isicom 250 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

isicom 100 mg tablety

isicom 250 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

1 tableta isicom 100 mg obsahuje 100 mg levodopy a 26,99 mg monohydrátu karbidopy, čo zodpovedá 25 mg karbidopy.

1 tableta isicom 250 mg obsahuje 250 mg levodopy a 26,99 monohydrátu karbidopy, čo zodpovedá 25 mg karbidopy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tablety

Opis lieku: Tablety s deliacou krížnou ryhou, na vnútorné použitie.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Parkinsonský syndróm, Parkinsonova choroba

Upozornenie

Liek nie je indikovaný pri medikamentózne indukovaných parkinsonských syndrómov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Výška dávky a počet jednotlivých dávok je v každom prípade individuálna. Pre dospelých platí nasledovné odporúčanie dávkovania:

Dávkovanie sa riadi závažnosťou extrapyramídovej symptomatiky a znášanlivosťou lieku. Neodporúčajú sa mimoriadne vysoké dávky. Liečbu treba začať pozvoľným zvyšovaním začiatočnej dávky podľa individuálnej potreby až do optimálnej dávky, ktorú je nutné starostlivo stanoviť pre každého pacienta. Ak sa vyskytnú nežiaduce účinky, je nutné prerušiť zvyšovanie dávok, alebo dávku prechodne znížiť a ďalšie zvyšovanie realizovať ešte pomalšie. Pri výraznejších gastrointesti­nálnych ťažkostiach, je možné občas podať antiemetiká, napr. domperidón.

Zvláštne upozornenie: V lieku isicom 250 mg je karbidopa a levodopa v pomere 1:10 (25 mg karbidopy a 250 mg levodopy), v lieku isicom100 mg je však pomer karbidopa/levodopa 1:4 (25 mg karbidopy, 100 mg levodopy). Obidva lieky je možné podávať samostatne, ale je tiež možná kombinácia, ak je nevyhnutná na dosiahnutie optimálnej účinnej dávky.

Pri nedostatočnom účinku lieku isicom100 mg je možné prejsť na isicom 250 mg, je však nutné počítať s väčšou pravdepodobnosťou gastrointesti­nálnych ťažkostí. Pri potrebe vyšších dávok levodopy (750 mg až 1000 mg) je vhodnejším liekom isicom250 mg, než isicom100 mg. Pokiaľ je potrebný prechod z lieku isicom250 mg na isicom100 mg, nahrádza sa 1/4 tablety isicom250 mg –3/4 tablety isicom100 mg, prípadne 1/2 tablety isicomu 250 mg asi 1 1/4 tabletou isicom100 mg.

Dávkovanie

Dávkovanie isicomu 250 mg:

Dávkovanie isicomu 100 mg:

U neliečených pacientov sa má liečba začať podaním 50–150 mg levodopy /12,5–37,5 mg karbidopy denne (t.j. 1/4 tablety v jednotlivej dávke). U neliečených pacientov sa má liečba začať podaním 50150 mg levodopy/12,5–37,5 mg karbidopy denne (t.j. 1/4 tablety v jednotlivej dávke). Dávku možno zvyšovať o 50–100 mg levodopy/12,5–25mg karbidopy každý 3. až každý 7. deň (na /až 1 tabletu v jednotlivej dávke). Denná dávka sa delí na 3–7 jednotlivých dávok. Obvyklá priemerná dávka je 4–5 tabliet, spravidla sa neodporúča prekračovať dávku 7 tabliet za deň (700 mg levodopy/175 mg karbidopy). Možno zvážiť aj vyrovnanie možného dopamínového deficitu napr. pridaním agonistov dopamínu.

Ak sa isicom100 mg alebo isicom250 mg podáva pacientovi, ktorý doteraz užíval levodopu a iný inhibítor dekarboxylázy, je potrebné, aby užívanie týchto liekov bolo pred prvým ich podaním aspoň na 12 hodín prerušené. Dávkovanie lieku isicom je potrebné na začiatku liečby zvoliť tak, aby dávka levodopy zodpovedala dávke doteraz užívaného lieku.

• V podávaní iných užívaných antiparkinsoník je potrebné pokračovať, pričom každé dávkovanie musí byť podľa možností zladené.

Pediatrická populácia

Vzhľadom na to, že nie sú dostatočné klinické skúsenosti s podávaním lieku osobám mladším ako 18 rokov, liek sa nemá používať v pediatrickej populácii do 18 rokov (pozri časť 4.3).

Dĺžka podávania

Liečba je spravidla dlhodobá. Dĺžka podávania je pri dobrej znášanlivosti neobmedzená.

Spôsob podávania

Tablety sú deliteľné (podľa vyznačenej deliacej ryhy). Užívajú sa vždy 1/2 hodiny pred alebo 1 1/2 hodiny po jedle s trochou tekutiny (pohárom vody) a s pečivom.

Vstrebávanie tabliet zhoršuje súčasná konzumácia stravy bohatej na bielkoviny.

4.3 Kontraindikácie

• precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• medikamentózne indukované parkinsonské syndrómy
• ťažké psychózy
• tehotenstvo a dojčenie

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Zvláštna starostlivosť je potrebná u pacientov s nasledovnými poruchami:

• výrazná hyperfunkcia štítnej žľazy
• poruchy srdcového rytmu so zvýšenou frekvenciou (tachykardia)
• hormóny produkované tumorom nadobličiek (feochromocytóm)
• závažné kardiálne, hepatálne, renálne a bronchiálne poruchy
• ťažký organický psychosyndróm
• poruchy krvotvorného systému
• kožné nádory (hlavne melanóm a kožné zmeny s podozrením na melanóm)
• neliečený glaukóm s úzkym uhlom)

Levodopa je spojená so somnolenciou a epizódami náhleho upadnutia do spánku. Náhle upadnutie do spánku počas denných aktivít, v niektorých prípadoch bez varovania alebo varovných signálov, sa popisuje veľmi zriedkavo. Pacienti o tom musia byť informovaní a oboznámení s tým, že musia byť opatrní počas vedenia vozidiel alebo pri obsluhe strojov počas užívania levodopy.

Pacienti, ktorí už mali problémy so somnolenciou a/alebo epizódami náhleho upadnutia do spánku, nesmú viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Ďalej je potrebné zvážiť zníženie dávkovania alebo ukončenie liečby.

V začiatočnej fáze liečby sú odporučené časté, neskôr menej časté (najmenej však 1× ročne) kontroly obličkových, pečeňových funkcií a krvného obrazu. Rovnako je na mieste sledovať psychický stav pacientov z hľadiska príznakov duševných porúch a depresií s možnosťou suicidálnych tendencií. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa u pacientov-parkinsonikov pozorovalo svojvoľné zvyšovanie dávky vyvolávajúce podozrenie na zneužívanie a závislosť od látky.

Pacienti majú byť pravidelne monitorovaní z dôvodu možnosti rozvoja impulzívnych porúch. Pacienti a ich ošetrovatelia majú byť upozornení, že u pacientov liečených agonistami dopamínu a/alebo inými dopaminergnými liekmi obsahujúcimi levodopu vrátane isicomu sa môžu rozvinúť príznaky impulzívnych porúch vrátane patologického hráčstva, zvýšeného libida, hypersexuality, nutkavého míňania peňazí alebo nakupovania, záchvatovitého a nutkavého prejedania. Ak sa tieto príznaky objavia, odporúča sa liečbu prehodnotiť.

Po dlhodobej liečbe liekom isicomsa môže pri náhlom prerušení liečby, alebo pri príliš prudkom znížení dávky objaviť malígny syndróm z odobratia L-dopy, s horúčkami, svalovou rigiditou, prípadne s rôznymi psychickými poruchami, so zvýšením sérovej kreatinín-fosfokinázy, alebo s akinetickými krízami. Tieto stavy sú životohrozujúce, preto musí byť vysadenie L-dopy vždy terapeuticky zdôvodnené, zvlášť pri sprievodnej medikácii neuroleptikami, a realizované vždy len počas hospitalizácie pacienta.

Podávanie u vysoko rizikových pacientov

U pacientov so srdcovým infarktom v anamnéze, s poruchami srdcového rytmu a s koronárnou insuficienciou sú na mieste pravidelné kontroly obehových funkcií a EKG. Títo pacienti majú byť zvlášť starostlivo sledovaní, hlavne na začiatku liečby, rovnako i pacienti s peptickým vredom v anamnéze. U pacientov s glaukómom sú nutné pravidelné kontroly vnútroočného tlaku.

4.5 Liekové a iné interakcie

K zníženiu účinku dochádza pri interakcii s neuroleptikami, fenytoínom, opioidmi, antihypertenzívami obsahujúcimi rezerpín, papaverínom, metoklopramidom a ďalšími antidopaminergne pôsobiacimi farmakami. Pri súčasnom podávaní tricyklických antidepresív sa môžu v zriedkavých prípadoch prejaviť nežiaduce účinky, ako je hypertenzia a poruchy pohyblivosti (diskinézy). Pri súčasnom podávaní inhibítorov MAO typu A môže dôjsť k hypertenzným krízam a to až do 2 týždňov po vysadení IMAO. Pri súčasnom podávaní sympatikomimetík a antihypertenzív sa ich účinok zvyšuje. Častejšie sa vyskytujú arytmie pri dodatočnom nasadení guanetidínu.

V kombinácii s ďalšími antiparkinsonikami sa zvyšuje účinok, ale tiež aj ich nežiaduce účinky.

Potrava bohatá na bielkoviny znižuje absorpciu levodopy z gastrointes­tinálneho traktu. Účinky levodopy v kombinácii s karbidopou nie sú ovplyvnené nižšími dávkami vitamínu B6 . Isicom je nutné vysadiť najmenej 8 hodín pred zavedením celkovej anestézy halotanom, cyklopropanom a ďalšími látkami senzibilizujúcimi srdcový sval voči sympatikomimetickým amínom. Rovnako sa nemôžu súčasne podávať opioidy. Pri nutnosti lokálnej anestézy je možné použiť len lieky (lokálne anestetiká) bez prísady adrenalínu. Pri prerušení liečby liekom isicomz vyššie uvedených dôvodov, je možné pokračovať v obvyklej dávke, akonáhle je pacient schopný užívať lieky perorálne.

Levodopa môže spôsobiť zmeny v hodnotách laboratórnych testov katecholamínov, kreatinínu, kyseliny močovej a glukózy. Rovnako sa hlásili nálezy pozitívneho Coombsovho testu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Podávanie lieku isicomv gravidite a v období dojčenia je kontraindikované.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Liek môže i pri riadnom a primeranom dávkovaní natoľko zmeniť reakčné schopnosti, že je narušená schopnosť aktívnej účasti v cestnej premávke, vedení vozidiel a obsluhe strojov. To platí vo zvýšenej miere pri súčasnom požití alkoholu. Pacienti, ktorí užívajú liek isicom, sa musia poradiť so svojím ošetrujúcim lekárom, či môžu naďalej viesť vozidlá a pri obsluhe strojov musia dbať na zvýšenú opatrnosť.

Pacienti liečení levodopou, u ktorých sa vyskytne somnolencia a/alebo epizódy náhleho upadnutia do spánku, musia byť informovaní o tom, že nesmú viesť vozidlá alebo vykonávať činnosti, kde zníženie pozornosti môže zvyšovať riziko vážneho úrazu alebo smrti pre pacienta alebo jeho okolie (napr. pracovať na strojoch) až dovtedy, kým sa takéto opakujúce sa príhody a somnolencia neodstránia (pozri tiež časť 4.4).

4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencia nežiaducich účinkov uvedených nižšie je definovaná takto:

Veľmi časté (> 1/10)

Časté (> 1/100 až < 1/10)

Menej časté (> 1/1 000 až 1/100) Zriedkavé (> 1/10 000 až 1/1 000) Veľmi zriedkavé (< 1/10 000) Neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov)

Poruchy krvi a lymfatického systému

Zriedkavé: leukopénia, trombocytopénia, agranulocytóza a hemolytické a nehemolytické anémie. Neznáme: zníženie hemoglobínu a hematokritu, zmeny počtu leukocytov.

Poruchy nervového systému

Veľmi časté: somnolencia.

Časté: s predlžujúcim sa časom liečby narastá možnosť výskytu motorických porúch (hyperkinéz s choreatickým a dystonickým charakterom). Súbežne s tým sa môžu prejaviť aj náhle výpadkové fenomény („off“ fenomény), obvykle spojené s klesajúcou koncentráciou levodopy v plazme a neskôr i nesystematické kolísanie pohybových schopností („on-off“ fenomén).

Menej časté: závrat.

Zriedkavé: parestézie, kŕče, tras rúk (flapping tremor).

Veľmi zriedkavé: nadmerná spavosť počas dňa a epizódy náhleho upadnutia do spánku

Neznáme: myoklónie tvárového svalstva, poruchy vnímania.

Psychické poruchy

Veľmi časté: nepokoj, úzkosť spojená s poruchami spánku, somnolencia.

Neznáme: zmeny dynamogenie, zvýšenie agresivity, poruchy myslenia (bludné myšlienky), depresívne nálady (náhle, krátkodobé zmeny nálady) alebo hypomanická nálada, hlavne pri dlhodobej liečbe, alebo v pokročilejších štádiách ochorenia.

Impulzívne poruchy

U pacientov liečených agonistami dopamínu a/alebo inými dopaminergnými liekmi obsahujúcimi levodopu vrátane isicomu sa môžu rozvinúť príznaky, ako je patologické hráčstvo, zvýšené libido, hypersexualita, nutkavé míňanie peňazí alebo nakupovanie, záchvatovité a nutkavé prejedanie (pozri časť 4.4).

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: zažívacie ťažkosti, ako je nevoľnosť, vracanie, hnačka, zápcha a nechutenstvo s úbytkom telesnej hmotnosti, hlavne na začiatku liečby.

Menej časté: kovová chuť v ústach.

Zriedkavé: krvácanie do zažívacieho traktu, duodenálne vredy.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi zriedkavé: kožné zmeny typu sklerodermie.

Poruchy obličiek a močových ciest

Neznáme: výskyt krvi a baktérií v moči.

Poruchy oka

Menej časté: rozmazané videnie.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté: obehové poruchy (hypotonická ortostatická dysregulácia), poruchy srdcového rytmu, búšenie srdca a návaly tepla.

Zriedkavé: hypertenzia.

Poruchy ciev

Zriedkavé: zápaly žíl.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Zriedkavé: bolesti na hrudníku, sťažené dýchanie.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Menej časté: únava.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Neznáme: zmeny laboratórnych parametrov, napr. alkalickej fosfatázy, AST, ALT, LDH, bilirubínu, zmenené hodnoty kyseliny močovej a močoviny, zvýšenie glukózy v sére.

Ďalšie nežiaduce účinky, hlásené pri podávaní levodopy, ktoré sa môžu vyskytnúť aj pri podávaní lieku isicom:

Poruchy nervového systému

Neznáme: ataxie, znížená citlivosť, svalové zášklby až kŕče, trizmus, aktivácia Hornerovho syndrómu.

Psychické poruchy

Neznáme: vzrušenosť, zlé sny (nočné mory), eufória.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Neznáme: sucho v ústach, horká chuť, pálenie jazyka, zvýšené slinenie, poruchy prehĺtania, škrípanie zubov, čkanie, bolesti brucha a zažívacie ťažkosti, meteorizmus.

Poruchy metabolizmu a výživy

Neznáme: prírastok telesnej hmotnosti, edémy.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Neznáme: sčervenenie tváre, zvýšené potenie, tmavé sfarbenie potu, kožné vyrážky, vypadávanie vlasov.

Poruchy obličiek a močových ciest

Neznáme: retencia moču, mimovoľné pomočovanie, tmavé sfarbenie moču, bolestivá dlhodobá erekcia (priapismus).

Poruchy oka

Neznáme: diplopia, mydriáza, nystagmus.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Neznáme: pocit slabosti, kolapsy, malátnosť, cefalea, chrapot, nevoľnosti, nepravidelný dych, pocit prebytku energie, v ojedinelých prípadoch malígny melanóm – súvislosť s medikáciou levodopou však nie je spoľahlivo dokázaná.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v

4.9 Predávkovanie

Pri každom hodnotení intoxikácie je nutné okrem iného pomýšľať na kombinovanú intoxikáciu viacerými druhmi liekov, napr. pri suicidálnom úmysle.

Príznaky akútneho predávkovania levodopou: nevoľnosť, vracanie, začiatočná hypertenzia, ktorá neskôr prechádza do ortostatickej hypotenzie, tachykardie, excitácie, nepokoj, zvýšené potenie, úzkosť a psychické poruchy až psychotický stav s halucináciami a delíriom. Ďalšie príznaky sú uvedené v časti „nežiaduce účinky“ (4.8).

Terapeutické opatrenia pri predávkovaní:

Pri akútnej intoxikácii sú namieste okamžité opatrenia zabraňujúce absorpcii látky, ako je včasné vracanie (najúčinnejšie do 30 minút po požití), výplach žalúdka a podanie aktívneho uhlia, ďalej opatrenia podporujúce elimináciu látky z organizmu. Nevyhnutná je lekárska starostlivosť so zvláštnym zreteľom na obehové a srdcové funkcie. V niektorých prípadoch je nutné intubovať. Počiatočná hypertenzia prechádza rýchlo do hypotenzie a musí sa preto liečiť len zriedka. Pri prudkom vzostupe krvného tlaku je možné do infúzie pridať 2–5 ^g/kg/min. nitroprusidu sodného. Hypotenziu je možné liečiť predovšetkým náhradou objemu tekutín, pridaním dopamínu v dávke 2–5 ^g/kg/min. do infúzneho roztoku. Srdcovú artymiu je možné zvládnuť podaním antiarytmika, napr. betablokátora.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiparkinsonikum, ATC skupina: N04BA02 – levodopa a inhibítory dekarboxylázy

Liek isicom je antiparkinsonikum. Liečivom je levodopa, s nepriamym dopaminergným účinkom, kombinovaná s periférnym blokátorom dekarboxylázy karbidopou.

Levodopa slúži na substitúciu nedostatku dopamínu v bazálnych gangliách, ktorý je obvyklý u parkinsonského syndrómu. Vzhľadom na to, že minimálne 95 % perorálne podanej levodopy je extracerebrálne dekarboxylované, až do mozgu sa dostávajú sa len malé množstvá levodopy. Periférne vzniknutý dopamín, ktorý sám nemôže prejsť hematoencefalickou barierou, vyvoláva časté nežiaduce gastrointestinálne a kardiálne účinky. Súčasne podávaná karbidopa však výrazne bráni dekarboxylácii levodopy v periférii. Tým je možné zredukovať dávku levodopy až na 20 % dávky potrebnej pri monoterapii levodopou. Zároveň s tým klesajú i nežiaduce periférne účinky. Na podklade pomeru levodopa/karbidopa 4:1 v lieku isicom^® 100 mg sa dosiahne v porovnaní s liekom isicom250 mg väčšia zábrana perifernej dekarboxylácie levodopy s následným znížením výskytu extracerebrálnych a v nadväznosti na redukovanú dávku levodopy aj extrapyramidálnych nežiaducich účinkov (prednostné podávanie pri kardiovaskulárnych a gastrointesti­nálnych rizikách, motorických extrapyramidálnych nežiaducich účinkoch limitovaných liečbou levodopy).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní sa levodopa, ktorá je vo vode ťažko rozpustnou aminokyselinou, v tenkom čreve pomerne rýchlo a skoro úplne (cca 80 %) absorbuje pomocou aktívneho transportu aromatických aminokyselín. Rozsah absorpcie závisí od motility a prekrvení gastrointesti­nálneho traktu a hodnotách pH v žalúdku, čo je dôvodom vysokej interindividuálnej a intraindividuálnej variability. Prítomnosť iných aminokyselín v strave bohatej na bielkoviny ovplyvňuje absorpciu v dôsledku kompetície o aktívne transportné mechanizmy. To potom môže viesť k zníženému terapeutickému účinku.

Absolútna biologická dostupnosť po p.o. podaní levodopy sa pohybuje okolo 33 %, pretože jej najväčšie množstvo sa metabolizuje už v zažívacom trakte. Pri súčasnom podaní blokátora dekarboxylázy karbidopy sa dekarboxylácia levodopy v periférnom prostredí znižuje. Tým je možné dávku levodopy, nutnú na dosiahnutie žiaduceho klinického účinku znížiť až na 20 % dávky inak potrebnej pri monoterapii levodopou. Kombinácie 250 mg levodopy s 25 mg karbidopy (isicom 250 mg) vedie v priebehu 0,6 až 1,5 hodiny k maximálnej plazmatickej koncentrácii levodopy. Maximálne plazmatické koncentrácie karbidopy sú dosiahnuté medzi 1,9 až 2,4 hodinami.

Levodopa sa rýchle metabolizuje a jej metabolity sa vylučujú obličkami. Hlavný metabolit dopamín sa prechodne metabolizuje na kyselinu 3,4 dihydroxy­fenyloctovú a kyselinu homovanilinovú.

V mozgomiešnom moku nachádzame okrem levodopy a dopamínu aj kyseliny 3,4 dihydroxy­fenyloctovú a homovanilinovú a 3-O-metyldopu. Karbidopa a jej metabolity je z 50–60 % aplikovanej dávky vylučovaná obličkami a jej metabolity sú prechodne nachádzané v konjugovanej for­me.

Biologická dostupnosť: V roku 1989 vykonané vyšetrenie biologickej dostupnosti na 12 dobrovoľníkoch preukázalo nasledovné výsledky v porovnaní s referenčným liekom:

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita:

Po intraperitoneálnej aplikácii boli hodnoty LD50 pre levodopu u samcov myší 1 281 mg/kg

(1 124–1 459 mg/kg), u samíc myší 3 115 (2 366–3 943) mg/kg. Pre karbidopu boli u samcov myší zistené hodnoty LD50 510 (450–578) mg/kg, u samíc 2 194 (1 922–2 488) mg/kg. Hodnoty LD50 pre rôzne perorálne aplikované kombinácie levodopa/karbidopa zodpovedali u myší súčtu jednotlivých dávok oboch zložiek.

Subakútna toxicita:

Subakútna toxicita kombinácie levodopa/karbidopa v pomere 4:1 sa skúmala na potkanoch. Liek bol aplikovaný perorálne počas 28 dní v odstupňovaných dávkach 25, 125 a 375 mg/kg. Nevyskytla sa úmrtnosť spôsobená podávanou látkou. Uspokojivú znášanlivosť je možné konštatovať až do dávky 125 mg/kg. Neboli zaznamenané žiadne degeneratívne-toxické účinky až do maximálneho stupňa dávkovania.

Chronická toxicita:

• V pokusoch na potkanoch a opiciach, ktoré boli realizované počas 1 roka s dennými dávkami až do 135 mg/kg karbidopy, resp. 100/10 mg/kg levodopa/karbidopa, sa nedokázali žiadne príznaky poškodenia orgánov, spôsobené podávanou substanciou. Opice pri dávke 50/10 mg/kg vykazovali hyperaktivitu, ktorá pri pokračujúcom priebehu experimentu ustupovala. Pri dávke 100/10 mg/kg sa pozorovali poruchy svalovej koordinácie a svalová slabosť.

Teratogenita:

Karbidopa nevykazovala u myší až do dávky 120 mg/kg žiadne teratogénne účinky. Levodopa vykazovala v pokusoch na králikoch pri dávke 125 a 250 mg/kg malformácie vnútorných orgánov a skeletu. Rovnako sa to prejavilo aj v kombinácii s karbidopou (25/250 až 100/500 mg/kg/deň). Pri rovnakom kombinovanom dávkovaní u myší sa nedokázali žiadne malformácie.

Karcinogenita:

• V dvojročnom experimente na potkanoch pri perorálnom podávaní až 100/10 mg/kg levodopy/karbidopy sa nenašli žiadne kancerogénne účinky.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Kalciumstearát, kyselina citrónová (E 330), želatína, mikrokryštalická celulóza, sodná soľ karboxymetylškrobu A, bezvodý koloidný oxid kremičitý.

6.2    Inkompatibility

Inkompatibility nie sú zatiaľ známe.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávať pri teplote do 30 °C.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

PP/Al blister, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa. Veľkosť balenia: 30, 60, 100 tabliet

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

DESITIN ARZNEIMITTEL GmbH

Weg beim Jäger 214

22335 Hamburg, Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

isicom 250 mg: 27/155/91-C/S isicom 100 mg: 27/0757/95-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

isicom 250 mg:

Dátum prvej registrácie: 15.05.1991

Dátum posledného predĺženia registrácie: 04.06.2008

isicom 100 mg:

Dátum prvej registrácie: 24.11.1995

Dátum posledného predĺženia registrácie: 04.06.2008