Súhrnné informácie o lieku - Fevarin 50
fevarin 50
fevarin 100
filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU
fevarin 50 filmom obalené tablety
Jedna filmom obalená tableta obsahuje 50 mg fluvoxamíniummaleinátu.
fevarin 100 filmom obalené tablety
Jedna filmom obalená tableta obsahuje obsahuje 100 mg fluvoxamíniummaleinátu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta
fevarin 50: okrúhle, bikonvexné, biele až takmer biele filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane.
fevarin 100: oválne, bikonvexné,biele až takmer biele filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
- Depresívna porucha
- Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania.
Dávkovanie
Depresívna porucha
Dospelí
Odporúčaná úvodná dávka je 50 alebo 100 mg podaná jednorazovo, najlepšie večer.
Odporúča sa postupné zvyšovanie dávky až do dosiahnutia účinnej dennej dávky.
Účinná denná dávka je 100 mg denne a má byť upravená podľa individuálnej potreby pacienta.
Boli podávané dávky až 300 mg za deň.
Dávku väčšiu ako 150 mg je vhodné rozdeliť do dvoch až troch dávok počas dňa. Pri dostatočnom
dávkovaní sa má zlepšenie dostaviť po 2 až 4 týždňoch liečby.
-
V súlade s vyjadrením WHO, má antidepresívna liečba trvať najmenej 6 mesiacov po prekonaní depresívnej epizódy.
Fluvoxamíniummaleinát v dennej dávke 100 mg podanej jednorazovo sa odporúča ako prevencia pri opakovanom výskyte depresie.
Pediatrická populácia
Fluvoxamíniummaleinát sa nemá používať u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov na liečbu depresívnej epizódy. Účinnosť a bezpečnosť fluvoxamíniummaleinátu v liečbe depresívnych epizód u detí sa nestanovila. (pozri časť 4.4).
Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)
Dospelí
Na začiatok sa odporúča denná dávka 50 mg po dobu 3 až 4 dní. Účinná denná dávka sa zvyčajne nachádza medzi 100 mg a 300 mg denne. Dávka sa môže postupne zvyšovať až do dosiahnutia účinnej dennej dávky, maximálne však 300 mg.
Denná dávka do 150 mg môže byť podaná jednorazovo, najlepšie večer. Dávku väčšiu ako 150 mg je vhodné rozdeliť do 2 až 3 denných dávok.
Na získanie dobrej terapeutickej odpovede môže liečba pokračovať dávkou zodpovedajúcou individuálnej potrebe pacienta. V prípade ak nenastalo zlepšenie do 10 týždňov, je potrebné liečbu prehodnotiť. Pacienti, ktorí dobre reagujú na fluvoxamíniummaleinát, môžu v liečbe pokračovať aj po 10 týždňoch. Obsedantné symptómy sú chronické a doterajšie štúdie nezodpovedali otázku, ako dlho má liečba fluvoxamíniummaleinátom trvať. Dávkovanie má byť prispôsobené individuálnej potrebe pacienta a má sa pri pravidelných kontrolách udržiavať na najnižšej možnej účinnej dennej dávke. Potreba ďalšej liečby má byť pravidelne prehodnocovaná. U pacientov s dobrou farmakologickou odpoveďou na fluvoxamíniummaleinát možno zvážiť súčasnú kognitívne-behaviorálnu terapiu.
Pediatrická populácia
Úvodná dávka pre deti od 8 rokov a dospievajúcich je 25 mg na deň, najlepšie večer. Dávka sa môže zvyšovať o 25 mg každých 4 – 7 dní podľa tolerancie až do dosiahnutia účinnej dávky. Účinná dávka sa zvyčajne pohybuje medzi 50 mg a 200 mg za deň. Maximálna dávka u detí nemá presiahnuť 200 mg/deň. Celkovú dennú dávku nad 50 mg sa odporúča podávať v dvoch čiastkových dávkach. Ak rozdelenie do dvoch dávok nie je rovnaké, má sa vyššia dávka podávať večer.
Abstinenčné príznaky pri ukončení liečby fluvoxamíniummaleinátom
Liečba sa nemá náhle prerušiť. Pri ukončení liečby fluvoxamíniummaleinátom sa má dávka postupne znižovať po dobu minimálne jedného alebo dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko príznakov z vysadenia (pozri časť 4.4 a 4.8). Ak sa objavia po znížení dávky alebo po ukončení liečby neznesiteľné symptómy, môže sa zvážiť návrat k predchádzajúcej predpísanej dávke. Následne môže lekár pokračovať v postupnom znižovaní dávky.
Pacienti s poruchou funkcie pečene alebo obličiek
Pacienti s hepatálnou a renálnou insuficienciou majú začať liečbu zníženými dávkami a majú byť starostlivo monitorovaní.
Spôsob podávania
Tablety fluvoxamíniummaleinátu sa užívajú nerozhryzené a zapíjajú sa dostatočným množstvom vody.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Podávanie fevarinu je kontraindikované v kombinácii s tizanidínom a inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO), (pozri časť 4.5).
Podávanie fluvoxamíniummaleinátu môže začať:
-
– 14 dní (2 týždne) po vysadení ireverzibilného IMAO, alebo
-
– nasledujúci deň po vysadení reverzibilného IMAO (napr. moklobemidu, linezolidu).
Najmenej 1 týždeň má uplynúť medzi vysadením fluvoxamíniummaleinátu a začatím liečby IMAO.
fevarin sa nesmie používať v kombinácii s ramelteonom (pozri časť 4.5).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie
Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodením a samovraždou. Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie.
Nakoľko sa zlepšenie nemusí ukázať počas prvých niekoľkých alebo viacerých týždňoch liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie.
Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.
Iné psychické poruchy, na liečbu ktorých bol fevarin predpísaný, môžu byť takisto spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Okrem toho, tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Je preto dôležité starostlivo monitorovať aj pacientov, liečených fevarinom pre iné psychické poruchy.
Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby.
Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov so psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.
Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať.
Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.
Pediatrická populácia
Fluvoxamíniummaleinát nemá byť používaný v liečbe detí a dospievajúcich do 18 rokov, okrem pacientov s obsedantno-kompulzívnou poruchou. Kvôli nedostatku klinických skúseností nemôže byť fluvoxamíniummaleinát odporučený na liečbu depresií u detí. Suicidálne správanie (samovražedné pokusy a pomýšľanie na samovraždu), nepriateľstvo (najmä agresia, opozičné správanie a zlosť) boli častejšie pozorované v klinických prípadoch medzi deťmi a dospievajúcimi liečenými antidepresívami v porovnaní s placebom. Ak je rozhodnutie liečiť podložené klinickou potrebou, pacient má byť starostlivo monitorovaný na výskyt samovražedných symptómov.
Navyše, dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich, pokiaľ ide o rast, dospievanie, kognitívny a behaviorálny vývoj sú nedostatočné.
Mladí dospelí (vek od 18 do 24 rokov)
V placebom kontrolovaných klinických štúdiách ukázala meta-analýza antidepresívnych liekov, ktoré užívajú dospelí pacienti s psychickými problémami, zvýšené riziko suicidálneho správania u pacientov na antidepresívach, vo veku do 25 rokov, v porovnaní s placebom.
Geriatrická populácia
Dávkovanie u mladších a starších osôb sa nelíši. U starších osôb je však potrebná opatrnosť a pomalšie zvyšovanie dávky.
Akatízia/psychomotorický nepokoj
Použitie fluvoxamíniummaleinátu bolo spojené s rozvojom akatízie, charakterizovanej subjektívne nepríjemným alebo stresujúcim nepokojom a potrebou častého pohybu, spojenou s neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť. Tieto účinky sú najviac pravdepodobné počas niekoľkých prvých týždňov liečby. U pacientov s týmito príznakmi môže byť zvýšenie dávky škodlivé.
Porucha funkcie obličiek a pečene
Pacienti s hepatálnou a renálnou insuficienciou majú začať zníženými dávkami a majú byť starostlivo monitorovaní.
Ojedinele došlo pri liečbe fluvoxamíniummaleinátom k zvýšeniu hepatálnych enzýmov, väčšinou so sprievodnými klinickými príznakmi. V týchto prípadoch je potrebné podávanie fluvoxamíniummaleinátu prerušiť.
Poruchy nervového systému
U pacientov s kŕčmi v anamnéze je potrebná opatrnosť. Pri objavení sa paroxyzmu treba podávanie fluvoxamíniummaleinátu prerušiť, napriek tomu, že v štúdiách na experimentálnych zvieratách neboli zistené žiadne známky prokonvulznej aktivity. Fluvoxamíniummaleinátu sa majú vyhnúť pacienti s nestabilnou epilepsiou a pacienti s dobre kontrolovanou epilepsiou majú byť starostlivo monitorovaní. Liečba fluvoxamíniummaleinátom má byť prerušená ak sa objavia epileptické záchvaty, alebo ak sa frekvencia záchvatov zvýši.
V zriedkavých prípadoch sa môžu vyvinúť syndrómy ako sérotonínový syndróm alebo neuroleptický malígny syndróm, takéto prípady boli hlásené v spojení s liečbou fluvoxamíniummaleinátom, najmä v kombinácii s inými sérotonínergnými liekmi a/alebo neuroleptikami. Keďže tieto syndrómy môžu vyústiť do potenciálne život ohrozujúcich stavov, liečba fluvoxamíniummaleinátom má byť prerušená ak sa takéto prípady objavia (nahromadenie symptómov ako hypertermia, rigidita, myoklonia, instabilita vegetatívneho nervového systému s možnou náhlou zmenou vitálnych funkcií, zmeny duševného stavu vrátane zmätenosti, podráždenosti, extrémneho rozrušenia, ktoré môže prejsť do delíria alebo kómy) má byť iniciovaná podporná symptomatická liečba.
Poruchy metabolizmu a výživy
Ako u ostatných SSRI, hyponatriémia sa vyskytuje len zriedkavo a zdá sa byť reverzibilná, ak sa užívanie fluvoxamíniummaleinátu preruší. Niektoré prípady boli pravdepodobne spôsobené neprimeranou sekréciou antidiuretického hormónu. Väčšina prípadov sa týkala starších pacientov.
Kontrola glykémie môže byť narušená (napr. hyperglykémia, hypoglykémia, znížená tolerancia glukózy), najmä na začiatku liečby. Ak sa fluvoxamíniummaleinát podáva pacientom s diabetom mellitus v anamnéze, dávkovanie antidiabetických liekov má byť upravené.
Poruchy oka
V súvislosti s užívaním SSRI, ako je fluvoxamíniummaleinát, bol hlásený výskyt mydriázy. Zvýšená opatrnosť je preto potrebná pri predpisovaní fluvoxamíniummaleinátu pacientom so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo akútnym glaukómom so zatvoreným uhlom.
Hematologické poruchy
Počas liečby SSRI boli zaznamenané prípady krvácania do kože ako ekchymóza a purpura, ako aj iné prejavy krvácania, napr. gastrointestinálne či gynekologické krvácanie. Pozornosť si vyžadujú pacienti, ktorí užívajú SSRI, najmä starší a tí, ktorí súbežne užívajú lieky, ktoré ovplyvňujú funkciu krvných doštičiek (napr. atypické antipsychotiká a fenotiazíny, väčšina tricyklických antidepresív, kyselina acetylsalicylová, NSAID) alebo lieky, ktoré zvyšujú riziko krvácania ako aj pacienti s krvácavými poruchami a predispozičnými faktormi (napr. trombocytopénia či poruchy koagulácie) v anamnéze.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Pri kombinácii s fluvoxamínmaleinátom môže byť zvýšená plazmatická koncentrácia terfenadínu, astemizolu alebo cisapridu, čo spôsobí zvýšenie rizika predĺženia QT intervalu/torsade de pointes. Preto sa fluvoxamíniummaleinát nemá podávať s týmito liekmi.
Užívanie fluvoxamíniummaleinátu môže viesť k nevýznamnému zníženiu srdcovej frekvencie (o 2 –6 tepov za minútu).
Vzhľadom na nedostatok klinických skúseností sa odporúča osobitná pozornosť u pacientov po akútnom infarkte myokardu
Elektrokonvulzívna liečba (ECT)
K dispozícii sú len obmedzené klinické skúsenosti s podávaním fluvoxamíniummaleinátu počas ECT, a preto je potrebná zvýšená opatrnosť.
Príznaky z vysadenia liečby fluvoxamíniummaleinátu
Ukončenie liečby fluvoxamíniummaleinátom môže byť sprevádzané príznakmi z vysadenia liečby, hoci dostupné predklinické a klinické údaje nenaznačujú, že by liek spôsoboval závislosť. Najčastejšie hlásenými príznakmi, súvisiacimi s vysadením lieku, sú: závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie, poruchy videnia a pocitov elektrických šokov), poruchy spánku (vrátane nespavosti a živých snov), nepokoj, podráždenosť, zmätenosť, emočná labilita, bolesť hlavy, pocit na vracanie a/alebo vracanie, hnačka, potenie, búšenie srdca, tras a úzkosť (pozri časť 4.8). Vo všeobecnosti sú tieto príznaky ľahké až stredne ťažké a spontánne vymiznú, u niektorých pacientov však môžu byť ťažké a/alebo dlhotrvajúce. Zvyčajne sa vyskytujú počas niekoľkých prvých dní po ukončení liečby. Preto sa odporúča liečbu fluvoxamíniummaleinátom ukončovať postupne v súlade s potrebami pacienta (pozri časť 4.2).
Mánia/hypománia
Fluvoxamíniummaleinát sa má používať s opatrnosťou u pacientov s mániou/hypomániou v anamnéze. Liečba fluvoxamíniummaleinátom sa má ukončiť u každého pacienta, u ktorého sa začala fáza mánie.
4.5 Liekové a iné interakcie
Inhibítory monoaminooxidázy
Fluvoxamíniummaleinát sa nesmie používať v kombinácii s IMAO, vrátane linezolidu, kvôli riziku vzniku sérotonínového syndrómu (pozri časť 4.3).
Účinok fluvoxamíniummaleinátu na oxidatívny metabolizmus iných liekov Fluvoxamíniummaleinát môže inhibovať metabolizmus liekov, ktoré sú metabolizované niektorými izoenzýmami cytochrómu P450 (CYP). Silná inhibícia CYP1A2 a CYP2C19 bola dokázaná v in vitro a in vivo štúdiách. V menšom rozsahu sú inhibované aj CYP2C9, CYP2D6 a CYP3A4.
Lieky, ktoré sú z veľkej časti metabolizované prostredníctvom týchto izoenzýmov, sú eliminované pomalšie a pri kombinácii s fluvoxamíniummaleinátom môžu mať vyššiu plazmatickú koncentráciu. Súbežná liečba fluvoxamíniummaleinátom a týmito liekmi sa má začať alebo upraviť tak, aby bola na spodnej hranici ich dávkového rozpätia. Plazmatické koncentrácie, účinky alebo nežiaduce účinky súbežne podávaných liekov sa majú monitorovať a ich dávka sa má v prípade potreby znížiť. Toto je obzvlášť dôležité pre lieky s nízkym terapeutickým indexom.
Keďže klopidogrel sa metabolizuje na aktívny metabolit čiastočne prostredníctvom CYP2C19, očakáva sa, že použitie fluvoxamíniummaleinátu, ktoré inhibuje aktivitu tohto enzýmu, povedie k zníženiu hladiny aktívneho metabolitu klopidogrelu. Klinický význam tejto interakcie nie je jasný. Preventívne by sa malo zabrániť súbežnému užívaniu s fluvoxamíniummaleinátom.
Ramelteon
Keď sa podával fluvoxamíniummaleinát tablety s okamžitým uvoľňovaním 100 mg 2-krát denne počas 3 dní pred začatím súbežného podávania ramelteonu 16 mg a fluvoxamíniummaleinátu tabliet s okamžitým uvoľňovaním, AUC ramelteonu sa zvýšila asi 190-násobne a Cmax sa zvýšila asi 70-násobne v porovnaní s podávaním samotného ramelteonu.
Lieky s nízkym terapeutickým indexom
Súbežné podávanie fluvoxamíniummaleinátu a liekov s nízkym terapeutickým indexom (ako sú takrin, teofylín, metadon, mexiletín, fenytoín, karbamazepín a cyklosporín) sa má starostlivo monitorovať, pokiaľ sú metabolizované (výhradne alebo v kombinácii) CYP, inhibovanými fluvoxamíniummaleinátom.
V prípade potreby sa odporúča úprava dávky.
Tricyklické antidepresíva a neuroleptiká
Bolo zistené zvýšenie predchádzajúcej ustálenej plazmatickej koncentrácie tých tricyklických antidepresív (napr. klomipramín, imipramín, amitriptylín) a neuroleptík (napr. klozapín, olanzapín, kvetiapín), ktoré sú z veľkej časti metabolizované cez cytochróm P450 1A2, ak sa podajú spolu s fluvoxamíniummaleinátom. Má sa uvažovať o znížení dávky týchto liekov ak sa začne liečba fluvoxamíniummaleinátom.
Benzodiazepíny
Plazmatické hladiny oxidatívne metabolizovaných benzodiazepínov (napr. triazolam, midazolam, alprazolam a diazepam) sa pri súbežnom podávaní s fluvoxamíniummaleinátom môžu zvýšiť. Dávka týchto benzodiazepínov sa má preto počas súbežného užívania s fluvoxamíniummaleinátom znížiť.
Prípady zvýšenej plazmatickej koncentrácie
Plazmatické koncentrácie ropinirolu môžu byť zvýšené v kombinácii s fluvoxamíniummaleinátom, a tak zvyšujú riziko predávkovania a treba sledovať, či si ropinirol nevyžaduje zníženie dávkovania počas liečby fluvoxamíniummaleinátom a po jej ukončení.
Nakoľko sú plazmatické koncentrácie propranololu v kombinácii s fluvoxamíniummaleinátom zvýšené, možno bude potrebné dávku propranololu znížiť.
Pri podávaní fluvoxamíniummaleinátu súbežne s warfarínom došlo k výraznému vzostupu plazmatických hladín warfarínu a predĺženiu protrombínového času.
Prípady zvýšeného výskytu nežiaducich účinkov
V ojedinelých prípadoch bola pri kombinácii fluvoxamíniummaleinátu s tioridazínom hlásená kardiotoxicita.
Hladiny kofeínu v plazme sa počas podávania spolu s fluvoxamíniummaleinátom môžu zvýšiť. Pacienti, ktorí konzumujú veľké množstvo nápojov obsahujúcich kofeín, majú znížiť ich príjem v čase užívania fluvoxamíniummaleinátu, lebo boli pozorované nežiaduce účinky kofeínu (ako tremor, búšenie srdca, nauzea, nepokoj, nespavosť).
Terfenadín, astemizol, cisaprid, sildenafil: pozri časť 4.4.
Glukuronidácia
Fluvoxamíniummaleinát neovplyvňuje plazmatické koncentrácie digoxínu.
Renálna exkrécia
Fluvoxamíniummaleinát neovplyvňuje plazmatické koncentrácie atenololu.
Farmakodynamické interakcie
Serotoninergné účinky fluvoxamíniummaleinátu môžu byť potenciované aj inými serotoninergnými liečivami (vrátane tramadolu, triptánov, SSRIs a liekmi s obsahom ľubovníka bodkovaného), (pozri aj časť 4.4).
Fluvoxamíniummaleinát bol podávaný v kombinácii s lítiom u ťažko chorých, na terapiu rezistentných pacientov. Avšak lítium (a pravdepodobne aj tryptofán) zvyšuje serotoninergné účinky fluvoxamíniummaleinátu, a preto je nutné túto kombináciu používať s opatrnosťou.
Pacientov užívajúcich perorálne antikoagulanciá je potrebné pri liečbe fluvoxamíniummaleinátom monitorovať a primerane upravovať dávkovanie antikoagulancií.
Podobne ako pri iných psychotropných látkach je potrebné pacientov upozorniť, aby sa počas liečby fluvoxamíniummaleinátom vystríhali požívania alkoholických nápojov.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Epidemiologické štúdie naznačujú, že použitie selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) v tehotenstve, najmä v pokročilom štádiu, môže zvýšiť riziko vzniku perzistentnej pľúcnej hypertenzie u novorodencov (PPHN). Pozorované riziko bolo približne 5 prípadov na 1000 tehotenstiev. V bežnej populácii sa vyskytujú 1 až 2 prípady PPHN na 1000 tehotenstiev.
Fluvoxamíniummaleinát sa nemá užívať v gravidite, pokiaľ to klinický stav ženy nevyžaduje.
Boli popísané ojedinelé prípady abstinenčného syndrómu u novorodencov pri užívaní fluvoxamíniummaleinátu na konci gravidity.
U niektorých novorodencov matiek, ktoré počas tretieho trimestra užívali SSRI, sa vyskytli ťažkosti s kŕmením, respiračné ťažkosti, kŕče, zmeny teploty, hypoglykémia, tremor, zmeny svalového tonusu, nepokoj, cyanóza, podráždenosť, apatia, spavosť, vracanie, ťažkosti so spánkom a neustávajúci plač, ktoré môžu vyžadovať predĺženú hospitalizáciu.
Dojčenie
Fluvoxamíniummaleinát sa vylučuje v malých množstvách do materského mlieka, preto sa neodporúča jeho podávanie dojčiacim ženám.
Fertilita
Štúdie reprodukčnej toxicity na zvieratách preukázali, že fluvoxamíniummaleinát zhoršuje plodnosť samcov aj samíc. Význam týchto nálezov pre ľudí nie je známy (pozri časť 5.3).
Fluvoxamíniummaleinát nemajú užívať pacientky ani pacienti, ktorí sa snažia o počatie, ak ich klinický stav nevyžaduje liečbu fluvoxamíniummaleinátom.
4.7 Ovplyvnenie schopností viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Fluvoxamíniummaleinát v dávkach do 150 mg nejavil u zdravých dobrovoľníkov žiadne účinky na psychomotorické schopnosti, spojené s riadením a obsluhou strojov. Bola však hlásená ospalosť pri liečbe fluvoxamíniummaleinátom. Preto sa odporúča opatrnosť, kým sa nezistí individuálna reakcia na liečivo.
4.8 Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky zaznamenané v klinických štúdiách, s frekvenciou uvedenou nižšie, sú často spojené s ochorením, ale nie sú nutne spojené s liečbou.
Odhad frekvencie: veľmi časté (>1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000) a veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (frekvenciu nie je možné odhadnúť z dostupných údajov).
MedDRA trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé | Veľmi zriedkavé | Neznáma frekvencia |
Poruchy | Hyperprolakti- |
endokrinného systému | némia, neprimeraná sekrécia antidiuretického hormónu | ||||
Poruchy metabolizmu a výživy | Anorexia | Hyponatriémia, prírastok hmotnosti, úbytok hmotnosti | |||
Psychické poruchy | Halucinácie, stavy zmätenosti, agresivita | Mánia | Samovražedné myšlienky, samovražedné správanie | ||
Poruchy nervového systému | Agitácia, nervozita, úzkosť, nespavosť, spavosť, tras, bolesť hlavy, závrat | Extrapyramído-vá porucha, ataxia | Kŕče | Sérotonínový syndróm, prípady podobné malígnemu neuroleptickému syndrómu, akatízia/ psychomotorický nepokoj, parestézia, dysgeúzia | |
Poruchy oka | Glaukóm, mydriáza | ||||
Poruchy srdca a srdcovej činnosti | Palpitácia / tachykardia | ||||
Poruchy ciev | (Ortostatická) hypotenzia | Hemorágia (napr. gastrointestinalna hemorágia, gynekologická hemorágia, ekchymóza, purpura) | |||
Poruchy gastrointestinál-neho traktu | Bolesť brucha, zápcha, hnačka, suchosť v ústach, dyspepsia, nauzea, vracanie | ||||
Poruchy pečene a žlčových ciest | Abnormálna funkcia pečene | ||||
Poruchy kože a podkožného tkaniva | Hyperhidróza | Kožné hypersenzitívne reakcie (vrátane angioneurotické-ho edému, vyrážky, svrbenia) | Fotosenzitívna reakcia | ||
Poruchy kostrovej | Artralgia, myalgia | Zlomeniny kostí* |
a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | |||||
Poruchy obličiek a močových ciest | Poruchy močenia (vrátane retencie moču, inkotinencie, polakizúrie, noktúrie a enurézy) | ||||
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | Abnormálna (oneskorená) ejakulácia | Galaktorea | Anorgazmia, poruchy menštruácie (napr. amenorea, hypomenorea, metrorágia, menorágia) | ||
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Asténia, nevoľnosť | Abstinenčný syndróm, vrátane abstinenčného syndrómu u novorodenca |
* Epidemiologické štúdie, vykonané hlavne u pacientov vo veku 50 rokov a viac, preukázali zvýšené riziko zlomenín kostí u pacientov, ktorí užívali SSRI a tricyklické antidepresíva (TCA). Mechanizmus vedúci k tomuto riziku nie je známy.
Abstinenčný syndróm po ukončení liečby fluvoxamíniummaleinátom
Vysadenie fluvoxamíniummaleinátu (najmä náhle) často vedie k abstinenčným príznakom. Preto sa odporúča postupné znižovanie dávky v prípade, že podávanie fluvoxamíniummaleinátu už nie je potrebné (pozri časti 4.2 a 4.4).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .
4.9 Predávkovanie
Symptómy
Symptómy zahŕňajú gastrointestinálne ťažkosti (ako nauzea, vracanie a hnačka), ďalej ospalosť a závraty. Boli tiež hlásené prípady tachykardie, bradykardie, hypotenzie, poruchy hepatálnych funkcií, kŕče a kóma.
Fluvoxamíniummaleinát má široké rozpätie bezpečnosti pri predávkovaní. Od uvedenia na trh, hlásenia o úmrtí prisudzované samotnému fluvoxamíniummaleinátu boli len výnimočne. Najvyššia zaznamenaná dávka použitého fluvoxamíniummaleinátu bola 12 g. Tento pacient sa úplne uzdravil po symptomatickej liečbe. Závažnejšie komplikácie boli častejšie pozorované v prípadoch úmyselného predávkovania fluvoxamíniummaleinátom v kombinácii s ďalšími liekmi.
Liečba
Fluvoxamíniummaleinát nemá špecifické antidotum. V prípade predávkovania je potrebné urobiť čo najskôr výplach žalúdka a začať symptomatickú liečbu. Odporúča sa tiež opakované podávanie aktívneho uhlia a akje to nevyhnutné doplniť osmotickými laxatívami. Forsírovaná diuréza alebo dialýza boli neúčinné.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Antidepresívum, blokátory spätného vychytávania sérotonínu.
ATC skupina: N06AB08.
Štúdie väzby na receptory ukázali, že fluvoxamíniummaleinát je účinný blokátor spätného vychytávania sérotonínu in vitro ako aj in vivo a má minimálnu afinitu pre subtypy sérotonínových receptorov. Väzbová kapacita k alfa adrenergným, beta adrenergným, histamínovým, muskarínovým, cholinergným alebo dopamínovým receptorom je nepatrná.
Fluvoxamíniummaleinát má vysokú afinitu k sigma-1 receptorom, kde pôsobí v terapeutických dávkach ako agonista.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Fluvoxamín je po perorálnom podaní úplne absorbovaný. Maximálne koncentrácie v plazme sa dosiahnu za 3 až 8 hodín od podania. Biologická dostupnosť je 53 %, z dôvodu „first-pass“ efektu. Farmakokinetika fluvoxamíniummaleinátu nie je ovplyvnená sprievodným požitím jedla.
Distribúcia
In vitro je väzba fluvoxamíniummaleinátu na plazmatické proteíny cca 80 %. Distribučný objem u človeka je 25 l/kg.
Metabolizmus
Fluvoxamíniummaleinát sa intenzívne metabolizuje v pečeni. Hoci CYP2D6 je in vitro hlavným izoenzýmom zahrnutým do metabolizmu fluvoxamíniummaleinátu, plazmatická koncentrácia u pomalých metabolizérov pre CYP2D6 nie je oveľa vyššia ako tá u rýchlych metabolizérov.
Eliminačný polčas po jednorazovom podaní je približne 13 až 5 hodín, o niečo dlhší (17 až 22 hodín) je pri opakovanom podaní, keď sa rovnovážny stav zvyčajne dosiahne počas 10 až 14 dní.
Fluvoxamíniummaleinát sa intenzívne metabolizuje v pečeni, hlavne oxidatívnou demetyláciou, pri ktorej vzniká najmenej 9 metabolitov, ktoré sú vylučované obličkami. Dva hlavné metabolity majú zanedbateľnú farmakologickú aktivitu. Ostatné metabolity sú farmakologicky neúčinné.
Fluvoxamíniummaleinát je silný inhibítor CYP1A2 a CYP2C19 a mierny inhibítor CYP2C9, CYP2D6 a CYP3A4.
Fluvoxamíniummaleinát vykazuje lineárnu farmakokinetiku prvého radu. Ustálené koncentrácie sú vyššie ako vypočítané z údajov pre jednotlivú dávku a tento disproporčný vzostup je výraznejší vo vyšších denných dávkach.
Špeciálne skupiny pacientov
Farmakokinetika fluvoxamíniummaleinátu je podobná u zdravých dospelých, starších pacientov a pacientov s renálnou insuficienciou. Metabolizmus fluvoxamíniummaleinátu je narušený u pacientov s chorobami pečene.
Plazmatické koncentrácie fluvoxamíniummaleinátu v rovnovážnom stave boli dvakrát vyššie u detí (6 až 11 rokov) ako u mladistvých (12 až 17 rokov). Plazmatické koncentrácie u mladistvých sú podobné ako u dospelých.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Karcinogenita a mutagenita
Neexistuje žiadny dôkaz o karcinogenite alebo mutagenite fluvoxamíniummaleinátu.
Plodnosť a reprodukčná toxicita
Reprodukčné štúdie u zvierat preukázali zníženie plodnosti, zvýšenú embryofetálnu úmrtnosť a zníženú hmotnosť plodu. Tieto následky sa prejavili pri expozícii 2-násobne presahujúcej terapeutické dávky u ľudí. Bola tiež pozorovaná zvýšená incidencia perinatálnej mortality u šteniat v pre- a postnatálnych štúdiách.
Fyzická a psychická závislosť
Pri štúdii na opiciach nebola zistená možnosť vzniku návyku, tolerancie a fyzickej závislosti, ani známky závislosti vôbec.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety:
manitol,
kukuričný škrob,
predželatinovaný kukuričný škrob,
nátrium-stearylfumarát, koloidný oxid kremičitý.
Filmový obal:
hypromelóza, makrogol 6000, mastenec, oxid titaničitý E171.
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
3 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
fevarin 50: 30 a 60 filmom obalených tabliet.
fevarin 100: 15 a 30 filmom obalených tabliet.
Zabalené v PVC/PVDC/Al blistroch.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Mylan IRE Healthcare Limited
Unit 35/36, Grange Parade
Baldoyle Industrial Estate
Dublin 13, Írsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
Fevarin 50 : 30/0055/97-S
Fevarin 100 : 30/0098/18-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 18. februára 1997
Dátum predĺženia registrácie: 24. mája 2007