Elify XR 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

ELIFY XR 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

ELIFY XR 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

2.1

• 2.2 ELIFY XR 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

• sacharóza max. 92,69 mg
• žlť oranžová FCF (E110) 0,0006 mg.

• 2.3 ELIFY XR 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

• sacharóza max. 185,38 mg
• žlť oranžová FCF (E110) 0,0183 mg.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním.

• 3.1

• 3.2 ELIFY XR 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Biely až takmer biely granulát v kapsule so žltou vrchnou časťou a priehľadnou spodnou časťou.

• 3.3

• 3.4 ELIFY XR 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

Biely až takmer biely granulát v kapsule s okrovou vrchnou časťou a priehľadnou spodnou časťou.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

• Liečba epizód veľkej depresie
• Prevencia znovuobjavenia sa epizód veľkej depresie
• Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy
• Liečba sociálnej anxióznej poruchy
• Liečba panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez nej

4.2   Dávkovanie a spôsob podávania

• 4.3

• 4.4 Epizódy veľkej depresie

Odporúčaná úvodná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže zvýšiť dávka až na maximálne 375 mg denne. Zvýšenie dávky môže prebiehať v 2 a viac-týždňových intervaloch. V klinicky odôvodnených prípadoch sa vzhľadom na závažnosť symptómov, môže dávkovanie zvyšovať v častejších intervaloch, avšak nemajú byť kratšie ako 4 dni.

Kvôli riziku nežiaducich účinkov závislých na veľkosti dávky, sa má dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Je potrebné udržiavať liečbu s najnižšou účinnou dávkou.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Liečba sa má pravidelne a individuálne prehodnocovať. Dlhodobá liečba môže byť tiež vhodná na prevenciu recidív epizód veľkej depresie. Vo väčšine prípadov je odporučená dávka na prevenciu recidívy epizódy veľkej depresie rovnaká ako dávka užívaná pri súčasnej epizóde.

Antidepresívne lieky sa majú ďalej podávať počas najmenej 6 mesiacov po ústupe choroby.

• 4.5

• 4.6 Generalizovaná úzkostná porucha

Odporúčaná úvodná dávka je užívanie venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže zvýšiť dávka až na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky má prebiehať v 2 a viac-týždňových intervaloch.

• V dôsledku rizika nežiaducich účinkov závislých na veľkosti dávky, sa zvyšovania dávky majú uskutočniť len po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Je potrebné udržiavať liečbu s najnižšou účinnou dávkou. Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Liečba sa má pravidelne a individuálne prehodnocovať.

• 4.7

• 4.8 Sociálna anxiózna porucha

Odporúčaná úvodná dávka je užívanie venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 75 mg jedenkrát denne. Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by vyššie dávky zvyšovali účinnosť liečby.

U pacientov neodpovedajúcich na úvodnú dávku 75 mg denne sa však môže zvážiť zvýšenie maximálnej dávky až na 225 mg denne. Zvýšenie dávky má prebiehať v 2 a viac-týždňových intervaloch.

• V dôsledku rizika nežiaducich účinkov závislých na veľkosti dávky, sa zvyšovania dávky majú uskutočniť len po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Je potrebné udržiavať liečbu s najnižšou účinnou dávkou. Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Liečba sa má pravidelne a individuálne prehodnocovať.

• 4.9

• 4.10 Panická porucha

Odporúčaná dávka venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním je 37,5 mg jedenkrát denne počas 7 dní. Dávka môže byť potom zvýšená na 75 mg/deň. Pre pacientov neodpovedajúcich na dávku 75 mg/deň môže byť prospešné zvyšovanie dávky až do maximálnej dávky 225 mg/deň. Zvýšenie dávky má prebiehať v 2 a viac-týždňových intervaloch.

• V dôsledku rizika nežiaducich účinkov závislých na veľkosti dávky, sa zvyšovania dávky majú uskutočniť len po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Je potrebné udržiavať liečbu s najnižšou účinnou dávkou. Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, obyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Liečba sa má pravidelne a individuálne prehodnocovať.

• 4.11

• 4.12 Použitie u starších pacientov

Špecifické úpravy dávky venlafaxínu na základe samotného veku pacienta sa nepovažujú za nevyhnutné. Pri liečbe starších pacientov je však potrebná opatrnosť (napr. kvôli možnému poškodeniu obličiek, potenciálu pre zmeny v neurotransmi­terovej senzitivite a afinite, ktorá sa objavuje so starnutím). Vždy má byť použitá najnižšia účinná dávka a pacienti majú byť pozorne sledovaní, ak je potrebné zvýšenie dávky.

• 4.13

• 4.14 Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

Používať venlafaxín u detí a dospievajúcich sa neodporúča.

Kontrolované klinické štúdie u detí a dospievajúcich s epizódou veľkej depresie nepreukázali účinnosť a nepodporujú tak použitie venlafaxínu u týchto pacientov (pozri časť 4.4 a 4.8).

Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu pri iných indikáciách u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.

• 4.15 Použitie u pacientov s poškodenou funkciou pečene

Celková denná dávka venlafaxínu má byť znížená na 50% u pacientov s miernym až stredne závažným poškodením pečene. V dôsledku interindividuálnej variability v klírense môže však byť vhodné individuálne upraviť dávku.

Existujú iba obmedzené údaje o pacientoch so závažným poškodením funkcie pečene. Odporúča sa opatrnosť a má sa uvážiť zníženie dávky o viac ako 50%. U pacientov s ťažkým poškodením pečene má možný prínos liečby prevážiť jeho riziko.

• 4.16

• 4.17 Použitie u pacientov s obličkovým poškodením

Aj keď u pacientov s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (GFR) medzi 30–70 ml/min nie je potrebná zmena dávkovania, odporúča sa opatrnosť. U pacientov vyžadujúcich hemodialýzu a u pacientov s ťažkým poškodením obličiek (GFR < 30 ml/min), sa má dávka znížiť o 50%. V dôsledku interindividuálnej variability v klírense môže však byť vhodné individuálne upraviť dávku.

Abstinenčné príznaky po prerušení liečby venlafaxínom

Má sa vyhnúť náhlemu prerušeniu. Ak sa ukončuje liečba venlafaxínom, dávka má byť postupne redukovaná počas obdobia najmenej jedného alebo dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko abstinenčných príznakov (pozri časť 4.4 a časť 4.8). Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia netolerovateľné príznaky, potom sa má zvážiť pokračovanie v predošlej predpísanej dávke. Následne lekár môže pokračovať v znižovaní dávky, ale v pozvoľnejšom tempe..

• 4.18

• 4.19 Na vnútorné použitie

Kapsuly venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním sa odporúča užívať spolu s jedlom, každý deň približne v rovnaký čas. Kapsuly sa musia prehltnúť celé s tekutinou a nesmú sa deliť, lámať, žuť ani rozpúšťať.

Pacienti liečení venlafaxínom tabletami s okamžitým uvoľňovaním môžu prejsť na venlafaxín kapsuly s predĺženým uvoľňovaním s najbližšou ekvivalentnou dennou dávkou. Napríklad 37,5 mg tablety venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním podávané dvakrát denne môžu byť nahradené 75 mg kapsulami venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním s dávkovaním jedenkrát denne. Môžu byť potrebné individuálne úpravy dávok.

Kapsuly venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním obsahujú sféroidy, ktoré pomaly uvoľňujú účinnú látku do tráviaceho traktu. Nerozpustná časť týchto sféroidov sa vylúči a môže byť viditeľná v stolici.

4.20   Kontraindikácie

Precitlivenosť na venlafaxín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Súbežná liečba ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO) je kontraindikovaná kvôli riziku sérotonínového syndrómu so symptómami ako nepokoj, tras a hypertermia. Venlafaxín sa nemôže podať pacientom, kde od prerušenia liečby s ireverzibilným IMAO neprešlo aspoň 14 dní.

Venlafaxín musí byť vysadený aspoň 7 dní pred začatím užívania ireverzibilného IMAO (pozri časti 4.4 a 4.5).

4.21 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

• 4.22

• 4.23 Samovraž­da/samovražed­né myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia je spojená so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania a samovrážd (udalosti súvisiace so samovraždou). Riziko pretrváva pokiaľ nenastane signifikantná remisia. Keďže zlepšenie sa nemusí ukázať počas prvých niekoľko týždňov liečby alebo viac týždňov liečby, pacienti sa majú pozorne sledovať až do zlepšenia stavu. Zo skúseností sa vie, že riziko pokusu o samovraždu sa môže zvýšiť v skorých štádiách rekonvalescencie.

Iné psychiatrické stavy, na ktoré sa venlafaxín predpisuje, sú tiež spojené so zvýšeným rizikom udalostí súvisiacich so samovraždou. Navyše, tieto stavy môžu byť pridružené k epizódam veľkej depresie. Rovnaká opatrnosť, aká je u ľudí liečených na epizódu veľkej depresie, sa teda odporúča aj u pacientov liečených na iné psychiatrické ochorenia.

Pacienti s anamnézou udalostí súvisiacich so samovraždou alebo pacienti, u ktorých sa prejavuje vyššia miera samovražedných myšlienok pred začatím liečby, sú vo zvýšenej miere vystavení samovražedným myšlienkam a pokusom o samovraždu a preto sa majú počas liečby pozorne sledovať. Metaanalýza placebom kontrolovaných klinických štúdií antidepresívnych liekov u dospelých pacientov mladších ako 25 rokov so psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko suicidálneho správania pri antidepresívach v porovnaní s pacientmi, ktorí užívali placebo.

Dôkladné sledovanie pacientov a najmä tých vysoko rizikových, má byť spojené s liekovou terapiou, najmä v začiatočnej fáze liečby a pri následných zmenách dávok. Pacienti (a opatrovatelia pacientov) majú byť upozornení na potrebu monitorovať akékoľvek klinické zhoršenie, samovražedné správanie alebo myšlienky a neobvyklé zmeny v správaní a okamžite vyhľadať lekársku radu, ak sa tieto symptómy objavia.

• 4.24

• 4.25 Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov

ELIFY XR sa nemá používať v liečbe detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. So samovraždou spojené správanie (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a nepriateľské správanie (najmä agresivita, protichodné správanie a hnev) boli častejšie pozorované u detí a adolescentov liečených antidepresívami v porovnaní s placebo skupinou. Ak sa napriek tomu vzhľadom na klinický stav rozhodne, že liek treba užívať, pacient by mal byť veľmi pozorne sledovaný kvôli výskytu samovražedných symptómov. Naviac chýbajú údaje o dlhodobej bezpečnosti u detí a mladistvých zahŕňajúce rast, dospievanie a kognitívny a behaviorálny vývoj.

• 4.26

• 4.27 Sérotonínový syndróm

Ako aj u ostatných sérotoninergných látok sa v priebehu liečby venlafaxínom môže vyskytnúť potenciálne život ohrozujúci stav, sérotonínový syndróm alebo neuroleptický malígny syndróm (NMS), obzvlášť pri súčasnej liečbe s inými sérotogénnymi látkami (zahrňujúce SSRI, SNRI a triptány), s látkami, ktoré narušujú metabolizmus sérotonínu, ako MAO inhibítory alebo s antipsychotikami alebo inými antagonistami dopamínu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Príznaky sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať mentálne zmeny (agitácia, halucinácie, kóma) autonómnu nestabilitu (napr. tachykardia, labilný krvný tlak, hypertermia), neuromuskulárne zmeny (napr. hyperreflexia, nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne príznaky (napr. nutkanie na vracanie, vracanie, hnačka). Sérotonínový syndróm vo svojej najťažšej forme, sa môže podobať na NMS, ktorý zahŕňa hypertermiu, svalovú rigiditu, autonomnú nestabilitu s možnými rýchlymi výkyvmi vitálnych funkcií a zmenami duševného stavu.

Ak je súčasná liečba venlafaxínom a ďalšímilátkami, ktoré môžu ovplyvňovať sérotonergný a/alebo dopamínergný neurotransmiterový systém klinicky oprávnená, je potrebné pacienta starostlivo sledovať, najmä na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky.

• 4.28

• 4.29 Glaukóm so zatvoreným uhlom

Mydriáza sa môže vyskytnúť ako príznak užívania venlafaxínu. Odporúča sa, aby pacienti so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti s rizikom akútneho glaukómu so zatvoreným uhlom boli pozorne sledovaní.

• 4.30

• 4.31 Krvný tlak

Od dávky závislé zvýšenie krvného tlaku bolo pozorované u niektorých pacientov liečených venlafaxínom. Prípady závažne zvýšeného krvného tlaku vyžadujúce okamžitú liečbu boli tiež hlásené u niektorých pacientov v post marketingovom sledovaní. Všetci pacienti majú byť starostlivo vyšetrení na vysoký krvný tlak a preexistujúca hypertenzia má byť upravená pred zahájením podávania venlafaxínu. Krvný tlak má byť pravidelne kontrolovaný po začatí liečby a po zvýšení dávky. Opatrnosť je potrebná pri pacientoch, kde základné ochorenie môže byť zhoršené v dôsledku zvýšenia krvného tlaku, napr. pacienti s porušenou funkciou srdca.

• 4.32

• 4.33 Frekvencia srdca

Môže dôjsť k zvýšeniu frekvencie srdca, najmä pri vyšších dávkach. Opatrnosť treba pri pacientoch, kde základné ochorenie môže byť zhoršené v dôsledku zvýšenia frekvencie srdca.

• 4.34

• 4.35 Ochorenie srdca a riziko arytmie

Venlafaxín sa nehodnotil u pacientov s anamnézou nedávno prekonaného infarktu myokardu alebo nestabilnej angíny pectoris. Preto sa u týchto pacientov má používať s opatrnosťou.

Počas postmarketingového sledovania používania venlafaxínu boli hlásené fatálne prípady srdcovej arytmie, najmä pri predávkovaní. Pred predpísaním venlafaxínu pacientom s vysokým rizikom vážnej srdcovej arytmie sa má dôkladne zhodnotiť pomer rizika k prospechu.

• 4.36

• 4.37 Kŕče

Kŕče sa môžu vyskytnúť u pacientov liečených venlafaxínom. Ako u všetkých antidepresív, venlafaxín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s anamnézou kŕčov a títo pacienti majú byť starostlivo sledovaní. Liečba má byť prerušená, ak sa u pacienta vyskytnú záchvaty.

• 4.38

• 4.39 Hyponatri­émia

Prípady hyponatriémie a/alebo syndróm neadekvátnej sekrécie antidiuretického hormónu sa môže vyskytnúť pri užívaní venlafaxínu, obyčajne u hypovolemických alebo dehydratovaných pacientov. Starší pacienti, pacienti užívajúci diuretiká a iní hypovolemickí pacienti sú vystavení zvýšenému riziku tejto príhody.

• 4.40

• 4.41 Abnormálne krvácanie

Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie sérotonínu môžu viesť k zníženej funkcii krvných doštičiek. Riziko krvácania do kože a slizničných membrán, vrátane gastrointesti­nálneho krvácania, môže byť zvýšené u pacientov užívajúcich venlafaxín. Ako aj u ostatných inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu, aj u venlafaxínu sa má dodržať opatrnosť, ak sa predpisuje pacientom s predispozíciou ku krvácaniu, vrátane pacientov na antikoagulanciách a inhibítoroch krvných doštičiek.

• 4.42

• 4.43 Sérový cholesterol

V placebom kontrolovaných klinických štúdiách v trvaní aspoň 3 mesiace bolo u 5,3 % pacientov liečených venlafaxínom zaznamenané klinicky významné zvýšenie hladín sérového cholesterolu, kým u pacientov liečených placebom bolo zvýšenie zaznamenané u 0,0 % pacientov. Treba preto zvážiť pravidelné meranie hladín sérového cholesterolu počas dlhodobej liečby.

• 4.44

• 4.45 Súbežné podávanie s látkami znižujúcimi telesnú hmotnosť

Bezpečnosť a účinnosť venlafaxínu v kombinácii s látkami znižujúcimi telesnú hmotnosť, vrátane fentermínu zatiaľ nebola stanovená. Súbežné podávanie venlafaxínu s takýmito látkami sa neodporúča. Venlafaxín nie je indikovaný na znižovanie telesnej hmotnosti či už samostatne alebo v kombinácii.

• 4.46

• 4.47 Mánia/hy­pománia

Mánia/hypománia sa môže vyskytnúť u malej časti pacientov s poruchami nálady, ktorí užívajú antidepresíva vrátane venlafaxínu. Ako aj u iných antidepresív, venlafaxín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s anamnézou alebo rodinnou anamnézou bipolárnej poruchy.

• 4.48

• 4.49 Agresivita

Agresivita sa môže vyskytnúť u malého počtu pacientov, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Toto bolo hlásené po zahájení, po zmenách dávky a po prerušení liečby.

Ako aj u iných antidepresív, venlafaxín sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s anamnézou agresivity.

• 4.50

• 4.51 Prerušenie liečby

Abstinenčné príznaky po prerušení liečby sú časté, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8). V klinických skúšaniach sa nežiaduce udalosti pozorované pri prerušení (znižované a po znižovaní) vyskytli u približne 31% pacientov liečených venlafaxínom a 17% pacientov užívajúcich placebo.

Riziko abstinenčných príznakov môže byť závislé od viacerých faktorov, vrátanie trvania liečby a dávky a od rýchlosti znižovania dávky. Závrat, poruchy vnímania (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tras a bolesť hlavy, sú najčastejšie hlásené reakcie. Všeobecne sú tieto príznaky slabé až mierne; avšak u niektorých pacientov môžu mať závažnú intenzitu. Zvyčajne sa objavia počas niekoľkých dní po prerušení liečby, ale bolo zaznamenaných len veľmi málo hlásení takýchto príznakov u pacientov, ktorí neúmyselné vynechali dávku. Všeobecne, tieto symptómy sú prechodné a zvyčajne sa vyriešia v rámci 2 týždňov, hoci u niektorých jednotlivcov sa môžu trvať dlhšie (2–3 mesiace alebo viac). Preto sa odporúča, postupné znižovanie dávky venlafaxínu počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov, podľa potrieb pacienta (pozri časť 4.2).

• 4.52

• 4.53 Akatízia/psycho­motorický nepokoj

Použitie venlafaxínu bolo spojené s rozvojom akatízie, charakterizované subjektívne nepríjemným alebo rušivým nepokojom a potrebou pohybu často sprevádzanou neschopnosťou sedieť alebo stáť pokojne. Je pravdepodobné, že sa toto vyskytne v rámci prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinuli tieto príznaky, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.

• 4.54

• 4.55 Suchosť v ústach

U 10% pacientov bolo hlásené sucho v ústach. Toto môže zvýšiť riziko vzniku zubného kazu a preto by mali byť pacienti poučení o význame dentálnej hygieny.

• 4.56

• 4.57 Pomocné látky

Pomocná látka oranžová žltá FCF (E110) obsiahnutá v materiáli kapsuly môže spôsobiť alergické reakcie.

Kapsuly obsahujú sacharózu. Pacienti so vzácnymi vrodenými poruchami neznášanlivosti fruktózy, s malabsorpciou glukózy-galaktózy alebo so sacharázo-izomaltázovou nedostatočnosťou nemajú tento liek užívať.

4.58   Liekové a iné interakcie

• 4.59

• 4.60 Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)

• 4.61

• 4.62 Ireverzibilné neselektívne inhibítory IMAO

Venlafaxín nesmie byť použitý v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými IMAO. Venlafaxín sa nesmie začať užívať po dobu najmenej 14 dní po prerušení liečby ireverzibilnými neselektívnymi IMAO. Podávanie venlafaxínu musí byť prerušené najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilnými neselektívnymi IMAO (pozri časti 4.3 a 4.4).

• 4.63

• 4.64 Reverzibilný, selektívny MAO-A inhibítor (moklobemid)

Kvôli riziku sérotonínového syndrómu, nie je kombinácia venlafaxínu s reverzibilnými a selektívnymi MAOI (ako je moklobemid) odporúčaná. Po liečbe reverzibilným inhibítorom MAO sa môže uplatniť kratší interval ako 14 dní na začatie liečby venlafaxínom. Je odporúčané vysadenie venlafaxínu najmenej 7 dní pred začatím liečby reverzibilným IMAO (pozri časť 4.4).

• 4.65

• 4.66 Reverzibilný, neselektívny IMAO inhibítor (linezolid)

Antibiotikum linezolid je slabý, reverzibilný a neselektívny IMAO a nemá sa podávať pacientom liečeným venlafaxínom (pozri časť 4.4).

Závažné nežiaduce účinky boli hlásené u pacientov, ktorí práve skončili liečbu s IMAO a začali užívať venlafaxín, alebo užívali venlafaxín, ktorý prestali užívať tesne pred začatím liečby IMAO. Tieto účinky zahŕňajú triašku, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, pocity návalov tepla, malátnosť a hypertermiu s charakteris­tickými znakmi pripomínajúcimi neuroleptický malígny syndróm, záchvaty a smrť.

• 4.67 Sérotonínový syndróm

Ako aj u iných sérotoninergných látok, sa môže v priebehu liečby venlafaxínom vyskytnúť potenciálne život ohrozujúci stav – sérotonínový syndróm – a to obzvlášť, ak sa súčasne užíva iná látka, ktorá ovplyvňuje sérotonínergný neurotransmiterový systém (vrátane triptánov, SSRI, SNRI, lítium, sibutramín, tramadol, alebo ľubovník bodkovaný [Hypericum perforatum]), liečivá, ktoré zhoršujú metabolizmus sérotonínu (vrátane IMAO), alebo sérotonínové prekurzory (ako napr. tryptofánové výživové doplnky).

Ak sa vyžaduje súčasná liečba venlafaxínom a SSRI, SNRI alebo agonistami sérotonínových receptorov (triptán), treba takúto liečbu viesť veľmi opatrne, a odporúča sa pozorne sledovať pacienta najmä na začiatku liečby a pri zvýšení dávok. Súčasné užívanie venlafaxínu so sérotonínovými prekurzormi (ako napr. tryptofánové výživové doplnky) sa neodporúča (pozri časť 4.4).

• 4.68

• 4.69 Lieky, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém

Riziko užívania venlafaxínu v kombinácii s inými látkami ovplyvňujúcimi CNS sa systematicky nehodnotilo. Preto sa odporúča zvýšená opatrnosť pri predpisovaní venlafaxínu, ak sa má užívať s inými liekmi, ktoré ovplyvňujú CNS.

• 4.70

• 4.71 Etanol

Venlafaxín nezvyšuje poškodenie mentálnych a motorických schopností spôsobené etanolom. Ale ako pri všetkých látkach, ktoré ovplyvňujú CNS, pacienti majú byť upozornení, aby počas liečby venlafaxínom nepili alkohol.

• 4.72

• 4.73 Účinok iných liekov na venlafaxín

• 4.74

• 4.75 Ketokonazol (inhibítor CYP3A4)

Farmakokinetická štúdia s ketokonazolom u CYP2D6 rýchlych a pomalých metabolizérov ukázala vyššie AUC venlafaxínu (70% a 21% u CYP2D6 rýchlych a pomalých metabolizérov, v uvedenom poradí) a O-desmetylvenlafaxínu (33% a 23% u CYP2D6 rýchlych a pomalých metabolizérov, v uvedenom poradí) po podaní ketokonazolu. Súčasné užívanie inhibítorov CYP3A4 (napr. atanazavir, klaritromycin, indinavir, itrakonazol, vorikonazol, pozakonazol, ketokonazol, nelfinavir, ritonavir, sakvinavir, telitromycin) a venlafaxínu môže zvýšiť hladiny venlafaxínu a O-desmetylvenla­faxínu. Preto sa odporúča opatrnosť pri súčasnej liečbe s inhibítormi CYP3A4 a venlafaxínom.

• 4.76

• 4.77 Účinok venlafaxínu na iné lieky

• 4.78

• 4.79 Lítium

Sérotonínový syndróm sa môže vyskytnúť pri súčasnej liečbe venlafaxínom a lítiom (pozri Sérotonínový syndróm).

• 4.80

• 4.81 Diazepam

Venlafaxín nemá žiadny účinok na farmakokinetiku a farmakodynamiku diazepamu a jeho aktívneho metabolitu desmetyldiazepamu. Diazepam neovplyvňuje farmakokinetiku venlafaxínu alebo O-desmetylvenla­faxínu. Nie je známe, či existuje farmakokinetická a/alebo farmakodynamická interakcia s inými benzodiazepínmi.

• 4.82

• 4.83 Imipramín

Venlafaxín neovplyvňoval farmakokinetiku imipramínu a 2-OH-imipramínu. Bolo pozorované na dávke závislé zvýšenie AUC 2-OH-desipramínu 2,5 až 4,5 násobne, keď bolo podaných denne 75 mg až 150 mg venlafaxínu. Imipramín neovplyvňoval farmakokinetiku venlafaxínu a O-desmetylvenla­faxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. Pri súčasnom užívaní imipramínu a venlafaxínu je potrebná opatrnosť.

• 4.84

• 4.85 Haloperidol

Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala 42% pokles v celkovom perorálnom klírense, 70% zvýšenie AUC a 88% zvýšenie Cmax, ale bez zmeny polčasu pre haloperidol. Pri súčasnom užívaní haloperidolu a venlafaxínu treba preto na tieto zmeny myslieť. Klinická významnosť tejto interakcie nie je známa.

• 4.86

• 4.87 Risperidón

Venlafaxín zvýšil AUC risperidónu o 50%, ale nemenil významne farmakokinetický profil aktívnej zložky (risperidón a 9-hydroxyrisperidón). Klinický význam tejto interakcie ostáva neznámy.

• 4.88

• 4.89 Metoprolol

Súčasné užívanie venlafaxínu a metoprololu u zdravých dobrovoľníkov vo farmakokinetickej štúdii pre obidva lieky malo za následok zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu o zhruba 30–40% bez zmien plazmatických koncentrácií jeho aktívneho metabolitu a-hydroxymetoprololu. Klinický význam tohto zistenia u hypertenzných pacientov je nejasný. Metoprolol nemenil farmakokinetický profil venlafaxínu alebo jeho aktívneho metabolitu O-desmetylvenla­faxínu. Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a metoprololu je potrebná opatrnosť.

• 4.90

• 4.91 Indinavír

Farmakokinetická štúdia s indinavirom ukázala 28% zníženie AUC a 36% zníženie Cmax pre indinavir. Indinavir nemal vplyv na farmakokinetiku venlafaxínu a O-desmetylvenla­faxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

4.92   Fertilita, gravidita a laktácia

• 4.93

• 4.94 Gravidita

O použití venlafaxínu u tehotných žien nie sú dostatočné údaje.

Štúdie na zvieratách ukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí je neznáme. Venlafaxín môže byť podaný tehotným ženám iba ak očakávaný účinok prevýši možné riziko.

Ako aj u iných inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI/SNRI), ak sa venlafaxín užíva do alebo tesne pred pôrodom, môžu sa u novorodenca vyskytnúť príznaky z vysadenia. Niektorí novorodenci, ktorí boli vystavení venlafaxínu v neskoršom štádiu tretieho trimestra vyžadovali výživu gastrickou sondou, podporu dýchania a dlhší čas strávený v nemocnici. Tieto komplikácie sa môžu objaviť tesne po pôrode.

Ak matka používala SSRI/SNRI do neskorého tehotenstva, u novorodencov sa môžu vyskytnúť tieto príznaky: podráždenosť, tras, hypotónia, vytrvalý plač, problémy pri dojčení alebo pri spaní. Tieto príznaky môžu byť spôsobené sérotonínergnými účinkami alebo symptómami z expozície. Vo väčšine prípadov sú tieto komplikácie pozorované ihneď alebo do 24 hodín po pôrode.

Epidemiologické štúdie naznačujú, že použitie SSRI počas tehotenstva, najmä počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Aj keď sa v žiadnych štúdiách neskúmal vzťah medzi PPHN a užívaním blokátorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu, potenciálne riziko vzniku PPHN pri používaní venlafaxínu nemôže byť vylúčené vzhľadom na mechanizmus účinku podobný so SSRI (inhibícia spätného vychytávania sérotonínu).

• 4.95

• 4.96 Laktácia

Venlafaxín a jeho aktívny metabolit, O-desmetylvenlafaxín sa vylučujú do materského mlieka. Po uvedení na trh boli u dojčiat hlásené prípady plačlivosti, podráždenosti a porúch spánku. Po ukončení dojčenia boli hlásené tie isté symptómy ako po ukončení podávania venlafaxínu. Riziko požitia dieťaťom pri kojení nemôže byť vylúčené. Preto by sa malo urobiť rozhodnutie o pokračovaní/pre­rušení kojenia alebo pokračovaní/pre­rušení liečby s ELIFY XR, pričom sa majú brať do úvahy výhody kojenia pre dieťa a výhody liečby s ELIFY XR pre ženu.

• 4.97 Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje

Akýkoľvek psychoaktívny liek môže narušiť úsudok, myslenie a motorické schopnosti. Preto, každý pacient, ktorý užíva venlafaxín má byť upozornený na zmenu jeho schopnosti viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať nebezpečné stroje.

4.98 Nežiaduce účinky

Najčastejšie (>1/10) hlásené nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli nevoľnosť, suchosť v ústach, bolesť hlavy a potenie (vrátane nočného potenia).

Nežiaduce účinky sú zoradené nižšie podľa triedy orgánových systémov a frekvencie.

Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1000 až <1/100), zriedkavé (>1/10000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10000), neznáme (z dostupných údajov).

V klinických štúdiách bol výskyt bolesti hlavy 30,3% u venlafaxínu verzus 31,3% u placeba.

Prípady samovražedných myšlienok a správania boli hlásené počas terapie venlafaxínom alebo včasne po prerušení liečby (pozri časť 4.4)

pozri bod 4.4

Prerušenie liečby venlafaxínom (najmä ak prerušená náhle) vedie k abstinenčnému syndrómu. Závrat, poruchy vnímania (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a abnormálnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo zvracanie, tras, bolesť hlavy a chrípkový syndróm sú najčastejšie hlásené reakcie. Všeobecne, tieto symptómy sú slabé až mierne a prechodné; avšak u niektorých pacientov môžu mať vysokú intenzitu a/alebo sa môžu predĺžiť. Preto sa odporúča, ak už liečba venlafaxínom nie je potrebná, postupné vysadenie znižovaním dávky (pozri časti 4.2 a 4.4).

10.1

• 10.2 Pediatrickí pacienti

Profil nežiaducich účinkov venlafaxínu (v placebom kontrolovaných klinických štúdiách) u detí a mladistvých (vek 6 až 17 rokov) bol spravidla podobný ako u dospelých. Ako u dospelých, aj tu bola pozorovaná znížená chuť do jedla, úbytok hmotnosti, zvýšený krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu v krvi (pozri časť 4.4).

U pediatrických pacientov boli pozorované najmä nasledovné nežiaduce účinky: bolesť brucha, agitácia, dyspepsia, ekchymóza, krvácanie z nosa, bolesti svalov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v *.

10.3   Predávkovanie

Publikované retrospektívne štúdie poukázali na to, že predávkovanie venlafaxínom môže byť spojené so zvýšeným rizikom fatálnych výsledkov porovnateľných s tými, ktoré boli pozorované u SSRI antidepresív, ale nižším ako u tricyklických antidepresív. Epidemiologické štúdie ukázali, že venlafaxínom liečení pacienti majú vyššiu záťaž samovražedných rizikových faktorov v porovnaní s pacientmi so SSRI. Miera do akej nález zvýšeného rizika fatálnych výsledkov predávkovania môže byť pripísaný toxicite venlafaxínu pri predávkovaní, alebo niektorým charakteristikám pacientov liečených venlafaxínom, nie je známa. Na predchádzanie predávkovania by sa predpis venlafaxínu mal napísať na čo najmenšie množstvo lieku potrebné pre dobrý manažment pacienta.

• 10.4

• 10.5 Odporúčaná liečba

Pri predávkovaní sa odporúča podporná a symptomatická liečba; mala by byť monitorovaná frekvencia srdca a ostatné vitálne funkcie. Ak je riziko aspirácie, vyvolanie vracania sa neodporúča. Výplach žalúdka sa môže indikovať, ak sa vykoná krátko po ingescii alebo u symptomatických pacientov. Podanie aktívneho uhlia tiež môže napomôcť spomaleniu vstrebávania účinnej látky. Nie je pravdepodobné, že by forsírovaná diuréza, dialýza, hemoperfúzia a výmenná transfúzia boli nápomocné Nie sú známe ani špecifické antidotá pre venlafaxín.

11. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

11.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Psychoanaleptiká, iné antidepresíva – ATC kód: N06AX16

Mechanizmus pôsobenia venlafaxínového antidepresíva u ľudí je spojený s jeho znásobením neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom systéme. Predklinické štúdie ukázali, že venlafaxín a jeho hlavný metabolit O-desmetylvenlafaxín (ODV), sú inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu. Venlafaxín tiež slabo inhibuje vychytávanie dopamínu. Venlafaxín a jeho aktívny metabolit redukuje P-adrenergickú schopnosť reakcie po akútnom (jednorazovom) aj chronickom podaní. Venlafaxín a ODV sú veľmi podobné vzhľadom na ich celkový účinok na neurotransmiterové vychytávanie a receptorové viazanie.

Venlafaxín nemá prakticky žiadnu afinitu in vitro pre muskarínové, cholinergné, H1-histamínové alebo a1– adrenergné receptory v mozgu potkanov. Farmakologická aktivita týchto receptorov môže súvisieť s rôznymi vedľajšími účinkami ako anticholinergické, sedatívne a kardiovaskulárne účinky, pozorované u iných antidepresív.

Venlafaxín nevykazuje aktivitu ako inhibítor monoaminoxidá­zy (MAO).

Štúdie in vitro ukázali, že venlafaxín nemá prakticky žiadnu afinitu k receptorom citlivým na opiáty alebo benzodiazepíny.

11.2

• 11.3 Epizódy veľkej depresie

Účinnosť venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním na liečbu epizód veľkej depresie bola demonštrovaná v 5 randomizo­vaných, dvojito-slepých, placebom kontrolovaných, krátkodobých klinických štúdiách v rozsahu od 4 do 6 týždňoch trvania, pri dávkach do 375 mg/deň. Účinnosť venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním ako liečby epizód veľkej depresie bola stanovená v dvoch placebom kontrolovaných, krátkodobých štúdiách s trvaním 8 a 12 týždňov, ktoré zahŕňali dávky v rozpätí 75 až 225 mg/deň.

• V jednej dlhodobej štúdii sa sledoval vznik recidívy počas obdobia do 26 týždňov na ambulantných dospelých pacientoch, ktorí odpovedali na 8-týždňovú otvorenú štúdiu s venlafaxínom s predĺženým uvoľňovaním (75, 150, alebo 225 mg), ktorí boli randomizovane rozdelení na pokračovanie s tými istými dávkami venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním alebo placebom.

• V druhej dlhodobej štúdii účinnosť venlafaxínu pri prevencii rekurentných depresívnych epizód počas obdobia 12 mesiacov bola hodnotená v placebom kontrolovanej dvojito-slepej klinickej štúdii dospelých ambulantných pacientov s opakujúcimi sa epizódami veľkej depresie, ktorí odpovedali na venlafaxín s okamžitým uvoľňovaním (100 až 200 mg/deň) pri poslednej epizóde depresie.

• 11.4

• 11.5 Generali­zovaná úzkostná porucha

Účinnosť kapsúl venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním ako liečby generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD) bola stanovená v dvoch 8-týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s pevne stanovenou dávkou (75 až 225 mg/deň), v jednej 6-mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s pevne stanovenou dávkou (75 až 225 mg/deň) a jednej 6-mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s flexibilnou dávkou (37,5, 75 a 150 mg/deň) u dospelých ambulantných pacientov.

Aj keď existoval taktiež dôkaz o nadradenosti dávky 37,5 mg/deň nad placebom, táto dávka nebola tak konzistentne účinná ako vyššie dávky.

11.6

• 11.7 Sociálna anxiózna porucha

Účinnosť kapsúl venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním ako liečby sociálnej anxióznej poruchy (SAD) bola stanovená v štyroch dvojito slepých, paralelne-skupinových, 12-týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných štúdiách s flexibilnou dávkou a v jednej dvojito-slepej, paralelne skupinovej, 6-mesačnej, placebom kontrolovanej, s pevne stanovenou/fle­xibilnou dávkou u dospelých ambulantných pacientov. Pacienti dostávali dávku v rozpätí od 75 do 225 mg/deň. V 6-mesačnej štúdii sa neukázala žiadna väčšia účinnosť u skupiny, ktorá užívala dávku od 150 do 225 mg/deň v porovnaní so skupinou, ktorá užívala 75 mg/deň.

• 11.8

• 11.9 Panická porucha

Účinnosť kapsúl venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním ako liečby panickej poruchy bola stanovená v dvoch dvojito slepých, 12-týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných štúdiách u dospelých ambulantných pacientov s panickou poruchou, s alebo bez agorafóbie. Začiatočná dávka v štúdiách s panickou poruchou bola 37,5 mg/deň počas 7 dní. Pacienti potom dostali pevne stanovenú dávku 75 alebo 150 mg/deň v jednej štúdii a 75 alebo 225 mg/deň v druhej štúdii.

Účinnosť bola tiež stanovená v jednej dlhotrvajúcej dvojito-slepej, placebom kontrolovanej, paralelnej štúdii bezpečnosti dlhodobého používania, účinnosti, bezpečnosti a prevencie relapsu u dospelých pacientov, ktorí odpovedali na otvorenú liečbu. Pacienti pokračovali v používaní rovnakej dávky venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, ktorú užívali na konci otvorenej fázy štúdie (75, 150 alebo 225 mg).

11.10  Farmakokinetické vlastnosti

Venlafaxín je veľmi rýchlo metabolizovaný primárne na aktívny metabolit O-desmetylvenlafaxín (ODV). Priemerné ± SD biologické polčasy venlafaxínu a ODV v plazme sú 5±2 hodiny a 11±2 hodiny. Rovnovážne hladiny venlafaxínu a ODV sa dosahujú počas 3 dní pri perorálnej viacnásobne dávkovanej liečbe. Venlafaxín a ODV vykazujú lineárnu kinetiku v dávkach medzi 75 mg až 450 mg za deň.

• 11.11

• 11.12 Absorpcia

Najmenej 92% venlafaxínu je absorbovaných po jednorazovom perorálnom užití tablety s okamžitým uvoľňovaním venlafaxínu. Absolútna biologická dostupnosť je 40–45% vzhľadom na nesystémový metabolizmus. Po podaní venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním, sa maximálne plazmatické koncentrácie dosahujú za 2 hodiny pre venlafaxín a 3 hodiny pre ODV. Po podaní venlafaxínu s kapsulami s predĺženým uvoľňovaním sa maximálne plazmatické koncentrácie dosahujú za 5,5 hodiny pre venlafaxín a 9 hodín pre ODV. Pri podaní rovnakých denných dávok venlafaxínu či už s rýchlym alebo predĺženým uvoľňovaním, kapsula s predĺženým uvoľňovaním sa pomalšie vstrebáva, ale vstrebáva sa rovnaké množstvo ako pri tablete s okamžitým uvoľňovaním. Jedlo neovplyvňuje biodostupnosť venlafaxínu a ODV

• 11.13

• 11.14 Distribúcia

Venlafaxín a ODV sa viažu na ľudské plazmatické proteíny iba v minimálnej miere, (27 % venlafaxín, 30 % ODV). Distribučný objem pre venlafaxín pri stabilných koncentráciách je 4,4±1,9 l/kg po intravenóznom podaní.

• 11.15

• 11.16 Biotran­sformácia

Venlafaxín je metabolizovaný v pečeni. In vitro a in vivo štúdie naznačujú, že venlafaxín je biotransformovaný na aktívny metabolit – ODV pomocou CYP2D6. In vitro a in vivo štúdie ukazujú, že venlafaxín je tiež metabolizovaný na minoritný, menej aktívny metabolit N-desmetylvenlafaxín pomocou CYP3A4. In vitro a in vivo štúdie ukazujú, že venlafaxín je slabý inhibítor CYP2D6. Venlafaxín neinhibuje CYP1A2, CYP2C9, alebo CYP3A4.

• 11.17

• 11.18 Eliminácia

Venlafaxín a jeho metabolity sú primárne vylučované obličkami. Približne 87% dávky venlafaxínu sa objaví v moči za 48 hodín buď ako nezmenený venlafaxín (5%), nekonjugovaný ODV (29%), konjugovaný ODV (26%), alebo ako iný minoritný inaktívny metabolit (27%). Priemerné ± SD rovnovážne klírensy plazmatického venlafaxínu a ODV sú 1,3±0,6 l/h/kg a 0,4±0,2 l/h/kg.

• 11.19

• 11.20 Špeciálne skupiny pacientov

• 11.21

• 11.22 Vek a pohlavie

Vek a pohlavie jedinca neovplyvňujú významne farmakokinetiku venlafaxínu a ODV.

• 11.23

• 11.24 CYP2D6 rýchli/pomalí metabolizéri

Plazmatické koncentrácie venlafaxínu sú vyššie u CYP2D6 slabých metabolizérov ako u extenzívnych metabolizérov. Pretože celková expozícia (AUC) venlafaxínu a ODV je podobná u slabých aj extenzívnych metabolizérov, nie je potrebné odlišovať dávkovacie schémy venlafaxínu pre tieto dve skupiny.

• 11.25

• 11.26 Pacienti s poškodením pečeňových funkcií

U osôb s Child-Pugh A (s ľahším poškodením pečene) a Child-Pugh B (so stredným poškodením pečene) boli polčasy venlafaxínu a ODV predĺžené v porovnaní so zdravými osobami. Klírens perorálne podaného venlafaxínu a klírens ODV bol znížený. Bol zaznamenaný vysoký stupeň interindividuálnej variability. Dostupné sú len limitované údaje u pacientov s ťažkým poškodením pečene (pozri časť 4.2).

• 11.27

• 11.28 Pacienti s poškodením obličkových funkcií

U dialyzovaných pacientov bol eliminačný polčas venlafaxínu predĺžený približne do 180% a klírens redukovaný približne na 57% v porovnaní so zdravými osobami, pričom eliminačný polčas ODV bol predĺžený približne do 142% a klírens redukovaný približne na 56%. U pacientov s ťažkým poškodením obličiek a u pacientov vyžadujúcich hemodialýzu je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

11.29  Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie s venlafaxínom na potkanoch a myšiach nepreukázali karcinogénny účinok. Venlafaxín nebol mutagénny v širokom spektre in vitro a in vivo testov.

Štúdie na zvieratách zaoberajúce sa reprodukčnou toxicitou zistili u potkanov nižšiu pôrodnú hmotnosť mláďat, vyšší výskyt mŕtvonarodených a zvýšenú mieru úmrtí počas prvých 5 dní laktácie. Príčina týchto úmrtí nie je známa. Tieto účinky sa objavili pri dávke 30 mg/kg/deň, 4-násobku dennej dávky pre človeka 375 mg venlafaxínu (v mg/kg). Dávka so žiadnym účinkom na úmrtnosť krysích mláďat bola 1,3-násobkom ľudskej dávky. Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe.

Znížená fertilita bola pozorovaná v štúdii, v ktorej samce aj samice potkanov boli vystavené ODV. Táto dávka bola asi 1 až 2 násobne vyššia ako dávka po podaní 375 mg venlafaxínu ľuďom. Relevancia tohto zistenia pre ľudí ostáva nejasná.

12. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

12.1 Zoznam pomocných látok

• 12.2 ELIFY XR 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

• 12.3

• 12.4 Obsah kapsúl

• mikrogranule cukru (obsahuje sacharózu)
• etylcelulóza (E462)
• hyprolóza
• hypromelóza (E464)

• 12.5

• 12.6

mastenec (E553b) dibutylsebakát kyselina olejová koloidný bezvodý oxid kremičitý

Kapsula želatína laurylsíran sodný

Farbivá:

• žlť oranžová FCF (E110)
• chinolínová žltá (E104)
• oxid titaničitý (E171)

• 12.7

• 12.8 ELIFY XR 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

• 12.9

• 12.10 Obsah kapsúl

• mikrogranule cukru (obsahuje sacharózu)
• etylcelulóza (E462)
• hyprolóza
• hypromelóza (E464)
• mastenec (E553b)
• dibutylsebakát
• kyselina olejová
• koloidný bezvodý oxid kremičitý

• 12.11

• 12.12 Kapsula

• želatína
• laurylsíran sodný

Farbivá:

• žlť oranžová FCF (E110)
• chinolínová žltá (E104)
• patentná modrá V (E131)
• oxid titaničitý (E171)

12.13 Inkompatibility

Neaplikovateľné

12.14 Čas použiteľnosti

3 roky

12.15 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

12.16 Druh obalu a obsah balenia 

50 a 100 kapsúl v HDPE fľaši s HDPE skrutkovacím uzáverom a vrecko so silikagélom (vysušovadlo).

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

12.17 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

13. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

MEDOCHEMIE Ltd., 1–10 Constantinoupoleos street, 3011 Limassol, Cy­prus

14. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

ELIFY XR 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0069/07-S ELIFY XR 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0070/07-S

15. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 06.03.2007