Pohotovostná lekáreň Otvoriť hlavné menu

MEDOFLOXINE 200 mg - súhrnné informácie

Dostupné balení:

Súhrnné informácie o lieku - MEDOFLOXINE 200 mg

1. NÁZOV LIEKU

MEDOFLOXINE 200 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 200 mg ofloxacínu.

Pomocná látka so známym účinkom

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 74 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Biele, guľaté, konvexné, filmom obalené tablety s priemerom jadra 9,5 mm.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Ofloxacín je syntetický 4-fluórochinolón, antibakteriálna látka s baktericídnou aktivitu proti širokému spektru grampozitívnych a gramnegatívnych mikroorganizmov.

Je indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií, ak sú spôsobené citlivými organizmami:

  • Infekcie horných a dolných močových ciest
  • Infekcie dolného respiračného traktu
  • Nekomplikovaná cervikálna a uretrálna kvapavka
  • Negonokoková cervicitída a uretritída
  • Kožné infekcie a infekcie mäkkých tkanív

Do úvahy sa musia vziať oficiálne odporúčania o použití antibakteriál­nych látok.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Všeobecné princípy dávkovania

Dávku ofloxacínu určuje typ a závažnosť infekcie. Zvyčajné dávkovacie rozpätie je medzi 200 až 800 mg denne.

Dospelí

  • Infekcia dolných močových ciest: 200 mg až 400 mg denne
  • Infekcia horných močových ciest: 200 mg až 400 mg denne, ak je to potrebné, môže byť dávka zvýšená na 400 mg dvakrát denne
  • Infekcia dolných respiračných ciest: 400 mg denne ako jedna dávka alebo rozdelená dávka, ak je to potrebné, môže byť dávka zvýšená na 400 mg dvakrát denne
  • Nekomplikovaná cervikálna a uretrálna kvapavka: jednotlivá dávka 400 mg
  • Negonokoková cervicitída alebo uretritída: 400 mg ako jedna dávka alebo rozdelená do dvoch dávok
  • Infekcie kože a mäkkých tkanív: 400 mg dvakrát denne

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúčajú nasledujúce perorálne dávky:

KLÍRENS

KREATINÍNU

JEDNOTLIVÁ

DÁVKA mg*

POČET / 24 hod

INTERVALY hod

50–20 ml/min

100–200

1

24

< 20 ml/min

100

1

24

alebo hemodialýza

alebo

alebo peritoneálna dialýza

200

1

48

Podľa indikácie alebo intervalu dávky.

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek a pacientov podstupujúcich dialýzu sa majú sledovať sérové koncentrácie ofloxacínu.

Ak nie je možné stanoviť klírens kreatinínu, môže sa odhadnúť z hladiny sérového kreatinínu použitím nasledujúceho Cockcroftovho vzorca pre dospelých:

Muži:

ClCr (ml/min) = hmotnosť (kg) x (140 – vek v rokoch)

72 x sérový kreatinín (mg/dl)

alebo

ClCr (ml/min) = hmotnosť (kg) x (140 – vek v rokoch) 0,814 x sérový kreatinín (^mol/l)

Ženy: ClCr (ml/min) = 0,85 x (hodnoty vyššie)

Dávkovanie pri poruche funkcie pečene (napr, pri cirhóze s ascitom)

Nemá sa prekročiť maximálna denná dávka 400 mg ofloxacínu keďže vylučovanie môže byť znížené.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná iná úprava dávkovania len vzhľadom na vek. Avšak pozornosť treba u tejto populácie špeciálne venovať posúdeniu funkcie obličiek (pozri časť 4.4 – Predĺženie QT intervalu).

Pediatrická populácia

Ofloxacín nie je indikovaný u detí a rastúcich dospievajúcich.

Spôsob podávania

Do 400 mg sa môže ofloxacín podávať ako jednotlivá dávka, prednostne ráno. Vyššie dávky sa majú podávať rozdelené do dvoch dávok v odstupe dvanásť hodín.

MEDOFLOXINE tablety sa majú prehĺtať celé a zapiť dostatočným množstvom tekutiny, môžu sa užiť nalačno alebo s jedlom. Dávka sa má užiť do dvoch hodín od užitia antacida obsahujúceho alumínium alebo magnézium, sukralfátové preparáty a lieky obsahujúce železo, pretože môžu spôsobiť zníženie množstva absorbovaného ofloxacínu. Súčasnému podaniu s antacidami sa treba vyhnúť (pozri časť 4.5 Interakcie). Sukralfátové preparáty a lieky obsahujúce železo môžu tiež spôsobiť zníženie množstva absorbovaného ofloxacínu.

Dĺžka liečby závisí od odpovede na liečbu a závažnosti infekcie. Pre nekomplikovanú kvapavku sa odporúča jednotlivá dávka. Pre iné infekcie je zvyčajná dĺžka liečby 5 až 10 dní.

Liečba sa nemá predlžovať na viac ako dva mesiace.

4.3 Kontraindikácie

  • precitlivenosť na liečivo, chinolónové antibiotiká alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1
  • u pacientov s anamnézou poškodenia šliach v súvislosti s podávaním fluórochinolónov
  • u pacientov s epilepsiou u detí a rastúcich dospievajúcich a u tehotných alebo dojčiacich žien, pretože pokusy na zvieratách úplne nevylúčili riziko poškodenia kĺbových chrupaviek rastúcich jedincov.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Ofloxacín nie je liek prvej voľby pri pneumónii spôsobenej pneumokokmi a mykoplazmami alebo pri tonzilitíde spôsobenej beta-hemolytickými streptokokmi.

Je veľmi pravdepodobné, že S. aureus rezistentný na meticilín je rezistentný aj voči fluórochinolónom vrátane ofloxacínu. Preto sa ofloxacín neodporúča na liečbu známych alebo podozrivých infekcií MRSA, pokiaľ laboratórne výsledky nepotvrdili citlivosť mikroorganizmu na ofloxacín (a zvyčajne odporúčané antibakteriálne lieky na liečbu MRSA infekcií sú považované za nevhodné).

Rezistencia E. coli, najčastejšieho patogéna ktorý sa podieľa na infekcii močových ciest, na fluórochinolóny, sa v Európskej únii líši. Lekárom sa odporúča vziať do úvahy miestny výskyt rezistencie E. coli na fluórochinolóny.

  • V súvislosti s ofloxacínom boli hlásené prípady závažných kožných bulóznych reakcií, ako je Stevensov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8). Pacientov je potrebné poučiť, aby ihneď vyhľadali svojho lekára pred pokračovaním v liečbe, ak sa u nich objavia kožné a/alebo slizničné reakcie.

Precitlivenosť a alergické reakcie boli hlásené u fluórochinolónov po prvom podaní. Anafylaktické a anafylaktoidné reakcie môžu prerásť až k život ohrozujúcemu šoku, a to aj po prvom podaní.

  • V týchto prípadoch má byť podávanie ofloxacínu ukončené a má sa začať adekvátna liečba (napr. liečba šoku).

Ochorenie spojené s Clostridium difficile

Hnačka, najmä závažná, pretrvávajúca a/alebo s prímesou krvi v priebehu alebo po ukončení liečby ofloxacínom môže byť príznakom pseudomembranóznej kolitídy. Ochorenie spojené s Clostridium difficile (CDAD) môže byť rôznej závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu, najzávažnejšiu formu, ktorou je pseudomembranózna kolitída (pozri časť 4.8). Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa rozvinie závažná hnačka v priebehu alebo po ukončení liečby ofloxacínom. Ak je podozrenie na pseudomembranóznu kolitídu, podávanie ofloxacínu sa musí okamžite zastaviť.

Okamžite musí byť zahájená vhodná špecifická antibiotická liečba (napr. orálny vankomycín, orálny teikoplanín alebo metronidazol). Prípravky inhibujúce peristaltiku sú v tejto klinickej situácii kontraindikované.

Pacienti s predispozíciou k záchvatom

Chinolóny môžu znižovať prah vzniku kŕčov a môžu vyvolať kŕče. Ofloxacín je kontraindikovaný u pacientov s epilepsiou v anamnéze (pozri časť 4.3) a, ako aj iné chinolóny, musí sa ofloxacín u pacientov s predispozíciou ku kŕčom používať so zvýšenou opatrnosťou.

Patria sem pacienti s léziami CNS, pacienti súbežne liečení fenbufénom a podobnými nesteroidovými protizápalovými liekmi (NSAID) a liekmi, ktoré znižujú prah vzniku cerebrálnych záchvatov, ako napr. teofylín (pozri časť 4.5). V prípade kŕčových záchvatov sa liečba ofloxacínom má ukončiť.

Tendinitída

Tendinitída, ktorá je zriedkavo pozorovaná, môže príležitostne viesť k ruptúre, najmä k ruptúre Achillovej šľachy. Tendinitída a ruptúra šľachy, niekedy bilaterálna, sa môže vyskytnúť aj v priebehu 48 hodín od začatia liečby ofloxacínom a bola hlásená do niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je zvýšené u pacientov vo veku nad 60 rokov a u pacientov užívajúcich kortikosteroidy. U starších pacientov je potrebné upraviť dennú dávku podľa klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2). Ak sa týmto pacientom predpíše ofloxacín, je potrebné ich dôkladne monitorovať. Ak pacient spozoruje príznaky tendinitídy, musí sa obrátiť na svojho lekára. Pri podozrení na tendinitídu sa musí liečba ofloxacínom okamžite ukončiť a je potrebné začať vhodnú liečbu (napr. imobilizáciu) postihnutej šľachy (pozri časti 4.3 a 4.8).

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Vzhľadom k tomu, že ofloxacín sa prevažne vylučuje obličkami, pacientom s poruchou funkcie obličiek sa majú dávky ofloxacínu upraviť (pozri časť 4.2).

Predĺženie QT intervalu

U pacientov užívajúcich fluórochinolóny boli hlásené veľmi zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu. Opatrnosť je potrebná pri užívaní fluórochinolónov vrátane ofloxacínu u pacientov so známymi rizikovými faktormi pre predĺženie QT intervalu, ako sú napríklad:

  • Starší pacienti a ženy môžu byť citlivejší na lieky predlžujúce QT interval. Preto je u týchto populácií pri používaní fluórochinolónov vrátane ofloxacínu potrebná opatrnosť
  • vrodený syndróm dlhého QT intervalu
  • súčasné užívanie liekov, u ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká)
  • nekorigovaná nerovnováha elektrolytov (napr. hypokaliémia, hypomagneziémia)

srdcové ochorenie (napr. srdcové zlyhanie, infarkt myokardu, bradykardia)Pa­cienti s anamnézou psychotickej poruchy

U pacientov liečených fluórochinolónmi, vrátane ofloxacínu boli hlásené psychotické reakcie. V niektorých prípadoch tieto reakcie prechádzali do samovražedných myšlienok alebo seba ohrozujúceho správania, vrátane pokusu o samovraždu, niekedy iba po jednej dávke ofloxacínu (pozri časť 4.8). V prípade, že sa u pacienta objavia tieto reakcie, liečba ofloxacínom má byť ukončená a treba zaviesť vhodné opatrenia. Ofloxacín má byť používaný s opatrnosťou u pacientov s psychózami v anamnéze alebo u pacientov so psychiatrickým ochorením.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Ofloxacín má byť používaný s opatrnosťou u pacientov s poruchou funkcie pečene, pretože môže dôjsť k poškodeniu pečene. U fluórochinolónov boli hlásené prípady fulminantnej hepatitídy potenciálne vedúce k zlyhaniu pečene (vrátane smrteľných prípadov). Pacienti majú byť poučení, aby ukončili liečbu a obrátili sa na svojho lekára, ak sa objavia prejavy a príznaky ochorenia pečene, ako sú anorexia, žltačka, tmavý moč, svrbenie alebo citlivosť v abdominálnej oblasti (pozri časť 4.8).

Pacienti liečení antagonistami vitamínu K

Vzhľadom na možné zvýšenie koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácanie u pacientov liečených fluórochinolónmi (vrátane ofloxacínu) v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín) sa majú, ak sú tieto lieky podávané súčasne, sledovať koagulačné testy (pozri časť 4.5).

Myasthenia gravis

Fluórochinolóny, vrátane ofloxacínu, majú neuromuskulárnu blokačnú aktivitu a môžu zvýšiť svalovú slabosť u pacientov s myasténiou gravis. Po uvedení lieku na trh sa zaznamenali závažné nežiaduce reakcie vrátane smrti a potreby podporného dýchania, ktoré boli spojené s používaním fluórochinolónov u pacientov s myasténiou gravis. U pacientov, ktorí majú v anamnéze myasténiu gravis, sa používanie ofloxacínu neodporúča.

Prevencia fotosenzitivity

V súvislosti s používaním ofloxacínu bola hlásená fotosenzitivita (pozri časť 4.8). Pacienti liečení ofloxacínom sa nemajú zbytočne vystavovať silnému slnečnému žiareniu a majú sa vyhnúť UV žiareniu (slnečné lampy, soláriá) počas liečby a počas 48 hodín po nej, aby sa predišlo fotosenzitivite.

Superinfekcia

Tak ako v prípade iných antibiotík, užívanie ofloxacínu, najmä dlhodobé, môže viesť pomnoženiu rezistentných mikroorganizmov. Stav pacienta sa preto musí v pravidelných intervaloch kontrolovať. Ak dôjde k sekundárnej infekcii, musia sa prijať vhodné opatrenia.

Periférna neuropatia

U pacientov liečených fluórochinolónmi vrátane ofloxacínu bola hlásená zmyslová alebo senzomotorická periférna neuropatia, ktorej nástup môže byť rýchly. Ak sa u pacienta objavia príznaky neuropatie, podávanie ofloxacínu sa má ukončiť, aby sa minimalizovalo riziko vzniku nezvratného stavu.

Dysglykémia

Hypoglykémia aj hyperglykémia, boli hlásené rovnako ako pri všetkých fluórochinolónoch, a to obvykle u diabetických pacientov, ktorí sa súčasne liečili perorálnymi hypoglykemikami (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Zaznamenali sa prípady hypoglykemickej kómy. U pacientov s diabetom sa odporúča dôkladné sledovanie hladiny glukózy v krvi (pozri časť 4.8).

Pacienti s deficitom glukózo-6-fosfát-dehydrogenázy

Pacienti s latentnou alebo diagnostikovanou poruchou glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy môžu byť, ak sú liečení chinolónmi, náchylní na hemolytické reakcie. Preto, ak sa má u týchto pacientov používať ofloxacín, má sa monitorovať potenciálny výskyt hemolýzy.

Interakcie s laboratórnymi testami

Stanovenie opiátov alebo porfyrínov v moči môže dať pri liečbe ofloxacínom falošne pozitívne výsledky. Môže byť nevyhnutné potvrdiť pozitívny výsledok testu na opiáty alebo porfyríny viac špecifickou metódou.

Poruchy zraku

Pokiaľ dôjde k zhoršeniu zraku alebo akémukoľvek vplyvu na oči, je nevyhnutné to okamžite konzultovať s očným lekárom (pozri časť 4.7 a 4.8).

Laktóza

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Lieky, ktoré predlžujú QT interval

Ofloxacín, rovnako ako ostatné fluórochinolóny, má byť používaný s opatrnosťou u pacientov, ktorí užívajú lieky, ktoré predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká) (pozri časť 4.4).

Antacidá, sukralfát, katióny kovov

Súčasne podávanie antacíd s obsahom horčíka/hliníka, sukralfátu alebo prípravkov obsahujúcich zinok alebo železo môže znižovať absorpciu ofloxacínu. Z tohto dôvodu sa ofloxacín má užívať 2 hodiny pred týmito prípravkami.

Teofylín, fenbufén alebo podobné NSAID

Pri klinickej štúdii neboli nájdené žiadne farmakokinetické interakcie ofloxacínu s teofylínom. Môže však dôjsť k výraznému zníženiu prahu cerebrálnych záchvatov, ak sú chinolóny podávané súbežne s teofylínom, nesteroidnými antiflogistikami alebo inými liekmi, ktoré prah záchvatov znižujú.

Glibenklamid

Ofloxacín môže spôsobiť mierne zvýšenie sérovej koncentrácie súbežne podávaného glibenklamidu, pacienti liečení touto kombináciou musia byť starostlivo sledovaní.

Probenecid, cimetidín, furosemid a metotrexát

Probenecid znížil celkový klírens ofloxacínu o 24 % a zvýšil AUC o 16 %. Predpokladaný mechanizmus je kompetícia alebo inhibícia aktívneho transportu pri renálnej tubulárnej exkrécii. Opatrnosť je potrebná v prípade, ak je ofloxacín súčasne podávaný s liekmi, ktoré ovplyvňujú renálnu tubulárnu sekréciu, ako sú probenecid, cimetidín, furosemid a methotrexát.

Antagonisti vitamínu K

Zvýšenie koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácanie, ktoré môže byť závažné, bolo hlásené u pacientov liečených ofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín). Preto je u pacientov súbežne liečených antagonistami vitamínu K potrebné monitorovať koagulačné testy (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Na základe obmedzeného množstva údajov z použitia u ľudí nie je použitie fluórochinolónov v prvom trimestri tehotenstva spojené so zvýšeným rizikom závažných malformácií alebo iných nepriaznivých účinkov na priebeh gravidity. Štúdie na zvieratách preukázali poškodenie kĺbovej chrupavky u nedospelých jedincov, ale žiadne teratogénne účinky. Preto ofloxacín nemá byť používaný počas tehotenstva (pozri časť 4.3).

Dojčenie

Ofloxacín sa v malom množstve vylučuje do materského mlieka. Vzhľadom na možnosť artropatie a iné závažné toxicity u dojčiat sa má dojčenie počas liečby ofloxacínom prerušiť (pozri časť 4.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Niektoré nežiaduce účinky (napr. závrat/vertigo, ospalosť, poruchy videnia) môžu zhoršiť pacientovu schopnosť sústrediť sa a reagovať, preto môžu predstavovať riziko v situáciách, kde sú tieto schopnosti zvlášť dôležité (napr. vedenie vozidiel alebo obsluha strojov).

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky sú rozdelené podľa frekvencií definovaných v MedDRA databáze a podľa triedy orgánových systémov; zdrojom sú údaje z klinických štúdií alebo postmarketingových sledovaní (označené ).

  • veľmi časté (> 1/10)
  • časté (> 1/100 až < 1/10)
  • menej časté (> 1/1 000 až < 1/100)
  • zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000)
  • veľmi zriedkavé (< 1/10 000)
  • neznáme (z dostupných údajov)

* postmarketingové sledovanie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné systému hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Prejavy

Najdôležitejšími príznakmi, ktoré možno po akútnom predávkovaní očakávať, sú CNS príznaky ako zmätenosť, závrat, porucha vedomia, záchvaty, predĺženie QT intervalu a gastrointestinálne reakcie ako nauzea alebo slizničné erózie.

Po uvedení lieku na trh boli pozorované účinky na CNS vrátane stavu zmätenosti, kŕčov, halucinácií a trasu.

Liečba

Pri predávkovaní treba začať symptomatickú liečbu a zaviesť sledovanie EKG, nakoľko môže dôjsť k predĺženiu QT intervalu. Antacidá sú vhodné na ochranu žalúdočnej sliznice.

Časť ofloxacínu sa môže odstrániť z tela hemodialýzou. Peritoneálna dialýza a CAPD (Continuous Ambulatory Peritoneal Dialysis) nie sú na odstránenie ofloxacínu z tela účinné. Neexistuje žiadne špecifické antidotum.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: chemoterapeutikum, fluórochinolón.

ATC kód: J01MA01

Mechanizmus účinku

Ofloxacín je baktericídny a pôsobí na A-subjednotku DNA gyrázy (topoizomerázu), ktorá je dôležitou zložkou pri reprodukcii bakteriálnej DNA.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Za senzitívne môžu byť považované nasledujúce patogénne mikroorganizmy: Chlamýdie, Citrobakter, Enterobacter, Escherichia coli, Gardnerella, Haemophilus influenzae, Hafnia, Klebsiella, Legionella, Neisseria sp., Proteus (indol pozitívne a indol negatívne kmene), Staphylococcus aureus (zahŕňajúc stafylokoky rezistentné na meticilín) (pozri časť 4.4) a Staphylococcus epidermidis.

Stredne citlivú senzitivitu na ofloxacín vykazujú Mycoplasma sp., Pseudomonas aeruginosa, Serratia marcescens a Streptococcus sp.

Anaeróbne mikroorganizmy ako sú Bacteroides sp., Eubacterium sp., Fusobacterium sp., Peptococcus sp. a Peptostreptococ­cus sp. sú zvyčajne rezistentné na ofloxacín.

Ofloxacín nemá žiadnu aktivitu voči Treponema pallidum.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa ofloxacín rýchlo a dobre absorbuje z gastrointes­tinálneho traktu. Po perorálnom podaní 400 mg je biologická dostupnosť blízko 100 % a vrcholová plazmatická koncentrácia 3–4 pg/ml sa dosahuje za 1 – 2 hodiny. Jedlo môže oddialiť intenzitu vstrebávania, ale nemá významný vplyv na rozsah absorpcie.

Distribúcia

Ofloxacín sa približne v 25 % viaže na plazmatické bielkoviny. Významne sa rozdeľuje do telových tekutín, vrátane cerebrospinálneho moku, prenikanie do tkanív je dobré. Dosahujú sa relatívne vysoké koncentrácie v žlči. Prechádza transplacentárnou membránou a vylučuje sa do materského mlieka.

Biotransformácia

Ofloxacín sa metabolizuje na desmetyl a N-oxid metabolity, desmetylofloxacín má obmedzenú antimikrobiálnu aktivitu.

Eliminácia

Hlavná vylučovacia cesta je obličkami. Tubulárnou sekréciou a glomerulárnou filtráciou sa vylúči 75 – 80 % v nezmenenej forme do 24 – 48 hodín. Toto spôsobuje vysoké močové koncentrácie. Menej ako 5 % sa vylučuje močom ako metabolity a 4 – 8 % sa môže vylúčiť stolicou. Biologický polčas v plazme je v rozmedzí 5 – 8 hodín, pri obličkovom zlyhaní s hodnotami od 15 do 60 hodín v závislosti od poškodenia obličiek.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Pri reprodukčných štúdiách na králikoch a potkanoch sa nedokázal teratogénny efekt, poškodenie fertility alebo per- a postnatálny rozvoj poškodenia. V porovnaní s ostatnými chinolónovými antibakteriálnymi látkami bol príčinou artropatii u nezrelých zvierat. Štúdie na potkanoch ukázali vylučovanie ofloxacínu do mlieka.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

sodná soľ kroskarmelózy

povidón

monohydrát laktózy

mikrokryštalická celulóza

stearan horečnatý

Filmová vrstva tablety

Opadry white Y-1–7000 (hypromelóza, makrogol 400, oxid titaničitý (E 171))

makrogol 6000

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister, papierová škatuľka Veľkosť balenia: 10, 20, 50, 100, 1000 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

MEDOCHEMIE Ltd., 1–10 Constantinoupoleos Street, 3011 Limassol, Cy­prus

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

42/0324/03-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 5. november 2003

Dátum posledného predĺženia registrácie: 19. február 2009