Imodium - súhrnné informácie

1.   NÁZOV LIEKU

IMODIUM

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Loperamidi hydrochloridum 2 mg v jednej kapsule.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdé kapsuly.

Biely prášok v kapsulách (veľkosť 4) s vrchnou časťou zelenej a so spodnou časťou tmavosivej farby.

4.    KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Liek Imodium je indikovaný na symptomatickú liečbu akútnej a chronickej hnačky. U pacientov s ileostómiou sa môže použiť na zníženie počtu a objemu stolíc a zahustenie ich konzistencie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dospelí a deti od 6 do 17 rokov:

Kapsuly je potrebné zapíjať tekutinou.

Akútna hnačka: úvodná dávka je 2 kapsuly (4 mg) pre dospelých a 1 kapsula (2 mg) pre deti; potom sa podáva 1 kapsula (2 mg) po každej nasledujúcej riedkej stolici.

Chronická hnačka: úvodná dávka je 2 kapsuly (4 mg) denne pre dospelých a 1 kapsula (2 mg) denne pre deti; táto dávka sa upravuje až do dosiahnutia 1–2 formovaných stolíc za deň, čo sa zvyčajne podarí udržiavacou dávkou 1–6 kapsúl (2 mg – 12 mg) denne.

Maximálna dávka pri akútnej a chronickej hnačke je 8 kapsúl (16 mg) denne pre dospelých; u detí je potrebné určiť dávku vo vzťahu k telesnej hmotnosti (3 kapsuly/20 kg), ale nemá sa prekročiť dávka 8 kapsúl denne.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania.

Poškodenie obličiek

U pacientov s ochorením obličiek nie je potrebná úprava dávkovania.

Poškodenie pečene

Vzhľadom na to, že farmakokinetické údaje u pacientov s poškodením pečene nie sú k dispozícii, u týchto pacientov je potrebné užívať Imodium opatrne kvôli zníženému metabolizmu pri prvom prechode pečeňou (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

4.3 Kontraindikácie

Imodium je kontraindikovaný u pacientov so známou precitlivenosťou na chlorid loperamidia alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok lieku.

Imodium tvrdé kapsuly sa nemajú podávať deťom mladším ako 6 rokov.

Imodium sa nemá používať na primárnu liečbu:

• pri akútnej dyzentérii, ktorá je charakterizovaná prítomnosťou krvi v stolici alebo vysokými horúčkami,
• u pacientov s akútnou ulceróznou kolitídou,
• u pacientov s pseudomembra­nóznou kolitídou v súvislosti s podávaním širokospektrálnych antibiotík,
• u pacientov s bakteriálnou enterokolitídou spôsobenou invazívnymi organizmami, ku ktorým patrí napr. Salmonella, Shigella a Campylobacter.

Imodium sa nemá používať, ak by útlm peristaltiky mohol viesť k možnému riziku následkov, ku ktorým patrí ileus, megakolón a toxický megakolón.

Pri zápche, abdominálnej dystenzii alebo rozvoji ilea sa musí liečba liekom Imodium okamžite ukončiť.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba hnačky liekom Imodium je iba symptomatická, Vždy, keď je možné diagnostikovať etiológiu, sa má v prípade potreby začať s príslušnou špecifickou liečbou.

U pacientov s hnačkou, zvlášť u detí, sa môže vyskytnúť deplécia tekutín a elektrolytov. V týchto prípadoch je veľmi dôležité podávanie vhodných tekutín a náhrada elektrolytov. Imodium kapsuly sa nemajú podávať deťom mladším ako 6 rokov.

Ak pri akútnej hnačke nenastane klinické zlepšenie počas 48 hodín, podávanie lieku Imodium treba ukončiť a pacientom odporučiť, aby sa poradili s lekárom.

U pacientov s AIDS, u ktorých je hnačka liečená liekom Imodium, má byť liečba ukončená pri prvých príznakoch abdominálnej dystenzie. U pacientov s AIDS a infekčnou kolitídou spôsobenou vírusmi a bakteriálnymi patogénmi, ktorí boli liečení chloridom loperamidia, sa vyskytli izolované hlásenia zápchy so zvýšeným rizikom toxického megakolónu.

Vzhľadom na to, že farmakokinetické údaje u pacientov s poškodením pečene nie sú k dispozícii, je u týchto pacientov potrebné užívať Imodium s opatrnosťou vzhľadom ku zníženému metabolizmu pri prvom prechode pečeňou. Tento liek sa musí užívať s opatrnosťou u pacientov s poškodenou funkciou pečene vzhľadom na to, že môže dôjsť k relatívnemu predávkovaniu vedúcemu k intoxikácii CNS.

V súvislosti s predávkovaním boli hlásené srdcové udalosti vrátane predĺženia intervalu QT a tzv. torsades de pointes. Niektoré prípady sa skončili smrťou (pozri časť 4.9). Pacienti nemajú prekročiť odporúčanú dávku a/ani odporúčané trvanie liečby.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Neklinické údaje preukázali, že loperamid je substrátom P-glykoproteínu. Súčasné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) s chinidínom alebo ritonavirom, ktoré patria k inhibítorom P-glykoproteínu, vedie k 2–3– násobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie loperamidu. Klinický význam tejto farmokokinetickej interakcie s inhibítormi P-glykoproteínu pri odporúčanom dávkovaní loperamidu nie je známy.

Súčasné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 4 mg) a itrakonazolu, inhibítora CYP3A4 a P-glykoproteínu, vedie k troj- až štvornásobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie loperamidu. Inhibítor CYP2C8 gemfibrozil zvyšuje v rovnakej štúdii loperamid približne dvojnásobne. Kombinácia itrakonazolu a gemfibrozilu spôsobuje štvornásobné zvýšenie maximálnych plazmatických koncentrácií loperamidu a 13-násobné zvýšenie celkovej plazmatickej expozície. Na základe meraní psychomotorickými testami (napr. testom subjektívnej ospalosti a testom Digit Symbol Substitution Test) tieto zvýšenia nesúviseli s účinkom na centrálny nervový systém (CNS).

Súčasné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) a ketokonazolu, inhibítora CYP3A4 a P-glykproteínu, vedie k 5-násobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií loperamidu. Toto zvýšenie nesúviselo so zvýšeným farmakodynamickým účinkom meraným pupilometriou.

Súčasná liečba perorálnym desmopresínom viedla k 3-násobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií desmopresínu, pravdepodobne vzhľadom ku zníženej gastrointestinálnej motilite.

Dá sa očakávať, že lieky s rovnakými farmakologickými vlastnosťami môžu zvyšovať účinok loperamidu a že lieky, ktoré urýchľujú gastrointestinálnu pasáž, môžu účinok znižovať.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Používanie v gravidite:

Užívanie tohto lieku počas tehotenstva sa neodporúča. Tehotným ženám je potrebné odporučiť konzultáciu s lekárom týkajúcu sa vhodnej liečby.

Používanie počas laktácie:

Malé množstvá loperamidu sa môžu objaviť v mlieku dojčiacich matiek užívajúcich Imodium. Preto sa použitie lieku Imodium neodporúča dojčiacim ženám. Dojčiacim ženám je preto potrebné odporučiť konzultáciu s lekárom týkajúcu sa vhodnej liečby.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje

Pri liečbe príznakov hnačky liekom Imodium sa môže vyskytnúť únava, závraty alebo ospanlivosť. Preto sa pri vedení vozidiel a obsluhe strojov odporúča zvýšená opatrnosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Dospelí a deti >12 rokov

Bezpečnosť chloridu loperamidia bola hodnotená u 3076 dospelých a detí > 12 rokov, ktorí sa zúčastnili 31 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdií s chloridom loperamidia pri liečbe hnačky. Z týchto sa 26 štúdií týkalo akútnej hnačky (N=2755) a 5 štúdií sa týkalo chronickej hnačky (N=321).

Najčastejšie hlásené (t.j. s incidenciou > 1 %) nežiaduce účinky v klinických štúdiách s chloridom loperamidia pri akútnej hnačke: zápcha (2,7 %), flatulencia (1,7 %), bolesti hlavy (1,2 %) a nauzea (1,1 %). V klinických štúdiách pri chronickej hnačke boli najčastejšie hlásené (t.j. s incidenciou > 1 %) nežiaduce účinky: flatulencia (2,8 %), zápcha (2,2 %), nauzea (1,2 %) a závraty (1,2 %).

Tabuľka 1 uvádza nežiaduce účinky hlásené pri užívaní chloridu loperamidia v klinických štúdiách (pri akútnej hnačke aj chronickej hnačke) alebo postmarketingovom sledovaní.

Frekvencie výskytu sú zoradené podľa nasledujúcej konvenčnej klasifikácie: veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (>1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Tabuľka 1 Nežiaduce účinky

a: Tento údaj je založený na postmarketingovém hlásení u chloridu loperamidia. Údaje

v postmarketingovom hlásení nerozlišovali mezi chronickými a akútnymi indikáciami alebo dospelými a deťmi, preto bola frekvencia odhadnutá na základe všetkých klinických štúdií s chloridom loperamidia, vrátane štúdií s deťmi <12 rokov (N=3683).

b: Pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.

Pri nežiaducich účinkoch, kde nie sú uvedené frekvencie, nebol údaj sledovaný alebo nebol vyhodnotený ako nežiaduci účinok v tejto indikácii.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť chloridu loperamidia bola hodnotená u 607 pacientov vo veku 10 dní až 13 rokov, ktorí sa zúčastnili 13 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdií s chloridom loperamidia pri liečbe akútnej hnačky. Nežiaduce účinky chloridu loperamidia boli u tejto populácie všeobecne podobné tým, ktoré sa vyskytovali v klinických štúdiách s chloridom loperamidia u dospelých a detí vo veku 12 rokov a starších.

4.9 Predávkovanie

Príznaky

V prípade predávkovania (vrátane relatívneho predávkovania pri poruchách funkcie pečene) sa môže vyskytnúť útlm CNS (stupor, poruchy koordinácie, somnolencia, mióza, svalová hypertónia, útlm dýchania), retencia moču a ileus. Deti môžu byť citlivejšie voči účinkom na CNS ako dospelí.

U jednotlivcov, ktorí sa predávkovali loperamidiumchlo­ridom, sa pozorovali srdcové udalosti, ako je napríklad predĺženie intervalu QT, tzv. torsades de pointes, iné závažné komorové arytmie, zástava srdca a synkopa (pozri časť 4.4). Boli hlásené aj smrteľné prípady.

Liečba

Ak sa objavia príznaky z predávkovania, je možné ako antidotum podať naloxón. Keďže trvanie účinku loperamidu je dlhšie ako naloxónu (ktoré je 1 až 3 hodiny), podanie naloxónu je možné zopakovať. Pacient má byť aspoň 48 hodín starostlivo sledovaný, aby sa zaznamenal možný útlm CNS.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antidiaroikum. ATC kód: A07DA03 Loperamid sa viaže na opioidné receptory črevnej steny. Následne spomaľuje uvoľňovanie acetylcholínu a prostaglandínov, a tým znižuje propulznú peristaltiku a predlžuje pasáž črevom. Loperamid zvyšuje tonus análneho sfinktra, čím znižuje inkontinenciu a nutkanie na stolicu. Vzhľadom na vysokú afinitu k črevnej stene a vysoký podiel metabolizácie pri prvom prechode pečeňou sa loperamid dostáva do systémového obehu iba vo veľmi malom množstve.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Loperamid sa ľahko vstrebáva z čreva, ale kým sa dostane do systémového obehu, je takmer úplne vychytaný a metabolizovaný v pečeni, kde sa konjuguje a vylučuje žlčou.

Biologický polčas loperamidu je u človeka 11 hodín s rozpätím 9–14 hodín. Štúdie, ktoré sledovali distribúciu u potkanov, zaznamenali vysokú afinitu k črevnej stene s prednostnou väzbou na receptory pozdĺžnej svaloviny. Eliminácia prebieha prevažne oxidatívnou N-demetyláciou, ktorá je hlavnou cestou odbúravania loperamidu. Nezmenený loperamid a metabolity sa vylučujú prevažne stolicou.

5.3    Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxikologické štúdie loperamidu u psov v denných dávkach až do 5 mg/kg/deň (30-násobok najvyššej dennej dávky pre človeka „Maximum Human Use Level“ (MHUL)) a 40 mg/kg/deň (240-násobok MHUL) po 12 mesiacoch a u laboratórnych potkanov po 18 mesiacoch nepreukázali iný toxický účinok ako zníženie prírastku na hmotnosti a zníženie prijímania potravy. „No Toxic Effect Levels“ (NTEL) predstavovali v týchto štúdiách 1,25 mg/kg/deň (8-násobok MHUL) u psov a 10 mg/kg/deň (60-násobok MHUL) u laboratórnych potkanov. Výsledky prevedených štúdií in vivo a in vitro preukázali, že loperamid nie je genotoxický. Nebol preukázaný karcinogénny potenciál. V štúdiách zameraných na reprodukciu u laboratórnych potkanov bola vo veľmi vysokých dávkach loperamidu (40 mg/kg/deň – 240-násobok MHUL) pozorovaná narušená fertilita a fetálne prežitie v súvislosti s maternálnou toxicitou. Nižšie dávky nevykázali žiadny účinok na maternálne alebo fetálne zdravie a neovplyvnili peri- a postnatálny vývoj.

Z predklinického hodnotenia loperamidu in vitro a in vivo nevyplývajú žiadne významné elektrofyziologické účinky na srdce v jeho terapeuticky relevantnom rozsahu koncentrácií a vo významných násobkoch tohto rozsahu (až 47-násobok). V mimoriadne vysokých koncentráciách súvisiacich s predávkovaním (pozri časť 4.4) má však loperamid elektrofyziologické účinky na srdce pozostávajúce z inhibície draslíkových (hERG) a sodíkových prúdov a arytmií.

Preklinické účinky sa pozorovali iba v dávkach, ktoré znamenali značné navýšenie najvyšších dávok u človeka a ich význam pre klinické použitie je malý.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Monohydrát laktózy, kukuričný škrob, mastenec, magnéziumstearát

Kapsulu tvorí: žltý oxid železitý, čierny oxid železitý, indigokarmín, sodná soľ erytrozínu, oxid titaničitý a želatína.

6.2    Inkompatibility

Doteraz neboli zaznamenané žiadne údaje o inkompatibilite.

6.3    Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4    Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

6.5    Druh obalu a obsah balenia

Vnútorný obal:

• – PVC-hliníkový blister

Vonkajší obal:

• – papierová škatuľa, písomná informácia pre používateľov

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s národnými požiadavkami.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

McNeil Healthcare (Ireland) Limited

Airton Road, Tallaght

Dublin 24

Írsko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

49/0071/92-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 7. máj 1992

Dátum posledného predĺženia registrácie: 09. marec 2006