Lodoz 2,5 mg/6,25 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Lodoz 2,5 mg/6,25 mg

Lodoz 5 mg/6,25 mg

Lodoz 10 mg/6,25 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Lodoz 2,5 mg/6,25 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 2,5 mg bisoprololium­fumarátu a 6,25 mg hydrochlorotiazidu.

Lodoz 5 mg/6,25 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg bisoprololium­fumarátu a 6,25 mg hydrochlorotiazidu.

Lodoz 10 mg/6,25 mg

Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg bisoprololium­fumarátu a 6,25 mg hydrochlorotiazidu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Lodoz 2,5 mg/6,25 mg

Žlté okrúhle bikonvexné tablety, so srdcom v reliéfe na jednej strane a s číslom 2,5 v reliéfe na druhej strane.

Lodoz 5 mg/6,25 mg

Pastelovo-ružové okrúhle bikonvexné tablety, so srdcom v reliéfe na jednej strane a s číslom 5 v reliéfe na druhej strane.

Lodoz 10 mg/6,25 mg

Biele okrúhle bikonvexné tablety, so srdcom v reliéfe na jednej strane a s číslom 10 v reliéfe na druhej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Ľahká až stredne ťažká hypertenzia.

4.2   Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Obvyklá počiatočná dávka je jedna tableta 2,5 mg bisoprololu/6,25 mg hydrochlorotiazidu raz denne.

Ak antihypertenzný účinok pri tomto dávkovaní nie je primeraný, dávka sa môže zvýšiť na 5 mg bisoprololu/6,25 mg hydrochlorotiazidu raz denne a ak odpoveď na liečbu stále nie je primeraná, dávka sa môže zvýšiť na 10 mg bisoprololu/6,25 mg hydrochlorotiazidu raz denne.

Dĺžka liečby

Liečba Lodozom je zvyčajne dlhodobá.

V prípade potreby prerušenia liečby sa odporúča postupné vysadzovanie liečby bisoprololom, pretože náhle vysadenie bisoprololu môže viesť k akútnemu zhoršeniu stavu pacienta, zvlášť u pacientov s ischemickou chorobou srdca.

Spôsob podávania

Lodoz sa užíva ráno s jedlom alebo nalačno. Filmom obalené tablety sa majú prehltnúť celé s malým množstvom tekutiny a nesmú sa rozhrýzť.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek alebo pečene

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene alebo obličiek (klírens kreatinínu >30 ml/min) nie je potrebná úprava dávky.

Starší pacienti

Za normálnych okolností sa nevyžaduje úprava dávkovania (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Skúsenosť s užívaním Lodozu u detí a dospievajúcich je limitovaná, preto sa jeho použitie neodporúča.

4.3 Kontraindikácie

Lodoz je kontraindikovaný u pacientov:

• s precitlivenosťou na bisoprolol, hydrochlorotiazid, iné tiazidy, sulfónamidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1),
• s akútnym srdcovým zlyhaním alebo počas epizód dekompenzácie srdcového zlyhania, ktoré si vyžadujú i.v. inotropnú terapiu,
• s kardiogénnym šokom,
• s AV blokádou druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora),
• so syndrómom chorého sínusu,
• so sinoatriálnou blokádou,
• so symptomatickou bradykardiou,
• s ťažkou bronchiálnou astmou,
• s ťažkou formou periférneho artériového ochorenia alebo s ťažkou formou Raynaudovho syndrómu,
• s neliečeným feochromocytómom,
• s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min),
• s ťažkou poruchou funkcie pečene,
• s metabolickou acidózou,
• s refraktérnou hypokaliémiou.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Predovšetkým u pacientov s ischemickou chorobou srdca nesmie byť liečba náhle prerušená, pokiaľ to nie je jasne indikované, pretože náhle prerušenie liečby môže viesť k akútnemu zhoršeniu stavu (pozri časť 4.2).

Lodoz sa musí opatrne užívať u pacientov:

• – so srdcovým zlyhaním,

• – s diabetom mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glukózy v krvi, symptómy hypoglykémie môžu byť

maskované (napr. tachykardia, palpitácie alebo potenie),

• – s prísnym hladovaním,

• – s AV blokádou prvého stupňa,

• – s Prinzmetallovou angínou,

• – s okluzívnym ochorením periférnych artérií, najmä na začiatku liečby môže dôjsť k zvýrazneniu ťažkostí,

• – s hypovolémiou,

• – s poruchou funkcie pečene.

Podobne ako iné betablokátory, bisoprolol môže zvyšovať citlivosť na alergény a závažnosť výskytu anafylaktických reakcií. To sa taktiež týka desenzibilizačnej liečby. Liečba adrenalínom nemusí mať vždy očakávaný terapeutický účinok.

Pacientom so psoriázou alebo so psoriázou v anamnéze sa môžu betablokátory (bisoprolol) podávať iba po starostlivom zvážení pomeru prínosu a rizika liečby.

Symptómy tyreotoxikózy môžu byť maskované počas liečby bisoprololom.

Pacientom s feochromocytómom sa nesmie podať bisoprolol skôr, než po blokáde alfa receptorov.

U pacientov, ktorí sa chystajú podstúpiť zákrok v celkovej anestézii, anesteziológ si musí uvedomiť riziko betablokády. Ak je potrebné pred operáciou betablokačnú liečbu prerušiť, táto liečba sa má postupne znižovať a skončiť minimálne 48 hodín pred anestéziou.

Hoci kardioselektívne (Pi) P- blokátory môžu mať nižší účinok na pľúcne funkcie ako neselektívne P- blokátory, tak ako všetky P- blokátory, nemajú sa podávať pacientom s obštrukčnou chorobou dýchacích ciest, ak pre ich použitie nie sú závažné klinické dôvody. Ak existujú dôvody na použitie, Lodoz sa má použiť s opatrnosťou.

Pri bronchiálnej astme, alebo inej chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, ktoré môžu spôsobovať symptómy, je potrebné podávať súbežne bronchodilatačnú liečbu. U pacientov s astmou sa môže príležitostne vyskytnúť zvýšenie odporu dýchacích ciest, preto môže byť nutné zvýšenie dávky P2 -mimetík.

Ak sa vyskytne fotosenzitívna reakcia, odporúča sa ochrana častí tela vystavených slnku alebo umelému UV svetlu. V závažných prípadoch môže byť nutné liečbu ukončiť.

Dlhodobá, kontinuálna liečba hydrochlorotiazidom môže viesť k poruchám rovnováhy tekutín a elektrolytov, najmä ku hypokaliémii a hyponatriémii, taktiež ku hypomagneziémii, hypochloriémii a hyperkalciémii.

Hypokaliémia spôsobuje vznik závažných porúch srdcového rytmu, najmä torsades de pointes, ktoré môžu byť fatálne.

Počas dlhodobej liečby Lodozom sa odporúča sledovať hladiny elektrolytov v sére (predovšetkým draslíka, sodíka, kalcia) kreatinínu a urey, hladiny lipidov v sére (cholesterol a triglyceridy), kyseliny močovej a taktiež glukózy.

U pacientov s hyperurikémiou môže dôjsť zvýšeniu rizika záchvatu dny.

Hydrochlorotiazid môže vyvolať idiosynkratickú reakciu, ktorá má za následok prechodnú akútnu myopiu a akútny glaukóm s uzavretým uhlom. Symptómy, ktoré sa zvyčajne vyskytnú v priebehu niekoľkých hodín až týždňov po začatí liečby, zahŕňajú akútne zhoršenie zrakovej ostrosti alebo bolesť oka. Neliečený glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate zraku. Je potrebné okamžite prerušiť primárnu liečbu hydrochloroti­azidom.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Lítium:

Lodoz môže zosilniť kardiotoxický a neurotoxický účinok lítia, prostredníctvom zníženia vylučovania lítia.

Antagonisty vápnika typu verapamilu a v menšej miere typu diltiazemu:

Negatívne ovplyvnenie kontraktility a atrioventriku­lárneho vedenia.

Intravenózne podanie verapamilu u pacientov liečených betablokátorom môže viesť k ťažkej hypotenzii a atrioventriku­lárnemu bloku.

Centrálne pôsobiace antihypertenzíva, (napr. klonidín, metyldopa, moxonidín, rilmenidín):

Súbežné užívanie centrálne pôsobiacich antihypertenzív môže viesť k zníženiu srdcovej frekvencie a srdcového výdaja a k vazodilatácii. Náhle prerušenie, zvlášť pred vysadením betablokátorov, môže spôsobiť zvýšenie rizika „rebound“ hypertenzie.

Kombinácie, pri ktorých je nutná zvýšená opatrnosť

Anestetiká:

Potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie (pozri časť 4.4).

Antiarytmiká I. triedy (napr. chinidín, dizopyramid, lidokaín, fenytoín, flekainid, propafenón):

Môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventriku­lárneho vedenia a k zvýšeniu negatívneho inotropného účinku.

Antiarytmiká III. triedy (napr. amiodarón):

Môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventriku­lárneho vedenia.

Antagonisty vápnika dihydropyridínového typu (napr. nifedipín, amlodipín):

Súbežným podávaním môže dôjsť k zvýšeniu rizika hypotenzie a nie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho zhoršovania funkcie ventrikulárnej pumpy u pacientov so zlyhaním srdca.

Inzulín a perorálne antidiabetiká :

Zvýšenie hypoglykemického účinku.

Blokáda P-adrenoreceptorov môže maskovať symptómy hypoglykémie.

Parasympatiko­mimetiká:

Súbežné užívanie môže spôsobiť predĺženie času atrioventriku­lárneho vedenia a k zvýšeniu rizika bradykardie.

Lokálne betablokátory (napr. očné kvapky určené na liečbu glaukómu) môžu zvýšiť systémové účinky bisoprololu.

fi-sympatomimetiká (napr. izoprenalín, dobutamín):

Kombinácia s bisoprololom môže vzájomne znížiť účinky oboch liekov.

Sympatomimetiká, ktoré aktivujú fi- aj a-adrenoreceptory (napr. adrenalín, noradrenalín):

Kombinácia s bisoprololom môže odmaskovať vazokonstrikčné účinky týchto látok cez

a- adrenoreceptory, čo vedie k zvýšeniu krvného tlaku a k exacerbácii intermitentnej klaudikácie. Takéto interakcie sú pravdepodobnejšie v prípade neselektívnych B-blokátorov.

Srdcové glykozidy:

Predĺženie doby atrioventriku­lárneho prevodu a zníženie srdcovej frekvencie. Ak sa vyskytne hypokaliémia a/alebo hypomagneziémia, počas liečby Lodozom, môže byť zvýšená citlivosť myokardu na srdcové glykozidy, čo spôsobuje zosilnenie účinku a nežiaducich účinkov glykozidov.

Látky bez antiarytmického potenciálu, ktoré môžu indukovať torsade de pointes (napr. astemizol, i.v. erytromycín, halofantrín, pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, vinkamín):

Hypokaliémia môže podporiť výskyt torsade de pointes.

Lieky vyvolávajúce stratu draslíka (napr. kortikosteroidy, ACTH, karbenoxolón, amfotericín B, furosemid alebo laxatíva):

Súbežné užívanie môže spôsobiť zvýšené straty draslíka.

ACE inhibítory (napr. kaptopril, enalapril), antagonisty angiotenzínu II:

Riziko významného poklesu krvného tlaku a/alebo akútneho renálneho zlyhania na začiatku liečby ACE inhibítorom u pacientov s depléciou sodíka (zvlášť u pacientov so stenózou renálnej artérie).

Ak došlo pred liečbou diuretikom k deplécii sodíka, liečba diuretikom musí byť 3 dni pred začatím liečby ACE inhibítorom prerušená alebo sa má liečba začať s nižšou dávkou.

Antiarytmiká, ktoré indukujú torsade de pointes (trieda IA napr. chinín, hydrochinín, dizopyramidín, a trieda III napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid):

Hypokaliémia môže podporiť vznik torsade de pointes.

Účinok látok znižujúcich hladinu kyseliny močovej môže byť znížený pri súbežnom podávaní Lodozu. Metyldopa:

V ojedinelých prípadoch bola opísaná hemolýza.

Cholestyramín, cholestipol:

Znižujú vstrebávanie hydrochlorotiazidu.

Súbežné užívanie iných antihypertenzív, ako aj iných liekov, ktoré môžu spôsobiť zníženie krvného tlaku (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny), môže zvýšiť riziko hypotenzie. Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID):

NSAID môžu znížiť hypotenzívny účinok bisoprololu.

U pacientov, u ktorých sa vyvinie hypokaliémia, môže súbežné užívanie nesteroidných protizápalových liekov vyvolať akútne renálne zlyhanie.

Kombinácie, ktoré treba brať do úvahy

Meflochín:

Zvýšené riziko bradykardie.

Kortikosteroidy:

Zníženie antihypertenzného účinku (retencia vody a sodíka indukovaná kortikosteroidmi.)

Rifampicín: môže nastať mierne zníženie polčasu bisoprololu v dôsledku indukcie pečeňových enzýmov metabolizujúcich lieky. Zvyčajne nie je potrebná úprava dávky.

Ergotamínové deriváty: zvýšenie výskytu porúch periférneho krvného obehu.

Pri podávaní vysokých dávok salicylátu sa môže zvýšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bisoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na graviditu a/alebo plod/novorodenca. Betablokátory vo všeobecnosti znižujú perfúziu placenty, čo býva spojené s retardáciou rastu, intrauterínnou smrťou, potratom alebo predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba betablokátormi, uprednostňujú sa P1-selektívne blokátory adrenoreceptorov.

Diuretiká môžu spôsobiť fetoplacentárnu ischémiu prinášajúcu riziko hypotrofie plodu. Boli hlásené zriedkavé prípady závažnej trombocytopénie u novorodencov. Predpokladá sa, že hydrochlorotiazid vyvoláva u novorodencov trombocytopéniu.

Lodoz sa neodporúča užívať počas gravidity.

Laktácia

Lodoz sa neodporúča užívať u žien počas laktácie, pretože bisoprolol sa môže vylučovať a hydrochlorotiazid sa vylučuje do materského mlieka v minimálnom množstve. Hydrochlorotiazid môže znižovať tvorbu mlieka.

Fertilita

Pre túto kombináciu liečiv nie sú známe žiadne údaje o vplyve na fertilitu u ľudí. V skúšaniach vykonaných na zvieratách, bisoprolol alebo hydrochlorotiazid, nemali žiadny vplyv na fertilitu alebo všeobecne na rozmnožovanie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Lodoz nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak, nakoľko sú prítomné individuálne rozdiely v odpovedi na liečbu, môže sa vyskytnúť zhoršenie schopnosti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Toto je potrebné zvážiť najmä na začiatku liečby a pri zmene liečby, ako aj pri súčasnom požití alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1000 až <1/100), zriedkavé (>1/10 000 až <1/1000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000), vrátane izolovaných prípadov.

Poruchy krvi a lymfatického systému

Zriedkavé: leukopénia, trombocytopénia.

Veľmi zriedkavé: agranulocytóza.

Poruchy metabolizmus a výživy

Menej časté: nechutenstvo, hyperglykémia, hyperurikémia, poruchy vodného a minerálneho metabolizmu (najmä hypokaliémia a hyponatriémia, tiež hypomagneziémia a hypochlorémia, ako aj hyperkalciémia).

Veľmi zriedkavé: metabolická alkalóza.

Psychické poruchy

Menej časté: depresia, poruchy spánku.

Zriedkavé: nočné mory, halucinácie.

Poruchy nervového systému

Časté: závraty*, bolesť hlavy*.

Poruchy oka

Zriedkavé: znížené slzenie (treba brať do úvahy u pacientov, ktorí nosia kontaktné šošovky), poruchy zraku.

Veľmi zriedkavé: konjunktivitída.

Poruchy ucha a labyrintu

Zriedkavé: poruchy sluchu.

Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti

Menej časté: bradykardia, poruchy AV vedenia, zhoršenie existujúceho srdcového zlyhania.

Poruchy ciev

Časté: pocity chladu alebo necitlivosti končatín.

Menej časté: ortostatická hypotenzia.

Zriedkavé: synkopa.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté: bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo obštrukčnou chorobou

v anamnéze.

Zriedkavé: alergická rinitída.

Neznáme (z dostupných údajov): intersticiálne ochorenie pľúc.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Časté: gastrointestinálne ťažkosti ako nauzea, vracanie, hnačka, obstipácia.

Menej časté: abdominálne ťažkosti.

Veľmi zriedkavé: pankreatitída.

Poruchy pečene a žlčových ciest Zriedkavé: hepatitída, žltačka.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Zriedkavé: hypersenzitívne reakcie ako svrbenie, sčervenanie, vyrážky, fotodermatitída, purpura, urtikária.

Veľmi zriedkavé: alopécia, kožný lupus erythematosus. Betablokátory môžu provokovať alebo zhoršiť psoriázu alebo spôsobiť vyrážky podobné psoriáze.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva Menej časté: svalová slabosť, svalové kŕče.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov Zriedkavé: poruchy potencie.

Celkové poruchy

Časté: slabosť*.

Menej časté: asténia.

Veľmi zriedkavé: bolesť na hrudníku.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Menej časté: zvýšené hladiny amyláz, reverzibilné zvýšenie sérového kreatinínu a urey, zvýšené hladiny triacylglycerolov a cholesterolu, glykozúria.

Zriedkavé: zvýšené hladiny hepatálnych enzýmov (AST, ALT).

*Tieto symptómy sa vyskytujú najmä na začiatku liečby. Bývajú mierne a väčšinou vymiznú v priebehu 1–2 týždňov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky

Najčastejšími príznakmi predávkovania betablokátormi sú bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútne srdcové zlyhanie a hypoglykémia. Medzi jednotlivcami existujú výrazné rozdiely v citlivosti na jednorazovú vysokú dávku bisoprololu, pričom pravdepodobne veľmi citliví sú pacienti so srdcovým zlyhaním.

Klinický obraz akútneho alebo chronického predávkovania hydrochlorotiazidom je charakteristický rozsahom straty tekutín a elektrolytov.

Najčastejšími prejavmi sú závrat, nauzea, somnolencia, hypovolémia, hypotenzia, hypokaliémia.

Liečba

V prípade predávkovanie vo všeobecnosti je potrebné liečbu prerušiť a poskytnúť podpornú a symptomatickú liečbu.

Obmedzené množstvo údajov naznačuje, že bisoprolol je ťažko dialyzovateľný. Množstvo hydrochlorotiazidu, ktoré je možné odstrániť hemodialýzou nebolo stanovené.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: selektívne B-blokátory a tiazidy

ATC kód: C07BB07

Klinické štúdie ukázali, že antihypertenzný účinok týchto dvoch liekov je aditívny. Bola dokázaná účinnosť najnižšej dávky 2,5 mg/6,25 mg v liečbe miernej až stredne závažnej esenciálnej hypertenzie.

Farmakodynamické účinky zahŕňajúce hypokaliémiu (hydrochloroti­azid), bradykardiu, asténiu a bolesť hlavy (bisoprolol) sú dávkovo závislé.

Cieľom kombinácie 2 liečiv v štvrtinových/po­lovičných dávkach používaných v monoterapii (2,5 mg/6,25 mg) je znížiť tieto účinky.

Bisoprolol je vysoko P1-selektívny adrenergný blokátor, ktorý nemá žiadnu vnútornú sympatomimetickú aktivitu ani signifikantné membránu-stabilizujúce účinky.

Rovnako ako v prípade ďalších blokátorov P1-receptorov, mechanizmus antihypertenzívneho účinku bisoprololu nie je celkom jasný. Ukázalo sa však, že spôsobuje výrazné zníženie plazmatickej hladiny renínu a spomaľuje frekvenciu srdca.

Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum s antihypertenzným účinkom. Jeho diuretický účinok je spôsobený inhibíciou aktívneho transportu Na⁺ z renálnych tubulov do krvi, čo ovplyvňuje reabsorpciu Na⁺.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Bisoprolol

Absorpcia

Tmax sa pohybuje od 1 do 4 hodín.

Biologická dostupnosť je vysoká (88 %); prvostupňový metabolizmus v pečeni je veľmi slabý;

a absorpcia nie je ovplyvnená príjmom potravy. Kinetické správanie je lineárne v rozmedzí dávok od 5 do 40 mg.

Distribúcia

30 % bisoprololu sa viaže na plazmatické bielkoviny a distribučný objem je veľký (približne 3 l/kg).

Biotransformácia

40 % podaného bisoprololu sa metabolizuje v pečeni. Metabolity bisoprololu sú inaktívne.

Eliminácia

Plazmatický eliminačný polčas je 11 hodín.

Hodnoty hepatálneho a renálneho klírensu sú približne porovnateľné a polovica podanej dávky sa vylúči močom v nezmenenej forme, spolu s metabolitmi. Celkový klírens je približne 15 l/h.

Hydrochlorotiazid

Absorpcia

Biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu sa u jednotlivcov líši a pohybuje sa v rozmedzí 60–80 %. Tmax je v rozmedzí 1,5 až 5 hodín (s priemerom približne 4 hodiny).

Distribúcia

Väzba na plazmatické bielkoviny predstavuje približne 40 %.

Eliminácia

Hydrochlorotiazid sa nemetabolizuje a prakticky všetok sa vylúči v nezmenej forme glomerulárnou filtráciou a aktívnou tubulárnou sekréciou. Konečný eliminačný polčas hydrochlorotiazidu je približne 8 hodín.

U pacientov s renálnou insuficienciou a/alebo srdcovým zlyhaním je renálny klírens a eliminačný polčas hydrochlorotiazidu znížený. To isté platí pre starších pacientov, ktorí navyše vykazujú vzostup Cmax.

Hydrochlorotiazid prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štandardné predklinické skúšky toxicity (testy dlhodobej toxicity, mutagenity, genotoxicity a karcinogenity) nepreukázali škodlivosť bisoprololu a hydrochlorotiazidu pre človeka. Rovnako ako ostatné betablokátory, mal bisoprolol podávaný vo vysokých dávkach pri skúškach na zvieratách toxické účinky na samice (zníženie príjmu potravy a pokles hmotnosti) a na embryo/plod (nárast počtu neskorých abortov, zníženie pôrodnej hmotnosti, retardácia fyzického vývinu do konca obdobia dojčenia). Bisoprolol a rovnako hydrochlorotiazid však neukázali žiadne teratogénne účinky. Nebol pozorovaný vzostup toxicity, keď sa obe liečivá podávali spolu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

• - Lodoz 2,5 mg/6,25 mg

Jadro tablety

magnéziumstearát krospovidón kukuričný škrob predželatínovaný kukuričný škrob mikrokryštalická celulóza hydrogénfosforečnan vápenatý

Obal tablety

polysorbát 80

žltý oxid železitý (E172)

makrogol 400

oxid titaničitý (E171) hypromelóza

• - Lodoz 5 mg/6,25 mg

Jadro tablety

magnéziumstearát koloidný oxid kremičitý kukuričný škrob mikrokryštalická celulóza hydrogénfosforečnan vápenatý

Obal tablety

polysorbát 80

žltý oxid železitý (E172) červený oxid železitý (E172) makrogol 400 oxid titaničitý (E171)

hypromelóza

- Lodoz 10 mg/6,25 mg

Jadro tablety

magnéziumstearát

koloidný oxid kremičitý

kukuričný škrob

mikrokryštalická celulóza

hydrogénfosforečnan vápenatý

Obal tablety

polysorbát 80 makrogol 400 hypromelóza oxid titaničitý (E171)

6.2    Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3    Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

Blister: PP/Al alebo PVC/Al, papierová škatuľa, písomná informácia pre používateľa. Balenia obsahujú 30, 60 alebo 90 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Merck KGaA, Frankfurter Strasse 250, 64293 Darmstadt, Nemecko

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Lodoz 2,5 mg/6,25 mg: 58/0290/03-S

Lodoz 5 mg/6,25 mg: 58/0291/03-S

Lodoz 10 mg/6,25 mg: 58/0292/03-S

• 9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIE REGISTRÁCIE