FLEKAINID SANDOZ 100 mg tablety - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Flekainid Sandoz 100 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 100 mg flekainidiuma­cetátu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Biele, okrúhle, bikonvexné, neobalené tablety, na jednej strane s deliacou ryhou, nad ktorou sa nachádza písmeno „C“ a pod ktorou sa nachádzajú písmená „FJ“. Na druhej strane sa nachádza deliaca ryha.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba:

• 1. AV nodálnej recipročnej tachykardie; arytmií sprevádzajúcich Wolfov-Parkinsonov-Whiteov syndróm a podobných porúch rytmu v dôsledku existencie prídavných dráh, keď iné formy liečby nie sú účinné;

• 2. ťažkej symptomatickej a život ohrozujúcej paroxyzmálnej ventrikulárnej arytmie, keď zlyhali iné formy liečby. Taktiež ak iné formy liečby neboli tolerované.

• 3. paroxyzmálnych atriálnych arytmií (predsieňovej fibrilácie, predsieňového fluttera a predsieňovej tachykardie) u pacientov so symptómami blokády po konverzii za predpokladu nutnosti liečby, vzhľadom na závažnosť klinických symptómov, keď iné formy liečby boli neefektívne. Pred liečbou je potrebné vylúčiť štrukturálne ochorenie srdca a/alebo zníženú funkciu ľavej komory srdca vzhľadom na riziko účinkov podporujúcich arytmiu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Liečba flekainidiuma­cetátom sa môže začať len v nemocnici za monitorovania EKG a plazmatických hladín lieku. To isté sa týka aj zmien dávkovania flekainidiuma­cetátu. Pred klinickým rozhodnutím o začatí liečby flekainidiuma­cetátom je potrebné toto konzultovať s odborným lekárom. U pacientov s organickou kardiopatiou, a najmä u pacientov s anamnézou infarktu myokardu sa liečba flekainidiuma­cetátom môže začať len vtedy, keď iné antiarytmiká (okrem antiarytmík zo skupiny IC, najmä amiodarón) neboli účinné alebo tolerované, a keď nie je indikovaná nefarmakologická liečba (operácia, ablácia, implantovaný defibrilátor). Počas liečby je potrebný prísny lekársky monitoring EKG a plazmatických hladín flekainidiuma­cetátu.

Dospelí a dospievajúci (13–17 rokov):

Supraventrikulárne arytmie: Odporúčaná úvodná dávka je 50 mg dvakrát denne, ktorá obyčajne stačí na zvládnutie arytmie u väčšiny pacientov. V prípade potreby je možné dávkovanie zvýšiť najviac na 300 mg denne.

Ventrikulárne arytmie: Odporúčaná úvodná dávka je 100 mg dvakrát denne. Najvyššia denná dávka je

400 mg a obyčajne sa používa u osôb veľkého vzrastu alebo keď je potrebná rýchla úprava arytmie.

Po 3–5 dňoch sa odporúča dávkovanie postupne upravovať až na najnižšiu dávku, ktorá stačí na kontrolu arytmie. Pri dlhodobej liečbe je možné znížiť dávkovanie.

Starší ľudia:

U starších pacientov má byť maximálne začiatočné dávkovanie najviac 100 mg denne (alebo 50 mg dvakrát denne), keďže u starších osôb môže byť znížená rýchlosť vylučovania flekainidu z plazmy.

To je potrebné vziať do úvahy pri úprave dávkovania. Denná dávka u starších pacientov nesmie prekročiť 300 mg (alebo 150 mg dvakrát denne).

Pediatrická populácia:

Flekainidiumacetát sa neodporúča používať u detí do 12 rokov vzhľadom na chýbajúce údaje o jeho bezpečnosti a účinnosti.

Plazmatické hladiny:

Vychádzajúc z PVC supresie sa javí, že na dosiahnutie maximálneho terapeutického účinku môžu byť potrebné plazmatické hladiny 200–1000 ng/ml. Plazmatické hladiny vyššie ako 700–1000 ng/ml sú spojené s vyšším rizikom vzniku nežiaducich účinkov.

Pacienti s poškodením obličiek:

U pacientov s významným poškodením obličiek (klírens kreatinínu < 35 ml/min/1,7­3 m²) má byť maximálna začiatočná dávka 100 mg denne (alebo 50 mg dvakrát denne). U týchto pacientov sa odporúča časté vyšetrovanie plazmatických hladín flekainidiuma­cetátu. V závislosti od účinku a znášanlivosti je po 6–7 dňoch možné dávku opatrne upravovať. U niektorých pacientov s ťažkým poškodením obličiek sa flekainidiumacetát môže z organizmu vylučovať len veľmi pomaly, a preto môže mať dlhší biologický polčas (60–70 hodín).

Pacienti s poškodením pečene:

Pacientov s poruchou funkcie pečene je potrebné starostlivo monitorovať, pričom dávkovanie flekainidiumacetátu nesmie u nich prekročiť 100 mg denne (t. j. 100 mg raz denne alebo 50 mg dvakrát denne).

Pacienti s kardiostimu­látorom sa musia liečiť opatrne, pričom dávkovanie nesmie byť u nich vyššie ako 100 mg dvakrát denne.

U pacientov súbežne užívajúcich cimetidín alebo amiodarón je potrebné pozorné sledovanie.

U niektorých pacientov môže byť potrebné znížiť dávku, ktorá nesmie prekročiť 100 mg dvakrát denne.

Pacientov je potrebné sledovať po zahájení liečby aj počas udržiavacej liečby.

Počas liečby sa odporúča pravidelne vyšetrovať plazmatické hladiny flekainidiumacetátu a kontrolovať EKG (kontrolné EKG raz mesačne a dlhý záznam EKG každé 3 mesiace). Po zahájení liečby a po zvyšovaní dávkovania sa EKG vyšetrenie musí robiť každé 2–4 dni.

Keď sa flekainidiumacetát používa u pacientov s obmedzením dávkovania, je potrebné často robiť vyšetrenie EKG a pravidelne sledovať plazmatické hladiny flekainidiuma­cetátu.

Dávkovanie sa má upravovať v 6–8 dňových intervaloch. U takýchto pacientov má byť vykonané vyšetrenie EKG 2–3 krát týždenne kvôli regulovaniu individuálneho dávkovania.

Na vnútorné použitie. Kvôli prevencii eventuálneho ovplyvnenia absorpcie lieku potravou sa flekainidiumacetát musí užívať nalačno alebo 1 hodinu pred jedlom.

4.3 Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na flekainidiumacetát alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• – Flekainidiumacetát je kontraindikovaný pri srdcovom zlyhaní a u pacientov s anamnézou infarktu myokardu, ktorí majú asymptomatické komorové extrasystoly alebo asymptomatickú nepretrvávajúcu komorovú tachykardiu.

• – Flekainidiumacetát je kontraindikovaný v prípade výskytu kardiogénneho šoku.

• – Pacienti s dlhotrvajúcou predsieňovou fibriláciou, u ktorých sa nevyskúšala konverzia do sínusového rytmu a pacienti s hemodynamicky významným ochorením srdcových chlopní.

• – Pacienti so zníženou alebo narušenou funkciou komory, kardiogénnym šokom, závažnou bradykardiou (< 50/min), závažnou hypotenziou.

• – Súbežná liečba s antiarytmikami z I. skupiny (blokátory sodíkového kanála).

• – Preukázaný Brugadov syndróm.

• – Ak nie je dostupná núdzová kardiostimulácia, flekainidiumacetát sa nesmie podať pacientom

• – Flekainidiumacetát sa nesmie podávať pacientom s asymptomatickými alebo mierne symptomatickými komorovými arytmiami.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Perorálna liečba flekainidiuma­cetátom sa má vykonávať v nemocnici alebo pod dohľadom špecialistu u pacientov s:

• – AV nodálnou recipročnou tachykardiou: arytmie spojené s Wolffovým-Parkinsonovým-Whiteovým syndrómom a podobné stavy s akcesórnymi prevodovými dráhami.

• – Paroxyzmálnou fibriláciou predsiení u pacientov s s príznakmi vyraďujúcimi z normálneho života.

Liečba u pacientov s inými indikáciami sa má začať v nemocnici.

Je preukázané, že flekainidiumacetát zvyšuje riziko úmrtia u pacientov s prekonaným infarktom myokardu s asymptomatickou ventrikulárnou arytmiou.

Flekainidiumacetát, tak ako iné antiarytmiká, môže vyvolať proarytmogénne účinky, t. j. môže spôsobiťvýskyt viacerých typov závažnej arytmie, zvýšiť frekvenciu existujúcej arytmie alebo závažnosť príznakov (pozri časť 4.8).

Flekainidiumacetát nemajú užívať pacienti so štrukturálnym ochorením srdca alebo abnormálnou funkciou ľavej komory (pozri časť 4.8).

Flekainidiumacetát sa má užívať s opatrnosťou u pacientov s náhlym vznikom fibrilácie predsiení po operácii srdca.

U všetkých pacientov, ktorí dostali bolusovú injekciu, sa odporúča kontinuálne sledovanie EKG.

Flekainidiumacetát predlžuje QT interval a rozširuje QRS komplex o 12–20 %. Účinok na JT interval nie je významný.

V dôsledku liečby flekainidiuma­cetátom môže dôjsť k prejaveniu Brugadovho syndrómu. V prípade, ak dôjde počas liečby flekainidiuma­cetátom k zmenám na EKG, ktoré môžu poukazovať na Brugadov syndróm, má sa zvážiť ukončenie liečby.

Keďže eliminácia flekainidiumacetátu z plazmy môže byť výrazne pomalšia u pacientov so závažnejším poškodením pečene, flekainidiumacetát sa nemá používať u týchto pacientov, pokiaľ možné prínosy liečby neprevážia riziká. Odporúča sa monitorovanie plazmatickej hladiny. Flekainidiumacetát sa musí opatrne používať u pacientov s poškodením obličiek (klírens kreatinínu < 35 ml/min/1,7­3 m²), pričom počas liečby sa odporúča pacientov pozorne sledovať.

Rýchlosť eliminácie flekainidiumacetátu z plazmy môže byť znížená u starších pacientov. Toto sa má vziať do úvahy pri úpravách dávky.

Flekainidiumacetát sa neodporúča používať u detí do 12 rokov vzhľadom na nedostatočné dôkazy jeho používania v tejto vekovej skupine.

Pred začatím liečby flekainidiuma­cetátom je potrebné upraviť poruchy rovnováhy elektrolytov (napr. hypo- a hyperkaliémiu) (pozri časť 4.5 o niektorých liekoch, ktoré spôsobujú poruchy rovnováhy elektrolytov).

Pred začatím užívania flekainidumacetátu je potrebné upraviť závažnú bradykardiu alebo výraznú hypotenziu.

O flekainidiu­macetáte je známe, že zvyšuje prah pri endokardiálnej stimulácii, t. j. že znižuje citlivosť endokardiálnej stimulácie. Tento účinok je reverzibilný a býva výraznejší pri akútnej ako chronickej kardiostimulácii. Z toho dôvodu sa flekainidiumacetát musí opatrne používať u všetkých pacientov s kardiostimu­látorom alebo dočasnou stimulačnou elektródou, pričom sa nesmie podávať pacientom s vysokým prahom alebo neprogramovateľným kardiostimulátorom, u ktorých nie je možné použiť núdzovú kardiostimuláciu.

Zdvojnásobenie šírky alebo napätia impulzu obyčajne stačí na obnovenie zachytenia impulzu, hoci niekedy môže byť ťažšie v prítomnosti flekainidiumacetátu dosiahnuť pri úvodnej implantácii komorový prah pod 1V.

Pri defibrilácii niektorých pacientov sa vyskytli problémy. Vo väčšine hlásených prípadov mali pacienti srdcové ochorenie spojené so zväčšením srdca, anamnézu infarktu myokardu, artériosklerózu a srdcové zlyhanie.

Pri zlyhaní liečby sa popísalo zvýšenie frekvencie komôr pri atriálnej fibrilácii.

Flekainidiumacetát má selektívny účinok, ktorý predlžuje refraktérnu periódu antegrádnej a najmä retrográdnej dráhy. U väčšiny pacientov sa tieto účinky prejavia ako predĺženie intervalu QTc na EKG. Z toho vyplýva mierne ovplyvnenie intervalu JT, hoci v 4 % prípadov sa opísalo jeho predĺženie. Tento účinok je však menej výrazný ako pri antiarytmikách zo skupiny 1a.

Mliečne výrobky (mlieko, dojčenské mlieko a pravdepodobne aj jogurt) môžu znižovať vstrebávanie flekainidu u detí a dojčiat. Flekainid sa nesmie používať u detí mladších ako 12 rokov, avšak toxicita flekainidu bola hlásená počas liečby flekainidom u detí, ktoré znížili príjem mlieka a u dojčiat, ktoré prešli z dojčenského mlieka na výživu dextrózou.

Ďalšie upozornenia a opatrenia pozri v časti 4.5.

4.5 Liekové a iné interakcie

Antiarytmiká skupiny I: Flekainidiumacetát sa nemá podávať súbežne s inými antiarytmikami skupiny I (pozri časť 4.3).

Antiarytmiká skupiny II: Je potrebné myslieť na možnosť aditívnych negatívnych inotropných účinkov antiarytmík skupiny II, t. j. beta-blokátorov.

Antiarytmiká skupiny III:Ak sa flekainidiumacetát podáva s amiodarónom, zvyčajná dávka flekainidiumacetátu sa má znížiť o 50 % a u pacientov sa majú starostlivo sledovať nežiaduce účinky. Za týchto okolností sa odporúča monitorovanie plazmatickej hladiny.

Antiarytmiká skupiny IV: Používanie flekainidiumacetátu s blokátormi kalciového kanála, napr. verapamilom, sa má zvážiť s opatrnosťou.

V dôsledku interakcií sa môžu vyskytnúť život ohrozujúce alebo až letálne nežiaduce účinky, ktoré vedú k zvýšeniu plazmatických koncentrácií (pozri časť 4.9). Flekainidiumacetát sa v značnej miere metabolizuje systémom CYP2D6 a súbežné užívanie liečiv, ktoré inhibujú tento izoenzým (napr. antidepresíva, neuroleptiká, propranolol, ritonavir, niektoré antihistaminiká), môže zvýšiť plazmatické koncentrácie flekainidiuma­cetátu, a súbežné užívanie liečiv, ktoré indukujú tento izoenzým (napr. fenytoín, fenobarbital, karbamazepín), môže znížiť plazmatické koncentrácie flekainidiumacetátu (pozri nižšie).

Zvýšenie plazmatických koncentrácií môže byť spôsobené aj poškodením obličiek z dôvodu zníženého klírensu flekainidiumacetátu (pozri časť 4.4).

Pred začatím liečby flekainidiuma­cetátom je potrebné upraviť hypokaliémiu, ale tiež hyperkaliémiu alebo iné poruchy rovnováhy elektrolytov. Hypokaliémia môže byť spôsobená súbežným užívaním diuretík, kortikosteroidov alebo laxatív.

Antihistaminiká: Existuje zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií s mizolastínom a terfenadínom (nemajú sa užívať súbežne).

Antivirotiká: Plazmatické koncentrácie sa zvyšujú pôsobením ritonaviru, lopinaviru a indinaviru (zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií) (nemajú sa užívať súbežne).

Antidepresíva: Fluoxetín, paroxetín a iné antidepresíva zvyšujú plazmatické koncentrácie flekainidiuma­cetátu; existuje zvýšené riziko arytmií pôsobením tricyklických antidepresív.

Antiepileptiká: Obmedzené údaje u pacientov užívajúcich známe induktory enzýmov (fenytoín, fenobarbital, karbamezepín) naznačujú len 30 % zníženie rýchlosti eliminácie flekainidiuma­cetátu.

Antipsychotiká: Klozapín-zvýšené riziko arytmií.

Antimalariká: Chinín zvyšuje plazmatické koncentrácie flekainidiuma­cetátu.

Antifungálne látky: Terbinafín môže zvýšiť plazmatické koncentrácie flekainidiumacetátu v dôsledku inhibície aktivity CYP2D6.

Diuretiká: Skupinový účinok v dôsledku hypokaliémie zvyšuje kardiotoxicitu.

H2 antihistaminiká (na liečbu vredov žalúdka): Antagonista H2-receptora cimetidín inhibuje metabolizmus flekainidiuma­cetátu. U zdravých osôb, ktoré užívali cimetidín (1 g denne) 1 týždeň sa AUC flekainidiumacetátu zvýšila o približne 30 % a biologický polčas sa zvýšil o približne 10 %.

Lieky proti fajčeniu: Pri súbežnom podávaní bupropiónu (metabolizuje sa systémom CYP2D6) s flekainidiu­macetátom je potrebná opatrnosť a má sa začať na spodnej hranici rozsahu dávok súbežne podávaného lieku. Ak sa bupropión pridá k liečbe pacienta už užívajúceho flekainidiumacetát, má sa zvážiť zníženie dávky pôvodne užívaného lieku.

Kardiálne glykozidy: Flekainidiumacetát môže zvýšiť hladiny digoxínu v plazme približne o 15 %, čo by nemalo mať žiadny klinický význam u pacientov s plazmatickými hladinami v terapeutickom rozmedzí. U digitalizovaných pacientov sa odporúča vyšetrovať hladiny digoxínu najskôr šesť hodín po jeho podaní, pred alebo po podaní flekainidiuma­cetátu.

Antikoagulanciá: Liečba flekainidiuma­cetátom je kompatibilná s užívaním perorálnych antikoagulancií.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú údaje o bezpečnosti lieku počas gravidity u ľudí. U novozélandských bielych králikov spôsobili vysoké dávky flekainidiumacetátu určité fetálne poruchy, ale tieto účinky sa nepozorovali u holandských králikov alebo potkanov (pozri časť 4.5). Význam týchto zistení pre ľudí nie je známy. Údaje preukazujú, že flekainidiumacetát prechádza cez placentu do plodu u pacientok užívajúcich flekainidiumacetát počas gravidity. Flekainidiumacetát sa má počas gravidity užívať len ak prínos liečby preváži riziká.

Laktácia

Flekainidiumacetát sa vylučuje do ľudského materského mlieka (pozri časť 5.2). Plazmatické koncentrácie zistené u dojčených detí sú 5–10 násobne nižšie ako terapeutické koncentrácie lieku. Hoci riziko nežiaducich účinkov pre dojčené deti je veľmi malé, flekainidiumacetát sa má počas laktácie užívať len ak prínos liečby preváži riziká.

4.7  Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Schopnosť viesť vozidlá, obsluhovať stroje a práca bez bezpečnostného vybavenia môže byť ovplyvnená v dôsledku nežiaducich účinkov ako sú závraty a poruchy zraku, pokiaľ sa vyskytnú. .

4.8  Nežiaduce účinky

Tak ako iné antiarytmiká, aj flekainidiumacetát môže mať účinky indukujúce arytmiu. Môže pritom zhoršiť existujúcu arytmiu alebo navodiť vznik novej arytmie. Riziko proarytmogénnych účinkov je najvyššie u pacientov so štrukturálnym ochorením srdca a/alebo významne zníženou funkciou ľavej komory.

Medzi najčastejšie nežiaduce účinky postihujúce kardiovaskulárny systém patrí atrioventrikulárna blokáda II. a III. stupňa, bradykardia, srdcové zlyhanie, bolesti na hrudníku, infarkt myokardu, hypotenzia, srdcová zástava, tachykardia (predsieňová a komorová) a palpitácie.

Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú závraty a poruchy zraku, ktoré postihujú približne 15 % pacientov užívajúcich flekainidiumacetát. Tieto účinky sú obyčajne prechodného charakteru a ustúpia pri nezmenenom alebo zníženom dávkovaní lieku. Nasledujúci zoznam nežiaducich účinkov vychádza z údajov získaných v klinických štúdiách a po uvedení lieku na trh.

Nežiaduce udalosti sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov a frekvencie. Frekvencie sú definované nasledovne:

veľmi časté (> 1/10)

časté (> 1/100 až < 1/10)

menej časté (> 1/1 000 až < 1/100)

zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000)

veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)

Menej časté: znížený počet červených krviniek, znížený počet bielych krviniek, znížený počet krvných doštičiek

Veľmi zriedkavé: zvýšenie hladiny antinukleárnych protilátok so systémovou zápalovou odpoveďou alebo bez nej

Zriedkavé: halucinácie, depresia, zmätenosť, úzkosť, amnézia, insomnia

Veľmi časté: závrat, ktorý je zvyčajne prechodného charakteru

Zriedkavé: parestézie, ataxia, hypoestézia, nadmerné potenie, synkopa, tras, sčervenanie tváre somnolencia, bolesť hlavy, periférna neuropatia, kŕče, dyskinéza

Veľmi časté: poruchy zraku ako dvojité videnie a neostré videnie

Veľmi zriedkavé: poškodenie rohovky

Zriedkavé: tinnitus, vertigo

Časté: proarytmia (najčastejšie u pacientov so štrukturálnym ochorením srdca)

Menej časté: u pacientov s predsieňovým flutterom sa môže prejaviť atrioventrikulárne vedenie v pomere 1:1 so zvýšeným srdcovým rytmom.

Neznáma frekvencia: môže sa vyskytnúť predĺženie PR a QRS intervalov v závislosti od dávky (pozri časť 4.4). Zmena prahu stimulácie (pozri časť 4.4).

Atrioventrikulárna blokáda II. stupňa a atrioventrikulárna blokáda III. stupňa, srdcová zástava, bradykardia, zlyhanie srdca/kongestívne zlyhanie srdca, bolesť na hrudníku, hypotenzia, infarkt myokardu, palpitácie, sínusová zástava a tachykardia (AT alebo VT) alebo ventrikulárna fibrilácia. Prejavenie existujúceho Brugadovho syndrómu.

Časté: dyspnoe

Zriedkavé: pneumonitída

Neznáma frekvencia: pľúcna fibróza, intersticiálne pľúcne ochorenie

Menej časté: nevoľnosť, vracanie, zápcha, bolesti brucha, znížená chuť do jedla, hnačka, dyspepsia, plynatosť

Zriedkavé: zvýšenie hladín pečeňových enzýmov so žltačkou alebo bez nej

Neznáma frekvencia: porucha funkcie pečene

Menej časté: alergická dermatitída vrátane vyrážky, vypadávanie vlasov

Zriedkavé: závažná urtikária

Veľmi zriedkavé: fotosenzitívna reakcia

Časté: asténia, únava, horúčka, edém

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Predávkovanie flekainidiuma­cetátom môže predstavovať život ohrozujúci stav. Zvýšená citlivosť na liek a plazmatické koncentrácie presahujúce terapeutické dávky môžu tiež viesť k liekovým interakciám (pozri časť 4.5). Špecifické antidotum nie je známe.

Nie je známy spôsob, ako rýchle odstrániť flekainidiumacetát zo systému. Dialýza ani hemoperfúzia nie sú účinné.

Liečba má byť podporná a môže zahŕňať odstránenie neabsorbovaného lieku z gastrointes­tinálneho traktu. Ďalšie opatrenia môžu zahŕňať inotropné látky alebo stimulanty kardiovaskulárneho systému ako je dopamín, dobutamín alebo izoproterenol a taktiež mechanickú ventiláciu a podporu cirkulácie (napr. balónová pumpa). Má sa zvážiť dočasné zavedenie transvenózneho kardiostimulátora v prípade blokády vedenia. Za predpokladu, že plazmatický polčas je približne 20 hodín, môže byť potrebné pokračovať v týchto podporných opatrenia dlhšiu dobu. Forsírovaná diuréza s acidifikáciou moču teoreticky podporuje vylučovanie lieku.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1  Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiarytmiká, trieda IC, Flekainid, ATC kód: C01BC04

Flekainidiumacetát je antiarytmikum zo skupiny IC, ktoré sa používa na liečbu závažných, symptomatických život ohrozujúcich ventrikulárnych arytmií a supraventriku­lárnych arytmií. Z elektrofyzi­ologického hľadiska je flekainidiumacetát antiarytmikum typu lokálneho anestetika (skupina IC). Je to amidový typ lokálneho anestetika, ktorý je štruktúrne blízky prokainamidu a enkainidu, pretože tieto látky sú aj derivátmi benzamidu.

Charakterizácia flekainidiumacetátu ako antiarytmika zo skupiny IC je založená na týchto troch vlastnostiach: výrazné potlačenie rýchleho sodíkového kanála v srdci, pomalý nástup a ukončenie inhibície sodíkového kanála (odráža pomalú väzbu a uvoľnenie zo sodíkového kanála) a rôzny účinok lieku na trvanie akčného potenciálu vo svalovine komôr a v Purkyňových vláknach (neovplyvňuje ho v komorovej svalovine a výrazne ho skracuje v Purkyňových vláknach). Tieto vlastnosti vedú k výraznému spomaleniu šírenia srdcového vzruchu vo vláknach, ktorých depolarizácia závisí od rýchlych kanálov a k miernemu predĺženiu efektívnej refraktérnej periódy pri jeho testovaní v izolovaných tkanivách srdca. Uvedené elektrofyziologické vlastnosti flekainidiumacetátu môžu viesť k predĺženiu intervalu PR a komplexu QRS na EKG. Vo veľmi vysokých koncentráciách má flekainidiumacetát mierny inhibičný účinok na pomalý kanál v myokarde, čo je sprevádzané negatívnym inotropným účinkom.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa flekainidiumacetát takmer úplne vstrebáva, pričom nepodlieha výraznému metabolizmu pri prvom prechode pečeňou. Biologická dostupnosť po perorálnom podaní flekainidium acetátu vo forme tabliet je približne 90 %.

Terapeutické plazmatické hladiny flekainidiumacetátu sa pohybujú v rozmedzí od 200 do 1 000 ng/ml. Po intravenóznom podaní sa dosiahnu maximálne plazmatické koncentrácie priemerne o 0,67 hodiny, pričom priemerná hodnota biologickej dostupnosti je 98 %. Po perorálnom podaní roztoku resp. tablety sa maximálna plazmatická koncentrácia flekainidiumacetátu dosiahla o 1 hodinu resp. 4 hodiny a hodnota biologickej dostupnosti bola 78 % resp. 81 %.

Distribúcia

Väzba flekainidiumacetátu na plazmatické bielkoviny je približne 40 %. Flekainidiumacetát prechádza cez placentu a vylučuje sa do materského mlieka.

Biotransformácia

Flekainidiumacetát sa výrazne metabolizuje (v závislosti od genetického polymorfizmu) na dva hlavné metabolity: m-O-dealkylovaný flekainidiumacetát a m-O-dealkylovaný laktám flekainidiuma­cetátu, pričom oba majú určitú farmakologickú aktivitu. Flekainidiumacetát je pravdepodobne metabolizovaný prostredníctvom izoenzýmu cytochrómu P450 CYP2D6, ktorý vykazuje genetický polymorfizmus.

Eliminácia

Flekainidiumacetát sa vylučuje najmä močom, približne 30 % dávky sa vylúči v nezmenenej forme a zvyšok vo forme metabolitov. Približne 5 % dávky sa vylúči stolicou. Vylučovanie flekainidiumacetátu sa znižuje pri zlyhaní obličiek, ochoreniach pečene, srdcovom zlyhaní a pri alkalickom moči. Hemodialýzou sa odstráni iba 1 % nezmeneného flekainidiuma­cetátu. Polčas eliminácie flekainidiumacetátu je približne 20 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Okrem údajov uvedených na iných miestach tohto Súhrnu charakteristických vlastností lieku majú pre lekára význam nasledujúce predklinické údaje o vplyve flekainidiumacetátu na reprodukciu.

U jedného plemena králika sa pozoroval teratogénny a embryotoxický účinok flekainidiuma­cetátu. Údaje neboli dostatočné na určenie bezpečnej dávky z hľadiska tohto účinku. Na druhej strane sa tieto účinky nepozorovali u iného plemena králikov, potkanov a myší.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

sodná soľ kroskarmelózy (E 468) magnéziumstearát (E 470b) predželatinovaný kukuričný škrob kukuričný škrob

mikrokryštalická celulóza (E 460)

6.2  Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3  Čas použiteľnosti

3 roky

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC/Al blister, PP fľaša so zacvakovacím polyetylénovým uzáverom

Veľkosť balenia:

Blister: 20, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90, 100, 112, 120, 168 a 180 tabliet PP fľaša: 100, 250, 500 a 1000 tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

• 6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57

1000 Ľubľana

Slovinsko

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0416/06-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 9. októbra 2006

Dátum posledného predĺženia registrácie: 26. mája 2011