Súhrnné informácie o lieku - MEDROL 16 mg
1. NÁZOV LIEKU
MEDROL 4 mg
MEDROL 16 mg
tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá tableta obsahuje 4 mg, resp. 16 mg metylprednizolónu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tableta.
Biele oválne tablety.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
ENDOKRINNÉ PORUCHY:
-
– Primárna alebo sekundárna adrenokortikálna insuficiencia (prvou voľbou je hydrokortizón alebo kortizón; syntetické analógy sa môžu podať spolu s mineralokortikoidmi; u detí suplementácia mineralokortikoidov je zvlášť dôležitá).
-
– Kongenitálna adrenálna hyperplázia
-
– Nehnisavá tyreoiditída
-
– Hyperkalciémia spojená s rakovinou
NEENDOKRINNÉ PORUCHY:
-
1. Reumatické poruchy
Ako podporná terapia na krátkodobé podávanie (u pacientov po akútnom záchvate alebo exacerbácii)
v prípade:
-
– Psoriatickej artritídy
-
– Reumatoidnej artritídy vrátane juvenilnej reumatoidnej artritídy (v niektorých prípadoch postačuje udržiavacia liečba nízkymi dávkami)
-
– Ankylozujúcej spondylitídy
-
– Akútnej a subakútnej burzitídy
-
– Akútnej nešpecifickej tenosynovitídy
-
– Akútnej dnavej artritídy
-
– Posttraumatickej osteoartritídy
-
– Synovitídy pri osteoartritíde
-
– Epikondylitídy
-
2. Kolagénové ochorenia
Počas exacerbácie alebo na udržiavaciu liečbu v nasledovných prípadoch:
-
– Systémový lupus erythematosus
-
– Systémová dermatomyozitída (polymyozitída)
-
– Polymyalgia rheumatica
-
3. Dermatologické ochorenia
-
– Pemfigus
-
– Bulózna dermatitis herpetiformis
-
– Závažná forma multiformného erytému (Stevensov-Johnsonov syndróm)
-
– Exfoliatívna dermatitída
-
– Mycosis fungoides
-
– Závažná psoriáza
-
– Závažná seboroická dermatitída
-
4. Alergické stavy
Kontrola závažných alergických stavov, ktoré nie je možné zvládnuť zvyčajnými liečebnými postupmi:
-
– Sezónna alebo celoročná alergická rinitída
-
– Sérová choroba
-
– Bronchiálna astma
-
– Liekové alergie
-
– Kontaktná dermatitída
-
– Atopická dermatitída
-
5. Oftalmologické ochorenia
Závažné akútne a chronické alergické a zápalové procesy postihujúce oči a ich adnexy ako sú:
-
– Alergické rohovkové marginálne vriedky
-
– Herpes zoster ophtalmicus
-
– Zápal predného segmentu
-
– Difúzna uveitída a chorioitída v zadnej oblasti
-
– Sympatická oftalmia
-
– Alergická konjunktivitída
-
– Keratitída
-
– Chorioretinitída
-
– Optická neuritída
-
– Iritída a iridocyklitída
-
6. Respiračné ochorenia
-
– Symptomatická sarkoidóza
-
– Lofflerov syndróm neodpovedajúci na inú liečbu
-
– Berylióza
-
– Fulminantná alebo diseminovaná pľúcna tuberkulóza, ak súčasne prebieha vhodná antituberkulózna chemoterapia
-
– Aspiračná pneumonitída
-
7. Hematologické poruchy
-
– Idiopatická trombocytopenická purpura u dospelých
-
– Sekundárna trombocytopénia u dospelých
-
– Získaná (autoimunitná) hemolytická anémia
-
– Erytroblastopénia (RBC anémia)
-
– Kongenitálna (erytroidná) hypoplastická anémia
-
8. Neoplastické ochorenia
Paliatívna liečba:
-
– Leukémií a lymfómov u dospelých
-
– Akútnej leukémie u detí
-
9. Edematózne stavy
-
– Navodenie diurézy alebo remisie proteinúrie pri nefrotoxickom syndróme, bez urémie alebo idiopatický typ alebo typ v dôsledku lupus erythematosus
-
10. Gastrointestinálne ochorenia
Prekonanie kritického obdobia pri nasledovných ochoreniach:
-
– Ulcerózna kolitída
-
– Crohnova choroba
-
11. Nervový systém
-
– Akútna exacerbácia sklerózy multiplex
-
– Liečba edému vyvolaného mozgovým tumorom
-
12. Rôzne
-
– Tuberkulózna meningitída so subarachnoidálnym blokom alebo hroziacim blokom, ak súčasne prebieha vhodná antituberkulózna chemoterapia
-
– Trichinóza s neurologickou alebo myokardiálnou účasťou
-
13. Orgánové transplantácie
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Úvodné dávkovanie tabliet Medrolu sa môže odlišovať v závislosti od špecifického liečeného ochorenia. V menej závažných prípadoch sa podávajú vo všeobecnosti nižšie dávky, zatiaľ čo niektorí pacienti potrebujú vyššie úvodné dávky. Medzi ochorenia vyžadujúce podávanie vysokých dávok patrí skleróza multiplex (200 mg/deň), cerebrálny edém (200 až 1 000 mg/deň) a orgánové transplantácie (do 7 mg/kg/deň). Ak sa počas príslušného obdobia nedosiahne uspokojivá klinická odpoveď, Medrol sa má vysadiť a pacientovi treba určiť inú vhodnú terapiu. Ak je po dlhodobej liečbe potrebné liečbu prerušiť, odporúča sa, aby sa liek nevysadil náhle, ale postupne.
Ak sa dosiahne uspokojivá klinická odpoveď na liečbu, možno postupne úvodnú dávku znižovať po malých dávkach a vo vhodných intervaloch, pokiaľ sa nedosiahne najnižšie dávkovanie udržujúce adekvátnu klinickú odpoveď. Vždy treba monitorovať stav pacienta a podľa toho v prípade potreby upravovať dávkovanie. Medzi prípady, kedy je potrebné upraviť dávkovanie, patria zmeny klinického stavu sekundárne vyúsťujúce do remisie alebo exacerbácie ochorenia, individuálna odpoveď pacienta na liečbu, vplyv vystavenia pacienta stresovým situáciám, ktoré priamo nesúvisia s liečeným ochorením. V poslednom prípade môže byť potrebné načas zvýšiť dávkovanie lieku Medrol podľa stavu pacienta.
Potrebné je zdôrazniť, že úprava dávkovania je variabilná a pri úprave dávok treba postupovať individuálne na základe samotného ochorenia a klinickej odpovede pacienta.
Terapia každý druhý deň (terapia obdeň)
Táto terapia kortikosteroidmi predstavuje schému dávkovania, kedy sa podáva dvojnásobná obvyklá dávka každé druhé ráno. Zámerom tejto schémy je poskytnúť pacientovi zodpovedajúcu dlhodobú liečbu účinnými dávkami s priaznivými účinkami kortikosteroidov a zároveň minimalizovať možné nežiaduce účinky, vrátane supresie osi hypofýza – nadoblička, Cushingovho syndrómu, príznakov z vysadenia kortikoidov a spomalenia rastu u detí.
4.3 Kontraindikácie
-
– Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
– Systémové hubové infekcie.
U pacientov liečených imunosupresívnymi dávkami kortikosteroidov je kontraindikované podanie živých alebo živých atenuovaných vakcín.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Kortikosteroidy môžu zvyšovať náchylnosť na infekcie, môžu maskovať niektoré príznaky infekcií a počas liečby sa môžu objaviť nové infekcie. Pri užívaní kortikosteroidov sa môže vyskytnúť znížená odolnosť a neschopnosť lokalizovať infekciu. Užívanie samotných kortikosteroidov alebo v kombinácii s inými imunosupresívami, ktoré ovplyvňujú bunkovú imunitu, humorálnu imunitu alebo funkciu neutrofilov, môže súvisieť s infekciami zapríčinenými inými patogénmi, vrátane vírusových, bakteriálnych, mykotických, protozoálnych organizmov alebo helmintov na ktoromkoľvek mieste tela. Tieto infekcie môžu byť mierne, môžu byť i závažné a niekedy fatálne. Pri zvyšujúcich sa dávkach kortikosteroidov sa miera výskytu komplikácií infekcie zvyšuje.
Osoby užívajúce liečivá, ktoré potláčajú imunitný systém, sú náchylnejšie na infekcie ako zdraví jedinci. Napríklad ovčie kiahne alebo mumps môže mať závažnejší alebo dokonca fatálny priebeh u neimúnnych detí alebo dospelých liečených kortikosteroidmi.
Podávanie živých alebo živých oslabených vakcín je kontraindikované u pacientov, ktorí dostávajú imunosupresívne dávky kortikosteroidov. Usmrtené alebo inaktivované vakcíny sa môžu podávať pacientom, ktorí dostávajú imunosupresívne dávky kortikosteroidov; odpoveď na takéto vakcíny však môže byť znížená. Indikované imunizačné procesy sa môžu uskutočniť u pacientov, ktorí dostávajú ne-imunosupresívne dávky kortikosteroidov.
Používanie kortikosteroidov pri aktívnej tuberkulóze sa má obmedziť len na prípady fulminantnej alebo diseminovanej tuberkulózy, kedy sa kortikosteroidy používajú na liečbu tohto ochorenia spolu s vhodnými antituberkulotikami. Ak sa kortikosteroidy indikujú u pacientov s latentnou tuberkulózou alebo tuberkulínovou reaktivitou, je potrebné dôkladné sledovanie, lebo môže dôjsť k reaktivácii ochorenia. Počas dlhodobej kortikosteroidovej liečby pacienti majú dostávať chemoprofylaxiu.
U pacientov dostávajúcich kortikosteroidovú liečbu sa zaznamenal Kaposiho sarkóm. Vysadenie kortikosteroidov môže mať za následok klinickú remisiu.
Úloha kortikosteroidov pri septickom šoku je kontroverzná, v prvých štúdiách sa zaznamenali aj prospešné aj škodlivé účinky. Novšie štúdie nasvedčujú tomu, že doplnkové kortikosteroidy sú prospešné u pacientov s diagnostikovaným septickým šokom a insuficienciou nadobličiek. Ich rutinné používanie sa však pri septickom šoku neodporúča a výsledkom systematického posúdenia bolo, že krátkodobé vysoké dávky kortikosteroidov nepodporujú ich používanie. Metaanalýzy a spätné prehodnotenie však nasvedčujú, že dlhodobejšie podávanie (5–11 dní) nízkych dávok kortikosteroidov môžu znižovať mortalitu, obzvlášť u pacientov so septickým šokom závislým od vazopresorickej látky.
Môžu sa vyskytnúť alergické reakcie (napr. angioedém). Keďže u pacientov, ktorí dostávali kortikosteroidnú terapiu, sa vyskytli zriedkavé prípady kožných reakcií a anafylaktických/anafylaktoidných reakcií, pred podaním lieku sa musia urobiť vhodné preventívne opatrenia, obzvlášť u pacientov s anamnézou alergie na akýkoľvek liek.
U pacientov liečených kortikosteridmi a vystavených nezvyčajnému stresu sa pred, počas a po stresovej situácii indikuje zvýšená dávka rýchlo účinkujúcich glukokortikoidov.
Farmakologické dávky kortikosteroidov podávaných dlhodobo môžu mať za následok supresiu osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (sekundárna adrenokortikálna insuficiencia). Stupeň a trvanie spôsobenej adrenokortikálnej insuficiencie je rozličný medzi pacientmi a závisí od dávky, frekvencie, času podávania a trvania glukokortikoidovej liečby. Tento účinok je možné minimalizovať podaním liečby každý druhý deň (pozri časť 4.2).
Okrem toho sa môže vyskytnúť akútna insuficiencia nadobličiek vedúca k fatálnym následkom, ak sa glukokortikoidy vysadia náhle.
Liekom navodenú adrenokortikálnu insuficienciu možno minimalizovať postupnou redukciou dávkovania. Tento typ relatívnej insuficiencie môže pretrvávať aj niekoľko mesiacov po prerušení terapie, preto v akejkoľvek stresovej situácii, ktorá sa počas tohto obdobia vyskytne, je potrebné znovu nasadiť hormonálnu liečbu.
Po náhlom vysadení glukokortikoidov sa môže vyskytnúť aj steroidný “syndróm z vysadenia”, ktorý zdanlivo nesúvisí s adrenokortikálnou insuficienciou. Tento syndróm sa prejavuje anorexiou, nauzeou, vracaním, letargiou, bolesťami hlavy, horúčkou, bolesťami kĺbov, olupovaním kože, myalgiou, stratou hmotnosti a/alebo hypotenziou. Predpokladá sa, že tieto účinky súvisia skôr s náhlou zmenou koncentrácie glukokortikoidov než s ich nízkou hladinou.
Keďže glukokortikoidy môžu vyvolať alebo zhoršiť Cushingov syndróm, glukokortikoidy sa nemajú podávať pacientom s Cushingovým ochorením.
U pacientov s hypotyreózou je účinok kortikosteroidov zvýšený.
Účinky na metabolizmus a výživu
Kortikosteroidy, vrátane metylprednizolónu, môžu zvyšovať hladinu glukózy v krvi, zhoršiť existujúci diabetes a predisponovať k diabetes mellitus pacientov na dlhodobej kortikosteroidovej liečbe.
Účinky na psychiku
Psychické duševné poruchy, pohybujúce sa od eufórie, insomnie, kolísania nálady, zmien osobnosti a závažnej depresie po klinicky dokázané psychotické prejavy, sa môžu objaviť pri používaní kortikosteroidov. Vplyvom kortikosteroidov sa môže zhoršiť aj existujúca emočná nestabilita alebo psychotické tendencie.
Potenciálne závažné psychotické nežiaduce reakcie sa môžu objaviť pri systémových steroidoch (Pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky, Psychické poruchy). Symptómy sa zvyčajne objavujú v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov od začiatku liečby. Väčšina reakcií ustúpi po znížení dávky alebo vysadení, hoci môže byť potrebná špecifická liečba. Psychologické účinky sa zaznamenali po vysadení kortikosteroidov; frekvencia je neznáma. Pacientom/opatrovateľom treba odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u pacienta rozvinú psychické symptómy, hlavne pri podozrení na depresívnu náladu alebo myšlienkach na samovraždu. Pacienti/opatrovatelia majú byť upozornení na možné psychické poruchy, ktoré sa môžu vyskytnúť buď počas úpravy/vysadenia dávky systémových steroidov alebo ihneď po tom.
Účinky na nervový systém
Kortikosteroidy sa majú používať opatrne u pacientov so záchvatovými poruchami.
Kortikosteroidy sa majú používať opatrne u pacientov s myasténiou gravis (Pozri časť: Účinok na muskuloskeletárny systém).
Hoci kontrolované štúdie preukázali účinnosť kortikosteroidov v zvládnutí akútnej exacerbácie roztrúsenej sklerózy, nepreukázali vplyv na konečný výsledok alebo celkový priebeh ochorenia. Tieto štúdie ukázali na potrebu relatívne vysokých dávok kortikoidov na dosiahnutie preukázateľného výsledku. (Pozri časť 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania)
U pacientov užívajúcich kortikoidy zvyčajne dlhodobo vo vyšších dávkach bola hlásená epidurálna lipomatóza.
Kortikosteroidy sa majú používať opatrne u pacientov s očným herpes simplex vzhľadom na možnú perforáciu rohovky.
Dlhodobé používanie kortikosteroidov môže vyvolať zadné subkapsulárne katarakty a nukleárne katarakty (hlavne u detí), exoftalmus alebo zvýšený vnútroočný tlak, ktorý môže mať za následok glaukóm s možným poškodením očných nervov. U pacientov užívajúcich glukokortikoidy sa môže urýchliť rozvoj sekundárnych mykotických a vírusových infekcií oka.
Liečba kortikoidmi je spájaná s centrálnou seróznou chorioretinopatiou, ktorá môže viesť k odlúpeniu sietnice.
Účinky na srdce
Vedľajšie účinky kortikosteroidov na kardiovaskulárny systém, ako sú dyslipidémia a hypertenzia, môžu pacientov s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi predisponovať k ďalším kardiovaskulárnym účinkom kortikosteroidov, najmä pri podávaní vysokých dávok alebo pri dlhodobom podávaní. Z toho dôvodu by sa takýmto pacientom mali kortikosteroidy podávať iba po dôkladnom zvážení a je potrebné dodatočné kardiologické sledovanie a sledovanie rizikových faktorov. Nízke dávky a liečba každý druhý deň môžu znižovať výskyt komplikácií pri liečbe kortikosteroidmi.
Systémové kortikosteroidy sa majú používať opatrne a len ak je to striktne nevyhnutné, v prípadoch kongestívneho srdcového zlyhania.
Účinky na vaskulárny systém
Pri užívaní kortikosteroidov sa hlásil výskyt trombózy vrátane žilovej tromboembólie. V dôsledku toho sa kortikosteroidy majú používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí majú tromboembolické poruchy alebo u ktorých sa môže vyskytovať predispozícia na tromboembolické poruchy.
Kortikosteroidy sa majú používať opatrne u pacientov s hypertenziou.
Účinky na gastrointestinálny systém
Neexistuje žiadna všeobecná dohoda, či kortikosteroidy ako také sú zodpovedné za peptické vredy získané počas liečby; glukokortikoidová liečba môže maskovať príznaky peptického vredu, preto sa perforácia alebo krvácanie môžu objaviť bez významnej bolesti. V kombinácii s nesteroidnými antiflogistikami je riziko vzniku gastrointestinálnych vredov zvýšené.
Kortikosteroidy sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s nešpecifickou ulceróznou kolitídou, ak existuje riziko perforácie, abscesu alebo inej pyogénnej infekcie, divertikulitídy, čerstvých intestinálnych anastomóz alebo aktívneho alebo latentného peptického vredu.
Účinky na hepatobiliárny systém
Vysoké dávky kortikosteroidov môžu vyvolať akútnu pankreatitídu.
Účinky na muskuloskeletálny systém
Akútna myopatia sa zaznamenala pri používaní vysokých dávok kortikosteroidov, najčastejšie sa vyskytujú u pacientov s poruchami neuromuskulárnej transmisie (napr. myasténiou gravis) alebo u pacientov užívajúcich súbežnú liečbu anticholinergikami, ako sú neuromuskulárne blokátory (napr. pankurónium). Táto akútna myopatia je generalizovaná, môže postihovať očné a respiračné svalstvo a môže mať za následok kvadruparézu. Môže sa vyskytnúť zvýšenie kreatínkinázy. Klinické zlepšenie alebo ústup príznakov po vysadení kortikosteroidov môže trvať týždne až roky.
Osteoporóza je častý nežiaduci účinok súvisiaci s dlhodobým používaním veľkých dávok glukokortikoidu.
Kortikosteroidy sa majú používať opatrne u pacientov s renálnou insuficienciou.
Pri renálnom zlyhaní nie je potrebné upraviť dávkovanie. Metylprednizolón je hemodialyzovateľný.
Vyšetrenia
Priemerné a veľké dávky hydrokortizónu alebo kortizónu môžu vyvolať zvýšenie krvného tlaku, retenciu soli a vody a zvýšenie vylučovania draslíka. Tieto účinky sa vyskytujú s menšou pravdepodobnosťou pri syntetických derivátoch s výnimkou používania vysokých dávok. Môže byť potrebná diéta s obmedzeným príjmom soli a doplnky draslíka. Všetky kortikosteroidy zvyšujú vylučovanie vápnika.
Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu
Systémové kortikosteroidy nie sú určené na liečbu traumatického úrazu mozgu, a preto sa nemajú používať v tejto indikácii. V multicentrickej štúdii sa odhalila zvýšená mortalita v 2. týždni až 6. mesiaci po úraze u pacientov užívajúcich sodnú soľ metylprednizolónsukcinátu v porovnaní s placebom. Príčinná súvislosť pri liečbe sodnou soľou metylprednizolónsukcinátu preukázaná nebola.
Iné
Keďže komplikácie liečby glukokortikoidmi závisia od veľkosti dávky a trvania liečby, v každom individuálnom prípade sa musí posúdiť riziko/prínos, čo sa týka použitej dávky a trvania liečby a čo sa týka dennej alebo intermitentnej liečby.
Na liečbu sa má použiť čo najnižšia možná dávka kortikosteroidov a pokiaľ je možné znížiť dávkovanie, redukcia dávky má byť postupná.
Súbežné užívanie aspirínu a nesteroidných antiflogistík s kortikosteroidmi má podliehať zvýšenej opatrnosti.
Po podaní systémových kortikosteroidov bola hlásená feochromocytómová kríza, ktorá môže byť fatálna. Pacientom s podozrením alebo s potvrdeným feochromocytómom majú byť systémové kortikosteroidy podané až po zhodnotení rizika/prínosu.
Pediatrická populácia
Je potrebné dôkladne sledovať rast a vývoj dojčiat a detí na dlhodobej kortikosteroidovej liečbe.
U detí užívajúcich dlhodobo glukokortikoidy v rozdelených dávkach, môže byť potlačený rast a používanie takejto dávkovacej schémy sa má obmedziť na najzávažnejšie indikácie. Glukokortikoidová liečba každý druhý deň zvyčajne zabraňuje tomuto vedľajšiemu účinku alebo ho minimalizuje (pozri časť 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania, Terapia každý druhý deň).
Dojčatá a deti sú pri dlhodobej liečbe kortikosteroidmi vystavené riziku zvýšeného intrakraniálneho tlaku.
Vysoké dávky kortikosteroidov môžu u detí vyvolať pankreatitídu.
Laktóza
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
Sacharóza
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami fruktózovej intolerancie, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo nedostatočnosťou enzýmu sacharáza-izomaltáza nesmú užívať tento liek.
4.5 Liekové a iné interakcie
Metylprednizolón je substrát enzýmu cytochrómu P450 (CYP) a je metabolizovaný predovšetkým enzýmom CYP3A4. CYP3A4 je dominantný enzým najväčšej subkategórie CYP v pečeni dospelých osôb. Katalyzuje 6p-hydroxyláciu steroidov, najdôležitejšiu fázu I metabolického kroku pre endogénne aj syntetické kortikosteroidy. Veľa iných látok je tiež substrátom CYP3A4, z ktorých niektoré (rovnako ako iné liečivá) ovplyvňujú metabolizmus glukokortikoidov indukciou alebo inhibíciou enzýmu CYP3A4.
INHIBÍTORY CYP3A4 – Liečivá, ktoré inhibujú aktivitu CYP3A4 zvyčajne znižujú klírens pečene a zvyšujú plazmatické koncentrácie liekov, ktoré sú substrátom CYP3A4, ako je metylprednizolón. Za prítomnosti inhibítora CYP3A4 môže byť potrebné dávku prednizolónu titrovať, aby sa zabránilo toxicite steroidov.
INDUKTORY CYP3A4 – Liečivá, ktoré indukujú aktivitu CYP3A4 zvyčajne zvyšujú klírens pečene, čo má za následok zníženie plazmatickej koncentrácie liekov, ktoré sú substrátom CYP3A4. Súbežné podávanie si môže vyžadovať zvýšenie dávkovania metylprednizolónu na dosiahnutie požadovaného účinku.
SUBSTRÁTY CYP3A4 – Za prítomnosti iného substrátu CYP3A4 môže byť klírens pečene metylprednizolónu ovplyvnený, pričom je potrebná zodpovedajúca úprava dávkovania. Je možné, že nežiaduce udalosti súvisiace s používaním niektorého liečiva môžu mať pravdepodobnejší výskyt pri súbežnom podávaní.
ÚČINKY NEOVPLYVŇOVANÉ CYP3A4 – Ďalšie interakcie a účinky, ktoré sa vyskytujú pri metylprednizolóne sú popísané v tabuľke 1 nižšie.
Tabuľka 1 uvádza zoznam a popis najčastejších a/alebo klinicky dôležitých liekových interakcií alebo účinkov metylprednizolónu.
Tabuľka 1. Dôležité liekové interakcie/účinky metylprednizolónu
Lieková skupina alebo typ - LIEK alebo LIEČIVO | Interakcia/účinok |
Antituberkultikum – IZONIAZID | CYP3A4 INHIBÍTOR. Navyše je možný účinok metylprednizolónu na zvýšenie miery acetylácie a klírens izoniazidu. |
Antibiotikum – RIFAMPICÍN | INDUKTOR CYP3A4 |
Antikoagulanciá (perorálne) | Účinok metylprednizolónu na perorálne antikoagulanciá je rôzny. Existujú hlásenia o zvýšených aj znížených účinkoch antikoagulancií pri súbežnom podávaní s kortikosteroidmi. Preto sa majú sledovať indexy koagulácie na udržanie požadovaných antikoagulačných účinkov. |
Antikonvulzíva – KARBAMAZEPÍN | INDUKTOR CYP3A4 (a SUBSTRÁT) |
Antikonvulzíva
| INDUKTORY CYP3A4 |
Anticholinergiká | Kortikosteroidy môžu ovplyvňovať účinok anticholinergík. |
– NEUROMUSKULÁRNE BLOKÁTORY |
v časti 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Muskuloskeletálne).
|
antagonizmus neuromuskulárnych blokujúcich účinkov pankurónia a vekurónia. Táto interakcia sa môže očakávať pri všetkých kompetitívnych neuromuskulárnych blokátoroch. | |
Inhibítory cholinesterázy | Kortikosteroidy môžu znižovať účínok inhibítorov cholinesterázy pri myasthenia gravis. |
Antidiabetiká | Keďže kortikosteroidy môžu zvyšovať koncentráciu glukózy v krvi, môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík. |
Antiemetikum
| INHIBÍTORY CYP3A4 (a SUBSTRÁTY) |
Antimykotiká
| INHIBÍTORY CYP3A4 (a SUBSTRÁTY) |
Inhibítory aromatázy AMINOGLUTETIMID | Adrenálna supresia indukovaná aminoglutetimidom môže zhoršovať endokrinné zmeny spôsobené dlhodobou liečbou glukokortikoidmi. |
Blokátor vápnikového kanála – DILTIAZEM | INHIBÍTOR CYP3A4 (a SUBSTRÁT) |
Kontraceptíva (perorálne) – ETINYLESTRADIOL/ NORETINDRON | INHIBÍTOR CYP3A4 (a SUBSTRÁT) |
– GRAPEFRUITOVÁ ŠŤAVA | INHIBÍTOR CYP3A4 |
Imunosupresívum – CYKLOSPORÍN | INHIBÍTOR CYP3A4 (a SUBSTRÁT)
|
Imunosupresívum
| SUBSTRÁTY CYP3A4 |
Makrolidové antibiotiká
| INHIBÍTORY CYP3A4 (a SUBSTRÁTY) |
Makrolidové antibiotiká – TROLEANDOMYCÍN | INHIBÍTOR CYP3A4 |
NSA (nesteroidové antiflogistiká) – vysoká dávka kyseliny acetylsalicylovej |
|
Antivirotiká | INHIBÍTORY CYP3A4 (a SUBSTRÁTY) |
– INHIBÍTORY HIV-PROTEÁZY |
|
Lieky znižujúce hladinu draslíka | Ak sa kortikosteroidy podávajú súbežne s liekmi znižujúcimi hladinu draslíka (napr. diuretiká), je potrebné intenzívne sledovať možný vývoj hypokaliémie. Zvýšené riziko hypokalémie je aj pri súbežnom podávaní amfotericínu B, xanténov alebo betablokátorov. |
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Fertilita
Kortikosteroidy spôsobili zhoršenie plodnosti v štúdiách na zvieratách (pozri časť 5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti).
Gravidita
Ak sa v štúdiách u zvierat podávali vysoké dávky kortikosteroidov samiciam, došlo v niektorých prípadoch k malformáciám plodu. Avšak sa nepreukázalo, že kortikosteroidy spôsobujú kongenitálne anomálie, keď sa podávajú gravidným ženám.
Napriek zisteniam u zvierat sa preukázalo, že pravdepodobnosť poškodenia plodu pri používaní počas gravidity je malá. Adekvátne reprodukčné štúdie s kortikosteroidmi sa u ľudí neuskutočnili. Keďže je k dispozícii len nedostatočný dôkaz o bezpečnosti počas gravidity u ľudí, toto liečivo sa má počas gravidity podať len v nevyhnutných prípadoch.
Niektoré kortikosteroidy ľahko prechádzajú placentou. V jednej retrospektívnej štúdii sa zistil zvýšený výskyt novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou matkám, ktoré užívali kortikosteroidy. Novorodenci matiek, ktoré počas tehotenstva dostávali značné dávky glukokortikosteroidov sa musia pozorne sledovať a vyhodnocovať na príznaky adrenálnej insuficiencie, hoci adrenálna insuficiencia u novorodencov exponovaných kortikoidmi in utero je zriedkavá.
Nie sú známe účinky kortikosteroidov na pôrod.
U novorodencov matiek dlhodobo liečených kortikosteroidmi sa pozorovali katarakty.
Laktácia
Kortikosteroidy sa vylučujú do materského mlieka. Kortikosteroidy distribuované do materského mlieka môžu potláčať rast a spolupôsobiť s tvorbou endogénnych glukokortikoidov u dojčených detí. Keďže sa u ľudí neuskutočnili adekvátne reprodukčné štúdie s glukokortikoidmi, tieto liečivá sa majú podávať dojčiacim matkám len ak prínos liečby prevýši potenciálne riziko pre dieťa.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Vplyv kortikosteroidov na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje nebol systematicky vyhodnotený. Pri liečbe kortikosteroidmi sú možné nežiaduce účinky ako závrate, vertigo, zrakové poruchy a únava. V takýchto prípadoch by pacienti nemali viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Tabuľka 2. Nežiaduce účinky
Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA | Frekvencia neznáma (nedá sa stanoviť z dostupných údajov) |
Infekcie a nákazy | Oportúnna infekcia, Infekcia |
Poruchy imunitného systému | Hypersenzitívne reakcie na liek (vrátane anafylaktickej reakcie a anafylaktoidnej reakcie); Supresia reakcií na kožné testy* |
Poruchy krvi a lymfatického systému | Leukocytóza |
Poruchy endokrinného systému | Cushingov syndróm, Hypopituitarizmus, Syndróm z vysadenia steroidov |
Poruchy metabolizmu a výživy | Lipomatóza, Retencia sodíka, Retencia tekutín, Hypokalemická alkalóza, Metabolická acidóza, Porucha glukózovej tolerancie, Zvýšená potreba inzulínu (alebo perorálnych antidiabetík pri cukrovke), Zvýšená chuť do jedla (ktorá môže mať za následok zvýšenie hmotnosti) |
Psychické poruchy | Afektívna porucha (vrátane depresívnej a euforickej nálady, afektívnej lability, psychickej závislosti, samovražedných myšlienok), Psychotická porucha (vrátane mánie, preludu, halucinácie a schizofrénie), Psychotické správanie, Duševná porucha, Poruchy osobnosti, Kolísanie nálady, Stav zmätenosti, Abnormálne správanie, Anxieta, Insomnia, Podráždenosť |
Poruchy nervového systému | Epidurálna lipomatóza, Zvýšený intrakraniálny tlak (s edémom papily (benígna intrakraniálna hypertenzia)), Kŕče, Amnézia, Kognitívna porucha, Závraty, Bolesť hlavy |
Poruchy oka | Centrálna serózna chorioretinopatia, Subkapsulárna katarakta, Glaukóm, Exoftalmus |
Poruchy ucha a labyrintu | Vertigo |
Poruchy srdca a srdcovej činnosti | Kongestívne zlyhanie srdca (u predisponovaných pacientov) |
Poruchy ciev | Trombóza, Hypertenzia, Hypotenzia |
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Pľúcna embólia, Čkanie |
Poruchy gastrointestinálneho traktu | Peptický vred (s možnou perforáciou alebo hemorágiou), Intestinálna perforácia, Gastrická hemorágia, Peritonitída, Ulcerózna ezofagitída, Ezofagitída, Abdominálna distenzia, Pankreatitída, Bolesť brucha, Hnačka, Dyspepsia, Nauzea |
Poruchy kože a podkožného tkaniva | Angioedém, Hirzutizmus, Petéchie, Ekchymóza, Atrofia kože, Erytém, Hyperhidróza, Kožné strie, Vyrážka, Pruritus, Urtikária, Akné |
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Svalová slabosť, Myalgia, Myopatia, Svalová atrofia, Osteoporóza, Osteonekróza, Patologická zlomenina, Neuropatická artropatia, Artralgia, Rastová retardácia |
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | Nepravidelná menštruácia |
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Porucha hojenia, Únava, Nepokoj |
Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Zvýšenie vnútroočného tlaku, Znížená tolerancia karbohydrátov, Znížená hladina draslíka v krvi, Zvýšená hladina vápnika v moči, Zvýšenie alanínaminotransferázy, Zvýšenie aspartátaminotransferázy, Zvýšenie alkalickej fosfatázy v krvi |
Otravy, úrazy a komplikácie liečebného postupu | Kompresívna fraktúra chrbtice, Ruptúra šľachy |
*nepatrí medzí MedDRA názvoslovie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .
4.9 Predávkovanie
Nie je známy klinický syndróm akútneho predávkovania kortikosteroidmi. Hlásenia o akútnej toxicite a/alebo úmrtí po predávkovaní kortikosteroidmi sú zriedkavé. Pri predávkovaní nie je dostupné žiadne špecifické antidotum; liečba je podporná a symptomatická. Metylprednizolón je možné dialyzovať.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: kortikosteroidy na systémové použitie/glukokortikoid/metylprednizolón
ATC kód: H02AB04
Metylprednizolón je silný protizápalový steroid. Má väčší protizápalový účinok ako prednizolón a menšiu tendenciu indukovať retenciu sodíka a vody ako prednizolón. Relatívna účinnosť metylprednizolónu oproti hydrokortizónu je minimálne štyri ku jednej.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Farmakokinetika metylprednizolónu je lineárna, nezávislá od spôsobu podania.
Absorpcia:
Metylprednizolón sa rýchlo absorbuje a maximálne plazmatické koncentrácie metylprednizolónu sa dosahujú približne 1,5 až 2,3 hodín po perorálnom podaní u normálnych zdravých jedincov. Absolútna biologická dostupnosť metylprednizolónu po perorálnom podaní je u normálnych zdravých jedincov zvyčajne vysoká (82 % až 89 %).
Distribúcia:
Metylprednizolón sa značne distribuuje do tkanív, prestupuje hematoencefalickou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka. Zdanlivý distribučný objem je približne 1,4 l/kg.Väzba metylprednizolónu na plazmatické bielkoviny u ľudí je približne 77 %.
Biotransformácia:
U ľudí sa metylprednizolón metabolizuje v pečeni na neaktívne metabolity; hlavné sú 20a-hydroxymetylprednizolón a 20p-hydroxymetylprednizolón. Metabolizmus v pečeni sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom enzýmu CYP3A4. Zoznam liekových interakcií na základe metabolizmu indukovaného CYP3A4 pozri časť 4.5 Liekové a iné interakcie.
Metylprednizolón, ako veľa substrátov CYP3A4, môže byť tiež substrátom pre transportný proteín p-glykoproteín s ATP viažucou kazetou (ABC), ovplyvňujúci tkanivovú distribúciu a interakcie s inými liekmi.
Eliminácia:
Priemerný eliminačný polčas celkového metylprednizolónu je v rozmedzí 1,8 až 5,2 hodín. Celkový klírens je približne 5 až 6 ml/min/kg.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinická databáza v kombinácii s údajmi bezpečnosti zozbieranými počas mnohých rokov klinických skúseností a pozorovaní po uvedení lieku na trh, podporuje bezpečnosť tabliet metylprednizolónu ako silného protizápalového liečiva pri krátkodobých zápalových poruchách.
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti a toxicity po opakovanom podávaní na myšiach, potkanoch, králikoch a psoch pri intravenóznom, intraperitoneálnom, subkutánnom, intramuskulárnom a perorálnom podaní neodhalili žiadne neočakávané riziká. Toxicita pozorovaná pri štúdiách s opakovanými dávkami sa očakáva pri kontinuálnej expozícii exogénnym adrenokortikosteroidom.
Karcinogénny potenciál:
Dlhodobé štúdie na posúdenie karcinogénneho potenciálu u zvierat sa nerealizovali.
Mutagénny potenciál:
Nezistili sa žiadne dôkazy o možnom potenciáli genetických a chromozómových mutácií pri testoch v limitovaných štúdiách uskutočňovaných na bakteriálnych a cicavčích bunkách.
Reprodukčná toxicita:
Kortikosteroidy spôsobili zníženie plodnosti, keď boli podávané potkanom.
Kortikosteroidy sa ukázali ako teratogénne u mnohých druhoch zvierat pokiaľ užívali dávky ekvivalentné k ľudským dávkam. V zvieracích reprodukčných štúdiách, glukokortikoidy ako metylprednizolón zapríčiňovali malformity (ráštep podnebia, kostrové malformity) a vnútromaternicové spomalenie rastu.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Medrol 4 mg
monohydrát laktózy sacharóza kalciumstearát kukuričný škrob sušený kukuričný škrob
Medrol 16 mg
monohydrát laktózy
sacharóza
tekutý parafín kalciumstearát kukuričný škrob
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.
Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
PVC/Al blister alebo sklenená fľaška s PVC/Al uzáverom, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka
Medrol 4 mg: 30 x4 mg, 100 x4 mg
Medrol 16 mg: 14 x16 mg, 50 x16 mg
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Pfizer Europe MA EEIG, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká Británia
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
56/0156/88-C/S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum registrácie: 25.08.1988
Dátum posledného predĺženia: 24 .08. 2007