LEXOPAM 1,5 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

LEXOPAM 1,5 mg

LEXOPAM 3 mg

tvrdé kapsuly

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

LEXOPAM 1,5 mg: Jedna tvrdá kapsula obsahuje 1,5 mg bromazepamu.

Pomocná látka so známym účinkom: 125 mg monohydrátu laktózy.

LEXOPAM 3 mg: Jedna tvrdá kapsula obsahuje 3 mg bromazepamu.

Pomocná látka so známym účinkom: 123,5 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula.

LEXOPAM 1,5 mg: želatínové kapsuly, zložené z bieleho tela a červeného viečka, obsahujúce biely prášok.

LEXOPAM 3 mg: želatínové kapsuly, zložené z oranžového tela a červeného viečka, obsahujúce biely prášok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

LEXOPAM je účinný v liečbe porúch a symptómov, ako sú úzkosť, skľúčenosť, posadnutosť, nutkanie, fóbia a hypochondria.

LEXOPAM je určený na liečbu nadmernej emocionálnej reakcie na konflikty a stresové situácie.

Je tiež určený na stavy, pri ktorých je ťažké nadviazať kontakt a medziľudskú komunikáciu, pri poruchách správania, nadmernej agresivite a ako pomoc v psychoterapii.

Odporúča sa tiež na orgánové neurózy a všeobecne všetky somatizácie spôsobené psychickým vzrušením.

Benzodiazepíny sú určené iba na liečbu závažných ochorení, ktoré obmedzujú aktivitu pacienta alebo spôsobujú pacientovi extrémnu záťaž.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť LEXOPAMU u detí vo veku do 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Obvyklé dávkovanie

Ambulantná liečba:

Dospelí: 1,5 – 3 mg trikrát denne.

Ťažké prípady, najmä u hospitalizovaných pacientov:

Dospelí: 6 – 12 mg dva až trikrát denne.

Uvedené dávky sú všeobecné odporúčania, preto je potrebné ich upraviť individuálne pre každého pacienta. Ambulantná liečba má začať nízkou dávkou a postupne sa zvyšovať na optimálnu úroveň. Liečba má byť čo najkratšia. Stav pacienta a nutnosť pokračovania v liečbe majú byť periodicky prehodnocované, najmä ak je pacient bez príznakov. Celková doba liečby nemá presiahnuť 8 –12 týždňov, vrátane fázy znižovania dávky. V niektorých prípadoch môže byť nutné predĺženie nad maximálnu dobu liečby. Ak je to tak, je nutné osobitné prehodnotenie stavu pacienta odborníkmi.

Pokyny pre osobitné dávkovanie:

Odporúčaná dávka u starších pacientov a pacientov s poruchou funkcie pečene je nižšia ako obvyklé dávkovanie v dôsledku individuálnych rozdielov vo farmakokinetike a odpovedi na liečbu u týchto skupín pacientov (pozri časť 5.2).

Spôsob podávania

LEXOPAM sa užíva perorálne pred jedlom alebo počas jedla.

4.3 Kontraindikácie

LEXOPAM je kontraindikovaný u pacientov:

• – s precitlivenosťou na benzodiazepíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• – s myasténiou gravis,

• – so závažným respiračným zlyhaním,

• – so závažným zlyhaním pečene (benzodiazepíny môžu u týchto pacientov spôsobiť encefalopatiu),

• – so syndrómom spánkového apnoe.

Benzodiazepíny sa neodporúčajú ako prvá línia liečby psychotických porúch.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Znášanlivosť

Čiastočná strata hypnotických účinkov sa môže vyvinúť po opakovanom použití počas niekoľkých týždňov.

Závislosť

Liečba benzodiazepínmi môže spôsobiť rozvoj fyzickej a psychickej závislosti (pozri časť 4.8). Riziko závislosti sa zvyšuje s dávkou a dobou trvania liečby a je vyššie u pacientov s anamnézou užívania drog a/alebo alkoholizmu.

Keď sa vyvinie fyzická závislosť, náhle ukončenie liečby môže byť sprevádzané abstinenčnými príznakmi, ako sú bolesť hlavy, bolesti svalov, akútna úzkosť, napätie, nepokoj, zmätenosť a podráždenosť. V závažných prípadoch boli popísané nasledujúce príznaky: depersonalizácia, hyperakúzia, necitlivosť a brnenie končatín, precitlivenosť na svetlo, hluk a fyzický kontakt, halucinácie alebo epileptické záchvaty (pozri časť 4.8).

Opätovné objavenie nespavosti (rebound insomnia) a úzkosť

Po vysadení liečby sa môže vyskytnúť prechodný syndróm, kedy sa symptómy, ktoré viedli k liečbe benzodiazepínom, znova vyskytujú vo väčšej miere. Môžu byť sprevádzané ďalšími reakciami, ako sú zmeny nálady, úzkosť alebo poruchy spánku a nepokoj. Keďže riziko rebound fenoménu/vysadenia liečby je väčšie po náhlom ukončení liečby, odporúča sa postupné znižovanie dávky až do úplného ukončenia liečby.

Doba trvania liečby

Doba trvania liečby má byť čo najkratšia (pozri časť 4.2) a nemá byť dlhšia ako 8 až 12 týždňov, vrátane doby potrebnej na zníženie dávky lieku.

Liečba nesmie byť predĺžená bez prehodnotenia stavu pacienta.

Na začiatku liečby môže byť užitočné informovať pacienta, že doba trvania liečby je obmedzená, a presne vysvetliť, ako postupne znižovať dávku. Okrem toho je dôležité, aby si bol pacient vedomý možnosti výskytu rebound fenoménu. Tým sa zníži úzkosť pacienta, keď zaznamená príznaky, ktoré sa môžu objaviť počas ukončenia liečby (pozri časť 4.4).

Amnézia

Benzodiazepíny môžu spôsobiť anterográdnu amnéziu. Môže k tomu dôjsť pri vyššej terapeutickej dávke (zdokumentované pri dávkach 6 mg). Riziko sa zvyšuje pri vyšších dávkach (pozri časť 4.8).

Psychické a paradoxné reakcie

Benzodiazepíny môžu spôsobiť reakcie, ako sú nepokoj, vzrušenie, podráždenosť, agresivita, bludy, zúrivosť, nočné mory, halucinácie, psychózy, nevhodné správanie a iné nežiaduce účinky na správanie. Ak sa tieto reakcie vyskytnú, liečba sa má ukončiť. Tieto reakcie sú častejšie u starších pacientov.

Osobitné skupiny pacientov

Starším pacientom sa má podávať nižšia dávka. Nižšie dávky sa tiež odporúčajú u pacientov s chronickým respiračným zlyhaním kvôli súvisiacemu riziku respiračnej depresie. Benzodiazepíny nie sú určené pre pacientov so závažným zlyhaním pečene kvôli súvisiacemu riziku encefalopatie.

Osobitné opatrenia

Pacienti majú byť systematicky kontrolovaní na začiatku liečby, aby sa minimalizovala dávka a frekvencia podávania a aby sa zabránilo predávkovaniu v dôsledku akumulácie.

Benzodiazepíny sa neodporúčajú ako prvá línia liečby psychotických porúch.

Benzodiazepíny sa nemajú používať samotné na liečbu úzkosti spojenej s depresiou (riziko samovraždy).

Ak sa používajú dlhodobo pôsobiace benzodiazepíny, je dôležité upozorniť pacienta, že prechod na krátkodobo pôsobiace benzodiazepíny sa neodporúča kvôli možnosti výskytu abstinenčných príznakov (pozri časť 4.4).

Súbežné použitie alkoholu/liekov tlmiacich CNS

Je potrebné sa vyhnúť súbežnému použitiu bromazepamu s alkoholom a/alebo liekmi tlmiacimi CNS. Toto súbežné použitie má potenciál zvýšiť klinické účinky bromazepamu, vrátane závažnej sedácie, klinicky významnej respiračnej a/alebo kardiovaskulárnej depresie (pozri časť 4.5).

Anamnéza alkoholizmu alebo užívania drog

Bromazepam sa má používať s mimoriadnou opatrnosťou u pacientov s anamnézou alkoholizmu alebo užívania drog (pozri časť 4.7).

Deti a dospievajúci

Liek nie je všeobecne určený na podávanie deťom.

Zvláštne upozornenie k pomocným látkam

LEXOPAM obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje erytrozín. Toto farbivo zo skupiny azofarbív môže vyvolať alergické reakcie vrátane záchvatu prieduškovej astmy. Alergické reakcie sú častejšie u pacientov so známou precitlivenosťou na kyselinu acetylsalicylovú.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakokinetické liekové interakcie

Látky, ktoré inhibujú určité pečeňové enzýmy, môžu ovplyvniť aktivitu benzodiazepínov, ktoré sú týmito enzýmami metabolizované. V menšej miere to platí aj pre benzodiazepíny, ktoré sú metabolizované iba konjugáciou.

Súbežné podávanie cimetidínu môže predĺžiť eliminačný polčas bromazepamu.

Farmakodynamické liekové interakcie

Zvýšené účinky na sedáciu, dýchanie a hemodynamiku sa môžu vyskytnúť pri súbežnom podávaní bromazepamu s liekmi tlmiacimi CNS vrátane alkoholu.

V prípade narkotických analgetík môže byť tiež zvýšený pocit eufórie, čo vedie k zvýšeniu psychickej závislosti.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Toxikologická bezpečnosť bromazepamu u gravidných žien nebola stanovená.

Hodnotenie spontánnych hlásených nežiaducich účinkov však nepreukazuje žiaden väčší dopad, ako by sa očakávalo od podobnej neliečenej populácie. V rôznych štúdiách sa preukázalo zvýšené riziko vrodených chýb spojené s používaním sedatív (diazepam, meprobamát a chlórdiazepoxid) počas prvého trimestra gravidity.

Ak existuje toxikologicky bezpečnejšia alternatíva liečby, je potrebné sa bromazepamu vyhnúť počas gravidity.

Ak sa zo závažných zdravotných dôvodov liek podáva vo vysokých dávkach v poslednom štádiu gravidity alebo počas pôrodu, môžu sa očakávať účinky na novorodenca, ako sú hypotermia, hypotónia a mierna respiračná depresia.

Deti, narodené matkám, ktoré chronicky užívali benzodiazepíny v poslednom štádiu gravidity, môžu mať vyvinutú fyzickú závislosť a v postnatálnom období môže byť u nich určité riziko rozvoja abstinenčného syndrómu.

Dojčenie

Vzhľadom na to, že benzodiazepíny prechádzajú do materského mlieka, nemajú sa podávať dojčiacim matkám.

Fertilita

Ak sa liek predpíše žene vo fertilnom veku, má sa upozorniť, aby navštívila svojho lekára kvôli ukončeniu liečby, ak plánuje graviditu alebo si myslí, že je gravidná. Lekár určí, ako postupne vysadiť liek.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V závislosti od dávky a individuálnej citlivosti môže LEXOPAM znížiť vnímavosť, meniť dobu reakcie a vyvolať ospalosť, amnéziu alebo sedáciu, najmä na začiatku liečby alebo po zvýšení dávky. Vedenie vozidiel a obsluhovanie strojov, ktorých použitie si vyžaduje osobitnú pozornosť alebo koncentráciu, sa neodporúča, kým nebude možné preukázať, že schopnosť vykonávať tieto činnosti nie je ovplyvnená.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce údaje týkajúce sa frekvencie výskytu sú základom pre hodnotenie nežiaducich účinkov: Veľmi časté (> 1/10)

Časté (> 1/100 až < 1/10)

Menej časté (> 1/1 000 až < 1/100)

Zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Neznáme (z dostupných údajov).

Bromazepam je v terapeutických dávkach dobre znášaný. Môžu sa vyskytnúť nasledujúce nežiaduce účinky, ktoré sú rozdelené podľa orgánových tried:

Neznáme | Pády, zlomeniny*** |

*Tieto javy sa vyskytujú predovšetkým na začiatku liečby a zvyčajne vymiznú pri opakovanom podávaní.

**pozri časť 4.4 „Upozornenia a opatrenia“.

***Riziko pádov a zlomenín je zvýšené u tých, ktorí súbežne užívajú sedatíva (vrátane alkoholických nápojov) a u starších osôb.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili

akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky

Benzodiazepíny často spôsobujú ospalosť, ataxiu, dysartriu a nystagmus. Ak sa tento liek podáva samotný, predávkovanie bromazepamom je zriedkavo život ohrozujúce, môže však spôsobiť areflexiu, apnoe, hypotenziu, kardiorespiračnú depresiu a kómu. Ak sa vyskytne kóma, zvyčajne trvá niekoľko hodín, ale môže byť dlhšia a cyklická, najmä u starších pacientov. Účinky respiračnej depresie sú závažnejšie u pacientov s respiračným ochorením.

Benzodiazepíny zvyšujú účinky iných látok tlmiacich centrálny nervový systém, vrátane alkoholu.

Liečba

Majú sa sledovať životné funkcie pacienta a podľa jeho klinického stavu sa majú vykonať podporné opatrenia. Najmä u niektorých pacientov môže byť v dôsledku predávkovania potrebná symptomatická liečba na zmiernenie kardiorespiračných účinkov alebo účinkov na centrálny nervový systém.

Má sa použiť aktívne uhlie ako vhodná metóda na liečbu počas prvých 1 – 2 hodín, aby sa zabránilo ďalšej absorpcii. Ak sa použije aktívne uhlie, je dôležité, aby u ospalých pacientov ostali dýchacie cesty priechodné. Ako výnimočné opatrenie sa môže zvážiť výplach žalúdka, avšak nie ako rutinné opatrenie.

Ak je depresia CNS závažná, má sa zvážiť použitie flumazenilu (Anexate), benzodiazepínového antagonistu. Má sa podávať len pod prísnym dohľadom. Má krátky polčas rozpadu (približne jednu hodinu), a preto sa majú pacienti, ktorým sa podal, sledovať, až kým jeho účinky nevymiznú. Flumazenil sa má používať s mimoriadnou opatrnosťou v kombinácii s liekmi, ktoré znižujú prah záchvatov (napr. tricyklické antidepresíva). Ďalšie informácie o správnom používaní flumazenilu, pozri súhrn charakteristických vlastností pre tento liek (Anexate).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1  Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: anxiolytiká, deriváty benzodiazepínu. ATC kód: N05BA08.

Bromazepam je silná psychotropná látka, ktorá má pri nízkych dávkach selektívny účinok na napätie a úzkosť. Pri podávaní vo vyšších dávkach má sedatívne a myorelaxačné účinky.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Maximálne plazmatické koncentrácie bromazepamu sa dosiahnu do 2 hodín po perorálnom podaní.

Absolútna biologická dostupnosť nezmeneného bromazepamu je 60 %.

Distribúcia

• V priemere sa 70 % bromazepamu viaže na plazmatické proteíny. Distribučný objem je 50 litrov.

Biotransformácia a eliminácia

Bromazepam sa metabolizuje v pečeni s kvantitatívnou prevahou metabolitov 3-hydroxy-bromazepam a 2-(2-amino-5-bróm-3-hydroxybenzoyl) pyridín.

• V moči sa nachádzajú 2 % nezmeneného bromazepamu a glukuronidové konjugáty 3-hydroxy-

bromazepam a 2-(2-amino-5-bróm-3-hydroxybenzoyl) pyridínu v množstvách 27 % a 40 % podanej dávky.

Eliminačný polčas bromazepamu je približne 20 hodín.

Renálny klírens je 40 ml/min.

Farmakokinetika v osobitných populáciách

Starší pacienti

Eliminačný polčas môže byť u starších pacientov predĺžený (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Karcinogenita

Štúdie karcinogenity vykonané na potkanoch neodhalili žiadne znaky karcinogénneho potenciálu bromazepamu.

Mutagenita

• V in vitro a in vivo testoch sa preukázalo, že bromazepam nie je genotoxický.

Účinky na fertilitu

Perorálne podávanie bromazepamu denne nemá vplyv na fertilitu alebo celkové reprodukčné správanie potkanov.

Teratogenita

Pri podávaní bromazepamu gravidným samiciam potkanov sa pozorovalo zvýšenie mortality plodu, zvýšenie počtu pôrodov mŕtveho plodu a zníženie prežitia mláďat. V štúdiách embryotoxicity/te­ratogenity sa pri dávkach do 125 mg/kg/deň nepozoroval žiadny teratogénny účinok.

Pri nepretržitom podávaní dávok do 50 mg/kg/deň gravidným samiciam králikov sa pozorovalo zníženie nárastu hmotnosti matky, zníženie hmotnosti plodu a zvýšenie resorpcie.

Iné

Chronická toxicita

Hodnotenie environmentálneho rizika (ERA)

LEXOPAM nepredstavuje vstup novej chemickej substancie do prostredia, pretože liečivo bromazepam je veľmi dobre známe v EÚ viac ako niekoľko desaťročí.

Rovnako objem tohto lieku nezvýši významne objem lieku už prítomného na trhu. Z tohto dôvodu LEXOPAM nepredstavuje riziko pre životné prostredie.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

LEXOPAM 1,5 mg:

Obsah kapsuly: monohydrát laktózy, predželatínovaný škrob, mastenec, stearan horečnatý. Telo kapsuly: želatína, oxid titaničitý, indigokarmín, erytrozín.

LEXOPAM 3 mg:

Obsah kapsuly: monohydrát laktózy, predželatínovaný škrob, mastenec, stearan horečnatý.

Telo kapsuly: želatína, oxid titaničitý, indigokarmín, erytrozín, žltý oxid železitý, červený oxid železitý.

6.2  Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3  Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

PVC/Alu blister

30 tvrdých kapsúl

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

SVUS Pharma a.s., Smetanovo nábreží 1238/20a, 500 02 Hradec Králové, Česká republika

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLA

LEXOPAM 1,5 mg: 70/0220/12-S

LEXOPAM 3 mg: 70/0221/12-S