MEDIPYRIN 500 - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

MEDIPYRIN 500

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 500 mg paracetamolu.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Biele až slabo žlté mramorovité tablety s deliacou ryhou.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liek sa podáva pri horúčke, najmä pri akútnych vírusových a bakteriálnych infektoch. Ako analgetikum je vhodný pri bolesti miernej a strednej intenzity rôzneho pôvodu, napr: bolesti hlavy, kĺbov a svalov, bolesti zubov, neuralgii, bolesti vertebrogénneho pôvodu, menštruačnej bolesti.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Paracetamol sa podáva dospelým v perorálnej dávke 0,5–1g zvyčajne každých 4–6 hodín pri rešpektovaní maximálnej dennej dávky 4 g. Maximálna jednorazová dávka 1 g sa nemá prekračovať. Deťom sa paracetamol podáva v perorálnej liekovej forme vo veku od 3 mesiacov do 1 roka v dávke 60–120 mg 3–4-krát denne, vo veku 1–5 rokov v dávke 120–250 mg 3–4-krát denne a vo veku 6–12 rokov v dávke 500 mg 3–4-krát denne. Zvyčajná terapeutická dávka pre deti je teda 10–15 mg/kg každých 4–6 hodín.

Pri renálnej insuficiencii je potrebné upraviť dávkovacie intervaly. Pri glomerulárnej filtrácii (GF) nad 50 ml/min nie je nutné dávku ani dávkovací interval upraviť. Pri GF 50–100 ml/min je možné podávať 500 mg každých 6 hodín a pri GF menšej ako 10 ml/min 500 mg každých 8 hodín. Paracetamol sa veľmi dobre eliminuje hemodialýzou.

Spôsob podávania

Tablety sa majú prehltnúť a zapiť dostatočným množstvom tekutiny. Užitie lieku pri jedle alebo bezprostredne po ňom znižuje výskyt žalúdočných ťažkostí.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na paracetamol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.,. Liek je kontraindikovaný u pacientov s ťažkým stupňom hepatálnej alebo renálnej insuficiencie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Paracetamol je vhodný ako účinné analgetikum-antipyretikum jednak u dospelých ako aj detí. Je vhodnou alternatívou kyseliny acetylsalicylovej (ASA), pretože nemá niektoré jej nežiaduce účinky predovšetkým na (gastrointestinálny trakt) GIT a krvnú zrážanlivosť. Je vhodný tiež u diabetikov, hemofilikov a u pacientov užívajúcich liečivá, ktoré nepriaznivo interagujú s ASA.

Je známe, že liečivá obsahujúce aromatickú aminoskupinu (fenacetín, acetanylid) môžu indukovať vznik methemoglobinémie. V terapeutických dávkach však nebola pozorovaná methemoglobinémia po paracetamole. Dávky nad 4 g vyvolávajú methemoglobinémiu s incidenciou zhodnou s fenacetínom.

Pediatrická populácia

Paracetamol na rozdiel od ASA nevyvoláva Reyov syndróm u detí, je preto liekom voľby pri horúčkovitých ochoreniach u detí do 15 rokov, kde je ASA kontraindikovaná.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súčasné podanie paracetamolu s ASA vedie ku zvýšeniu plazmatickej hladiny ASA. Paracetamol predlžuje biologický polčas chloramfenikolu. Rovnako paracetamol podľa niektorých autorov zvyšuje účinok dikumarolových antikoagulancií. Cholestyramín znižuje účinky paracetamolu. Ku koncu 80. rokov boli publikované práce, ktoré varovali pred súčasným podávaním paracetamolu a zidovudínu, pri ktorom malo dôjsť ku výraznému zvýšeniu hepatotoxicity tohto antivirotika. Posledné publikované práce však túto liekovú interakciu nepotvrdili. Cimetidín môže svojim inhibičným vplyvom na cytochróm P-450 znižovať toxicitu paracetamolu (predovšetkým pri jeho vyššom dávkovaní). Nemôže však zabrániť poškodeniu pečene pri predávkovaní paracetamolom. Induktory cytochrómu P-450 (rifampicín a fenobarbital) môžu naopak toxicitu paracetamolu zvyšovať tým, že pri jeho biotransformácii vzniká vyšší podiel toxického epoxidu. Podávanie paracetamolu súčasne s perorálnymi kontraceptívami zvyšuje klírens paracetamolu o 30–40 % čo je spôsobené zvýšením produkcie metabolitov konjugovaných s kyselinou glukurónovou. Množstvo liečív, ktoré sa v organizme biotransformuje konjugáciou na glukuronidy može mať vo väčšej alebo menšej miere vplyv na biotransformáciu paracetamolu (morfín a jeho deriváty, dikumarol, metronidazol, chloramfenikol, disulfiram, sulfónamidy). Klinický význam týchto interakcií je však sporný.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Epidemiologické štúdie vykonané počas gravidity nepreukázali škodlivé účinky paracetamolu užívaného v odporučených dávkach.

Paracetamol predstavuje relatívne bezpečné analgetikum-antipyretikum v gravidite, mal by však byť podávaný len krátkodobo a v odôvodnených prípadoch a podľa možností sa vyhnúť jeho aplikácii počas prvého trimestra gravidity.

Laktácia

Paracetamol sa vylučuje do materského mlieka v množstvách, ktoré nie sú klinicky signifikantné. Pri jednorazovom podávaní paracetamolu dojčiacim matkám v bežných terapeutických dávkach nehrozí dojčatám žiadne nebezpečenstvo.

Pri krátkodobej liečbe a súčasnom starostlivom sledovaní dojčaťa nie je nutné prerušiť laktáciu. Vzhľadom k malej terapeutickej šírke paracetamolu u novorodencov je opakované podávanie počas dojčenia vhodné až 4 týždne po pôrode.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

MEDIPYRIN 500 nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Paracetamol v terapeutických dávkach vyvoláva nežiaduce účinky iba zriedkavo a ich klinický význam je malý.

Niekedy sa môžu vyskytnúť mierne nežiaduce účinky zo strany gastrointesti­nálneho traktu (nauzea, vracanie).

Zriedka môže dôjsť k výskytu alergickej reakcie vo forme kožného exantému alebo ojedinele bronchospazmu.

V ojedinelých prípadoch sa môžu vyskytnúť poruchy krvotvorby (trombocytopénia, leukopénia, pancytopénia, neutropénia, agranulocytóza), ktoré sú však obyčajne reverzibilného charakteru. Zriedkavo sa zaznamenali prípady vzniku hemolytickej anémie pri liečbe paracetamolom. Väčšinou išlo o pacientov s deficitom glukózo-6-fosfátdehydro­genázy.

Poškodenie pečene pri užívaní terapeutických dávok paracetamolu je veľmi zriedkavé.

Veľmi zriedkavo boli hlásené prípady závažných kožných reakcií.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom |národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Hoci paracetamol predstavuje relatívne bezpečné liečivo, jeho hlavným nebezpečenstvom zostáva akútna intoxikácia s poškodením parenchýmu pečene, ktorá môže skončiť letálne. Boli publikované aj údaje o toxickom poškodení myokardu alebo akútnej renálnej insuficiencii bez poškodenia pečene po otrave paracetamolom.

Toxická dávka paracetamolu pre dospelého pacienta je 5–10 g užitých jednorazovo, u detí je to 65 mg/kg jednorazovo. Za toxickú je považovaná plazmatická hladina 200 mg/l.

Príznaky predávkovania

K príznakom predávkovania paracetamolom patrí: nevoľnosť, vracanie, hnačky, potenie, bledosť, letargia, nechutenstvo; neskôr (po 12–24 hod.) sa môžu objaviť príznaky poškodenia pečene (bolesti brucha môžu byť jedným z prvých príznakov poškodenia pečene). Komplikáciami hepatálneho zlyhávania sú: acidóza, edém mozgu, krvácavé prejavy, hypoglykémia, hypotenzia, infekcia a renálne zlyhanie. Môže vzniknúť hepatálna insuficiencia, encefalopatia, kóma až smrť.

Predĺženie protrombínového času je indikátorom zhoršenia pečeňových funkcií, preto sa doporučuje jeho monitorovanie.

Liečba predávkovania

Akútna intoxikácia má prognózu závislú od celkovej požitej dávky, rýchlosti transportu do zdravotníckeho zariadenia a adekvátnej liečby. V každom prípade je potrebné vykonať výplach žalúdka s následným podaním aktívneho uhlia. V našich podmienkach je najvhodnejším a dostupným antidotom N-acetyl-L-cysteín. Podáva sa perorálne alebo gastrickou sondou v dávke 70–140 mg/kg 3-krát denne, alebo formou i.v. infúzie v dávke 65–300 mg/kg denne (v 5 % glukóze). Liečbu antidotom je potrebné započať najneskôr do 10 hodín po požití paracetamolu.

U veľmi ťažkých otráv paracetamolom je na mieste hemodialýza alebo hemoperfúzia.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterape­utická skupina: analgetikum-antipyretikum, ATC kód: N02BE01

Mechanizmus účinku

Paracetamol má prakticky zhodné antipyretické a analgetické účinky ako kyselina acetylsalicylová. Na rozdiel od nej má iba minimálny efekt na cyklooxygenázu, enzým ktorý začína biosyntézu prostaglandínov. Môže však modulovať efekt prostaglandínov nepriamo. V experimente injekčná aplikácia paracetamolu do 3. mozgovej komory zabráni pyretickej reakcii vyvolanej parenterálnym podaním bakteriálnych pyrogénov, alebo pyretickej reakcii vyvolanej uvoľnením endogénnych pyrogénov. Antipyretický účinok paracetamolu je sprostredkovaný pravdepodobne selektívnou inhibíciou syntézy prostaglandínu E1 vyvolanou prítomnosťou pyrogénov v prednej časti hypotalamu. Analgetický účinok paracetamolu spočíva pravdepodobne v urýchlení metabolizácie prostaglandínu G2 (a tým výraznému zníženiu jeho koncentrácie) na prostaglandín H2. Prostaglandín G2 je pravdepodobne zodpovedný za vznik bolesti a edému pri akútnom zápale. Prostaglandín H2 nemá vplyv na bolesť.

Vedľa týchto centrálnych účinkov sa paracetamol vyznačuje tiež periférnym efektom, ktorý spočíva v zabránení účinku bradykinínu na periférne uložené chemoreceptory.

Analgetický a antipyretický efekt paracetamolu je pomerne krátky a po jednorazovej dávke 0,3 – 1 g trvá 3–6 hodín.

Paracetamol potencuje efekt antidiuretického hormónu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Absorpcia paracetamolu po perorálnom podaní dávok do 1 g je rýchla a prakticky kompletná. Biologická dostupnosť závisí na podanej dávke a rastie s jej zvyšovaním.

Pri dávkach cca 0,5 g je 60–75 % a pri dávke 1 g je biologická dostupnosť 90 %. Vysoké neterapeutické dávky (nad 1 g) sa vstrebávajú nekompletne s veľkou interindividuálnou variabilitou. Maximálne plazmatické koncentrácie 10 až 20 mg/l sa dosahujú v priebehu 40–120 minút po perorálnej aplikácii 1 g paracetamolu nalačno. Pri podaní po jedle sú dosahované rovnaké alebo vyššie hladiny ale značne rýchlejšie (v priebehu 20 minút). Paracetamol sa pri podaní večer pred spaním pomalšie vstrebáva a v priebehu prvých 6 hodín sa vylúči o 36 % menej než pri podaní ráno.

Distribúcia

Paracetamol sa veľmi rýchlo distribuuje prakticky do všetkých kompartmentov. Veľmi dobre preniká do CNS, kde môže vytvárať koncentrácie až 3-krát vyššie ako plazmatické. Koncentrácie paracetamolu v slinách a v materskom mlieku sú prakticky zhodné s plazmatickými koncentráciami. Distribučný objem paracetamolu v ustálenom stave je okolo 1 l/kg.

Paracetamol sa veľmi málo viaže na plazmatické proteíny (asi 11 % u dospelých). Metabolity paracetamolu glukuronid a sulfát sa na plazmatické bielkoviny neviažu. Celkový klírens paracetamolu je 19,3 l/hod.

Biotranformácia

Paracetamol sa veľmi intenzívne biotransformuje, pričom okrem konjugácie ktorá je dominantná prebiehajú tiež oxidatívne procesy. Tieto procesy prebiehajú na cytochróme P-450 pričom vznikajú veľmi reaktívne a toxické epoxidové metabolity a N-acetyl-4-benzochinoimin. Tieto metabolity sú zodpovedné za vysokú hepatotoxicitu predovšetkým vysokých neterapeutických dávok paracetamolu. Pri podaní terapeutických dávok dochádza ku rýchlej biotransformácii intermediárnych metabolitov za účasti glutationu pričom vznikajú merkapturové kyseliny, ktoré sa vylučujú močom. Glutation-transferáza je však saturabilný enzymatický systém. Pri vysokom prísune toxických epoxidov nie je tento systém schopný ich inaktivovať a tak dochádza ku ich kovalentnej väzbe na organely hepatocytov, čo vedie v konečnom dôsledku k poškodeniu pečene.

Eliminácia

Približne 85 % podanej dávky paracetamolu sa vylúči močom za 24 hodín po podaní a z toho 1–4 % v nezmenenej forme, 20–30 % ako sulfát, 40–60 % ako glukuronid, 5–19 % ako 3-methoxysulfát a 510 % ako merkapturové kyseliny alebo konjugáty s cysteínom. Po podaní vysokých neterapeutických dávok výrazne stúpa podiel metabolitov v skupine merkapturových kyselín a konjugátov s cysteínom. Biologický polčas paracetamolu je značne variabilný, 1,9 – 2,2 hodiny.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Bezpečnosť lieku bola overená dostatočne dlhodobým používaním v klinickej praxi.

6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE

6.1 Zoznam pomocných látok

Mikrokryštalická celulóza

Kukuričný škrob

Magnéziumstrearát

Povidón K 25

6.2 Inkompatibility

Chemická a fyzikálna inkompatibilita neprichádza vzhľadom na liekovú formu do úvahy.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v suchu pri teplote od 15 do 25°C, chráňte pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister (PVC fólia, hliníková fólia)

Veľkosť balenia: a) 10 tabliet

• b) 30 tabliet

• c) 40 tabliet

• d) 50 tabliet

• e) 13,5 kg t.j. 22500 tabliet

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Glenmark Pharmaceuticals s.r.o., Hvezdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

07/0123/94-S