Mannitol 20% w/v Intravenous Infusion B.P., Bieffe - súhrnné informácie

Mannitol 10% w/v Intravenous Infusion B.P., Bieffe

Manitol:

100 g / l

Každý ml obsahuje 100 mg manitolu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Infúzny intravenózny roztok.

Číry, bezfarebný roztok

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Infúzny intravenózny roztok Mannitol 10% w/v Intravenous Infusion B.P., Bieffe je určený na použitie ako osmotické diuretikum v nasledujúcich situáciách:

– podpora diurézy pri prevencii a/alebo liečbe oligurickej fázy akútneho zlyhania obličiek skôr než dôjde k nezvratnému zlyhaniu obličiek.

– zníženie intrakraniálneho tlaku a liečba cerebrálneho edému pri neporušenej hematoencefalickej bariére.

– zníženie zvýšeného intraokulárneho tlaku, keď ho nemožno znížiť iným spôsobom.

– podpora vylučovania renálne vylučovaných toxických látok pri otrave.

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie závisí od veku, telesnej hmotnosti, klinického a biologického stavu pacienta a od sprievodnej terapie.

Dospelí a mladiství:

Rozsah zvyčajnej dávky je 500 až 2000 ml/deň (50 až 200 g manitolu za 24 hodín), s dávkovým limitom 500 ml (50 g manitolu) pri jednom podaní. Vo väčšine prípadov sa adekvátna odpoveď dosiahne pri dávkovaní 500 až 1000 ml/deň (50 až 100 g manitolu/deň).

Normálna rýchlosť podávania infúzie je 30 až 50 ml/hodinu. Len v naliehavých situáciách môže byť maximálna rýchlosť podávania infúzie až 140 ml/hodinu počas 5 minút (pozri tiež skúšobnú dávku). Po 5 minútach sa rýchlosť podávania infúzie má znovu upraviť na normálny rozsah 30 až 50 ml/hodinu.

Pacienti s výraznou oligúriou alebo podozrením na nedostatočnú funkciu obličiek majú dostať najprv skúšobnú dávku približne 2 ml/kg telesnej hmotnosti (200 mg manitolu) počas 3–5 minút. Odpoveď na skúšobnú dávku sa považuje za adekvátnu, keď pacient vylúči aspoň 30–50 ml/hod moču počas 2–3 hodín. Ak sa nedosiahne adekvátna odpoveď, možno podať ďalšiu skúšobnú dávku. Ak sa nedosiahne adekvátna odpoveď ani pri druhom pokuse, liečba manitolom sa musí prerušiť a musí sa znovu posúdiť pacientov stav, pretože môže byť prítomné zlyhanie obličiek.

Zníženie intrakraniálneho tlaku, cerebrálneho edému a intraokulárne­ho tlaku

Zvyčajná dávka je 15 až 20 ml/kg telesnej hmotnosti podávaných infúziou v priebehu 30 až 60 minút. Keď sa roztok používa pred operáciou, dávka sa musí podať 1 až 1,5 hodiny pred operáciou, aby sa dosiahol maximálny účinok.

Podpora vylučovania renálne vylučovaných toxických látok pri otrave

Na vyvolanie zosilnenej diurézy pri podpornej liečbe ťažkých drogových intoxikácií sa má dávka manitolu upraviť tak, aby sa vylučovanie moču udržalo prinajmenšom na hodnote 100 ml/hod a aby sa udržala pozitívna rovnováha tekutín 1–2 litre. Možno podať prvú zvýšenú dávku približne 250 ml.

Deti:

Pri renálnej insuficiencii má byť skúšobná dávka 2 ml/kg telesnej hmotnosti (200 mg manitolu) počas 3–5 minút. Liečebná dávka je v rozsahu od 5 ml/kg telesnej hmotnosti do 15 ml/kg telesnej hmotnosti Táto dávka sa v prípade potreby môže zopakovať jedenkrát alebo dvakrát, po intervale 4 až 8 hodín.

Pri cerebrálnych alebo očných edémoch možno túto dávku podávať počas 30 až 60 minút ako u dospelých.

Starší pacienti:

Tak ako u dospelých, dávka závisí od telesnej hmotnosti, klinického a biologického stavu pacienta a sprievodnej terapie. Rozsah zvyčajnej dávky je rovnaký ako u dospelých 500 až 2000 ml/deň (50 až 200 g za 24 hodín), s dávkovým limitom 500 ml (50 g manitolu) pri jednom podaní. Keďže u niektorých pacientov sa môže objaviť začínajúca renálna insuficiencia, pred stanovením dávky sa musí starostlivo preskúmať pacientov stav.

Liek sa podáva intravenózne pomocou sterilného a nepyrogénneho zariadenia. Set na podávanie má obsahovať aj filter. Tento hypertonický roztok sa má podávať do veľkej periférnej alebo prednostne do centrálnej žily.

4.3.   Kontraindikácie

Infúzny intravenózny roztok Mannitol 10% w/v Intravenous Infusion B.P., Bieffe je kontraindikovaný u pacientov s:

• – existujúcou hyperosmolaritou plazmy

• – ťažkou dehydratáciou

• – rozvinutou anúriou

• – ťažkým zlyhaním srdca

• – ťažkým prekrvením pľúc alebo pľúcnym edémom

• – aktívnym intrakraniálnym krvácaním, s výnimkou kraniotómie

• – poruchou hematoencefalickej bariéry

• – precitlivenosťou na manitol

4.4.   Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Upozornenia

Pacientom s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa musí manitol podávať opatrne. Najprv sa má použiť skúšobná dávka a v liečbe manitolom sa má pokračovať iba vtedy, ak sa dosiahne adekvátny prietok moču (pozri časť 4.2).

Pacientom s už existujúcim ochorením obličiek, alebo tým, ktorí dostávajú potenciálne nefrotoxické lieky, hrozí zvýšené riziko zlyhania obličiek po podaní manitolu.

Musia sa pozorne monitorovať rozdiely v osmolalite séra a funkcia obličiek a začať príslušné opatrenia v prípade, že by sa objavili známky zhoršujúcej sa funkcie obličiek.

U pacientov so šokom a poruchou funkcie obličiek sa manitol nesmie podávať dovtedy, kým nebudú objem (tekutín; krvi) a elektrolyty nahradené.

Opatrenia pri používaní

Počas podávania manitolu sa musí monitorovať, či sa u pacienta nezhoršila renálna, srdcová alebo pulmonálna funkcia a v prípade nežiaducich reakcií sa liečba musí prerušiť.

Pred rýchlym podaním infúzneho roztoku Mannitol 10% w/v Intravenous Infusion B.P., Bieffe sa musí pozorne zhodnotiť pacientov kardiovaskulárny stav, pretože náhla expanzia mimobunkovej tekutiny môže viesť k náhlemu kongestívnemu zlyhaniu srdca.

Prechod vnútrobunkovej tekutiny, ktorá neobsahuje sodík, do mimobunkového priestoru po podaní infúzie manitolu môže znížiť koncentráciu sodíka v sére a zhoršiť už existujúcu hyponatriémiu. Sodík sa môže vylúčiť močom. Manitol môže zastrieť a zosilniť neadekvátnu hydratáciu a hypovolémiu.

Musí sa pozorne monitorovať výdaj moču, rovnováha tekutín, centrálny venózny tlak a rovnováha elektrolytov (hlavne hladiny sodíka a draslíka v sére).

Môže dôjsť k hromadeniu manitolu, ak sa počas podávania znižuje vylučovanie moču a tento stav môže zosilniť existujúce alebo latentné kongestívne zlyhanie srdca.

4.5.   Liekové a iné interakcie

Zosilnenie účinku

Súbežné použitie iných diuretík môže zosilniť účinky manitolu a môže byť potrebná úprava dávky.

Inhibícia účinku

Manitol zvyšuje vylučovanie liekov, ktoré sú vylučované močom (napr. lítia a metotrexátu), a preto súbežné použitie manitolu môže zhoršiť odpoveď na tieto lieky.

Kumulatívna nefrotoxicita liekov spôsobená nerovnováhou tekutín vyvolanou manitolom

Pacienti, ktorí súbežne dostávajú cyklosporín, sa musia pozorne sledovať, či sa u nich neobjavia známky nefrotoxicity.

Iné možné interakcie predstavujú aminoglykozidy (zosilnenie ich ototoxických účinkov manitolom), depolarizujúce lieky s neuromuskulárnym blokujúcim účinkom (zvýraznenie ich účinku manitolom), perorálne antikoagulanciá (manitol môže znížiť ich účinky zvýšením koncentrácie faktorov zrážania, ktoré sú vyvolané dehydratáciou) a digoxín (ak po liečbe manitolom dôjde k hypokaliémii, existuje riziko digoxínovej toxicity), aj keď existuje málo dôkazov o takýchto interakciách u ľudí.

4.6.    Gravidita a laktácia

Nie sú k dispozícii dostatočné publikované údaje o použití manitolu u gravidných žien.

Nie sú k dispozícii dostatočné publikované údaje zo štúdií na zvieratách o účinkoch manitolu počas gravidity a/alebo embryonálneho/fe­tálneho vývoja a/alebo pôrodu a/alebo postnatálneho vývoja.

Manitol sa má užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Nie je k dispozícii žiadna informácia o vylučovaní manitolu materským mliekom.

Manitol sa má užívať počas laktácie iba v nevyhnutných prípadoch.

4.7.   Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Netýka sa.

4.8.   Nežiaduce účinky

Poruchy rovnováhy tekutín a elektrolytov pri vysokých dávkach, hypotenzia a tromboflebitída boli hlásené menej často.

Zriedkavejšie boli hlásené prípady nasledujúcich nežiaducich účinkov, ktoré sa vyskytli počas alebo po podaní infúzie manitolu:

Kongescia pľúc alebo edém pri vysokých dávkach, hypertenzia, suchosť v ústach, smäd, dehydratácia, výrazná diuréza, fokálna osmotická nefróza, urinárna retencia, bolesť hlavy, rozmazané videnie, konvulzie, nevoľnosť, dávenie, rinitída, kŕče, edémy, nekróza kože, zimnica, závrat, alergická reakcia ako urtikária alebo anafylaktický šok, srdcové arytmie, horúčka a anginózne bolesti na hrudníku.

Ojedinele boli s podaním manitolu spájané prípady akútneho zlyhania obličiek a kongestívneho zlyhania srdca.

Manitol môže pri vysokých dávkach otvoriť hematoencefalickú bariéru, čo spôsobuje opätovný nárast intrakraniálne­ho tlaku.

4.9. Predávkovanie

V prípade podozrenia z predávkovania sa musí liečba manitolom okamžite prerušiť.

Dlhodobé podávanie alebo príliš rýchle podávanie veľkých objemov hyperosmotických roztokov môže viesť k preťaženiu obehového systému a acidóze. Počiatočnými známkami/symptómami môžu byť bolesť hlavy, nevoľnosť a triaška bez zmeny telesnej teploty. Môže nasledovať zmätenosť, letargia, kŕče, stupor a kóma.

Liečba je symptomatická a podporná, s monitorovaním rovnováhy tekutín a elektrolytov. Môže pomôcť hemodialýza.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1.   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: „Roztoky vyvolávajúce osmotickú diurézu“

ATC kód: B05BC01

Manitol je karbohydrát, ktorý sa nachádza v mimobunkovom priestore. Má osmotický účinok, ktorý spôsobuje, že tekutina prechádza z vnútrobunkového do mimobunkového priestoru.

Manitol je voľne filtrovateľný cez obličkové glomeruly a z obličkových tubulov sa späť reabsorbuje menej ako 10%. Manitol obsiahnutý v tubuloch vyvíja osmotický efekt, ktorý zabraňuje reabsorpcii tekutiny z glomerulárneho filtrátu a vytvára diurézu. Tým podporuje prietok moču pri oligúrii/anúrii alebo v situáciách, v ktorých pacientovi hrozí riziko opätovného renálneho zlyhania. Manitol zvyšuje aj vylučovanie elektrolytov, hlavne sodíka, draslíka a chloridu. Zvýšené je aj vylučovanie renálne vylučovaných toxických látok ako sú kyselina acetylsalicylová a barbituráty.

Manitol za bežných podmienok nepreniká hematoencefalickou bariéru. Osmotický tlak spôsobený manitolom nachádzajúcim sa v plazme spôsobuje, že tekutina opúšťa mozgové tkanivo a zmenšuje sa edém mozgu a znižuje intrakraniálny tlak.

Manitol nepreniká do oka. Manitol podporuje vylučovanie komorovej vody a tak znižuje intraokulárny tlak.

5.2.   Farmakokinetické vlastnosti

Po intravenóznom podaní sa manitol vylúči z väčšej časti nemetabolizovaný cez glomeruly. Cez glomeruly sa voľne filtruje, menej než 10% sa tubulárne reabsorbuje, tubulárne bunky ho nevylučujú. Eliminačný polčas u dospelých je približne 2 hodiny, pri zlyhaní obličiek je tento čas dlhší. 80% intravenóznej dávky sa vylúči bez zmeny v priebehu 3 hodín.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje o bezpečnosti roztoku Mannitol 10% w/v Intravenous Infusion B.P., Bieffe na zvieratách nie sú relevantné, pretože manitol je látka, ktorá sa bežne pacientom podáva a vzťahujú sa na ňu príslušné liekopisné referencie.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1.   Zoznam pomocných látok

Voda na injekciu

6.2.    Inkompatibility

Infúzny intravenózny roztok Mannitol 10% w/v Intravenous Infusion B.P., Bieffe sa nemá podávať súčasne s, pred, alebo po podaní krvi cez tú istú infúznu linku, pretože hrozí riziko pseudoaglutinácie.

Pred pridaním akéhokoľvek lieku sa musí skontrolovať jeho kompatibilita s roztokom Mannitol 10% w/v Intravenous Infusion B.P., Bieffe.

Je potrebné si preštudovať „Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom“ pridávaného lieku.

Pred pridaním lieku sa presvedčte, či je pridané liečivo rozpustné a stabilné vo vodnom roztoku manitolu (pH 4,5 až 7,0).

Nasledujúce lieky sú nekompatibilné s roztokom manitolu, ale tento zoznam nie je úplný:

• – cefepim

• – imipenem

• – cilastín

• – filgrastim

6.3.    Čas použiteľnosti

3 roky

Čas použiteľnosti: Aditíva

Chemická a fyzikálna stabilita akéhokoľvek aditíva pri pH roztoku Mannitol 10% w/v Intravenous Infusion B.P., Bieffe sa musí stanoviť pred použitím.

Z mikrobiologického hľadiska sa rozriedený produkt má použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, za dobu použiteľnosti a podmienky skladovania pred použitím je zodpovedný užívateľ a čas použiteľnosti zvyčajne nemá presiahnuť 24 hodín pri teplote 2 až 8°C, pokiaľ sa zriedenie neudialo v kontrolovaných a overených aseptických podmienkach.

6.4.  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Roztok manitolu uchovávajte pri teplote 20°C až 30°C.

Neuchovávajte v chladničke alebo mrazničke.

6.5.  Druh obalu a obsah balenia

Mannitol 10% Intravenous Infusion B.P., Bieffe je dodávaný v sklenených fľašiach s objemom 250 alebo 500 ml.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom

Použite len v prípade, ak je roztok číry, bez viditeľných častíc a ak je obal nepoškodený. Podajte okamžite po napojení na infúzny set.

Lieky možno pridať pred alebo počas podávania infúzie cez venóznu linku.

Pri nižších teplotách môže manitol tvoriť kryštáliky. Rozpustite kryštalizovaný manitol zohriatím vo vodnom kúpeli pri teplote 50–70°C. Pravidelne a dôkladne roztok premiešavajte. Pre podaním roztok ochlaďte na 37°C.

Len na jednorazové použitie.

Nespotrebovaný roztok zlikvidujte.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Bieffe Medital S.p.A.

Via Nuova Provinciale

23034 Grosotto

Taliansko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

76/0145/94-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

22.04.1994