MUGOTUSSOL - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Mugotussol

10 mg/5 ml, sirup

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

5 ml obsahuje 10 mg monohydrátu dextrometorfá­niumbromidu (čo zodpovedá 7,35 mg dextrometorfánu).

Pomocné látky so známym účinkom:

Mugotussol obsahuje 4340 mg roztoku maltitolu (E965), 310 mg propylénglykolu a 7,5 mg metylparabénu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Sirup.

Číry, bezfarebný až bledožltý roztok.

4.    KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Mugotussol je indikovaný dospelým a deťom starším ako 12 rokov na symptomatickú liečbu dráždivého kašľa (neproduktívne­ho/suchého kašľa).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci vo veku 12 rokov a viac:

15 ml sirupu až 3-krát denne, každých 6 až 8 hodín, podľa potreby. Nesmie sa prekročiť maximálna denná dávka 45 ml.

Spôsob podávania

Použite dávkovač, ktorý je súčasťou balenia.

V liečbe sa nesmie pokračovať dlhšie než 2 až 3 týždne.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• Pacienti s respiračným zlyhaním alebo s rizikom vývoja respiračného zlyhania (pozri časť 4.4).
• Pacienti, ktorí užívajú inhibítory monoaminooxidázy (IMAO) alebo ich prestali užívať v
• Mugotussol je kontraindikovaný u detí mladších ako 12 rokov.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Dextrometorfán má malý návykový potenciál. Po dlhodobom používaní (t.j. po dlhšom ako odporúčané trvanie liečby) sa u pacientov môže vyvinúť tolerancia, ako aj mentálna a fyzická závislosť. Pacienti so sklonom k zneužívaniu alebo závislosťou môžu užívať Mugotussol len krátkodobo a pod prísnym dohľadom lekára.

Boli zaznamenané prípady zneužívania dextrometorfánu, predovšetkým u mladistvých.

Mugotussol sa má užívať s opatrnosťou u pacientov, ktorí užívajú sérotonergné lieky (okrem inhibítorov MAO), ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) (napr. fluoxetín, paroxetín) alebo tricyklické antidepresíva (pozri časť 4.5).

U pacientov s ochoreniami dýchacích ciest ako je astma, CHOCHP, pneumónia sa má tento liek používať s opatrnosťou.

Informácie o používaní dextrometorfánu u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo obličiek sú obmedzené. Preto sa má Mugotussol u týchto pacientov používať s opatrnosťou, predovšetkým u pacientov so závažnými poruchami.

Vzhľadom na možné uvoľňovanie histamínu sa má v prípade mastocytózy predísť užívaniu Mugotussolu.

Chronický kašeľ môže byť skorým príznakom astmy, a preto Mugotussol nie je indikovaný na potlačenie chronického kašľa, osobitne u detí.

V prípade produktívneho kašľa s nadmernou produkciou hlienu (napr. pacienti s ochoreniami ako sú bronchiektázia a cystická fibróza) alebo u pacientov s neurologickými ochoreniami, ktoré sa spájajú s významne zníženým reflexom kašľa (ako je mozgová príhoda, Parkinsonova choroba a demencia) sa má antitusická liečba Mugotussolom podávať s osobitnou opatrnosťou a len po dôkladnom vyhodnotení pomeru prínosu a rizika liečby.

Mugotussol obsahuje:

• – 39,06 g roztoku maltitolu v maximálnej odporúčanej dennej dávke, čo zodpovedá 89 kcal/g. Pacienti so zriedkavými vrodenými problémami neznášanlivosti fruktózy nesmú užívať tento liek. Môže mať mierny laxatívny účinok.

• – 2,8 g propylénglykolu v maximálnej odporúčanej dennej dávke.

• – Metylparabén, ktorý môže spôsobiť alergické reakcie (aj oneskoreného typu).

4.5 Liekové a iné interakcie

Dextrometorfán vykazuje slabé sérotonergné vlastnosti. Dextrometorfán môže preto zvýšiť riziko sérotonínovej toxicity (sérotonínový syndróm) predovšetkým vtedy, ak sa užíva s ďalšími sérotonergnými liekmi, ako sú inhibítory MAO alebo SSRI. Predovšetkým predchádzajúca alebo súbežná liečba liekmi, ktoré znižujú metabolizmus sérotonínu, ako sú antidepresíva typu inhibítorov MAO môže mať za následok rozvoj sérotonínového syndrómu s charakteris­tickými symptómami ako neuromuskulárna hyperaktivita (napr. tremor, klonus, myoklonus, hyperreflexia a pyramidálna rigidita), autonómna hyperaktivita (napr. diaforéza, horúčka, tachykardia, tachypnoe, mydriáza) a zmenený mentálny stav (napr. agitácia, rozrušenie, zmätenosť) (pozri časť 4.3 (Inhibítory MAO) a časť 4.4).

Súbežné podanie iných látok, vrátane alkoholu, ktoré majú tlmivý účinok na CNS, môže viesť k vzájomnému zosilneniu účinku.

Súbežné podanie lieku, ktorý inhibuje enzýmový systém cytochrómu P450–2D6 v pečeni, a tým aj metabolizmus dextrometorfánu – ako sú amiodarón, chinidín, fluoxetín, haloperidol, paroxetín, propafenón, tioridazín, cimetidín, ritonavir, berberín, bupropión, cinakalcet, flekainid a terbinafín -môže zvýšiť koncentráciu dextrometorfánu. Tieto účinky sa môžu vyskytnúť, ak sa niektoré predmetné lieky podali nedávno, dokonca aj ak sa už dlhšie neužívajú.

Ak sa dextrometorfán používa v kombinácii so sekretolytikami u pacientov s už existujúcim ochorením hrudníka, ako je cystická fibróza a bronchiektázia, u ktorých sa prejavuje nadmerná tvorba hlienu, oslabený reflex kašľa, môže viesť ku (závažnej) kumulácii hlienu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Výsledky epidemiologických štúdií obmedzených skupín pacientok nepreukázali zvýšenie frekvencie malformácií u detí, ktoré boli vystavené účinku dextrometorfánu počas prenatálneho obdobia. Tieto štúdie však adekvátne nedokumentujú čas a trvanie liečby dextrometorfánom.

Štúdie na zvieratách týkajúce sa reprodukčnej toxicity nepreukazujú, že dextrometorfán predstavuje potenciálne riziko pre ľudí (pozri časť 5.3).

Z tohto dôvodu sa dextrometorfán má používať počas gravidity len po dôkladnom vyhodnotení prínosov oproti rizikám a len vo výnimočných prípadoch.

Dojčenie

K dispozícii nie sú žiadne informácie o vylučovaní dextrometorfánu do materského mlieka. Odporúča sa, aby liek nepoužívali matky, ktoré dojčia, keďže u dojčiat nemožno vylúčiť tlmivý účinok na dýchanie.

Fertilita

Pri používaní dextrometorfánu nie sú hlásené účinky na fertilitu. Predklinické skúsenosti sú obmedzené (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Dokonca aj vtedy, ak sa tento liek užíva podľa odporúčania, môže spôsobiť miernu ospalosť a zmeniť reakčné časy v rozsahu, ktorý znižuje schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Toto riziko sa zvyšuje, ak sa užíva v kombinácii s alkoholom alebo inými liekmi, ktoré samotné môžu znížiť reakčné časy.

4.8 Nežiaduce účinky

V rámci tried orgánových systémov sú nežiaduce reakcie uvedené pod nadpismi frekvencií (predpokladaný počet pacientov s výskytom reakcie) použitím nasledovných kategórií: veľmi časté (> 1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1 000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (výskyt nemožno odhadnúť z dostupných údajov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v

4.9 Predávkovanie

Príznaky

V prípade predávkovania sa môžu vyskytnúť známe vedľajšie účinky s vyššou frekvenciou alebo závažnosťou: nauzea, vracanie a gastrointestinálne poruchy, závraty, únava a ospalosť a halucinácie. Podobne pri zvyšujúcom sa predávkovaní sa môžu nepokoj a excitabilita vyvinúť do agitácie. Okrem toho sa môžu vyskytnúť symptómy ako je zhoršená koncentrácia, porucha vedomia až kóma, čo je príznakom závažnej intoxikácie, zmeny nálady ako je dysfória a eufória, psychotické poruchy ako dezorientácia a dezilúzia až stavy zmätenosti alebo paranoje, zvýšený svalový tonus, ataxia, dysartria, nystagmus a poruchy videnia, ako aj útlm dýchania zmeny krvného tlaku a tachykardia. Dextrometorfán môže zvýšiť riziko sérotonínového syndrómu a toto riziko sa zvyšuje pri predávkovaní, predovšetkým vtedy, ak sa dextrometorfán užíva s inými sérotonergnými látkami.

Liečba

Ak je potrebné, má sa začať dôkladné intenzívne monitorovanie s liečbou súvisiacich symptómov. Naloxón sa môže použiť ako antagonista.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antitusiká, ATC kód: R05DA09

Dextrometorfá­niumbromid je 3-metoxyderivát levorfanolu. Má antitusický účinok, no v terapeutických dávkach nemá žiadne analgetické, dýchanie potláčajúce ani psychomimetické vlastnosti.

Dextrometorfán má malý návykový potenciál. Dextrometorfán vykazuje slabé sérotonergné vlastnosti. K nástupu účinku dochádza 15 – 30 minút po perorálnom použití a trvanie účinku je približne 3 – 6 hodín.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Dextrometorfán sa rýchlo absorbuje po perorálnom podaní a maximálne plazmatické koncentrácie v rozpätí od 5,2 do 5,8 ng/ml po podaní jednej dávky dextrometorfánu 60 mg sa dosiahnu v priebehu 2 hodín.

Distribúcia

Distribučný objem v rovnovážnom stave po podaní dávky 50 mg dextrometorfánu sa vypočítal na

• 7.3 l ± 4,8 l (priemer ± štandardná odchýlka/SD).

Biotransformácia

Dextrometorfán podlieha efektu prvého prechodu pečeňou. Najdôležitejšie štádiá metabolizácie sú oxidačná O- a N-demetylácia sprostredkovaná CYP3A a CYP2D6 s následnou konjugáciou.

Hlavný aktívny metabolit je dextrorfán; tvoria sa aj (+)-3-metoxymorfinan a (+)-3-hydroxymorfinan. Keďže CYP2D6 je polymorfný enzým, metabolizmus dextrometorfánu závisí od genotypu jedinca. Frekvencia fenotypu pomalých metabolizérov (so zníženou aktivitou CYP 2D6) v populácii belochov je medzi 5 % a 10 % (pozri podkapitolu Osobitné populácie).

Eliminácia

Podiel renálnej exkrécie (do 48 hodín po perorálnom podaní) sa môže meniť od 20 % do 86 % podanej dávky. Neviazané alebo konjugované metabolity sa vylučujú v moči a iba malý podiel liečiva sa eliminuje v nezmenenej forme.

Menej než 0,1 % sa zistilo v stolici. Po podaní buď jednej alebo viacerých dávok bol priemerný eliminačný polčas v rozpätí 3,2 až 4 hodín.

Osobitné populácie

Pomalí metabolizéri CYP 2D6 (PM) v porovnaní s rýchlymi metabolizérmi (EM)

Hodnoty Cmax, AUC a t1/2 sú pre dextrometorfán vyššie u osôb PM ako u osôb EM, t.j. 16 – násobne vyššie pre Cmax, 150 – násobne pre AUC a 8 – násobne pre t1/2 (19,1 v porovnaní s 2,4 hodinami). Hodnoty t1/2 sa v niektorých prípadoch osôb PM dajú predĺžiť na najviac 45 hodín.

5.3    Predklinické údaje o bezpečnosti

Chronická a subchronická toxicita

Štúdie subchronickej a chronickej toxicity vykonané na psoch a potkanoch neodhalili žiadne dôkazy toxických účinkov špecifických pre dextrometorfán.

Mutagénny a tumorogénny potenciál

Bakteriálny test pre bodové mutácie bol negatívny. Test na chromozómové aberácie bol negatívny. U štrukturálne príbuzných zlúčenín vrátane morfínu, kodeínu, nalbufínu, buprenorfínu, naloxónu, hydromorfónu, levorfanolu a oxykodónu sú k dispozícii prevažne negatívne údaje o genotoxicite a karcinogenicite. Celková významnosť dôkazov pre dextrometorfán a jeho štrukturálne analógy sa prikláňa k záveru, že táto trieda zlúčenín založených na fenantréne a predovšetkým dextrometorfán nie sú in vitro a in vivo genotoxické a pre pacienta nepredstavujú žiadne karcinogénne riziko. Nevykonali sa žiadne dlhodobé štúdie na zvieratách na stanovenie tumorogénneho potenciálu.

Reprodukčná toxicita

Štúdie embryotoxicity, perinatálnej/pos­tnatálnej toxicity a fertility na potkanoch preukázali negatívne výsledky až do dávky 50 mg/kg/deň.

6.1   Zoznam pomocných látok

Dihydrát sodnej soli sacharínu

Roztok maltitolu (E965)

Propylénglykol

Marhuľová aróma

Vanilková aróma Metylparabén (E218)

Čistená voda

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

Po prvom otvorení treba spotrebovať do 12 mesiacov.

6.4    Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5    Druh obalu a obsah balenia

Fľaška zo skla typu III jantárovej farby a 1 dávkovač.

Veľkosť balenia:

1 × 190 ml fľaška a 1 dávkovač.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

36/0234/13-S