Kornam 10 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Kornam 5 mg

Kornam 10 mg

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 5 mg alebo 10 mg terazosínu vo forme dihydrátu terazosíniumchlo­ridu.

Pomocná látka: monohydrát laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Kornam 5 mg: žltooranžové okrúhle ploché tablety so skosenými hranami a deliacou ryhou na jednej strane.

Kornam 10 mg: svetlohnedé škvrnité okrúhle ploché tablety so skosenými hranami a deliacou ryhou na jednej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4.    KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

– Hypertenzia

– Benígna hyperplázia prostaty

Kornam sa môže používať vo forme monoterapie alebo v kombinácii s inými antihypertenzívami. Terazosín sa môže používať pri liečbe arteriálnej hypertenzie (1. a 2. stupňa) vo forme monoterapie alebo, ak terapeutická odpoveď nie je dostatočná, v kombinácii s tiazidovými diuretikami a/alebo inými antihypertenzívami.

Kornam je tiež indikovaný na symptomatickú liečbu obštrukčných porúch u pacientov s benígnou hyperpláziou prostaty (BHP).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Hypertenzia

Začiatočná dávka pre všetkých pacientov je 1 mg denne podávaná večer pred spaním (na dosiahnutie tejto dávky sa má použiť liek s obsahom 1 mg terazosínu). Táto dávka sa nesmie prekročiť.

Následne je dávkovanie terazosínu individuálne. Dávka sa postupne zvyšuje (minimálne v týždňových intervaloch a zvyčajne zdvojnásobením predošlej dávky) až do stabilizácie krvného tlaku.

Zvyčajná udržiavacia denná dávka sa pohybuje v rozmedzí od 2 mg do 10 mg (na dosiahnutie dávky 2 mg sa má použiť liek s obsahom 1 mg alebo 2 mg terazosínu). Podáva sa jedenkrát denne pred spaním.

Maximálna denná dávka je 20 mg (vo výnimočných prípadoch 40 mg).

Po prerušení liečby na niekoľko dní sa má opätovná liečba terazosínom začať s dávkou 1 mg (na dosiahnutie tejto dávky sa má použiť liek s obsahom 1 mg terazosínu).

Benígna hyperplázia prostaty

Začiatočná dávka pre všetkých pacientov je 1 mg večer pred spaním (na dosiahnutie tejto dávky sa má použiť liek s obsahom 1 mg terazosínu). Dávkovanie sa má postupne zvyšovať (približne zdvojnásobiť v týždňových až dvojtýždňových intervaloch) až po dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku.

Zvyčajná denná dávka je 10 mg. Zlepšenie symptómov obštrukcie je možné pozorovať po dvoch týždňoch liečby.

Zvyčajná udržiavacia denná dávka je 5 až 10 mg jedenkrát denne pred spaním.

Maximálna denná dávka je 20 mg.

Neexistujú dostatočné údaje, ktoré by preukazovali, že symptomatická liečba dennými dávkami vyššími ako 10 mg je viacej účinná.

Po prerušení liečby na niekoľko dní sa má opätovná liečba terazosínom začať s úvodnou dávkou 1 mg (na dosiahnutie tejto dávky sa má použiť liek s obsahom 1 mg terazosínu).

Dávkovanie pri poruche funkcie obličiek

Terazosín sa všeobecne nemá užívať u pacientov so zníženým odtokom moču, anúriou alebo pokročilou obličkovou nedostatočnosťou.

Dávkovanie pri poruche funkcie pečene

Keďže sa terazosín metabolizuje v pečeni a vylučuje sa prevažne močovými cestami, má sa dávka terazosínu u pacientov s poruchou funkcie pečene titrovať so zvláštnou opatrnosťou. Neexistujú klinické skúsenosti s pacientmi s ťažkou poruchou funkcie pečene, a preto sa u týchto pacientov neodporúča užívanie terazosínu

Dávkovanie u starších ľudí

Údaje z kinetických štúdií preukazujú, že u starších pacientov zvyčajne nie je potrebná žiadna úprava dávkovania.

Pacienti starší ako 65 rokov užívajúci terazosín na liečbu BHP môžu byť náchylnejší k rozvoju posturálnej hypotenzie.

Dávkovanie u detí

Bezpečnosť a účinnosť u detí nebola preukázaná.

Spôsob podávania

Rozsah absorpcie terazosínu je len mierne ovplyvnený potravou, maximálne koncentrácie v plazme sú dosiahnuté o niečo neskôr, čo v konečnom dôsledku nemá žiadny vplyv na klinickú účinnosť.

Liek sa má zapiť dostatočným množstvom tekutiny (napr. pohár vody).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na terazosín, na iné ai-adrenergné antagonisty s podobnou štruktúrou, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Rovnako ako pri iných ai-adrenergných blokátoroch sa terazosín neodporúča pacientom so synkopou pri močení v anamnéze.

Terazosín podobne ako iné ai-adrenergné blokátory môže spôsobiť synkopu. K synkopám došlo v priebehu 30 až 90 minút po podaní začiatočnej dávky lieku. Synkopa sa občas vyskytla v súvislosti s rýchlym zvyšovaním dávky alebo s uvedením iného antihypertenzíva.

V klinických štúdiách ohľadom hypertenzie bol výskyt synkop približne jedno percento. Vo väčšine prípadov sa ich výskyt pripisoval neprimeranej posturálnej hypotenzii, aj keď občas výskytu synkopy predchádzal záchvat tachykardie so srdečnou frekvenciou 120 až 160 úderov za minútu Ak dôjde k synkope, pacient sa má uviesť do ležiacej polohy a ak je to potrebné, má sa mu podať podporná liečba.

Pri rýchlom vstávaní z ľahu alebo sedu môže dôjsť k závratom, točeniu hlavy alebo mdlobám. Pacienti majú byť o tomto informovaní a poučení, aby si ľahli, pokiaľ sa tieto príznaky objavia, a sedeli pár minút predtým než sa postavia, aby sa zabránilo ich opätovnému výskytu.

Tieto nežiaduce účinky majú obmedzený priebeh a vo väčšine prípadov sa po uplynutí začiatočného obdobia liečby alebo počas následnej titrácie dávkovania opätovne nevyskytujú.

Tento účinok môže nastať po podaní prvej dávky terazosínu alebo v priebehu začiatočného obdobia liečby. Pozostáva z výrazného zníženia krvného tlaku, prevažne vo forme ortostatickej hypotenzie (vertigo, nestabilita, synkopa). Riziko posturálnej hypotenzie zvyšuje aj strata tekutín, obmedzený príjem solí a pokročilý vek (t.j. 65 rokov alebo viac) . Taktiež je potrebné na to myslieť pri opätovnom začatí liečby terazosínom po niekoľkodňovej prestávke. V takýchto prípadoch sa má predpísať začiatočná dávka 1 mg.

Súbežné užívanie inhibítorov PDE-5 (ako sú sildenafil, tadalafil, vardenafil) a terazosínu môže u niektorých pacientov viesť k symptomatickej hypotenzii. Aby sa znížilo riziko rozvoja posturálnej hypotenzie, majú byť pacienti pred začatím liečby inhibítormi PDE-5 nastavení na stabilnú liečbu ai-inhibítormi.

U niektorých pacientov v súčasnosti alebo v minulosti liečených tamsulozínom bol v priebehu operácie katarakty pozorovaný peroperačný syndróm vlajúcej dúhovky (Intraoperative Floppy Iris Syndrome -IFIS alebo syndróm úzkej zrenice). Ojedinelé hlásenia sa týkali aj iných alfa-1 blokátorov a nemožno vylúčiť skupinový účinok. Keďže IFIS môže viesť k zvýšeniu komplikácií počas operácie katarakty, má byť očný chirurg pred operáciou informovaný o predchádzajúcom alebo súčasnom užívaní alfa-1 blokátorov.

Kvôli vazodilatačnému účinku sa má terazosín používať s opatrnosťou u pacientov s ktorýmkoľvek z nasledujúcich srdcových stavov:

• – pľúcny edém v dôsledku aortálnej alebo mitrálnej stenózy

• – vysoký výkon srdca pri srdcovej nedostatočnosti

• – zlyhanie pravej srdcovej komory spôsobené pľúcnou embóliou alebo perikardiálnou efúziou

• – zlyhanie ľavej srdcovej komory s nízkym plniacim tlakom.

4.5 Liekové a iné interakcie

Keďže bola pozorovaná výrazná hypotenzia, pri predpisovaní terazosínu s inými antihypertenzívami je potrebná opatrnosť. Pri pridaní diuretík alebo antihypertenzív počas liečby môže byť potrebná retitrácia dávky.

Neodporúča sa kombinácia terazosínu a a1-blokátorov.

Antihypertenzný účinok sa môže zvýšiť, ak sa terazosín podáva súbežne s vazodilatanciami a nitrátmi.

Kombinácia PDE-5 inhibítorov (ako sú sildenafil, tadalafil a vardenafil) a terazosínu môže viesť u niektorých pacientov k symptomatickej hypotenzii (pozri časť 4.4).

Sympatomimetiká môžu znížiť antihypertenzný účinok terazosínu; terazosín môže znižovať krvný tlak a vaskulárne reakcie na dopamín, efedrín, adrenalín, metaraminol, metoxamín a fenylefrín.

Terazosín môže ovplyvniť aktivitu renínu v plazme a vylučovanie kyseliny vanilmandľovej močom. Toto sa má zohľadniť pri vyhodnotení údajov laboratórnych testov.

Terazosín znižuje hypertenzný účinok i.v. podaného klonidínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Bezpečnosť počas gravidity a laktácie nebola stanovená. Terazosín sa nemá používať počas tehotenstva, pokiaľ možný prínos neprevýši riziko.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tablety terazosínu majú veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Závraty, točenie hlavy alebo ospalosť sa môžu objaviť po podaní začiatočnej dávky alebo pri vynechaní dávky a následnom opätovnom začatí liečby terazosínom. Pacienti vedúci vozidlá alebo obsluhujúci stroje majú byť na tieto nežiaduce účinky upozornení a majú sa vyhnúť vedeniu vozidla alebo vykonávaniu činností so zvýšeným rizikom úrazu v priebehu prvých 12 hodín po podaní začiatočnej dávky a pri zvýšenom dávkovaní.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú zoradené podľa triedy orgánových systémov a frekvencie výskytu. Na klasifikáciu frekvencií výskytu nežiaducich účinkov bola použitá nasledujúca konvencia:

Veľmi časté: > 1/10

Časté: > 1/100 až < 1/10

Menej časté: > 1/1 000 až < 1/100

Zriedkavé: > 1/10 000 až < 1/1 000

Veľmi zriedkavé: < 1/10 000

Neznáme: z dostupných údajov

Infekcie a nákazy

Časté: sinusitída.

Neznáme: bronchitída, príznaky chrípky, nazofaryngitída, faryngitída, rinitída, infekcie močových ciest.

Poruchy krvi a lymfatického systému

Neznáme: trombocytopénia.

Poruchy imunitného systému

Neznáme: anafylaktické reakcie.

Poruchy metabolizmu a výživy

Neznáme: dna.

Psychické poruchy

Časté: nervozita.

Menej časté: znížené libido, depresia

Neznáme: insomnia.

Poruchy nervového systému

Veľmi časté: bolesť hlavy, závrat.

Časté: parestézia, somnolencia.

Menej časté: synkopa.

Poruchy oka

Časté: rozmazané videnie.

Neznáme: zápal spojoviek.

Poruchy ucha a labyrintu

Veľmi časté: vertigo.

Neznáme: tinnitus.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Časté: palpitácie, tachykardia.

Veľmi zriedkavé: arytmia, atriálna fibrilácia.

Poruchy ciev

Časté: ortostatická hypotenzia.

Neznáme: vazodilatácia.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Časté: dyspnoe, nazálna kongescia.

Neznáme: kašeľ, epistaxa.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: nauzea.

Neznáme: bolesť brucha, zápcha, hnačka, sucho v ústach, dyspepsia, flatulencia, vracanie.

Poruchy kože a podkožného tkaniva Neznáme: hyperhidróza, pruritus, vyrážka.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Časté: bolesť v končatinách, bolesť chrbta.

Neznáme: artralgia, artritída, artropatia, myalgia, bolesť krku, bolesť ramena.

Poruchy obličiek a močových ciest

Neznáme: zvýšená frekvencia močenia, inkontinencia moču .

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Časté: erektilná dysfunkcia.

Neznáme: priapizmus.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Veľmi časté: asténia

Časté: periférny edém, únava, opuch na sliznici.

Menej časté: edém.

Neznáme: bolesť na hrudi, opuch tváre, horúčka.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zriedkavé: nárast telesnej hmotnosti.

Neznáme: pokles albumínu v krvi, pokles hematokritu, pokles hemoglobínu, pokles celkového proteínu, pokles počtu bielych krviniek.

Ovplyvnenie laboratórnych hodnôt

Ani po 24 mesiacoch nemal terazosín významný účinok na antigén špecifický pre prostatu (PSA).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

V prípade, že predávkovanie terazosínom vyústi do akútnej hypotenzie, je nutné zaviesť opatrenia na podporu kardiovaskulárnych funkcií. Krvný tlak a srdcovú frekvenciu možno vrátiť na normálne hodnoty, ak je pacient uvedený do ležiacej polohy. V prípade, že to pacientovi nepomôže, môžu sa použiť látky zväčšujúce objem (objemové expandéry) a ak je to nevyhnutné, vazopresívne látky. Je potrebné monitorovať renálne funkcie a vykonať všeobecné podporné opatrenia. Keďže podľa laboratórnych výsledkov sa tamsulozín vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny, dialýza pravdepodobne nebude účinná.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterape­utická skupina: antihypertenzívum, urologikum, antagonista a-adrenoreceptora

ATC kód: G04CA03

Terazosín je dlhodobo pôsobiaci selektívny a.1-adrenergný blokátor. I keď presný mechanizmus účinku nie je známy, terazosín znižuje krvný tlak redukciou celkovej periférnej rezistencie. Vazodilatácia rezistencie a kapacitancie vaskulárneho systému je prevažne spôsobená receptorovým antagonizmom. To vedie k zníženiu záťaže v pokoji aj pri námahe. Na rozdiel od menej selektívnych alfa-antagonistov, selektívna a1-adrenergná blokáda terazosínu umožňuje a2-receptorom ďalej pôsobiť a zabraňuje disproporcionálnemu zvýšeniu vyplavenia noradrenalínu, renínu a tachykardii.

Klinické štúdie preukázali priaznivý účinok terazosínu na profil lipidov v plazme. Terazosín znižuje hladinu triglyceridov, celkového cholesterolu, hladín LDL a VLDL cholesterolu, zvyšuje hladinu HDL cholesterolu a pomer HDL cholesterolu/cel­kového cholesterolu.

Terazosín je bezpečný pre pacientov s diabetom a astmou.

Po užívaní Kornamu sa preukázalo zlepšenie v rýchlosti močenia. Terazosín zmierňuje symptómy spojené s BHP blokádou a.1-adrenergných receptorov, čím dochádza k uvoľneniu hladkého svalstva hrdla močového mechúra a prostaty. Vzhľadom na relatívne nízku koncentráciu a.1-adrenergných receptorov v stene močového mechúra je terazosín schopný znížiť obštrukciu výtokovej časti močového mechúra bez ovplyvnenia jeho kontraktility. Zlepšenie príznakov BHP je možné pozorovať po 2 týždňoch liečby Kornamom, maximálny účinok sa však pozoruje až po 4–6 týždňoch liečby. I keď blokádou a.1-adrenergných receptorov dochádza k zníženiu krvného tlaku u hypertenzných pacientov, liečba terazosínom u normotenzných pacientov s BHP neviedla ku klinicky významnému účinku na zníženie tlaku.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia a sérové koncentrácie

Po perorálnom podaní sa terazosín rýchlo a prakticky úplne absorbuje z gastrointes­tinálneho traktu, maximálne koncentrácie v plazme sa dosahujú jednu hodinu po podaní, biologická dostupnosť je 90 %. Zdá sa, že potrava neovplyvňuje rozsah absorpcie, ale približne o 1 hodinu oddiali dosiahnutie maximálnej plazmatickej koncentrácie. Potrava redukuje maximálne plazmatické koncentrácie bez ovplyvnenia celkovej AUC (plocha pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času) alebo miery klinického účinku.

Maximálne koncentrácie terazosínu v plazme sa dosahujú 1 hodinu po podaní.

Maximálny antihypertenzný účinok sa pozoruje 3 hodiny po požití a pretrváva 24 hodín po podaní poslednej dávky.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem je 25 až 30 l.

Väzba terazosínu na plazmatické bielkoviny je 90 až 94 % a v rozmedzí klinicky zaužívaných plazmatických koncentrácií je konštantná.

Metabolizmus

Terazosín sa metabolizuje v pečeni hydrolýzou, O-demetyláciou a N-dealkyláciou na štyri základné metabolity (6– a 7-O-demetylterazosín, piperazínový derivát terazosínu a diamínový derivát piperazínovej zložky).

Terazosín sa vylučuje prevažne žlčovými cestami, 55 až 60 % terazosínu sa po perorálnom podaní vylúči stolicou, z toho 1/3 v nezmenenej forme. Približne 10 % perorálnej dávky terazosínu sa vylúči močom v nezmenenej forme a 30 % vo forme inaktívnych metabolitov.

Keďže terazosín nemá nežiaduce účinky na metabolizmus, je bezpečný pre pacientov s diabetom alebo dnou.

Eliminačný polčas terazosínu je približne 12 hodín.

Eliminácia

Renálny klírens je 9 až 12,5 ml/min.

Farmakokinetika terazosínu nie je ovplyvnená renálnou insuficienciou, ani závažného stupňa.

Nie je známe, či sa terazosín vylučuje do materského mlieka.

55 až 60 % terazosínu sa vylúči stolicou, z toho 20 % v nezmenenej forme.

Špeciálne skupiny pacientov

U pacientov s miernou až stredne ťažkou hypertenziou, u starších pacientov a pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním sa farmakokinetika terazosínu významne nemení.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Karcinogenita: V štúdiách na zvieratách sa nepozoroval žiadny karcinogénny účinok.

V predklinických štúdiách na samcoch potkanov sa po dlhodobom podávaní veľmi vysokých dávok terazosínu pozorovali benígne nádory v dreni nadobličky. Tento účinok sa nepozoroval u samíc potkanov ani u myší.

Význam týchto zistení pre klinické použitie terazosínu u ľudí nie je známy.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Kornam 5 mg: monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, kukuričný škrob, mastenec, koloidný oxid kremičitý bezvodý, magnéziumstearát, žltý oxid železitý E172

Kornam 10 mg: monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, kukuričný škrob, mastenec, koloidný oxid kremičitý bezvodý, magnéziumstearát, hnedý oxid železitý E172

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

Kornam 5 mg: 3 roky

Kornam 10 mg: 2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/ALU blister

Veľkosť balenia:

Kornam 5 mg: 30, 90 tabliet

Kornam 10 mg: 30 tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57

1000 Ľubľana

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Kornam 5 mg: 58/0186/99-S

Kornam 10 mg: 58/0410/06-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:

Kornam 5 mg: 28.10.1999

Kornam 10 mg:19.09.2006

Dátum posledného predĺženia registrácie:

Kornam 5 mg: 15.11.2005

Kornam 10 mg:26.04.2011