Ibuprofen Nutra Essential 20 mg/ml perorálna suspenzia - súhrnné informácie

1.

PROFEBUN 20 mg/ml perorálna suspenzia

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

1 ml perorálnej suspenzie obsahuje 20 mg ibuprofenu.

• 5 ml perorálnej suspenzie obsahuje 100 mg ibuprofenu.

Pomocné látky so známym účinkom

Tekutý maltitol (500 mg/ml)

Sodík (3,8 mg/ml, čo zodpovedá 0,16 mmol/ml).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálna suspenzia.

Biela alebo takmer biela viskózna suspenzia s charakteristickou jahodovou príchuťou.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Krátkodobá symptomatická liečba:

• – miernej až stredne silnej bolesti

• – horúčky

PROFEBUN 20 mg/ml je indikovaný u detí a dojčiat vo veku 3 mesiacov a starších.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávka ibuprofenu závisí od telesnej hmotnosti a veku dieťaťa.

U detí vo veku od 3 mesiacov do 12 rokov je odporúčaná denná dávka ibuprofenu 20–30 mg/kg telesnej hmotnosti (1–1,5 ml/kg telesnej hmotnosti) v 3–4 jednotlivých dávkach.

Pri aplikácii perorálnou striekačkou je dávkovanie nasledovné:

Dávky musia byť podávané približne každých 6 až 8 hodín (alebo minimálne v 4 hodinových intervaloch, ak je to potrebné).

Bezpečnosť a účinnosť perorálneho podávania ibuprofenu u detí vo veku menej ako 3 mesiace a (alebo) vážiacich menej ako 5 kg neboli stanovené. PROFEBUN 20 mg/ml perorálna suspenzia nie je vhodná pre deti vo veku menej ako 3 mesiace a (alebo) vážiace menej ako 5 kg, pokiaľ nie je inak predpísané lekárom.

Ak sa symptómy zhoršujú alebo pretrvávajú dlhšie ako 24 hodín, je nevyhnutná konzultácia s lekárom.

Ak je potrebné užívať tento liek dlhšie ako 3 dni, alebo sa symptómy zhoršujú, je nevyhnutná konzultácia s lekárom.

Nežiaduce účinky možno minimalizovať podávaním najnižšej účinnej dávky počas najkratšej potrebnej doby na kontrolu príznakov (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania. Avšak pacienti s ťažkou poruchou funkcie obličiek sú kontraindikovaní (pozri časť 4.3).

Porucha funkcie pečene

Pri miernej a stredne ťažkej poruche funkcie pečene sa úprava dávkovania nevyžaduje. Pacienti s ťažkou poruchou funkcie pečene sú však kontraindikovaní (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Pacientom s citlivým žalúdkom sa odporúča užívať PROFEBUN 20 mg/ml perorálnu suspenziu počas jedla.

Pred použitím dobre pretrepte.

Pre presné dávkovanie je pribalená pomôcka na dávkovanie (perorálna striekačka kalibrovaná po 0,25 ml až do 5 ml).

4.3 Kontraindikácie

• precitlivenosť na ibuprofen alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;
• pacienti, u ktorých sa v minulosti vyskytli reakcie precitlivenosti (napr. astma, rinitída, angioedém alebo urtikária), spôsobené kyselinou acetylsalicylovou alebo inými nesteroidovými protizápalovými liečivami (NSAID);
• neobjasnené poruchy krvotvorby;
• cerebrovaskulárne alebo iné aktívne krvácanie;
• aktívny peptický vred alebo anamnéza rekurentného peptického vredu/hemorágie (dva alebo viac prípadov potvrdeného vzniku vredov alebo krvácania);
• anamnéza gastrointesti­nálneho krvácania (GI) alebo perforácie v súvislosti s predchádzajúcou terapiou NSAID;
• závažné poškodenie pečene alebo obličiek alebo závažné srdcové zlyhanie (trieda IV NYHA) (pozri

časť 4.4);

• ťažká dehydratácia (spôsobená vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín);
• posledný trimester gravidity (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať užívaním najnižšej účinnej dávky počas najkratšej doby potrebnej na zvládnutie príznakov.

Zvýšená pozornosť je potrebná u pacientov s nasledujúcimi stavmi:

• Systémový lupus erythematosus a zmiešané ochorenie spojivového tkaniva vzhľadom na zvýšené riziko aseptickej meningitídy (pozri časť 4.8).
• Dedičná porucha metabolizmu porfyrínu (napr. akútna intermitentná porfýria).
• Gastrointestinálne poruchy alebo chronické zápalové črevné ochorenia (ulcerózna kolitída a Crohnova choroba) v anamnéze (pozri časť 4.8).
• Hypertenzia a (alebo) mierne až stredne ťažké srdcové zlyhanie ako zadržiavanie tekutín a edém hlásené v súvislosti s liečbou NSAID.
• Porucha funkcie obličiek, keďže sa môže zhoršiť (pozri časť 4.3 a 4.8).
• Dysfunkcia pečene (pozri časť 4.3 a 4.8).
• Bezprostredne po väčších chirurgických zákrokoch.
• Alergická rinitída, nosové polypy alebo chronické obštrukčné pľúcne ochorenie, pretože títo pacienti vykazujú zvýšené riziko alergickej reakcie. Môžu sa objaviť ako astmatické záchvaty (takzvaná analgetická astma), Quinckeho edém alebo urtikária.

Alergické reakcie na iné liečivá v minulosti vzhľadom na zvýšené riziko týchto alergických reakcií aj po použití ibuprofenu.

V súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné údaje o správnom dávkovaní a bezpečnosti ibuprofenu u detí v prvých mesiacoch života, a preto sa nesmie PROFEBUN 20 mg/ml perorálna suspenzia používať u detí do 3 mesiacov veku.

Starší ľudia:

Starší ľudia majú zvýšenú frekvenciu výskytu nežiaducich reakcií na NSAID, najmä gastrointesti­nálneho krvácania a perforácie, ktoré môžu byť fatálne.

Iné NSAID

Je potrebné vyhnúť sa podávaniu PROFEBUNU 20 mg/ml, perorálna suspenzia, súbežne s inými NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 (pozri časť 4.5).

Gastrointestinálne účinky

Gastrointestinálne krvácanie, tvorba vredov a perforácia, ktoré môžu byť fatálne, boli hlásené u všetkých NSAID kedykoľvek v priebehu liečby, s alebo bez akýchkoľvek varovných príznakov alebo predchádzajúcich závažných gastrointesti­nálnych príhod.

Riziko gastrointesti­nálneho krvácania, tvorby vredov alebo perforácie sa zvyšuje so zvyšujúcou sa dávkou NSAID, u pacientov s anamnézou vredovej choroby, najmä ak bola komplikovaná krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších pacientov. Títo pacienti majú začať liečbu najnižšou možnou dávkou. U týchto pacientov je potrebné zvážiť kombinovanú terapiu s ochrannými látkami (napr. misoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) a taktiež u pacientov užívajúcich súčasne nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej alebo iné lieky, u ktorých sa predpokladá, že zvyšujú gastrointestinálne riziko (pozri nižšie a časť 4.5).

Pacienti s gastrointes­tinálnou toxicitou v anamnéze, najmä starší pacienti, majú hlásiť všetky neobvyklé abdominálne príznaky (najmä krvácanie z gastrointes­tinálneho traktu), predovšetkým v počiatočných štádiách liečby.

Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov liečených súbežne liekmi, ktoré by mohli zvyšovať riziko tvorby vredov alebo krvácania, akými sú perorálne kortikosteroidy, perorálne a parenterálne antikoagulanciá (ako sú heparín alebo jeho deriváty, antagonisty vitamínu K ako sú acenokumarol alebo warfarín, a tzv. nové perorálne antikoagulanciá (non-vitamin-K antagonisty), ako je napríklad rivaroxabán, apixabán alebo dabigatran), selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu alebo antiagregačné lieky (ako je napr. kyselina acetylsalicylová) (pozri časť 4.5).

Ak sa u pacientov liečených ibuprofenom objaví gastrointestinálne krvácanie alebo tvorba vredov, liek sa musí vysadiť.

NSAID sa majú podávať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou gastrointesti­nálnych ochorení (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), pretože by mohlo dôjsť k exacerbácii týchto ochorení (pozri časť 4.8).

Kardiovaskulárne a cerebrovaskuláme účinky

Opatrnosť (konzultácia s lekárom alebo lekárnikom) je potrebná pred začatím liečby u pacientov s anamnézou hypertenzie a/alebo srdcového zlyhania, pretože v súvislosti s liečbou NSAID boli hlásené retencia tekutín, hypertenzia a edémy.

Klinické štúdie naznačili, že používanie ibuprofenu, najmä vo vysokých dávkach (2 400 mg denne) môže byť spojené s malým zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických udalostí (napríklad infarkt myokardu alebo mozgová príhoda). Epidemiologické štúdie celkovo nenaznačujú, že by nízke dávky ibuprofenu (napr. < 1 200 mg denne) boli spojené so zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických udalostí.

Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym zlyhaním srdca (triedy II – IIINYHA), diagnostikovaným ischemickým ochorením srdca, ochorením periférnych artérií alebo cerebrovaskulárnym ochorením majú byť liečení ibuprofenom len po dôkladnom zvážení a nemajú sa používať vysoké dávky (2 400 mg denne).

Pred začatím dlhodobej liečby u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik kardiovaskulárnych udalostí (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie) je potrebné dôsledné zváženie, najmä v prípade, že sú potrebné vysoké dávky ibuprofenu (2 400 mg/denne).

Kožné reakcie

V súvislosti s liečbou NSAID boli veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie (pozri časť 4.8), a to exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza, niektoré z nich fatálne. Zdá sa, že najvyššie riziko je na začiatku liečby; väčšina z nich sa objavila v prvom mesiaci liečby. PROFEBUN 20 mg/ml perorálna suspenzia sa musí vysadiť pri prvom výskyte kožných vyrážok, mukóznych lézií alebo iných prejavov hypersenzitivity.

Výnimočne môže byť varicella zdrojom závažných komplikácií infekcií kože a mäkkých tkanív.

V súčasnosti nie je možné vylúčiť úlohu NSAID v zhoršení týchto infekcií. Preto sa v prípade varicelly odporúča vyhnúť liečbe ibuprofenom.

Respiračné účinky

U pacientov trpiacich bronchiálnou astmou alebo alergickým ochorením alebo s anamnézou týchto ochorení môže nastať bronchospazmus.

Hypersenzitívne reakcie

Závažné akútne hypersenzitívne reakcie (napr. anafylaktický šok) sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Pri prvých prejavoch alergických reakcií po užití/podaní ibuprofenu sa musí liečba vysadiť. Podľa toho, ako si to zdravotný stav vzhľadom na príznaky vyžaduje, musia byť pod dohľadom odborníka začaté požadované opatrenia.

Hematologické účinky

Ibuprofen môže dočasne inhibovať agregáciu trombocytov. Pacienti s poruchami krvnej zrážavosti musia byť preto starostlivo sledovaní.

Pri dlhodobom používaní ibuprofenu sú potrebné pravidelné kontroly funkcie pečene a obličiek, ako aj krvného obrazu.

Dlhodobé užívanie analgetík

Dlhodobé užívanie akéhokoľvek typu analgetík na bolesť hlavy môže stav zhoršiť. Ak k tejto situácii dôjde alebo je na ňu podozrenie, musí sa konzultovať s lekárom a liečba sa má prerušiť. Diagnóza bolesti hlavy z nadmerného užívania liekov (Medication Overuse Headache, MOH) je pravdepodobná u pacientov, ktorí majú častú alebo dennú bolesť hlavy napriek (alebo kvôli) pravidelnému užívaniu liekov proti bolesti hlavy.

Infekcie a nákazy

NSAID je potrebné užívať s opatrnosťou, keďže môžu maskovať symptómy horúčky a zápalu u pacientov s infekciou (pozri časť 4.3).

Porucha funkcie obličiek

Všeobecne môže návykové používanie analgetík, najmä ak sa užíva viacero analgetík v kombinácii, spôsobiť trvalé poškodenie obličiek s rizikom zlyhania obličiek (analgetická nefropatia).

Existuje riziko poškodenia obličiek u dehydratova­ných detí.

Maltitol

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy nesmú užívať tento liek. Môže mať mierny laxatívny účinok. Kalorická hodnota je 2,3 kcal/g maltitolu (alebo isomaltitolu).

Sodík

Tento liek obsahuje 0,16 mmol (3,8 mg) sodíka na mililiter. Toto je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s nízkym obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Ibuprofen sa nesmie užívať v kombinácii s nasledovnými liečivami:

Kyselina acetylsalicylová: Súbežné podávanie ibuprofenu a kyseliny acetylsalicylovej sa neodporúča z dôvodu možných zvýšených nežiaducich účinkov.

Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofen môže pri súčasnom dávkovaní kompetitívne inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov. Hoci existujú nejasnosti s ohľadom na extrapoláciu týchto údajov na klinickú situáciu, nedá sa vylúčiť možnosť, že pravidelné, dlhodobé používanie ibuprofenu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej. V prípade príležitostného používania ibuprofenu sa žiaden klinicky relevantný účinok nepovažuje za pravdepodobný (pozri časť 5.1).

Iné NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2: je potrebné sa vyhnúť súbežnému používaniu dvoch alebo viacerých NSAID, keďže to môže zvýšiť riziko nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).

Ibuprofen sa má užívať s opatrnosťou s nasledujúcimi liekmi: Fenytoín: Súbežné užívanie ibuprofenu s liekmi obsahujúcimi fenytoín môže zvýšiť sérové hladiny fenytoínu. Kontrola sérových hladín fenytoínu sa pri správnom používaní zvyčajne nevyžaduje (maximálne po dobu 4 dní).

Antihypertenzíva (ACE inhibítory, blokátory beta-receptorov alebo angiotenzínu-II) a diuretiká: NSAID môžu znížiť účinok týchto liekov. U niektorých pacientov so zhoršenou funkciou obličiek (napr.

u dehydrovaných pacientov alebo starších pacientov so zhoršenou funkciou obličiek) môže mať súbežné podávanie inhibítora ACE, beta-blokátora alebo antagonistov angiotenzínu II a látok, ktoré inhibujú cyklooxygenázu, za následok ďalšie zhoršenie funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto sa má kombinácia podávať opatrne, predovšetkým u starších pacientov. Pacienti majú byť adekvátne hydratovaní a je potrebné zvážiť sledovanie funkcie obličiek po začatí súbežnej liečby a potom v pravidelných intervaloch.

Diuretiká môžu zvyšovať riziko nefrotoxicity NSAID.

Srdcové glykozidy, ako je digoxín: NSAID môžu zvýšiť riziko zlyhania srdca, znížiť GFR a zvýšiť hladinu glikozidu v plazme. Súbežné užívanie ibuprofenu s liekmi obsahujúcimi digoxín môže zvýšiť sérové hladiny digoxínu. Kontrola sérových hladín digoxínu sa pri správnom používaní zvyčajne nevyžaduje (maximálne po dobu 4 dní).

Lítium: Existujú dôkazy o potenciálnom zvýšení hladiny lítia v plazme. Kontrola lítia v sére nie je pri správnom užívaní (maximálne po dobu 4 dní) zvyčajne požadovaná.

Probenecid a sulfinpyrazón: Lieky, ktoré obsahujú probenecid alebo sulfinpyrazón, môžu oneskoriť vylučovanie ibuprofenu.

Draslík šetriace diuretiká: Súbežné podávanie ibuprofenu a draslík šetriacich diuretík môže viesť k hyperkaliémii (je odporúčaná kontrola sérového draslíka).

Metotrexát: Existujú dôkazy o potenciálnom zvýšení plazmatických hladín metotrexátu. Podávanie ibuprofenu do 24 hodín pred alebo po podaní metotrexátu môže viesť k zvýšeným koncentráciám metotrexátu a zvýšeniu jeho toxického účinku.

Sulfonylmočovina: Klinické testy preukázali interakcie medzi NSAID a antidiabetikami (deriváty sulfonylmočoviny). Hoci interakcie medzi ibuprofenom a derivátmi sulfonylmočoviny sa dosiaľ nepopísali, preventívne sa pri súbežnom užívaní odporúča kontrola hodnôt glukózy v krvi.

Chinolónové antibiotiká: Štúdie na zvieratách ukazujú, že NSAID môžu zvyšovať riziko kŕčov v súvislosti s chinolónovými antibiotikami. Pacienti užívajúci NSAID a chinolóny môžu vykazovať zvýšené riziko vzniku kŕčov.

Inhibítory CYP 2C9: Súbežné podávanie ibuprofenu s inhibítormi CYP2C9 môže mať za následok zvýšenie expozície ibuprofenu (substrát CYP2C9). V štúdii s vorikonazolom a flukonazolom (inhibítormi CYP2C9) sa preukázalo zvýšenie expozície S (+) ibuprofenu približne o 80 – 100 %. Zníženie dávky ibuprofenu sa má zvážiť pri súbežnom podávaní silných inhibítorov CYP2C9, predovšetkým keď sa podáva vysoká dávka ibuprofenu buď s vorikonazolom alebo flukonazolom.

Kortikosteroidy: Zvýšené riziko gastrointestinálnej ulcerácie alebo krvácania (pozri časť 4.4). Antikoagulanciá: NSAID môžu zvýšiť účinok antikoagulancií, ako je heparín alebo jeho deriváty, antagonistov vitamínu K ako sú acenokumarol alebo warfarín a tzv. nových perorálnych antikoagulancií (non-vitamin-K antagonisty), ako rivaroxabán, apixabán alebo dabigatran (pozri časť 4.4).

Antiagregačné lieky a selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI):

Zvýšené riziko gastrointesti­nálneho krvácania (pozri časť 4.4).

Takrolimus: Možné zvýšenie rizika nefrotoxicity pri súbežnom podávaní s takrolimom.

Cyklosporín: Zvýšené riziko nefrotoxicity.

Mifepristón: NSAID sa nemajú podávať 8–12 dní po podaní mifepristónu, pretože NSAID môžu znižovať účinok mifepristónu.

Zidovudín: pri súbežnom podávaní je zvýšené riziko hematologickej toxicity. Existuje zvýšené riziko hemartróz a hematómu u HIV+ hemofilikov, ktorí užívajú súbežnú liečbu zidovudínom a ibuprofenom.

Alkohol

Súbežné požívanie alkoholu môže zosilniť nežiaduce účinky spôsobené NSAID, zvlášť v súvislosti s gastrointes­tinálnym traktom alebo centrálnym nervovým systémom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže nepriaznivo ovplyvňovať graviditu a/alebo vývoj embrya alebo plodu. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko spontánneho potratu, malformácií srdca a gastroschízy po používaní inhibítorov syntézy prostaglandínov v ranom štádiu gravidity. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej ako 1%, až na približne 1,5%. Existuje predpoklad, že riziko sa zvyšuje úmerne s dávkou a trvaním liečby. U zvierat sa preukázalo, že podávanie inhibítora syntézy prostaglandínov spôsobuje zvýšenie pre- a postimplantačnej straty a embryo-fetálnej letality. Okrem toho sa u zvierat, ktoré dostávali počas organogenézy inhibítor syntézy prostaglandínov, zaznamenala zvýšená incidencia rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych.

Ak to nie je nevyhnutné, ibuprofen sa nemá podávať počas prvého a druhého trimestra gravidity. Ak ibuprofen užíva žena, ktorá sa snaží otehotnieť alebo žena v prvom alebo druhom trimestri gravidity, je nutné, aby užívala čo najnižšie dávky a aby liečba trvala čo najkratšie.

V priebehu tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť plod nasledujúcim stavom:

• kardiopulmonálnej toxicite (s predčasným uzáverom ductus arteriosus a pulmonálnou hypertenziou);
• renálnej dysfunkcii, ktorá môže progredovať do zlyhania obličiek s oligohydram­niónom; matku a novorodenca na konci gravidity:
• možnému predĺženiu času krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť dokonca aj pri veľmi nízkych dávkach;
• inhibícii kontrakcií maternice, ktoré majú za následok oneskorený alebo predĺžený pôrod. V dôsledku toho je ibuprofen kontraindikovaný počas tretieho trimestra gravidity (pozri časť4.3).

Dojčenie

Len malé množstvá ibuprofenu a jeho metabolitov prechádzajú do materského mlieka. Pretože nie sú dosiaľ známe žiadne škodlivé účinky na dojča, počas krátkodobého užívania ibuprofenu v odporúčaných dávkach pri bolesti alebo horúčke nie je zvyčajne potrebné prerušiť dojčenie.

Aj napriek tomu, sa však ibuprofen nemá používať u dojčiacich žien, pokiaľ možný prínos nepreváži potenciálne riziká u novorodencov alebo dojčiat.

Fertilita

Existuje dôkaz, že lieky, ktoré inhibujú cyklooxygenázu/syn­tézu prostaglandínov môžu mať negatívny vplyv na plodnosť žien vzhľadom na ich účinok na ovuláciu. Tento účinok je reverzibilný po prerušení liečby.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri dodržaní odporúčaných dávok ako aj dĺžky liečby nemá tento liek žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak výskyt významných nežiaducich účinkov, ako sú poruchy videnia, závraty alebo únava (pozri časť 4.8), môže ovplyvniť reaktivitu a schopnosť viesť vozidlá a (alebo) obsluhovať stroje. Ak sa tieto nežiaduce účinky u pacientov objavia, pacienti nemajú viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Zoznam nasledujúcich nežiaducich účinkov pozostáva zo všetkých nežiaducich účinkov, ktoré sa objavili počas liečby ibuprofenom, aj tých, ktoré sa vyskytovali pri dlhodobej liečbe s vysokými dávkami u pacientov s reumatizmom. Uvedené frekvencie, ktoré presahujú veľmi zriedkavé hlásenia, sa vzťahujú na krátkodobé používanie denných dávok až do maximálnej dávky 1 200 mg ibuprofenu vo forme perorálnych liekových foriem a maximálne 1 800 mg pre čapíky.

V rámci nasledujúcich nežiaducich reakcií sa musí vziať do úvahy, že sú väčšinou závislé od dávky a môžu sa individuálne značne líšiť.

Najčastejšie pozorované nežiaduce účinky sú gastrointestinálne. Peptické vredy, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie – niekedy fatálne, najmä u starších osôb, sa môžu vyskytnúť (pozri časť 4.4). Po podaní ibuprofenu bola zaznamenaná nevoľnosť, vracanie, hnačka, nadúvanie, zápcha, dyspepsia, bolesti brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, exacerbácia kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často bola pozorovaná gastritída.

V súvislosti s liečbou NSAID boli hlásené opuchy, hypertenzia a srdcové zlyhanie.

Klinické štúdie naznačujú, že používanie ibuprofenu, predovšetkým vo vysokých dávkach (2 400 mg denne), môže byť spojené s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarktu myokardu alebo mozgovej príhody) (pozri časť 4.4).

Počas liečby ibuprofenom boli zaznamenané nasledovné hypersenzitívne reakcie:

• nešpecifické alergické reakcie a anafylaxia
• reaktivita dýchacích ciest, napr. astma, zhoršenie astmy, bronchospazmus, dýchavičnosť
• rôzne kožné reakcie, napr. svrbenie, urtikária, angioedém a zriedkavo exfoliatívne a bulózne dermatózy (vrátane epidermálnej nekrolýzy a multiformného erytému).

V súvislosti so systematickým užívaním NSAID bola zaznamenaná exacerbácia zápalov vyvolaných infekciou (napr. rozvoj nekrotizujúcej fasciitídy). Toto možno pripísať mechanizmu účinku NSAID.

Ak sa počas užívania ibuprofenu objavia prejavy infekcie, alebo sa zhoršia, pacientovi sa odporúča neodkladne navštíviť svojho lekára. Je potrebné zvážiť antiinfekčnú liečbu.

Pri dlhodobom užívaní je potrebné pravidelne kontrolovať krvný obraz.

Pacienti by mali byť poučení, aby pri prvých príznakoch alergickej reakcie prerušili užívanie lieku a ihneď to konzultovali s lekárom.

Pacient by mal byť poučený, aby prerušil užívanie lieku a bezodkladne navštívil lekára v prípade výskytu silnej bolesti v hornej časti brucha alebo melény alebo vracania krvi.

Nasledujúci zoznam nežiaducich účinkov sa týka osôb užívajúcich ibuprofen v OTC dávkach, pri krátkodobom užívaní. Pri liečbe chronických ochorení, pri dlhodobej liečbe, môže dôjsť k ďalším nežiaducim účinkom.

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je definovaná použitím nasledujúcej konvencie:

veľmi časté: > 1/10 časté: > 1/100 až < 1/10

menej časté: > 1/1 000 až < 1/100 zriedkavé: > 1/10 000 až < 1/1 000

neznáme: nemožno odhadnúť z dostupných údajov

V každej skupine frekvencií sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.

• 1 Mechanizmus patogenézy liekmi vyvolanej aseptickej meningitídy nie je úplne známy. Avšak dostupné dáta týkajúce sa aseptickej meningitídy súvisiacej s NSAID poukazujú na imunitnú reakciu (z dôvodu časového vzťahu s užívaním liečiva a vymiznutím príznakov po jeho vysadení). Jednotlivé prípady príznakov aseptickej meningitídy (ako je stuhnutá šija, bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, horúčka alebo porucha orientácie) sa pozorovali v priebehu liečby ibuprofenom u pacientov s existujúcimi autoimunitnými poruchami (ako napr. systémový lupus erythematosus alebo zmiešaná choroba spojivového tkaniva).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na |národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky predávkovania sa môžu vyskytnúť u detí, ktoré užili viac ako 400 mg/kg telesnej hmotnosti. U dospelých je odpoveď na dávku menej jednoznačná. Polčas rozpadu pri predávkovaní je 1,5–3 hodiny.

Príznaky predávkovania

U väčšiny pacientov, ktorí užijú klinicky významné množstvo NSAID, sa objavuje hlavne nevoľnosť, vracanie, bolesť v epigastriu, alebo zriedkavejšie hnačka. Tinnitus, bolesti hlavy a gastrointestinálne krvácanie sú taktiež možné. V prípadoch závažnejších otráv možno pozorovať toxicitu v centrálnom nervovom systéme, prejavujúcu sa ako závrat, ospalosť, ojedinele excitácia a dezorientácia alebo kóma. U pacientov možno pozorovať občasný výskyt kŕčov. Pri vážnejších otravách môže nastať metabolická acidóza a protrombínový čas/INR môže byť predĺžený, pravdepodobne v dôsledku ovplyvnenia funkcií cirkulujúcich faktorov krvného zrážania. Je možný výskyt akútneho zlyhania obličiek a poškodenia pečene. Je možná exacerbácia astmy u astmatikov. Okrem toho hypotenzia, respiračná depresia a cyanóza sú taktiež možné.

Liečba predávkovania

Neexistuje žiadne špecifické antidotum.

Liečba by mala byť symptomatická a podporná a zahrňujúca udržiavanie priechodnosti dýchacích ciest a monitorovania srdcových a životných funkcií, kým stav pacienta nebude stabilizovaný. Ak sa pacient dostaví v priebehu 1 hodiny po požití potenciálne toxického množstva, zvážte perorálne podanie aktívneho uhlia alebo výplach žalúdka. Ak už došlo k vstrebaniu ibuprofenu, je možné zvážiť podanie alkalických látok na zvýšenie exkrécie ibuprofenu močom. V prípade častých alebo dlhších kŕčov je potrebné tieto liečiť intravenózne podávaným diazepamom alebo lorazepamom. V prípade astmy poskytnite bronchodilatanciá. V prípade potreby kontaktujte národné toxikologické informačné centrum.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: nesteroidové antiflogistiká a antireumatiká, deriváty kyseliny propiónovej ATC kód: M01A E01

Mechanizmus účinku

Ibuprofen je derivát propiónovej kyseliny, nesteroidové antiflogistikum, ktorý má analgetické, antipyretické a protizápalové vlastnosti. Ibuprofen inhibuje syntézu prostaglandínov, a reverzibilne inhibuje agregáciu krvných doštičiek.

Farmakodynamické účinky

Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofen môže inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu krvných doštičiek, keď sa podávajú súčasne. V jednej štúdii, keď sa jednorazová dávka ibuprofenu 400 mg užila buď 8 hodín pred podaním kyseliny acetylsalicylovej s okamžitým uvoľňovaním (81 mg) alebo v priebehu 30 minút po jej podaní, sa účinok na tvorbu tromboxánu alebo na agregáciu krvných doštičiek znížil. Avšak vzhľadom na neistoty týkajúce sa extrapolácie týchto údajov na klinickú situáciu nemožno vylúčiť, že pravidelné, dlhodobé užívanie ibuprofenu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkych dávok kyseliny acetylsalicylovej. Pri občasnom užívaní ibuprofenu nemožno žiadny klinicky významný účinok považovať za pravdepodobný, (pozri časť 4.5).

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Klinické štúdie boli uskutočnené najmä u detí s bolesťou po zubnom zákroku, so zápalom stredného ucha, s bolesťou v krku, bolesťou hlavy/migrénou, pooperačnou bolesťou, rovnako ako bolesťou spôsobenou poranením mäkkých tkanív. Boli tiež uskutočnené klinické štúdie u detí s horúčkou.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

U detí sa neuskutočnili žiadne špeciálne farmakokinetické štúdie. Literárne údaje potvrdzujú, že absorpcia, metabolizmus a eliminácia ibuprofenu u detí prebiehajú rovnakým spôsobom ako u dospelých.

Absorpcia

Pri perorálnom podaní je ibuprofen čiastočne absorbovaný v žalúdku a následne úplne absorbovaný v tenkom čreve, maximálna koncentrácia v sére nastáva po 1–2 hodinách po perorálnom podaní liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním.

Distribúcia

Ibuprofen je rýchlo distribuovaný po celom tele. Väzba na plazmatické bielkoviny je približne 99%.

Biotransformácia

Ibuprofen sa metabolizuje v pečeni (hydroxylácia, karboxylácia, konjugácia) na farmakologické neaktívne metabolity.

Eliminácia

Po pečeňovom metabolizme sú farmakologicky neaktívne metabolity úplne odstránené, ato najmä prostredníctvom obličiek (90%), ako aj žlčou. Eliminačný polčas ibuprofenu je u zdravých dobrovoľníkov, ako aj u pacientov, ktorí trpia chorobami pečene alebo obličiek, 1,8 až 3,5 hodiny.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Subchronická a chronická toxicita ibuprofenu sa v pokusoch na zvieratách prejavovala predovšetkým léziami a ulceráciami v gastrointes­tinálnom trakte. Ibuprofen nevykazoval žiadny klinicky významný dôkaz o mutagénnom potenciáli v in vitro a in vivo štúdiách. V štúdiách u potkanov a myší sa nezistil žiadny dôkaz o karcinogénnych účinkoch ibuprofenu. Ibuprofen inhiboval ovuláciu u králikov a vyvolal poruchy implantácie u rôznych živočíšnych druhov (králik, potkan, myš). V experimentálnych štúdiách u potkanov a králikov sa preukázalo, že ibuprofen prechádza cez placentu. Po podaní dávok toxických pre matku sa pozoroval zvýšený výskyt malformácií (defektov ventrikulárneho septa) u potomstva potkanov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

benzoan sodný (E211)

bezvodná kyselina citrónová (E330)

citronan sodný (E331)

sodná soľ sacharínu (E954)

chlorid sodný

hypromelóza 15 cP (E464)

xantánová guma

tekutý maltitol (E965)

glycerol (E422)

jahodová príchuť (obsahujúca látky identické s prírodnými príchuťami, prírodné aromatické prípravky, kukuričný maltodextrín, trietylcitrát (E1505), propylénglykol (E1520) a benzylalkohol) čistená voda.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

Po prvom otvorení fľaše: 6 mesiacov pri uchovávaní fľaše pri teplote nižšej ako 25 °C.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek pred otvorením nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

• 1. PET (polyetylén tereftalát ) fľaška jantárovej farby s obsahom 100, 150 alebo 200 ml so skrutkovacím uzáverom s detskou poistkou, ktorý pozostáva z viečka z polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE) a zátky z polyetylénu s nízkou hustotou (LPDE).

• 2. Balenie obsahuje dávkovaciu striekačku o objeme 5 ml odstupňovanú po 0,25 ml dielikoch, striekačku tvorí piest z vysokohustotného polyetylénu a polypropylénová trubička.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Obsah uzatvorenej fľašky pred použitím dôkladne pretrepte.

Po každom použití umyte dávkovaciu striekačku teplou vodou a nechajte vyschnúť.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku musí byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PharmaSwiss Česká republika s.r.o.

Jankovcova 1569/2c

170 00 Praha 7

Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

07/0090/17-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:

Dátum posledného predĺženia: