ESMOCARD 100 mg/10 ml injekčný roztok - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

ESMOCARD 100 mg/10 ml injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka s 10 ml injekčného roztoku obsahuje 100 mg esmololiumchloridu.

1 ml vodného roztoku obsahuje 10 mg esmololiumchloridu (10 mg/ml).

Pomocné látky: Tento liek obsahuje v injekčnej liekovke približne 0,34 mmol (alebo 7,88 mg) sodíka. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok

Roztok je číry a bezfarebný.

Roztok má pH medzi 4,5 až 5,5 a osmolaritu približne 140 mOsm/l.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

ESMOCARD 100 mg/10 ml sa používa na liečbu supraventrikulárnej tachykardie (okrem preexcitačných syndrómov) a na rýchlu kontrolu komorovej frekvencie u pacientov s atriálnou fibriláciou alebo atriálnym flutterom počas operácie, po operácii alebo za iných okolností, keď je žiaduca krátkodobá kontrola komorovej frekvencie krátko pôsobiacou látkou.

ESMOCARD 100 mg/10 ml je tiež indikovaný na tachykardiu a hypertenziu v perioperačnej fáze a na nekompenzačnú sínusovú tachykardiu, keď si rýchla srdcová frekvencia podľa úsudku lekára vyžaduje špecifickú intervenciu.

ESMOCARD 100 mg/10 ml nie je indikovaný na použitie u detí vo veku do 18 rokov (pozri časť 4.2).

ESMOCARD 100 mg/10 ml nie je indikovaný na použitie pri chronických stavoch.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

ESMOCARD 100 mg/10 ml injekčný roztok v injekčnej liekovke 10 ml je číry roztok priamo na intravenózne použitie. Koncentrácia tohto lieku je 10 mg/ml esmololiumchloridu.

SUPRAVENTRIKULÁRNA TACHYARYTMIA

Dávkovanie ESMOCARDU 100 mg/10 ml sa má titrovať individuálne. Vyžaduje sa začiatočná dávka a následne udržiavacie dávkovanie.

Účinná dávka ESMOCARDU 100 mg/10 ml je v rozmedzí od 50 do 200 mikrogramov/kg/min, hoci sa použili aj dávky až do 300 mikrogramov/kg/min. U niektorých pacientov bola postačujúca priemerná účinná dávka už 25 mikrogramov/kg/min.

Schéma na začiatok a udržiavanie liečby

Nasycovacie dávkovanie infúzie

500 mikrogramov/kg/min počas 1 minúty,

POTOM 50 mikrogramov/kg/min počas 4 minút

Odpoveď

Udržiavacia infúzia

50 mikrogramov/kg/min

Nedostatočná odpoveď do 5 minút

Opakovať 500 mikrogramov/kg/min počas 1 minúty.

Zvýšiť udržiavaciu infúziu na 100 mikrogramov/kg/min počas 4 minút

Odpoveď

Udržiavacia infúzia

100 mikrogramov/kg/min

Nedostatočná odpoveď do 5 minút.

Opakovať 500 mikrogramov/kg/min počas 1 minúty.

Zvýšiť udržiavaciu infúziu na 150 mikrogramov/kg/min počas 4 minút

Odpoveď

Udržiavacia infúzia

150 mikrogramov/kg/min

Nedostatočná odpoveď.

Opakovať 500 mikrogramov/kg/min počas 1 minúty.

Zvýšiť udržiavaciu infúziu na 200 mikrogramov/kg/min a udržiavať.

Keď sa priblíži požadovaná hodnota srdcovej frekvencie alebo bezpečnostný koncový parameter (napr. znížený krvný tlak), VYNECHAJTE nasycovaciu dávku infúzie a znížte prírastkovú dávku v udržiavacej infúzii od 50 mikrogramov/kg/min po 25 mikrogramov/kg/min alebo nižšie. V prípade potreby možno interval medzi titračnými krokmi zvýšiť z 5 na 10 minút.

POZNÁMKA: Udržiavacie dávky nad 200 mikrogramov/kg/min nepreukázali významne vyššie prínosy a bezpečnosť dávok nad 300 mikrogramov/kg/min sa neskúmala.

V prípade nežiaducej reakcie možno dávkovanie ESMOCARDU 100 mg/10 ml znížiť alebo ho prerušiť. Farmakologické nežiaduce reakcie majú vymiznúť do 30 minút.

Ak sa v mieste podania infúzie prejaví lokálna reakcia, má sa použiť alternatívne miesto podania infúzie a má sa postupovať s opatrnosťou na zamedzenie extravazácie.

Podávanie infúzií ESMOCARDU 100 mg/10 ml dlhšie ako 24 hodín sa dôkladne neskúmalo. Infúzie trvajúce dlhšie ako 24 hodín sa majú používať iba s opatrnosťou.

Pri náhlom ukončení podávania ESMOCARDU 100 mg/10 ml sa u pacientov nehlásil vznik účinku vynechania liečby, ktorý sa môže vyskytnúť po náhlom vysadení betablokátorov po dlhodobom používaní u pacientov s ochorením vencovej tepny (CAD). Opatrnosť sa však aj naďalej vyžaduje pri náhlom vysadení infúzií ESMOCARDU 100 mg/10 ml u pacientov s CAD.

PERIOPERAČNÁ TACHYKARDIA A HYPERTENZIA

Pri perioperačnej tachykardii a hypertenzii možno použiť nasledovnú dávkovaciu schému:

• a) Pre intraoperačnú liečbu – počas anestézie, keď je nutná okamžitá kontrola, sa podáva bolusová injekcia 80 mg počas 15 až 30 sekúnd a následne pomocou infúzie 150 mikrogramov/kg/min. Rýchlosť infúzie sa podľa potreby titruje až na

• b) Hneď po prebudení z anestézie podajte infúziu 500 mikrogramov/kg/min počas 4 minút a následne infúziu 300 mikrogramov/kg/min.

• c) V pooperačných situáciách, keď je k dispozícii čas na titráciu, podajte

500 mikrogramov/kg/min ako nasycovaciu dávku počas jednej minúty pred každým titračným krokom na navodenie rýchleho nástupu akcie. Použite titračné kroky 50, 100, 150, 200, 250 a 300 mikrogramov/kg/min počas štyroch minút s ukončením pri požadovanom terapeutickom účinku.

Nahradenie liečby ESMOCARDOM 100 mg/10 ml alternatívnymi liečivami

Po dosiahnutí adekvátnej kontroly srdcovej frekvencie a stabilizácii klinického stavu pacienta sa môže prejsť na alternatívne liečivá (ako sú antiarytmiká alebo antagonisty vápnika).

Znižovanie dávkovania:

Ak sa má ESMOCARD 100 mg/10 ml nahradiť alternatívnymi liekmi, lekár musí dôkladne zvážiť indikácie zvoleného alternatívneho liečiva a nasledovne znížiť dávkovanie ESMOCARDU 100 mg/10 ml :

• 1) Počas prvej hodiny po prvej dávke alternatívneho liečiva znížte rýchlosť infúzie ESMOCARDU 100 mg/10 ml o polovicu (50 %).

• 2) Po podaní druhej dávky iného alternatívneho liečiva sledujte odpoveď pacienta a ak sa počas prvej hodiny dosiahla uspokojivá kontrola, infúzia ESMOCARDU 100 mg/10 ml sa môže ukončiť.

Ďalšie informácie o dávkovaní: keď sa dosiahne priblíženie k požadovanému terapeutickému účinku alebo bezpečnému koncovému ukazovateľu (napr. znížený krvný tlak), vynechajte nasycovaciu dávku a znížte prírastkovú dávku infúzie na 12,5 – 25 ^g/kg/min. V prípade potreby možno interval medzi titračnými krokmi zvýšiť z päť na desať minút.

Používanie ESMOCARDU 100 mg/10 ml injekčný roztok sa má prerušiť, ak sa srdcová frekvencia alebo krvný tlak približujú k bezpečnostnému limitu alebo ho prekračujú, a potom obnoviť bez nasycovacej dávky infúzie s nižšou dávkou po tom, ako sa srdcová frekvencia alebo krvný tlak vrátili na prijateľnú úroveň.

Špeciálne populácie

Starší pacienti

Starší pacienti sa majú liečiť s opatrnosťou, začať s nižším dávkovaním. Dosiaľ sa nevykonali špeciálne štúdie so staršími pacientmi. Analýza údajov od 252 pacientov nad 65 rokov však nepreukázala žiadne rozdiely vo farmakodynamických účinkoch v porovnaní s údajmi od pacientov mladších ako 65 rokov.

Pacienti s renálnou insuficienciou

U pacientov s renálnou insuficienciou sa vyžaduje pozornosť, keď sa ESMOCARD 100 mg/10 ml podáva infúziou, keďže kyslý metabolit ESMOCARDU ESMOCARDU 100 mg/10 ml sa vylučuje obličkami. Vylučovanie kyslého metabolitu je výrazne znížené u pacientov s ochorením obličiek, s eliminačným polčasom zvýšeným až desaťnásobne oproti normálu a s výrazne zvýšenými plazmatickými hladinami.

Pacienti s hepatálnou insuficienciou

V prípade hepatálnej insuficiencie nie sú potrebné žiadne špeciálne opatrenia, keďže esterázy v červených krvinkách zohrávajú hlavnú úlohu v metabolizme ESMOCARDU 100 mg/10 ml.

Pediatrická populácia (vo veku do 18 rokov)

Bezpečnosť a účinnosť ESMOCARDU 100 mg/10 ml nebola dosiaľ stanovená u detí vo veku do 18 rokov. Z tohto dôvodu nie je ESMOCARD 100 mg/10 ml indikovaný na použitie v pediatrickej populácii (pozri časť 4.1).

Aktuálne dostupné údaje sú opísané v časti 5.1 a 5.2, no nemožno poskytnúť odporúčanie na dávkovanie.

4.3    Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;

• – závažná sínusová bradykardia (menej ako 50 úderov na minútu);

• – syndróm chorého sínusu; závažné poruchy vodivosti AV uzla (bez kardiostimulátora); AV blokáda 2. alebo 3. stupňa;

• – kardiogénny šok;

• – závažná hypotenzia;

• – dekompenzované zlyhanie srdca;

• – súbežné alebo nedávne intravenózne podávanie verapamilu. ESMOCARD 100 mg/10 ml sa nesmie podávať počas 48 hodín po ukončení podávania verapamilu (pozri časť 4.5);

• – neliečený feochromocytóm;

• – pulmonálna hypertenzia;

• – akútny astmatický záchvat;

• – metabolická acidóza.

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U všetkých pacientov liečených ESMOCARDOM 100 mg/10 ml sa odporúča nepretržite sledovať krvný tlak a EKG. Pri udalosti hypotenznej epizódy sa má znížiť rýchlosť infúzie alebo v prípade potreby sa má podávanie infúzie prerušiť.

Použitie ESMOCARDU 100 mg/10 ml na kontrolu ventrikulárnej odpovede u pacientov so supraventriku­lárnymi arytmiami sa má vykonávať s opatrnosťou, ak je pacient hemodynamicky oslabený alebo užíva iné liečivá, ktoré znižujú niektorý alebo všetky z nasledovných stavov: periférna rezistencia, plnenie srdcových komôr, kontraktilita srdcového svalu alebo šírenie elektrického impulzu v myokarde. Napriek rýchlemu nástupu a ústupu účinkov ESMOCARDU 100 mg/10 ml sa môžu prejaviť závažné reakcie vrátane straty vedomia, kardiogénneho šoku, zastavenia srdca. Hlásilo sa niekoľko prípadov úmrtí pri komplexných klinických stavoch, keď sa ESMOCARD 100 mg/10 ml pravdepodobne použil na kontrolu ventrikulárnej frekvencie.

Najčastejšie pozorovaným nežiaducim účinkom je hypotenzia, ktorá súvisí s dávkou, no môže sa vyskytnúť pri akejkoľvek dávke. Môže byť závažná. Pri udalosti hypotenznej epizódy sa má znížiť rýchlosť infúzie alebo v prípade potreby sa má podávanie infúzie prerušiť. Hypotenzia je zvyčajne reverzibilná (do 30 minút po ukončení podávania ESMOCARDU 100 mg/10 ml). V niektorých prípadoch môžu byť na obnovenie krvného tlaku potrebné ďalšie intervencie. U pacientov s nízkym systolickým krvným tlakom je potrebná osobitná opatrnosť pri úprave dávkovania a počas udržiavacej infúzie.

Pri použití ESMOCARDU 100 mg/10 ml sa vyskytla bradykardia vrátane závažnej bradykardie a zastavenie srdca. ESMOCARD 100 mg/10 ml sa má používať so špeciálnou opatrnosťou u pacientov s nízkymi srdcovými frekvenciami pri predliečení a iba ak sa zvážilo, že potenciálne prínosy prevažujú riziká.

ESMOCARD 100 mg/10 ml je kontraindikovaný u pacientov s existujúcou závažnou sínusovou bradykardiou (pozri časť 4.3). Ak tepová frekvencia poklesne na menej ako 50–55 úderov za minútu v pokoji a u pacienta sa vyskytnú príznaky súvisiace s bradykardiou, má sa znížiť dávkovanie alebo sa má podávanie ukončiť.

Odporúča sa postupne ukončovať infúziu z dôvodu rizika tachykardie z vynechania látky.

Starší pacienti sa majú liečiť s opatrnosťou, začínajúc nízkym dávkovaním, no tolerancia u starších pacientov je zvyčajne dobrá.

Sympatická stimulácia je nevyhnutná pri podpore cirkulačnej funkcie pri kongestívnom zlyhaní srdca, betablokáda nesie so sebou potenciálne riziko ďalšieho potlačenia kontraktility srdcového svalu a vyvolania ťažšieho zlyhania. Pretrvávajúca depresia myokardu betablokátormi po istom čase v niektorých prípadoch vedie k zlyhaniu srdca.

U pacientov s oslabenou funkciou srdca sa pri používaní ESMOCARDU 100 mg/10 ml vyžaduje opatrnosť. Pri prvom prejave alebo príznaku hroziaceho zlyhania srdca sa ESMOCARD 100 mg/10 ml má vysadiť. Hoci vysadenie vzhľadom na krátky eliminačný polčas ESMOCARDU 100 mg/10 ml môže byť dostatočné, možno tiež zvážiť špecifickú liečbu (pozri časť 4.9). ESMOCARD 100 mg/10 ml je kontraindikovaný u pacientov s dekompenzovaným zlyhaním srdca (pozri časť 4.3). Vzhľadom na negatívny vplyv na čas vodivosti sa betablokátory majú podávať s opatrnosťou pacientom s prvým stupňom blokády srdca alebo s inými poruchami vodivosti srdca (pozri časť 4.3).

U pacientov s feochromocytómom sa má ESMOCARD 100 mg/10 ml používať s opatrnosťou a iba po predliečení alfablokátorom (pozri časť 4.3).

Pri používaní ESMOCARDU 100 mg/10 ml na liečbu hypertenzie po indukovanej hypotermii sa vyžaduje pozornosť.

Pacienti s bronchospazmom spravidla nemajú dostávať betablokátory. Z dôvodu relatívnej beta-1-selektivity a titrability sa ESMOCARD 100 mg/10 ml má používať s opatrnosťou u pacientov s bronchospazmami. Keďže však beta-1-selektivita nie je absolútna, ESMOCARD 100 mg/10 ml sa má opatrne titrovať na dosiahnutie najnižšej možnej účinnej dávky. V prípade bronchospazmu sa infúzia má okamžite ukončiť a v prípade potreby sa majú podať beta-2-agonisty.

Ak pacient už používa liečivo stimulujúce beta-2-receptory, môže byť potrebné prehodnotiť dávku tohto liečiva.

ESMOCARD 100 mg/10 ml sa má používať s opatrnosťou u pacientov so sipotom a astmou v anamnéze.

Upozornenia

ESMOCARD 100 mg/10 ml sa má používať s opatrnosťou u diabetikov alebo v prípade podozrenia na aktuálnu hypoglykémiu.

Závažnosť hypoglykémie je menšia než závažnosť pozorovaná s menej kardioselektívnymi betablokátormi. Betablokátory môžu maskovať prodromálne symptómy hypoglykémie, ako je tachykardia.

Závrat a potenie sa však nemusia prejaviť. Súbežné používanie betablokátorov a antidiabetík môže zvýšiť účinok antidiabetík (znižovanie glukózy v krvi) (pozri časť 4.5).

Infúzie s koncentráciami 20 mg/ml u zvierat a ľudí súviseli s významným podráždením žíl a tromboflebitídou. Extravazácia 20 mg/ml môže viesť k závažnej miestnej reakcii a možnej nekróze kože.

Po podaní infúzie s koncentráciou 10 mg/ml sa tiež hlásili miestne reakcie. Preto je potrebné vyhnúť sa infúzii do malých žíl alebo infúzii cez motýľovitý katéter.

Betablokátory môžu zvýšiť počet a trvanie anginóznych záchvatov u pacientov s Prinzmetalovou angínou v dôsledku vazokonstrikcie koronárnej artérie sprostredkovanej neopozičným alfa receptorom. U týchto pacientov sa nemajú používať neselektívne betablokátory a beta-1-selektívne blokátory sa majú používať iba s maximálnou opatrnosťou.

U hypovolemických pacientov môže ESMOCARD 100 mg/10 ml zmierniť reflexnú tachykardiu a zvýšiť riziko kolapsu krvného obehu. Z tohto dôvodu sa má ESMOCARD 100 mg/10 ml používať u týchto pacientov s opatrnosťou.

U pacientov s poruchami periférneho obehu (Raynaudova choroba alebo syndróm, občasné krívanie) sa betablokátory majú používať s veľkou opatrnosťou, pretože môže nastať zhoršenie týchto porúch.

Niektoré betablokátory, najmä tie, ktoré sa podávajú intravenózne vrátane ESMOCARDU 100 mg/10 ml, sa spájali so zvýšenými hladinami draslíka v sére a hyperkaliémiou. Riziko je zvýšené u pacientov s rizikovými faktormi, ako je porucha funkcie obličiek a u pacientov na hemodialýze.

Betablokátory môžu zvyšovať citlivosť na alergény a závažnosť anafylaktických reakcií. Pacienti užívajúci betablokátory nemusia odpovedať na zvyčajné dávky adrenalínu, ktorý sa používa na liečbu anafylaktických alebo anafylaktoidných reakcií (pozri časť 4.5).

Betaklokátory sa spájali s rozvojom psoriázy alebo psoriaziformnými kožnými reakciami a zhoršením psoriázy. Pacientom s osobnou alebo rodinnou anamnézou psoriázy sa majú betablokátory podávať iba po dôkladnom zvážení očakávaných prínosov a rizík.

Betablokátory, ako je propranolol a metoprolol, môžu maskovať určité klinické prejavy hypertyroidizmu (ako je tachykardia). Náhle ukončenie existujúcej liečby betablokátormi u pacientov s rizikom alebo podozrením na vyvinutie tyreotoxikózy môže vyvolať tyreotoxickú krízu a títo pacienti musia byť dôkladne sledovaní.

Použitie v pediatrickej populácii (vo veku do 18 rokov):

Bezpečnosť a účinnosť ESMOCARDU 100 mg/10 ml nebola stanovená u detí.

Tento liek obsahuje v injekčnej liekovke približne 0,34 mmol (alebo 7,88 mg) sodíka. Má sa vziať do úvahy u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pozornosť sa vyžaduje vždy pri používaní ESMOCARDU 100 mg/10 ml spolu s inými antihypertenzívami alebo inými liečivami, ktoré môžu spôsobiť hypotenziu alebo bradykardiu: účinkyv ESMOCARDU 100 mg/10 ml môžu zosilnieť alebo sa môžu zhoršiť nežiaduce účinky hypotenzie alebo bradykardie.

Antagonisty vápnika ako je verapamil a v menšej miere aj diltiazem majú negatívny vplyv na kontraktilitu a AV vodivosť. Táto kombinácia sa nemá podávať pacientom s abnormalitami vodivosti a ESMOCARD 100 mg/10 ml sa nesmie podávať počas 48 hodín po vysadení verapamilu (pozri časť 4.3).

Antagonisty vápnika ako sú deriváty dihydropyridínu (napr. nifedipín) môžu zvyšovať riziko hypotenzie. U pacientov s kardiálnou insuficienciou a u pacientov liečených antagonistami vápnika môže liečba betablokátormi viesť k zlyhaniu srdca. Odporúča sa pozorná titrácia ESMOCARDU 100 mg/10 ml a vhodné hemodynamické monitorovanie.

Súbežné používanie ESMOCARDU 100 mg/10 ml a antiarytmík triedy I (napr. dizopyramid, chinidín) a amiodarónu môže mať zosilňujúci účinok na čas atriálnej vodivosti a indukovať negatívny inotropný účinok.

Súbežné používanie ESMOCARDU 100 mg/10 ml a inzulínu alebo perorálnych antidiabetík môžu zosilniť účinok na zníženie hladiny cukru v krvi (najmä neselektívne betablokátory). Betaadrenergná blokáda môže zamedziť prejavenie znakov hypoglykémie (tachykardia), ale iné prejavy, ako je závrat a potenie nemusia byť maskované.

Anestetiká:

V situáciách, keď nie je istý stav objemu u pacienta alebo keď sa používajú iné antihypertenzíva, môže nastať zmiernenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie. Pokračovanie používania betablokátorov znižuje riziko arytmie počas indukcie a intubácie. Anesteziológ má byť informovaný o tom, ak pacient užívajúci betablokátor dostáva navyše aj ESMOCARD 100 mg/10 ml. Hypotenzné účinky inhalačných anestetík môžu byť v prítomnosti ESMOCARDU 100 mg/10 ml zosilnené. Dávkovanie každého z liečiv možno podľa potreby pozmeniť na zachovanie požadovanej hemodynamiky.

Kombinácia ESMOCARDU 100 mg/10 ml s látkami blokujúcimi ganglion môže zvyšovať hypotenzný účinok.

NSAID môžu znížiť hypotenzné účinky betablokátorov.

Špeciálna pozornosť je potrebná pri súbežnom používaní floktafenínu alebo amisulpridu s betablokátormi.

Súbežné podávanie tricyklických antidepresív (ako je imipramín a amitriptylín), barbiturátov a fenotiazínov (ako je chlórpromazín), ako aj iných antihypertenzív (ako je klozapín) môže zvyšovať účinok na znižovanie krvného tlaku. Dávkovanie ESMOCARDU 100 mg/10 ml sa má upraviť smerom nadol, aby sa vyhlo neočakávanej hypotenzii.

Pri používaní betablokátorov môžu byť pacienti s rizikom anafylaktických reakcií reaktívnejší na vystavenie účinku alergénom (náhodné, diagnostické alebo terapeutické). Pacienti užívajúci betaklokátory nemusia reagovať na zvyčajné dávky adrenalínu, ktorý sa používa na liečbu anafylaktických reakcií (pozri časť 4.4).

Účinky ESMOCARDU 100 mg/10 ml môžu pri súbežnom podávaní pôsobiť proti sympatomimetakám s betaadrenergnou agonistickou aktivitou. Dávku ktoréhokoľvek liečiva bude možno potrebné upraviť podľa odpovede pacienta alebo bude potrebné zvážiť alternatívne terapeutické liečivá.

Katecholamín deplečné látky, napr. reserpín, môžu pri podávaní s betablokátormi mať zosilňujúci účinok. Pacienti súbežne liečení ESMOCARDOM 100 mg/10 ml a depletorom katecholamínu majú byť preto dôkladne pozorovaní na znaky hypotenzie alebo výraznej bradykardie, ktoré môžu mať za následok vertigo, synkopu alebo posturálnu hypotenziu.

Používanie betablokátorov s moxonidínom alebo alfa-2-agonistami (ako je klonidín), zvyšuje riziko obnovenia hypertenzie po ukončení liečby. Ak sa klonidín alebo moxonidín používajú v kombinácii s betablokátormi a obe liečby je potrebné ukončiť, liečba betablokátorom sa má ukončiť ako prvá a potom po niekoľkých dňoch liečba klonidínom alebo moxonidínom.

Používanie betablokátorov s derivátmi ergotu môže viesť k závažnej periférnej vazokonstrikcii a hypertenzii.

Údaje zo štúdie interakcií ESMOCARDU 100 mg/10 ml a warfarínu dokázali, že súbežné podávanie ESMOCARDU 100 mg/10 ml a warfarínu nemalo vplyv na plazmatickú koncentráciu warfarínu. Pri súbežnom podávaní warfarínu bola však koncentrácia ESMOCARDU 100 mg/10 ml vyššia.

Keď sa digoxín a ESMOCARD 100 mg/10 ml súbežne podávali intravenózne normálnym dobrovoľníkom, v niektorých časových bodoch sa zaznamenal 10–20% nárast hladín digoxínu v krvi. Kombinácia srdcových glykozidov a ESMOCARDU 100 mg/10 ml môže predĺžiť čas AV vodivosti. Digoxín neovplyvňuje farmakokinetiku ESMOCARDU 100 mg/10 ml.

Keď sa u normálnych jedincov skúmali interakcie morfínu a ESMOCARDU 100 mg/10 ml, nepozoroval sa žiadny vplyv na hladinu morfínu v krvi. Hladiny lieku v krvi v rovnovážnom stave boli za prítomnosti morfínu zvýšené o 46%, iné farmakokinetické ukazovatele však neboli pozmenené.

Účinok ESMOCARDU 100 mg/10 ml na trvanie suxametóniumchlo­ridom alebo mivakuriom navodenej neuromuskulárnej blokády sa skúmal u operovaných pacientov. Nástup neuromuskulárnej blokády suxametóniumchlo­ridom nebol ovplyvnený ESMOCARDOM 100 mg/10 ml,, trvanie neuromuskulárnej blokády sa však predĺžilo z 5 minút na 8 minút. ESMOCARD 100 mg/10 ml mierne predĺžil klinické trvanie (18,6 %) a index obnovenia (6,7 %) po mivakuriu.

Hoci interakcie pozorované v štúdiách s warfarínom, digoxínom, morfínom, suxametóniumchlo­ridom alebo mivakuriom nemajú veľký klinický význam, ESMOCARD 100 mg/10 ml sa má titrovať s opatrnosťou u pacientov súbežne liečených warfarínom, digoxínom, morfínom, suxametóniumchlo­ridom alebo mivakuriom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Je iba obmedzené množstvo údajov o použití esmololiumchloridu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Esmololiumchlorid sa neodporúča počas gravidity.

Nie sú dostatočné údaje na stanovenie možných škodlivých účinkov esmololiumchloridu počas gravidity. Dosiaľ nejestvujú náznaky o zvýšenom riziku vrodených chýb u ľudí. Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Na základe farmakologického pôsobenia sa v neskoršom štádiu gravidity musia zohľadniť nežiaduce účinky na plod a novorodenca (najmä hypoglykémia, hypotenzia a bradykardia).

Ak sa liečba esmololiumchloridom považuje za nevyhnutnú, má sa sledovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. Novorodenec musí byť dôkladne sledovaný.

Dojčenie

Esmololiumchlorid sa nemá používať počas dojčenia.

Nie je známe, či sa esmololiumchlo­rid/metabolity vylučujú do materského mlieka. Riziko u novorodencov/doj­čiat nemôže byť vylúčené.

Fertilita

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2017/02315-ZME

U ľudí neexistujú žiadne údaje o účinkoch esmololiumchloridu na fertilitu.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Netýka sa.

4.8   Nežiaduce účinky

V prípade nežiaducich účinkov sa dávka ESMOCARDU 100 mg/10 ml má znížiť alebo prerušiť.

Väčšina pozorovaných nežiaducich účinkov bola mierna a prechodná. Najvýznamnejším bola hypotenzia.

Nasledovné nežiaduce účinky sú zoradené podľa klasifikácie triedy orgánových systémov MedDRA (SOC) a ich frekvencie.

Poznámka: Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je klasifikovaná nasledovne:

(>1/10)

(>1/100 až <1/10) (>1/1 000 až <1/100) (>1/10 000 až <1/1 000) (<1/10 000) (z dostupných údajov).

1 Závrat a diaforéza sú v súvislosti so symptomatickou hypotenziou. 2 V súvislosti s reakciami v mieste podania injekcie a infúzie.

• ² V súvislosti s reakciami v mieste podania injekcie a infúzie.

• ³ Betablokátory, ako trieda liečiv, môžu v niektorých situáciách spôsobiť psoriázu alebo ju zhoršiť.

• ⁴ Vrátane skapulárnej bolesti a kostochondritídy

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Zaznamenali sa prípady masívneho neúmyselného predávkovania koncentrovanými roztokmi ESMOCARDU 100 mg/10 ml. Niektoré z týchto predávkovaní boli fatálne a iné mali za následok trvalú invaliditu. Nasycovacie dávky v rozmedzí 625 mg do 2,5 g (12,5 – 50 mg/kg) boli fatálne.

Príznaky

V prípade predávkovania sa môžu vyskytnúť nasledovné príznaky: závažná hypotenzia, sínusová bradykardia, atrioventrikulárna blokáda, srdcová insuficiencia, kardiogénny šok, zastavenie srdca, bronchospazmus, respiračná insuficiencia, strata vedomia až po kómu, kŕče, nevoľnosť, vracanie, hypoglykémia a hyperkaliémia.

Liečba

Vzhľadom na krátky polčas eliminácie ESMOCARDU 100 mg/10 ml (asi 9 minút) je prerušenie podávania lieku prvým opatrením, ktoré sa má podniknúť na manažment toxicity. Čas na odznenie príznakov po predávkovaní bude závisieť od množstva podaného ESMOCARDU 100 mg/10 ml. Môže to trvať dlhšie než 30 minút, koľko sa pozorovalo pri prerušení pri terapeutických hladinách ESMOCARDU 100 mg/10 ml. Môže sa vyžadovať umelé dýchanie. Na základe pozorovaných klinických účinkov možno tiež zvážiť nasledovné celkové opatrenia:

Bradykardia: Intravenózne podanie atropínu alebo iného anticholinergika. Ak bradykardiu nemožno dostatočne liečiť, môže sa zaimplantovať kardiostimulátor.

Bronchospazmus: Majú sa podať nebulizované p2-sympatomimetiká. Ak to nepostačuje, je potrebné uvažovať o intravenóznych p2-sympatikomimetikách alebo aminofylíne.

Symptomatická hypotenzia: majú sa podať i.v. tekutiny a/alebo presory (látky dvíhajúce krvný tlak).

Kardiovaskulárna depresia alebo srdcový šok: možno podať diuretiká alebo sympatomimetiká. Dávka sympatomimetík (v závislosti od príznakov: dobutamín, dopamín, noradrenalín, izoprenalín atď.) závisí od terapeutického účinku.

V prípade potreby následnej liečby možno na základe klinického stavu a posúdenia ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka i.v. podať nasledovné látky:

• – atropín: 0,5 – 2 mg

• – inotropné látky

• – vápnikové ióny

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Betablokátory, selektívne betablokátory.

ATC kód: C07AB09.

Esmololiumchlorid je betaselektívny (kardioselektívny) blokátor adrenergných receptorov. Esmololiumchlorid v terapeutických dávkach nemá významnú vnútornú sympatomimetickú aktivitu (ISA) ani membrány stabilizujúce aktivity.

Esmololiumchlorid, liečivo ESMOCARDU 100 mg/10 ml, je chemicky príbuzný s triedou fenoxypropano­lamínov betablokátorov.

Na základe farmakologických vlastností má esmololiumchlorid rýchly nástup a veľmi krátke trvanie účinku, podľa ktorého možno rýchlo upraviť dávku.

Ak sa použije vhodná nasycovacia dávka, rovnovážny stav hladín v krvi sa dosiahne v priebehu 5 minút. Terapeutický účinok sa však dosiahne skôr než stabilná plazmatická koncentrácia. Potom možno upraviť rýchlosť infúzie na dosiahnutie požadovaného farmakologického účinku.

Esmololiumchlorid má známe hemodynamické a elektrofyziologické účinky betablokátorov:

• – Zníženie srdcovej frekvencie počas odpočinku i cvičenia.

• – Zníženie izoprenalínu spôsobené zvýšením srdcovej frekvencie.

• – Zvýšenie času úpravy činnosti SA uzla.

• – Oneskorenie AV vedenia.

• – Predĺženie AV intervalu s normálnym sínusovým rytmom a počas atriálnej stimulácie bez oneskorenia v Hisových-Purkyňových vláknach.

• – Predĺženie intervalu PQ, indukcie AV blokády stupňa II

• – Predĺženie funkčnej refraktérnej fázy predsiene a komôr.

• – Negatívny inotropný účinok s úbytkom ejekčnej frakcie.

• – Zníženie krvného tlaku.

Deti Vykonala sa nekontrolovaná štúdia farmakokineti­ky/účinnosti s 26 pediatrickými pacientmi vo veku od 2 do 16 rokov so supraventrikulárnou tachykardiou (SVT). Bola podaná prvá zaťažujúca dávka esmololiumchloridu 1 000 mikrogra­mov/kg a následne kontinuálna infúzia 300 mikrogramov/kg/min. SVT bola ukončená u 65% pacientov počas 5 minút od začatia podávania esmololiumchloridu.

• V randomizovanej, ale nekontrolovanej porovnávacej štúdii skúmajúcej dávkovanie, bola účinnosť stanovená u 116 pediatrických pacientov vo veku od 1 týždňa do 7 rokov s hypertenziou po náprave koarktácie aorty. Pacientom sa podávala začiatočná infúzia so 125 mikrogramov /kg, 250 mikrogramov /kg alebo 500 mikrogramov /kg a následne kontinuálna infúzia s dávkou 125 mikrogramov /kg/min, 250 mikrogramov /kg/min alebo 500 mikrogramov /kg/min. V hypotenznom účinku nebol medzi 3 skupinami s odlišným dávkovaním nijaký významný rozdiel. Celkom 54% pacientov si na dosiahnutie uspokojivej kontroly krvného tlaku vyžadovalo iné lieky než esmololiumchlorid. Z tohto hľadiska nebol medzi skupinami s odlišným dávkovaním zjavný žiadny rozdiel.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Kinetika esmololiumchloridu je u zdravých dospelých lineárna, plazmatická koncetrácia je úmerná dávke. Ak sa nepodá prvá zaťažujúca dávka, potom sú koncentrácie v rovnovážnom stave pri dávkach od 50 do 300 mikrogramov /kg za minútu dosiahnuté do 30 minút.

Distribučný polčas esmolololiumchlo­ridu je veľmi rýchly, približne 2 minúty.

Distribučný objem je 3,4 l/kg.

Esmolol je metabolizovaný esterázami na kyslý metabolit (ASL-8123) a metanol. Toto sa deje hydrolýzou skupiny esterovej skupiny esterázami v erytrocytoch.

Metabolizmus esmolololiumchlo­ridu je nezávislý pri dávkach medzi 50 a 300 ^g/kg/minútu.

Esmolololiumchlorid je z 55 % viazaný na proteíny ľudskej plazmy v porovnaní s kyslým metabolitom, ktorý je viazaný z 10 %.

Polčas eliminácie je asi 9 minút po intravenóznom podaní.

Celkový klírens je 285 ml/kg/min; je nezávislý od krvného obehu v pečeni alebo inom orgáne. Esmololiumchlorid sa vylučuje obličkami sčasti nezmenený (menej ako 2% podaného množstva) a sčasti ako kyslý metabolit, ktorý nemá významný betablokujúci účinok (menší než 0,1 % esmololu). Kyslý metabolit sa vylučuje močom a má polčas asi 3,7 hodiny.

Deti

Vykonala sa štúdia farmakokinetiky s 22 pediatrickými pacientmi vo veku od 3 do 16 rokov. Bola podaná prvá zaťažujúca dávka esmololiumchloridu 1 000 mikrogra­mov/kg a následne kontinuálna infúzia 300 mikrogramov/kg/min. Pozorovaný stredný celkový klírens bol 119 ml/kg/min, stredný distribučný objem bol 283 ml/kg a stredný konečný polčas vylučovania bol 6,9 minúty, čo poukazuje na to, že kinetika esmololiumchloridu u detí je podobná ako u dospelých. Pozorovala sa však veľká interindividuálna variabilita.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

• V štúdiách na zvieratách sa nepozoroval nijaký teratogénny účinok. U králikov sa pozoroval embryotoxický účinok (zvýšenie resorpcie plodu), čo bolo pravdepodobne spôsobené esmololiumchlo­ridom. Tento účinok sa pozoroval pri dávkach najmenej 10-krát vyšších než je terapeutická dávka. Nevykonali sa žiadne štúdie o účinku esmololiumchloridu na fertilitu a perinatálne a postnatálne účinky. V niekoľkých in vitro a in vivo testoch sa zistilo, že esmololiumchlo­ridnie je mutagénny. Bezpečnosť esmololiumchloridu sa neskúmala v dlhodobých štúdiách.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

octan sodný, trihydrát kyselina octová 99% 10% kyselina chlorovodíková (na úpravu pH) voda na injekcie

6.2 Inkompatibility

ESMOCARD 100 mg/10 ml injekčný roztok sa NESMIE používať v kombinácii s roztokmi hydrogénuhličitanu sodného alebo inými liekmi (napr, furosemid, diazepam a tiopental), ktoré nie sú chemicky kompatibilné s esmololom.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

Otvorený liek je fyzikálno-chemicky stabilný počas 24 hodín pri teplote 2 až 8 °C.

Z mikrobiologického hľadiska sa liek musí použiť okamžite po otvorení. Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky uchovávania pred použitím je zodpovedný používateľ a čas použiteľnosti nesmie byť zvyčajne dlhší než 24 hodín pri teplote 2 až 8°C, pokiaľ sa otvorenie neuskutočnilo v kontrolovaných a overených septických podmienkach.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Každá injekčná liekovka s 10 ml roztoku obsahuje 100 mg esmololiumchlorid (10 mg/ml). Číra, bezfarebná, sklenená injekčná liekovka s chlórbutylovou gumovou zátkou obsahujúca 10 ml injekčného roztoku. Injekčné liekovky sú balené vo vonkajšom lepenkovom kartóne.

Veľkosti balenia: 5 injekčných liekoviek v kartóne.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Každá injekčná liekovka je určená iba na jednorazové použitie. Zabráňte kontaktu s alkalickým prostredím.

Roztok sa pred podaním má vizuálne skontrolovať na prítomnosť pevných častíc a zmenu sfarbenia. Má sa použiť iba číry a bezfarebný roztok.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Orpha-Devel Handels und Vertriebs GmbH

Wintergasse 85/1B

A-3002 Purkersdorf

Rakúsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0079/07-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 19. apríla 2007

Dátum posledného predĺženia registrácie: 13 decembra 2010