Isoptin 40 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Isoptin 40 mg filmom obalené tablety

Isoptin 80 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Isoptin 40 mg: Jedna filmom obalená tableta obsahuje 40 mg verapamiliumchlo­ridu.

Isoptin 80 mg: Jedna filmom obalená tableta obsahuje 80 mg verapamiliumchlo­ridu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

filmom obalená tableta

Biele okrúhle obojstranne vypuklé tablety.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Verapamiliumchlorid je indikovaný u dospelých, detí a dospievajúcich na liečbu ochorenia koronárnych ciev (stavy spojené s nedostatočným prísunom kyslíka do srdcového svalu), vrátane: – chronickej stabilnej angíny pektoris;

– nestabilnej angíny pektoris (akcelerovaná, pokojová angína);

– vazospastickej angíny pektoris (Prinzmetalova angína, variantná angína);

– angíny pektoris pri stavoch po infarkte myokardu u pacientov bez srdcového zlyhania, keď nie sú indikované betablokátory.

Liečba porúch srdcového rytmu pri paroxyzmálnej supraventrikulárnej tachykardii, pri atriálnom flutteri/fibrilácii s rýchlym atrioventrikulárnym prevodom (okrem WPW syndrómu ) a liečba vysokého tlaku krvi (hypertenzia).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dávkovanie verapamiliumchlo­ridu je individuálne v závislosti od závažnosti ochorenia a celkového stavu pacienta. Mnohoročné klinické skúsenosti preukázali, že priemerná denná dávka pre všetky indikácie je 240 až 360 mg. Pri dlhodobej liečbe nemá denná dávka prekročiť 480 mg, prechodné zvýšenie tejto dávky je možné. Dĺžka užívania verapamiliumchlo­ridu nie je ohraničená. Po dlhodobom používaní sa verapamiliumchlorid nesmie prestať užívať náhle. Odporúča sa dávku redukovať postupne.

Verapamiliumchlorid sa môže podať pacientom s angínou pektoris najskôr 7 dní po akútnom srdcovom infarkte.

Isoptin 40 mg je určený pacientom, u ktorých sa dostaví uspokojivá odpoveď na liečbu už pri nižších dávkach (napr. pacienti s hepatálnou dysfunkciou alebo starší pacienti).

Pre pacientov vyžadujúcich vyššie dávkovanie (napr. 240 mg – 480 mg verapamiliumchlo­ridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Isoptin 80 mg sa používa, ak sa nedosiahol dostatočný liečebný účinok s liekovou formou s nižším obsahom liečiva (napr. 120 mg za deň).

Pre vyššie dávkovanie (napr. 360 mg verapamiliumchlo­ridu/deň) sú určené liekové formy s vyšším obsahom liečiva.

Dospelí a dospievajúci s hmotnosťou nad 50 kg

Ochorenie koronárnych ciev srdca

Odporúčaná denná dávka je 120 mg – 480 mg verapamiliumchlo­ridu, rozdelených do 3–4 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg 3– až 4-krát denne, čo zodpovedá 120–160 mg verapamiliumchlo­ridu za deň).

Hypertenzia

Odporúčaná denná dávka je 120 mg – 480 mg verapamiliumchlo­ridu, rozdelených do 3 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg 3-krát denne, čo zodpovedá 120 mg verapamiliumchlo­ridu za deň).

Paroxyzmálna supraventrikuláma tachykardia, atriálna fibrilácia a/alebo atriálny flutter Odporúčaná denná dávka je 120 – 480 mg verapamiliumchlo­ridu, rozdelených do 3–4 jednotlivých dávok (1 filmom obalená tableta Isoptinu 40 mg 3– až 4-krát denne, čo zodpovedá 120–160 mg verapamiliumchlo­ridu za deň).

Osobitné skupiny pacientov

Pediatrická populácia

Deti od 2 do 6 rokov

Odporúčaná denná dávka je 80 mg – 120 mg verapamiliumchlo­ridu, rozdelených do 2 – 3 jednotlivých dá­vok.

Deti od 6 do 14 rokov

Odporúčaná denná dávka je 80 mg – 360 mg verapamiliumchlo­ridu, rozdelených do 2 – 4 jednotlivých dá­vok.

Porucha funkcie obličiek

Verapamiliumchlorid sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek má používať opatrne a pacienti majú byť starostlivo sledovaní (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene je metabolizmus lieku spomalený v závislosti od stupňa poruchy funkcie pečene, v dôsledku čoho sa účinok verapamiliumchlo­ridu zvyšuje a predlžuje. Preto sa má u pacientov s poruchou funkcie pečene dávka určiť osobitne pozorne a liečba má začať malými dávkami.

Spôsob podávania

Tablety sa majú prehltnúť celé bez žuvania alebo cmúľania a zapiť s dostatočným množstvom tekutiny počas jedla alebo krátko po jedle (pozri časť 4.5).

4.3 Kontraindikácie

Verapamiliumchlorid je kontraindikovaný pri:

• známej precitlivenosti na verapamiliumchlorid alebo ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;
• kardiogénnom šoku;
• druhom alebo treťom stupni atrioventrikulárnej blokády okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom;
• syndróme chorého sínusu okrem pacientov s funkčným kardiostimulátorom;
• zlyhávanie srdca so zníženou ejekčnou frakciou na menej ako 35 % a/alebo s tlakom v pľúcnom zaklinení vyššom ako 20 mm Hg (s výnimkou prípadov spôsobených supraventrikulárnou tachykardiou reagujúcou na liečbu verapamiliumchlo­ridom);
• flutteri/fibrilácii predsiení u pacientov s bypassom so súčasným WPW syndrómom, LGL syndrómom. U takýchto pacientov je pri podávaní verapamiliumchlo­ridu riziko vzniku ventrikulárnej tachyarytmie, vrátane ventrikulárnej fibrilácie;
• kombinácia s ivabradínom (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Akútny infarkt myokardu

Používať s opatrnosťou pri akútnom infarkte myokardu komplikovanom bradykardiou, významnou hypotenziou alebo dysfunkciou ľavej komory.

Srdcová blokáda/prvý stupeň AV blokády/brady­kardia/asystó­lia

Verapamiliumchlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a predlžuje AV prevodový čas. Opatrnosť je potrebná pri výskyte AV blokády 2. alebo 3. stupňa (pozri časť 4.3), unifascikulárnej, bifascikulárnej alebo trifascikulárnej blokády, pri ktorých sa vyžaduje prerušenie podávania verapamiliumchlo­ridu a začatie vhodnej liečby, pokiaľ je to potrebné.

Verapamiliumchlorid ovplyvňuje AV a SA uzly a zriedkavo môže spôsobiť AV blokádu 2. alebo 3. stupňa, bradykardiu a vo výnimočných prípadoch asystóliu. Ich výskyt je pravdepodobnejší u pacientov so syndrómom chorého sínusu (ochorenie SA uzla), ktoré je častejšie u starších pacientov.

Asystólia u pacientov bez syndrómu chorého sínusu má obvykle krátke trvanie (niekoľko sekúnd alebo menej) so spontánnym návratom k AV uzlovému alebo normálnemu sínusovému rytmu. Ak k tomu bezprostredne nedôjde, okamžite sa musí začať s náležitou liečbou (pozri časť 4.8).

Antiarytmiká a betablokátory

Vzájomné potenciovanie kardiovaskulárnych účinkov (AV blokáda vyššieho stupňa, zníženie srdcovej frekvencie vyššieho stupňa, indukcia srdcového zlyhávania a zvýraznená hypotenzia).

Asymptomatická bradykardia (36 tepov/min) s putujúcim predsieňovým pacemakerom bola pozorovaná u pacientov používajúcich súbežne očné kvapky obsahujúce timolol (beta-adrenergný blokátor) a perorálne verapamiliumchlo­rid.

Digoxín

Pri súbežnom podávaní verapamiliumchlo­ridu s digoxínom je potrebné znížiť dávku digoxínu (pozri časť 4.5).

Srdcové zlyhávanie

Pacienti so srdcovým zlyhaním s ejekčnou frakciou vyššou ako 35 % musia byť pred začatím liečby verapamiliumchlo­ridom kompenzovaní a musia byť po celý čas náležite sledovaní.

Inhibítory HMG-CoA reduktázy (statíny)

Pozri časť 4.5.

Ochorenia, pri ktorých je postihnutý neuromuskulár­ny prenos

Verapamiliumchlorid sa má užívať s opatrnosťou v prípade výskytu ochorení, pri ktorých je postihnutý neuromuskulárny prenos (myasténia gravis, Lambertov-Eatonov syndróm, pokročilé štádium Duchenneovej muskulárnej dystrofie).

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

Aj keď sa vo veľkých porovnávacích štúdiách u pacientov v terminálnom štádiu obličkového zlyhania nepreukázal žiadny vplyv na farmakokinetiku verapamiliumchlo­ridu, niekoľko hlásených prípadov naznačuje, že u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má verapamiliumchlorid používať s opatrnosťou a za starostlivého sledovania. Verapamiliumchlorid sa nedá odstrániť hemodialýzou.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa má používať s opatrnosťou (pozri časť 4.2).

4.5 Liekové a iné interakcie

In vitro metabolické štúdie naznačujú, že verapamiliumchlorid je metabolizovaný enzýmami cytochrómu P450 CYP3A4, CYP1A2, CYP2C8, CYP2C9 a CYP2C18. Zistilo sa, že verapamiliumchlorid je inhibítorom enzýmov CYP3A4 a glykoproteínu-P (Pgp).

Klinicky významné interakcie boli hlásené s inhibítormi CYP3A4, ktoré spôsobujú zvýšenie hladín verapamiliumchlo­ridu v plazme, zatiaľ čo stimulátory CYP3A4 spôsobili zníženie hladín verapamiliumchlo­ridu v plazme, čo je dôvodom na monitorovanie pacientov z hľadiska liekových interakcií.

V tabuľke sú uvedené potenciálne liekové interakcie zapríčinené farmakokinetickými dôvodmi

Iné liekové interakcie a doplňujúce informácie o liekových interakciách

Antihypertenzíva, diuretiká, vazodilatanciá

Potenciovanie hypotenzného účinku.

HIV antivirotiká

Vzhľadom na potenciál niektorých HIV antivirotík (napr. ritonavir) inhibovať metabolizmus, môže dôjsť k zvýšeniu koncentrácií verapamiliumchlo­ridu v plazme. Je potrebná zvýšená opatrnosť alebo sa môže znížiť dávka verapamiliumchlo­ridu.

Lítium

Počas súbežnej liečby verapamiliumchlo­ridom a lítiom bola hlásená zvýšená neurotoxicita lítia, bez zmeny alebo so zvýšením hladín lítia v sére. Pridanie verapamiliumchlo­ridu u pacientov dlhodobo užívajúcich lítium však viedlo aj k zníženiu hladín lítia v sére. Pacientov užívajúcich obidve liečivá je potrebné starostlivo monitorovať.

Neuromuskulárne blokátory

Možnosť potenciácie účinku neuromuskulárnych blokátorov. Pri súbežnom užívaní obidvoch liečiv môže byť potrebné zníženie dávky verapamiliumchlo­ridu a/alebo dávky neuromuskulárneho blokátora.

Kyselina acetylsalicylová

Zvýšený sklon ku krvácaniu.

Etanol

Zvýšenie hladín etanolu v plazme.

Inhibítory HMG Co-A reduktázy (statíny)

Liečba inhibítormi HMG Co-A reduktázy (napr. simvastatínom, atorvastatínom alebo lovastatínom) sa u pacienta užívajúceho verapamiliumchlorid má začať najnižšou možnou dávkou a má sa titrovať smerom hore. Ak sa pacientovi už užívajúcemu inhibítor HMG Co-A reduktázy (napr. simvastatín, atorvastatín alebo lovastatín) pridá liečba verapamiliumchlo­ridom, je potrebné zvážiť zníženie dávky statínu a retitrovať ju v závislosti od koncentrácií cholesterolu v sére.

Fluvastatín, pravastatín a rosuvastatín nie sú metabolizované CYP3A4 a interakcia s verapamilium­chloridom je menej pravdepodobná.

Počas liečby Isoptinom sa nemá vykonávať intravenózna aplikácia betablokátorov (výnimkou je liečba na jednotke intenzívnej starostlivosti).

Počas liečby je nutné vyhýbať sa konzumácii grapefruitov alebo produktov, ktoré ho obsahujú (džúsy a pod.). Grapefruit môže zvýšiť plazmatickú hladinu verapamiliumchlo­ridu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú dostatočné údaje o používaní verapamiliumchlo­ridu u gravidných žien. Verapamiliumchlorid prechádza placentou. Koncentrácia v pupočnej krvi dosahuje 20 až 92 % koncentrácie v krvi matky. Verapamiliumchlorid sa má počas gravidity užívať iba v prípade, keď je to nevyhnutne potrebné.

Dojčenie

Verapamiliumchlorid sa vylučuje do materského mlieka. Obmedzené údaje pochádzajúce z perorálneho podávania u ľudí preukázali, že dávka verapamiliumchlo­ridu, ktorá sa dostane k dieťaťu, je nízka (0,1–1 % z dávky, ktorú matka prijala perorálne) a že užívanie verapamiliumchlo­ridu môže byť kompatibilné s dojčením. Kvôli možnému výskytu závažných nežiaducich účinkov u dojčených detí sa má verapamiliumchlorid užívať počas laktácie len v prípade, že je to pre matku nevyhnutné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V závislosti od individuálnej reakcie na verapamiliumchlorid môže byť ovplyvnená schopnosť pacienta viesť vozidlá, obsluhovať stroje alebo pracovať v nebezpečných podmienkach. Táto skutočnosť je osobitne významná na začiatku liečby, pri zvyšovaní dávky, prechode na iný liek a v spojitosti s konzumáciou alkoholu. Verapamiliumchlorid môže zvyšovať hladiny alkoholu v krvi a spomaľovať jeho elimináciu. Preto môžu byť účinky alkoholu silnejšie.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami bola bolesť hlavy, závrat, gastrointestinálne ťažkosti: nevoľnosť, zápcha a bolesť brucha, ako aj bradykardia, tachykardia, palpitácie, hypotenzia, návaly horúčavy, periférny edém a únava.

Nasledujúce nežiaduce účinky boli zaznamenané po uvedení verapamiliumchlo­ridu do klinickej praxe alebo v klinických štúdiách fázy IV a sú usporiadané podľa orgánových systémov:

Po uvedení lieku do klinickej praxe sa hlásil jeden prípad paralýzy (tetraparézy) pri kombinovanom použití verapamiliumchlo­ridu a kolchicínu. Môže to byť zapríčinené prechodom kolchicínu cez hematoencefalickú bariéru kvôli inhibícii CYP3A a P-gp verapamiliumchlo­ridom. Kombinované použitie verapamiliumchlo­ridu a kolchicínu sa neodporúča.

Upozornenie

U pacientov s kardiostimu­látorom nemožno vylúčiť zvýšenie prahu stimulácie a dráždivosti.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Symptómy

Symptómy predávkovania verapamiliumchlo­ridom závisia od prijatého množstva, času, v ktorom sa iniciujú detoxikačné opatrenia a od kontraktility myokardu s priamym vzťahom k veku.

Pozorovali sa nasledovné príznaky: hypotenzia, bradykardia až do vysokého stupňa A-V blokády a zastavenia sinoatriálneho uzla (sinus arrest), hyperglykémia, stupor a metabolická acidóza. Ako dôsledok predávkovania sa vyskytli úmrtia.

Terapeutické opatrenia pri predávkovaní

Terapeutickým cieľom je eliminácia toxickej hladiny liečiva a stabilizácia kardiovaskulárnej funkcie. Terapeutické opatrenia závisia od času a spôsobu podania lieku a od charakteru a závažnosti príznakov.

Pri predávkovaní veľkým množstvom tabliet s predĺženým uvoľňovaním treba vziať do úvahy skutočnosť, že liečivo sa môže uvoľňovať a vstrebávať v čreve viac ako 48 hodín.

Výplach žalúdka prichádza do úvahy aj 12 hodín a viac od užitia, v prípade, že sa nezistila gastrointestinálna motilita. Pri podozrení na predávkovanie tabletami s predĺženým uvoľňovaním sa môžu použiť viaceré eliminačné opatrenia, ako je vyvolanie vracania, výplach žalúdka a tenkého čreva pod endoskopickou kontrolou, podanie laxatív a klystír hrubého čreva.

Hemodialýza sa neodporúča, pretože verapamiliumchlorid sa neeliminuje dialýzou. Avšak hemofiltrácia prípadne plazmaferéza sa odporúča (vysoká väzba blokátorov kalciového kanála na plazmatické bielkoviny).

• V prípade potreby sa odporúčajú štandardné postupy resuscitácie, ako je extratorakálna masáž srdca, mechanická ventilácia, defibrilácia a/alebo kardiostimulácia.

Špecifické opatrenia

Eliminácia kardiodepresívnych účinkov, hypotenzie a bradykardie.

Bradykardia sa lieči symptomaticky atropínom a/alebo betasympatomi­metikami (izoprenalín, orciprenalín). Život ohrozujúca bradykardia vyžaduje krátkodobú liečbu kardiostimulátorom.

Špecifickým antidotom je vápnik. Intravenózne sa môže podať napr. 10–20 ml 10 % roztoku glukonanu vápenatého (2,25–4,50 mmol), v prípade potreby sa môže zopakovať alebo aplikovať ako pomalá infúzia (napr. 5 mmol za hodinu).

Hypotenzia, ako následok kardiogénneho šoku a arteriálnej vazodilatácie, sa lieči dopamínom (do 25 ^g/kg telesnej hmotnosti/minútu), dobutamínom (do 15 ^g/kg telesnej hmotnosti/minútu), adrenalínom, príp. noradrenalínom. Dávkovanie týchto liekov je individuálne podľa požadovaného účinku. Sérové koncentrácie vápnika sa majú udržovať na hornej hranici normálu alebo mierne vyššie.

• V prvej fáze sa z dôvodu arteriálnej vazodilatácie podáva substitučný roztok (Ringerov roztok alebo fyziologický roztok).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: selektívne blokátory kalciového kanála s priamym kardiálnym účinkom, fenylalkylamínové deriváty, ATC kód: C08DA01

Verapamiliumchlorid inhibuje membránový influx iónov vápnika do buniek myokardu a buniek hladkého svalstva ciev. Znižuje potrebu myokardiálneho kyslíka priamo zásahom do metabolických procesov myokardiálnych buniek vyžadujúcich energiu a nepriamo znížením afterloadu.

Účinkom kalciových blokátorov na hladké svalstvo koronárnych artérií sa zvýši prietok krvi

v myokarde a to aj v poststenotickom tkanive a uvoľnia sa koronárne spazmy.

Antihypertenzný účinok verapamiliumchlo­ridu spočíva v znížení odporu periférnych ciev bez reflektorického zvýšenia srdcovej frekvencie. Normálne hodnoty krvného tlaku nie sú významne ovplyvnené.

Verapamiliumchlorid má významný antiarytmický účinok, najmä pri supraventrikulárnej arytmii. Oneskoruje vedenie impulzu v atrioventri­kulárnom uzle. Výsledkom je, že sa v závislosti od typu arytmie obnoví sínusový rytmus a/alebo sa normalizuje komorová frekvencia. Normálna frekvencia srdca nie je ovplyvnená, alebo je len mierne znížená.

V tabletách s predĺženým uvoľňovaním (Isoptin ICHS retard a Isoptin SR 240 mg) je verapamiliumchlorid „uložený“ v koloidnej matrici alginátu, prírodného polysacharidu. Rýchlosť uvoľňovania sa riadi difúziou a povrchovou eróziou. Pri kontakte s črevnou šťavou povrch tablety napučiava vytvárajúc gélovitú difúznu vrstvu. Špeciálne upraveným priebehom povrchových defektov sa vyvoláva homogénna erózia gélu a tým sa zabezpečuje konštantný difúzny profil. Vzájomným pôsobením týchto dvoch mechanizmov sa riadi uvoľňovanie liečiva s približne nulovým poriadkom reakčnej kinetiky počas asi 7 hodín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Verapamiliumchlorid je racemickou zmesou pozostávajúcou z rovnakých podielov R-enantioméru a S-enantioméru. Verapamiliumchlorid je vo veľkej miere metabolizovaný. Norverapamili­umchlorid je jedným z 12 metabolitov zistených v moči, jeho farmakologická aktivita predstavuje 10 až 20 % aktivity verapamiliumchlo­ridu a zodpovedá 60 % vylúčeného liečiva. Plazmatické koncentrácie norverapamilu a verapamilu v ustálenom stave sú podobné. Ustálený stav po opakovanom dávkovaní jedenkrát denne sa dosiahne po 3 až 4 dňoch.

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa viac ako 90 % verapamiliumchlo­ridu rýchlo absorbuje z tenkého čreva. Priemerná systémová dostupnosť nezmeneného liečiva po jednorazovej dávke verapamiliumchlo­ridu IR je 22 % a verapamiliumchlo­ridu SR približne 33 %, kvôli rozsiahlej metabolizácii pri prvom prechode pečeňou. Po opakovanom podaní je priemerná biologická dostupnosť približne dvojnásobne vyššia. Najvyššie hladiny verapamiliumchlo­ridu v plazme sa dosiahnu po 1 až 2 hodinách od podania IR formy a po 4 až 5 hodinách po podaní SR formy. Prítomnosť potravy nemá žiadny vplyv na biologickú dostupnosť verapamiliumchlo­ridu.

Distribúcia

Verapamiliumchlorid sa vo veľkej miere distribuuje do telesných tkanív, distribučný objem u zdravých jedincov je v rozmedzí 1,8–6,8 l/kg. Väzba verapamiliumchlo­ridu na plazmatické proteíny je približne 90 %.

Biotransformácia

Verapamiliumchlorid je vo veľkej miere metabolizovaný. Metabolické štúdie in vitro naznačujú, že verapamil sa metabolizuje prostredníctvom cytochrómu P450 CYP3A4, CYP1A2, CYP2C8, CYP2C9 a CYP2C18.

U zdravých mužov sa perorálne podaný verapamiliumchlorid vo veľkej miere metabolizuje v pečeni, bolo identifikovaných 12 metabolitov, väčšinou v stopových množstvách. Hlavné metabolity boli identifikované ako rôzne N- a O-dealkylované produkty verapamiliumchlo­ridu. Z týchto metabolitov má značný farmakologický účinok iba norverapamili­umchlorid (približne 20 % v porovnaní s pôvodným liečivom), čo sa zistilo v skúšaní u psov.

Eliminácia

Po intravenóznej infúzii sa verapamiliumchlorid eliminuje bi-exponenciálne, s rýchlou včasnou distribučnou fázou (polčas približne 4 minúty) a pomalšou terminálnou eliminačnou fázou (polčas 2 až 5 hodín). Eliminačný polčas po perorálnom podaní je 3 až 7 hodín. Približne 50 % podanej dávky sa eliminuje obličkami v priebehu 24 hodín, 70 % v priebehu 5 dní. Až 16 % dávky sa vylučuje stolicou. Približne 3 až 4 % liečiva eliminovaného obličkami sa vylúčia v nezmenenej forme. Celkový klírens verapamilu je takmer rovnaký ako prietok pečeňou, približne 1 l/h/kg (rozmedzie: 0,7–1,3 l/h/kg).

Osobitné skupiny pacientov

Pediatrická populácia

Dostupné informácie o farmakokinetike v pediatrickej populácii sú obmedzené. Po intravenóznom podaní bol priemerný polčas verapamiliumchlo­ridu 9,17 h a priemerný klírens bol 30 l/h, u dospelých to bolo približne 70 l/h pri hmotnosti pacienta 70 kg. Predpokladá sa, že ustálené plazmatické koncentrácie po perorálnom podaní sú u detí o niečo nižšie ako u dospelých.

Geriatrickí pacienti

Zvyšujúci sa vek môže ovplyvňovať farmakokinetiku u pacientov s hypertenziou. Eliminačný polčas u starších osôb môže byť dlhší. Súvis antihypertenzívneho účinku verapamiliumchlo­ridu s vekom sa nezistil.

Porucha funkcie obličiek

Porucha funkcie obličiek nemá na farmakokinetiku verapamiliumchlo­ridu žiadny vplyv, ako to preukázali porovnávacie štúdie u pacientov s terminálnou fázou zlyhávania obličiek a u osôb so zdravými obličkami. Verapamiliumchlorid a norverapamili­umchlorid nie sú významne odstraňované hemodialýzou.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene je polčas verapamiliumchlo­ridu dlhší kvôli nižšiemu klírensu po perorálnom podaní a vyššiemu distribučnému objemu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita

Skúšky na akútnu toxicitu verapamiliumchlo­ridu sa vykonali na rôznych druhoch zvierat. Priemerná hodnota akútnej toxicity (LD50 v mg/kg) bola nasledovná:

Hodnota LD50 (letálna dávka 50) je vypočítaná dávka, u ktorej sa očakáva úhyn 50 % zvierat.

Chronická toxicita

Skúšky na subchronickú a chronickú toxicitu sa vykonali na potkanoch a psoch. Verapamiliumchlorid vo vysokých dávkach (30 mg/kg telesnej hmotnosti a vyšších) spôsobil lentikulárne zmeny a/alebo zmeny očného viečka, ako aj katarakty na očiach psov rasy beagle. Tieto zmeny sa nevyskytli u žiadneho iného druhu zvierat. Nehlásil sa žiadny prípad kataraktu vyvolaný verapamiliumchlo­ridom u ľudí.

Mutagenita a kancerogenita

V in vivo a in vitro skúškach sa nepreukázala mutagenita verapamiliumchlo­ridu.

Dlhodobá skúška na potkanoch nepreukázala kancerogénny potenciál verapamiliumchlo­ridu.

Reprodukčná toxikológia

Embryotoxické štúdie na dvoch druhoch zvierat nepreukázali teratogénny potenciál pri denných dávkach do 15 mg/kg telesnej váhy u králikov a 60 mg/kg telesnej hmotnosti u potkanov. U potkanov sa prejavili embryotoxické účinky (embryoletalita, spomalenie rastu) až pri dávkach toxických pre matku.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

dihydrát fosforečnanu vápenatého

sodná soľ kroskarmelózy koloidný oxid kremičitý bezvodý hypromelóza makrogol 6000 stearan horečnatý mikrokryštalická celulóza nátriumlaurylsulfát

mastenec

oxid titaničitý E171

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Isoptin 40 mg: 3 roky

Isoptin 80 mg: 3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote 15 °C až 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Isoptin 40 mg: 20, 50 alebo 100 filmom obalených tabliet v PVC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka.

Isoptin 80 mg: 20, 50 alebo 100 filmom obalených tabliet v PVC/Al blistroch, písomná informácia pre používateľa, škatuľka.

• 6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

BGP Products s.r.o.

Karadžičova 10

821 08 Bratislava

Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Isoptin 40 mg: 13/0629/70-CS

Isoptin 80 mg: 13/0404/14-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:

Isoptin40 mg: 30. decembra 1970

Isoptin80 mg: 30. decembra 1970

Dátum posledného predĺženia registrácie:

Isoptin40 mg: 26. septembra 2007

Isoptin80 mg: 26. septembra 2007