriou (s takmer žiadnou funkciou obličiek) sa má podávať dávka 15 mg/kg telesnej hmotnosti do dosiahnutia terapeutickej koncentrácie v sére. Udržiavacie dávky sú 1,9 mg/kg telesnej hmotnosti počas 24 hodín. Pre zjednodušenie režimu môžu dospelí pacienti s vážne poškodenou funkciou obličiek namiesto denných dávok dostávať udržiavaciu dávku 250 – 1000 mg v intervale niekoľkých dní.

Dávkovanie v prípade hemodialýzy

U pacientov bez akejkoľvek funkcie obličiek, dokonca u tých, ktorí pravidelne podstupujú hemodialýzu, je tiež možné nasledovné dávkovanie:

Saturačná dávka 1000 mg, udržiavacia dávka 1000 mg každých 7 – 10 dní.

Ak sa pri hemodialýze používajú polysulfónové membrány (vysokoprietoková dialýza), polčas vankomycínu je znížený. U pacientov s pravidelnou hemodialýzou môže byť potrebná ďalšia udržiavacia dávka.

Monitorovanie koncentrácií vankomycínu v sére

Koncentrácia vankomycínu v sére sa má monitorovať počas druhého dňa liečby krátko pred podaním nasledujúcej dávky a jednu hodinu po infúzii. Terapeutické hladiny vankomycínu v krvi majú byť v rozmedzí 30 až 40 mg/l (maximálne 50 mg/l) jednu hodinu po ukončení infúzie, minimálna hladina (krátko pred podaním nasledujúcej dávky) v rozmedzí 5 až 10 mg/l.

Koncentrácie sa majú zvyčajne monitorovať 2 až 3-krát týždenne.

Spôsob podávania

Vankomycín sa má parenterálne podávať vo forme pomalej intravenóznej infúzie (nie viac ako 10 mg/min – počas minimálne 60 minút), ktorá je dostatočne zriedená (500 mg minimálne v 100 ml a 1000 mg minimálne v 200 ml.)

Pacientom, u ktorých sa vyžaduje obmedzenie príjmu tekutín, sa môže podávať roztok 500 mg/50 ml alebo 1000 mg/100 ml. Pri týchto zvýšených koncentráciách môže byť zvýšené riziko nežiaducich účinkov spojených s podaním infúzie.

Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním pozri časť 6.6.

Dĺžka liečby:

Dĺžka liečby závisí od závažnosti infekcie ako aj klinického a bakteriologického vývoja.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Upozornenia

Pri výskyte akútnej anúrie alebo poškodenia vnútorného ucha sa vankomycín môže používať len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné a nie sú dostupné iné bezpečnejšie alternatívy liečby.

V prípade závažných akútnych hypersenzitívnych reakcií (napr. anafylaxia) musí byť liečba vankomycínom okamžite ukončená a má sa začať s vhodnými bezpečnostnými opatreniami (napr. antihistaminiká, kortikosteroidy a v prípade potreby umelé dýchanie).

Rýchle bolusové podanie (t.j. počas niekoľkých minút) môže byť spojené so závažnou hypotenziou (vrátane šoku a zriedkavo zástavy srdca), histamínovými reakciami a makulopapulárnou alebo erytematóznou vyrážkou („syndróm červeného človeka – red man syndrome“ alebo „syndróm červeného krku – red neck syndrome“). Aby sa zabránilo reakciám v dôsledku rýchleho infúzneho podania, má sa vankomycín podávať pomalou infúziou v zriedenom roztoku (2,5 až 5,0 g/l) rýchlosťou nie viac ako 10 mg/min a počas minimálne 60 minút. Zastavenie infúzie zvyčajne vedie k rýchlemu odzneniu týchto reakcií.

Kvôli riziku vzniku nekrózy sa musí vankomycín podávať len intravenózne. Riziko podráždenia žíl sa minimalizuje podávaním vankomycínu vo forme zriedenej infúzie a obmenou miesta vpichu.

Podávanie vankomycínu intraperitoneálne injekciou počas plynulej ambulantnej peritoneálnej dialýzy bolo spojené so syndrómom chemickej peritonitídy.

Nefrotoxicita: vankomycín sa musí používať s opatrnosťou u pacientov so zlyhávaním obličiek, pretože možnosť vzniku toxických účinkov je pri stave s dlhodobo vysokými koncentráciami v krvi zvýšená. Pri liečbe týchto pacientov a tých, ktorí sa súbežne liečia inými nefrotoxickými liečivami (ako aminoglykozidové antibiotiká), sa musí vykonať séria vyšetrení funkcie obličiek a dodržiavať vhodné dávkovacie režimy kvôli zníženiu rizika nefrotoxicity na minimum (pozri časť 4.2).

Ototoxicita: ototoxicita, ktorá môže byť prechodná alebo trvalá (pozri časť 4.8) bola hlásená u pacientov s predchádzajúcou hluchotou, ktorým sa podávali nadmerné intravenózne dávky alebo ktorí boli súbežne liečení inými ototoxickými liečivami ako sú napríklad aminoglykozidové antibiotiká. Hluchote môže predchádzať tinnitus. Skúsenosti s inými antibiotikami dokazujú, že hluchota môže progredovať aj napriek ukončeniu liečby. Pre zníženie rizika ototoxicity sa majú pravidelne stanovovať hladiny liečiva v krvi a odporúča sa pravidelné vyšetrenie funkcie sluchu.

Bezpečnostné opatrenia

Vankomycín pôsobí veľmi dráždivo na tkanivo a spôsobuje nekrózu v mieste vpichu ak sa podáva intramuskulárne. U viacerých pacientov, ktorým sa podáva vankomycín, môže vzniknúť bolesť a tromboflebitída, ktoré sú niekedy závažné. Frekvencia a závažnosť tromboflebitídy sa môže minimalizovať pomalým podávaním lieku vo forme zriedeného roztoku (pozri časť 6.6) a pravidelnou obmenou miesta vpichu. Frekvencia nežiaducich účinkov vzťahujúcich sa na infúzne podanie (hypotenzia, sčervenanie, erytém, urtikária a pruritus) sa zvyšuje súbežným podaním anestetík. Tento účinok sa môže znížiť infúznym podávaním vankomycínu viac ako 60 minút pred navodením anestézie. Vankomycín sa má používať s opatrnosťou u pacientov s alergickými reakciami na teikoplanín, pretože boli hlásené skrížené reakcie z precitlivenosti medzi vankomycínom a teikoplanínom.

Vplyvom vankomycínu sa môže zvýšiť myokardiálna depresia vyvolaná anestéziou. Počas anestézie musia byť dávky dobre zriedené a podávané pomaly za pozorného sledovania činnosti srdca. Kvôli posturálnej úprave sa zmeny v polohe majú oddialiť dovtedy, kým infúzia nie je ukončená.

U pacientov, ktorí dostávajú vankomycín počas dlhšieho obdobia alebo súbežne s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť neutropéniu alebo agranulocytózu, sa má v pravidelných intervaloch monitorovať počet leukocytov.

Všetkým pacientom, ktorým sa podáva vankomycín, sa majú pravidelne robiť hematologické vyšetrenia, rozbor moču a vyšetrenia činnosti pečene a obličiek.

Dlhodobé užívanie vankomycínu môže viesť k superinfekcii rezistentnými mikroorganizmami, preto takíto pacienti musia byť pravidelne monitorovaní. Ak superinfekcia prepukne počas liečby, majú sa vykonať náležité opatrenia.

Takmer u všetkých antibakteriálnych liečiv, vrátane vankomycínu, bola hlásená pseudomembranózna kolitída, ktorej rozsah závažnosti môže byť od miernej až po život ohrozujúcu. Preto je veľmi dôležité túto diagnózu zobrať do úvahy u pacientov, u ktorých sa objavila hnačka následne po podaní vankomycínu. Lieky znižujúce črevnú motilitu sú kontraindikované.

Počas dlhodobého používania vankomycínu je indikované pravidelné sledovanie hladín vankomycínu v krvi, najmä u pacientov s dysfunkciou obličiek alebo poškodeným sluchovým vnímaním ako aj pri súbežnom podávaní nefrotoxických alebo ototoxických liečiv.

Dávky sa majú titrovať na základe hladín v sére. Monitorovanie hladín v krvi a vyšetrenia funkcie obličiek sa majú vykonávať pravidelne.

Všeobecne sa odporúča monitorovať koncentrácie 2 až 3-krát týždenne.

Starší pacienti sú zvlášť náchylní na poškodenie sluchu, v prípade pacientov starších ako 60 rokov sa majú vykonať série vyšetrení funkcie sluchu. Má sa zabrániť súbežnému alebo následnému použitiu iných neurotoxických liečiv.

Pediatrická populácia

Vankomycín sa má zvlášť opatrne používať u predčasne narodených detí v dôsledku nedostatočne vyvinutej funkcie obličiek a možného zvýšenia koncentrácie vankomycínu v sére. Koncentrácie vankomycínu v krvi sa preto musia pozorne sledovať. U detí bolo súbežné používanie vankomycínu a anestetík spojené s erytémom a anafylaktoidnými reakciami. Ak je podanie vankomycínu kvôli profylaxii pri chirurgickom zákroku nevyhnutné, odporúča sa podať anestetikum po ukončení infúzie vankomycínu.

4.5 Liekové a iné interakcie

Iné potenciálne nefrotoxické alebo ototoxické liečivá

Súbežné alebo následné podávanie vankomycínu s inými potenciálne neurotoxickými a/alebo nefrotoxickými liečivami najmä gentamycínom, amfotericínom B, streptomycínom, neomycínom, kanamycínom, amikacínom, tobramycínom, viomycínom, bacitracínom, polymyxínom B, kolistínom alebo cisplatinou, môže znásobiť nefrotoxicitu a/alebo ototoxicitu vankomycínu a následne si vyžaduje pozorné sledovanie pacienta.

V dôsledku synergického účinku (napr. s gentamycínom) sa musí maximálna dávka vankomycínu v týchto prípadoch obmedziť na 500 mg každých 8 hodín.

Anestetiká

Súbežné podávanie vankomycínu a anestetík bolo spojené s erytémom, sčervenaním ako pri histamínových reakciách a anafylaktoidnými reakciami. Toto sa môže zmierniť ak sa vankomycín podá 60 minút pred indukciou anestézie.

Myorelaxanciá

Ak sa vankomycín podáva počas chirurgického zákroku alebo krátko po ňom, účinok (nervovosvalová blokáda) súbežne podávaných myorelaxancií (napr. sukcinylcholín) môže byť zvýšený alebo predĺžený.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú dostupné žiadne skúsenosti týkajúce sa bezpečnosti použitia vankomycínu počas gravidity u ľudí. Reprodukčné toxikologické štúdie na zvieratách nepreukázali účinky na vývoj embrya, plodu alebo obdobie gravidity (pozri časť 5.3).

Avšak vankomycín prestupuje cez placentu, preto sa potenciálne riziko embryonálnej a neonatálnej ototoxicity a nefrotoxicity nemôže vylúčiť. Preto sa má vankomycín podávať v gravidite iba vtedy, ak je to jednoznačne potrebné a po starostlivom vyhodnotení rizika a prínosu.

Dojčenie

Vankomycín sa vylučuje do ľudského materského mlieka, a preto sa má počas obdobia laktácie používať len vtedy, ak liečba inými antibiotikami zlyhala. Kvôli možným nežiaducim účinkom na dojča (poruchy intestinálnej flóry s hnačkou, kolonizácia hubami podobnými kvasinkám a možná senzibilizácia) sa má vankomycín podávať dojčiacim matkám s opatrnosťou.

O prerušení dojčenia sa má rozhodnúť na základe posúdenia nevyhnutnosti tohto lieku pre dojčiacu matku.

Fertilita

Neuskutočnili sa žiadne rozhodujúce štúdie plodnosti, pozri časť 5.3.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vankomycín nemá alebo má len zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú definované podľa konvencií a tried orgánových systémov podľa databázy MedDRA:

veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú flebitídy a pseudoalergické reakcie v súvislosti s príliš rýchlym intravenóznym podaním vankomycínu.

Poruchy krvi a lymfatického systému

Zriedkavé (> 10 000 až < 1/1000): trombocytopénia, neutropénia, agranulocytóza, eozinofilia.

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé (> 10 000 až < 1/1000): anafylaktické reakcie, reakcie z precitlivenosti.

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté (> 1/1 000 až < 1/100): prechodná alebo trvalá strata sluchu.

Zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1000): tinnitus, závrat.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000): zástava srdcovej činnosti.

Poruchy ciev

Časté (> 1/100 až < 1/10): zníženie krvného tlaku, tromboflebitída.

Zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000): vaskulitída.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína: Časté (> 1/100 až < 1/10): dyspnoe, chrčanie.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1000): nauzea.

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000): pseudomembranózna enterokolitída.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté (> 1/100 až < 1/10): exantém a zápal sliznice, pruritus, urtikária.

Veľmi zriedkavé (< 1/10 000): exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm, Lyellov syndróm, bulózna dermatitída indukovaná IgA.

Poruchy obličiek a močových ciest

Časté (> 1/100 až < 1/10): insuficiencia obličiek primárne manifestovaná zvýšením koncentrácií kreatinínu alebo urey v sére.

Zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000): intresticiálna nefritída, akútne zlyhávanie obličiek.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté (> 1/100 až < 1/10): sčervenanie hornej časti tela a tváre, bolesť a spazmy hrudníka a svalov chrbta.

Zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000): horúčka zapríčinená liekom, triaška.

Počas rýchleho infúzneho podania alebo krátko po ňom sa môžu objaviť anafylaktické reakcie. Reakcie ustúpia po ukončení podávania, zvyčajne v intervale 20 minút až 2 hodiny.

Ototoxicita bola primárne hlásená u pacientov, ktorým sa podávali vysoké dávky alebo súbežná liečba inými ototoxickými liekmi alebo u pacientov s už existujúcou zníženou funkciou obličiek alebo sluchu.

Pediatrická populácia

Súbežné podávanie vankomycínu a anestetík u detí bolo spojené s erytémom a anafylaktoidnými reakciami (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Bola hlásená toxicita v dôsledku predávkovania.

Pediatrická populácia

500 mg i.v. u dieťaťa vo veku 2 rokov viedlo k letálnej intoxikácii.

Podanie celkovo 56 g dospelému počas 10 dní viedlo k insuficiencii obličiek. Pri niektorých vysoko rizikových stavoch (napr. v prípade závažného poškodenia obličiek) sa môžu objaviť vysoké hladiny v sére, oto- a nefrotoxicita.

Opatrenia v prípade predávkovania

• Špecifické antidotum nie je známe.
• Vyžaduje sa symptomatická liečba za súčasného udržiavania funkcie obličiek.
• Vankomycín sa slabo odstraňuje hemodialýzou alebo peritoneálnou dialýzou. Pre zníženie koncentrácií vankomycínu v sére bola použitá hemofiltrácia alebo hemoperfúzia pomocou polysulfónových ži­víc.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: glykopeptidové antibiotiká, ATC kód: J01XA01

Mechanizmus účinku

Vankomycín je glykopeptidové antibiotikum. Vankomycín má baktericídny účinok na proliferujúce baktérie tým, že inhibuje biosyntézu bunkovej steny. Navyše porušuje permeabilitu bunkovej membrány baktérie a syntézu RNA.

Mechanizmy rezistencie

Získaná rezistencia na glykopeptidové antibiotiká je založená na získaní rôznych van-génových komplexov. Van-gény boli zriedkavo pozorované u Staphylococcus aureus, u ktorého zmeny v štruktúre bunkovej steny vedú k „strednej” citlivosti, ktorá je najčastejšie heterogénna. Neexistuje skrížená rezistencia medzi vankomycínom a inými antibiotikami, avšak skrížená rezistencia vzniká s inými glykopeptidovými antibiotikami ako je napríklad teikoplanín. Sekundárny vývoj rezistencie počas liečby je zriedkavý.

V niektorých krajinách je pozorovaný nárast prípadov rezistencie, najmä u enterokokov, zvlášť alarmujúce sú multirezistentné kmene Enterococcus feacium.

Synergický účinok

Kombinácia vankomycínu s aminoglykozidovým antibiotikom má synergický účinok proti mnohým kmeňom Staphylococcus aureus, neenterokokovým D-streptokokom, enterokokokom a streptokokom zo skupiny Viridans. Konbinácia vankomycínu s cefalosporínom má synergický účinok proti niektorým kmeňom Staphylococcus epidermidis rezistentným voči oxacilínu a kombinácia vankomycínu s rifampicínom má synergický účinok proti Staphylococcus epidermidis a čiastočne synergický účinok proti niektorým kmeňom Staphylococcus aureus. Keďže kombinácia vankomycínu s cefalosporínom môže mať tiež antagonistický účinok proti niektorým kmeňom Staphylococcus epidermidis a v kombinácii s rifampicínom proti niektorým kmeňom Staphylococcus aureus, vhodné je predchádzajúce testovanie na synergický účinok.

Kvôli izolácii a identifikácii mikroorganizmu spôsobujúceho infekciu a na stanovenie jeho citlivosti na vankomycín sa majú odobrať vzorky pre bakteriálnu kultiváciu.

Hraničné hodnoty

Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) stanovené Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST, verzia 2.0, platné od 1.1.2012) pre Staphylococcus sp. (vrátane S.aureus, s výnimkou koaguláza-negatívnych stafylokokov) grampozitívne anaeróby a Streptococcus sp. sú: citlivé < 2 mg/l a rezistentné > 2 mg/l, pre Enterococcus sp. a koaguláza-negatívne stafylokoky sú: citlivé < 4 mg/l a rezistentné > 4 mg/l.

Citlivosť

Výskyt získanej rezistencie môže kolísať v závislosti od geografickej polohy a času pre vybrané druhy a pri liečbe závažných infekcií sú obzvlášť potrebné lokálne informácie o rezistencii. Ak je lokálny výskyt rezistencie taký, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcií sporná, je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Vankomycín má úzke spektrum účinku:

Najčastejšie citlivé druhy__________­_____

Staphylococcus sp.

Streptococcus pneumoniae Streptococcus sp.

Corynebacterium sp.

Enterococcus spp.

Druhy, u ktorých získaná rezistencia môže spôsobiť problémy__________­__

Enterococcus faecium

V podstate rezistentné mikroorganizmy Gramnegatívne baktérie, mykobaktérie, huby

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Distribúcia

Po intravenóznom podaní sa vankomycín distribuuje takmer do všetkých tkanív a preniká do pleurálnej, perikardiálnej, ascitickej a synoviálnej tekutiny ako aj srdcového svalu a srdcových chlopní. Dosahujú sa porovnateľne vysoké koncentrácie ako v krvnej plazme. Údaje o koncentráciách vankomycínu v kosti (špongiózna, kompaktná) sa veľmi odlišujú. Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave sa udáva ako 0,43 (až do 0,9) l/kg. Ak meningy nie sú postihnuté zápalom, vankomycín prestupuje hemoencefalickou bariérou len v malom množstve. Vankomycín je viazaný na plazmatické bielkoviny v 30 – 55 % a niekedy aj viac.

Eliminácia

Vankomycín sa metabolizuje len v malom rozsahu. Po parenterálnom podaní sa vylučuje takmer úplne vo forme mikrobiálne účinného liečiva (približne 75 – 90 % počas 24 hodín) prostredníctvom glomerulárnej filtrácie v obličkách. Vylučovanie do žlče nie je signifikantné (menej ako 5 % dávky).

U pacientov s fyziologickou funkciou obličiek je polčas v sére približne 4 – 6 (5 – 11) hodín, u detí

• 2,2 – 3 hodiny. Pri poškodenej funkcii obličiek môže byť polčas vankomycínu výrazne predĺžený (až do 7,5 dní). V takýchto prípadoch je vzhľadom na ototoxicitu liečby vankomycínom indikované monitorovanie koncentrácií v plazme.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Obmedzené údaje o mutagénnych účinkoch ukazujú negatívne výsledky, dlhodobé štúdie na zvieratách týkajúce sa karcinogénneho potenciálu nie sú k dispozícii. V štúdii zameranej na teratogenitu, v ktorej boli potkanom a králikom podávané dávky približne rovnaké ako dávky u ľudí vypočítané na základe telesného povrchu (mg/m²), neboli pozorované žiadne priame alebo nepriame teratogénne účinky.

Štúdie na zvieratách týkajúce sa používania počas perinatálneho/pos­tnatálneho obdobia a týkajúce sa účinkov na fertilitu nie sú dostupné.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

Žiadne.

6.2  Inkompatibility

Roztok vankomycínu má nízku hodnotu pH. V prípade zmiešania s inými liečivami môže táto hodnota spôsobiť fyzikálnu alebo chemickú nestabilitu. Preto pred použitím sa má každý parenterálny roztok vizuálne skontrolovať na prítomnosť precipitátov alebo zafarbenia.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

V prípade kombinovanej liečby vankomycínom s inými antibiotikami/che­moterapeutika­mi sa majú lieky podávať separátne.

Ako fyzikálne inkompatibilné sa prejavili zmesi roztokov vankomycínu a beta-laktámových antibiotík. Pravdepodobnosť vzniku precipitátov narastá so zvyšujúcou sa koncentráciou vankomycínu. Odporúča sa dostatočne prepláchnuť intravenózne linky pred podaním týchto antibiotík. Odporúča sa tiež zriediť roztok vankomycínu na 5 mg/l alebo menej.

6.3  Čas použiteľnosti

Prášok:

2 roky

Pripravený roztok:

Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná počas 24 hodín pri 25°C a 96 hodín pri 2 – 8°C.

Ďalej riedené roztoky:

Infúzne roztoky, ktoré sú zriedené na 5 mg/ml 5 % glukózou na injekciu alebo 0,9 % chloridom sodným na injekciu sú v chladničke (2°C – 8°C) chemicky a fyzikálne stabilné počas 48 hodín alebo 24 hodín pri 25°C.

Infúzne roztoky, ktoré sú zriedené na 5 mg/l 5 % glukózou na injekciu + 0,9 % chloridom sodným na injekciu sú v chladničke (2°C – 8°C) chemicky a fyzikálne stabilné počas 48 hodín alebo 24 hodín pri 25°C.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, za čas použiteľnosti a podmienky uchovávania pred použitím je zodpovedný používateľ a normálne nemá presiahnuť 24 hodín pri 2–8 °C, pokiaľ sa zriedenie/rekon­štitúcia neuskutočnila za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Prášok: Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Podmienky na uchovávanie pripraveného a zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

s brómbutylovým gumovým uzáverom a hliníkovým/plas­tovým odklopným viečkom.

s brómbutylovým gumovým uzáverom a hliníkovým/plas­tovým odklopným viečkom.

Veľkosť balenia: 1, 5, 10 a 100 injekčných liekoviek.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Tento liek sa musí pripraviť a výsledná koncentrácia sa pred použitím musí zriediť.

Rozpustite EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok v 10 ml sterilnej vody na injekciu.

Rozpustite EDICIN 1 g prášok na infúzny roztok v 20 ml sterilnej vody na injekciu.

1 ml pripraveného roztoku obsahuje 50 mg vankomycínu.

Vzhľad pripraveného roztoku

Po príprave je roztok číry a bezfarebný až jemne žltohnedý bez viditeľných častíc.

Podmienky na uchovávanie pripraveného lieku, pozri časť 6.3.

Pripravené roztoky obsahujúce 50 mg vankomycínu v 1 ml sa majú ďalej zriediť.

Vhodné rozpúšťadlá na riedenie sú:

5 % glukóza na injekciu alebo

0,9 % chlorid sodný na injekciu alebo

5 % glukóza na injekciu s 0,9 % chloridom sodným na injekciu.

Intermitentná infúzia:

Pripravený roztok obsahujúci 500 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí zriediť s ďalšími minimálne 100 ml rozpúšťadla na riedenie (na 5 mg/ml).

Pripravený roztok obsahujúci 1000 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí zriediť s ďalšími minimálne 200 ml rozpúšťadla na riedenie (na 5 mg/ml).

Koncentrácia vankomycínu v infúznom roztoku nesmie prekročiť 5 mg/ml.

Požadovaná dávka sa má podávať pomalou intravenóznou aplikáciou rýchlosťou nie viac ako 10 mg/minútu, počas minimálne 60 minút alebo dlhšie.

Pokračujúca infúzia:

Táto sa má použiť len vtedy, ak liečba intermitentnou infúziou nie je možná. Zrieďte 1000 až 2000 mg rozpusteného vankomycínu v dostatočnom množstve vyššie uvedeného vhodného rozpúšťadla na riedenie a podajte vo forme kvapkovej infúzie, takže pacientovi sa podá predpísaná denná dávka počas 24 hodín.

Vzhľad zriedeného roztoku

Po zriedení je roztok číry a bezfarebný bez viditeľných častíc.

Podmienky na uchovávanie zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

Pred podaním sa majú pripravené a zriedené roztoky vizuálne skontrolovať na prítomnosť častíc a zmenu zafarbenia. Použiť sa má len číry a bezfarebný roztok bez prítomnosti častíc.

Liekovky sú len na jednorazové použitie. Nepoužitý liek sa musí zlikvidovať.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57, 1000 Ľubľana

Slovinsko

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EDICIN 0,5 g prášok na infúzny roztok15/0869/09-S

EDICIN 1 g prášok na infúzny roztok 15/0870/09-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 26. januára 2010

Dátum posledného predĺženia registrácie: