Súhrnné informácie o lieku - Losartan/Hydrochlorotiazid Krka 50 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka 50 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka 100 mg/25 mg filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
50 mg/12,5 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg draselnej soli losartanu, čo zodpovedá
45,76 mg losartanu, a 12,5 mg hydrochlorotiazidu.
100 mg/25 mg: Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg draselnej soli losartanu, čo zodpovedá
91,52 mg losartanu, a 25 mg hydrochlorotiazidu.
Pomocná látka so známym účinkom:
50 mg/12,5 mg | 100 mg/25 mg | |
Laktóza (mg/tableta) | 59,98 mg | 119,95 mg |
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta.
50 mg/12,5 mg: Tablety sú žlté oválne mierne bikonvexné filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane; rozmer tablety je 6 mm x 12 mm (oválny tvar), hrúbka 3,8 – 4,7 mm.
Deliaca ryha iba pomáha rozlomiť tabletu, aby sa dala ľahšie prehltnúť a neslúži na rozdelenie na rovnaké dávky.
100 mg/25 mg: Tablety sú žlté oválne mierne bikonvexné filmom obalené tablety; rozmer tablety je
8 mm x 15 mm (oválny tvar), hrúbka 5,1 – 6,1 mm.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotným losartanom alebo hydrochlorotiazidom.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Hypertenzia
Losartan a hydrochlorotiazid (HCTZ) nie je určený na použitie ako počiatočná terapia, ale pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný samotnou draselnou soľou losartanu alebo hydrochlorotiazidom.
Odporúča sa titrácia dávky s jednotlivými zložkami (losartan a hydrochlorotiazid).
Akje to klinicky vhodné, u pacientov, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný, je možné
zvážiť priamu zmenu z monoterapie na fixnú kombináciu.
Zvyčajná udržiavacia dávka Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka je jedna tableta
Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka 50 mg/12,5 mg (50 mg losartanu/12,5 m HCTZ) jedenkrát denne. U pacientov, ktorí dostatočne nereagujú na Losartan/Hydrochlorotiazid Krka 50 mg/12,5 mg, sa môže dávka zvýšiť na jednu tabletu Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka 100 mg/25 mg jedenkrát denne.
Maximálna dávka je jedna tableta Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka 100 mg/25 mg jedenkrát denne.
Antihypertenzný účinok sa zvyčajne dosiahne v priebehu troch až štyroch týždňov od začiatku liečby.
Použitie u pacientov s poruchou funkcie obličiek a hemodialyzovaných pacientov
U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu 30–50 ml/min) nie je potrebná úprava počiatočnej dávky. Tablety s losartanom/hydrochlorotiazidom sa neodporúčajú u hemodialyzovaných pacientov. Tablety s losartanom/HCTZ sa nesmú používať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu <30 ml/min) (pozri časť 4.3).
Použitie u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu
Deplécia objemu a/alebo sodíka sa má pred podávaním tabliet s losartanom/HCTZ korigovať.
Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka je u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene kontraindikovaný (pozri časť 4.3).
Starší ľudia
U starších ľudí nie je zvyčajne potrebná úprava dávky.
Pediatrická populácia
Nie sú žiadne skúsenosti u detí a dospievajúcich (<18 rokov). Preto sa losartan/hydrochlorotiazid nemá podávať deťom a dospievajúcim.
Spôsob podávania
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka sa môže podávať s inými antihypertenzívami (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka sa má prehltnúť a zapiť pohárom vody.
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.
4.3 Kontraindikácie
-
– Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
– Hypokaliémia alebo hyperkalciémia rezistentná na liečbu.
-
– Ťažká porucha funkcie pečene, cholestáza a obštrukčné ochorenia žlčových ciest.
-
– Refraktérna hyponatriémia.
-
– Symptomatická hyperurikémia/dna.
-
– 2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).
-
– Ťažká porucha funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu <30 ml/min).
-
– Anúria.
-
– Súbežné používanie Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Losartan
Angioedém
Pacienti s angioedémom (opuch tváre, pier, hrdla a/alebo jazyka) v anamnéze sa majú starostlivo sledovať (pozri časť 4.8).
Hypotenzia a deplécia intravaskulárneho objemu
U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka z dôvodu prudkej liečby diuretikami, následkom obmedzenia príjmu soli v strave, hnačky alebo vracania sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia, najmä po prvej dávke. Takéto stavy sa majú korigovať pred podaním tabliet Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka (pozri časti 4.2 a 4.3).
Nerovnováhy elektrolytov
Nerovnováhy elektrolytov sú časté u pacientov s poruchou funkcie obličiek s diabetom alebo bez diabetu a majú sa liečiť. Preto sa majú pozorne sledovať plazmatické koncentrácie draslíka a hodnoty klírensu kreatinínu, obzvlášť starostlivo sa majú monitorovať pacienti so srdcovým zlyhaním a klírensom kreatinínu medzi 30–50 ml/min.
Súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík, doplnkov draslíka a náhrad solí obsahujúcich draslík s losartanom/hydrochlorotiazidom sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Porucha funkcie pečene
Na základe farmakokinetických údajov, ktoré poukazujú na signifikantne zvýšené plazmatické koncentrácie losartanu u cirhotických pacientov, sa má Losartan/Hydrochlorotiazid Krka používať u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene v anamnéze s opatrnosťou. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene nie je žiadna terapeutická skúsenosť s losartanom. Preto je Losartan/Hydrochlorotiazid Krka u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene kontraindikovaný (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).
Porucha funkcie obličiek
V dôsledku inhibície systému renín-angiotenzín-aldosterón boli hlásené zmeny vo funkcii obličiek vrátane zlyhania obličiek (najmä u pacientov, u ktorých funkcia obličiek závisí od systému renín-angiotenzín-aldosterón, ako sú pacienti s ťažkou srdcovou nedostatočnosťou alebo pacienti s už existujúcou renálnou dysfunkciou).
Tak ako u iných liekov, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, boli u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky hlásené zvýšenia močoviny v krvi a kreatinínu v sére; tieto zmeny renálnej funkcie môžu byť po vysadení liečby reverzibilné. U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa má losartan používať s opatrnosťou.
Transplantácia obličky
Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličky.
Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym aldosteronizmom spravidla nereagujú na antihypertenzíva účinkujúce prostredníctvom inhibície renín-angiotenzínového systému. Preto sa použitie Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka neodporúča.
Koronárna choroba srdca a cerebrovaskulárne ochorenie
Tak ako pri iných antihypertenzívach, enormné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym ochorením by mohlo viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.
Srdcové zlyhanie
U pacientov so srdcovým zlyhaním s poruchou funkcie obličiek alebo bez poruchy funkcie obličiek je tak, ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, riziko vzniku ťažkej arteriálnej hypotenzie a (často akútnej) poruchy funkcie obličiek.
3
Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia
Tak ako pri iných vazodilatanciách, u pacientov s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou je potrebná osobitná opatrnosť.
Etnické rozdiely
Podľa pozorovaní inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín, losartan a iné antagonisty angiotenzínu sú očividne menej účinné pri znižovaní krvného tlaku u černochov ako u ľudí s inou farbou pleti, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie nízkych hladín renínu v populácii hypertenzných pacientov čiernej pleti.
Gravidita
Antagonisty receptora angiotenzínu II (AIIRA) sa nemajú začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba AIIRA považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil na použitie v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia AIIRA sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).
Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Hydrochlorotiazid
Hypotenzia a nerovnováha elektrolytov/tekutín
Tak ako pri každej antihypertenznej liečbe, u niektorých pacientov sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. U pacientov sa majú sledovať klinické príznaky nerovnováhy tekutín alebo elektrolytov, napr. deplécia objemu, hyponatriémia, hypochloremická alkalóza, hypomagneziémia alebo hypokaliémia, ku ktorým môže dôjsť počas pridruženej hnačky alebo vracania. U týchto pacientov sa majú vo vhodných intervaloch periodicky stanovovať elektrolyty v sére. U edematóznych pacientov môže dôjsť v horúcom počasí k dilučnej hyponatriémii.
Metabolické a endokrinné účinky
Liečba tiazidmi môže porušiť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík vrátane inzulínu (pozri časť 4.5). Počas liečby tiazidmi sa môže manifestovať latentný diabetes mellitus.
Tiazidy môžu znížiť exkréciu kalcia močom a môžu zapríčiniť intermitentné a mierne zvýšenie kalcia v sére. Výrazná hyperkalciémia môže byť dôkazom latentného hyperparatyreoidizmu.
Pred uskutočnením testu funkcie prištítnej žľazy sa majú tiazidy vysadiť.
Terapia tiazidovými diuretikami môže byť spojená so zvýšením hladín cholesterolu a triglyceridov. Terapia tiazidmi môže u niektorých pacientov vyvolať hyperurikémiu a/alebo dnu. Pretože losartan znižuje kyselinu močovú, v kombinácii s hydrochlorotiazidom tlmí hyperurikémiu navodenú diuretikom.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením pečene sa majú tiazidy
4
používať s opatrnosťou, keďže môžu spôsobiť intrahepatálnu cholestázu, a keďže malé zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu vyvolať pečeňovú kómu.
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka je u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene kontraindikovaný (pozri časti 4.3 a 5.2).
Iné
U pacientov užívajúcich tiazidy sa môžu vyskytnúť reakcie precitlivenosti bez ohľadu na anamnézu alergie alebo bronchiálnej astmy. Pri užívaní tiazidov bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus.
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek (pozri časť 6.1).
4.5 Liekové a iné interakcie
Losartan
Zistilo sa, že rifampicín a flukonazol znižujú hladiny aktívneho metabolitu. Klinické dôsledky týchto interakcií sa nehodnotili.
Tak ako pri iných liekoch, ktoré blokujú angiotenzín II alebo jeho účinky, súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktónu, triamterénu, amiloridu), doplnkov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k zvýšeniu draslíka v sére. Súbežné užívanie sa neodporúča.
Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú vylučovanie sodíka, môže dôjsť k zníženiu exkrécie lítia. Preto, ak majú byť s antagonistami receptora angiotenzínu II súbežne podávané soli lítia, majú sa starostlivo monitorovať hladiny lítia v sére.
Keď sa antagonisty angiotenzínu II podávajú zároveň s nesteroidovými protizápalovými liekmi (NSA, t.j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou v protizápalových dávkach) a neselektívnymi NSA, môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Súbežné použitie antagonistov angiotenzínu II alebo diuretík a NSA môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie vrátane možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, obzvlášť u pacientov s preexistujúcou slabou renálnou funkciou. Táto kombinácia sa má podávať
s opatrnosťou, zvlášť u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní a po nasadení súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnej funkcie.
U niektorých pacientov s poruchou funkcie obličiek, ktorí sú liečení nesteroidnými antiflogistikami vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2, môže súbežné podávanie s antagonistami receptora angiotenzínu II viesť k ďalšiemu zhoršeniu renálnej funkcie. Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné.
Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).
Iné látky vyvolávajúce hypotenziu, ako sú tricyklické antidepresíva, antipsychotiká, baklofén, amifostín: súbežné použitie s týmito liekmi, ktoré znižujú krvný tlak ako hlavný alebo vedľajší účinok, môže zvýšiť riziko hypotenzie.
Hydrochlorotiazid
Pri súbežnom podávaní môžu nasledovné lieky interagovať s tiazidovými diuretikami:
5
Alkohol, barbituráty, omamné látky alebo antidepresíva
Môže dôjsť k zosilneniu ortostatickej hypotenzie.
Antidiabetiká (perorálne lieky a inzulín)
Liečba tiazidom môže ovplyvniť toleranciu glukózy. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetika. Metformín sa má používať s opatrnosťou z dôvodu rizika laktátovej acidózy, navodenej možným zlyhaním renálnej funkcie, spojeným s hydrochlorotiazidom.
Iné antihypertenzíva
Aditívny účinok.
Cholestyramín a cholestipolové živice
V prítomnosti aniónomeničových živíc dochádza k zhoršeniu absorpcie hydrochlorotiazidu. Jednotlivé dávky cholestyramínových alebo cholestipolových živíc viažu hydrochlorotiazid a znižujú jeho absorpciu z gastrointestinálneho traktu až o 85 percent pri cholestyramínových živiciach a o 43 percent pri cholestipolových živiciach.
Kortikosteroidy, ACTH
Zintenzívnenie deplécie elektrolytov, najmä hypokaliémie.
Presorické amíny (napr. adrenalín)
Možné zníženie odpovede na presorické amíny, ale nie natoľko, aby sa znemožnilo ich použitie.
Nedepolarizujúce myorelaxanciá (napr. tubokurarín)
Možné zvýšenie odpovede na myorelaxans.
Lítium
Diuretiká znižujú renálny klírens lítia a zvyšujú riziko lítiovej toxicity; súbežné užívanie sa neodporúča.
Lieky používané na liečbu dny (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol)
Môže byť potrebná úprava dávkovania urikosurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšenie dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu. Súbežné podávanie tiazidu môže zvýšiť výskyt reakcií precitlivenosti na alopurinol.
Anticholinergiká (napr. atropín, biperidén)
Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu znížením gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka.
Cytotoxické lieky (napr. cyklofosfamid, metotrexát)
Tiazidy môžu znížiť renálnu exkréciu cytotoxických liekov a zosilňovať ich myelosupresívne účinky.
Salicyláty
V prípade vysokých dávok salicylátov môže hydrochlorotiazid zväčšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.
Metyldopa
Pri súbežnom použití hydrochlorotiazidu a metyldopy sa vyskytli ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie.
Cyklosporín
Súbežná liečba cyklosporínom môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií ako pri dne.
Srdcové glykozidy
Tiazidom vyvolaná hypokaliémia alebo hypomagneziémia môže podporovať nástup digitálisom vyvolaných srdcových arytmií.
Lieky, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére
Pri podávaní losartanu/hydrochlorotiazidu s liekmi, ktoré sú ovplyvnené poruchami draslíka v sére (napr. srdcovými glykozidmi a antiarytmikami) a pri nasledovných liekoch vyvolávajúcich torsades de pointes (ventrikulárnu tachykardiu) (vrátane niektorých antiarytmík), keďže hypokaliémia je predispozičným faktorom torsades de pointes (ventrikulárnej tachykardie), sa odporúča pravidelné monitorovanie draslíka v sére a EKG:
-
– antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid),
-
– antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid),
-
– niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol),
-
– iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín, mizolastín, pentamidín, terfenadín, vinkamín i.v.).
Kalciové soli
Tiazidové diuretiká môžu v dôsledku zníženia exkrécie zvýšiť hladiny kalcia v sére. Ak je nutné predpísať suplementy kalcia, majú sa monitorovať hladiny kalcia v sére a dávka kalcia sa má podľa nich upraviť.
Interakcie s laboratórnymi vyšetreniami
Vzhľadom na svoje účinky na metabolizmus kalcia môžu tiazidy interferovať s testami funkcie prištítnej žľazy (pozri časť 4.4).
Karbamazepín
Riziko symptomatickej hyponatriémie. Vyžaduje sa klinické a biologické monitorovanie.
Kontrastná jódová látka
V prípade diuretikami navodenej dehydratácie je zvýšené riziko akútneho renálneho zlyhania, obzvlášť pri vysokých dávkach jódovej látky.
Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.
Amfotericín B (parenterálny), kortikosteroidy, ACTH alebo stimulačné laxatíva alebo glycirizín (nachádza sa v sladkom drievku)
Hydrochlorotiazid môže umocniť nerovnováhu elektrolytov, predovšetkým hypokaliémiu.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Antagonisty receptora angiotenzínu II (AIIRA):
Používanie AIIRA sa počas prvého trimestra gravidity neodporúča (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je počas 2. a 3. trimestra gravidity kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).
Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nie je presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika nemožno vylúčiť. Hoci neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri antagonistoch receptora angiotenzínu II (AIIRA), pre túto skupinu liekov môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračujúca liečba AIIRA považovaná za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak je už gravidita diagnostikovaná, terapia AIIRA sa má okamžite prerušiť a ak je to vhodné, má sa nasadiť alternatívna terapia.
Je známe, že expozícia AIIRA počas druhého a tretieho trimestra gravidity spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie renálnej funkcie, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a toxicitu u novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3).
Ak sa expozícia AIIRA vyskytovala od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, sa majú starostlivo sledovať pre možnosť hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).
Hydrochlorotiazid:
S používaním hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého trimestra, sú len limitované skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.
Hydrochlorotiazid prechádza placentou. Na základe farmakologického mechanizmu účinku hydrochlorotiazidu môže jeho užívanie v druhom a treťom trimestri gravidity ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a môže vyvolať u fétu a novorodenca účinky ako sú ikterus, poruchy rovnováhy elektrolytov a trombocytopéniu.
Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu gestačného edému, gestačnej hypertenzie alebo preeklamsie, z dôvodu rizika zníženia plazmatického objemu a placentárnej hypoperfúzie bez prínosu na priebeh ochorenia.
Hydrochlorotiazid sa nemá používať na liečbu esenciálnej hypertenzie u gravidných žien s výnimkou zriedkavých situácií, keď sa iná liečba nemôže použiť.
Dojčenie
Antagonisty receptora angiotenzínu II (AIIRA):
Keďže nie sú dostupné žiadne údaje o užívaní Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka počas dojčenia, jeho užívanie sa neodporúča a vhodnejšia je alternatívna liečba s lepšie preukázaným bezpečnostným profilom pre použitie počas dojčenia, najmä ak sú dojčení novorodenci alebo predčasne narodené deti.
Hydrochlorotiazid:
Hydrochlorotiazid sa v malom objeme vylučuje do ľudského materského mlieka. Tiazidy vo vysokých dávkach spôsobujúcich intenzívnu diurézu môžu inhibovať tvorbu mlieka. Používanie Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka sa počas dojčenia neodporúča. Ak sa Losartan/Hydrochlorotiazid Krka počas dojčenia používa, majú sa udržiavať čo najnižšie možné dávky.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však potrebné mať na zreteli, že pri užívaní antihypertenznej terapie môže niekedy dôjsť k závratu alebo ospanlivosti, najmä na začiatku liečby alebo pri zvýšení dávky.
4.8 Nežiaduce účinky
Nižšie uvedené nežiaduce reakcie sú náležite klasifikované podľa triedy orgánových systémov a frekvencií podľa nasledovnej konvencie:
-
– veľmi časté (>1/10),
-
– časté (>1/100 až <1/10),
-
– menej časté (>1/1 000 až <1/100),
-
– zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000),
-
– veľmi zriedkavé (<1/10 000),
-
– neznáme (nie je možné odhadnúť z dostupných údajov).
V klinických skúškach s draselnou soľou losartanu a hydrochlorotiazidom sa nepozorovali žiadne nežiaduce reakcie charakteristické pre túto kombináciu liečiv. Nežiaduce reakcie boli obmedzené na tie, ktoré sa už predtým pozorovali pri draselnej soli losartanu a/alebo hydrochlorotiazide.
V kontrolovaných klinických skúškach esenciálnej hypertenzie bol závrat jedinou hlásenou s liekom súvisiacou nežiaducou reakciou, ktorej incidencia bola vyššia ako pri placebe u 1 % alebo viac pacientov liečených losartanom a hydrochlorotiazidom.
Okrem týchto účinkov boli po uvedení lieku na trh hlásené nasledovné ďalšie nežiaduce reakcie:
Trieda orgánových systémov | Nežiaduci účinok | Frekvencia |
Poruchy pečene a žlčových ciest | hepatitída | zriedkavé |
Laboratórne a funkčné vyšetrenia | hyperkaliémia, zvýšenie ALT | zriedkavé |
Ďalšie nežiaduce reakcie, ktoré sa pozorovali pri jednej zo zložiek lieku a môžu byť potenciálnymi nežiaducimi reakciami pri Losartan/Hydrochlorotiazide Krka, sú nasledovné:
Losartan
Trieda orgánových systémov | Nežiaduci účinok | Frekvencia |
Poruchy krvi a lymfatického systému | anémia, Henochova-Schonleinova purpura, ekchymóza, hemolýza | menej časté |
trombocytopénia | neznáme | |
Poruchy srdca a srdcovej činnosti | hypotenzia, ortostatická hypotenzia, sternalgia, angína pektoris, AV blok II. stupňa, cerebrovaskulárna príhoda, infarkt myokardu, palpitácia, arytmie (atriálne fibrilácie, sínusová bradykardia, tachykardia, ventrikulárna tachykardia, ventrikulárna fibrilácia) | menej časté |
Poruchy ucha a labyrintu | vertigo, tinnitus | menej časté |
Poruchy oka | rozmazané videnie, pálenie/pichanie v oku, konjunktivitída, zníženie zrakovej ostrosti | menej časté |
Poruchy gastrointestinálneho traktu | bolesť brucha, nauzea, hnačka, dyspepsia | časté |
zápcha, bolesť zubov, sucho v ústach, plynatosť, gastritída, vracanie | menej časté | |
pankreatitída | neznáme | |
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | asténia, únava, bolesť na hrudníku | časté |
edém tváre, edém, horúčka | menej časté | |
chrípke podobné symptómy, malátnosť | neznáme | |
Poruchy pečene a žlčových ciest | abnormality funkcie pečene | neznáme |
Poruchy imunitného systému | hypersenzitivita: anafylaktické reakcie, angioedém vrátane opuchu hrtana a hlasiviek spôsobujúceho obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuchu tváre, pier, hltana a/alebo jazyka; u niektorých z týchto pacientov bol angioedém hlásený už v minulosti v súvislosti s podávaním iných liekov vrátane ACE inhibítorov, urtikária | zriedkavé |
Poruchy metabolizmu a výživy | anorexia, dna | menej časté |
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | svalový kŕč, bolesť chrbta, bolesť nôh, myalgia | časté |
bolesť ramena, opuch kĺbu, bolesť v kolene, muskuloskeletálna bolesť, bolesť v pleci, stuhnutosť, artralgia, artritída, koxalgia, fibromyalgia, svalová slabosť | menej časté | |
rabdomyolýza | neznáme | |
Poruchy nervového systému | bolesť hlavy, závrat | časté |
nervozita, parestézia, periférna neuropatia, tremor, migréna, synkopa | menej časté | |
Psychické poruchy | insomnia | časté |
úzkosť, úzkostná porucha, panická porucha, konfúzia, depresia, abnormálne sny, porucha spánku, somnolencia, zhoršenie pamäte | menej časté | |
Poruchy obličiek a močových ciest | porucha funkcie obličiek, renálne zlyhanie | časté |
noktúria, časté močenie, infekcia močových ciest | menej časté | |
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | znížené libido, erektilná dysfunkcia/impotencia | menej časté |
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | kašeľ, infekcia horných dýchacích ciest, nasálna kongescia, sínusitída, ochorenie sínusov | časté |
faryngeálny diskomfort, faryngitída, laryngitída, dyspnoe, bronchitída, epistaxa, rinitída, respiračná kongescia | menej časté | |
Poruchy kože a podkožného tkaniva | alopécia, dermatitída, suchá koža, erytém, nával horúčavy, fotosenzitivita, pruritus, vyrážka, urtikária, potenie | menej časté |
Poruchy ciev | vaskulitída | menej časté |
Laboratórne a funkčné vyšetrenia | hyperkaliémia, mierne zníženie hematokritu a hemoglobínu, hypoglykémia | časté |
mierne zvýšenia hladín močoviny a kreatinínu v sére | menej časté | |
zvýšenie hepatálnych enzýmov a bilirubínu | veľmi zriedkavé | |
hyponatriémia | neznáme |
Hydrochlorotiazid
Trieda orgánových systémov | Nežiaduci účinok | Frekvencia |
Poruchy krvi a lymfatického systému | agranulocytóza, aplastická anémia, hemolytická anémia, leukopénia, purpura, trombocytopénia | menej časté |
Poruchy imunitného systému | anafylaktická reakcia | zriedkavé |
Poruchy metabolizmu a výživy | anorexia, hyperglykémia, hyperurikémia, hypokaliémia, hyponatriémia | menej časté |
Psychické poruchy | insomnia | menej časté |
Poruchy nervového systému | cefalalgia | časté |
Poruchy oka | prechodné rozmazané videnie, xantopsia | menej časté |
Poruchy ciev | nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída) | menej časté |
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | ťažkosti s dýchaním vrátane pneumónie a edému pľúc | menej časté |
Poruchy gastrointestinálneho traktu | sialoadenitída, spazmy, podráždenie žalúdka, nauzea, vracanie, hnačka, zápcha | menej časté |
Poruchy pečene a žlčových ciest | ikterus (intrahepatálna cholestáza), pankreatitída | menej časté |
Poruchy kože a podkožného tkaniva | fotosenzitivita, urtikária, toxická epidermálna nekrolýza | menej časté |
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | svalové kŕče | menej časté |
Poruchy obličiek a močových ciest | glykozúria, intersticiálna nefritída, renálna dysfunkcia, renálne zlyhanie | menej časté |
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | horúčka, závrat | menej časté |
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .
4.9 Predávkovanie
O liečbe predávkovania Losartan/Hydrochlorotiazidom Krka nie sú k dispozícii žiadne špecifické informácie. Liečba je symptomatická a podporná. Terapia Losartan/Hydrochlorotiazidom Krka sa má prerušiť a pacient má byť starostlivo monitorovaný. Medzi odporúčané opatrenia patrí vyvolanie vracania, ak bol liek užitý nedávno, a korekcia dehydratácie, nerovnováhy elektrolytov, hepatálnej kómy a hypotenzie štandardnými postupmi.
Losartan
O predávkovaní u ľudí sú k dispozícii obmedzené údaje. Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by bola hypotenzia a tachykardia; k bradykardii by mohlo dôjsť následkom parasympatickej (vagovej) stimulácie. Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa nasadiť podporná liečba.
Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.
Hydrochlorotiazid
Najčastejšími pozorovanými znakmi a príznakmi sú tie, ktoré sú zapríčinené depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia, hyponatriémia) a dehydratácia v dôsledku nadmernej diurézy. Ak bol podaný aj digitális, môže hypokaliémia zvýrazniť srdcové arytmie.
Nebolo stanovené, do akej miery sa dá hydrochlorotiazid odstrániť hemodialýzou.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antagonisty angiotenzínu II a diuretiká, ATC kód: C09DA01.
Losartan/hydrochlorotiazid
Preukázalo sa, že zložky lieku Losartan/Hydrochlorotiazid Krka majú aditívny účinok na znižovanie krvného tlaku, pričom znižujú krvný tlak vo väčšej miere ako jednotlivé zložky samostatne. Predpokladá sa, že tento účinok je výsledkom komplementárneho pôsobenia oboch zložiek. Ako dôsledok svojho diuretického účinku, hydrochlorotiazid navyše zvyšuje plazmatickú renínovú aktivitu, zvyšuje sekréciu aldosterónu, znižuje hladiny draslíka v sére a zvyšuje hladiny angiotenzínu II. Podanie losartanu blokuje všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II a prostredníctvom inhibície aldosterónu by mohlo viesť k zníženiu úbytku draslíka vyvolaného diuretikom.
Preukázalo sa, že losartan má mierny a prechodný urikosurický účinok. Zistilo sa, že hydrochlorotiazid spôsobuje mierne zvýšenia hladín kyseliny močovej; kombinácia losartanu a hydrochlorotiazidu vedie k zmierneniu hyperurikémie vyvolanej diuretikom.
Antihypertenzný účinok Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka pretrváva počas 24 hodín. V klinických štúdiách trvajúcich minimálne jeden rok antihypertenzný účinok pri kontinuálnej liečbe pretrvával. Napriek signifikantnému poklesu krvného tlaku podanie Losartan/Hydrochlorotiazidu Krka nemalo klinicky významný účinok na frekvenciu srdca. V klinických skúškach sa po 12 týždňoch liečby losartanom 50 mg/hydrochlorotiazidom 12,5 mg minimálny diastolický krvný tlak v sede znížil priemerne do 13,2 mmHg.
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka je účinný pri znižovaní krvného tlaku u mužov a žien, černochov a ostatných rás a u mladších (<65 rokov) a starších (>65 rokov) pacientov a je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie.
Losartan
Losartan je synteticky vyrobený perorálny antagonista receptora pre angiotenzín II (typ AT1). Angiotenzín II, silný vazokonstriktor, je primárny aktívny hormón renín-angiotenzínového systému a je dôležitým determinantom patofyziológie hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na AT1 receptor, ktorý sa nachádza v mnohých tkanivách (hladké svalstvo ciev, nadobličky, obličky a srdce) a vyvoláva niekoľko dôležitých biologických účinkov vrátane vazokonstrikcie a uvoľňovania aldosterónu. Angiotenzín II tiež stimuluje proliferáciu buniek hladkého svalu.
Losartan selektívne blokuje AT1 receptor. In vitro a in vivo losartan a jeho farmakologicky aktívny metabolit – karboxylová kyselina E-3174 blokujú všetky fyziologicky relevantné účinky angiotenzínu II, bez ohľadu na jeho zdroj alebo dráhu jeho syntézy.
Losartan nemá agonistický účinok, ani neblokuje iné hormonálne receptory alebo iónové kanály dôležité v kardiovaskulárnej regulácii. Okrem toho losartan neinhibuje ACE (kininázu II), enzým, ktorý degraduje bradykinín. Preto nedochádza k nárastu nežiaducich účinkov sprostredkovaných bradykinínom.
Odstránenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu vedie počas podávania
12
losartanu ku zvýšeniu plazmatickej renínovej aktivity (PRA). Zvýšenie PRA vedie k zvýšeniu hladiny angiotenzínu II v plazme. Napriek týmto zvýšeniam zostáva antihypertenzný účinok a supresia koncentrácie plazmatického aldosterónu zachovaná, čo svedčí o účinnej blokáde receptora angiotenzínu II. Po ukončení liečby losartanom hodnoty PRA a angiotenzínu II klesli v priebehu 3 dní na svoje východiskové hodnoty.
Losartan aj jeho hlavný aktívny metabolit majú oveľa väčšiu afinitu k AT1 receptoru než k AT2 receptoru. Na základe porovnania hmotností je aktívny metabolit 10– až 40-krát účinnejší ako losartan.
V štúdii osobitne navrhnutej na stanovenie incidencie kašľa u pacientov liečených losartanom v porovnaní s pacientmi liečenými ACE inhibítormi bola incidencia kašľa hlásená pacientmi, ktorí užívali losartan alebo hydrochlorotiazid, podobná a bola signifikantne nižšia ako u pacientov liečených ACE inhibítorom. Okrem toho, v celkovej analýze 16 dvojito zaslepených klinických skúšok u 4 131 pacientov bola incidencia spontánne hláseného kašľa u pacientov liečených losartanom podobná (3,1 %) ako u pacientov liečených placebom (2,6 %) alebo hydrochlorotiazidom (4,1 %), zatiaľ čo incidencia kašľa pri ACE inhibítoroch bola 8,8 %.
U nediabetických hypertenzných pacientov s proteinúriou podávanie draselnej soli losartanu významne znižuje proteinúriu, frakčnú exkréciu albumínu a IgG. Losartan udržiava rýchlosť glomerulárnej filtrácie a znižuje filtračnú frakciu. Losartan spravidla spôsobuje pokles kyseliny močovej v sére (zvyčajne <0,4 mg/dl), ktorý počas dlhodobej terapie pretrvával.
Losartan nemá účinok na autonómne reflexy a nemá trvalý účinok na plazmatický noradrenalín.
U pacientov so zlyhaním ľavej komory vyvolali 25 mg a 50 mg dávky losartanu pozitívne hemodynamické a neurohormonálne účinky charakterizované zvýšením kardiálneho indexu a poklesom tlaku v zaklinení pulmonálnych kapilár, poklesom systémovej vaskulárnej rezistencie, priemerného systémového arteriálneho tlaku a srdcového rytmu a znížením cirkulujúcich hladín aldosterónu a noradrenalínu. Výskyt hypotenzie bol u týchto pacientov so zlyhaním srdca závislý od veľkosti dávky.
Štúdie hypertenzie
V kontrolovaných klinických štúdiách viedlo podávanie losartanu jedenkrát denne pacientom s miernou až stredne ťažkou esenciálnou hypertenziou ku štatisticky významnému poklesu systolického a diastolického krvného tlaku. Merania krvného tlaku 24 hodín po dávke v porovnaní s meraním 5–6 hodín po dávke preukázali zníženie krvného tlaku počas 24 hodín; pričom prirodzený denný rytmus zostal zachovaný. Zníženie krvného tlaku na konci dávkovacieho intervalu bolo 7080 % oproti účinku pozorovanom 5–6 hodín po dávke.
Ukončenie liečby losartanom u hypertenzných pacientov neviedlo k prudkému zvýšeniu krvného tlaku (rebound fenomén). Napriek výraznému zníženiu krvného tlaku nemal losartan klinicky významný účinok na srdcový rytmus.
Losartan je rovnako účinný u mužov a žien a u mladších (pod 65 rokov) a starších hypertenzných pacientov.
Štúdia LIFE
Štúdia „Losartan Intervention For Endpoint Reduction in Hypertension“ (LIFE) bola randomizovaná, trojito zaslepená, aktívne kontrolovaná štúdia s 9 193 pacientami s hypertenziou vo veku 55 až 80 rokov s EKG-dokumentovanou hypertrofiou ľavej komory. Pacienti boli randomizovaní do skupín, v ktorých dostávali losartan 50 mg jedenkrát denne alebo atenolol 50 mg jedenkrát denne. Ak sa nedosiahol cieľový krvný tlak (<140/90 mmHg), najskôr sa pridal hydrochlorotiazid (12,5 mg) a ak to bolo potrebné, dávka losartanu alebo atenololu sa následne zvýšila na 100 mg jedenkrát denne. Ak to bolo potrebné na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pridali sa iné antihypertenzíva okrem ACE inhibítorov, antagonistov angiotenzínu II alebo beta-blokátorov.
Priemerná dĺžka sledovania bola 4,8 roka.
Primárnym cieľovým ukazovateľom bola kompozitná kardiovaskulárna morbidita a mortalita hodnotená znížením kombinovanej incidencie kardiovaskulárnej smrti, cievnej mozgovej príhody a infarktu myokardu. V oboch skupinách došlo k signifikantnému zníženiu krvného tlaku na porovnateľné hodnoty. U pacientov, ktorí dosiahli primárny kompozitný cieľový ukazovateľ, viedla liečba losartanom v porovnaní s atenololom k 13,0 % zníženiu rizika (p=0,021, 95 % interval spoľahlivosti 0,77–0,98). Toto bolo spôsobené predovšetkým znížením incidencie cievnej mozgovej príhody. Liečba losartanom znížila riziko vzniku cievnej mozgovej príhody v porovnaní s atenololom o 25 % (p=0,001, 95 % interval spoľahlivosti 0,63–0,89). Výskyt kardiovaskulárnej smrti a infarktu myokardu sa medzi týmito liečebnými skupinami signifikantne nelíšil.
Duálna inhibícia systému renm-angiotenzrn-aldosterón (RAAS)
Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.
Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.
Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirénu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirénu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirénu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.
Hydrochlorotiazid
Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík nie je úplne známy. Tiazidy ovplyvňujú renálny tubulárny mechanizmus reabsorpcie elektrolytov, priamo zvyšujúc exkréciu sodíka a chloridu v približne rovnakých množstvách. Diuretický účinok hydrochlorotiazidu znižuje plazmatický objem, zvyšuje plazmatickú aktivitu renínu a zvyšuje sekréciu aldosterónu s následnými zvýšeniami úbytku draslíka a bikarbonátu v moči a zníženiami draslíka v sére. Renín-aldosterónové spojenie je sprostredkované angiotenzínom II, a preto má súbežné podávanie antagonistu receptora angiotenzínu II sklon k reverzii úbytku draslíka spojeného s tiazidovými diuretikami.
Po perorálnom použití dochádza k diuréze do 2 hodín, vrcholí približne po 4 hodinách a trvá približne 6 až 12 hodín, antihypertenzný účinok pretrváva až do 24 hodín.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Losartan
Po perorálnom podaní sa losartan dobre vstrebáva a podlieha metabolizmu prvého prechodu, pričom sa vytvára aktívny metabolit v podobe kyseliny karboxylovej a ďalšie neúčinné metabolity.
Systémová biodostupnosť pri užití tabliet s obsahom losartanu je asi 33 %. Priemerná maximálna koncentrácia losartanu sa dosiahne za 1 hodinu a jeho aktívneho metabolitu za 3 až 4 hodiny. Príjem bežnej stravy pri podaní lieku nemal žiadny klinicky významný vplyv na profil plazmatických koncentrácií losartanu.
Distribúcia
Losartan
Losartan, ako aj jeho aktívny metabolit sú >99 % viazané na bielkoviny plazmy, najmä na albumín. Distribučný objem losartanu je 34 litrov. Štúdie na potkanoch naznačujú, že losartan prechádza hematoencefalickou bariérou slabo alebo vôbec.
Hydrochlorotiazid
Hydrochlorotiazid prechádza placentárnou bariérou, ale neprechádza hematoencefalickou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka.
Biotransformácia
Losartan
Asi 14 % intravenózne alebo perorálne podanej dávky losartanu sa mení na aktívny metabolit. Po perorálnom a intravenóznom podaní draselnej soli losartanu značenej 14C sa cirkulujúca rádioaktivita v plazme prisudzuje predovšetkým losartanu a jeho aktívnemu metabolitu. Minimálna premena losartanu na jeho aktívny metabolit sa pozorovala asi u 1 % sledovaných jedincov.
Okrem aktívneho metabolitu sa tvoria inaktívne metabolity vrátane dvoch hlavných metabolitov tvorených hydroxyláciou postranného butylového reťazca a menej významný metabolit, N-2 tetrazol glukuronid.
Eliminácia
Losartan
Klírens losartanu v krvnej plazme je asi 600 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 50 ml/min. Renálny klírens losartanu je asi 74 ml/min a jeho aktívneho metabolitu 26 ml/min. Pri perorálnom podávaní losartanu sa približne 4 % dávky vylúčia v nezmenenej forme a asi 6 % dávky sa vylúči močom vo forme účinného metabolitu. Farmakokinetika losartanu a jeho účinného metabolitu je lineárna v rozmedzí dávky až do 200 mg draselnej soli losartanu podávanej perorálne.
Po perorálnom podaní klesá plazmatická koncentrácia losartanu a jeho účinného metabolitu polyexponenciálne s konečným polčasom 2 hodiny pre losartan a 6 až 9 hodín pre jeho aktívny metabolit. Pri podávaní dávky 100 mg 1-krát denne sa losartan a jeho aktívny metabolit v plazme signifikantne nekumulujú.
Na vylučovaní losartanu a jeho metabolitov sa podieľa vylučovanie žlčou a močom.
Po perorálnej dávke losartanu značeného 14C sa u človeka približne 35 % rádioaktivity objaví v moči a 58 % v stolici.
Hydrochlorotiazid
Hydrochlorotiazid sa nemetabolizuje, ale rýchlo sa vylučuje obličkami. Pri monitorovaní jeho hladiny v krvnej plazme počas minimálne 24 hodín kolísal jeho plazmatický polčas medzi 5,6 a 14,8 hodinami. Najmenej 61 % perorálne podanej dávky sa vylúči v nezmenenej forme do 24 hodín.
15
Charakteristiky u pacientov
Losartan-Hydrochlorotiazid
Koncentrácie losartanu a jeho účinného metabolitu v krvnej plazme a absorpcia hydrochlorotiazidu u starších hypertonikov sa významne nelíšia od koncentrácie zistenej u mladších hypertonikov.
Losartan
Po perorálnom podaní pacientom s miernou alebo strednou alkoholickou cirhózou pečene bola plazmatická koncentrácia losartanu 5-krát vyššia a jeho aktívneho metabolitu 1,7-krát vyššia v porovnaní s mladými dobrovoľníkmi mužského pohlavia.
Farmakokinetické štúdie preukázali, že AUC losartanu u zdravých japonských jedincov mužského pohlavia sa nelíši od AUC losartanu u iných ako japonských jedincov mužského pohlavia. Zdá sa však, že AUC metabolitu – karboxylovej kyseliny (E-3174) sa medzi dvoma skupinami líši, s približne 1,5-násobne vyššou expozíciou u japonských jedincov ako u iných ako japonských jedincov. Klinický význam týchto výsledkov nie je známy.
Losartan, ani jeho aktívny metabolit sa nedajú odstrániť hemodialýzou.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií všeobecnej farmakológie, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Toxický potenciál kombinácie losartan/hydrochlorotiazid sa hodnotil v štúdiách chronickej toxicity trvajúcich až po dobu šiestich mesiacov po perorálnom podaní u potkanov a psov a zmeny pozorované v týchto štúdiách s kombinovaným liekom boli spôsobené prevažne losartanovou zložkou. Podanie kombinácie losartan/hydrochlorotiazid vyvolalo pokles parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), zvýšenie dusíka močoviny v sére, zníženie hmotnosti srdca (bez histologického korelátu) a gastrointestinálne zmeny (lézie na sliznici, vredy, erózie, hemorágie). U potkanov alebo králikov liečených kombináciou losartan/hydrochlorotiazid nebol žiadny dôkaz teratogenity. Keď boli samice potkanov liečené pred a počas gravidity, pozorovala sa toxicita plodu dokázaná miernym zvýšením nadpočetných rebier v generácii F1. Tak, ako sa pozorovalo v štúdiách so samotným losartanom, nežiaduce reakcie na plod a novorodenca vrátane renálnej toxicity a smrti plodu sa vyskytli, keď boli gravidné potkany liečené kombináciou losartan/hydrochlorotiazid počas neskorého gestačného štádia a/alebo laktácie.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety:
predželatínovaný kukuričný škrob
mikrokryštalická celulóza
monohydrát laktózy
magnéziumstearát
Filmová obaľovacia vrstva:
hypromelóza
makrogol 4000
lak chinolínovej žlti (E104)
mastenec
oxid titaničitý (E171)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
PVC/PVDC//Al blister, škatuľka.
Balenie: 10, 28, 30, 50, 56, 60, 90 a 98 filmom obalených tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto Slovinsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka 50 mg/12,5 mg : 58/0341/10-S
Losartan/Hydrochlorotiazid Krka 100 mg/25 mg: 58/0342/10-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 25.mája 2010
Dátum posledného predĺženia registrácie: 13.novembra 2013