ESMOCARD LYO 2500 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

ESMOCARD LYO 2500 mg prášok na infúzny koncentrát

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

50 ml injekčná liekovka obsahuje 2500 mg esmololiumchloridu.

Každý ml rekonštituovaného infúzneho koncentrátu obsahuje 50 mg esmololiumchloridu (50 mg/ml). Každý ml zriedeného infúzneho roztoku obsahuje 10 mg esmololiumchloridu (10 mg/ml).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.  LIEKOVÁ FORMA

Prášok na infúzny koncentrát

Prášok je biely až takmer biely.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

ESMOCARD LYO 2500 mg sa používa na liečbu supraventrikulárnej tachykardie (okrem preexcitačných syndrómov) a na rýchlu kontrolu komorovej frekvencie u pacientov s atriálnou fibriláciou alebo atriálnym flutterom počas operácie, po operácii alebo za iných okolností, keď je žiaduca krátkodobá kontrola komorovej frekvencie krátko pôsobiacou látkou.

ESMOCARD LYO 2500 mg je tiež indikovaný na tachykardiu a hypertenziu v perioperačnej fáze a na nekompenzačnú sínusovú tachykardiu, keď si rýchla srdcová frekvencia podľa úsudku lekára vyžaduje špecifickú intervenciu.

ESMOCARD LYO 2500 mg nie je indikovaný na použitie u detí vo veku do 18 rokov (pozri časť 4.2).

ESMOCARD LYO 2500 mg nie je indikovaný na použitie pri chronických stavoch.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

ESMOCARD LYO 2500 mg prášok pre infúzny koncentrát SA NESMIE PODÁVAŤ BEZ REKONŠTITÚCIE/NA­RIEDENIA.

Rekonštituova­ný/nariedený infúzny roztok sa musí použiť okamžite po otvorení (pozri časti 4.4 a 6). Podanie nesprávne rekonštituova­ného/nariedené­ho ESMOCARDU LYO môže mať za následok smrť (pozri časť 4.4).

Dávkovanie

Dávkovanie ESMOCARDU LYO sa má titrovať individuálne. Vyžaduje sa začiatočná dávka a následne udržiavacie dávkovanie.

Účinná dávka ESMOCARDU LYO je v rozmedzí od 50 do 200 mikrogramov/kg/min, hoci sa použili aj dávky až do 300 mikrogramov/kg/min. U niekoľkých pacientov bola postačujúca priemerná účinná dávka už 25 mikrogramov/kg/min.

Nasycovacie dávkovanie infúzie

500 mikrogramov/kg/min počas 1 minúty,

POTOM 50 mikrogramov/kg/min počas 4 minút

Odpoveď

Udržiavacia infúzia

50 mikrogramov/kg/min

Nedostatočná odpoveď do 5 minút

Opakovať 500 mikrogramov/kg/min počas 1 minúty.

Zvýšiť udržiavaciu infúziu na 100 mikrogramov/kg/min počas 4 minút

Odpoveď

Udržiavacia infúzia

100 mikrogramov/kg/min

Nedostatočná odpoveď do 5 minút.

Opakovať 500 mikrogramov/kg/min počas 1 minúty.

Zvýšiť udržiavaciu infúziu na 150 mikrogramov/kg/min počas 4 minút

Odpoveď

Udržiavacia infúzia

150 mikrogramov/kg/min

Nedostatočná odpoveď.

Opakovať 500 mikrogramov/kg/min počas 1 minúty.

Zvýšiť udržiavaciu infúziu na 200 mikrogramov/kg/min a udržiavať.

Keď sa priblíži požadovaná hodnota srdcovej frekvencie alebo bezpečnostný koncový parameter (napr. znížený krvný tlak), VYNECHAJTE dávkovanie infúzie a znížte prírastkovú dávku v udržiavacej infúzii z 50 mikrogra­mov/kg/min na 25 mikrogramov/kg/min alebo nižšie. V prípade potreby možno interval medzi titračnými krokmi zvýšiť z 5 na 10 minút.

POZNÁMKA: Udržiavacie dávky nad 200 mikrogramov/kg/min nepreukázali významne vyššie prínosy a bezpečnosť dávok nad 300 mikrogramov/kg/min sa neskúmala.

V prípade nežiaducej reakcie možno dávkovanie ESMOCARDU LYO znížiť alebo ho prerušiť. Farmakologické nežiaduce reakcie majú vymiznúť do 30 minút.

Ak sa v mieste podania infúzie prejaví lokálna reakcia, má sa použiť alternatívne miesto podania infúzie a má sa postupovať s opatrnosťou na zamedzenie extravazácie.

Podávanie infúzií ESMOCARDU LYO dlhšie ako 24 hodín sa dôkladne neskúmalo. Infúzie trvajúce dlhšie ako 24 hodín sa majú používať iba s opatrnosťou.

Pri náhlom ukončení ESMOCARDU LYO sa u pacientov nehlásil vznik účinku vynechania liečby, ktorý sa môže vyskytnúť po náhlom vysadení betablokátorov po dlhodobom používaní u pacientov s ochorením vencovej tepny (CAD). Opatrnosť sa však aj naďalej vyžaduje pri vysadení infúzií ESMOCARDU LYO u pacientov s CAD.

KONVERZNÉ TABUĽKY RÝCHLOSTI INFÚZIE (mikrogramy/kg/min ml/min) pre koncentrovaný infuzny roztok (50 mg/ml) podávaný pomocou PERFÚZNEJ/MOtO­rOVEJ PUMPY:

Konverzná tabuľka: mikrogramy/kg/min ® ml/min (esmolol nariedený na koncentráciu 50 mg/ml)

4.3  Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na liečivo;

• – závažná sínusová bradykardia (menej ako 50 úderov za minútu);

• – syndróm chorého sínusu; závažné poruchy vodivosti AV uzla (bez kardiostimulátora); AV blokáda 2. alebo 3. stupňa;

• – kardiogénny šok;

• – závažná hypotenzia;

• – dekompenzované zlyhanie srdca;

• – súbežné alebo nedávne intravenózne podávanie verapamilu ESMOCARD LYO 2500 mg sa nesmie podávať počas 48 hodín po ukončení podávania verapamilu (pozri časť 4.5);

• – neliečený feochromocytóm;

• – pulmonálna hypertenzia;

• – akútny astmatický záchvat;

• – metabolická acidóza.

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

ESMOCARD LYO 2500 mg prášok na infúzny koncentrát sa musí rekonštituovať/na­riediť a použiť bezprostredne po otvorení (pozri časť 6).

Nesprávne nariedenie ESMOCARDU LYO môže mať za následok závažné predávkovanie. Takéto predávkovanie môže mať za následok smrť alebo trvalé postihnutie (pozri časť 4.9).

Podávanie infúzie sa odporúča postupne ukončovať z dôvodu rizika tachykardie z vynechania látky.

U všetkých pacientov liečených ESMOCARDOM LYO sa odporúča nepretržite sledovať krvný tlak a EKG. Pri udalosti hypotenznej epizódy sa má znížiť rýchlosť infúzie alebo v prípade potreby sa má podávanie infúzie prerušiť.

Použitie ESMOCARDU LYO na kontrolu ventrikulárnej odpovede u pacientov so supraventriku­lárnymi arytmiami sa má vykonávať s opatrnosťou, ak je pacient hemodynamicky oslabený alebo užíva iné liečivá, ktoré znižujú niektorý alebo všetky z nasledovných stavov: periférna rezistencia, plnenie srdcových komôr, kontraktilita srdcového svalu alebo šírenie elektrického impulzu v myokarde. Napriek rýchlemu nástupu a ústupu účinkov ESMOCARDU LYO sa môžu prejaviť závažné reakcie vrátane straty vedomia, kardiogénneho šoku, zastavenia srdca. Hlásilo sa niekoľko prípadov úmrtí pri komplexných klinických stavoch, keď sa ESMOCARD LYO pravdepodobne použil na kontrolu ventrikulárnej frekvencie.

Najčastejšie pozorovaným nežiaducim účinkom je hypotenzia, ktorá súvisí s dávkou, no môže sa vyskytnúť pri akejkoľvek dávke. Môže byť závažná. Pri udalosti hypotenznej epizódy sa má znížiť rýchlosť infúzie alebo v prípade potreby sa má podávanie infúzie prerušiť. Hypotenzia je zvyčajne reverzibilná (do 30 minút po ukončení podávania ESMOCARDU LYO). V niektorých prípadoch môžu byť na obnovenie krvného tlaku potrebné ďalšie intervencie. U pacientov s nízkym systolickým krvným tlakom je potrebná osobitná opatrnosť pri úprave dávkovania a počas udržiavacej infúzie.

Pri použití ESMOCARDU LYO sa vyskytla bradykardia vrátane závažnej bradykardie a zastavenie srdca. ESMOCARD LYO sa má používať so špeciálnou opatrnosťou u pacientov s nízkymi srdcovými frekvenciami pri predliečení a iba ak sa zvážilo, že potenciálne prínosy prevažujú riziká.

ESMOCARD LYO je kontraindikovaný u pacientov s existujúcou závažnou sínusovou bradykardiou (pozri časť 4.3). Ak tepová frekvencia poklesne na menej ako 50–55 úderov za minútu v pokoji a u pacienta sa vyskytnú príznaky súvisiace s bradykardiou, má sa znížiť dávkovanie alebo sa má podávanie ukončiť.

Starší pacienti sa majú liečiť s opatrnosťou, začínajúc nízkym dávkovaním, no tolerancia u starších pacientov je zvyčajne dobrá.

Sympatická stimulácia je nevyhnutná pri podpore cirkulačnej funkcie pri kongestívnom zlyhaní srdca a betablokáda nesie so sebou potenciálne riziko ďalšieho potlačenia kontraktility srdcového svalu a vyvolania ťažšieho zlyhania. Pretrvávajúca depresia myokardu betablokátormi po istom čase v niektorých prípadoch vedie k zlyhaniu srdca.

U pacientov s oslabenou funkciou srdca sa pri používaní ESMOCARDU LYO vyžaduje opatrnosť. Pri prvom znaku alebo príznaku hroziaceho zlyhania srdca sa ESMOCARD LYO má vysadiť. Hoci vysadenie vzhľadom na krátky eliminačný polčas ESMOCARDU LYO môže byť dostatočné, možno tiež zvážiť špecifickú liečbu (pozri časť 4.9). ESMOCARD LYO je kontraindikovaný u pacientov s dekompenzovaným zlyhaním srdca (pozri časť 4.3).

Vzhľadom na negatívny vplyv na čas vodivosti sa betablokátory majú podávať s opatrnosťou pacientom s prvým stupňom blokády srdca alebo s inými poruchami vodivosti srdca (pozri časť 4.3).

U pacientov s feochromocytómom sa má ESMOCARD LYO používať s opatrnosťou a iba po predliečení alfablokátorom (pozri časť 4.3).

Pri používaní ESMOCARDU LYO na liečbu hypertenzie po indukovanej hypotermii sa vyžaduje pozornosť.

Pacienti s bronchospastickým ochorením spravidla nemajú dostávať betablokátory. Z dôvodu relatívnej beta-1-selektivity a titrability sa ESMOCARD LYO má používať s opatrnosťou u pacientov s bronchospas­tickými ochoreniami. Keďže však beta-1-selektivita nie je absolútna, ESMOCARD LYO sa má opatrne titrovať na dosiahnutie najnižšej možnej účinnej dávky. V prípade bronchospazmu sa infúzia má okamžite ukončiť a v prípade potreby sa majú podať beta-2-agonisty.

Ak pacient už používa liečivo stimulujúce beta-2-receptory, môže byť potrebné prehodnotiť dávku tohto liečiva.

ESMOCARD LYO sa má používať s opatrnosťou u pacientov so sipotom a astmou

v anamnéze.

Upozornenia

ESMOCARD LYO sa má používať s opatrnosťou u diabetikov alebo v prípade podozrenia na aktuálnu hypoglykémiu.

Závažnosť hypoglykémie je menšia než závažnosť pozorovaná s menej kardioselektívnymi betablokátormi. Betablokátory môžu maskovať prodromálne príznaky hypoglykémie, ako je tachykardia.

Závrat a potenie sa však nemusia prejaviť. Súbežné používanie betablokátorov a antidiabetík môže zvýšiť účinok antidiabetík (znižovanie glukózy v krvi) (pozri časť 4.5).

Infúzie s koncentráciami 20 mg/ml u zvierat a ľudí súviseli s významným podráždením žíl a tromboflebitídou. Extravazácia 20 mg/ml môže viesť k závažnej miestnej reakcii a možnej nekróze kože.

Po podaní infúzie s koncentráciou 10 mg/ml sa tiež hlásili miestne reakcie. Preto je potrebné vyhnúť sa infúzii do malých žíl alebo infúzii cez motýľovitý katéter. Podanie 50 mg/ml roztoku pomocou perfúznej pumpy sa musí vykonať len cez veľkú žilu alebo pomocou centrálneho katétra.

Betablokátory môžu zvýšiť počet a trvanie anginóznych záchvatov u pacientov s Prinzmetalovou angínou v dôsledku vazokonstrikcie koronárnej artérie sprostredkovanej neopozičným alfa receptorom. U týchto pacientov sa nemajú používať neselektívne betablokátory a beta-1-selektívne blokátory sa majú používať iba s maximálnou opatrnosťou.

U hypovolemických pacientov môže ESMOCARD LYO zmierniť reflexnú tachykardiu a zvýšiť riziko kolapsu krvného obehu. Z tohto dôvodu sa má ESMOCARD LYO používať u týchto pacientov s opatrnosťou.

U pacientov s poruchami periférneho obehu (Raynaudova choroba alebo syndróm, občasné krívanie) sa betablokátory majú používať s veľkou opatrnosťou, pretože môže nastať zhoršenie týchto porúch.

Niektoré betablokátory, najmä tie, ktoré sa podávajú intravenózne vrátane ESMOCARDU LYO, sa spájali so zvýšenými hladinami draslíka v sére a hyperkaliémiou. Riziko je zvýšené u pacientov s rizikovými faktormi, ako je porucha funkcie obličiek a u pacientov na hemodialýze.

Betablokátory môžu zvyšovať citlivosť na alergény a závažnosť anafylaktických reakcií. Pacienti užívajúci betablokátory nemusia nereagovať na zvyčajné dávky adrenalínu, ktorý sa používa na liečbu anafylaktických alebo anafylaktoidných reakcií (pozri časť 4.5).

Betaklokátory sa spájali s vývojom psoriázy alebo psoriaziformnými kožnými reakciami a zhoršením psoriázy. Pacientom s osobnou alebo rodinnou anamnézou psoriázy sa majú betablokátory podávať iba po dôkladnom zvážení očakávaných prínosov a rizík.

Betablokátory, ako je propranolol a metoprolol, môžu maskovať určité klinické prejavy hypertyroidizmu (ako je tachykardia). Náhle ukončenie existujúcej liečby bekablokátormi u pacientov s rizikom alebo podozrením na vyvinutie tyreotoxikózy môže vyvolať tyreotoxickú krízu a títo pacienti musia byť dôkladne sledovaní.

Použitie v pediatrickej populácii (vo veku do 18 rokov):

Bezpečnosť a účinnosť ESMOCARDU LYO nebola stanovená u detí.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pozornosť sa vyžaduje vždy pri používaní ESMOCARDU LYO spolu s inými antihypertenzívami alebo inými liečivami, ktoré môžu spôsobiť hypotenziu alebo bradykardiu: účinky ESMOCARDU LYO môžu zosilnieť alebo sa môžu zhoršiť nežiaduce účinky hypotenzie alebo bradykardie.

Antagonisty vápnika ako je verapamil a v menšej miere aj diltiazem majú negatívny vplyv na kontraktilitu a AV vodivosť. Táto kombinácia sa nemá podávať pacientom s abnormalitami vodivosti a ESMOCARD LYO sa nesmie podávať počas 48 hodín po vysadení verapamilu (pozri časť 4.3).

Antagonisty vápnika ako sú deriváty dihydropyridínu (napr. nifedipín) môžu zvyšovať riziko hypotenzie. U pacientov s kardiálnou insuficienciou a u pacientov liečených antagonistami vápnika môže liečba betablokátormi viesť k zlyhaniu srdca. Odporúča sa pozorná titrácia ESMOCARDU LYO a vhodné hemodynamické monitorovanie.

Súbežné používanie ESMOCARDU LYO a antiarytmík triedy I (napr. dizopyramid, chinidín) a amiodarónu môže mať zosilňujúci účinok na čas atriálnej vodivosti a indukovať negatívny inotropný účinok.

Súbežné používanie ESMOCARDU LYO a inzulínu alebo perorálnych antidiabetík môžu zosilniť účinok na zníženie hladiny cukru v krvi (najmä neselektívne betablokátory). Betaadrenergná blokáda môže zamedziť prejavenie znakov hypoglykémie (tachykardia), ale iné prejavy, ako je závrat a potenie nemusia byť maskované.

Anestetiká:

V situáciách, keď nie je istý stav objemu u pacienta alebo keď sa súčasne používajú iné antihypertenzíva, môže nastať oslabenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie. Pokračovanie používania betablokátorov znižuje riziko arytmie počas indukcie a intubácie. Anesteziológ má byť informovaný o tom, ak pacient dostáva k ESMOCARDU LYO navyše aj betablokátor. Hypotenzné účinky inhalačných anestetík môžu byť v prítomnosti ESMOCARDU LYO zosilnené. Dávkovanie každého z liečiv možno podľa potreby pozmeniť na zachovanie požadovanej hemodynamiky.

Kombinácia ESMOCARDU LYO s látkami blokujúcimi gangliá môže zvyšovať hypotenzný účinok.

NSAID môžu znížiť hypotenzné účinky betablokátorov.

Špeciálna pozornosť je potrebná pri súbežnom používaní floktafenínu alebo amisulpridu s betablokátormi.

Súbežné podávanie tricyklických antidepresív (ako je imipramín a amitriptylín), barbiturátov a fenotiazínov (ako je chlórpromazín), ako aj iných antihypertenzív (ako je klozapín) môže zvyšovať účinok na znižovanie krvného tlaku. Dávkovanie ESMOCARDU LYO sa má upraviť smerom nadol, aby sa vyhlo neočakávanej hypotenzii.

Pri používaní betablokátorov môžu byť pacienti s rizikom anafylaktických reakcií reaktívnejší na vystavenie účinku alergénom (náhodné, diagnostické alebo terapeutické). Pacienti užívajúci betablokátory nemusia reagovať na zvyčajné dávky adrenalínu, ktorý sa používa na liečbu anafylaktických reakcií (pozri časť 4.4).

Účinky ESMOCARDU LYO môžu pri súbežnom podávaní pôsobiť proti sympatomimetikám s betaadrenergnou agonistickou aktivitou. Dávku ktoréhokoľvek liečiva bude možno potrebné upraviť podľa odpovede pacienta alebo bude potrebné zvážiť alternatívne terapeutické liečivá.

Katecholamín-deplečné látky, napr. rezerpín, môžu mať pri podávaní s betablokátormi zosilnený účinok. Pacienti súbežne liečení ESMOCARDOM LYO a depletorom katecholamínu majú byť preto dôkladne pozorovaní na znaky hypotenzie alebo výraznej bradykardie, ktoré môžu mať za následok vertigo, synkopu alebo posturálnu hypotenziu.

Používanie betablokátorov s moxonidínom alebo alfa-2-agonistami (ako je klonidín), zvyšuje riziko obnovenia hypertenzie po ukončení liečby. Ak sa klonidín alebo moxonidín používajú v kombinácii s betablokátormi a obe liečby je potrebné ukončiť, liečba betablokátorom sa má ukončiť ako prvá a potom po niekoľkých dňoch liečba klonidínom alebo moxonidínom.

Používanie betablokátorov s derivátmi ergotu môže viesť k závažnej periférnej vazokonstrikcii a hypertenzii.

Údaje zo štúdie interakcií ESMOCARDU LYO a warfarínu dokázali, že súbežné podávanie ESMOCARDU LYO a warfarínu nemalo vplyv na plazmatickú hladinu warfarínu. Pri súbežnom podávaní warfarínu bola však koncentrácia ESMOCARDU LYO nejednoznačne vyššia.

Keď sa digoxín a ESMOCARD LYO súbežne podávali intravenózne normálnym dobrovoľníkom, v niektorých časových bodoch sa zaznamenal 10–20% nárast hladín digoxínu v krvi. Kombinácia srdcových glykozidov a ESMOCARDU LYO môže predĺžiť čas AV vodivosti. Digoxín neovplyvňuje farmakokinetiku ESMOCARDU LYO.

Keď sa u normálnych jedincov skúmali interakcie morfínu a ESMOCARDU LYO, nepozoroval sa žiadny vplyv na hladinu morfínu v krvi. Hladiny ESMOCARDU LYO v krvi v rovnovážnom stave boli za prítomnosti morfínu zvýšené o 46%, iné farmakokinetické ukazovatele však neboli pozmenené.

Účinok ESMOCARDU LYO na trvanie suxametóniumchlo­ridom alebo mivakuriom navodenej neuromuskulárnej blokády sa skúmal u operovaných pacientov. Nástup neuromuskulárnej blokády po suxametóniumchlo­ride nebol ovplyvnený ESMOCARDOM LYO, trvanie neuromuskulárnej blokády sa však predĺžilo z 5 minút na 8 minút. ESMOCARD LYO mierne predĺžil klinické trvanie (18,6 %) a index obnovenia (6,7 %) po mivakuriu.

Hoci interakcie pozorované v štúdiách s warfarínom, digoxínom, morfínom, suxametóniumchlo­ridom alebo mivakuriom nemajú veľký klinický význam, ESMOCARD LYO sa má titrovať s opatrnosťou u pacientov súbežne liečených warfarínom, digoxínom, morfínom a suxametóniumchlo­ridom alebo mivakuriom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Je iba obmedzené množstvo údajov o použití esmololiumchloridu u gravidných žien Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Esmololiumchlorid sa neodporúča počas gravidity.

Nie sú dostatočné údaje na stanovenie možných škodlivých účinkov esmololiumchloridu počas gravidity. Dosiaľ nejestvujú náznaky o zvýšenom riziku vrodených chýb u ľudí. Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Na základe farmakologického pôsobenia sa v neskoršom štádiu gravidity musia zohľadniť nežiaduce účinky na plod a novorodenca (najmä hypoglykémia, hypotenzia a bradykardia).

Ak sa liečba esmololiumchloridom považuje za nevyhnutnú, má sa sledovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. Novorodenec musí byť dôkladne sledovaný.

Dojčenie

Esmololiumchlorid sa nemá používať počas dojčenia.

Nie je známe, či sa esmololiumchlo­rid/metabolity vylučujú do materského mlieka. . Riziko u novorodencov/doj­čiat nemôže byť vylúčené.

Fertilita

U ľudí neexistujú žiadne údaje o účinkoch esmololiumchloridu na fertilitu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Netýka sa.

4.8 Nežiaduce účinky

V prípade nežiaducich účinkov reakcie sa má dávka ESMOCARDu LYO znížiť alebo prerušiť.

Väčšina pozorovaných nežiaducich účinkov je ľahkých a prechodných. Najvýznamnejšou je hypotenzia.

Nasledovné nežiaduce účinky sú zoradené podľa klasifikácie triedy orgánových systémov MedDRA (SOC) a ich frekvencie.

Poznámka: Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je klasifikovaná nasledovne:

(> 1/10)

(> 1/100 až < 1/10)

(> 1/1 000 až < 1/100)

(> 1/10 000 až < 1/1 000)

(< 1/10 000)

(z dostupných údajov).

1 Závrat a diaforéza sú v súvislosti so symptomatickou hypotenziou. 2 V súvislosti s reakciami v mieste podania injekcie a infúzie.

• 1 Závrat a diaforéza sú v súvislosti so symptomatickou hypotenziou.

• 2 V súvislosti s reakciami v mieste podania injekcie a infúzie.

• 3 Betablokátory ako trieda liekov môžu v niektorých situáciách spôsobiť psoriázu alebo ju zhoršiť.

4 Vrátane skapulárnej bolesti a kostochondritídy

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Zaznamenali sa prípady masívneho neúmyselného predávkovania koncentrovanými roztokmi ESMOCARDU LYO. Niektoré z týchto predávkovaní boli fatálne a iné mali za následok trvalú invaliditu. Nasycovacie dávky v rozmedzí 625 mg do 2,5 g (12,5 – 50 mg/kg) boli fatálne.

Príznaky

V prípade predávkovania sa môžu vyskytnúť nasledovné príznaky: závažná hypotenzia, sínusová bradykardia, atrioventrikulárna blokáda, srdcová insuficiencia, kardiogénny šok, zastavenie srdca, bronchospazmus, respiračná insuficiencia, strata vedomia až po kómu, kŕče, nevoľnosť, vracanie, hypoglykémia a hyperkaliémia.

Liečba

Vzhľadom na krátky polčas eliminácie ESMOCARDU LYO (asi 9 minút) je prerušenie podávania lieku prvým opatrením, ktoré sa má podniknúť na manažment toxicity. Čas na odznenie príznakov po predávkovaní bude závisieť od množstva podaného ESMOCARDU LYO . Môže to trvať dlhšie než 30 minút, koľko sa pozorovalo pri prerušení pri terapeutických hladinách ESMOCARDU LYO. Môže sa vyžadovať umelé dýchanie. Na základe pozorovaných klinických účinkov možno tiež zvážiť nasledovné celkové opatrenia:

Bradykardia: Intravenózne podanie atropínu alebo iného anticholinergika. Ak bradykardiu nemožno dostatočne liečiť, môže byť potrebný kardiostimulátor.

Bronchospazmus: Majú sa podať nebulizované p2-sympatomimetiká. Ak to nepostačuje, je potrebné uvažovať o intravenóznych p2-sympatomimetikách alebo aminofylíne.

Symptomatická hypotenzia: majú sa podať i.v. tekutiny a/alebo presory (látky dvíhajúce krvný tlak).

Kardiovaskulárna depresia alebo srdcový šok: možno podať diuretiká alebo sympatomimetiká. Dávka sympatomimetík (v závislosti od príznakov: dobutamín, dopamín, noradrenalín, izoprenalín atď.) závisí od terapeutického účinku.

• V prípade potreby následnej liečby možno na základe klinického stavu a posúdenia ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka i.v. podať nasledovné látky:

• – atropín: 0,5 – 2 mg

• – inotropné látky

• – vápnikové ióny

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Betablokátory, selektívne betablokátory, ATC kód: C07AB09

Esmololiumchlorid je betaselektívny (kardioselektívny) blokátor adrenergných receptorov. Esmololiumchlorid v terapeutických dávkach nemá významnú vnútornú sympatomimetickú aktivitu (ISA) ani membrány stabilizujúce aktivity.

Esmololiumchlorid, liečivo ESMOCARDU LYO, je chemicky príbuzný s triedou fenoxypropano­lamínov betablokátorov.

Na základe farmakologických vlastností má esmololiumchlorid rýchly nástup a veľmi krátke trvanie účinku, podľa ktorého možno rýchlo upraviť dávku:

– Ak sa použije vhodná nasycovacia dávka, rovnovážny stav hladín v krvi sa dosiahne v priebehu 5 minút. Terapeutický účinok sa však dosiahne skôr než stabilná plazmatická koncentrácia. Potom možno upraviť rýchlosť infúzie na dosiahnutie požadovaného farmakologického účinku.

Esmololiumchlorid má známe hemodynamické a elektrofyziologické účinky betablokátorov:

• – Zníženie srdcovej frekvencie počas odpočinku i cvičenia.

• – Zníženie izoprenalínom spôsobeného zvýšenia srdcovej frekvencie.

• – Zvýšenie času zotavenia SA uzla.

• – Oneskorenie AV vedenia.

• – Predĺženie AV intervalu s normálnym sínusovým rytmom a počas atriálnej stimulácie bez oneskorenia v Hisovom zväzku a Purkyňových vláknach.

• – Predĺženie intervalu PQ, indukcia AV blokády stupňa II.

• – Predĺženie funkčnej refraktérnej fázy predsiene a komôr.

• – Negatívny inotropný účinok s úbytkom ejekčnej frakcie.

• – Zníženie krvného tlaku.

Deti

Vykonala sa nekontrolovaná štúdia farmakokineti­ky/účinnosti s 26 pediatrickými pacientmi vo veku od 2 do 16 rokov so supraventrikulárnou tachykardiou (SVT). Bola podaná prvá zaťažujúca dávka esmololiumchloridu 1 000 mikrogra­mov/kg a následne kontinuálna infúzia 300 mikrogramov/kg/min. SVT bola ukončená u 65 % pacientov počas 5 minút od začatia podávania esmololiumchloridu.

• V randomizovanej, ale nekontrolovanej porovnávacej štúdii skúmajúcej dávkovanie, bola účinnosť stanovená u 116 pediatrických pacientov vo veku od 1 týždňa do 7 rokov s hypertenziou po náprave koarktácie aorty. Pacientom sa podávala začiatočná infúzia so 125 mikrogramov/kg,

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Kinetika esmololiumchloridu je u zdravých dospelých lineárna, plazmatická koncentrácia je úmerná dávke. Ak sa nepodá prvá zaťažujúca dávka, potom sú koncentrácie v rovnovážnom stave pri dávkach od 50 do 300 mikrogramov/kg za minútu dosiahnuté do 30 minút.

Distribučný polčas esmolololiumchlo­ridu je veľmi rýchly, približne 2 minúty.

Distribučný objem je 3,4 l/kg.

Esmolol je metabolizovaný esterázami na kyslý metabolit (ASL-8123) a metanol. Toto sa deje hydrolýzou esterovej skupiny esterázami v erytrocytoch.

Metabolizmus esmolololiumchlo­ridu je nezávislý pri dávkach medzi 50 a 300 ^g/kg/minútu.

Esmolololiumchlorid je z 55 % viazaný na proteíny ľudskej plazmy v porovnaní s kyslým metabolitom, ktorý je viazaný z 10 %.

Polčas eliminácie je asi 9 minút po intravenóznom podaní.

Celkový klírens je 285 ml/kg/min; je nezávislý od krvného obehu v pečeni alebo inom orgáne. Esmololiumchlorid sa vylučuje obličkami sčasti nezmenený (menej ako 2 % podaného množstva) a sčasti ako kyslý metabolit, ktorý nemá významný betablokujúci účinok (menší než 0,1 % esmololu). Kyslý metabolit sa vylučuje močom a má polčas asi 3,7 hodiny.

Deti

Vykonala sa štúdia farmakokinetiky s 22 pediatrickými pacientmi vo veku od 3 do 16 rokov. Bola podaná prvá nasycovacia dávka esmololiumchloridu 1 000 mikrogra­mov/kg a následne kontinuálna infúzia 300 mikrogramov/kg/min. Pozorovaný stredný celkový klírens bol 119 ml/kg/min, stredný distribučný objem bol 283 ml/kg a stredný konečný polčas vylučovania bol 6,9 minúty, čo poukazuje na to, že kinetika esmololiumchloridu u detí je podobná ako u dospelých. Pozorovala sa však veľká interindividuálna variabilita.

5.3  Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách na zvieratách sa nepozoroval nijaký teratogénny účinok. U králikov sa pozoroval embryotoxický účinok (zvýšenie resorpcie plodu), čo bolo pravdepodobne spôsobené esmololiumchlo­ridom. Tento účinok sa pozoroval pri dávkach najmenej 10-krát vyšších než je terapeutická dávka. Nevykonali sa žiadne štúdie o účinku esmololiumchloridu na fertilitu a perinatálne a postnatálne účinky. V niekoľkých in vitro a in vivo testoch sa zistilo, že esmololiumchlorid nie je mutagénny. Bezpečnosť esmololiumchloridu sa neskúmala v dlhodobých štúdiách.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

Nie sú.

6.2  Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3  Čas použiteľnosti

• 5 rokov

Podmienky uchovávania lieku po prvom otvorení sú 25 °C.

Otvorený, rekonštituovaný a zriedený liek je fyzikálno-chemicky stabilný počas 24 hodín pri teplote 25 °C. Z mikrobiologického hľadiska sa liek musí použiť okamžite po otvorení a zriedení. V prípade, že sa tak nestane, používateľ je zodpovedný za použitie a podanie. Čas použiteľnosti po otvorení zvyčajne nie je viac ako 24 hodín pri teplote 2 – 8 °C, pokiaľ sa otvorenie neuskutočnilo v kontrolovaných a overených aseptických podmienkach.

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Podmienky na uchovávanie rekonštituovaného lieku, pozri časť 6.3.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

Číra, bezfarebná, 50 ml sklenená injekčná liekovka s brómbutylovou gumovou zátkou a vyklápacím tesnením obsahujúca 2 500 mg prášku na infúzny koncentrát. Injekčná liekovka je balená vo vonkajšej papierovej škatuli.

Veľkosti balenia: 1 injekčná liekovka v škatuli.

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Prášok sa musí pred použitím rekonštituovať/zri­ediť. Rekonštituova­ný/zriedený prášok sa môže podávať v dvoch rôznych koncentráciách v dvoch rôznych objemoch (pozri časť 4.2):

• 1. Prášok sa môže podávať ako zriedený infúzny roztok (10 mg/ml) s objemom 250 ml pomocou ŠTANDARDNEJ INFÚZIE

ALEBO

• 2. Prášok sa môže podávať ako koncentrovaný infúzny roztok (50 mg/ml) s objemom 50 ml pomocou PERFÚZNEJ PUMPY. S použitím tejto vyššej koncentrácie sú k dispozícii len obmedzené klinické skúsenosti. Táto vyššia koncentrácia musí byť podaná len cez veľkú žilu alebo centrálnym katétrom pomocou perfúznej pumpy (pozri časť 4.4).

I. NÁVOD NA POUŽITIE zriedeného infúzneho roztoku (10 mg/ml), podávaného prostredníctvom ŠTANDARDNEJ INFÚZIE:

II. NÁVOD NA POUŽITIE koncentrovaného infúzneho roztoku roztok (50 mg/ml) podávaného pomocou PERFÚZNEJ PUMPY:

NaCl 9 mg/ml (0,9 %) roztok

Glukóza 50 mg/ml (5 %) roztok

Glukóza 50 mg/ml (5 %) v Ringerovom roztoku

Glukóza 50 mg/ml (5 %) v NaCl 9 mg/ml (0,9 %) roztoku

Glukóza 50 mg/ml (5 %) v roztoku Ringer-laktát

Roztok Ringer-laktát

Rozpúšťadlá pre finálny infúzny roztok, ktoré sa bežne používajú ako kvapaliny na intravenózne podávanie sú v sklenených ako aj v PVC fľašiach.

Biely až takmer biely lyofilizovaný prášok sa po rekonštitúcii úplne rozpustí. Jemne miešajte, kým nedosiahnete číry roztok..

Rekonštituovaný roztok sa má vizuálne skontrolovať na prítomnosť pevných častíc a zmenu sfarbenia. Môže byť použitý len číry a bezfarebný roztok.

Otvorený, rekonštituovaný a zriedený liek je fyzikálno-chemicky stabilný počas 24 hodín pri teplote 25 °C. Z mikrobiologického hľadiska sa liek musí použiť okamžite po otvorení a zriedení. V prípade, že sa tak nestane, používateľ je zodpovedný za použitie a podanie. Čas použiteľnosti po otvorení zvyčajne nie je viac ako 24 hodín pri teplote 2–8 °C, pokiaľ sa otvorenie neuskutočnilo v kontrolovaných a overených aseptických podmienkach.

Všetky nepoužité roztoky a nádoby sa majú zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Orpha-Devel Handels und Vertriebs GmbH

Wintergasse 85/1B

A-3002 Purkersdorf

Rakúsko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0294/11-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 29. apríla 2011

Dátum posledného predĺženia registrácie: 27. novembra 2014