IRUZID 20 mg/25 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

IRUZID 10 mg/12,5 mg

IRUZID 20 mg/12,5 mg

IRUZID 20 mg/25 mg

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

IRUZID 10 mg/12,5 mg: každá tableta obsahuje dihydrát lizinoprilu v množstve zodpovedajúcom 10 mg lizinoprilu, a hydrochlorotiazid 12,5 mg.

IRUZID 20 mg/12,5 mg: každá tableta obsahuje dihydrát lizinoprilu v množstve zodpovedajúcom 20 mg lizinoprilu, a hydrochlorotiazid 12,5 mg.

IRUZID 20 mg/25 mg: každá tableta obsahuje dihydrát lizinoprilu v množstve zodpovedajúcom 20 mg lizinoprilu, a hydrochlorotiazid 25 mg.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

IRUZID 10 mg/12,5 mg: Šesťuholníkové, bikonvexné tablety modrej farby.

IRUZID 20 mg/12,5 mg: Šesťuholníkové, bikonvexné tablety žltej farby.

IRUZID 20 mg/25 mg: Okrúhle bikonvexné tablety svetloružovej far­by.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

IRUZID je indikovaný k liečbe ľahkej až stredne ťažkej hypertenzie u pacientov, ktorí boli stabilizovaní jednotlivými zložkami v rovnakých pomeroch.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Spôsob podávania

Určený na perorálne použitie.

Tablety sa majú zapiť pohárom vody.

Dávkovanie

Použitie u dospelých

IRUZID 10 mg/12,5 mg a 20 mg/12,5 mg

Obvyklá dávka je jedna tableta užívaná jedenkrát denne. Podobne ako iné lieky s dávkovaním jedenkrát denne, aj IRUZID sa má užívať každý deň približne v tom istom čase. Všeobecne platí, že ak sa žiadaný terapeutický účinok nedosiahne v priebehu 2 až 4 týždňov touto dávkou, dávka má byť zvýšená na 2 tablety užívané jedenkrát denne.

IRUZID 20 mg/25 mg

Obvyklá dávka je jedna tableta užívaná jedenkrát denne. Podobne ako iné lieky s dávkovaním jedenkrát denne, IRUZID sa má užívať každý deň približne v tom istom čase.

Renálna insuficiencia

Tiazidy nie sú vhodné diuretiká pri liečbe pacientov s renálnou insuficienciou a sú neúčinné u pacientov s klírensom kreatinínu 30 ml/min a menej (stredne závažná až závažná renálna insuficiencia).

IRUZID sa u pacientov s renálnou insuficienciou nikdy nepoužíva k iniciačnej liečbe.

U pacientov s klírensom kreatinínu > 30 a < 80 ml/min sa môže IRUZID podať iba po titrácii jednotlivých zložiek.

Odporúčaná dávka lizinoprilu, podávaného samostatne, u pacientov s renálnou insuficienciou ľahkého stupňa je 5 až 10 mg.

Predchádzajúca liečba diuretikami

Po začatí liečby IRUZIDOM sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia a to obzvlášť u pacientov, ktorí majú depléciu objemu a/alebo solí v dôsledku predchádzajúcej liečby diuretikami. Liečba diuretikami má byť ukončená 2–3 dni pred začatím liečby IRUZIDOM. U pacientov, u ktorých nemôže byť liečba diuretikami ukončená, sa môže začať liečba jedine samotným lizinoprilom v dávke 5 mg.

Starší pacienti

Úprava dávkovania nie je potrebná u starších pacientov.

• V klinických štúdiách bola účinnosť a znášanlivosť kombinácie lizinoprilu a hydrochlorotiazidu podobná u starších i mladších pacientov s hypertenziou.

• V klinických štúdiách bola monoterapia lizinoprilom u starších pacientov s hypertenziou rovnako účinná v redukcii diastolického krvného tlaku ako monoterapia buď hydrochlorotiazidom alebo atenololom, vek nemal vplyv na znášanlivosť lizinoprilu.

Pediatrická populácia

Účinnosť a bezpečnosť použitia u detí nebola stanovená.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na lizinopril alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 alebo inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE),

• Precitlivenosť na hydrochlorotiazid alebo na akýkoľvek sulfónamidový derivát,
• Angioedém, spojený s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítorom v anamnéze,
• Hereditárny alebo idiopatický angioedém,
• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6),
• Ťažká porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min),
• Anúria,
• Ťažká porucha pečene.
• Súbežné používanie IRUZIDU s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Symptomatická hypotenzia

Symptomatická hypotenzia bola zriedkavo pozorovaná u nekomplikovaných hypertonikov a tento stav nastáva s väčšou pravdepodobnosťou vtedy, ak je pacient v objemovej deplécii, napr. pri diuretickej terapii, diétnom obmedzení soli, pri dialýze, hnačke alebo vracaní, alebo u pacientov s ťažkou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časti 4.5 a 4.8). U týchto pacientov sa majú v pravidelných intervaloch sledovať elektrolyty v sére.

U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie začiatok liečby a úprava dávky má byť prevádzaná pod prísnym lekárskym dohľadom.

Zvláštna opatrnosť je potrebná u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, pretože nadmerný pokles krvného tlaku pri liečbe lizinoprilom a hydrochlorotiazidom by mohol viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej cievnej príhode. Ak dôjde k hypotenzii, treba pacienta uložiť do polohy na chrbát a ak je to potrebné, má sa mu podať intravenózne infúzia fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzia nie je kontraindikáciou pre podanie ďalšej dávky. Po úprave objemu a tlaku sa môže pokračovať v liečbe redukovanými dávkami alebo podávaním ktorejkoľvek zložky samostatne.

Tak ako u ostatných vazodilatátorov, lizinopril/ hydrochlorotiazid musí byť podávaný opatrne u pacientov s aortálnou stenózou alebo hypertrofickou kardiomyopatiou.

Porucha funkcie obličiek

Tiazidy nie sú vhodné diuretiká pre pacientov s renálnou insuficienciou a sú neúčinné u pacientov s klírensom kreatinínu 30 ml/min a menej (stredne závažná až závažná renálna insuficiencia).

Iruzid sa nemá podávať u pacientov s renálnou insuficienciou (klírens kreatinínu < 80 ml/min), ak titrácia jednotlivých liečiv nepreukáže potrebu užitia kombinovaného prípravku. U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych tepien alebo stenózou artérie jednej funkčnej obličky, ktorí boli liečení inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, bol pozorovaný vzostup sérovej urey a sérového kreatinínu. Tieto zmeny boli po prerušení terapie zvyčajne reverzibilné. Toto je pravdepodobné najmä u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak je prítomná aj renovaskulárna hypertenzia, je zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie. U týchto pacientov by sa mala liečba začať pod prísnym lekárskym dohľadom, nízkymi a starostlivo titrovanými dávkami. Pretože liečba diuretikami zvyšuje vyššie uvedené riziko, musia sa starostlivo monitorovať renálne funkcie počas prvých týždňov podávania kombinovaného li­eku.

U niektorých hypertonikov, ktorí predtým nemali zjavné renovaskulárne ochorenie, došlo k miernemu prechodnému zvýšeniu sérovej urey a sérového kreatinínu, najmä keď bol lizinopril podávaný súčasne s diuretikami. Pokiaľ k tomu dôjde počas liečby lizinoprilom/hy­drochlorotiazi­dom, musí sa liečba kombináciou prerušiť. Pokračovanie liečby je možné s nižšími dávkami lieku alebo sa môže jedno z liečiv užívať samostatne.

Predchádzajúca liečba diuretikami

Liečba diuretikami má byť ukončená 2–3 dni pred začatím liečby lizinoprilom/hy­drochlorotiazi­dom. U pacientov, u ktorých nemôže byť liečba diuretikami ukončená, liečba sa má začať samotným lizinoprilom v dávke 5 mg.

Transplantácia obličky

IRUZID sa nemá používať, keďže nie sú skúsenosti s podávaním u pacientov po transplantácii obličky.

Anafylaktoidné reakcie u hemodialyzovaných pacientov

Užívanie lizinoprilu/hy­drochlorotiazi­du nie je indikované u dialyzovaných pacientov pre možné renálne zlyhanie. U pacientov liečených dialýzou ( napr. s použitím vysokoprietokových membrán AN 69 alebo počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) pomocou dextránsulfátu) a súčasne liečených ACE inhibítorom bol hlásený výskyt anafylaktoidných reakcií. U týchto pacientov je potrebné zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo inej skupiny antihypertenzív.

Anafylaktické reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL)

Život ohrozujúce anafylaktické reakcie sa zriedkavo objavili u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas LDL aferézy pomocou dextránsulfátu. Týmto príznakom je možné predísť dočasným prerušením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.

Ochorenia pečene

U pacientov s porušenými pečeňovými funkciami alebo progresívnym ochorením pečene sa musia tiazidy podávať opatrne, pretože aj mierne zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu spôsobiť hepatálnu kómu (pozri časť 4.3).

Zriedkavo boli ACE inhibítory spájané so syndrómom, ktorý sa začína cholestatickou žltačkou a progreduje do fulminantnej nekrózy a (niekedy) končí smrťou. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U pacientov užívajúcich lizinopril/hy­drochlorotiazid, u ktorých sa vyvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie pečeňových enzýmov, sa má liečba ACE inhibítormi ukončiť a je potrebné ich sledovanie pod lekárskym dohľadom.

Chirurgia / anestézia

U pacientov, ktorí sa podrobujú väčšiemu chirurgickému zákroku, alebo počas anestézie látkami vyvolávajúcimi hypotenziu, môže lizinopril blokovať tvorbu angiotenzínu II po druhotnom kompenzačnom uvoľnení renínu. Ak dôjde k hypotenzii a predpokladá sa, že je spôsobená uvedeným mechanizmom, môže byť upravená zvýšením objemu.

Metabolické a endokrinné účinky

Liečba ACE inhibítormi a tiazidovými diuretikami môže narušiť glukózovú toleranciu a preto je niekedy potrebné upraviť dávkovanie antidiabetík vrátane inzulínu. U diabetických pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom je potrebné počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom starostlivo sledovať hladiny glykémie. Počas liečby tiazidovými diuretikami sa môže prejaviť latentný diabetes mellitus .

S liečbou tiazidovými diuretikami môže byť spojená zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov. U niektorých pacientov užívajúcich tiazidové diuretiká sa môže vyskytnúť hyperurikémia a/alebo dna. Napriek tomu, lizinopril môže zvýšiť vylučovanie kyseliny močovej močom a tým zmierniť hyperurikemický účinok hydrochlorotiazidu.

Nerovnováha elektrolytov

Tak ako u všetkých pacientov liečených diuretikami je potrebné pravidelne kontrolovať hladiny sérových elektrolytov.

Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu spôsobiť poruchy rovnováhy tekutín a elektrolytov (hypokaliémia, hyponatriémia, hypochloremická alkalóza). Medzi varovné príznaky týchto porúch patrí sucho v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, svalové bolesti alebo kŕče, svalová únava, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne ťažkosti ako nevoľnosť alebo vracanie. Dilučná hyponatriémia sa môže vyskytnúť u pacientov s edémami v horúcom počasí. Nedostatok chloridov je zvyčajne mierny a nevyžaduje terapiu. Tiazidy zvyšujú vylučovanie horčíka močom, čo môže viesť k hypomagneziémii.

Tiazidy môžu znižovať exkréciu vápnika močom a môžu vyvolať prechodné a mierne zvýšenie sérových hladín vápnika. Výrazná hyperkalciémia môže znamenať skrytý hyperparatyre­oidizmus. Liečba tiazidmi sa má pred vykonaním testov na funkciu prištítnych teliesok prerušiť.

Precitlivenos­ť/angioedém

U pacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, vrátane lizinoprilu, bol menej často hlásený výskyt angioedému tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana. Môže k tomu dôjsť kedykoľvek počas liečby. V takom prípade sa musí liečba lizinoprilom okamžite prerušiť a má byť začatá liečba a príslušné monitorovanie na zaistenie úplného vymiznutia príznakov skôr ako sa prepustí pacient. Aj v prípadoch, kedy dôjde iba k opuchnutiu jazyka bez respiračných symptómov, môže byť potrebné dlhšie sledovanie pacienta, keďže liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí byť dostatočná.

Veľmi zriedkavo boli hlásené prípady úmrtia v súvislosti s angioedémom, spojeným s edémom hrtanu alebo jazyka. U pacientov s postihnutím jazyka, hlasiviek alebo hrtana je pravdepodobná blokáda dýchacích ciest, najmä u tých, ktorí majú v anamnéze prekonaný chirurgický zákrok na dýchacích cestách. V takýchto prípadoch je potrebné urýchlene poskytnúť príslušnú liečbu. Tá môže zahŕňať podávanie adrenalínu a/alebo zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. Pacient musí byť pod prísnym lekárskym dohľadom až do úplného a pretrvávajúceho ústupu príznakov.

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej pleti ako u ostatných pacientov.

Pacienti s anamnézou angioedému bez vzťahu k terapii ACE inhibítormi môžu mať zvýšené riziko angioedému pri užívaní ACE inhibítora (pozri časť 4.3).

U pacientov užívajúcich tiazidy sa môžu objaviť hypersenzitívne reakcie s alebo bez anamnézy alergie alebo bronchiálnej astmy. Bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythemathosus v súvislosti s užívaním tiazidov.

Desenzibilizácia

U pacientov, ktorí používajú ACE inhibítory, sa vyskytli anafylaktické reakcie počas desenzibilizačnej liečby (napr. jedom blanokrídleho hmyzu). Týmto reakciám sa dá vyhnúť dočasným prerušením terapie ACE inhibítormi pred každou desenzibilizáciou, ale tieto reakcie sa znovu objavili po znovu zavedení liečby.

Neutropénia / agranulocytóza

Neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli hlásené u pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov s normálnymi renálnymi funkciami a bez iných komplikujúcich faktorov sa len zriedkavo rozvine neutropénia. Neutropénia a agranulocytóza sú po vysadení liečby ACE inhibítorom reverzibilné. Lizinopril by mali s mimoriadnou opatrnosťou užívať pacienti s kolagénovými vaskulárnymi ochoreniami, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo kombináciou týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je už pred liečbou prítomná porucha funkcie obličiek. U niektorých pacientov nastal rozvoj závažných infekcií, ktoré v niekoľkých prípadoch nereagovali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak lizinopril užívajú takýto pacienti, sú nutné pravidelné kontroly počtu bielych krviniek a pacientov treba poučiť, že majú hlásiť akýkoľvek príznak infekcie.

Rasa

ACE inhibítory spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej rasy ako u pacientov inej farby pleti. Tak ako u iných ACE inhibítorov, môže byť lizinopril menej účinný pri znižovaní krvného tlaku u pacientov čiernej pleti než u ostatných pacientov, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu v černošskej hypertenznej populácii.

Kašeľ

Kašeľ bol hlásený pri používaní ACE inhibítorov. Charakteristický je trvalý neproduktívny kašeľ, ktorý prestáva po prerušení liečby. Pri diferenciálnej diagnostike kašľa by sa mal brať do úvahy aj kašeľ vyvolaný ACE inhibítormi.

Lítium

Kombinácia lítia a ACE inhibítorov sa všeobecne neodporúča (pozri časť 4.5).

Antidopingový test

Hydrochlorotiazid obsiahnutý v tomto lieku môže spôsobiť pozitívny výsledok antidopingové­ho testu.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Gravidita

ACE inhibítory sa nemajú začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je liečba ACE inhibítormi nevyhnutná a pacientka plánuje graviditu, je nutná okamžitá zmena na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil pre užívanie počas gravidity. Ak je gravidita potvrdená, liečba ACE inhibítormi musí byť ihneď prerušená a ak je to vhodné, začať s alternatívnou liečbou (pozri časti 4.3 a 4.6).

4.5 Liekové a iné interakcie

Lítium

Počas súčasného podávania lítia s ACE inhibítormi bolo hlásené reverzibilné zvýšenie hladiny sérových koncentrácií lítia a jeho toxicity. Diuretiká a ACE inhibítory znižujú renálny klírens lítia, a tým zvyšujú riziko jeho toxicity. Podávanie lítia spolu s diuretikami alebo ACE inhibítormi sa neodporúča, ak je takáto kombinácia nevyhnutná, treba starostlivo sledovať hladiny lítia v sére (pozri časť 4.4).

Doplnky draslíka, draslík šetriace diuretiká alebo náhrady solí obsahujúce draslík

Draslík znižujúci účinok tiazidových diuretík je zvyčajne zmiernený draslík chrániacim účinkom lizinoprilu. Používanie doplnkov draslíka, draslík šetriacich diuretík alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek alebo diabetom mellitus viesť k významnému zvýšeniu sérovej hladiny draslíka. Ak sa súčasné podávanie lizinoprilu/hy­drochlorotiazi­du a ktorejkoľvek z týchto látok považuje za potrebné, majú sa používať opatrne s častým sledovaním sérových hladín draslíka.

Lieky navodzujúce torsades de pointes

Súčasné podávanie hydrochlorotiazidu a liekov navodzujúcich torsades de pointes – ako napr. niektoré antipsychotiká, niektoré antiarytmiká a iné lieky, ktoré sú známe ako lieky navodzujúce torsades de pointes, sa môžu podávať súčasne iba opatrne kvôli riziku hypokaliémie.

Tricyklické antidepresíva/an­tipsychotiká/a­nestetiká

Súčasné užívanie určitých anestetických prípravkov, tricyklických antidepresív a antipsychotík s ACE inhibítormi môže spôsobiť ďalší pokles krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Nesteroidné protizápalové/an­tireumatické látky (NSA)

Chronické podávanie NSA (selektívne COX-2 inhibítory, kyselina acetylsalicylová > 3 g/deň a neselektívne NSA) môže znížiť antihypertenzný účinok ako ACE inhibítorov tak aj tiazidových diuretík. NSA a ACE inhibítory vykazujú aditívny efekt v zvyšovaní hladiny sérového draslíka a môžu spôsobiť zhoršenie renálnych funkcií. Tento účinok je zvyčajne reverzibilný. Zriedkavo môže nastať akútne renálne zlyhanie, najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek, napríklad u starších alebo dehydratovaných pacientov.

Zlato

Nitritoidné reakcie (symptómy vazodilatácie vrátane začervenania, nevoľnosti, závratov a hypotenzia, ktoré môžu byť veľmi závažné) po injekčnom podaní zlata (napríklad aurotiomalátu sodného ) boli hlásené častejšie u pacientov liečených ACE inhibítormi.

Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu znížiť antihypertenzný účinok ACE inhibítorov.

Iné antihypertenzíva

Súčasné užívanie týchto liekov môže zvýšiť hypotenzný účinok lizinoprilu/hy­drochlorotiazi­du. Súčasné užívanie s nitroglycerínom a inými nitrátmi, alebo inými vazodilatanciami môže ešte viac znížiť krvný tlak.

Antidiabetiká

Epidemiologické štúdie dokazujú, že súčasné podávanie ACE inhibítorov a antidiabetík (inzulínu, perorálnych antidiabetík) môže viesť k prehĺbeniu hypoglykemického účinku s rizikom vzniku hypoglykémie. Rozvoj tohto fenoménu sa zdá pravdepodobnejší počas prvých týždňov kombinovanej liečby a u pacientov s renálnym poškodením.

Amfotericín B (parenterálne), karbenoxolon, kortikosteroidy, kortikotropín (ACTH) alebo stimulačné laxatíva

Hydrochlorotiazid môže prehlbovať poruchy elektrolytovej rovnováhy, najmä hypokaliémiu.

Soli vápnika

Pri súčasnom podávaní s tiazidovými diuretikami sa znižuje vylučovanie vápnika s následným zvyšovaním sérovej hladiny vápnika.

Srdcové glykozidy

V spojitosti s tiazidmi navodenou hypokaliémiou sa zvyšuje riziko intoxikácie digitálisom.

Cholestyramín a cholestipol

Môžu znížiť alebo porušiť absorpciu hydrochlorotiazidu. Sulfónamidy sa preto majú užívať najmenej 1 hodinu pred alebo 4–6 hodín po užití týchto liekov.

Nedepolarizujúce myorelaxanciá (napr. tubokurarínium­chlorid)

Hydrochlorotiazid môže zvyšovať účinky týchto liekov.

Trimetoprim

Súčasné podávanie ACE inhibítorov a tiazidov s trimetoprimom zvyšuje riziko hyperkaliémie.

Sotalol

Tiazidmi navodená hypokaliémia môže zvýšiť riziko sotalolom vyvolanej arytmie.

Alopurinol

Súčasné podávanie ACE inhibítorov a alopurinolu zvyšuje riziko poškodenia obličiek a môže viesť k zvýšeniu rizika leukopénie.

Cyklosporín

Súčasné podávanie ACE inhibítorov a cyklosporínu zvyšuje riziko poškodenia obličiek a hyperkaliémie.

Lovastatín

Súčasné podávanie ACE inhibítorov a lovastatínu zvyšuje riziko hyperkaliémie.

Cytostatiká, imunosupresíva, prokaínamid

Súčasné podávanie ACE inhibítorov môže viesť k zvýšeniu rizika leukopénie (pozri časť 4.4).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Neodporúča sa používanie ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).

Užívanie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenicity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nebol výrazný; malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť.

Ak nepretržitá liečba ACE inhibítormi nie je nevyhnutná, pacientky plánujúce graviditu majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. V prípade potvrdenej gravidity je potrebné liečbu ACE inhibítormi ihneď prerušiť a ak je to vhodné, treba začať alternatívnu liečbu.

Je známe, že expozícia ACE inhibítorom počas druhého a tretieho trimestra, vyvoláva u ľudí fetotoxicitu (znížená renálna funkcia, oligohydramnióny, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3).

Ak by sa od druhého trimestra gravidity vyskytla expozícia ACE inhibítorom, odporúča sa ultrazvuková kontrola renálnej funkcie a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali ACE inhibítory, majú byť pozorne sledované na možnú hypotenziu (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Hydrochlorotiazid

S použitím hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého trimestra, existujú len obmedzené skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.

Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického mechanizmu účinku môže použitie hydrochlorotiazidu počas druhého a tretieho trimestra ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a môže vyvolať fetálne a neonatálne účinky, ako sú žltačka, poruchy rovnováhy elektrolytov a trombocytopénia.

Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri tehotenskom edéme, tehotenskej hypertenzii alebo preeklampsii z dôvodu rizika deplécie objemu plazmy a placentárnej hypoperfúzie bez prínosu na priebeh ochorenia.

Hydrochlorotiazid sa nemá užívať pri liečbe esenciálnej hypertenzie u tehotných žien, iba vo výnimočných prípadoch, ak nie je možná iná liečba.

Laktácia

ACE-inhibítory

Pretože nie sú k dispozícii dostatočné informácie o používaní IRUZIDU počas dojčenia, IRUZID sa počas dojčenia neodporúča. Je vhodnejšie prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá je bezpečná pre použitie počas dojčenia, najmä ak sa jedná o dojčenie novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid sa v malom množstve vylučuje do materského mlieka. Tiazidy vo vysokých dávkach spôsobujú intenzívnu diurézu a môžu potlačiť tvorbu materského mlieka. Užívanie IRUZIDU sa počas dojčenia neodporúča. Ak sa IRUZID užíva počas dojčenia, dávky sa majú udržať na najnižšej možnej úrovni.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Rovnako ako u iných antihypertenzív, lizinopril/hy­drochlorotiazid môže mierne až stredne závažne ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, a to najmä na začiatku liečby, pri zmene dávky alebo pri použití v kombinácii s alkoholom, pričom vznik týchto účinkov závisí od individuálnej citlivosti.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky boli sledované a hlásené počas liečby lizinoprilom a/alebo hydrochloroti­azidom s následnou frekvenciou:

Veľmi časté: (>1/10),

Časté: (>1/100 až <1/10),

Menej časté: (>1/1 000 až <1/100),

Zriedkavé: (>1/10 000 až <1/1 000),

Veľmi zriedkavé: (<1/10 000) ,

Neznáme: (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky boli kašeľ, závraty, hypotenzia a bolesti hlavy, ktoré sa vyskytli u 1–10% liečených pacientov. V klinických štúdiách nežiaduce účinky boli väčšinou prechodné a mierne, vo väčšine prípadov nevyžadovali prerušenie liečby.

Lizinopril

Poruchy krvi a lymfatického systému

Zriedkavé: pokles hemoglobínu, hematokritu.

Veľmi zriedkavé: depresia kostnej drene, anémia, trombocytopénia, leukopénia, neutropénia, agranulocytóza (pozri časť 4.4), hemolytická anémia, lymfadenopatia, autoimunitné ochorenie.

Poruchy endokrinného systému

Zriedkavé: neprimeraná sekrécia antidiuretického hormónu.

Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi zriedkavé: hypoglykémia.

Psychické poruchy

Menej časté: zmeny nálady, depresívne symptómy.

Zriedkavé: zmätenosť.

Poruchy nervového systému

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: kašeľ (pozri časť 4.4).

Menej časté: nádcha.

Veľmi zriedkavé: bronchospazmus, sinusitída, alergická alveolitída/e­ozinofilná pneumónia.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Menej časté: zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov a bilirubínu.

Veľmi zriedkavé: hepatitída – buď hepatocelulárna alebo cholestatická, žltačka, zlyhanie pečene

(pozri časť 4.4)*.

Menej časté: vyrážka, svrbenie .

Zriedkavé: precitlivenosť /angioneurotický edém: angioneurotický edém tváre, končatín,

pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana (pozri časť 4.4), žihľavka, alopécia, psoriáza.

Veľmi zriedkavé: diaforéza, pemfigus, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, erythema multiforme, kožný pseudolymfóm.

Poruchy obličiek a močových ciest

Časté: renálna dysfunkcia.

Zriedkavé: urémia, akútne renálne zlyhanie.

Veľmi zriedkavé: oligúria/anúria.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Menej časté: impotencia.

Zriedkavé: gynekomastia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté: únava, asténia.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Menej časté: zvýšenie sérovej urey, sérového kreatinínu, hyperkaliémia.

Zriedkavé: hyponatriémia.

* Nežiaduci vývoj hepatitídy vedúci k zlyhaniu pečene bol u pacientov hlásený veľmi zriedkavo. Pacienti, liečení kombináciou lizinopril/hy­drochlorotiazid, u ktorých sa rozvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie pečeňových enzýmov, by mali prestať užívať kombináciu lizinopril/hy­drochlorotiazid, a mali by zostať pod lekárskym dohľadom.

Zaznamenal sa komplex príznakov, ktorý môže zahŕňať jeden alebo viacero z týchto príznakov: horúčka, vaskulitída, myalgia, artralgia/artri­tída, pozitívne antinukleárne protilátky (ANA), zvýšená sedimentácia červených krviniek (FW), eozinofília a leukocytóza, vyrážky, fotosenzitivita alebo iné kožné prejavy.

Hydrochlorotiazid (neznáma frekvencia)

Infekcie a nákazy: sialadenitída.

Poruchy krvi a lymfatického systému: leukopénia, neutropénia/a­granulocytóza, trombocytopénia, aplastická anémia, hemolytická anémia, supresia kostnej drene.

Poruchy metabolizmu a výživy: anorexia, hyperglykémia, glykozúria, hyperurikémia, nerovnováha elektrolytov (vrátane hyponatriémie a hypokaliémie), zvýšenie cholesterolu a triglyceridov, dna.

Psychické poruchy: nepokoj, depresia, poruchy spánku.

Poruchy nervového systému: strata chuti do jedla, parestézia, pocit na odpadnutie.

Poruchy oka: xantopsia, prechodné rozmazané videnie.

Poruchy ucha a labyrintu: vertigo.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti: posturálna hypotenzia, srdcové arytmie.

Poruchy ciev: nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída).

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína: respiračná tieseň (vrátane pneumónie a pľúcneho edému).

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu: hnačky, zápcha, podráždenie žalúdka, pankreatitída.

Poruchy pečene a žlčových ciest: žltačka (intrahepatálna cholestatická žltačka).

Poruchy kože a podkožného tkaniva: fotosenzitívna reakcia, vyrážka, kožná reakcia podobná lupus erythematosus, reaktivácia kožného lupus erythematosus, žihľavka, anafylaktická reakcia, toxická epidermálna nekrolýza.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva: svalové kŕče, svalová slabosť.

Poruchy obličiek a močových ciest: renálna dysfunkcia, intersticiálna nefritída.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania: horúčka, slabosť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Dostupné údaje pri predávkovaní u ľudí sú obmedzené. Príznaky spájané s predávkovaním ACE inhibítormi môžu zahŕňať hypotenziu, obehový šok, poruchy rovnováhy elektrolytov, zlyhanie obličiek, hyperventiláciu, tachykardiu, palpitácie, bradykardiu, závraty, úzkosť a kašeľ.

Odporúčaná liečba predávkovania je intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Ak je prítomná hypotenzia, pacient sa má uložiť do protišokovej polohy. Možno tiež zvážiť infúznu liečbu angiotenzínom II a/alebo intravenóznymi katecholamínmi, ak je k dispozícii. Pokiaľ k predávkovaniu došlo iba nedávno, je potrebné prijať opatrenia k odstráneniu lizinoprilu (napríklad vyvolanie vracania, laváž žalúdka, podanie absorbentov a síranu sodného). Lizinopril možno odstrániť z cirkulácie hemodialýzou (pozri časť 4.4). Liečba kardiostimulátorom je indikovaná v prípadoch bradykardie, rezistentnej na liečbu. Je nevyhnutné časté monitorovanie vitálnych funkcií, koncentrácie sérových elektrolytov a kreatinínu.

Príznaky spojené s predávkovaním hydrochlorotiazidom zahŕňajú zvýšenú diurézu, poruchy vedomia (vrátane kómy), kŕče, parézu, srdcové arytmie a zlyhanie obličiek. Bradykardia a rozsiahle vágové reakcie by sa mali liečiť podaním atropínu. Ak bol podaný digitális, hypokaliémia môže zvýrazniť srdcové arytmie.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: ACE inhibítory a diuretiká.

ATC kód: C09BA03.

IRUZID je fixnou kombináciou lizinoprilu, inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE), a hydrochlorotiazidu, tiazidového diuretika. Obe zložky sa v antihypertenznom pôsobení vzájomne podporujú.

Lizinopril

Lizinopril je inhibítor peptidyl dipeptidázy. Inhibuje angiotenzín konvertujúci enzým (ACE), ktorý katalyzuje premenu angiotenzínu I na vazokonstrikčný peptid, angiotenzín II. Angiotenzín II stimuluje aj sekréciu aldosterónu v kôre nadobličiek. Inhibícia ACE aktivity vedie k zníženiu koncentrácie angiotenzínu II s následným poklesom vazokonstrikčnej aktivity a sekrécie aldosterónu. Znížená koncentrácia aldosterónu môže viesť k vzostupu sérových koncentrácií draslíka.

Zatiaľ čo mechanizmus, ktorým lizinopril znižuje krvný tlak supresiou renín-angiotenzín-aldosterónového systému, je považovaný za primárny, lizinopril má antihypertenzný účinok aj u hypertenzných pacientov s nízkou hladinou renínu.

ACE je identický s kininázou II, enzýmom, ktorý rozkladá bradykinín. Či zvýšené hladiny bradykinínu, silného vazodilatačného peptidu, zohrávajú úlohu v terapeutických účinkoch lizinoprilu, zostáva zatiaľ neobjasnené.

Hydrochlorotiazid

Hydrochlorotiazid má diuretický a antihypertenzný účinok. Hydrochlorotiazid znižuje reabsorbciu elektrolytov v distálnom tubule a zvyšuje vylučovanie sodíka a chloridov v približne ekvivalentnom množstve. Vylučovanie sodíka môže byť sprevádzané stratou draslíka a bikarbonátov. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidov nie je známy. Tiazidy zvyčajne nepôsobia na normálny krvný tlak.

Pri kombinácii s inými antihypertenzívami sa môže objaviť aditívny pokles krvného tlaku.

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Súčasné podávanie lizinoprilu s hydrochloro­tiazidom nemá žiadny alebo len malý vplyv na biologickú dostupnosť oboch liečiv. Kombinované tablety sú bioekvivalentné k súčasnému užívaniu oddelených zložiek.

Lizinopril

Absorpcia

Maximálna koncentrácia v sére po perorálnom podaní sa dosiahla približne za 7 hodín, hoci u pacientov s akútnym infarktom myokardu sa zaznamenala tendencia mierneho predĺženia času potrebného na dosiahnutie maximálnych sérových koncentrácií. Na základe obsahu v moči sa zistilo, že priemerná miera absorpcie lizinoprilu je približne 25% s interindivi­duálnou variabilitou 6–60% v sledovanom rozsahu dávkovania (5–80 mg). Absolútna biologická dostupnosť je u pacientov so srdcovým zlyhaním znížená približne o 16%. Absorpcia lizinoprilu nie je ovplyvnená jedlom.

Distribúcia

Lizinopril sa pravdepodobne neviaže na iné plazmatické bielkoviny ale na cirkulujúci angiotenzín konvertujúci enzým (ACE). Štúdie na potkanoch ukazujú, že lizinopril slabo prechádza hematoencefalickou bariérou.

Eliminácia

Lizinopril nepodlieha metabolizmu a vylučuje sa v nezmenenom stave močom. Po opakovanom podaní lizinoprilu bol účinný polčas akumulácie stanovený na 12,6 hodiny. Klírens lizinoprilu u zdravých osôb je približne 50 ml/min. Počas poklesu sérovej hladiny bola zaznamenaná prolongovaná terminálna fáza, ktorá však neviedla k akumulácii liečiva. Táto terminálna fáza pravdepodobne odráža saturovateľnosť väzby na ACE a nie je úmerná k podanej dávke.

Hepatálna insuficiencia

Porucha funkcie pečene u pacientov s cirhózou spôsobuje zníženie absorpcie lizinoprilu (približne o 30%, stanovené z obsahu v moči), no v porovnaní so zdravými osobami zvyšuje expozíciu (približne o 50%) v dôsledku zníženého klírensu.

Poškodenie obličiek

Poškodenie renálnych funkcií znižuje elimináciu lizinoprilu, ktorý je vylučovaný obličkami, ale toto zníženie je klinicky významné len vtedy, keď glomerulárna filtrácia je menej ako 30 ml/min. Pri miernej až stredne ťažkej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30– 80 ml/min) bola priemerná AUC zvýšená len o 13 %, ale pri ťažkom poškodení funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5 – 30 ml/min) bolo zvýšenie priemerných AUC 4,5-násobné.

Lizinopril možno odstrániť dialýzou. Počas 4 hodín hemodialýzy plazmatické koncentrácie lizinoprilu poklesli priemerne o 60 % s klírensom dialýzy medzi 40 a 55 ml/min.

Srdcové zlyhanie

U pacientov so srdcovým zlyhaním je dlhšia expozícia lizinoprilu v porovnaní so zdravými osobami (zvýšenie AUC na priemerne 125%), ale na základe obsahu lizinoprilu v moči je u týchto pacientov znížená absorpcia približne o 16% v porovnaní so zdravými osobami.

Starší pacienti

U starších pacientov je vyššia koncentrácia liečiva v krvi a vyššie hodnoty plochy pod krivkou (zvýšené približne o 60%) v porovnaní s mladšími osobami.

Hydrochlorotiazid

Pri sledovaní plazmatických hladín v priebehu najmenej 24 hodín sa biologický polčas pohyboval medzi 5,6 a 14,8 hodín. Najmenej 61% dávky sa vylúči v priebehu 24 hodín. Po perorálnom podaní, diuretický účinok nastupuje v priebehu 2 hodín, maximum dosahuje približne za 4 hodiny po podaní a trvá 6–12 hodín. Hydrochlorotiazid prechádza placentou, ale neprechádza hematoencefalickou bariérou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje založené na konvenčných štúdiách všeobecnej farmakológie, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu, nepreukázali žiadne zvláštne riziko pre človeka. Vo zvieracích štúdiách inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu spôsobili nežiaduce účinky v neskorej fáze vývoja plodu, ktoré viedli k úmrtiu plodu a kongenitálnym účinkom, postihujúcim predovšetkým lebku. Bola tiež hlásená fetotoxicita, retardácia intrauterinného rastu a perzistujúci arteriálny duktus. Predpokladá sa, že tieto vývojové anomálie sú čiastočne spôsobené priamym účinkom ACE inhibítorov na renín-angiotenzínový systém plodu a čiastočne ischémiou spôsobenou hypotenziou matky ako aj poklesom feto-placentárneho prietoku krvi a dodávok kyslíka a živín plodu.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Manitol

Dihydrát hydrogenfosfo­rečnanu vápenatého

Kukuričný škrob Predželatinovaný škrob Koloidný bezvodý oxid kremičitý Magnéziumstearát.

Hlinitý lak indigokarmínu (E 132) (len 10 mg/12,5 mg tablety) Žltý oxid železitý (E 172) (len 20 mg/12,5 mg tablety) Červený oxid železitý (E 172) (len 20 mg/25 mg tablety)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4     Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5    Druh obalu a obsah balenia

Priehľadný PVC/PVDC/ALU blister, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia:

IRUZID 10 mg/12,5 mg tablety:

Blister: 30, 60 tabliet

IRUZID 20 mg/12,5 mg tablety:

Blister: 30, 60 tabliet

IRUZID 20 mg/25 mg tablety:

Blister: 30, 60 tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

• 6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

7.    DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

BELUPO, s.r.o., Cukrová 14, 811 08 Bratislava, Slovenská republika

8.    REGISTRAČNÉ ČÍSLA

IRUZID 10 mg/12,5 mg: 58/0396/08-S

IRUZID 20 mg/12,5 mg: 58/0397/08-S

IRUZID 20 mg/25 mg: 58/0398/08-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 10.9.2008

Dátum predĺženia registrácie: 30.11.2011