Nasometin 50 mikrogramov/dávku - súhrnné informácie

1.

2.

3.

Nosová suspenzná aerodisperzia.

Biela, homogénna suspenzia.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Nasometin je indikovaný dospelým na liečbu príznakov sezónnej alergickej rinitídy po diagnostikovaní sezónnej alergickej rinitídy lekárom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí (vrátane starších pacientov)

Zvyčajná odporúčaná dávka je dve vstreknutia (50 mikrogramov/vstrek) do každej nosovej dierky jedenkrát denne (celková dávka 200 mikrogramov). Keď už sú príznaky pod kontrolou, môže ako udržiavacia liečba stačiť znížená dávka, jedno vstreknutie do každej nosovej dierky (celková dávka 100 mikrogramov).

Nasometin preukázal u niektorých pacientov so sezónnou alergickou rinitídou klinicky signifikantný nástup účinku v priebehu 12 hodín od prvého podania, úplný účinok liečby sa však nemusí dosiahnuť ani počas prvých 48 hodín. Pacient musí preto pokračovať v pravidelnom používaní lieku, aby umožnil nástup jeho úplného liečebného účinku.

U pacientov, ktorí majú v anamnéze stredne závažné až závažné príznaky sezónnej alergickej rinitídy, sa môže začať s liečbou Nasometinom už pár dní pred predpokladaným začiatkom peľovej sezóny.

Ak sa nepozoruje zlepšenie príznakov alebo zlepšenie príznakov je nedostatočné po maximálne 14-dňovom používaní, je potrebné sa obrátiť na lekára. Nasometin sa nemá používať kontinuálne dlhšie ako 3 mesiace bez odporúčania lekára.

Pediatrická populácia

Nasometin sa nesmie používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.

Spôsob podávania

Na použitie do nosa.

Pred podaním prvej dávky sa pacientovi odporúča, aby dobre zatriasol fľaškou a 10-krát stlačil pumpičku (až kým sa dosiahne rovnomerná aerodisperzia). Ak sa pumpička nepoužívala počas 14 dní alebo dlhšie, pumpičku je potrebné pred novým použitím znova pripraviť pomocou 2 stlačení, až kým sa pozoruje rovnomerná aerodisperzia.

Pred každým použitím sa má fľaškou poriadne zatriasť. Fľaška sa musí zlikvidovať po tom, ako sa z nej vystrieka také množstvo vstreknutí, ako je vyznačené na obale alebo po 2 mesiacoch od prvého použitia.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Nasometin sa nesmie používať v prípade, ak je prítomná neliečená lokalizovaná infekcia zasahujúca sliznicu nosa, akou je napríklad herpes simplex.

Vzhľadom na inhibičný účinok kortikosteroidov na hojenie rán, pacienti, ktorí nedávno podstúpili operačný zákrok v nose alebo mali úraz nosa, nesmú používať nazálne kortikosteroidy dovtedy, kým nedôjde k zahojeniu.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Imunosupresia

Nasometin sa má používať s veľkou obozretnosťou, ak vôbec, u pacientov s aktívnou alebo latentnou formou tuberkulóznych infekcií respiračného traktu alebo pri neliečených hubových, bakteriálnych alebo systémových vírusových infekciách.

Pacientov užívajúcich kortikosteroidy, ktorí môžu mať potenciálne oslabený imunitný systém, je potrebné varovať pred rizikom expozície niektorým infekciám (napr. ovčie kiahne, osýpky) a poučiť ich o dôležitosti poradiť sa s lekárom, ak k takýmto expozíciám dôjde.

Lokálne účinky na nos

Nasometin sa neodporúča v prípade perforácie nosovej priehradky (pozri časť 4.8).

V klinických štúdiach sa objavila epistaxa s vyšším výskytom v porovnaní s placebom. Epistaxa mala všeobecne autolimitujúci priebeh s miernou závažnosťou (pozri časť 4.8).

Systémové účinky kortikosteroidov

Môžu sa vyskytnúť systémové účinky nazálnych kortikosteroidov, najmä ak sa predpisujú vysoké dávky počas dlhého obdobia. Tieto účinky sa vyskytujú s oveľa menšou pravdepodobnosťou ako pri perorálnych kortikosteroidoch a môžu sa líšiť medzi jednotlivými pacientmi a odlišnými liekmi s obsahom kortikosteroidov sa môžu líšiť. Prípadné systémové účinky môžu zahŕňať Cushingov syndróm, cushingoidné črty, potlačenie funkcie nadobličiek, spomalenie rastu u detí a dospievajúcich, šedý zákal, glaukóm a veľmi zriedkavo viacero psychologických a behaviorálnych účinkov zahŕňajúcich psychomotorickú hyperaktivitu, poruchy spánku, úzkosť, depresiu alebo agresivitu.

Po použití intranazálnych kortikosteroidov boli hlásené prípady zvýšeného vnútroočného tlaku (pozri časť 4.8).

Pacienti, so zmenou liečby z dlhodobého podávania systémovo aktívnych kortikosteroidov na Nasometin, vyžadujú zvýšenú pozornosť. Skončenie liečby systémovým kortikosteroidom u takýchto pacientov môže vyústiť do adrenálnej insuficiencie v trvaní niekoľkých mesiacov až do opätovného obnovenia funkcie osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA). Ak sa u týchto pacientov objavia prejavy a príznaky insuficiencie nadobličiek alebo abstinenčné príznaky z vysadenia systémovo aktívnych kortikosteroidov (napr. bolesť kĺbov a/alebo svalov, malátnosť a začínajúca depresia) podávanie systémového kortikosteroidu sa má aj napriek vzniknutej úľave od nosových príznakov obnoviť a má sa začať aj s ďalšími spôsobmi liečby a prijať náležité opatrenia. Takýto prechod môže tiež odkryť už predtým jestvujúce alergické stavy, ako alergická konjunktivitída a ekzém, ktoré boli predtým potlačené systémovou kortikosteroidovou liečbou.

Liečba vyššími dávkami ako sú odporúčané dávky môže mať za následok klinicky signifikantné potlačenie funkcie nadobličiek. Ak sa preukáže, že boli použité vyššie dávky ako sú odporúčané dávky, počas obdobia zvýšenej záťaže (stresu) a pred plánovaným zákrokom je potrebné zvážiť podanie doplnkového systémového kortikosteroidu.

Iné ako nosové príznaky

Hoci Nasometin bude pri väčšine pacientov držať nazálne príznaky pod kontrolou, súbežné použitie vhodnej doplnkovej liečby môže pacientovi poskytnúť ďalšiu úľavu od príznakov, najmä od príznakov postihujúcich oči.

Poruchy videnia

Poruchy videnia môžu byť hlásené pri systémovom a lokálnom použití kortikosteroidov. Ak sa u pacienta objavia symptómy, ako rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, pacient má byť odporučený k oftalmológovi na posúdenie možných príčin, medzi ktoré môže patriť sivý zákal, glaukóm alebo zriedkavé ochorenia, ako napríklad centrálna serózna chorioretinopatia (CSCR), ktoré boli hlásené po použití systémových a lokálnych kortikosteroidov.

Nasometin obsahuje benzalkóniumchlo­rid, ktorý môže spôsobiť podráždenie alebo opuch vnútri nosa, najmä ak sa používa dlhodobo.

4.5 Liekové a iné interakcie

Očakáva sa, že súbežná liečba inhibítormi CYP3A vrátane liekov obsahujúcich kobicistát zvyšuje riziko systémových vedľajších účinkov. Kombinácii sa treba vyhnúť, ak prínos neprevyšuje zvýšené riziko vzniku systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov. V takomto prípade treba pacientov sledovať z hľadiska systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov.

Štúdia klinických interakcií bola vykonaná s loratadínom. Neboli pozorované žiadne interakcie.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Existuje veľmi málo údajov alebo nie sú žiadne o podaní mometazónfuroátu u tehotných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Tak ako aj pri iných nosových kortikosteroidných liekoch, ani Nasometin sa nemá používať počas tehotenstva, pokiaľ možné prínosy pre matku neprevýšia akékoľvek možné riziká pre matku, plod alebo novorodenca. Novorodenci matiek, ktoré používali kortikosteroidy počas tehotenstva majú byť starostlivo vyšetrení na hypoadrenalizmus.

Dojčenie Nie je známe, či sa mometazónfuroát vylučuje do ľudského mlieka.

Tak ako pri iných nosových liekoch s obsahom kortikosteroidu, rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu Nasometinom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

Nie sú k dispozícii klinické údaje týkajúce sa účinku mometazónfuroátu na fertilitu. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu, ale žiadne účinky na fertilitu (pozri časť 5.3).

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nasometin nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8    Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Na základe hlásení z klinických štúdií pre alergickú rinitídu mala epistaxa zvyčajne autolimitujúci priebeh, bola mierne závažná a jej incidencia bola v porovnaní s placebom vyššia (5 %), ale porovnateľná alebo nižšia ako pri aktívne kontrolovaných skúšaných nazálnych kortikosteroidoch (až do 15 %). Výskyt akýchkoľvek iných nežiaducich udalostí bol porovnateľný s placebom.

Systémové účinky nazálnych kortikosteroidov sa môžu objaviť, najmä ak sa predpisujú vo vysokých dávkach a podávajú sa dlhodobo.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie súvisiace s liečbou (>1%) hlásené v klinických skúšaniach u pacientov s alergickou rinitídou alebo nosovými polypmi a po uvedení lieku na trh bez ohľadu na indikáciu sú uvedené v tabuľke 1. Nežiaduce reakcie sú uvedené na základe tried orgánových systémov podľa databázy MedDRA. V rámci každej triedy orgánových systémov sú nežiaduce reakcie zoradené podľa frekvencie ich výskytu. Frekvencie boli zadefinované nasledovne: veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1 000 až <1/100). Frekvencie nežiaducich udalostí po uvedení lieku na trh sú uvedené ako „neznáme (z dostupných údajov)“.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky

Inhalácia alebo perorálne podanie nadmerných dávok kortikosteroidov môže viesť k supresii funkcie osi HPA.

Liečba

Vzhľadom na systémovú biologickú dostupnosť Nasometinu < 1 % je nepravdepodobné, že by predávkovanie vyžadovalo akúkoľvek liečbu okrem pozorovania, po ktorom nasleduje liečba primerane predpísanou dávkou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: , ATC kód R01AD09

Mechanizmus účinku

Mometazónfuroát je lokálny glukokortikosteroid s lokálnymi protizápalovými vlastnosťami v dávkach, ktoré nie sú systémovo účinné.

Je pravdepodobné, že veľká časť mechanizmu protialergických a protizápalových účinkov mometazónfuroátu spočíva v jeho schopnosti inhibovať uvoľňovanie mediátorov alergických reakcií. Mometazónfuroát významne inhibuje uvoľňovanie leukotriénov z leukocytov alergických pacientov.

• V bunkových kultúrach preukázal mometazónfuroát vysokú schopnosť inhibovať syntézu

a uvoľňovanie IL-1, IL-5, IL-6 a TNFa; je tiež silným inhibítorom tvorby leukotriénov. Okrem toho je mimoriadne silným inhibítorom tvorby cytokínov Th2 bunkami, a to IL-4 a IL-5, z ľudskej línie CD4+ T-buniek.

Farmakodynamické účinky

• V štúdiách využívajúcich vyvolanie nosovej antigénovej odozvy, vykazoval mometazónfuroát protizápalovú aktivitu v oboch fázach alergickej odpovede, vo včasnej aj v neskorej. Toto sa preukázalo (oproti placebu) poklesom histamínovej aj eozinofilovej aktivity a redukciou (oproti hodnotám pred liečbou) eozinofilov, neutrofilov a adhéznych proteínov epiteliálnych buniek.

• 35,9 hodín.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Mometazónfuroát, podaný vo forme nosovej vodnej aerodisperzie, má plazmatickú biologickú dostupnosť < 1 %, s použitím citlivého testu s dolnou hranicou kvantifikácie 0,25 pg/ml.

Distribúcia

Neaplikovateľné, keďže mometazónfuroát sa absorbuje z nosovej sliznice v malej miere.

Biotransformácia

Malé množstvo, ktoré môže sa môže prehltnúť a absorbovať, podlieha rozsiahlej metabolizácii v pečeni počas prvého prechodu pečeňou.

Eliminácia

Absorbovaný mometazónfuroát sa rozsiahlo metabolizuje a metabolity sa vylučujú močom a žlčou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxikologické účinky špecifické pre expozíciu mometazónfuroátu neboli preukázané. Všetky pozorované účinky, ktoré sú typické pre túto skupinu zlúčenín, súvisia so zvýraznenými farmakologickými účinkami glukokortikoidov.

Predklinické štúdie naznačujú, že mometazónfuroát nemá androgénnu, antiandrogénnu, estrogénnu alebo antiestrogénovú aktivitu, ale tak ako ostatné glukokortikoidy prejavuje určitú antiuterotrofickú aktivitu a vo vysokých perorálnych dávkach 56 mg/kg/deň a 280 mg/kg/deň a na zvieracích modeloch oneskoril otváranie vagíny.

Rovnako ako ostatné glukokortikoidy, mometazónfuroát in vitro vo vysokých koncentráciách vykazoval klastogénny potenciál. V terapeuticky relevantných dávkach sa však mutagénne účinky nedajú očakávať.

V štúdiách reprodukčnej funkcie predĺžil subkutánny mometazónfuroát v dávke 15 mikrogramov/kg gestáciu a spôsobil predĺžený a ťažký pôrod so zníženým prežívaním potomstva, s redukciou jeho hmotnosti a s pomalším priberaním. Mometazónfuroát nemal vplyv na fertilitu.

Tak ako ostatné glukokortikoidy, aj mometazónfuroát je teratogénom pre hlodavce a králiky. Zaznamenali sa nasledujúce účinky: umbilikálna hernia u potkanov, rázštep podnebia u myší a agenéza žlčníka, umbilikálna hernia a ohnuté predné labky u králikov. Boli tiež zaznamenané redukcie prírastkov matiek na hmotnosti, vplyvy na rast plodov (nižšia telesná hmotnosť plodov a/alebo oneskorená osifikácia) u potkanov, králikov a myší a znížené prežívanie potomstva u myší.

Potenciál karcinogenity inhalovaného mometazónfuroátu (aerosól s chlórfluórovaným uhľovodíkovým (CFC) propelentom a surfaktantom) v koncentráciách od 0,25 do 2 mikrogramov/l sa skúmal v 24-mesačných štúdiách na myšiach a potkanoch. Pozorovali sa typické s glukokortikoidmi súvisiace účinky, vrátane viacerých non-neoplastických lézií. Nezistila sa žiadna štatisticky signifikantná závislosť odpovede od dávky pre ktorýkoľvek z druhov nádorov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

mikrokryštalická celulóza sodná soľ karmelózy glycerol monohydrát kyseliny citrónovej dihydrát citronanu sodného polysorbát 80 benzalkóni­umchlorid voda na injekcie

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

2 roky.

Po prvom otvorení fľašky:

2 mesiace.

6.4    Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Neuchovávajte v mrazničke.

6.5    Druh obalu a obsah balenia

Biela fľaška z polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE), so vstavanou LDPE/PP nosovou rozprašovacou pumpičkou a modrým ochranným viečkom.

Neotvárajte systém nosovej rozprašovacej pumpičky.

Veľkosti balenia

1 fľaška obsahuje 10 g nosovej suspenznej aerodisperzie, zodpovedajúcej 60 dávkam

1 fľaška obsahuje 17 g nosovej suspenznej aerodisperzie, zodpovedajúcej 120 dávkam

• 1 fľaška obsahuje 18 g nosovej suspenznej aerodisperzie, zodpovedajúcej 140 dávkam

• 2 fľašky, z ktorých každá obsahuje 18 g nosovej suspenznej aerodisperzie, zodpovedajúcej 140 dávkam

• 3 fľašky, z ktorých každá obsahuje 18 g nosovej suspenznej aerodisperzie, zodpovedajúcej 140 dávkam

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

7.

8.

9.