Metylprednizolón Hikma 1000 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Metylprednizolón Hikma 40 mg

Metylprednizolón Hikma 125 mg

Metylprednizolón Hikma 250 mg

Metylprednizolón Hikma 500 mg

Metylprednizolón Hikma 1000 mg prášok na injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka Metylprednizolónu Hikma 40 mg obsahuje 53,0 mg metylprednizolónu sukcinátu sodného, čo zodpovedá 40 mg metylprednizolónu.

Pomocná látka so známym účinkom: Toto zloženie obsahuje menej než 1 mmol sodíka (23 mg) na 40 mg, t.j. v podstate bez sodíka.

Každá injekčná liekovka Metylprednizolónu Hikma 125 mg obsahuje 165,8 mg metylprednizolónu sukcinátu sodného, čo zodpovedá 125 mg metylprednizolónu.

Pomocná látka so známym účinkom: Toto zloženie obsahuje menej než 1 mmol sodíka (23 mg) na 125 mg, t.j. v podstate bez sodíka.

Každá injekčná liekovka Metylprednizolónu Hikma 250 mg obsahuje 331,5 mg metylprednizolónu sukcinátu sodného, čo zodpovedá 250 mg metylprednizolónu.

Pomocná látka so známym účinkom: Toto zloženie obsahuje 26,58 mg sodíka na 250 mg.

Každá injekčná liekovka Metylprednizolónu Hikma 500 mg obsahuje 663,0 mg metylprednizolónu sukcinátu sodného, čo zodpovedá 500 mg metylprednizolónu.

Pomocná látka so známym účinkom: Toto zloženie obsahuje 53,18 mg sodíka na 500 mg.

Každá injekčná liekovka Metylprednizolónu Hikma 1000 mg obsahuje 1326,0 mg metylprednizolónu sukcinátu sodného, čo zodpovedá 1000 mg metylprednizolónu.

Pomocná látka so známym účinkom: Toto zloženie obsahuje 167,59 mg sodíka na 1000 mg.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na injekčný roztok.

Každá injekčná liekovka metylprednizolónu sukcinátu sodného obsahuje biely alebo takmer biely amorfný prášok.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1  Terapeutické indikácie

Metylprednizolón je indikovaný na liečbu akéhokoľvek stavu, pri ktorom je požadovaný rýchly a intenzívny účinok kortikosteroidov, ako sú:

• Alergické stavy:
• Kožné ochorenia:
• Gastrointestinálne ochorenia:
• Ochorenia nervového systému:
• Respiračné ochorenia:
• Rôzne:

Tuberkulózna meningitída (s príslušnou antituberkulóznou chemoterapiou)

Transplantácia

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Metylprednizolón sa môže podávať intravenózne alebo intramuskulárne, preferovaná cesta pre akútne použitie je podanie intravenóznej injekcie počas vhodného časového intervalu.

Dávkovanie

Ak sa podáva metylprednizolón intravenózne vo vysokých dávkach, má sa podávať po dobu najmenej 30 minút. Dávky do 250 mg majú byť podávané intravenózne po dobu najmenej 5 minút.

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky v priebehu najkratšej doby (pozri časť 4.4).

Dospelí

Dávkovanie sa mení podľa závažnosti stavu, úvodná dávka má byť od 10 do 500 mg.

Pri liečbe rejekcie štepu po transplantáciách môže byť vyžadovaná dávka až 1 g/deň. Hoci dávky a protokoly sa menili v štúdiách použitím metylprednizolónu sukcinátu sodného v liečbe rejekcie štepu po transplantáciách, publikovaná literatúra podporuje použitie dávok na úrovni od 500 mg do 1 g ako najčastejšie používané pre akútnu rejekciu. Liečba pri týchto dávkach by mala byť obmedzená na 48 až 72 hodín až do stavu stabilizácie pacienta, pretože predĺžená vysoká terapeutická dávka kortikosteroidmi môže spôsobiť vážne vedľajšie nežiaduce účinky (pozri časť 4.4 a 4.8).

Pediatrická populácia

Pri liečbe vysokými dávkami pre indikácie ako sú hematologické, reumatické, obličkové a kožné ochorenia, sa odporúča dávka 30 mg/kg/deň po maximum 1 g/deň. Toto dávkovanie sa môže opakovať v troch po sebe nasledujúcich cykloch denne alebo každý druhý deň. Pri liečení rejekcie štepu po transplantáciách je doporučená dávka 10 až 20 mg/kg/deň po dobu 3 dní až do maximálnej dávky 1 g/deň. Pri liečbe astmatických stavov je doporučená dávka 1 až 4 mg/kg/deň po dobu 1 až 3 dní.

Starší pacienti

Metylprednizolón sa používa predovšetkým pri akútnych krátkodobých stavoch. Neexistujú žiadne informácie o tom, že zmena dávkovania je potrebná u starších pacientov. Avšak liečba starších pacientov má byť plánovaná s ohľadom na vážnejšie dôsledky vedľajších nežiaducich účinkov kortikosteroidov v starobe, a je požadovaný starostlivý klinický dohľad (pozri časť 4.4).

Pre dávkovanie dospelých sú nasledovné podrobné odporúčania:

Pri anafylaktických reakciách sa má podať ako prvý adrenalín alebo noradrenalín pre okamžitý hemodynamický účinok, následne intravenózna injekcia Metylprednizolónu (metylprednizolón sukcinát sodný) s inými akceptovanými postupmi.

Existujú dôkazy o tom, že kortikosteroidy sú významné v prevencii opakujúcich sa akútnych anafylaktických reakcií pre ich dlhodobý hemodynamický účinok.

Pri senzitívnych reakciách metylprednizolón je schopný poskytnúť úľavu od príznakov v rozsahu od pol hodiny do dvoch hodín. U pacientov so status asthmaticus Metylprednizolón môže byť podávaný intravenózne v dávke 40 mg opakovane v závislosti na odpovedi pacienta. U niektorých astmatických pacientov môže byť výhodné podávať liek pomalou kvapôčkovou infúziou po dobu niekoľko hodín.

Pri rejekcii štepu po transplantáciách boli použité dávky do 1 g denne na potlačenie rejekčných kríz. V prípade akútnej rejekcie sú bežne používané dávky 500 mg až 1 g. Liečba má pokračovať len dovtedy, kým sa stav pacienta stabilizuje, zvyčajne nie vac ako 48 až 72 hodín.

Pri mozgových edémoch sa kortikosteroidy používajú na zníženie alebo zabránenie opuchu mozgu spojeného s tumormi mozgu (primárne alebo metastatické).

U pacientov s edémom v dôsledku tumoru, sa zdá byť dôležité znižovanie dávky kortikosteroidu, aby sa zabránilo spätnému zvýšeniu intrakraniálneho tlaku. Ak sa vyskytne opuch mozgu pri zníženom dávkovaní (intrakraniálne krvácanie bolo vylúčené), znovu začnite s väčšími a častejšími parenterálnymi dávkami. Pacienti s určitými zhubnými chorobami možno budú musieť zostať na perorálnej kortikosteroidnej liečbe celé mesiace alebo aj doživotne. Podobné alebo vyššie dávky môžu byť užitočné pri kontrole edému počas ožarovania.

Pre tumorom spôsobené opuchy mozgu sú navrhnuté nasledovné schémy dávkovania.

• ⁽¹⁾Fox JL, MD. „Use of Methylprednisolone in Intracranial Surgery“ Medical Annals of the District of Columbia, 34:261 265, 1965.

• ⁽²⁾Cantu RC, MD Harvard Neurological Service, Boston, Massachusetts. Letter on file, The Upjohn Company (February 1970).

Cieľ: prerušiť terapiu po 10 dňoch.

Pri liečbe akútnej excerbácie sklerózy multiplex u dospelých je doporučená dávka 1 g denne po dobu 3 dní. Metylprednizolón sa má podávať intravenózne infúziou po dobu aspoň 30 minút.

Pri iných indikáciach sa úvodná dávka pohybuje od 10 do 500 mg v závislosti od liečeného klinického problému. Väčšie dávky môžu byť potrebné pre krátkodobé liečenie ťažkých akútnych stavov. Počiatočná dávka do 250 mg má byť podaná intravenózne najmenej počas 5 minút, dávky vyššie ako 250 mg majú byť podávané intravenózne najmenej počas 30 minút. Následné dávky môžu byť podávané intravenózne alebo intramuskulárne v intervaloch v závislosti na odpovedi pacienta a podľa klinického stavu. Liečba kortikosteroidmi je doplnkom, nie náhradou za konvenčnú liečbu.

Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3  Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Je potrebné dodržaťzvyčajné kontraindikácie na systémové alebo lokálne podanie kortikosteroidov.

Metylprednizolón je kontraindikovaný pri systémových mykózach a systémových infekciách, ak nie je použitá špecifická protiinfekčná liečba.

Intratekálne podanie, pretože správy o vážnych zdravotných udalostiach boli spojené s touto cestou podania.

Intramuskulárne kortikosteroidné prípravky sú kontraindikované pre idiopatickú trombocytopenickú purpuru.

Edém mozgu spojený s maláriou.

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Osobitné upozornenia

• Nežiaduce účinky môžu byť minimalizované použitím najnižšej účinnej dávky počas minimálneho obdobia. Vyžaduje sa častejšia kontrola pacienta pre vhodné titrovanie dávky s ohľadom na aktivitu ochorenia (pozri časť 4.2).
• Atrofia kôry nadobličiek sa vyvíja v priebehu dlhodobej liečby a môže pretrvávať aj niekoľko mesiacov po ukončení liečby. Ukončenie podávania kortikosteroidov po dlhodobej liečbe musí byť vždy postupné, aby sa predišlo opätovnej excerbácii ochorenia, akútnej insuficiencii nadobličiek alebo polyarteritíde, zúženej počas týždňov alebo mesiacov podľa dávky a doby liečenia. Počas dlhodobej liečby akákoľvek pridružená choroba, trauma, anestézia alebo chirurgický zákrok bude vyžadovať dočasné zvýšenie dávky; ak podávanie kortikosteroidov bolo prerušené po dlhodobej liečbe, môžu sa dočasne začať podávať.
• Vzhľadom k tomu, že môže byť narušená sekrécia mineralokorti­koidov, má sa súčasne podávať soľ a/alebo mineralokortikoid.
• Vzhľadom k tomu, že sa vyskytli zriedkavé prípady anafylaktických reakcií u pacientov liečených parenterálne kortikosteroidmi, majú sa pred podávaním urobiť vhodné opatrenia, najmä u pacientov s anamnézou alergie na liečivo.
• Kortikosteroidy môžu maskovať určité prejavy infekcie, a môže sa pridružiť nová infekcia počas ich užívania. Keď sa užívajú kortikosteroidy, môže dôjsť k zníženej odolnosti a schopnosti lokalizovať infekciu. Infekcie spôsobené vírusovými, bakteriálnymi, fungálnymi, protozoálnymi alebo helmintickými patogénmi pri akejkoľvek lokalizácii v tele, môžu mať súvislosť so samotnými kortikosteroidmi alebo v kombinácii s inými imunosupresívami, ktoré ovplyvňujú celulárnu alebo humorálnu imunitu alebo funkciu neutrofilov. Tieto infekcie môžu mať priebeh mierny, ale aj ťažký alebo niekedy fatálny. So zvyšujúcou sa dávkou kortikosteroidov narastá výskyt infekčných komplikácií.
• U pacientov liečených imunosupresívami môže byť varicella fatálnym ochorením. Pacienti (alebo rodičia detí), ktorí majú nejasnú anamnézu o prekonaných ovčích kiahňach, sa majú upozorniť, aby sa vyhli osobnému kontaktu s chorými na ovčie kiahne alebo herpes zoster, a ak boli s nimi v kontakte, mali by bez odkladu vyhľadať lekára. Pasívna imunizácia varicella/zoster imunoglobulínom (VZIG) je potrebná u tých exponovaných neimúnnych pacientov, ktorí dostávajú systémovú kortikoidovú liečbu alebo ju dostávali v priebehu uplynulých troch mesiacov. Kortikosteroidy sa majú podať do 10 dní od kontaktu s ovčími kiahňami. Ak je potvrdená varicella, choroba vyžaduje odbornú starostlivosť a urgentnú liečbu. Kortikosteroidy sa nemajú vysadiť a dávka sa môže zvýšiť.
• Pacienti a/alebo opatrovníci sa majú upozorniť na to, že pri užívaní systémových steroidov sa môžu vyskytnúť ťažké psychiatrické nežiaduce reakcie (pozri časť 4.8). Symptómy sa prejavia typicky v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov po začatí liečby. Riziká môžu byť vyššie pri vysokých dávkach/systémovej expozícii (pozri časť 4.5), hoci veľkosť dávky neurčuje začiatok, typ, závažnosť alebo trvanie reakcií. Väčšina reakcií sa upraví buď po redukcii dávky alebo vysadení lieku, avšak môže byť potrebná špecifická liečba. Pacienti/opatrov­níci sa majú upozorniť, aby vyhľadali lekára, ak sa rozvinú obávané psychologické symptómy, najmä depresívne nálady alebo podozrenie na suicidálne sklony. Zvýšenú pozornosť majú venovať pacienti/opatrov­níci možným psychiatrickým poruchám, ktoré môžu nastať počas alebo bezprostredne po znižovaní dávky/ukončení podávania systémových steroidov, hoci také reakcie neboli často hlásené.
• Osýpky môžu mať oveľa závažnejší alebo dokonca fatálny priebeh u pacientov užívajúcich imunosupresíva. Týmto deťom alebo dospelým pacientom sa má venovať zvláštna starostlivosť, aby sa nevystavili kontaktu s chorými na osýpky. Ak boli pacienti vystavení takémuto kontaktu, treba im doporučiť, aby bezodkladne vyhľadali lekára.
• Podanie živých alebo živých, atenuovaných vakcín je kontraindikované u pacientov, ktorí dostávajú imunosupresívnu dávku kortikosteroidov. Usmrtené alebo inaktivované vakcíny môžu byť podané pacientom, ktorí dostávajú imunosupresívnu dávku kortikosteroidov. Avšak odpoveď na takéto vakcíny môže byť znížená. Indikované imunizačné postupy môžu byť uskutočnené na pacientoch, ktorí dostávajú non-imunosupresívnu dávku kortikosteroidov.
• Použitie kortikosteroidov pri liečbe aktívnej tuberkulózy sa má obmedziť na tie prípady fulminantnej alebo diseminovanej tuberkulózy, pri ktorých sa kortikosteroidy použijú na manažment liečby v súlade s príslušným antituberkulóznym plánom liečby. Ak sú kortikosteroidy indikované u pacientov s latentnou tuberkulózou alebo tuberkulínovou reaktivitou, je potrebné starostlivé sledovanie, pretože môže dôjsť k vzplanutiu ochorenia. Počas dlhodobej kortikosteroidovej liečby majú títo pacienti dostávať chemopropfylaxiu.
• Opatrnosť treba dodržiavať u pacientov užívajúcich kardioaktívne liečivá ako digoxín, pretože steroidy môžu indukovať elektrolytovú nerovnováhu/stratu kália (pozri časť 4.8). Existujú hlásenia o srdcových arytmiách a/alebo obehovom kolapse a/alebo zastavení srdca po rýchlom podaní vysokej intravenóznej dávky metylprednizolónu (viac než 0,5 g podanej počas doby kratšej ako 10 minút). Bradykardia bola hlásená počas alebo po podaní vysokej dávky metylprednizolónu sukcinátu sodného a nemusí mať súvislosť s rýchlosťou a dobou trvania infúzie.
• Dlhšie užívanie kortikosteroidov môže spôsobiť zadnú subkapsulárnu kataraktu, nukleárnu kataraktu (najmä u detí) a glaukóm s možným poškodením optického nervu. Sú potrebné časté očné kontroly.Taktiež môže byť vyšší výskyt sekundárnych mykotických a vírusových infekcií oka u pacientov liečených glukokortikoidmi.
• Údaje z klinickej štúdie vykonanej s cieľom stanoviť účinnosť metylprednizolónu pri septickom šoku poukazujú, že vyššia mortalita sa vyskytla v podskupine tých pacientov, ktorí vstúpili do štúdie so zvýšenými hodnotami kreatinínu alebo sa u nich prejavila sekundárna infekcia po tom, čo sa začalo s liečbou metylprednizolónom.
• Intramuskulárna injekcia do area deltoidea sa nemá podať, pretože je možný vznik tkanivovej atrofie.
• Podľa dostupných výsledkov multicentrickej štúdie metylprednizolón sa nemá používať rutinne pri liečbe poranení hlavy. Výsledky štúdie ukázali nárast mortality do 2 týždňov po poranení u pacientov liečených metylprednizolónom sukcinátom sodným v porovnaní s placebom (1,18 relatívne riziko). Príčinná súvislosť s liečbou metylprednizolónom sukcinátom sodným nebola preukázaná.
• Cyklické pulzné intravenózne dávky metylprednizolónu (zvyčajne pri úvodnej dávke > 1 g/deň) môžu viesť k liekovému poškodeniu pečene vrátane akútnej hepatitídy alebo zvýšenia hladiny pečeňových enzýmov. Hlásené boli zriedkavé prípady hepatotoxicity. Čas do výskytu môže predstavovať niekoľko týždňov alebo dlhšie obdobie. Vo väčšine prípadov sa odznenie nežiaducich príhod pozorovalo po vysadení liečby. Preto je nutné pacienta vhodným spôsobom sledovať.

Osobitné opatrenia

Zvýšená starostlivosť sa požaduje pri užívaní systémových kortikosteroidov u pacientov s nasledujúcimi stavmi a je nevyhnutné časté monitorovanie.

• Osteoporóza (sú ohrozené najmä postmenopauzálne ženy).
• Hypertenzia alebo kongestívne zlyhanie srdca.
• Môžu sa vyskytnúť psychické nepríčetnosti pri používaní kortikosteroidov, od eufórie, nespavosti, zmien nálady, zmien osobnosti až po závažnú depresiu s priamymi psychotickými prejavmi. Tiež existujúce emočné nestability alebo psychotické tendencie môžu byť zhoršené kortikosteroidmi.
• Diabetes mellitus (alebo výskyt v rodinnej anamnéze).
• Tuberkulóza v anamnéze.
• Glaukóm (alebo rodinná anamnéza glaukómu).
• Predchádzajúca myopathia indukovaná kortikosteroidmi.
• Zlyhanie pečene alebo cirhóza.
• Renálna insuficiencia.
• Epilepsia.
• Aktívny alebo latentný peptický vred.
• Čerstvé črevné anastomózy.
• Absces alebo iné pyogénne infekcie.
• Ulcerózna kolitída.
• Divertikulitída.
• Bola hlásená akútna myopatia v súvislosti s užívaním vysokých dávok kortikosteroidov, najčastejšie sa vyskytujúca u pacientov s poruchami neuromuskulárneho prenosu (napr. myasthénia gravis) alebo u pacientov so súbežnou liečbou liekmi blokujúcimi neuromuskulárny prenos (napr. pankurónium). Takáto akútna myopatia je generalizovaná, môže postihnúť očné a dýchacie svaly a môže vyústiť do kvadruparézy. Môže sa vyskytnúť zvýšená hladina kreatínkinázy. Klinické zlepšenie alebo zotavenie po vysadení liečby kortikosteroidmi môže vyžadovať týždne až roky.
• Očný herpes simplex, kvôli obave z perforácie rohovky.
• Hypotyreóza.
• Cushingov syndróm.
• Exantematózne infekčné ochorenia.
• Bol hlásený výskyt Kaposiho sarkómu u pacientov liečených kortikosteroidmi. Vysadenie kortikosteroidov môže zapríčiniť klinickú remisiu.

4.5 Liekové a iné interakcie

Boli zaznamenané kŕče pri súbežnom podávaní metylprednizolónu a cyklosporínu. Pretože súbežné podávanie týchto liekov má za následok vzájomnú inhibíciu metabolizmu, je možné, že kŕče a iné nežiaduce udalosti spojené s individuálnym podaním oboch liekov sa môžu vyskytnúť oveľa pravdepodobnejšie.

Imunosupresíva, ako metotrexát, môžu mať synergický účinok na stav ochorenia, ktorý dovoľuje zníženie dávky kortikosteroidov.

Liečivá, ktoré indukujú pečeňové enzýmy, ako rifampicín, rifabutín, karbamazepín, fenobarbal, fenytoín, primidón a aminoglutetimid zvyšujú metabolizmus kortikoidov a ich terapeutický účinok môžu redukovať. Na dosiahnutie požadovaného účinku môže byť nevyhnuté zvýšiť dávku metylprednizolónu.

Lieky, ktoré inhibujú enzymatický systém cytochrómu P450 (najmä CYP3A4), ako erytromycín a ketokonazol, môžu inhibovať metabolizmus kortikosteroidov a tak znížiť ich klírens. Preto sa má dávka metylprednizolónu titrovať, aby sa zabránilo steroidnej toxicite.

Očakáva sa, že súbežná liečba inhibítormi CYP3A vrátane liekov obsahujúcich kobicistát zvyšuje riziko systémových vedľajších účinkov. Kombinácii sa treba vyhnúť, ak prínos neprevyšuje zvýšené riziko vzniku systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov. V takomto prípade treba pacientov sledovať z hľadiska systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov.

Steroidy môžu znížiť účinky anticholinesteráz u myasthénie gravis. Požadované účinky hypoglykemických činiteľov (vrátane inzulínu), antihypertenzných a diuretických liečiv sú antagonizované kortikosteroidmi a hypokaliemické účinky acetazolamidu, klučkových diuretík, tiazidových diuretík a karbenoxolónu sú zosilnené.

Účinnosť kumarínových antikoagulancií môže byť zvýšená pri súbežnej liečbe kortikosteroidmi a je potrebné starostlivé sledovanie INR alebo protrombínového času, aby sa zabránilo spontánnemu krvácaniu.

Renálny klírens salicylátov sa zvyšuje kortikosteroidmi a po vysadení steroidov môže mať za následok intoxikáciu salicylátmi. Salicyláty a nesteroidné protizápalové lieky sa majú používať opatrne v kombinácii s kortikosteroidmi pri hypotrombinémii.

Boli hlásené interakcie steroidov s neuromuskulárnymi blokátormi, ako pankurónium s čiastočnou reverziou nervovosvalovej blokády.

Antipsychotiká môžu spôsobiť recidívu alebo nedostatočnú kontrolu symptómov CNS, pri podaní s metylpredni­zolónom, čo môže vyžadovať úpravu dávkovania.

Sympatomimetiká, ako salbutamol, môžu zvýšiť účinnosť a potenciálne zvýšiť toxicitu zvýšením odozvy na sympatetické látky, pri podaní s metylpredni­zolónom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Štúdie na zvieratách ukázali, že kortikosteroidy, ak sa podávajú matkám vo vysokých dávkach, môžu spôsobiť malformácie plodu. Avšak nezdá sa, že by kortikosteroidy podávané tehotným ženám spôsobovali kongenitálne malformácie. Napriek tomu, metylprednizolón sukcinát sodný sa má používať počas tehotenstva len ak je to nevyhnutné, lebo štúdie na ľuďoch nepreukázali bezpečnosť lieku pri podávaní v tehotenstve.

Niektoré kortikosteroidy ľahko prechádzajú cez placentu. Jedna retrospektívna štúdia zistila zvýšený výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti u detí narodených matkám liečených kortikosteroidmi. Hoci je nadobličková insuficiencia zriedkavá u novorodencov, ktorí boli vystavení kortikosteroidom počas vnútromaternicového vývinu, tí novorodenci, ktorí boli vystavení veľkým dávkam kortikosteroidov, musia byť starostllivo pozorovaní a vyšetrení pre riziko nadobličkovej insuficiencie.

Nie sú známe účinky kortikosteroidov na pôrod.

U novorodencov, narodených matkám, ktoré boli počas gravidity dlhodobo liečené kortikosteroidmi sa pozorovala katarakta.

Dojčenie

Kortikosteroidy sa vylučujú do materského mlieka.

Kortikosteroidy vylučované do materského mlieka môžu spomaľovať rast a ovplyvňovať endogénnu tvorbu glukokortikoidov u dojčiat. Vzhľadom na to, že adekvátne reprodukčné štúdie neboli vykonané u žien užívajúcich kortikosteroidy, majú sa kortikosteroidy podávať dojčiacim matkám, len ak prínos liečby prevýši potenciálne riziko pre dojča.

Užívanie tohto lieku počas gravidity, užívanie dojčiacimi ženami alebo ženami vo fertilnom veku vyžaduje, aby bol prínos lieku zhodnotený oproti potenciálnym rizikám pre matku a embryo alebo fétus.

Fertilita

Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že kortikosteroidy spôsobujú poruchu plodnosti.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Účinok metylprednizolónu na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje nebol systematicky skúmaný.

Nežiaduce účinky, ako sú závraty, vertigo, poruchy videnia a únava sa môžu vyskytnúť pri liečbe kortikosteroidmi. V prípade výskytu týchto účinkov, pacienti nemajú viesť vozidlo a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Za normálnych okolností liečba metylprednizolónom má byť čo najkratšia. Avšak možné vedľajšie účinky možno pozorovať hlavne pri liečbe vysokými dávkami kortikosteroidov (pozri časť 4.4). Takéto vedľajšie účinky zahŕňajú:

Veľmi časté (>1/10)

Časté (>1/100 do <1/10)

Menej časte (>1/1 000 do <1/100)

Zriedkavé (>1/10 000 do <1/1 000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Neznáme (nedajú sa odhadnuť z dostupných údajov)

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Správy o akútnej toxicite a metabolických poruchách spôsobených glukokortikoidmi sú zriedkavé, ale predsa sa vyskytujú. Neexistuje žiadny klinický syndróm akútneho predávkovania Metylprednizolónom Hikma. Akútne predávkovanie môže prípadne zhoršiť už existujúce chorobné stavy, ako sú vredy tráviaceho traktu, poruchy elektrolytov, infekcie, cukrovka a edém. Opakované vysoké dávky metylprednizolónu spôsobili pečeňovú nekrózu a zvýšenie amylázy. Bradyarytmia, ventrikulárna arytmia a zastavenie srdca boli pozorované v prípadoch vnútrožilového podania vysokých dávok metylprednizolónu.

Opakované časté dávky (denne alebo niekoľkokrát týždenne) po dlhšiu dobu môžu viesť ku Cushingovmu syndrómu. Možnosti útlmu funkcie nadobličiek sa može zabrániť postupným znižovaním dávok v časovom intervale. V prípade predávkovania, nie je k dispozícii špecifické antidotum, liečba je symptomatická a podporná vrátane podpory respiračnej a kardiovaskulárnej funkcie. Pri chronickej toxicite sa majú starostlivo monitorovať tekutiny a elektrolyty. Hladiny v sére nie sú klinicky prospešné. Metylprednizolón je dialyzovateľný.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Kortikosteroidy na systémové použitie, Glukokortikoidy

ATC kód: H02AB04

Metylprednizolón je silný protizápalový steroid. Má väčší protizápalový účinok a menšiu tendenciu vyvolať retenciu sodíka a vody ako prednizolón. Jeho protizápalová aktivita je najmenej päťkrát vyššia než hydrokortizónu.

Sodná soľ metylprednizolón sukcinátu má rovnaké metabolické a protizápalové účinky ako metylprednizolón. Ak sa podáva parenterálne a v ekvimolárnych množstvách, biologický účinok dvoch zlúčenin je ekvivalentný. Relatívny účinok sodnej soli metylprednizolón sukcinátu a hydrokortizón sukcinátu sodného je po intravenóznom podaní najmenej štyri ku jednej, čo naznačuje znížený počet eozinofilov. To sa zhoduje s relatívnym účinkom metylprednizolónu a hydrokortizónu pri perorálnom podaní.

Lepšia separácia glukokortikoidového a minerálkortiko­idového účinku má za následok menšiu

incidenciu retencie sodíka a vody.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetika Metylprednizolónu je lineárna, nezávislá od cesty podania.

Absorpcia

Po intravenóznej infúzii metylprednizolónu 30 mg/kg po dobu 20 minút alebo 1 g počas 30 až 60 minút, bol dosiahnutý pík plazmatickej koncentrácie metylprednizolónu približne 20 pg/ml. Po podaní 40 mg i.v. bolusu šiestim dobrovoľníkom (mužom) sa zaznamenal pík hladiny metylprednizolónu 42 – 47 pg/100 ml.

Metylprednizolón je značne viazaný na plazmatické bielkoviny, hlavne na globulín a menej na albumín. Iba neviazaná forma kortikosteroidu má farmakologické účinky alebo sa metabolizuje. Metabolizmus prebieha v pečeni a v menšom rozsahu v obličkách. Metabolity sú vylučované močom.

Pík plazmatickej hladiny metylprednizolónu 33,67 pg/100 ml bol dosiahnutý po dvoch hodinách po podaní 22 dospelým dobrovoľníkom (mužom) v dávke 40 mg intramuskulárne.

Hoci po intramuskulárnej (i.m.) injekcii sa dosiahnu nižšie hladiny ako po intravenóznej injekcii (i.v.), hladiny v plazme pretrvávajú dlhšiu dobu, takže rozsah absorpcie metylprednozolónu je ekvivalentný pri oboch spôsoboch podania.

Distribúcia

Metylprednizolón je široko distribuovaný po celom tele a je popísaný v dvoj-kompartmentovom modeli. Jeho zdanlivý distribučný objem je približne 1,4 ml/kg a jeho celkový klírens je približne 5 až 6 ml/min/kg.

Metylprednizolón, rovnako ako mnohé CYP3A4 substráty, môže byť substrátom pre ATP-viažuci kazetu (ABC) transportný proteín p-glykoproteín, ktoré ovplyvňujú distribúciu do tkanív a interakcie s inými liekmi.

Metylprednizolón ľahko prechádza cez hematoencefalickú bariéru do centrálneho nervového systému s píkom hladiny CSF (Cerebrospinal fluid) 5 – 6 % zodpovedajúcim plazmatickým hladinám. Pík hladiny CSF metylprednizolónu sa dosiahol do 5 minút až jednej hodiny po i.v. podaní 500 mg dávky pacientom s lupusovým zápalom mozgu.

Metylprednizolón a jeho soľ sukcinát sodný prechádzajú cez placentárnu bariéru. Aj keď nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa prechodu metylprednizolónu do materského mlieka ľudí, je prítomný v materskom mlieku (samíc) zvierat.

Biotransformácia

Metylprednizolón, ester sukcinátu sodného metylprednizolónu je rýchlo a značne hydrolyzovaný cholinesterázou in vivo na voľný metylprednizolón. U ľudí sa metylprednizolón metabolizuje v pečeni na neaktívne metabolity, pričom tie hlavné sú 20p-hydroxymetylpred­nizolón a 20a-hydroxy-6-metylprednizolón. V pečeni sa metabolizuje predovšetkým prostredníctvom CYP3A4 (zoznam liekových interakcií na základe metabolizmu CYP3A4, pozri časť 4.5).

Eliminácia

Priemerný eliminačný polčas pre celkový metylprednizolón je v rozmedzí 1,8 až 5,2 hodiny.

Väzba na plazmatické bielkoviny metylprednizolónu u človeka je približne 77 %. Celkový klírens po intravenóznom alebo intramuskulárnom podaní metylprednizolónu u zdravých 13

dospelých dobrovoľníkov je približne 15 – 16 l/hod. U dospelých dobrovoľníkov, ktorí dostávali 40 mg metylprednizolónu buď i.m. alebo i.v., renálny klírens je 0,61 – 0,83 l/hod. Klírens metylprednizolónu je ovplyvnený súčasným podávaním troleandomycínu, erytromycínu, rifampicínu, antikonvulzív a teofylínu.

Po i.v. podaní rádioaktívne označeného 6a-metyl-prednizolónu 6 pacientom s rakovinou, 75 % celkovej reaktivity sa objavilo v moči po 96 hodinách a 9 % vo fekáliách po piatich dňoch. Dvadsať percent z celkovej dávky sa vylúčilo žlčou, ale časový priebeh nebol uvedený.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti a toxicity po opakovanom podaní za použitia intravenóznej, intraperitoneálnej, subkutánnej, intramuskulárnej a perorálnej cesty podania neodhalili žiadne neočakávané riziká pre myši, potkany, králiky a psy. Metylprednizolón je steroid so silným farmakologickým účinkom zodpovedajúcim glukokortikoidom, vrátane účinkov na metabolizmus sacharidov, bilancie elektrolytov a tekutín, krvné bunky, lymfatické tkanivo a metabolizmus bielkovín, čo môže viesť ku zníženiu alebo zastaveniu prírastku telesnej hmotnosti, lymfopénii, atrofii sleziny, týmusu, lymfatických uzlín, kôry nadobličiek a semenníkov, ale aj ku stukovateniu pečene a zväčšeniu buniek pankreatických ostrovčekov. 30 dňová štúdia reverzibility na potkanoch liečených metylprednizolónom preukázala, že funkcie orgánov sa vrátili do normálneho stavu približne do 1 mesiaca po vysadení lieku. Po 52 týždňovom podávaní metylprednizolón suleptanátu potkanom, sa mnoho parametrov vrátilo na normálne hodnoty v priebehu 9 týždňov. Predpokladá sa, že toxicity zistené v štúdiách po opakovanom podaní sa vyskytujú pri kontinuálnej expozícii exogénnymi adrenokortikálnymi steroidmi.

Karcinogenita

Dlhodobé štúdie na zvieratách na vyhodnotenie karcinogénneho potenciálu neboli vykonané, pretože liečivo je určené len na krátkodobú liečbu a neboli zistené žiadne prejavy svedčiace o karcinogénnej aktivite. Neexistuje žiadny dôkaz o karcinogenite steroidov.

Mutagenita

Neboli získané žiadne dôkazy o možných genetických a chromozomálnych mutáciách pri teste na stanovenie poškodenia DNA alkalickou elúciou buniek čínskych škrečkov V79. Metylprednizolón nevyvolal poškodenie chromozómov pri absencii aktivačného systému pečene.

Reprodukčná toxicita

V štúdiách na zvieratách zameraných na embryotoxické účinky metylprednizolónu sa nepozorovali teratogénne účinky u myší pri denných dávkach 125 mg/kg/deň alebo u potkanov 100 mg/kg/deň podaných intraperitoneálne. U potkanov mal metylprednizolón teratogénny účinok pri subkutánnom podaní v dávke menšej ako 20 mg/kg/deň. Metylprednizolón aceponát mal teratogénny účinok pri subkutánnom podaní u potkanov v dávke menšej ako 1,0 mg/kg/ deň.

Údaje na zvieratách sú nedostatočné s ohľadom na fertilitu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

dihydrát dihydrogénfos­forečnanu sodného bezvodý hydrogénfosfo­rečnan sodný

hydroxid sodný

40 mg injekčná liekovka obsahuje tiež laktózu.

6.2  Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3  Čas použiteľnosti

2 roky

Po nariedení podľa odporúčania okamžite použite, všetok zvyšok zlikvidujte.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Ak nie je použitý okamžite, čas a podmienky uchovávania pred použitím sú v zodpovednosti užívateľa a nemá byť dlhší ako 24 hodín pri teplote 2°C až 8°C, pokiaľ sa rekonštitúcia/ri­edenie nerobí za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25°C.

Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časť 6.3.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

Bezfarebná sklenená injekčná liekovka typ I s brómbutylovou gumenou zátkou a hliníkovým uzáverom.

Balenie po 1 alebo 10 injekčných liekovkách.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

a) Príprava injekčného roztoku (rekonštitúcia):

Metylprednizolón injekčný roztok sa pripravuje rozpustením prášku v príslušnom objeme vody na injekciu, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

b) Príprava infúzneho roztoku

Na prípravu intravenózneho infúzneho roztoku sa najprv pripravený roztok môže riediť s 5 % D-glukózou vo vode na injekciu, 0,9 % chloridom sodným vo vode na injekciu (izotonický roztok solí), alebo s 5 % D-glukózou v izotonickom roztoku solí. Aby sa predišlo problémom s kompatibilitou s inými liekmi Metylprednizolón sa má podávať samostatne, iba v uvedených roztokoch.

Parenterálne lieky sa musia pred podaním vizuálne skontrolovať na prítomnosť tuhých častíc a zmenu sfarbenia.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Hikma Farmaceutica (Portugal) S.A.

Estrada do Rio da Mó, 8, 8A e 8B, Fervenga 2705–906 Terrugem SNT

Portugalsko

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Metylprednizolón Hikma 40 mg 56/0077/14-S

Metylprednizolón Hikma 125 mg 56/0078/14-S

Metylprednizolón Hikma 250 mg 56/0079/14-S

Metylprednizolón Hikma 500 mg 56/0080/14-S Metylprednizolón Hikma 1 000 mg 56/0081/14-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 25. februára 2014