Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

Lokren 20 mg - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - Lokren 20 mg

1. NÁZOV LIEKU

Lokren 20 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20,0 mg betaxolóliumchlo­ridu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.   LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

  • Hypertenzia.
  • Ischemická choroba srdca (angína pektoris, sekundárna prevencia infarktu myokardu).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Obvyklá dávka je 20 mg denne pri oboch indikáciách. U niektorých pacientov bola dokázaná účinnosť od dávky 10 mg denne.

Pri angíne pektoris v závislosti od klinickej odpovede môže byť denná dávka zvýšená na 40 mg.

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek klírens betaxololu klesá so zníženou funkciou obličiek.

Dávka musí byť upravená podľa stavu poruchy funkcie obličiek: úprava dávky nie je potrebná ak je klírens kreatinínu > 20 ml/min. Avšak od prvého týždňa liečby sa odporúča klinické monitorovanie.

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min) je odporúčaná počiatočná dávka 5 mg/deň (u dialyzovaných pacientov nezávisle od frekvencie a časového harmonogramu dialýzy dialyzovaných pacientov).

Ak sa nedosiahne uspokojivá odpoveď, dávka môže byť zvýšená o 5 mg/deň každé dva týždne na maximálnu dávku 20 mg/deň.

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie pečene Úprava dávky nie je potrebná u pacientov s poruchou funkcie pečene, avšak odporúča sa klinické sledovanie od začatia liečby.

Geriatrickí pacienti

U geriatrických pacientov, ktorí sú pri užívaní betablokátorov náchylní na bradykardiu, ktorej výskyt je závislý od dávky, sa má zvážiť zníženie počiatočnej dávky na 5 mg.

4.3 Kontraindikácie

  • ťažká forma astmy a chronická obštrukčná choroba pľúc,
  • zlyhanie srdca nezvládnuteľné liečbou,
  • kardiogénny šok,
  • atrioventrikulárny blok druhého a tretieho stupňa u pacientov bez kardiostimulátora,
  • Prinzmetalova angína pektoris (v čistých formách a ako monoterapia),
  • sinoatriálna dysfunkcia (vrátane sinoatriálneho bloku),
  • bradykardia (< 45–50 úderov za minútu),
  • ťažké formy Raynaudovho syndrómu a periférne arteriálne poruchy,
  • neliečený feochromocytóm,
  • hypotenzia,
  • hypersenzitivita na betaxolol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
  • v minulosti prekonaná anafylaktická reakcia,
  • metabolická acidóza,
  • kombinácia s floktafenínom (pozri časť 4.5),
  • kombinácia so sultopridom (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba nesmie byť u pacientov s angínou pektoris nikdy prerušená náhle: náhle prerušenie liečby môže zapríčiniť vážne poruchy rytmu, infarkt myokardu alebo náhlu smrť.

Prerušenie liečby

Liečba nesmie byť náhle prerušená, najmä u pacientov s koronárnym srdcovým ochorením.

Dávka musí byť postupne znižovaná napr. počas jedného až dvoch týždňov, a ak je potrebné, treba súčasne začať náhradnú liečbu, aby sa tak predišlo zhoršeniu angíny pektoris.

Astma a chronické obštrukčné choroby pľúc

Betablokátory sa môžu podávať iba pri ľahkých formách; treba zvoliť Pi – selektívne betablokátory a počiatočná dávka musí byť nízka. Odporúča sa urobiť funkčné testy pľúc pred začatím liečby. Ak sa astmatický záchvat vyskytne počas liečby, môžu sa použiť P2 – selektívne bronchodilatanciá.

Zlyhanie srdca

U pacientov so srdcovým zlyhaním, ktoré je kontrolované liečbou, možno v prípade potreby podať betaxolol v postupne sa zvyšujúcej veľmi nízkej dávke a pod prísnym dohľadom lekára.

Bradykardia

Dávka musí byť znížená, ak je srdcová frekvencia u pacienta v pokoji menej ako 50–55 úderov za minútu a ak sa vyskytujú symptómy spojené s bradykardiou.

Atrioventrikulárny blok prvého stupňa

Kvôli negatívnemu dromotropnému účinku betablokátorov sa má betaxolol podávať s opatrnosťou u pacientov s AV blokom prvého stupňa.

Prinzmetalova angína pektoris

Počet a trvanie spazmov sa pri užívaní betablokátorov môže zvýšiť u pacientov s Prinzmetalovým typom angíny. Kardioselektívne Pi-blokátory sa môžu podávať pri ľahkých a asociovaných formách za predpokladu, že sa súčasne podáva vazodilatátor.

Periférne arteriálne poruchy

Betablokátory môžu zapríčiniť zhoršenie u pacientov trpiacich na periférne arteriálne poruchy (Raynaudov syndróm alebo choroba, arteritída alebo chronické okluzívne arteriálne poruchy dolných končatín).

Feochromocytóm

Použitie betablokátorov v liečbe hypertenzie spôsobenej feochromocytómom vyžaduje prísnu kontrolu krvného tlaku pacienta.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť u pediatrických pacientov nebola sledovaná. Preto sa betaxolol u týchto pacientov neodporúča.

Geriatrická populácia (pozri časť 4.2)

U geriatrických pacientov treba zabezpečiť, aby sa liečba začala nízkou dávkou, má sa zabezpečiť prísne sledovanie pacienta.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2)

U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa má dávka upraviť podľa koncentrácie kreatinínu v sére pacienta alebo klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2).

Diabetickí pacienti (pozri časti 4.5 a 4.8)

Upozornite pacienta, aby na začiatku liečby venoval pozornosť monitorovaniu glykémie. Úvodné príznaky hypoglykémie môžu byť maskované, najmä tachykardia, palpitácie a potenie.

Psoriáza (pozri časť 4.8)

Prínos užívania betablokátorov u pacientov so psoriázou musí byť starostlivo zvážený, pretože môžu spôsobiť zhoršenie psoriázy.

Alergické reakcie

U pacientov náchylných na ťažkú anafylaktickú reakciu akéhokoľvek pôvodu, najmä pri kontrastných látkach obsahujúcich jód alebo floktafeníne (pozri časť 4.5) alebo počas desenzibilizačnej terapie môže viesť liečba betablokátormi k exacerbácii reakcie a k rezistencii na liečbu adrenalínom pri bežných dávkach.

Celková anestézia

Betablokátory zoslabujú reflexnú tachykardiu a zvyšujú riziko hypotenzie. Pokračovanie liečby betablokátormi znižuje riziko arytmie, ischémie myokardu a hypertenznej krízy. Anestéziológovia majú byť informovaní o tom, že pacient sa lieči betablokátormi.

  • Ak je potrebné prerušenie liečby betablokátormi, 48-hodinový interval sa považuje za postačujúci na dosiahnutie citlivosti na katecholamíny.
  • U niektorých pacientov nemôže byť liečba prerušená:
  • – U pacientov s koronárnou insuficienciou a možným rizikom súvisiacim s náhlym prerušením liečby betablokátormi sa odporúča pokračovať v liečbe až do začiatku operácie.

  • – V urgentnom prípade, alebo ak prerušenie liečby nie je možné, pacient musí byť chránený pred parasympatickou reakciou primeranou premedikáciou atropínom, opakovanou podľa potreby. Majú sa použiť anestetiká s čo najnižším možným kardiodepresívnym účinkom.

  • Je potrebné myslieť na riziko anafylaktickej reakcie.

Oftalmológia

P-adrenergná blokáda znižuje vnútroočný tlak a môže spôsobiť interferenciu pri skríningových testoch glaukómu. Oftalmológ má byť informovaný, ak pacient užíva betaxolol. Pacienti s celkovou a intraokulárnou liečbou betablokátormi majú byť monitorovaní kvôli možnému aditívnemu účinku.

Tyreotoxikóza

Betablokátory pravdepodobne maskujú kardiovaskulárne príznaky tyreotoxikózy.

Športovci

U športovcov sa má pozornosť sústrediť na skutočnosť, že tento liek obsahuje liečivo, ktoré môže spôsobiť pozitívnu reakciu testov počas antidopingovej kontroly.

Pomocné látky

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malasorbciou nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kontraindikované kombinácie

Floktafenín

V prípade floktafenínom indukovaného šoku alebo hypotenzie, betablokátory znižujú kardiovaskulárne kompenzačné reakcie.

Sultoprid

Poruchy automácie (excesívna bradykardia) v dôsledku aditívneho účinku indukujúceho bradykardiu.

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Amiodarón

Poruchy kontraktility, automácie a vodivosti (potlačenie kompenzačnej reakcie sympatika).

Srdcové glykozidy

Kombinácia, ktorá môže predĺžiť čas atrioventriku­lárneho vedenia alebo viesť k bradykardii.

Fingolimod

Vzhľadom na zosilnenie bradykardických účinkov sa u pacientov užívajúcich betablokátory nesmie iniciovať liečba fingolimodom. Ak je liečba fingolimodom nevyhnutná, odporúča sa starostlivé sledovanie pacienta pri začatí liečby, minimálne potrebné je sledovanie počas noci.

Verapamil

Betaxolol sa nemá užívať súčasne s verapamilom alebo niekoľko dní pred alebo po liečbe verapamilom (a naopak).

Kombinácie vyžadujúce pozornosť

Prchavé halogenizované anestetiká

Betablokátory znižujú kardiovaskulárne kompenzačné reakcie (P-adrenergná inhibícia môže byť odstránená počas intervencie použitím betamimetík).

Ako všeobecné pravidlo platí, že liečba betablokátormi sa nemá prerušiť: náhlemu prerušeniu sa má predísť vo všetkých prípadoch. Anesteziológ musí byť informovaný o liečbe betablokátormi.

Blokátory kalciového kanála (bepridil, diltiazem, mibefradil)

Poruchy automácie (excesívna bradykardia, zastavenie sínusového uzla), poruchy AV vodivosti a zlyhanie srdca (synergický účinok).

Diltiazem

Pri súbežnom podávaní betablokátorov s diltiazemom bolo hlásené zvýšené riziko depresie (pozri časť 4.8).

Antiarytmiká (propafenón a trieda Ia: chinidín, hydroxychinidín a dizopyramid)

Poruchy kontraktility, automácie a vodivosti (potlačenie kompenzačnej reakcie sympatika).

Baklofén

Zvýšený antihypertenzný účinok. Ak je potrebné, má sa monitorovať krvný tlak a dávka antihypertenzív upraviť.

Inzulín a hypoglykemizujúce sulfónamidy (pozri časti 4.4 a 4.8)

Všetky betablokátory môžu maskovať niektoré symptómy hypoglykémie, napr. palpitácie a tachykardiu.

Upozornite pacienta, aby si najmä na začiatku liečby monitoroval hladinu glukózy.

Lidokaín

Boli popísané interakcie s propranolom, metoprololom a nadololom.

Zvýšenie plazmatickej koncentrácie lidokaínu s možným zvýšením neurologických a kardiologických nežiaducich účinkov (znížený metabolizmus lidokaínu v pečeni).

Dávka lidokaínu sa má upraviť. Ak je možné, má sa počas liečby betablokátormi a po ich vysadení monitorovať plazmatická koncentrácia lidokaínu a uskutočniť klinické a elektrokardio­grafické monitorovanie.

Kontrastné látky obsahujúce jód

V prípade šoku alebo hypotenzie spôsobenej kontrastnými látkami obsahujúcimi jód, betablokátory spôsobujú potlačenie kardiovaskulárnych kompenzačných reakcií.

Kedykoľvek je to možné, liečba betablokátormi sa má vysadiť pred rádiodiagnostickým kontrastným vyšetrením. Ak je potrebné pokračovanie liečby, lekár má mať k dispozícii prostriedky intenzívnej starostlivosti.

Kombinácie, ktoré treba zvážiť

Nesteroidné antireumatiká

Zníženie antihypertenzívneho účinku (inhibícia vazodilatačných prostanglandínov nesteroidnými antireumatikami a retencia vody a sodíka pri NSAIDs, ktoré sú deriváty pyrazolónu).

Blokátory kalciového kanála: dihydropyridíny typu nifedipínu

Hypotenzia, zlyhanie srdca u pacientov s latentným alebo dekompenzovaným zlyhaním srdca (negatívny inotropný účinok dihydropyridínov in vitro, ktorý závisí od príslušného prípravku a pravdepodobne zvyšuje negatívne inotropný účinok betablokátorov). Liečba betablokátorom môže tiež minimalizovať reflexnú sympatikovú reakciu spôsobenú akoukoľvek excesívnou hemodynamickou situáciou.

Antidepresíva imipramínového typu (tricyklické), neuroleptiká

Zvýšený antihypertenzívny účinok a riziko posturálnej hypotenzie (aditívny účinok).

Kortikosteroidy a tetrakozaktidy

Znížený antihypertenzný účinok (retencia vody a sodíka pri kortikosteroidoch).

Meflochín

Riziko bradykardie (aditívny účinok indukujúci bradykardiu).

Sympatomimetiká

Riziko zníženia účinku betablokátorov.

Sínusová pauza sa môže objaviť ak sa betablokátory, vrátane Lokrenu 20 mg, používajú v kombinácii s ostatnými liekmi, o ktorých je známe, že vyvolávajú sínusovú pauzu (pozri časť 4.8).

Klonidín

Pacienti, ktorí majú ukončiť liečbu klonidínom a súčasne užívajú betablokátory, majú byť starostlivo monitorovaní pre možnosť hypertenzie. Liečba betablokátormi sa má ukončiť niekoľko dní pred postupným znižovaním dávok klonidínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Teratogénny účinok

U zvierat sa nedokázal teratogénny účinok. U ľudí doteraz nebol teratogénny účinok zaznamenaný. Betablokátory znižujú placentárnu perfúziu, čo môže spôsobiť vnútromaternicové odumretie plodu, potrat alebo predčasný pôrod. Navyše, u plodu sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (najmä hypoglykémia a bradykardia).

Neonatálne obdobie

Účinok betablokátorov pretrváva u novorodencov niekoľko dní po pôrode liečenej matky: Je zvýšené riziko srdcových a pľúcnych komplikácií u novorodencov v postnatálnom období. Ak sa vyskytne zlyhanie srdca, vyžaduje si hospitalizáciu novorodenca na JIS (pozri časť 4.9), kde sa musí predísť použitiu plazmatických expandérov (riziko akútneho pľúcneho edému). Tiež bola hlásená bradykardia, ťažkosti s dýchaním a hypoglykémia. Na základe uvedeného sa odporúča sledovanie novorodenca (srdcová frekvencia, hladina glukózy v krvi počas prvých 3–5 dní života) v špecializovanom zariadení.

Preto sa užívanie betaxololu počas gravidity neodporúča, ak terapeutický prínos nepreváži možné riziko.

Dojčenie

Betaxolol je vylučovaný materským mliekom (pozri časť 5.2). Riziko výskytu hypoglykémie a bradykardie sa nesledovalo, a preto sa z dôvodov bezpečnosti dojčenie počas liečby neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch betaxololu na schopnosť viesť vozidlá. Pri týchto činnostiach treba vziať do úvahy, že príležitostne sa môžu objaviť závraty a únava.

4.8 Nežiaduce účinky

MedDRA frekvencie výskytu

Veľmi časté (>1/10)

Časté (>1/100 až <1/10)

Menej časté (>1/1000 až <1/100) Zriedkavé (>1/10 000 až <1/1000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Neznáme (z dostupných údajov)

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Zriedkavé: kožné reakcie rôzneho druhu vrátane erupcie psoriázy alebo zhoršenie psoriázy (pozri časť 4.4)

Neznáme: urtikária, pruritus, hyperhidróza

Poruchy nervového systému:

Časté: závraty, bolesti hlavy

Veľmi zriedkavé: distálna parestézia

Neznáme: letargia

Poruchy oka:

Veľmi zriedkavé: zhoršené videnie

Psychické poruchy:

Časté: asténia, insomnia

Zriedkavé: depresívne ochorenia

Veľmi zriedkavé: halucinácie, zmätenosť, nočné mory

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu:

Časté: gastralgia, diarea, nauzea a dávenie

Poruchy metabolizmu a výživy:

Veľmi zriedkavé: hypoglykémia, hyperglykémia

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Časté: bradykardia, potenciálne závažná

Zriedkavé: zlyhanie srdca, pokles krvného tlaku, alebo spomalenie atrioventriku­lárneho vedenia alebo zvýraznenie existujúceho atrioventriku­lárneho bloku

Neznáme: sínusová pauza u predisponovaných pacientov (napr. starší pacienti alebo pacienti s preexistujúcou bradykardiou, dysfunkciou sínusového uzla alebo atrioventrikulárnym blokom)

Poruchy ciev:

Časté: chladné končatiny

Zriedkavé: Raynaudov syndróm, zhoršenie existujúcej intermitentnej klaudikácie

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Zriedkavé: bronchospazmus

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

Časté: poruchy potencie

Laboratórne

  • V zriedkavých prípadoch sa zaznamenal výskyt antinukleárnych protilátok: tieto sú vo výnimočných prípadoch sprevádzané klinickými príznakmi ako systémový lupus erythematosus a ustúpia po vysadení liečby.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

  • V prípadoch predávkovania bola hlásená sínusová pauza.

  • V prípade bradykardie alebo výrazného poklesu krvného tlaku, sa má podať nasledujúce:

  • atropín, 1–2 mg i.v.
  • glukagón 1 mg, opakovane podľa potreby
  • následne, ak je potrebné, izoprenalín 25 pg ako pomalá injekcia alebo dobutamín 2,5
  • V prípade kardiálnej dekompenzácie u novorodencov narodených matkám liečených betablokátormi:

  • glukagón 0,3 mg/kg
  • hospitalizácia na JIS
  • izoprenalín a dobutamín: predĺžená liečba a celkovo vysoké dávky vyžadujúce špeciálne sledovanie.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: betablokátory, selektívne betablokátory.

ATC kód: C07AB05

Betaxolol je betablokátor, ktorý prednostne blokuje P1 receptory srdca (kardioselektívny účinok), tým indukuje zníženie parietálneho tlaku, predĺženie koronárneho plniaceho času (predĺženie diastoly) a zníženie myokardiálnej spotreby kyslíka. Tieto účinky sú spojené s miernym negatívnym inotropným a dromotropným účinkom. Pri odporúčaných dávkach betaxolol nemá čiastočnú agonistickú aktivitu (nemá vlastnú sympatomimetickú aktivitu) ani membránu stabilizujúci účinok (chinidínové alebo lokálne anestetiká). Betaxolol tiež znižuje hladinu renínu a aldosterónu, čím kontroluje periférny arteriálny odpor.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa absorbuje úplne a rýchlo, s minimálnym metabolizmom v pečeni. Má vysokú biologickú dostupnosť okolo 85 %, ktorá vedie k malým inter- a intraindividuálnym výkyvom koncentrácie v krvi počas chronickej liečby.

Asi 50 % betaxololu sa viaže na plazmatické proteíny.

Metabolizmus

Distribučný objem je asi 6 l/kg. V organizme sa väčšina betaxololu metabolizuje na inaktívne produkty, 10–15 % sa vylučuje močom v nezmenenej forme.

Eliminácia

Betaxolol má eliminačný polčas 15–20 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nie sú nutné.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

laktóza sodná soľ karboxymetylškrobu mikrokryštalická celulóza koloidný oxid kremičitý magnéziumstearát hypromelóza oxid titaničitý (E171) červený oxid železitý (E 172) makrogol 400

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote 15–25 °C.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister.

Veľkosť balenia: 28, 56 alebo 98 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0297/91-CS

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 11. septembra 1991

Dátum posledného predĺženia registrácie: 20. marca 2002