Haloperidol-Richter - súhrnné informácie

Haloperidol-Richter

• 5 mg/ml injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Injekčný roztok Haloperidol-Richter obsahuje 5 mg haloperidolu v 1 ml.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok

Vzhľad lieku: číry bezfarebný alebo žltkastý roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Dospelí

• – schzofrénia: liečba príznakov a prevencia relapsu.

• – iné psychózy: najmä paranoidná.

• – mánia a hypománia.

• – mentálne alebo behaviorálne problémy, ako napr. agresivita, hyperaktivita a sebapoškodzovania u mentálne retardovaných a u pacientov s orgánovým poškodením mozgu.

• – ako doplnková liečba ku krátkodobej liečbe stredného až silného psychomotorického nepokoja, vzrušenia, násilníckeho alebo nebezpečne impulzívneho správania.

• – nevoľnosť a vracanie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávkovanie má byť stanovené individuálne pri všetkých indikáciách, a najlepšie je, ak sa titruje pod prísnym dohľadom lekára. Pri stanovovaní začiatočnej dávky treba brať do úvahy vek pacienta, závažnosť príznakov a predchádzajúce reakcie na neuroleptické li­eky.

Starší alebo oslabení pacienti, alebo pacienti, u ktorých už boli zaznamenané nežiaduce účinky na neuroleptiká, môžu vyžadovať menej haloperidolu. Zvyčajnú úvodnú dávku je potrebné znížiť na polovicu s následnou postupnou titráciou, aby sa dosiahla optimálna odpoveď.

Haloperidol sa má podávať v najnižšej klinicky účinnej dávke.

Dospelí

Schizofrénia, psychózy, mánia a hypománia, mentálne alebo behaviorálne problémy, psychomotorický nepokoj, vzrušenie, nepriateľské alebo nebezpečne impulzívne správanie, orgánové poškodenie mozgu.

Na kontrolu akútne agitovaných pacientov so strednými príznakmi: 2–10 mg i.m. V závislosti od odpovede pacienta sa môžu ďalšie dávky podávať každé 4–8 hodín až do maxima 18 mg/denne.

Menej často môžu vážne narušení pacienti potrebovať začiatočnú dávku 18 mg.

Po intramuskulárnom podávaní má nasledovať perorálna liečba tak skoro, ako je to možné. Biologická dostupnosť je po perorálnom podaní na úrovni približne 60 % i.m., a môže byť potrebná úprava dávky.

Nauzea a vracanie. 1–2 mg i.m.

Pediatrická populácia

Neodporúča sa na parenterálne podávanie deťom.

Spôsob podávania

Haloperidol-Richter injekcie sa odporúčajú iba na i.m. podanie.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;
• komatózne stavy;
• útlm centrálnej nervovej sústavy;
• Parkinsonova choroba;
• lézie bazálnych ganglií.

Tak ako iné neuroleptiká, má aj haloperidol potenciál spôsobovať predĺženie QT intervalu. Preto je podávanie haloperidolu pacientom s klinicky významnými ochoreniami srdca napr. nedávny akútny infarkt myokardu, nekompenzované zlyhanie srdca, arytmie liečené antiarytmikami triedy IA a III, predĺženie QTc intervalu, ventrikulárna arytmia alebo torsades de pointes v anamnéze, klinicky významná bradykardia alebo srdcová blokáda druhého alebo tretieho stupňa a nekorigovaná hypokaliémia. Haloperidol sa nemá podávať súčasne s inými liekmi predlžujúcimi QT interval (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaníVýsledky dvoch veľkých výskumných štúdií ukázali, že starší pacienti s demenciou, ktorí sú liečení antipsychotikami majú mierne zvýšené riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí antipsychotiká neužívajú. V súčasnosti nie sú dostupné dostatočné údaje na spoľahlivý odhad veľkosti rizika a príčina zvýšeného rizika nie je známa.

Haloperidol nie je vhodný na liečbu porúch správania súvisiacich s demenciou.

U psychiatrických pacientov, liečených antipsychotikami, vrátane haloperidolu, boli hlásené prípady náhleho úmrtia.

U starších pacientov s psychózou, súvisiacou s demenciou, liečených antipsychotikami je riziko úmrtia vyššie. Analýzy sedemnástich placebom kontrolovaných skúšaní (priemerného trvania 10 týždňov), prevažne u pacientov, užívajúcich atypické antipsychotiká, odhalili riziko úmrtia u pacientov, liečených liekmi od 1,6 do 1,7 krát vyššie ako u pacientov, užívajúcich placebo. V priebehu typického 10 týždňového kontrolovaného skúšania bol výskyt úmrtí u pacientov, liečených liekmi približne 4,5 % v porovnaní s 2,6 % v skupine, užívajúcej placebo. Hoci sa príčiny úmrtí líšili, väčšina úmrtí bola buď kardiovaskulárneho (napr. zlyhanie srdca, náhle úmrtie) alebo infekčného (napr. pneumónia) pôvodu. Observačné štúdie naznačujú, že liečba konvenčnými antipsychotikami môže, podobne ako u atypických antipsychotík, zvýšiť mortalitu. Do akej miery sa tieto nálezy o

zvýšenej mortalite v observačných štúdiách môžu pripísať antipsychotickému lieku ako protikladu oproti niektorým vlastnostiam pacientov, nie je jasné.

Kardiovaskulárne účinky

V súvislosti s haloperidolom boli veľmi zriedkavo hlásené predĺženia QT intervalu a/alebo ventrikulárne arytmie, okrem zriedkavých hlásení náhleho úmrtia. Pri vysokých dávkach a u disponovaných pacientov sa môžu vyskytnúť častejšie.

Pred začatím liečby treba plne prehodnotiť pomer rizík a prínosov liečby haloperidolom, a pacientov s rizikovými faktormi pre ventrikulárne arytmie, ako ochorenie srdca, rodinná anamnéza náhleho úmrtia a/alebo predĺženia QT intervalu; nekorigovaných porúch elektrolytov, subarachnoidálneho krvácania, hladovania alebo zneužívania alkoholu, treba pozorne sledovať (EKG a hladiny draslíka), najmä počas úvodnej fázy liečby, kvôli dosiahnutiu rovnovážnych plazmatických hladín. Pri vyšších dávkach (pozri časti 4.8 a 4.9) alebo pri parenterálnom, najmä intravenóznom podaní, sa môže zvýšiť riziko predĺženia QT intervalu a/alebo ventrikulárnych arytmií. Kvôli predĺženiu QT intervalu a závažným srdcovým dysrytmiám treba pri intravenóznom podávaní haloperidolu vykonávať sledovanie EKG.

Haloperidol-Richter injekcie sa odporúčajú iba na i.m. podanie.

U pacientov, ktorí sú známi ako slabí metabolizéri CYP2D6, a počas podávania inhibítorov cytochrómu P450 sa má haloperidol používať opatrne. Súčasnému podávaniu antipsychotík sa treba vyhnúť (pozri časť 4.5).

Treba sa vyhnúť súčasnému podávaniu antipsychotík (pozri časť 4.5).

Pred liečbou sa u všetkých pacientov odporúča vykonanie EKG, najmä u starších a pacientov s pozitívnou osobnou alebo rodinnou anamnézou ochorenia srdca alebo abnormálnymi nálezmi pri klinickom vyšetrení srdca. Počas liečby (napr. pri zvyšovaní dávky) sa má potreba sledovania EKG vyhodnotiť individuálne. Počas liečby sa má pri predĺžení QT intervalu znížiť dávka, a ak predĺženie QT intervalu prekročí 500 ms, má sa haloperidol vysadiť.

Odporúča sa pravidelné sledovanie elektrolytov, najmä u pacientov, užívajúcich diuretiká, alebo počas pridruženého ochorenia.

Približne 3-násobné zvýšenie rizika vzniku cerebrovaskulárnych nežiaducich udalostí sa pozorovalo v randomizovaných placebom kontrolovaných klinických štúdiách v populácii s demenciou s niektorými atypickými antipsychotikami. Mechanizmus vzniku tohto zvýšeného rizika nie je známy. Zvýšené riziko nie je možné vylúčiť u iných antipsychotík alebo u inej populácie pacientov. Haloperidol sa má

používať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre mŕtvicu.

Neuroleptický malígny syndróm

Podobne ako iné antipsychotiká sa aj haloperidol spája s neuroleptickým malígnym syndrómom: zriedkavá idiosynkratická odpoveď charakterizovaná hypertermiou, generalizovanou stuhnutosťou svalov, autonómnou nestabilitou, zníženým vedomím. Hypertermia je často včasným znakom tohto syndrómu. Antipsychotickú liečbu treba ihneď vysadiť a zaviesť vhodnú podpornú liečbu a starostlivé sledovanie.

Tardívna dyskinéza

Tak ako pri všetkých antipsychotikách, môže sa pri dlhodobej liečbe alebo po vysadení lieku u niektorých pacientov objaviť tardívna dyskinéza. Syndróm je prevažne charakterizovaný rytmickými nedobrovoľnými pohybmi jazyka, tváre, úst alebo čeľuste. Prejavy môžu byť u niektorých pacientov trvalé. Pri opätovnom zavedení liečby, pri zvýšení dávky alebo pri prestavení na iný antipsychotický liek sa môže syndróm maskovať. Liečbu treba ukončiť čo najskôr.

Extrapyramidálne príznaky

Vo všeobecnosti sa extrapyramidálne príznaky, napr. tremor, rigidita, hypersalivácia, bradykinéza, akatízia, akútna dystónia, môžu vyskytnúť pri všetkých neuroleptikách.

3

Podľa potreby možno predpísať antiparkinsonické lieky anticholínergného typu, avšak nemajú sa predpisovať rutinne ako preventívne opatrenie. Ak je potrebná súčasná antiparkinsonická liečba, môže sa v nej po vysadení haloperidolu pokračovať, ak jej vylučovanie je rýchlejšie, ako vylučovanie haloperidolu, aby sa predišlo rozvoju alebo zhoršeniu extrapyramidálnych príznakov. Lekár má mať na pamäti možné zvýšenie vnútroočného tlaku, keď sa anticholinergné liečivá, vrátane antiparkinsoník, podávajú súčasne s haloperidolom.

Záchvaty/Kŕče

Bolo hlásené, že haloperidol môže spustiť záchvaty. U pacientov s epilepsiou a stavmi, predisponujúcimi ku kŕčom (napr. odvykanie od alkoholu a poškodenie mozgu) sa odporúča opatrnosť.

Pečeň a žlčové cesty

Nakoľko sa haloperidol metabolizuje v pečeni, odporúča sa u pacientov s ochorením pečene opatrnosť. Boli hlásené ojedinelé prípady abnormalít funkcie pečene alebo hepatitídy, najčastejšie cholestatickej.

Endokrinný systém

Tyroxín môže napomáhať vzniku toxicity haloperidolu. Antipsychotickú liečbu treba u pacientov s hypertyroidizmom vykonávať iba veľmi opatrne, a vždy ju musí sprevádzať liečba na dosiahnutie eutyroidného stavu.

Hormonálne účinky antipsychotík zahŕňajú hyperprolaktinémiu, ktorá môže spôsobiť galaktoreu, gynekomastiu a oligo- alebo amenoreu. Boli hlásené veľmi zriedkavé prípady hypoglykémie a syndrómu nevhodnej sekrécie ADH (SIADH).

Venózny trombembolizmus (VTE)

V súvislosti s užívaním antipsychotík boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu (VTE). Keďže pacienti liečení antipsychotikami majú často získané rizikové faktory pre VTE, je nutné identifikovať všetky rizikové faktory pre VTE pred, ako aj počas liečby liekom Haloperidol-Richter 5 mg/ml injekčný roztok a prijať potrebné preventívne opatrenia.

Dodatočné úvahy

Pri schizofrénii sa odpoveď na antipsychotickú liečbu môže oddialiť. Tiež po ukončení liečby návrat symptómov nemusí byť viditeľný až niekoľko týždňov alebo mesiacov.

Akútne abstinenčné príznaky, vrátane nevoľnosti, vracania a nespavosti sa veľmi zriedkavo popisovali po náhlom ukončení podávania vysokých dávok antipsychotických liekov. Môže sa vyskytnúť relaps, preto sa odporúča postupné vysadenie lieku.

Ako pri všetkých antipsychotikách, haloperidol sa nemá užívať samotný tam, kde prevláda depresia. Možno ho kombinovať s antidepresívami pri liečbe stavov, u ktorých sa súčasne vyskytuje depresia a psychóza.

Opatrnosť sa odporúča u pacientov so zlyhaním obličiek a feochromocytómom.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súčasné podávanie haloperidolu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval, môže zvýšiť riziko ventrikulárnych arytmií, vrátane torsades de pointes. Preto sa súčasné podávanie týchto liekov neodporúča (pozri časť 4.3).

Príklady zahŕňajú niektoré antiarytmiká, ako napr. triedy 1A (ako sú chinidín, disopyramid a prokaínamid) a triedy III (ako sú amiodarón, sotalol a dofetilid), niektoré antimikrobiálne látky (sparfloxacín, moxifloxacín, erytromycín i.v.), tricyklické antidepresíva (ako napr. amitriptylín), niektoré tetracyklické antidepresíva (ako napr. maprotilín), iné neuroleptiká (napr. fenotiazíny, 4

pimozid a sertindol), niektoré antihistaminiká (ako napr. terfenadín), cisaprid, bretylium a niektoré antimalariká ako napr. chinín a meflochín. Tento zoznam nie je úplný.

Súčasné podávanie liekov, spôsobujúcich nerovnováhu elektrolytov môže zvýšiť riziko ventrikulárnych arytmií, a neodporúča sa (pozri časť 4.4). Diuretikám, najmä tým, ktoré spôsobujú hypokaliémiu, sa treba vyhnúť, avšak, ak je to potrebné, treba uprednostniť draslík šetriace diuretiká.

Haloperidol sa metabolizuje viacerými cestami, vrátane glukuronizácie a systémom enzýmov cytochrómu P450 (najmä CYP 3A4 alebo CYP 2D6). Inhibícia týchto metabolických ciest inými liečivami alebo pokles aktivity enzýmu CYP 2D6 môže viesť k zvýšeniu koncentrácií haloperidolu a zvýšeniu rizika nežiaducich účinkov, vrátane predĺženia QT intervalu. Vo farmakokinetických štúdiách boli hlásené mierne až stredne zvýšené koncentrácie haloperidolu, keď bol haloperidol podávaný súčasne s liečivami, charakterizovanými ako substráty alebo inhibítory izoenzýmov CYP 3A4 alebo CYP 2D6, ako napr. itrakonazol, buspirón, venlafaxín, alprazolam, fluvoxamín, chinidín, fluoxetín, sertralín, chlórpromazín a prometazín. Zníženie aktivity enzýmu CYP2D6 môže viesť k zvýšeniu koncentrácie haloperidolu. Keď bol haloperidol podávaný s kombináciou metabolických inhibítorov ketokonazol (400 mg/deň) a paroxetín (20 mg/deň), bolo pozorované zvýšenie QTc a extrapyramidálnych príznakov. Môže byť potrebné znížiť dávku haloperidolu.

Vplyv iných liekov na haloperidol

• – Keď sa k liečbe haloperidolom pridá dlhodobá liečba liečivami, indukujúcimi enzýmy, ako sú karbamazepín, fenobarbital alebo rifampicín, dôjde k výraznému zníženiu plazmatickej hladiny haloperidolu. Preto treba pri kombinovanej liečbe v prípade potreby upravovať dávku haloperidolu. Po vysadení týchto liekov môže byť potrebné znížiť dávku haloperidolu.

• - Valproát sodný, liečivo známe inhibíciou glukuronizácie, neovplyvňuje plazmatickú koncentráciu haloperidolu.

Vplyv haloperidolu na iné lieky

• – Tak ako všetky neuroleptiká, môže aj haloperidol prehĺbiť útlm centrálnej nervovej sústavy, spôsobený inými, CNS utlmujúcimi liečivami, vrátane alkoholu, hypnotík, sedatív alebo silných analgetík. Bol hlásený zvýšený účinok na CNS aj pri kombinácii s metyldopou.

• – Haloperidol môže pôsobiť proti účinku adrenalínu a iných sympatomimetických látok a odvracať krvný tlak znižujúci účinok látok, spôsobujúcich adrenergnú blokádu ako napr. guanetidín.

• – Haloperidol môže zhoršiť antiparkinsonický účinok levodopy.

• – Haloperidol je inhibítor CYP 2D6. Haloperidol inhibuje metabolizmus tricyklických antidepresív, čím zvyšuje hladiny týchto liečiv v plazme.

Iné formy interakcií

• – V zriedkavých prípadoch bol pri kombinácii lítia a haloperidolu hlásený syndróm, podobný encefalopatii. Zostáva nejasné, či tieto prípady predstavujú samostatnú klinickú jednotku, alebo sú to v skutočnosti prípady NMS a/alebo toxicity lítia. Znaky syndrómu, podobného encefalopatii zahŕňajú zmätenosť, dezorientáciu, bolesť hlavy, poruchy rovnováhy a ospanlivosť. Jedno hlásenie, preukazujúce abnormality EEG bez príznakov pri tejto kombinácii naznačuje, že sledovanie EEG možno odporúčať. Keď sa lítium a haloperidol podávajú súčasne, treba haloperidol podávať v najnižšej účinnej dávke a treba sledovať hladinu lítia, a udržiavať ju nižšie ako 1 mmol/l. Ak sa vyskytnú príznaky syndrómu, podobného encefalopatii, treba liečbu ihneď ukončiť.

• – Bol hlásený antagonizmus účinku antikoagulancia fenindiónu.

• – S prihliadnutím na znížený prah záchvatov môže byť potrebné zvýšiť dávku antikonvulzív.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Bezpečnosť haloperidolu v tehotenstve nebola stanovená. V niektorých, ale nie vo všetkých štúdiách so zvieratami, sú dôkazy o škodlivých účinkoch.

Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane haloperidolu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov, vrátane extrapyramidálnych príznakov

5

a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé, čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Vyskytlo sa množstvo hlásení o pôrodných defektov po expozícii plodu haloperidolu, u ktorých sa nedá príčinná úloha haloperidolu vylúčiť. Haloperidol sa môže použiť počas gravidity, iba ak očakávaný prínos preváži nad potenciálnym rizikom, a podávaná dávka má byť čo najnižšia a dĺžka liečby čo najkratšia. Haloperidol sa vylučuje do materského mlieka.

Vyskytli sa ojedinelé hlásenia extrapyramidálnych príznakov u dojčených detí. Ak je podávanie haloperidolu nevyhnutné, má sa prínos dojčenia zvážiť oproti možným rizikám.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Môže sa objaviť určitý stupeň sedácie alebo oslabenia bdelosti hlavne pri vyšších dávkach a na začiatku liečby a môže sa zosilňovať alkoholom alebo inými látkami s tlmivým účinkom na CNS. Pacientom treba odporučiť, aby počas liečby nevykonávali činnosti, vyžadujúce ostražitosť, ako sú vedenie vozidla a obsluha strojov, až kým nebude známa ich vnímavosť na liečivo.

4.8 Nežiaduce účinky

Bezpečnosť haloperidolu bola vyhodnocovaná u 284 jedincov, liečených haloperidolom, ktorí sa zúčastnili 3 placebom kontrolovaných a u 1295 jedincov, liečených haloperidolom, ktorí sa zúčastnili šestnástich dvojito zaslepených klinických skúšaní, porovnávajúcich aktívny liek. Bezpečnosť haloperidol dekanoátu bola vyhodnocovaná u 410 jedincov, ktorí sa zúčastnili v 3 porovnávacích skúšaniach (v jednom sa porovnával haloperidol s flufenazínom a dve porovnávali dekanoát s perorálnou liekovou formou), 9 otvorených skúšaní a 1 skúšanie závislosti od dávky. Podľa zhromaždených údajov o bezpečnosti z týchto skúšaní boli najčastejšie hlásenými (% výskytu) nežiaducimi účinkami lieku (NÚL): extrapyramidálna porucha (34), nespavosť (19), agitovanosť (15), hyperkinéza (13), bolesť hlavy (12), psychotická porucha (9), depresia (8), zvýšenie telesnej hmotnosti (8), ortostatická hypotenzia (7) a ospanlivosť (5).

Vrátane vyššie uvedených NÚL boli z klinických skúšaní a po uvedení lieku na trh hlásené s haloperidolom a haloperidol dekanoátom nasledujúce NÚL. Uvedené frekvencie používajú nasledovnú konvenciu: veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1.000 až <1/100); zriedkavé (>1/10.000 až <1/1.000); veľmi zriedkavé (<1/10.000), neznáme (nedajú sa odhadnúť z dostupných údajov).

Dodatočné informácie

Boli hlásené účinky na srdce ako predĺženie QT intervalu, torsades de pointes, ventrikulárne arytmie, vrátane ventrikulárnej fibrilácie a ventrikulárnej tachykardie) a zastavenie srdca. Tieto účinky sa môžu vyskytnúť častejšie pri vysokých dávkach a u disponovaných pacientov.

U pacientov, liečených haloperidolom boli hlásené toxická epidermálna nekrolýza a Stevensov-Johnsonov syndróm. Presný výskyt týchto hlásení nie je známy.

Venózny trombembolizmus (VTE)

V súvislosti s antipsychotikami boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu, vrátane prípadov pľúcneho embolizmu a hlbokej venóznej trombózy.

Frekvencia nežiaducich účinkov: neznáma.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili 8

akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v *.

4.9 Predávkovanie

Príznaky:

Všeobecne sú prejavy predávkovania haloperidolu rozšírením jeho farmakologiockých účinkov, z ktorých najzjavnejšie bývajú silné extrapyramidálne príznaky, hypotenzia a psychická ľahostajnosť s prechodom do spánku.

Treba zvážiť riziko ventrikulárnych arytmií, pravdepodobne spojených s predĺžením QT intervalu. Pacient môže byť komatózny s dychovou krízou a hypotenziou, ktoré môžu byť dostatočne závažné, aby vyústili do stavu, podobného šoku. Paradoxne môže dôjsť skôr k hypertenzii než k hypotenzii. Môžu sa tiež dostaviť kŕče.

Liečba:

Haloperidol nemá špecifické antidotum. Treba zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest a v prípade potreby automatickú ventiláciu. S ohľadom na hlásenia arytmií sa výslovne odporúča sledovanie EKG. Hypotenziu a zlyhanie obehu treba riešiť zväčšením objemu plazmy a inými vhodnými opatreniami. Nemá sa podávať adrenalín. Pacienta treba pozorne sledovať 24 hodín alebo dlhšie, treba udržiavať telesnú teplotu a dostatočný príjem tekutín.

• V prípade silných extrapyramidálnych príznakov treba podávať vhodné antiparkinsoniká.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antipsychotiká, deriváty butyrofenónu

ATC kód: N05AD01

Haloperidol ako centrálny a periférny antagonista dopamínových receptorov. Má tiež istú anticholínergnú účinnosť a viaže sa na opiátové receptory.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

10 mg i.v. dávka haloperidolu, podávaná počas 2 minút spôsobila vrcholovú plazmatickú koncentráciu 34 ^g/ml na konci infúzie, ktorá po 40 hodinách poklesla na 1 ^g/ml. Po i.m. podaní 2 mg bola vrcholová koncentrácia v plazme podobná ako po perorálnej dávke, t.j. 10 ^g/ml, avšak bola dosiahnutá do 20 minút.

Haloperidol sa rýchlo distribuuje do tela.

Haloperidol sa vylučuje do materského mlieka, koncentrácia v mlieku je 59–69 % z koncentrácie v plazme matky.

Haloperidol sa rozsiahlo metabolizuje oxidatívnou dealkyláciou. Metabolity sa nakoniec konjugujú s glycínom.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Sú dostupné iba obmedzené údaje, hoci tieto nepoukazujú u hlodavcov na špecifické riziká okrem zníženia plodnosti, obmedzenej teratogénnosti ako aj na embryotoxické účinky.

Vo viacerých publikovaných štúdiách in vitro sa ukázalo, že haloperidol blokuje srdcový kanál hERG. V mnohých štúdiách in vivo spôsobilo intravenózne podávanie haloperidolu v niektorých zvieracích modeloch výrazné predĺženie QTc intervalu pri dávkach približne 0,3 mg/kg i.v., čo dáva Cmax plazmatické hladiny 3 až 7 krát vyššie ako účinné plazmatické koncentrácie u ľudí od 4 do 20 ng/ml. Tie intravenózne dávky, ktoré predlžujú QTc, nespôsobujú arytmie. V niektorých štúdiách spôsobili vyššie intravenózne dávky od 1 do 5 mg/kg haloperidolu predĺženie QTc a/alebo ventrikulárne arytmie pri Cmax plazmatických hladinách 19 až 68 krát vyšších, než sú účinné plazmatické koncentrácie u ľudí.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Kyselina mliečna, voda na injekciu.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Obal: 1 ml OPC ampulka z bezfarebného skla s modro označeným bodom zlomu, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Balenie: 5 × 1 ml v papierovej škatuľke

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Gedeon Richter Plc.

Gyomroi út 19–21

H-1103 Budapešť

Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

68/0790/92-S