Neo-Gilurytmal - súhrnné informácie

Neo-Gilurytmal

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Prajmalii bitartras 20 mg v 1 filmom obalenej tablete.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Symptomatické supraventrikulárne poruchy srdcového rytmu spojené s tachykardiou, vyžadujúce si terapiu, ako sú:

• – AV junkčná tachykardia,

• – supraventrikulárna tachykardia spojená s Wolff-Parkinson-Whiteovým syndrómom,

• – paroxyzmálna predsieňová fibrilácia

Ťažká symptomatická komorová tachykardia, ak je to podľa klinického názoru život ohrozujúce.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie a spôsob podávania závisí zásadne od presnej diagnózy.

Používanie antiarytmík u poruchy komorového rytmu vyžaduje dôkladné kardiologické monitorovanie a môže sa používať len v prípade, že je zabezpečená dostupnosť resuscitačného vybavenia a možnosť monitorovania. Počas liečby musí byť pacient vyšetrovaný v pravidelných intervaloch (napr. v mesačných intervaloch štandardným EKG alebo v trojmesačných intervaloch dlhodobým EKG a ak je to vhodné záťažovým EKG). Liečba by mala byť prehodnotená v prípade zhoršenia stavu, napr. pri rozšírení QRS komplexu alebo QT intervalu o viac ako 25 %, alebo PQ intervalu o viac ako 50 %, alebo pri predĺžení QT intervalu o viac ako 500 ms, alebo pri zvýšení počtu alebo závažnosti porúch srdcového rytmu.

Počiatočná liečba (počas 2–3 dní):

3 až 4 krát denne jedna tableta (20 mg prajmaliumbitar­tarátu), v pravidelných časových intervaloch počas 24 hodín (denná dávka 60 až 80 mg prajmaliumbitar­tarátu).

Dlhodobá liečba:

Pri dlhodobej liečbe sa po nástupe účinku úvodná dávka postupne znižuje na 1/2 tablety Neo-Gilurytmalu (10 mg prajmaliumbitar­tarátu) 2 až 4 krát denne (denná dávka 20 až 40 mg prajmaliumbitar­tarátu).

Podávanie polovičnej dávky umožňuje deliaca ryha filmom obalenej tablety.

U pacientov liečených ambulantne by denná dávka nemala prekročiť 100 mg, alebo 120 mg pri ústavnej starostlivosti.

U pacientov s poškodením funkcie pečene, alebo so zníženým prietokom krvi cez pečeň (zlyhanie srdca, akútny infarkt myokardu, hypotenzia) môže byť dávka znížená.

Pacienti s poškodením funkcie obličiek majú byť liečení so zvláštnou opatrnosťou, pričom dávka by mala byť znížená na polovicu alebo tretinu.

Presné údaje týkajúce sa dávkovania u detí nie sú známe.

Tablety Neo-Gilurytmalu sa majú prehltnúť celé a zapiť s dostatočným množstvom tekutín.

Odporúča sa používať ich po jedle.

Je potrebné zvážiť fakt, že trieda I. antiarytmík zatiaľ nepreukázala zlepšenie prognózy (predĺženie života) pri liečbe arytmií.

4.3 Kontraindikácie

Absolútne

• – AV blok II. a III. Stupňa

• – preexistujúce poruchy intraventriku­lárneho vedenia

• – Adams-Stokesov záchvat

• – manifestné srdcové zlyhávanie

• – výrazne rozšírený QRS komplex alebo predĺžený QT interval

• – bradykardia (< 50 úderov/min.)

• – intoxikácia kardioglykozidmi

• – už existujúca polieková cholestáza

• – myasthenia gravis

• – známa hypersenzitivita (alergia) na prajmalín alebo známa precitlivenosť na akúkoľvek zložku prípravku

• – počas prvých troch mesiacov po infarkte myokardu alebo u pacientov s ľavokomorovou ejekčnou frakciou nižšou ako 35 %, s výnimkou pacientov s život ohrozujúcimi komorovými arytmiami.

Pri súčasnej srdcovej nedostatočnosti a poruchách srdcového rytmu má byť najprv začatá liečba srdcového zlyhávania (napr. kardioglykozidmi), pretože prebiehajúce srdcové arytmie môžu byť dôsledkom srdcovej nedostatočnosti.

Relatívne

• – sick sinus syndróm

• – AV blok I. stupňa

• – neúplny blok vetvy Hisovho zväzku

• – nerytmogénna hypotenzia (systolický tlak pod 90 mm Hg)

• – ťarchavosť a dojčenie

Počas tehotenstva môže byť podaný prajmalínu iba v prípade vážnych indikácií napr. ak prínos pre matku prevažuje možné riziko poškodenia plodu.

Hoci je prajmalín používaný u detí nie sú dostatočné údaje na stanovenie jeho bezrizikového použitia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Počas liečby sa odporúča pravidelná kontrola. V prípade zhoršenia stavu má byť liečba prehodnotená. (pozri časť 4.2)

U pacientov s poškodením funkcie pečene alebo zníženým prietokom krvi pečeňou (zlyhanie srdca, akútny infarkt myokardu, hypotezia) je preto potrebné upraviť dávku.

Pacientom s poškodením obličiek je potrebné pri liečbe venovať zvýšenú pozornosť. Dávka má byť znížená na polovicu alebo tretinu.

Prajmalín výrazne zvyšuje excitačné vlny kardiostimulátora.

Zjavná srdcová nedostatočnosť musí byť kompenzovaná pred liečbou Neo-Gilurytmalom.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinácia prajmalínu s inými antiarytmikami – s P—blokátormi alebo blokátormi vápnikového kanála, môže zvýšiť inhibičný účinok na AV prevod, spôsobovať defekty intraventriku­lárneho vedenia a znižovať kontraktilitu.

Prajmalín sa nesmie kombinovať s inými antiarytmikami, ktoré majú podobný účinok (Vaughan-Williams trieda Ia a Ic).

Prajmalín spôsobuje exacerbáciu (závislá na dávke) glykozidmi navodenej poruchy srdcového vedenia.

Prajmalín je metabolizovaný pomocou cytochrómu P450 izoenzýmu CYP2D6, ktorý inhibuje. Klinicky signifikantné liekové interakcie prajmalínu s inými liekmi metabolizovanými alebo inhibujúcimi cytochrómom P450 sú možné ale význam nie je známy.

Súčasné podávanie prajmalínu a chinidínu vedie k zvýšeniu plazmatických hladín prajmalínu, čím sa zvýši vplyv na His-Purkyňov systém.

Pri súčasnej liečbe hormónmi, sulfónamidmi (vrátane perorálnych antidiabetík), salicylátov a diazepamu sa zvyšuje výskyt dlhotrvajúcej cholestázy.

Súčasné podávanie induktorov hepatálnych enzýmov (ako napr. rifampicín, fenobarbital, fenytoín, karbamazepín) vedie k zrýchleniu metabolizmu prajmalínu v pečeni a tým k významnému zníženiu plazmatických hladín prajmalínu.

Pri spoločnom užívaní prajmalínu s inými liekmi vedúcimi k predĺženiu QT intervalu je pravdepodobné zvýšené riziko liekmi vyvolanej arytmii kvôli spojeniu farmakodynamických účinkov (pridané QT predĺženie).

4.6 Gravidita a laktácia

Nie sú dostatočné údaje pre použitie prajmalínu v tehotenstve. Štúdie na zvieratách nie sú postačujúce vzhľadom na účinok v tehotenstve, vývoj embrya/plodu, pôrod alebo postnatálny vývoj. Prajmalín by nemal byť užívaný počas tehotenstva pokiaľ to nie je zjavne nevyhnutné. Nie sú dostupné údaje o použití prajmalínu v období laktácie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Prajmaliumbitar­tarát môže vplývať na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje zvlášť na začiatku liečby, tiež pri zmene užívaných liekov, alebo v prípade požitia alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky na srdce:

Negatívne inotropný a vazokonštrikčný účinok prajmalínu môže vyústiť do zhoršenia kardiálnej insuficiencie, alebo viesť k exacerbácii kardiálnej insuficiencie.

Užívanie prajmalínu môže vyvolať alebo zhoršiť poruchy srdcového rytmu (arytmogénny účinok) vrátane predsieňovej tachykardie a fibrilácie, komorovej tachykardie a firbrilácie, torsade de pointes a zástavy srdca.

V prípade fibrilácie alebo flutteru predsiení, podávanie prajmalínu môže viesť k výraznému zvýšeniu komorového rytmu.

Podávanie prajmalínu môže spôsobiť sínusovú bradykardiu, sino-atriálny blok, rôzne stupne AV bloku a asystóliu.

Extrakardiálne nežiaduce účinky:

Intrahepatálna cholestáza bola pozorovaná ojedinelo pri liečbe prajmalínom, so spontánnym ústupom po vysadení lieku. Podávanie musí byť ukončené okamžite, ak sa vyskytne počas dvoch až troch týždňov po začiatku liečby jeden alebo viac nasledujúcich symptómov: zvýšená teplota, svrbenie, žltnutie očí, hnedá moč alebo svetlo sfarbená stolica, kde teplota sa môže objaviť niekoľko dní pred ostatnými symptómami. Liečba intrahepatálnej cholestázy liekmi nie je potrebná.

Pri liečbe prajmalínom sa môžu vyskytnúť poruchy trávenia (nauzea, zvracanie, hnačka, strata chuti do jedla, obstipácia).

V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť začervenanie a bolesti hlavy.

V prvých troch týždňoch liečby sa môžu v raritných prípadoch objaviť asymptomatické, prechodné zvýšenie transamináz na trojnásobok normy.

V raritných prípadoch bolo zistené hepatocelulárne poškodenie pečene.

Pri používaní prajmalínu sa našli známky imunologických zmien ako napríklad poškodenie kože, bolesti kĺbov, glomerulonefritída, hemolýza, zlyhanie obličiek, úbytok kostnej drene, zvýšenie hladín IgE, IgG, IgM, antimitochondri­álnych a antinukleárnych protilátok.

Počas liečby prajmalínom boli pozorované izolované prípady sérologických zmien (leukopénia, trombocytopénia) pripísané alergickému mechanizmu.

4.9 Predávkovanie

Latentná perióda:

50 – 90 minút (asymptomatická)

Toxické dávky:

Ľahká intoxikácia od 2 mg/kg (= 7 tabliet pre dospelých)

Vážna intoxikácia od 3 mg/kg (= 10 tabliet pre dospelých)

Život ohrozujúca od 5 mg/kg (=17 tabliet pre dospelých)

Symptómy:

Pomalšia depolarizácia a kardiodepresívny účinok môže viesť k množstvu kardiovaskulárnych príznakov.

• – Hypotenzia, kardiogénny šok, pľúcny edém, oligúria až anúria.

• – Bradykardia, poruchy vedenia, rozšírenie QRS komplexu, intraventrikulárny blok, totálny AV blok, asystólia.

• – Vystupňovanie tachykardie (vrátane Torsade de pointes) až po flutter predsiení.

Liečba intoxikácie:

Na liečbu vážnych nežiaducich účinkov, v prípade tachydysrytmie infúzia NaCl (20 až 80 ml 1 molárneho roztoku počas 2 až 3 minút), v prípade bradykardie pomalé i.v. podanie orciprenalínu (metaproterenolu), ak je potrebné súčasne s dočasnou elektrickou stimuláciou pacemakerom.

Na podporu cirkulácie dopamín (2 až 10 ^g/kg/min). Potrebné je odstránenie tachykardie defibriláciou, s včasným zavedením umelého dýchania.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antiarytmikum, trieda Ia, ATC: C01BA08

Prajmalín inhibuje rýchly vtok Na+ ionóv, čím znižuje rýchlosť depolarizácie vo fáze 0 akčného potenciálu. Tomu zodpovedá aj zníženie rýchlosti predsieňového a komorového vedenia vzruchov. Akčný potenciál a refraktérna fáza v svalovine predsiení aj komôr sú predĺžené.

Prajmaliumbitar­tarát predlžuje diastolicku deporarizáciu buniek Purkyňových vlákien (fáza IV akčného potenciálu), čím inhibuje začiatok spontánnej excitácie.

Prajmalín patrí do triedy Ia antiarytmík (Vaughan-Williams). Pri terapeutických dávkach bude EKG ukazovať zvýšenie PQ intervalu, čo je dôsledkom inhibície vedenia vzruchov.

Táto inhibícia sa zvlášť silno prejavuje v His-Purkyňovom systéme (HV čas). Prajmalín má negatívne inotropný účinok na srdcový sval.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Prajmaliumbitar­tarát je soľ kyseliny vínnej (hydrogéntartrát) N-(propyl)-ajmalínu. Po perorálnom podaní je prajmalín skoro úplne absorbovaný v tráviacom trakte. Biologická dostupnosť je približne 78 %. Maximálne sérové koncentrácie dosahuje za 60 až 90 minút po podaní jednotlivej dávky. Terapeutické plazmatické hladiny sú v rozmedzí 50 ng/ml až 300 mg/ml.

Eliminačný polčas je 4 až 7 hodín, distribučný objem 2 l/kg. Celkový klírens je okolo 5 ml.min-1.kg-1. Pri terapeutických dávkach (in vitro) je väzba na plazmatické bielkoviny asi 60 %. V neskorších štúdiách (ex vivo) bola zistená väzba na plazmatické bielkoviny 89 %. Okolo jednej tretiny podanej dávky sa vylučuje obličkami, z ktorej 40 % odchádza v nezmenenej forme. Dve tretiny sa metabolizujú v pečeni a vylučujú sa žlčou. Presná štruktúra a možná účinnosť metabolitov nie je známa.

Je dokázané, že sérové hladiny sa môžu zvyšovať pri hepatálnom poškodení.

U ľahkej až miernej renálnej insuficiencie (kreatinín klírens 22 až 45 ml/min.) bolo pozorované významné zvýšenie plazmatických hladín prajmalínu, takže je pravdepodobné, že sa eliminačný polčas pri renálnej insuficiencii predĺži.

Neexistujú spoľahlivé údaje týkajúce sa prechodu lieku placentárnou bariérou alebo do materského mlieka.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita:

LD50 u potkanov po perorálnej aplikácii bola 54 mg/kg po i.v. aplikácii 3,4 mg/kg (1 mg/kg/min). U myší to bolo 43 mg/kg (p.o.) a 1,7 mg/kg i.v. (1 mg/kg/min).

LD50 u morčiat po i.v. podaní bola 3,3až 8,9 mg/kg a u psov po perorálnej aplikácii to bolo 14 – 20 mg/kg.

Toxicita po opakovaných dávkach:

Pri testovaní subchronickej a chronickej toxicita dostávali potkany a psy prajmalín perorálne počas 12 mesiacov. Do testu jednoročnej toxicity bolo zahrnutých 16 psov v štyroch skupinách. Prvá skupina dostávala placebo, ostatným trom skupinám bola podávaná denná dávka 1; 3 alebo 6 mg/kg prajmalínu. Najvyššia dávka sa aplikovala dvakrát denne po 3 mg. Zvieratá boli kontinuálne sledované bez známok toxického účinku.

Mutagénny a karcinogénny potenciál:

Nie sú dostupné údaje zo štandardných testov na stanovenie mutagenicity prajmalínu. Dlhodobé testovanie zameriavajúce sa na karcinogénny potenciál nebolo uskutočnené.

Reprodukčná toxicita:

Testovanie reprodukčnej toxicity sa vykonalo u potkanov a zajacov:

• – u potkanov dávky zodpovedali štvornásobku ľudským terapeutickým dávkam. Nebol pozorovaný vplyv na fertilitu ani embryotoxický alebo teratogénny účinok.,

• – u zajacov dávka na toxickej úrovni pre človeka nepreukázala žiadne embryotoxické ani

teratogénne účinky.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Lactosum monohydricum, macrogolum 6000, magnesii stearas, maydis amylum, copolymerum methacrylatum E, povidonum, talcum, titanii dioxidum, indigocarminum (E132)

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte na suchom mieste, pri teplote od 15–25°C .

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/ PVDC/Al blistre, písomná informácia pre používateľov, papierová škatuľka. 50 a 100 tabliet.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pharmaselect International Beteiligungs GmbH,

Ernst-Melchior-Gasse 20, 1020 Viedeň

Rakúsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

13/0145/79-C/S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

27.08.1979