Ibuprofen Nutra Essential 200 mg perorálna suspenzia vo vrecku - súhrnné informácie

Profebun 200 mg perorálna suspenzia vo vrecku

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každé jednodávkové vrecko obsahuje 200 mg ibuprofenu v 10 ml perorálnej suspenzie.

Jeden ml perorálnej suspenzie obsahuje 20 mg ibuprofenu.

Pomocné látky so známym účinkom

Roztok maltitolu (5 000,0 mg/vrecko)

Sodík (35,84 mg, čo zodpovedá 1,56 mmol/vrecko)

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálna suspenzia vo vrecku

Biela alebo takmer biela, viskózna suspenzia bez cudzorodých látok s charakteristickou jahodovou príchuťou.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Krátkodobá symptomatická liečba:

• miernej až stredne silnej bolesti
• horúčky

Profebun 200 mg je indikovaný deťom vo veku 6–11 rokov s telesnou hmotnosťou od 20 kg do 39 kg ako aj u dospelých a dospievajúcich od 12 rokov s telesnou hmotnosťou > 40 kg.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Pediatrická populácia

Dávka ibuprofenu závisí od telesnej hmotnosti a veku dieťaťa.

U detí je odporúčaná denná dávka ibuprofenu 20–30 mg/kg telesnej hmotnosti rozdelená do 3–4 dávok.

Deti vo veku menej ako 6 rokov a/alebo s telesnou hmotnosťou menej ako 20 kg:

Vzhľadom na vysoký obsah liečiva v jednom vrecku nie je tento liek vhodný pre deti vo veku menej ako šesť rokov a/alebo s telesnou hmotnosťou menej ako 20 kg.

Deti vo veku 6–11 rokov s telesnou hmotnosťou od 20 kg do 39 kg a dospievajúci od 12 rokov s telesnou hmotnosťou >40 kg a dospelí:

Ak je to potrebné, dávky musia byť podávané približne každých 6 až 8 hodín.

Ak je potrebné užívať tento liek dlhšie ako 3 dni, alebo sa symptómy zhoršia, obráťte sa na lekára.

Ak je u dospelých potrebné užívať tento liek dlhšie ako 3 dni v prípade horúčky alebo viac ako 4 dni pri liečbe bolesti, alebo ak sa symptómy zhoršia, obráťte sa na lekára.

Nežiaduce účinky možno minimalizovať podávaním najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšej doby potrebnej na kontrolu príznakov (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania. Pacientom so závažnou poruchou funkcie obličiek je však ibuprofen kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Porucha funkcie pečene

Pri miernej a stredne závažnej poruche funkcie pečene sa úprava dávkovania nevyžaduje. Pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene je však ibuprofen kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Pacientom s citlivým žalúdkom sa odporúča užívanie Profebun 200 mg počas jedla.

Profebun 200 mg sa užíva priamo z vrecka a má sa zapiť pohárom vody.

Pred použitím vrecko dobre postláčajte.

Pre viac informácii, pozri časť 6.6

4.3 Kontraindikácie

• precitlivenosť na ibuprofen alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• pacienti, u ktorých sa v minulosti vyskytli reakcie precitlivenosti (napr. astma, rinitída, angioedém alebo urtikária), spôsobené kyselinou acetylsalicylovou alebo inými nesteroidovými protizápalovými liečivami (NSAID).
• neobjasnené poruchy krvotvorby.
• cerebrovaskulárne alebo iné aktívne krvácanie.
• aktívny peptický vred alebo anamnéza rekurentného peptického vredu/hemorágie (dva alebo viac prípadov potvrdeného vzniku vredov alebo krvácania).
• anamnéza gastrointesti­nálneho(GI) krvácania alebo perforácie v súvislosti s predchádzajúcou liečbou NSAID.
• závažné zlyhávanie pečene alebo obličiek alebo závažné zlyhávanie srdca (trieda IV NYHA) (pozri časť 4.4).
• ťažká dehydratácia (spôsobená vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín);
• posledný trimester gravidity (pozri časť 4.6).
• vzhľadom na vysoký obsah liečiva v jednom vrecku, nie je tento liek vhodný pre deti vo veku do 6 rokov a/alebo s telesnou hmotnosťou menej ako 20 kg.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať užívaním najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšej doby potrebnej na zvládnutie príznakov (pozri gastrointestinálne účinky a kardiovaskulárne riziká).

Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov s nasledujúcimi stavmi:

• Systémový lupus erythematosus a zmiešané ochorenie spojivového tkaniva vzhľadom na zvýšené riziko aseptickej meningitídy (pozri časť 4.8).
• Dedičná porucha metabolizmu porfyrínu (napr. akútna intermitentná porfýria).
• Gastrointestinálne poruchy alebo chronické zápalové črevné ochorenia (ulcerózna kolitída a Crohnova choroba) v anamnéze (pozri časť 4.8).
• Hypertenzia a (alebo) mierne až stredne závažné zlyhávanie srdca ako zadržiavanie tekutín a edém hlásené v súvislosti s liečbou NSAID.
• Porucha funkcie obličiek, keďže sa môže ešte zhoršiť (pozri časť 4.3 a 4.8).
• Dysfunkcia pečene (pozri časť 4.3 a 4.8).
• Bezprostredne po väčších chirurgických zákrokoch.
• Alergická rinitída, nosové polypy alebo chronická obštrukčná choroba pľúc, pretože títo pacienti majú zvýšené riziko alergickej reakcie. Môžu sa objaviť ako astmatické záchvaty (takzvaná analgetická astma), Quinckeho edém alebo urtikária.
• Alergické reakcie na iné liečivá v minulosti vzhľadom na zvýšené riziko týchto alergických reakcií aj po použití ibuprofenu.

Starší pacienti:

Starší pacienti majú zvýšenú frekvenciu výskytu nežiaducich reakcií na NSAID, najmä gastrointesti­nálneho krvácania a perforácie, ktoré môžu byť fatálne.

Iné NSAID

Je potrebné vyhnúť sa podávaniu Profebunu 200 mg, súbežne s inými NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 (pozri časť 4.5).

Gastrointestinálne účinky

Gastrointestinálne krvácanie, tvorba vredov a perforácia, ktoré môžu byť fatálne, boli hlásené u všetkých NSAID kedykoľvek v priebehu liečby, s alebo bez akýchkoľvek varovných príznakov alebo predchádzajúcich závažných gastrointesti­nálnych príhod.

Riziko gastrointesti­nálneho krvácania, tvorby vredov alebo perforácie sa zvyšuje so zvyšujúcou sa dávkou NSAID, u pacientov s anamnézou vredovej choroby, najmä ak bola komplikovaná krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších pacientov. Títo pacienti majú začať liečbu najnižšou možnou dávkou. U týchto pacientov je potrebné zvážiť kombinovanú liečbu s ochrannými látkami (napr. misoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) a taktiež u pacientov užívajúcich súbežne nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej alebo iné lieky, u ktorých sa predpokladá, že zvyšujú gastrointestinálne riziko (pozri nižšie a časť 4.5).

Pacienti s gastrointes­tinálnou toxicitou v anamnéze, najmä starší pacienti, majú hlásiť všetky neobvyklé abdominálne príznaky (najmä krvácanie z gastrointes­tinálneho traktu), predovšetkým v začiatočných štádiách liečby.

Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov liečených súbežne liekmi, ktoré by mohli zvyšovať riziko tvorby vredov alebo krvácania, akými sú perorálne kortikosteroidy, perorálne a parenterálne antikoagulanciá (ako sú heparín alebo jeho deriváty, antagonisty vitamínu K ako sú acenokumarol alebo warfarín, a tzv. nové perorálne antikoagulanciá (non-vitamin-K antagonists), ako je napríklad rivaroxabán, apixabán alebo dabigatrán), selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu alebo antiagregačné lieky (ako je napr. kyselina acetylsalicylová) (pozri časť 4.5).

Ak sa u pacientov liečených ibuprofenom objaví gastrointestinálne krvácanie alebo tvorba vredov, liek sa musí vysadiť.

NSAID sa majú podávať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou gastrointesti­nálnych ochorení (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), pretože by mohlo dôjsť k exacerbácii týchto ochorení (pozri časť 4.8).

Kardiovaskulárne a cerebrovaskuláme účinky

Opatrnosť (konzultácia s lekárom alebo lekárnikom) je potrebná pred začatím liečby u pacientov

s anamnézou hypertenzie a/alebo srdcového zlyhávania, pretože v súvislosti s liečbou NSAID boli hlásené retencia tekutín, hypertenzia a edémy.

Klinické štúdie naznačili, že používanie ibuprofenu, najmä vo vysokých dávkach (2 400 mg denne) môže byť spojené s malým zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických udalostí (napríklad infarkt myokardu alebo mozgová príhoda). Epidemiologické štúdie celkovo nenaznačujú, že by nízke dávky ibuprofenu (napr. < 1 200 mg denne) boli spojené so zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických udalostí.

Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym zlyhávaním srdca (triedy II – IIINYHA), diagnostikovanou ischemickou chorobou srdca, ochorením periférnych artérií alebo cerebrovaskulárnym ochorením majú byť liečení ibuprofenom len po dôkladnom zvážení a nemajú sa používať vysoké dávky (2 400 mg denne).

Pred začatím dlhodobej liečby u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik kardiovaskulárnych udalostí (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie) je potrebné dôsledné zváženie, najmä v prípade, ak sú potrebné vysoké dávky ibuprofenu (2 400 mg/denne).

Kožné reakcie

V súvislosti s liečbou NSAID boli veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie (pozri časť 4.8), a to exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza, niektoré z nich fatálne. Zdá sa, že najvyššie riziko je na začiatku liečby; väčšina z nich sa objavila v prvom mesiaci liečby. Profebun 200 mg sa musí vysadiť pri prvom výskyte kožných vyrážok, mukóznych lézií alebo iných prejavov hypersenzitivity.

Výnimočne môže byť varicella zdrojom závažných komplikácií infekcií kože a mäkkých tkanív.

V súčasnosti nie je možné vylúčiť úlohu NSAID v zhoršení týchto infekcií. Preto sa v prípade varicelly odporúča vyhnúť liečbe ibuprofenom.

Respiračné účinky

U pacientov s bronchiálnou astmou alebo alergickým ochorením alebo s anamnézou týchto ochorení môže nastať bronchospazmus.

Hypersenzitívne reakcie

Závažné akútne hypersenzitívne reakcie (napr. anafylaktický šok) sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Pri prvých prejavoch alergických reakcií po užití/podaní ibuprofenu sa musí liečba ukončiť. Podľa toho, ako si to zdravotný stav vzhľadom na príznaky vyžaduje, musia byť pod dohľadom odborníka začaté požadované opatrenia.

Hematologické účinky

Ibuprofen môže dočasne inhibovať agregáciu trombocytov. Pacienti s poruchami krvnej zrážavosti musia byť preto starostlivo sledovaní.

Pri dlhodobom používaní ibuprofenu sú potrebné pravidelné kontroly funkcie pečene a obličiek, ako aj krvného obrazu.

Bolesť hlavy z nadmerného užívania liekov

Dlhodobé užívanie akéhokoľvek typu analgetík na bolesť hlavy môže stav zhoršiť. Ak k tejto situácii dôjde alebo je na ňu podozrenie, musí sa konzultovať s lekárom a liečba sa má prerušiť. Diagnóza bolesti hlavy z nadmerného užívania liekov (Medication Overuse Headache, MOH) je pravdepodobná u pacientov, ktorí majú častú alebo dennú bolesť hlavy napriek (alebo kvôli) pravidelnému užívaniu liekov proti bolesti hlavy.

Infekcie a nákazy

NSAID je potrebné užívať s opatrnosťou, keďže môžu maskovať symptómy horúčky a zápalu u pacientov s infekciou (pozri časť 4.3).

Porucha funkcie obličiek

Všeobecne môže návykové používanie analgetík, najmä ak sa užíva viacero analgetík v kombinácii, spôsobiť trvalé poškodenie obličiek s rizikom zlyhania obličiek (analgetická nefropatia).

Existuje riziko poškodenia obličiek u dehydratovaných detí a dospievajúcich.

Maltitol

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy nesmú užívať tento liek. Môže mať mierny laxatívny účinok. Kalorická hodnota je roztoku maltitolu 2,3 kcal/g.

Sodík

Tento liek obsahuje 1.56 mmol (35.84 mg) sodíka v 200 mg dávke (1 vrecko). Má sa vziať do úvahy u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Ibuprofen sa nesmie užívať v kombinácii s nasledovnými liečivami:

Iné NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2: je potrebné sa vyhnúť súbežnému používaniu dvoch alebo viacerých NSAID, keďže to môže zvýšiť riziko nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).

Kyselina acetylsalicylová: Súbežné podávanie ibuprofenu a kyseliny acetylsalicylovej sa neodporúča z dôvodu možných zvýšených nežiaducich účinkov.

Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofen môže pri súbežnom dávkovaní kompetitívne inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov. Hoci existujú nejasnosti s týkajúce sa extrapolácie týchto údajov v klinickej praxi, nedá sa vylúčiť možnosť, že pravidelné, dlhodobé používanie ibuprofenu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej. V prípade príležitostného používania ibuprofenu sa klinicky relevantný účinok nepovažuje za pravdepodobný (pozri časť 5.1).

Ibuprofen sa má užívať s opatrnosťou s nasledujúcimi liekmi:

Fenytoín: Súbežné užívanie ibuprofenu s liekmi obsahujúcimi fenytoín môže zvýšiť sérové hladiny fenytoínu. Kontrola sérových hladín fenytoínu sa pri správnom používaní zvyčajne nevyžaduje (maximálne po dobu 3 dní).

Antihypertenzíva (ACE inhibítory, blokátory beta-receptorov alebo angiotenzínu-II) a diuretiká: NSAID môžu znížiť účinok týchto liekov. U niektorých pacientov so zhoršenou funkciou obličiek (napr. u dehydrovaných pacientov alebo starších pacientov so zhoršenou funkciou obličiek) môže mať súbežné podávanie inhibítora ACE, betablokátora alebo antagonistov angiotenzínu II a liečiv, ktoré inhibujú cyklooxygenázu, za následok ďalšie zhoršenie funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto sa má kombinácia podávať s opatrnosťou, predovšetkým u starších pacientov. Pacienti majú byť adekvátne hydratovaní a je potrebné zvážiť sledovanie funkcie obličiek po začatí súbežnej liečby a potom v pravidelných intervaloch.

Diuretiká môžu zvyšovať riziko nefrotoxicity NSAID.

Srdcové glykozidy, ako je digoxín: NSAID môžu zvýšiť riziko zlyhania srdca, znižovať glomerulárnu filtráciu a zvýšiť hladinu glykozidu v plazme. Súbežné užívanie ibuprofenu s liekmi obsahujúcimi digoxín môže zvýšiť sérové hladiny digoxínu. Kontrola sérových hladín digoxínu sa pri správnom používaní zvyčajne nevyžaduje (maximálne po dobu 3 dní).

Lítium: Existujú dôkazy o potenciálnom zvýšení hladiny lítia v plazme. Kontrola lítia v sére nie je pri správnom užívaní (maximálne po dobu 3 dní) zvyčajne požadovaná.

Probenecid a sulfinpyrazón: Lieky, ktoré obsahujú probenecid alebo sulfinpyrazón, môžu oneskoriť vylučovanie ibuprofenu.

Draslík šetriace diuretiká: Súbežné podávanie ibuprofenu a draslík šetriacich diuretík môže viesť k hyperkaliémii (je odporúčaná kontrola sérového draslíka).

Metotrexát: Existujú dôkazy o potenciálnom zvýšení plazmatických hladín metotrexátu. Podávanie ibuprofenu do 24 hodín pred alebo po podaní metotrexátu môže viesť k zvýšeným koncentráciám metotrexátu a zvýšeniu jeho toxického účinku.

Deriváty sulfonylmočoviny: Klinické testy preukázali interakcie medzi NSAID a antidiabetikami (deriváty sulfonylmočoviny). Hoci interakcie medzi ibuprofenom a derivátmi sulfonylmočoviny sa dosiaľ nepopísali, preventívne sa pri súbežnom užívaní odporúča kontrola hodnôt glukózy v krvi.

Chinolónové antibiotiká: Štúdie na zvieratách naznačujú, že NSAID môžu zvyšovať riziko kŕčov v súvislosti s chinolónovými antibiotikami. Pacienti užívajúci NSAID a chinolóny môžu vykazovať zvýšené riziko vzniku kŕčov.

Inhibítory CYP2C9: Súbežné podávanie ibuprofenu s inhibítormi CYP2C9 môže mať za následok zvýšenie expozície ibuprofenu (substrát CYP2C9). V štúdii s vorikonazolom a flukonazolom (inhibítormi CYP2C9) sa preukázalo zvýšenie expozície S (+) ibuprofenu približne o 80 – 100 %. Zníženie dávky ibuprofenu sa má zvážiť pri súbežnom podávaní silných inhibítorov CYP2C9, predovšetkým keď sa podáva vysoká dávka ibuprofenu buď s vorikonazolom alebo flukonazolom.

Kortikosteroidy: Zvýšené riziko gastrointestinálnej ulcerácie alebo krvácania (pozri časť 4.4).

Antikoagulanciá: NSAID môžu zvýšiť účinok antikoagulancií, ako je heparín alebo jeho deriváty, antagonistov vitamínu K ako sú acenokumarol alebo warfarín a tzv. nových perorálnych antikoagulancií (non-vitamin K antagonists), ako rivaroxabán, apixabán alebo dabigatrán (pozri časť 4.4).

Antiagregačné lieky a selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI):

Zvýšené riziko gastrointesti­nálneho krvácania (pozri časť 4.4).

Takrolimus: Možné zvýšenie rizika nefrotoxicity pri súbežnom podávaní s takrolimom.

Cyklosporín: Zvýšené riziko nefrotoxicity.

Mifepriston: NSAID sa nemajú podávať 8 – 12 dní po podaní mifepristonu, pretože NSAID môžu znižovať účinok mifepristonu.

Zidovudín: Pri súbežnom podávaní je zvýšené riziko hematologickej toxicity. Existuje zvýšené riziko hemartróz a hematómu u HIV+ hemofilikov, ktorí užívajú súbežnú liečbu zidovudínom a ibuprofenom.

Baklofén: Liečba ibuprofenom môže vyvolať toxický účinok baklofénu.

Ritonavir: Ritonavir môže zvýšiť plazmatické koncentrácie NSAID.

Aminoglykozidy: NSAID môžu znížiť vylučovanie aminoglykozidov.

Kaptopril: Experimentálne štúdie naznačujú, že ibuprofen inhibuje účinok kaptoprilu na exkréciu sodíka.

Cholestyramín: Pri súbežnom podávaní ibuprofenu a cholestyramínu sa absorpcia ibuprofenu oneskoruje a znižuje (25%). Lieky je potrebné podávať v niekoľkohodi­nových intervaloch.

Alkohol

Súbežné požívanie alkoholu môže zosilniť nežiaduce účinky spôsobené NSAID, zvlášť v súvislosti s gastrointes­tinálnym traktom alebo centrálnym nervovým systémom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže nepriaznivo ovplyvňovať graviditu a/alebo vývin embrya alebo plodu. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko spontánneho potratu, malformácií srdca a gastroschízy po používaní inhibítorov syntézy prostaglandínov v ranom štádiu gravidity. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej ako 1%, až na približne 1,5%. Existuje predpoklad, že riziko sa zvyšuje úmerne s dávkou a trvaním liečby. U zvierat sa preukázalo, že podávanie inhibítora syntézy prostaglandínov spôsobuje zvýšenie pre- a postimplantačnej straty a embryo-fetálnej letality. Okrem toho sa u zvierat, ktoré dostávali počas organogenézy inhibítor syntézy prostaglandínov, zaznamenala zvýšená incidencia rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych.

Ak to nie je nevyhnutné, ibuprofen sa nemá podávať počas prvého a druhého trimestra gravidity. Ak ibuprofen užíva žena, ktorá sa snaží otehotnieť alebo žena v prvom alebo druhom trimestri gravidity, je nutné, aby užívala čo najnižšie dávky a aby liečba trvala čo najkratšie.

V priebehu tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť plod:

• kardiopulmonálnej toxicite (s predčasným uzáverom ductus arteriosus a pulmonálnou hypertenziou);
• renálnej dysfunkcii, ktorá môže progredovať do zlyhania obličiek s oligohydram­niónom;

matku a novorodenca na konci gravidity:

• možnému predĺženiu času krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť dokonca aj pri veľmi nízkych dávkach;
• inhibícii kontrakcií maternice, ktoré majú za následok oneskorený alebo predĺžený pôrod.

V dôsledku toho je ibuprofen kontraindikovaný počas tretieho trimestra gravidity (pozri časť4.3).

Dojčenie

Len malé množstvá ibuprofenu a jeho metabolitov prechádzajú do materského mlieka. Pretože nie sú dosiaľ známe žiadne škodlivé účinky na dojča, počas krátkodobého užívania ibuprofenu v odporúčaných dávkach pri bolesti alebo horúčke nie je zvyčajne potrebné prerušiť dojčenie.

Fertilita

Existuje dôkaz, že lieky, ktoré inhibujú cyklooxygenázu/syn­tézu prostaglandínov môžu mať negatívny vplyv na plodnosť žien vzhľadom na ich účinok na ovuláciu. Tento účinok je reverzibilný po prerušení liečby.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri dodržaní odporúčaných dávok ako aj dĺžky liečby nemá tento liek žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Výskyt významných nežiaducich účinkov, ako sú poruchy videnia, závraty alebo únava (pozri časť 4.8), môže však ovplyvniť reaktivitu a schopnosť viesť vozidlá a/alebo obsluhovať 7

stroje. Ak sa tieto nežiaduce účinky u pacientov objavia, pacienti nemajú viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Zoznam nasledujúcich nežiaducich účinkov pozostáva zo všetkých nežiaducich účinkov, ktoré sa objavili počas liečby ibuprofenom, aj tých, ktoré sa vyskytovali pri dlhodobej liečbe vysokými dávkami u pacientov s reumatizmom. Uvedené frekvencie, ktoré presahujú veľmi zriedkavé hlásenia, sa vzťahujú na krátkodobé používanie denných dávok až do maximálnej dávky 1 200 mg ibuprofenu vo forme perorálnych liekových foriem a maximálne 1 800 mg pre čapíky.

V rámci nasledujúcich nežiaducich reakcií sa musí vziať do úvahy, že sú väčšinou závislé od dávky a môžu sa individuálne výrazne líšiť.

Najčastejšie pozorované nežiaduce účinky sú gastrointestinálne. Predovšetkým u starších pacientov sa môžu vyskytnúť peptické vredy, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie – niekedy fatálne (pozri časť 4.4). Po podaní ibuprofenu bola zaznamenaná nevoľnosť, vracanie, hnačka, nadúvanie, zápcha, dyspepsia, bolesti brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, exacerbácia kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často bola pozorovaná gastritída.

V súvislosti s liečbou NSAID boli hlásené opuchy, hypertenzia a srdcové zlyhanie.

Klinické štúdie naznačujú, že používanie ibuprofenu, predovšetkým vo vysokých dávkach (2 400 mg denne), môže byť spojené s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarktu myokardu alebo mozgovej príhody) (pozri časť 4.4).

Počas liečby ibuprofenom boli zaznamenané nasledovné hypersenzitívne reakcie:

• nešpecifické alergické reakcie a anafylaxia
• reaktivita dýchacích ciest, napr. astma, zhoršenie astmy, bronchospazmus, dýchavičnosť
• rôzne kožné reakcie, napr. svrbenie, urtikária, angioedém a zriedkavo exfoliatívne a bulózne dermatózy (vrátane epidermálnej nekrolýzy a multiformného erytému).

V súvislosti so systematickým užívaním NSAID bola zaznamenaná exacerbácia zápalov vyvolaných infekciou (napr. vznik nekrotizujúcej fasciitídy). Toto možno pripísať mechanizmu účinku NSAID.

Ak sa počas užívania ibuprofenu objavia prejavy infekcie, alebo sa zhoršia, pacientovi sa odporúča neodkladne navštíviť svojho lekára. Je potrebné zvážiť antiinfekčnú liečbu.

Pri dlhodobom užívaní je potrebné pravidelne kontrolovať krvný obraz.

Pacienti by mali byť poučení, aby pri prvých príznakoch alergickej reakcie prerušili užívanie lieku a ihneď to konzultovali s lekárom.

Pacient by mal byť poučený, aby prerušil užívanie lieku a bezodkladne navštívil lekára v prípade výskytu problémov so zrakom.

Pacient by mal byť poučený, aby prerušil užívanie lieku a bezodkladne navštívil lekára v prípade výskytu silnej bolesti v hornej časti brucha alebo melény alebo vracania krvi.

Nasledujúci zoznam nežiaducich účinkov sa týka osôb užívajúcich ibuprofen v dávkach odporúčaných bez lekárskeho predpisu, pri krátkodobom užívaní. Pri liečbe chronických ochorení, pri dlhodobej liečbe, môže dôjsť k ďalším nežiaducim účinkom.

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je definovaná použitím nasledujúcej konvencie:

veľmi časté: > 1/10 časté: > 1/100 až < 1/10

menej časté: > 1/1 000 až < 1/100 zriedkavé: > 1/10 000 až < 1/1 000

veľmi zriedkavé: < 1/10 000 neznáme: nemožno odhadnúť z dostupných údajov

V každej skupine frekvencií sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.

• 1 Mechanizmus patogenézy liekmi vyvolanej aseptickej meningitídy nie je úplne známy. Dostupné údaje týkajúce sa aseptickej meningitídy súvisiacej s NSAID však poukazujú na hypersenzitívnu reakciu (z dôvodu časového vzťahu s užívaním liečiva a vymiznutím príznakov po jeho vysadení). Jednotlivé prípady príznakov aseptickej meningitídy (ako je stuhnutá šija, bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, horúčka alebo dezorientácia) sa pozorovali v priebehu liečby ibuprofenom u pacientov s prítomnými autoimunitnými ochoreniami (ako napr. systémový lupus erythematosus alebo zmiešaná choroba spojivového tkaniva).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na |národné centrum hlásenia uvedené v .

4 .9 Predávkovanie

Príznaky predávkovania sa môžu vyskytnúť u detí, ktoré užili viac ako 400 mg/kg telesnej hmotnosti. Riziko toxických účinkov nemožno vylúčiť pri dávke nad 100 mg kg. U dospelých je odpoveď na dávku menej jednoznačná. Eliminačný polčas pri predávkovaní je 1,5–3 hodiny.

Príznaky predávkovania

U väčšiny pacientov, ktorí užijú klinicky významné množstvo NSAID, sa objavuje hlavne nevoľnosť, vracanie, bolesť v epigastriu, alebo zriedkavejšie hnačka. Tinitus, bolesti hlavy a gastrointestinálne krvácanie sú taktiež možné. V prípadoch závažnejších otráv možno pozorovať toxicitu v centrálnom nervovom systéme, prejavujúcu sa ako závrat, ospalosť, ojedinele excitácia a dezorientácia alebo kóma. U pacientov možno pozorovať občasný výskyt kŕčov. Pri vážnejších otravách môže nastať metabolická acidóza a protrombínový čas/INR môže byť predĺžený, pravdepodobne v dôsledku ovplyvnenia funkcií cirkulujúcich faktorov krvného zrážania. Je možný výskyt akútneho zlyhania obličiek a poškodenia pečene. Je možná exacerbácia astmy u astmatikov. Okrem toho hypotenzia, respiračná depresia a cyanóza sú taktiež možné.

Liečba predávkovania

Neexistuje žiadne špecifické antidotum.

Liečba by mala byť symptomatická a podporná a zahrňujúca udržiavanie priechodnosti dýchacích ciest a monitorovania srdcových a vitálnych funkcií, kým stav pacienta nebude stabilizovaný. Ak sa pacient dostaví v priebehu 1 hodiny po požití potenciálne toxického množstva, zvážte perorálne podanie aktívneho uhlia alebo gastrickú laváž. Ak už došlo k vstrebaniu ibuprofenu, je možné zvážiť podanie alkalických látok na zvýšenie exkrécie ibuprofenu močom. V prípade častých alebo dlhotrvajúcich kŕčov je ich potrebné liečiť intravenózne podávaným diazepamom alebo lorazepamom. V prípade astmy sa majú podať bronchodilatanciá. V prípade potreby sa má kontaktovať Národné toxikologické informačné centrum.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiflogistiká a antireumatiká, deriváty kyseliny propiónovej ATC kód: M01AE01

Mechanizmus účinku

Ibuprofen je nesteroidné protizápalové liečivo (NSAID), ktoré v experimentálnych pokusoch na zvieratách preukázalo protizápalové vlastnosti prostredníctvom inhibície syntézy prostaglandínov. U ľudí ibuprofen znižuje zápalovú bolesť, opuch a horúčku. Ibuprofen reverzibilne inhibuje agregáciu krvných doštičiek indukovanú ADP a kolagénom.

Farmakodynamické účinky

Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofen môže inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu krvných doštičiek, keď sa podávajú súbežne. V jednej štúdii, keď sa jednorazová dávka ibuprofenu 400 mg užila buď 8 hodín pred podaním kyseliny acetylsalicylovej s okamžitým uvoľňovaním (81 mg) alebo v priebehu 30 minút po jej podaní, sa účinok na tvorbu tromboxánu alebo na agregáciu krvných doštičiek znížil. Vzhľadom na nejasnosti týkajúce sa extrapolácie týchto údajov v klinickej praxi však nemožno vylúčiť, že pravidelné, dlhodobé užívanie ibuprofenu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkych dávok kyseliny acetylsalicylovej. Pri občasnom užívaní ibuprofenu nemožno klinicky významný účinok považovať za pravdepodobný, (pozri časť 4.5).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

U detí sa neuskutočnili žiadne špeciálne farmakokinetické štúdie. Literárne údaje potvrdzujú, že absorpcia, metabolizmus a eliminácia ibuprofenu u detí prebiehajú rovnakým spôsobom ako u dospelých.

Absorpcia

Pri perorálnom podaní je ibuprofen čiastočne absorbovaný v žalúdku a následne úplne absorbovaný v tenkom čreve, maximálna koncentrácia v sére sa dosiahne po 1–2 hodinách po perorálnom podaní liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním.

Distribúcia

Ibuprofen je rýchlo distribuovaný do celého tela. Väzba na plazmatické bielkoviny je približne 99%.

Biotransformácia

Ibuprofen sa metabolizuje v pečeni (hydroxylácia, karboxylácia, konjugácia) na farmakologické neaktívne metabolity.

Eliminácia

Po metabolizácii v pečeni sú farmakologicky neaktívne metabolity úplne odstránené, ato najmä prostredníctvom obličiek (90%), ako aj žlčou. Eliminačný polčas ibuprofenu je u zdravých dobrovoľníkov, ako aj u pacientov, s ochoreniami pečene alebo obličiek, 1,8 až 3,5 hodiny.

Porucha funkcie obličiek

Keďže ibuprofen a jeho metabolity sú predovšetkým eliminované obličkami, pacienti s rôznym stupňom poruchy funkcie obličiek môžu vykazovať zmenenú farmakokinetiku lieku. U pacientov s poruchou funkcie obličiek boli znížené väzby na bielkoviny, zvýšené plazmatické hladiny celkového ibuprofenu a neviazaného (S) – ibuprofenu, boli zaznamenané vyššie hodnoty AUC (S) – ibuprofenu a zvýšené pomery AUC (S/R) enantiomérov v porovnaní s kontrolnou skupinou zdravých osôb. U pacientov na dialýze s ochorením obličiek v poslednom štádiu bola priemerná voľná frakcia ibuprofenu približne 3% v porovnaní s približne 1% u zdravých dobrovoľníkov. Závažná porucha funkcie obličiek môže viesť k akumulácii metabolitov ibuprofenu. Význam tohto účinku nie je známy. Metabolity sa môžu odstrániť hemodialýzou (pozri tiež časť 4.3)

Porucha funkcie pečene

Alkoholická choroba pečene s mierne až stredne závažnou poruchou funkcie pečene neviedla k výrazne zmeneným farmakokinetickým parametrom. Ochorenie pečene môže zmeniť kinetiku distribúcie ibuprofenu. U pacientov s cirhózou so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 6–10) sa pozorovalo priemerne dvojnásobné predĺženie eliminačného polčasu a pomer AUC (S/R) enantiomérov bol signifikantne nižší v porovnaní s kontrolnou skupinou zdravých osôb, čo naznačuje ovplyvnenie metabolickej konverzie ® – ibuprofenu na aktívny (S) – enantiomér (pozri tiež časť 4.3).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Subchronická a chronická toxicita ibuprofenu sa v testoch na zvieratách prejavovala predovšetkým léziami a ulceráciami v gastrointes­tinálnom trakte. Ibuprofen nevykazoval žiadny klinicky významný dôkaz o mutagénnom potenciáli v in vitro a in vivo štúdiách. V štúdiách na potkanoch a myšiach sa nezistil žiadny dôkaz o karcinogénnych účinkoch ibuprofenu. Ibuprofen inhiboval ovuláciu u králikov a vyvolal poruchy implantácie u rôznych živočíšnych druhov (králik, potkan, myš). V experimentálnych štúdiách na potkanoch a králikoch sa preukázalo, že ibuprofen prechádza cez placentu. Po podaní dávok toxických pre matku sa pozoroval zvýšený výskyt malformácií (defektov ventrikulárneho septa) u potomstva potkanov.

Liečivo ibuprofen môže vykazovať environmentálne riziko pre vodné prostredie, najmä pre ryby.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

benzoan sodný (E211)

bezvodá kyselina citrónová (E330)

citronan sodný (E331)

sodná soľ sacharínu (E954) chlorid sodný

hypromelóza (typ 2910) (E464) xantánová guma roztok maltitolu (E965) glycerol (99,8%) (E422) jahodová príchuť (obsahujúca látky identické s prírodnými príchuťami, prírodné aromatické prípravky, kukuričný maltodextrín, trietylcitrát (E1505), propylénglykol (E1520) a benzylalkohol) čistená voda.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Škatuľka s potlačou obsahuje jednodávkové vrecká s obsahom 10 ml perorálnej suspenzie s ibuprofenom a písomnú informáciu pre používateľa. Vrecká sú zložené z PET/hliník/PET/PE.

Každá škatuľka obsahuje 10, 12 alebo 20 vreciek.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku musí byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.

Pred otvorením vrecko postláčajte:

Tento liek je vo forme suspenzie. Pred použitím je potrebné suspenziu homogenizovať, ako je uvedené na nasledujúcom obrázku:

• 1 – Opakovane stlačte prstami hornú a dolnú stranu vrecka.

• 2 – Tlačte prstami zhora nadol a naopak minimálne po dobu 30 sekúnd.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pharmaswiss Česká republika s.r.o.

Jankovcova 1569/2c, 170 00 Praha 7

Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

07/0294/17-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:

Dátum posledného predĺženia: