Moxogamma 0,2 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Moxogamma 0,2 mg

Moxogamma 0,3 mg

Moxogamma 0,4 mg filmom obalené tablety

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 0,2, 0,3 alebo 0,4 mg moxonidínu.

Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Vzhľad: Všetky tablety sú okrúhle, ich priemer je cca 6 mm.

Tableta 0,2 mg je svetloružová, tableta 0,3 mg je ružová a tableta 0,4 mg je tmavoružová.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Mierna až stredne závažná esenciálna hypertenzia.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí:

Liečba sa musí začať s najnižšou dávkou moxonidínu. To znamená, denná dávka 0,2 mg moxonidínu ráno. Ak je terapeutický účinok nedostatočný, dávka sa môže po troch týždňoch zvýšiť na 0,4 mg. Táto dávka sa môže podávať ako jednorazová dávka (užíva sa ráno) alebo ako rozdelená denná dávka (ráno a večer). Ak sú výsledky po ďalších 3 týždňoch stále nedostatočné, dávkovanie sa môže ďalej zvýšiť na maximum 0,6 mg podávaných rozdelene ráno a večer. Jednorazová dávka 0,4 mg moxonidínu a denná dávka 0,6 mg moxonidínu sa nemá prekročiť.

Pediatrická populácia

Moxonidín sa nemá podávať deťom a dospievajúcim mladším ako 16 rokov, keďže nie sú dostupné postačujúce terapeutické údaje.

Starší ľudia:

Za predpokladu, že nie je porušená funkcia obličiek, odporúčaná dávka je rovnaká ako pre dospelých. Avšak, zvýšenie dávky sa má vykonávať s opatrnosťou, pretože starší ľudia môžu byť viac vnímaví na kardiovaskulárne účinky liekov znižujúcich krvný tlak (pozri časť 4.4).

Dĺžka podávania

Liečba sa nesmie náhle ukončiť, ale vysadiť v priebehu 2 týždňov (pozri tiež časť 4.4).

Spôsob podávania

Keďže súbežné užitie s jedlom neovplyvňuje farmakokinetiku moxonidínu, moxonidín sa môže užívať pred, počas alebo po jedle. Tablety sa majú užívať s dostatočným množstvom tekutín.

4.3 Kontraindikácie

– precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

– syndróm chorého sínusu

– bradykardia (srdcová frekvencia v pokoji menej ako 50 úderov/min)

– atrioventrikulárna blokáda 2. a 3. stupňa

– kardiálna insuficiencia

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov užívajúcich moxonidín boli počas sledovania po uvedení lieku na trh hlásené prípady rôznych stupňov AV blokád. Na základe týchto hlásení sa úloha moxonidínu v predĺžení átrioventriku­lárneho vedenia nedá úplne vylúčiť. Pri liečbe pacientov s možnou predispozíciou pre vznik AV blokády je preto potrebná zvýšená opatrnosť.

Ak moxonidín užívajú pacienti s átrioventri­kulárnou blokádou 1. stupňa, musí im byť venovaná osobitná starostlivosť, aby sa predišlo bradykardii. Moxonidín sa nesmie používať pri vyššom stupni átrioventikulármej blokády (pozri časť 4.3).

Ak moxonidín užívajú pacienti so závažným koronárnym arteriálnym ochorením alebo nestabilnou angínou pektoris, musí im byť venovaná osobitná starostlivosť z toho dôvodu, že sú len obmedzené skúsenosti v tejto populácii pacientov.

Pozornosť sa odporúča pri podávaní moxonidínu u pacientov s poruchou funkcie obličiek, pretože moxonidín sa primárne vylučuje obličkami. U týchto pacientov sa odporúča dôkladná titrácia dávky, najmä na začiatku liečby. Má sa začať s dávkou 0,2 mg denne a môže sa zvýšiť na maximálne 0,4 mg denne u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR >30 ml/min, ale <60 ml/min) a na maximálne 0,3 mg denne u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR <30 ml/min), ak je klinicky indikovaná a je dobre tolerovaná.

Ak sa moxonidín používa v kombinácii s betablokátormi a obidve liečby sa musia ukončiť, betablokátor sa vysadí ako prvý a neskôr moxonidín po niekoľkých dňoch.

Doteraz nebol pozorovaný opätovný vzostup krvného tlaku (rebound účinok) po prerušení liečby moxonidínom. Avšak neodporúča sa náhle ukončiť liečbu moxonidínom, ale dávka sa má postupne znižovať v priebehu 2 týždňov.

Starší ľudia môžu byť citlivejší na kardiovaskulárne účinky liekov znižujúcich krvný tlak. Liečba sa má preto začať najnižšou dávkou a dávka sa má zvyšovať s opatrnosťou, aby sa zabránilo možným závažným následkom týchto reakcií.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súbežné podávanie moxonidínu a iných antihypertenzív má aditívny účinok.

Keďže tricyklické antidepresíva môžu znižovať účinok centrálne pôsobiacich antihypertenzív, neodporúča sa súbežné podávanie tricyklických antidepresív s moxonidínom.

Moxonidín môže zosilniť sedatívny účinok tricyklických antidepresív (vyvarujte sa ich predpisovaniu), trankvilizérov, alkoholu, sedatív a hypnotík.

Moxonidín mierne zhoršuje kognitívne funkcie u pacientov užívajúcich lorazepam. Moxonidín môže zvýšiť sedatívny účinok súbežne užívaných benzodiazepínov.

Moxonidín sa vylučuje tubulárnou sekréciou. Nie je vylúčená možnosť interakcie s inými liekmi, ktoré sa vylučujú tubulárnou sekréciou.

Tolazolín môže v závislosti od dávky znižovať účinok moxonidínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii adekvátne údaje o použití moxonidínu u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách preukázali embryotoxické účinky (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Moxonidín sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné.

Dojčenie

Moxonidín sa vylučuje do materského mlieka a preto sa nemá užívať počas dojčenia. Ak je liečba moxonidínom nevyhnutne potrebná, má sa prestať s dojčením.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Hlásená bola somnolencia a závraty. Tieto stavy treba brať do úvahy počas vykonávania týchto činností.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie nežiaduce účinky hlásené pacientmi užívajúcimi moxonidín zahŕňajú suchosť v ústach, závraty, celkovú slabosť a somnolenciu. Tieto príznaky často ustúpia po niekoľkých týždňoch od začiatku liečby. Nežiaduce účinky podľa triedy orgánových systémov (pozorované v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach s n=886 pacientmi vystavených moxonidínu mali nižšie uvedené frekvencie):

Veľmi časté (>1/10)

Časté (>1/100 až <1/10)

Menej časté (>1/1 000 až <1/100)

Zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Neznáme (z dostupných údajov)

* frekvencia nebola zvýšená v porovnaní s placebom

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Symptómy predávkovania

V niekoľkých prípadoch predávkovania, ktoré boli oznámené, dávka 19,6 mg užitá naraz nemala fatálne následky. Hlásené prejavy a príznaky zahŕňali bolesť hlavy, sedáciu, somnolenciu, hypotenziu, závrat, asténiu, bradykardiu, suchosť v ústach, vracanie, únavu a bolesť v hornej časti žalúdka. V prípade závažného predávkovania sa odporúča pozorné sledovanie, najmä porúch vedomia a útlmu dýchania.

Okrem toho, vychádzajúc z niekoľkých štúdií vysokých dávok u zvierat, môže sa vyskytnúť aj prechodná hypertenzia, tachykardia a hyperglykémia.

Bol popísaný nasledujúci prípad predávkovania z nedbanlivosti u 2 ročného dieťaťa:

Dieťa užilo neznáme množstvo moxonidínu. Maximálna dávka, ktorú mohlo užiť bolo 14 mg. U dieťaťa sa vyskytli nasledujúce príznaky:

Útlm (sedácia), hypotenzná kóma, mióza a dyspnoe. Po výplachu žalúdka, infúziách glukózy, mechanickej ventilácii a zabezpečení pokoja príznaky úplne vymizli v priebehu 11 hodín.

Na základe farmakodynamických vlastností moxonidínu sa u dospelých môžu očakávať nasledujúce reakcie: útlm (sedácia), hypotenzia, ortostatická dysregulácia, bradykardia, suchosť v ústach.

• V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť vracanie a paradoxné zvýšenie krvného tlaku.

Liečba predávkovania

Nie je známe žiadne špecifické antidotum. V prípade hypotenzie sa na podporu cirkulácie môžu doplniť tekutiny a zvážiť podanie dopamínu. Bradykardia sa môže liečiť atropínom.

Antagonisty a-receptorov môžu znížiť alebo odstrániť paradoxný hypertenzný účinok predávkovania moxonidínom.

Liečba pozostáva vo vykonaní opatrení znižujúcich vstrebávanie ako sú výplach žalúdka (účinný je len krátko po užití), podanie aktívneho uhlia a laxatív, a inak je symptomatická.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1   Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzíva, antiadrenergické liečivá s centrálnym účinkom, agonisty imidazolínových receptorov

ATC kód: C02AC05

Na rôznych zvieracích modeloch sa preukázalo, že moxonidín má silný antihypertenzný účinok. Dostupné experimentálne údaje dokazujú, že miesto účinku moxonidínu je lokalizované v centrálnom nervovom systéme (CNS).

• V mozgovom kmeni sa moxonidín selektívne viaže na I1-imidazolínové receptory. Tieto imidazolín-senzitívne receptory sa nachádzajú prevažne v rostrálnej ventrolaterálnej dreni, v oblasti, ktorá má dôležitú úlohu v centrálnej kontrole sympatického nervového systému. Účinok tejto interakcie s I1-imidazolínovými receptormi vedie k zníženiu aktivity sympatických nervov. Dokázalo sa to u kardiálnych, splanchnických a renálnych sympatických nervov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa moxonidín rýchlo absorbuje. U ľudí sa absorbuje približne 90 % perorálne podanej dávky. Príjem jedla nemá vplyv na farmakokinetiku moxonidínu. Nepodlieha „first pass“ metabolizmu v pečeni a jeho biologická dostupnosť je 88 %.

Distribúcia

Len približne 7 % moxonidínu sa viaže na plazmatické bielkoviny (Vdss=1,8 ± 0,4 l/kg). Maximálne plazmatické hladiny moxonidínu sa dosiahnu za 30 – 180 minút po užití filmom obalenej tablety.

Biotransformácia

Moxonidín je z 10 – 20 % metabolizovaný, hlavne na 4,5-dehydromoxonidín a otvorením imidazolínového kruhu na derivát aminometánamidín. Antihypertenzný účinok 4,5 – dehydromoxonidínu je iba 1/10 a derivátu aminometánamidínu len 1/100 z účinku moxonidínu.

Eliminácia

Moxonidín a jeho metabolity sa takmer úplne vylučujú obličkami. Viac ako 90 % podanej dávky sa vylučuje obličkami počas prvých 24 hodín, len asi 1 % sa vylučuje stolicou. Kumulatívna exkrécia nezmeneného moxonidínu je asi 50 – 75 %. Stredný polčas plazmatickej eliminácie je 2,2 – 2,3 hodín a polčas renálnej eliminácie je 2,6 – 2,8 hodín.

Farmakokinetika pri poruche funkcie obličiek

U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min) sa AUC (plocha pod krivkou plazmatických koncentrácii liečiva) zvýšila o 85 % a klírens sa znížil o 52 %. U týchto pacientov musí byť dávkovanie upravené tak, aby maximálna denná dávka nebola vyššia ako 0,4 mg a maximálna jednorazová dávka nebola vyššia ako 0,2 mg.

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml) je klírens znížený o 68 % a polčas eliminácie sa predlžuje až na 7 hodín. U týchto pacientov sa má začať s dávkou 0,2 mg moxonidínu denne a môže sa zvýšiť na maximálne 0,3 mg denne, ak je klinicky indikovaná a dobre tolerovaná.

Farmakokinetika u detí

Farmakokinetické štúdie lieku u detí neboli vykonané.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Štúdie na reprodukčnú toxicitu neodhalili žiaden vplyv na fertilitu, ani žiaden teratogénny potenciál.

Bol pozorovaný embryotoxický účinok u potkanov pri dávkach vyšších ako 3 mg/kg/deň a u králikov pri dávkach vyšších ako 0,7 mg/kg/deň.

V perinatálnej a postnatálnej štúdii bol u potkanov ovplyvnený vývoj, ako aj životaschopnosť potomstva pri dávkach vyšších ako 1 mg/kg/deň.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

monohydrát laktózy

krospovidón

povidón K25

magnéziumstearát

Obal tablety:

hypromelóza

oxid titaničitý (E171)

makrogol 400

červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Moxogamma 0,2 mg: 2 roky

Moxogamma 0,3 mg a 0,4 mg: 3 roky

Pre Moxogammu 0,2 mg; 0,3 mg a 0,4 mg vyrobenú spoločnosťou CENEXI SAS, Francúzsko a balenú do transparentných PVC/PVDC/ALU blistrových balení: 2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC/ALU blistrové balenie po 10, 20, 28, 30, 50, 56, 98, 100, 400 (20 × 20, 10 × 40, len ako nemocničné balenie) filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Worwag Pharma GmbH & Co. KG

Calwer StraBe 7

71034 Boblingen

Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Moxogamma 0,2 mg: 58/0031/05-S

Moxogamma 0,3 mg: 58/0032/05-S

Moxogamma 0,4 mg: 58/0033/05-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 1. marca 2005

Dátum posledného predĺženia lieku: 7. augusta 2008