FLONIDAN 10 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Flonidan 10 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna tableta obsahuje 10 mg loratadínu.

Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta Biele až takmer biele okrúhle tablety s deliacou ryhou na jednej strane.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Flonidan 10 mg je indikovaný pri prevencii a liečbe

• sezónnej a chronickej rinitídy
• konjunktivitídy alergického pôvodu
• chronickej urtikárie a iných dermatologických prejavov alergického pôvodu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci starší ako 12 rokov majú užívať 1 tabletu denne.

Deti vo veku 2 až 12 rokov (telesná hmotnosť viac ako 30 kg) majú užívať 1 tabletu denne.

Deti vo veku 2 až 12 rokov (telesná hmotnosť menej ako 30 kg) majú užívať 1/2 tablety denne.

U pacientov s poruchou funkcie pečene sa má liečba začať nižšou dávkou (5 mg).

4.3    Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4    Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Loratadín je vo všeobecnosti dobre tolerovaný, zvýšená opatrnosť je však potrebná pri dlhodobom užívaní, u pacientov s renálnou insuficienciou, hemodialyzovaných pacientov a u pacientov s poruchami funkcie pečene.

Ak sa vyskytnú príznaky alergie alebo závažnejšie vedľajšie účinky, terapia musí byť prerušená. Keďže Flonidan 10 mg môže interferovať s výsledkami kožných testov citlivosti, podávanie lieku sa má prerušiť minimálne 48 hodín pred vykonaním takýchto testov.

Flonidan 10 mg obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galatózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Loratadín nepotencuje účinok alkoholu, diazepamu alebo barbiturátov a nemá klinický signifikantný anticholinergný účinok.

K potenciálnej interakcii môže dôjsť pri súbežnom užívaní všetkých známych inhibítorov CYP3A4 alebo CYP2D6, čo vedie k zvýšeniu hladín loratadínu (pozri časť 5.2) a tým k možnému zosilneniu nežiaducich účinkov.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Veľké množstvo údajov o tehotných ženách (viac ako 1000 pôrodov u žien vystavených pôsobeniu lieku) svedčí o tom, že loratadín nie je malformačne ani fetoneonatálne toxický.

Štúdie na zvieratách svedčia o tom, že loratadín nemá priamy či nepriamy škodlivý účinok

v súvislosti s reprodukčnou toxicitou (pozri časť 5.3). Ako preventívne opatrenie je vhodné vyhnúť sa užívaniu loratadínu počas tehotenstva.

Dojčenie

Loratadín sa vylučuje do materského mlieka a preto sa používanie loratadínu počas dojčenia neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

U pacientov užívajúcich loratadín sa v klinických štúdiách nepozorovalo žiadne zhoršenie schopnosti viesť vozidlá. Pacienti však musia byť informovaní o tom, že vo veľmi zriedkavých prípadoch sa vyskytla ospalosť, ktorá môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

• V klinických štúdiách na detskej populácii detí vo veku 2 až 12 rokov, časté nežiaduce účinky hlásené v prebytku placebo boli bolesti hlavy (2,7 %), nervozita (2,3 %) a únava (1 %).

• V klinických skúšaniach zahŕňajúcich dospelých a dospievajúcich v rozsahu indikácií zahŕňajúcich alergickú rinitídu (AR) a chronickú idiopatickú urtikáriu (CIU) boli, pri používaní odporúčanej dávky 10 mg denne, nežiaduce reakcie spojené s loratadínom hlásené u 2 % pacientov navyše oproti tým, ktorí dostávali placebo. Najčastejšie nežiaduce reakcie, hlásené navyše oproti placebu, boli somnolencia (1,2 %), bolesť hlavy (0,6 %), zvýšenie chuti do jedla (0,5 %) a nespavosť (0,1 %).

4.9 Predávkovanie

Predávkovanie loratadínom zvyšuje výskyt anticholinergných symptómov.

Pri predávkovaní boli hlásené somnolencia, tachykardia a bolesť hlavy.

V prípade predávkovania sa má začať so všeobecnými symptomatickými a podpornými opatreniami a má sa v nich pokračovať tak dlho, kým je to potrebné. Možno skúsiť podať aktívne uhlie vo forme kaše s vodou a možno zvážiť výplach žalúdka. Loratadín nemožno odstrániť hemodialýzou a účinnosť peritoneálnej dialýzy pri odstraňovaní loratadínu nie je známa. Po akútnej liečbe treba v lekárskom monitorovaní pacienta pokračovať.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihistaminiká na systémové použitie, iné antihistaminiká na systémové použitie, ATC kód: R06AX13

Loratadín, účinná zložka tohto lieku, je tricyklické antihistaminikum so selektívnou aktivitou na periférne H1 – receptory.

Mechanizmus účinku

Liek patrí do skupiny nesedatívnych antihistaminík s dlhodobým účinkom s čiastočnou selektivitou k periférnym H1 histamínovým receptorom a so slabou penetráciou do CNS.

Jeho metabolit deskarboetoxy­loratadín (DCL) sa vyznačuje značnou aktivitou. Loratadín nemá žiadnu afinitu k H1 – receptorom CNS. Zle preniká hematoencefalickou bariérou. Inhibuje tiež uvoľňovanie histamínu a leukotriénov C4 zo žírnych buniek. Nemá žiadne sedatívne účinky ani anticholinergné účinky. Vyznačuje sa len slabou afinitou k alfa – adrenergným receptorom, podstatne nižšou ako ostatné látky patriace medzi antagonistov H1 – receptorov.

Z biologických štúdií uskutočnených na rôznych druhoch zvierat vyplýva, že loratadín sa prakticky neviaže na muskarínové receptory.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Loratadín sa po perorálnej aplikácii dobre a rýchlo vstrebáva z gastrointes­tinálneho traktu bez ohľadu na to, v akej forme bol aplikovaný. Maximálna plazmatická koncentrácia loratadínu sa dosahuje po jednej až jeden a pol hodine od požitia, u jeho metabolitu deskarboetoxy­loratadínu sa dosahuje maximálna plazmatická koncentrácia o niečo neskôr. V rozpätí dávkovania od 10 do 40 mg nezávisia farmakokinetické vlastnosti od dávky, podobne nie sú ovplyvnené ani dĺžkou liečby.

Distribúcia

Loratadín sa výrazne viaže na plazmatické proteíny, zatiaľ čo jeho metabolit deskarboetoxy­loratadín sa na ne viaže iba v menšej miere. Loratadín ani jeho metabolit neprenikajú hematoencefalickou bariérou. Distribučný objem je u oboch vysoký. Loratadín sa vylučuje do materského mlieka mechanizmom pasívnej difúzie a množstvo loratadínu prechádzajúce placentou do plodu je minimálne. Maximálne množstvo loratadínu sa vylúči do materského mlieka v priebehu 8 hodín, celkové množstvo v materskom mlieku je minimálne. Koncentrácie loratadínu v tkanivách plodu sú menšie ako koncentrácie v tele matky.

Biotransformácia

Po perorálnom podaní sa u loratadínu prejavuje metabolizmus prvého prechodu (first-pass) v pečeni, pričom vzniká metabolit so štvornásobne vyššou aktivitou. Loratadín je metabolizovaný prevažne cytochrómom P450 CYP3A4 resp. cytochrómom CYP2D6, s čím súvisí možnosť interakcie s niektorými inými liekmi.

Eliminácia

Po aplikácii loratadínu v jedinej dávke bol jeho eliminačný polčas 10 hodín, zatiaľ čo eliminačný polčas pre jeho hlavný metabolit bol 17 hodín. Farmakokinetické parametre u individuálnych pacientov vykazovali významnú variabilitu. Aktívny metabolit je vylučovaný v hydroxylovanej forme v moči a v stolici.

Farmakokinetic­ký/farmakodyna­mický vzťah

Farmakokinetika loratadínu u detí je prakticky rovnaká ako u dospelých.

U starších ľudí bol pozorovaný nárast priemernej aj maximálnej koncentrácie loratadínu, zatiaľ čo eliminačný polčas a distribučný objem neboli zmenené. Podobná situácia sa vyskytuje u pacientov s narušenými funkciami obličiek. Hemodialýza neovplyvňuje farmakokinetiku loratadínu ani jeho aktívneho metabolitu.

U pacientov s cirhózou pečene boli popísané až dvojnásobne vyššie maximálne koncentrácie aj priemerné koncentrácie loratadínu a eliminačný polčas bol u nich signifikantne predĺžený.

Potrava znížila absorpciu a zvýšila priemernú sérovú koncentráciu loratadínu a v menšej miere aj deskarboetoxy­loratadínu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Podľa výsledkov štúdií akútnej toxicity je loratadín látka s nízkou toxicitou.

LD50 loratadínu po perorálnej aplikácii bola 3 918 mg/kg u samíc a 4 779 mg/kg u samcov myši; LD50 u potkana bola 4 483 mg/kg u samíc a 5 768 mg/kg u samcov.

Chronická toxicita bola študovaná v 26-týždňovom pokuse u potkanov línie Wistar a u psov rasy beagle. Potkany dostávali perorálne dennú dávku 15, 25 a 60 mg/kg, denná dávka u psov bola 12,5, 25 a 50 mg/kg. V dobe trvania štúdie neboli pozorované žiadne klinické príznaky otravy. U dvoch z troch samíc psa sa vyskytli prejavy nevoľnosti, ataxie a triaška. Počas podávania lieku boli u pokusných zvierat vykonávané štandardné laboratórne analýzy krvi a moču. Jediná zmena pozorovaná u samcov potkana, ktorí dostávali najvyššiu dávku, bol nárast hodnôt aktivity pečeňovej transaminázy. Medzi ovplyvnenými a kontrolnými skupinami neboli pozorované žiadne rozdiely na mikroskopickej alebo makroskopickej úrovni.

Teratogenita bola študovaná u samíc potkana línie Wistar a u samíc králika línie Novozélandský. Potkany dostávali dávky 5, 15 a 45 mg/kg/deň od 6. po 16. deň gestácie, kým králiky dostávali tie isté dávky od 6. po 21. deň gestácie. Počas štúdie neboli zaznamenané žiadne príznaky otravy. Najvyššia dávka spôsobila výrazný pokles telesnej hmotnosti a zníženie počtu živých plodov, ktoré boli celkovo menšie a mali zníženú vitalitu. Medzi kontrolnými a ovplyvnenými skupinami zvierat nebol žiaden rozdiel vo výskyte makroskopických alebo mikroskopických zmien na vnútorných orgánoch alebo kostre.

Štúdia zameraná na sledovanie reprodukcie a fertility bola robená u potkanov Wistar oboch pohlaví. Zvieratá v nej dostávali loratadín v dávkach 5, 15 a 45 mg/kg/deň. Samci potkana dostávali liek počas 63 dní pred párením, zatiaľ čo samiciam bol aplikovaný 14 dní pred párením, počas párenia a po celú dobu gestácie. U samíc bol pozorovaný vyšší výskyt rezorpcie plodu a znížený počet živých mláďat vo vrhoch. Mláďatá boli menšie a mali zníženú vitalitu, čo sa prejavovalo vyššou mortalitou počas odstavu a spomaleným telesným a behaviorálnym vývojom. Reprodukčná kapacita ostala normálna.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy kukuričný škrob hydrolyzát škrobu magnéziumstearát

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

4 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Liek uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Chráňte pred svetlom a vlhkosťou. Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister PVC/Al, papierová škatuľka

Balenie po 10, 20, 30, 60 a 90 tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57

1000 Ľubľana

Slovinsko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

24/0192/98-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 21. apríla1998

Dátum posledného predĺženia registrácie: 03. júna 2008