Súhrnné informácie o lieku - Metfogamma 1000
1. NÁZOV LIEKU
Metfogamma 1000, filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Jedna filmom obalená tableta obsahuje 1000 mg metformíniumchloridu, čo zodpovedá 780 mg bázy metformínu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta.
Biele, podlhovasté filmom obalené tablety so zárezom na jednej strane a hlbokou deliacou ryhou na druhej strane.
Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Liečba diabetes mellitus 2. typu, najmä u obéznych pacientov, keď sa predpísanou diétou a cvičením samostatným nedosiahne adekvátna kontrola glykémie.
- U dospelých sa Metfogamma 1000 môže používať v monoterapii alebo v kombinácii s inými perorálnymi antidiabetikami alebo s inzulínom.
- U detí vo veku od 10 rokov a u dospievajúcich sa Metfogamma 1000 môže používať v monoterapii alebo v kombinácii s inzulínom.
Zistilo sa, že použitie metformíniumchloridu ako lieku prvej voľby u dospelých obéznych pacientov s diabetom 2. typu po nedostatočných dietetických opatreniach znižuje výskyt diabetických komplikácií (pozri časť 5.1).
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Dospelí
Monoterapia a kombinácia s inými perorálnymi antidiabetikami:
Zvyčajná začiatočná dávka je 500 mg alebo 850 mg metformíniumchloridu 2 alebo 3-krát denne podávaná počas alebo po jedle.
Po 10 až 15 dňoch sa má dávka upraviť podľa výsledkov glykémie. Postupné zvyšovanie dávky môže zlepšiť gastrointestinálnu znášanlivosť.
U pacientov, ktorí dostávajú vysoké dávky metformíniumchloridu (2 až 3 g denne), je možné zameniť dve filmom obalené tablety Metfogammy 500 za jednu filmom obalenú tabletu Metfogammy 1000. Maximálna odporúčaná dávka je 3 g metformíniumchloridu denne, užívaná v 3 samostatných dávkach.
Ak sa plánuje prechod z iného perorálneho antidiabetika: prerušte liečbu iným liečivom a začnite liečbu metformínom s vyššie uvedenou dávkou.
Kombinácia s inzulínom:
Metformín a inzulín sa môžu použiť v kombinácii za účelom dosiahnutia lepšej kontroly glykémie. Zvyčajná začiatočná dávka metformíniumchloridu je 500 mg alebo 850 mg 2 alebo 3-krát denne, kým dávkovanie inzulínu sa upraví na základe výsledkov glykémie.
Starší pacienti:
Dávkovanie metformínu sa upravuje na základe renálnej funkcie, vzhľadom na možnosť zníženej renálnej funkcie u starších pacientov. Z týchto dôvodov je potrebné pravidelne monitorovať funkciu obličiek (pozri časť 4.4).
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Metformín môžu užívať pacienti s miernou poruchou funkcie obličiek stupeň 3a (klírens kreatinínu [CrCl] 45 – 59 ml/min, alebo odhadovaná hodnota glomerulárnej filtrácie [eGFR]
45 – 59 ml/min/1,73m2) iba v prípade, že netrpia iným ochorením, ktoré by zvyšovalo riziko laktátovej acidózy a s následnou úpravou dávkovania: Počiatočná dávka je 500 mg alebo 850 mg metformíniumchloridu raz denne.
Maximálna denná dávka je 1000 mg, rozdelená do 2 dávok. Funkciu obličiek je potrebné dôkladne monitorovať (každých 3 až 6 mesiacov).
Ak dôjde k poklesu CrCl pod 45 ml/min alebo eGFR pod 45 ml/min/1,73m2, musí sa liečba okamžite ukončiť.
Pediatrická populácia
Monoterapia a kombinácia s inzulínom
- Metfogamma 1000 sa môže používať u detí od 10 rokov a dospievajúcich.
- Zvyčajná začiatočná dávka je 500 mg alebo 850 mg metformíniumchloridu jedenkrát denne, podaná počas jedla alebo po jedle.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Diabetická ketoacidóza, diabetická prekóma.
Mierne (stupeň 3b) a závažné zlyhanie funkcie obličiek alebo obličková dysfunkcia (klírens kreatinínu (CrCl) < 45 ml/min, alebo eGFR < 45 ml/min/1,73 m2)..
Akútne stavy, ktoré môžu zhoršiť funkciu obličiek, ako sú:
- dehydratácia,
- ťažká infekcia,
- šok,
Ochorenie, ktoré môže spôsobiť hypoxiu tkanív (predovšetkým akútne alebo zhoršujúce sa chronické ochorenie), napr. dekompenzované srdcové zlyhanie, respiračné zlyhanie, nedávny infarkt myokardu, šok.
Hepatálna insuficiencia, akútna intoxikácia alkoholom, alkoholizmus.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Laktátová acidóza:
Laktátová acidóza je veľmi zriedkavá, ale závažná (s vysokou mortalitou pri neposkytnutí okamžitej terapie) metabolická komplikácia, ktorá sa môže vyskytnúť v dôsledku kumulácie metformínu. Prípady laktátovej acidózy u pacientov užívajúcich metformín boli hlásené predovšetkým u diabetikov s poškodenou funkciou obličiek alebo s akútnym zhoršením obličkových funkcií. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať stavom s možnosťou poškodenia funkcie obličiek, napr. v prípade dehydratácie (závažná hnačka alebo vracanie) alebo pri zahájení antihypertenzívnej alebo diuretickej liečby a pri začatí liečby pomocou nesteroidných antiflogistík (NSAID). Pri týchto uvedených akútnych ochoreniach je potrebné metformín dočasne vysadiť.
Aby sa predišlo vzniku laktátovej acidózy je potrebné vziať do úvahy aj ďalšie súvisiace rizikové faktory ako je zle kontrolovaný diabetes, ketóza, dlhodobé hladovanie, nadmerné požívanie alkoholu, hepatálna insuficiencia a ďalšie stavy spojené s hypoxiou (ako je dekompenzované srdcové zlyhanie, akútny infarkt myokardu (pozri časť 4.3).
Riziko laktátovej acidózy sa musí vziať do úvahy v prípade výskytu nešpecifických príznakov ako sú svalové kŕče, tráviace poruchy ako je abdominálna bolesť a ťažká asténia. Pacientov je treba informovať, aby pri objavení týchto príznakov okamžite kontaktovali svojho lekára, predovšetkým v prípade, ak predtým liečbu metformínom dobre tolerovali.
Metformín je potrebné aspoň dočasne vysadiť, kým sa situácia neobjasní. Ďalšie podávanie metformínu je treba individuálne posúdiť s ohľadom na pomer prínosu a rizika a taktiež na funkciu obličiek.
Diagnóza:
Pre laktátovú acidózu je charakteristické acidotické dyspnoe, abdominálna bolesť a hypotermia s následnou kómou. Diagnostické laboratórne nálezy sú: pokles pH krvi, hladina laktátu v plazme nad 5 mmol/l, zvýšená aniónová medzera a pomer laktát/pyruvát. V prípade laktátovej acidózy musí byť pacient okamžite hospitalizovaný (pozri časť 4.9).
Lekár musí pacienta upozorniť na riziko a príznaky laktátovej acidózy.
Funkcia obličiek:
Keďže sa metformín vylučuje obličkami, je potrebné stanoviť klírens kreatinínu (môže sa odhadnúť na základe hladín sérového kreatinínu za použitia Cockcroftovho-Gaultovho vzorca) pred začatím liečby a ďalej pravidelne:
-
– najmenej raz ročne u pacientov s normálnou funkciou obličiek
-
– najmenej dva až štyrikrát ročne u pacientov s klírensom kreatinínu na dolnej hranici rozmedzia normálnych hodnôt a u starších pacientov.
-
V prípade, že hodnota CrCl je < 45 ml/min, (eGFR < 45 ml/min/1,73m2) je metformín kontraindikovaný (pozri časť 4.3).
-
V takýchto prípadoch sa pred začatím liečby taktiež odporúča skontrolovať renálne funkcie.
Srdcové funkcie
U pacientov so srdcovým zlyhaním je väčšie riziko hypoxie a renálnej insuficiencie. Pacienti so stabilným chronickým srdcovým zlyhaním môžu užívať metformín iba vtedy, ak sa pravidelne monitorujú ich srdcové a renálne funkcie.
U pacientov s akútnym a nestabilným srdcovým zlyhaním je metformím kontraindikovaný (pozri časť 4.3).
Podávanie kontrastných látok obsahujúcich jód:
Intravaskulárne podanie jódových kontrastných látok pri rádiologických vyšetreniach môže viesť k renálnemu zlyhaniu. To môže spôsobiť kumuláciu metformínu a zvýšiť riziko vzniku laktátovej acidózy. Užívanie metformínu u pacientov s hodnotou eGFR > 60 ml/min/1,73m2 pred vyšetrením alebo počas vyšetrenia sa musí prerušiťa nesmie sa pokračovať najmenej počas 48 hodín od skončenia vyšetrenia, a to iba v prípade po vyšetrení renálnych funkcií a overení, že nedošlo k ich ďalšiemu zhoršeniu (pozri časť 4.5).
U pacientov s miernym poškodením funkcie obličiek (hodnota eGFR medzi 45 a 60 ml/min/1,73m2) je potrebné užívanie metformínu prerušiť 48 hodín pred podaním jódových kontrastných látok.
Po 48 hodinách po podaní jódových kontrastných látok je potrebné zhodnotiť renálne funkcie a liečba s metformínom sa môže opäť obnoviť iba v prípade, že nedošlo k ich ďalšiemu zhoršeniu (pozri časť 4.5).
Chirurgia:
Podávanie metformínu sa musí prerušiť 48 hodín pred plánovaným chirurgickým zákrokom v celkovej, spinálnej alebo epidurálnej anestézii. Liečba sa nemá začať skôr ako 48 hodín po zákroku alebo po obnovení perorálnej výživy, a to iba vtedy, ak sa vyšetrením potvrdila normálna funkcia obličiek.
Pediatrická populácia:
Pred začatím liečby metformínom sa musí potvrdiť diagnóza diabetes mellitus 2. typu.
Počas jednoročných kontrolovaných klinických skúšaní sa nezaznamenal žiadny účinok metformínu na rast a dospievanie, avšak nie sú k dispozícii žiadne dlhodobé údaje o týchto špecifických ukazovateľoch. Preto sa odporúča pozorné sledovanie účinku metformínu na tieto parametre u detí, najmä u detí v predpubertálnom veku.
Deti vo veku medzi 10. a 12. rokom:
Len 15 pacientov vo veku od 10 – 12 rokov bolo zaradených do kontrolovaných klinických skúšaní, ktoré sa vykonávali u detí a dospievajúcich. Aj keď sa účinnosť a bezpečnosť metformínu u týchto detí neodlišovala od účinnosti a bezpečnosti u starších detí a dospievajúcich, odporúča sa zvýšená opatrnosť pri predpisovaní metformínu deťom vo veku od 10 – 12 rokov.
Iné opatrenia:
-
– Všetci pacienti musia dodržiavať diétu s pravidelne rozdeleným denným príjmom cukrov. Pacienti s nadváhou majú pokračovať v ich nízkoenergetickej diéte.
-
– Rutinné laboratórne vyšetrenia na monitorovanie cukrovky sa majú vykonávať pravidelne.
-
– Samotný metformín nespôsobuje hypoglykémiu, ale opatrnosť sa odporúča pri používaní v kombinácii s inzulínom alebo s inými perorálnymi antidiabetikami (napr. deriváty sulfonylmočoviny alebo meglitinidy).
4.5 Liekové a iné interakcie
Súbežné používanie, ktoré sa neodporúča:
Alkohol:
Akútna intoxikácia alkoholom zvyšuje riziko laktátovej acidózy, najmä v prípade hladovania, malnutrície alebo hepatálnej insuficiencie. Vyhýbajte sa konzumácii alkoholu alebo užívania liekov obsahujúcich alkohol.
Kontrastné látky s obsahom jódu:
Intravaskulárne podanie kontrastných látok s obsahom jódu môže viesť k zlyhaniu obličiek s následnou akumuláciou metformínu a zvýšením rizika laktátovej acidózy.
Užívanie metformínu u pacientov s hodnotou eGFR > 60 ml/min/1,73m2 pred vyšetrením alebo počas vyšetrenia sa musí prerušiťa nesmie sa pokračovať najmenej počas 48 hodín od skončenia vyšetrenia, a to iba v prípade po vyšetrení renálnych funkcií a overení, že nedošlo k ich ďalšiemu zhoršeniu (pozri časť 4.4).
U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (eCFR medzi 45 a 60 ml/min/1,73m2, metformín sa musí vysadiť 48 hodín pred podaním kontrastných látok s obsahom jódu a nesmie sa pokračovať najmenej počas 48 hodín od skončenia vyšetrenia, a to iba po vyšetrení renálnych funkcií a overení, že nedošlo k ich ďalšiemu zhoršeniu.
Kombinácie, ktoré vyžadujú opatrnosť pri užívaní:
Lieky, ktoré majú vlastnú hyperglykemickú aktivitu ako sú glukokortikoidy (systémové alebo lokálne podanie) a sympatomimetiká:
Môže byť potrebné častejšie monitorovanie hladiny glukózy v krvi, hlavne na začiatku liečby. Ak je to potrebné, treba upraviť dávkovanie metformínu počas liečby s uvedenými liekmi.
Diuretiká, najmä slučkové diuretiká:
Môžu zvýšiť riziko laktátovej acidózy v dôsledku ich potenciálu na znižovanie funkcie obličiek.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Počas gravidity je nekompenzovaný diabetes (tehotenský alebo trvalý) spojený so zvýšeným rizikom vrodených abnormalít a perinatálnej úmrtnosti.
Obmedzené množstvo údajov o užívaní metformínu u tehotných žien nenaznačuje zvýšené riziko vrodených abnormalít. Študie na zvieratách nenaznačujú škodlivé účinky na graviditu, vývoj embrya alebo plodu, pôrod alebo postnatálny vývoj (pozri časť 5.3).
V období, keď pacientka plánuje otehotnieť a počas gravidity, sa diabetes neodporúča liečiť metformínom, ale na udržiavanie hladiny glukózy v krvi, ktorá je čo najbližšia normálnej hladine, sa má použiť inzulín, aby sa znížilo riziko vzniku malformácií plodu.
Dojčenie
Metformín sa vylučuje do ľudského mlieka. Neboli pozorované žiadne nežiaduce účinky u dojčených novorodencov/dojčiat. Keďže sú dostupné iba obmedzené údaje, dojčenie sa neodporúča počas liečby s metformínom. Rozhodnutie, či prerušiť dojčenie, sa má vykonať po zvážení prínosu dojčenia a potenciálneho rizika vzniku nežiaducich účinkov u dieťaťa.
Fertilita
Podávanie metformínu samcom alebo samičkám potkanom v dávkach vyšších ako 600 mg/kg/deň, ktoré sú približne trikrát vyššie ako je maximálna odporúčaná denná dávka pre ľudí na základe plochy povrchu tela, nemalo žiaden vplyv na fertilitu.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Monoterapia metformínom nespôsobuje hypoglykémiu, a preto nemá žiaden vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhu strojov.
Avšak, pacienti majú byť upozornení na riziko vzniku hypoglykémie, keď sa metformín užíva v kombinácii s inými antidiabetikami (deriváty sulfonylmočoviny, inzulín, meglitinidy).
4.8 Nežiaduce účinky
Na začiatku liečby sú najčastejšími nežiaducimi reakciami nauzea, vracanie, hnačka, abdominálna bolesť a strata chuti do jedla, ktoré vo väčšine prípadov spontánne odoznejú. Na ich predchádzanie sa odporúča užívať metformín v 2 alebo 3 denných dávkach a dávky pomaly zvyšovať.
Počas liečby metformínom sa môžu vyskytnúť nasledujúce nežiaduce účinky. Ich frekvencie sú definované nasledovne: veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1 000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (z dostupných údajov)
-
V každej skupine frekvencií sú nežiaduce reakcie zoradené s klesajúcou závažnosťou.
Poruchy metabolizmu a výživy:
Veľmi zriedkavé:
laktátová acidóza (pozri časť 4.4)
zníženie absorpcie vitamínu B12 so znížením hladiny v sére počas dlhodobého užívania metformínu. Odporúča sa zvážiť túto etiológiu u pacientov s megaloblastickou anémiou.
Poruchy nervového systému:
Časté: Poruchy chuti
Poruchy gastrointestinálneho traktu:
Veľmi časté: Poruchy gastrointestinálneho traktu ako nauzea, vracanie, hnačka, abdominálna bolesť a strata chuti do jedla. Tieto nežiaduce účinky sa najčastejšie vyskytujú na začiatku liečby a vo väčšine prípadov spontánne odznejú. Na ich predchádzanie sa odporúča užívať metformín v 2 alebo 3 denných dávkach počas jedla alebo po jedle. Pomalé zvyšovanie dávky môže tiež zlepšiť gastrointestinálnu toleranciu.
Poruchy pečene a žlčových ciest:
Veľmi zriedkavé: Ojedinelé hlásenia abnormálnych výsledkov testov pečeňových funkcií alebo hepatitída, ktorá sa upravila po vysadení metformínu.
Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Veľmi zriedkavé: Kožné reakcie ako erytém, pruritus, urtikária.
Pediatrická populácia:
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .
4.9 Predávkovanie
Hypoglykémia sa nepozorovala pri dávkach až do 85 g metformíniumchloridu, hoci za týchto podmienok sa vyskytla laktátová acidóza. Vysoké predávkovanie s metformínom alebo prítomnosť sprievodných rizík môže viesť k laktátovej acidóze. Laktátová acidóza je medicínsky naliehavý prípad a musí sa liečiť v nemocnici. Najúčinnejším spôsobom odstránenia laktátu a metformínu je hemodialýza.
5.
FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Liečivá znižujúce hladinu glukózy v krvi, okrem inzulínov. Biguanidy ATC kód: A10BA02
Mechanizmus účinku:
Metformín je biguanid s antihyperglykemickými účinkami, znižujúci bazálnu ako aj postprandiálnu hladinu glukózy v krvi. Nestimuluje sekréciu inzulínu a preto nevyvoláva hypoglykémiu.
Metformín pravdepodobne účinkuje prostredníctvom 3 mechanizmov:
-
(1) redukciou tvorby glukózy v pečeni inhibíciou glukoneogenézy a glykogenolýzy;
-
(2) zvýšením citlivosti k inzulínu vo svaloch, zlepšením vychytávania a utilizácie glukózy v periférnych tkanivách;
-
(3) spomalením intestinálnej absorpcie glukózy.
Metformín stimuluje intracelulárnu syntézu glykogénu účinkom na glykogénsyntázu.
Metformín zvyšuje transportnú kapacitu všetkých typov prenášačov glukózy cez membrány (GLUT).
Farmakodynamické účinky:
-
V klinických skúšaniach je užívanie metformínu spojené buď s udržiavaním stabilnej váhy alebo ju mierne znižuje.
U ľudí má metformín, nezávisle od jeho pôsobenia na glykémiu, priaznivý účinok na metabolizmus lipidov. Ukázalo sa to v terapeutických dávkach v kontrolovaných stredne dlhodobých alebo dlhodobých klinických skúšaniach: metformín znižuje hladinu celkového cholesterolu, LDL cholesterolu a hladiny triglyceridov.
Klinická účinnosť:
-
V prospektívnej randomizovanej (UKPDS) štúdii sa zistil dlhodobý prínos intenzívnej kontroly glykémie u dospelých pacientov s diabetes mellitus 2. typu.
-
– signifikantné zníženie absolútneho rizika akejkoľvek komplikácie spojenej s diabetom v skupine liečenej metformínom (29,8 prípadov/ 1000 pacientorokov) oproti skupine so samotnou diétou (43,3 prípadov/ 1000 pacientorokov), p=0,0023, ako aj oproti skupinám liečeným kombináciou s derivátmi sulfonylmočoviny a monoterapiou inzulínom (40,1 prípadov/ 1000 pacientorokov), p=0,0034;
-
– signifikantné zníženie absolútneho rizika mortality spojenej s diabetom: metformín 7,5 prípadov/ 1000 pacientorokov oproti samotnej diéte 12,7 prípadov/ 1000 pacientorokov, p=0,017;
-
– signifikantné zníženie absolútneho rizika celkovej mortality: metformíniumchlorid 13,5 prípadov/ 1000 pacientorokov oproti samotnej diéte 20,6 prípadov/ 1000 pacientorokov (p=0,011) a oproti skupinám liečeným kombináciou sulfonylmočoviny a samotným inzulínom 18,9 prípadov/
-
– signifikantné zníženie absolútneho rizika infarktu myokardu: metformín 11 prípadov/
1000 pacientorokov, diéta samotná 18 prípadov/ 1000 pacientorokov (p=0,01).
Pri používaní metformínu ako lieku druhej voľby v kombinácii s derivátom sulfonylmočoviny sa nepreukázal prínos vzhľadom ku klinickému výsledku.
U vybraných pacientov s diabetes mellitus typu 1 sa použila kombinácia metformínu a inzulínu, ale klinický prínos tejto kombinácie sa formálne nepotvrdil.
Pediatrická populácia:
Kontrolované klinické štúdie na limitovanej detskej populácii vo veku 10 až 16 rokov liečenej počas
1 roka preukázali podobnú odpoveď v kontrole glykémie ako bola pozorovaná u dospelých.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia:
Po perorálnej dávke metformíniumchloridu sa dosiahne maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) približne za 2,5 hodiny. Absolútna biologická dostupnosť filmom obalených tabliet s obsahom 500 mg a 850 mg metformíniumchloridu je u zdravých pacientov približne 50 – 60 %. Po perorálnej dávke neabsorbovaná frakcia zachytená v stolici bola 20 – 30 %.
Po perorálnom podaní je absorpcia metformínu saturovateľná a neúplná. Predpokladá sa, že farmakokinetika absorpcie metformínu je nelineárna.
Pri odporúčaných dávkach a dávkovacích schémach metformínu sa dosiahnu rovnovážne plazmatické koncentrácie v priebehu 24 až 48 hodín a všeobecne sú nižšie ako 1 pg/ml. V kontrolovaných klinických štúdiách maximálne plazmatické hladiny metformínu (Cmax) nepresiahli 5 pg/ml, a to ani pri maximálnych dávkach.
Jedlo znižuje rozsah a mierne spomaľuje absorpciu metformínu. Po podaní dávky 850 mg tablety sa pozorovala o 40 % nižšia maximálna plazmatická koncentrácia, 25 % zníženie AUC (plocha pod krivkou) a o 35 minút sa predĺžil čas na dosiahnutie maximálnej plazmatickej koncentrácie. Klinický význam týchto znížení nie je známy.
Distribúcia:
Väzba na plazmatické bielkoviny je zanedbateľná. Metformín preniká do erytrocytov. Maximálna koncentrácia v krvi je nižšia ako v plazme a dosiahne sa približne v rovnakom čase. Erytrocyty sú pravdepodobne sekundárnou oblasťou distribúcie. Stredný distribučný objem (Vd) sa pohybuje medzi 63 a 276 l.
Biotransformácia:
Metformín sa vylučuje nezmenený močom. U ľudí sa nezistili žiadne metabolity.
Eliminácia:
Renálny klírens metformínu je > 400 ml/min, čo naznačuje, že metformín sa eliminuje glomerulárnou filtráciou a tubulárnou sekréciou. Po perorálnej dávke je terminálny eliminačný polčas približne 6,5 hodiny.
Pri poškodenej činnosti obličiek sa znižuje renálny klírens proporcionálne s kreatinínom a tak sa predlžuje eliminačný polčas, čo vedie k zvýšeniu hladín metformínu v plazme.
Charakteristiky v špecifických skupinách pacientov
Poškodenie obličiek
Dostupné údaje týkajúce sa pacientov s miernou renálnou insuficienciou sú nedostatočné a v tejto podskupine sa nedá spoľahlivo určiť systémovú expozíciu metformínu na rozdiel od subjektov s normálnymi renálnymi funkciami. Preto je treba prispôsobiť dávkovanie s prihliadnutím na klinickú účinnosť/znášanlivosť (pozri časť 4.2).
Pediatrická populácia:
Štúdia s jednorazovou dávkou: Po jednorazovej dávke 500 mg metformíniumchloridu sa u pediatrických pacientov zistil podobný farmakokinetický profil ako u zdravých dospelých osôb.
Štúdia s viacnásobnou dávkou: Údaje sa obmedzujú na jednu štúdiu. Po opakovaných dávkach 500 mg 2-krát denne po 7 dní pediatrickým pacientom bola maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) znížená o približne 33 % a systémová expozícia (AUC0-t) znížená o približne 40 % v porovnaní s dospelými diabetikmi, ktorí opakovane užívali dávku 2-krát denne 500 mg po dobu 14 dní. Keďže sa dávka stanovuje individuálne na základe glykémie, klinický význam je obmedzený.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
povidón K25 hypromelóza oxid titaničitý (E171) magnéziumstearát, makrogol 6000
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
15, 30, 60, 120 a 600 (20 × 30) filmom obalených tabliet v blistrových baleniach (PVC/Al).
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Worwag Pharma GmbH & Co. KG
Calwer Str. 7, 71034 Boblingen, Nemecko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
18/0496/07-S
-
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE