NEUROL 0,25 - súhrnné informácie

Neurol 0,25

0,25 mg tablety

Neurol 1,0

• 1,0 mg tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 0,25 mg alebo 1,0 mg alprazolamu.

Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy 23,6 mg v každej tablete.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta

Neurol 0,25: biele až takmer biele ploché tablety bez deliacej ryhy a bez označenia.

Neurol 1,0: biele až takmer biele tablety s deliacou ryhou typu karate. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Neurol je indikovaný k symptomatickej liečbe

• úzkosti
• panických porúch s agorafóbiou alebo bez nej.

Neurol je indikovaný len v situáciách, v ktorých sú príznaky závažné, obmedzujúce alebo, ak spôsobujú pacientovi neznesiteľné utrpenie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Optimálnu dávku je potrebné stanoviť individuálne, na základe závažnosti príznakov a reakcie jednotlivého pacienta na liečbu.

Pacientom, ktorí vyžadujú zvýšené dávky, má byť dávkovanie zvyšované postupne, aby sa zabránilo nežiaducim účinkom. Všeobecne platí, že pacienti, ktorí predtým neužívali psychotropné lieky, vyžadujú nižšiu dávku než pacienti, ktorí užívali trankvilizéry, antidepresíva alebo hypnotiká.

Je odporúčané užiť najnižšiu účinnú dávku, aby sa predišlo vzniku ataxie alebo zvýšenej sedácii; toto je zvlášť dôležité u starších alebo oslabených pacientov.

Najvyššia odporúčaná dávka sa nesmie prekročiť.

Ak je potrebné zvýšiť dávku, má sa zvýšiť najprv večerná dávka pred denným dávkovaním.

Symptomatická liečba úzkosti

Odporúčaná úvodná dávka: v rozmedzí 0,25 až 0,5 mg 3-krát denne.

Odporúčaná dávka: dávku je možné zvyšovať podľa potrieb pacienta až na maximálnu dennú dávku 4 mg, rozdelenú v priebehu dňa do niekoľkých dávok.

Symptomatická liečba panických porúch

Odporúčaná úvodná dávka: 0,5 až 1 mg pred spaním alebo 0,5 mg 3-krát denne.

Odporúčaná dávka: dávku je potrebné upraviť podľa odpovede pacienta na liečbu. Dávku je možné zvyšovať najviac o 1 mg každé 3 až 4 dni. Ďalšie dávky je možné pridávať až do dosiahnutia dávkovania 3 až 4-krát denne.

V klinických štúdiách bola priemerne podaná dávka 5,7±2,3 mg. Výnimočne bola u niekoľkých pacientov nutná dávka 10 mg denne.

Starší pacienti (> 65 rokov) a oslabení pacienti

Odporúčaná úvodná dávka 0,25 mg 2 – 3-krát denne.

Odporúčaná dávka: dávku je možné postupne upraviť v závislosti na tolerancii pacienta na 0,5 – 0,75 mg denne, rozdelenú na niekoľko denných dávok..

Ak sa objavia nežiaduce účinky, je nutné úvodnú dávku znížiť.

Dĺžka liečby

Liečba má byť, v závislosti na indikácii, čo najkratšia (pozri časť 4.2) a nemá prekročiť 8 až 12 týždňov, vrátane obdobia znižovania dávky. Prípadnému predĺženiu liečby má predchádzať vyhodnotenie súčasného stavu pacienta.

Ukončenie liečby

Dávku je nutné znižovať postupne. Odporúča sa znižovať dennú dávku alprazolamu najviac o 0,5 mg každé 3 dni. U niektorých pacientov musí byť znižovanie dávky ešte pomalšie (pozri časť 4.4).

Pacienta je vhodné informovať už na začiatku liečby o jej obmedzenej dĺžke a presne vysvetliť, ako bude dávka postupne znižovaná. Ďalej je nutné pacienta informovať o možnosti vzniku rebound fenoménu a tým minimalizovať obavy pacienta, pokiaľ by sa v priebehu ukončovania liečby tieto príznaky vyskytli (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť používania alprazolamu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená, a preto sa používanie alprazolamu pre túto vekovú kategóriu neodporúča.

Spôsob podávania

Neurol sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla a zapíja sa malým množstvom tekutiny.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na alprazolam, iné benzodiazepíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;
• myasténia gravis;
• závažná respiračná insuficiencia;
• syndróm spánkového apnoe;
• závažná pečeňová insuficiencia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pri liečbe pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene je nutná opatrnosť.

Panické poruchy boli u neliečených pacientov spojené s veľkými primárnymi alebo sekundárnymi depresiami a so zvýšeným počtom samovrážd. Preto pri podávaní vyšších dávok Neurolu sú nutné tie isté opatrenia, ako pri liečbe inými psychotropnými liekmi používanými k liečbe pacientov s depresiami alebo pacientov s myšlienkami na samovraždu alebo plánujúcich samovraždu.

U pacientov s depresívnou poruchou alebo s úzkosťou sprevádzanou depresiou, nesmú byť k liečbe depresie samostatne predpísané benzodiazepíny alebo lieky pôsobiace tak isto, ako benzodiazepíny, pretože môžu urýchliť alebo zvýšiť riziko samovraždy. Preto musí byť alprazolam užívaný s opatrnosťou a rozsah jeho predpisovania u pacientov s príznakmi depresívnej poruchy alebo so samovražednými sklonmi má byť minimálny.

Zvláštna opatrnosť je potrebná pri predpisovaní benzodiazepínov pacientom s alkoholovou alebo drogovou závislosťou v anamnéze (pozri časť 4.5).

Tolerancia

Po opakovanom užívaní počas niekoľkých týždňov môže dôjsť k určitému oslabeniu účinnosti hypnotického pôsobenia benzodiazepínov.

Závislosť

Užívanie benzodiazepínov môže vyvolať fyzickú a psychickú závislosť na týchto liekoch. Riziko závislosti sa zvyšuje s dávkou a trvaním liečby; je vyššia u pacientov s drogovou závislosťou a alkoholizmom v anamnéze.

Lieková závislosť môže vzniknúť i pri odporúčaných dávkach a/alebo u pacientov bez rizikových faktorov. Zvýšené riziko liekovej závislosti sa prejavuje i pri kombinovanej liečbe viacerými benzodiazepínmi bez ohľadu na anxiolytickú alebo hypnotickú indikáciu. Boli hlásené taktiež prípady zneužívania.

Príznaky z vysadenia

Ak vznikne fyzická závislosť, náhle ukončenie liečby môže vyvolať abstinenčné príznaky. Tie sa môžu prejaviť bolesťami hlavy, bolesťami svalov, extrémnou úzkosťou, napätím, nepokojom, zmätenosťou a podráždenosťou. V závažných prípadoch sa môžu vyskytnúť i nasledujúce príznaky: derealizácia, depersonalizácia, hyperakúzia, necitlivosť a brnenie končatín, precitlivenosť na svetlo, hluk a fyzický kontakt, halucinácie alebo epileptický záchvat.

Zdá sa, že v prípade benzodiazepínov s okamžitým účinkom, sa môžu príznaky z vysadenia prejaviť v rámci dávkovacieho intervalu, zvlášť pri vysokom dávkovaní.

Pri použití benzodiazepínov s predĺženým uvoľňovaním je nutné vyvarovať sa výmeny za benzodiazepíny s okamžitým uvoľňovaním, pretože sa môžu vyskytnúť príznaky z vysadenia.

Rebound fenomén

Ide o prechodný syndróm po ukončení liečby, kedy sa symptómy, ktoré boli dôvodom na liečbu benzodiazepínmi, môžu objaviť v závažnej podobe. Môžu byť sprevádzané inými reakciami zahŕňajúcimi zmeny nálad, úzkosť alebo poruchy spánku a nepokoj. Vzhľadom k tomu, že riziko abstinenčných príznakov/rebound fenoménu je väčšie po náhlom prerušení liečby, odporúča sa, aby sa dávkovanie znižovalo postupne.

Amnézia

Benzodiazepíny môžu vyvolať anterográdnu amnéziu. Najčastejšie k nej dochádza niekoľko hodín po užití lieku.

Psychické a paradoxné reakcie

Pri užívaní benzodiazepínov boli zaznamenané nežiaduce účinky: nepokoj, vzrušenosť, podráždenosť, agresivita, bludy, zúrivosť, nočné mory, halucinácie, psychózy, neprimerané správanie a ďalšie poruchy správania. Ak sa vyskytnú, užívanie lieku sa má ukončiť.

Ich výskyt je pravdepodobnejší u detí a starších osôb.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť alprazolamu nebola zisťovaná u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov, a preto sa užívanie alprazolamu pre túto vekovú kategóriu neodporúča.

Starší pacienti

Benzodiazepíny a podobné lieky sa majú u starších osôb užívať s opatrnosťou z dôvodu rizika sedácie a/alebo muskuloskeletárnej slabosti, ktorá sa môže prejaviť pádmi, čo má pre túto populáciu často závažné následky.

Odporúča sa, aby bolo dodržiavané užívanie najnižšej účinnej dávky, najmä u starších a/alebo oslabených pacientov, aby sa zabránilo vzniku ataxie alebo nadmernej sedácie.

U pacientov s chronickým respiračným poškodením sa kvôli riziku útlmu dýchania takisto odporúčajú nižšie dávky. Benzodiazepíny sa nesmú podávať pacientom s ťažkou poruchou funkcie pečene, pretože môžu vyvolať encefalopatiu. Ak sa Neurol podáva pacientom s poruchou funkcie obličiek, musia sa dodržať zvyčajné opatrenia.

Benzodiazepíny sa neodporúčajú ako liek prvej voľby pre psychotické ochorenia.

Neurol obsahuje monohydrát laktózy.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Benzodiazepíny majú aditívny účinok, ak sú užívané súčasne s alkoholom a ďalšími látkami s účinkom na CNS.

Súčasné užívanie s alkoholom sa neodporúča.

Alprazolam je nutné používať s opatrnosťou pri kombinácii s inými látkami, ktoré tlmia CNS. V prípade súbežného podávania s antipsychotikami (neuroleptikami), hypnotikami, anxiolytikami/se­datívami, niektorými antidepresívami, opioidnými analgetikami, antiepileptikami, anestetikami a sedatívnymi H1– antihistaminikami môže dôjsť k zvýšeniu depresívneho účinku.

Zvláštnu pozornosť je nutné venovať liekom s tlmivým účinkom na respiračnú funkciu, ako sú opioidy (analgetiká, antitusiká, substitučná liečba), najmä u starších ľudí. V prípade opioidných analgetík môže dôjsť i k zvýšeniu eufórie, ktorá môže viesť až k psychickej závislosti.

Farmakokinetické interakcie môžu vzniknúť, pokiaľ sa alprazolam užíva súbežne s liečivami, ktoré ovplyvňujú jeho metabolizmus.

Inhibítory CYP3A

Lieky, ktoré inhibujú určité pečeňové enzýmy (najmä cytochróm P450 3A4), môžu zvyšovať koncentráciu alprazolamu a tak posilniť jeho účinok. Výsledky niekoľkých klinických štúdií s alprazolamom, in vitro štúdií s alprazolamom a klinických štúdií látok metabolizovaných podobne, ako alprazolam, poskytujú dôkaz o rôznych stupňoch interakcie a možných interakcií alprazolamu a ďalších látok. Podľa stupňa interakcie a typu dostupných údajov boli vytvorené nasledujúce odporúčania:

• Súbežné užívanie alprazolamu a ketokonazolu, itrakonazolu alebo iných azolových antimykotík sa neodporúča.
• Súbežné podávanie nefazodonu alebo fluvoxamínu zvyšuje AUC alprazolamu približne 2-krát. Pokiaľ je alprazolam podávaný spolu s nefazodonom, fluvoxamínom a cimetidínom, je odporúčaná opatrnosť a prípadne redukovať dávky.
• Opatrnosť je potrebná pri podávaní alprazolamu súbežne s fluoxetínom, propoxyfenom, perorálnou antikoncepciou, diltiazemom alebo makrolidovými antibiotikami ako je erytromycín, klaritromycín, troleandomycín a telithromycín.
• Pri podávaní alprazolamu súbežne s digoxínom boli hlásené zvýšené koncentrácie digoxínu, najmä u starších pacientov (starších ako 65 rokov). Pacienti užívajúci alprazolam a digoxín musia byť preto sledovaní pre možné príznaky intoxikácie digoxínom.

Induktory CYP3A

Vzhľadom na to, že je alprazolam metabolizovaný cez CYP3A4, induktory tohto enzýmu môžu zvýšiť metabolizmus alprazolamu.

Interakcie medzi inhibítormi HIV proteázy (napr. ritonavir) a alprazolamom sú zložité a závislé na trvaní interakcie. Krátkodobé nízke dávky ritonaviru spôsobili významné zníženie klírens alprazolamu, predĺženie polčasu vylučovania a zvýšený klinický účinok. Avšak pri dlhšej expozícii ritonaviru je táto inhibícia rušená indukciou CYP3A. Táto interakcia vyžaduje úpravu dávky alebo ukončenie liečby alprazolamom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Údaje o teratogenite a účinkoch na postnatálny vývoj a správanie po užití lieku nie sú konzistentné. Veľké množstvo dát na základe kohortných štúdií indikuje, že expozícia benzodiazepínom v prvom trimestri nemá za následok zvýšené riziko významných malformácií. Avšak z niektorých epidemiologických štúdií vyplýva dvojnásobné riziko rázštepov pier (menej než 2/1 000 novoro­dencov).

Pri podaní benzodiazepínov vo vysokých dávkach v priebehu druhého a/alebo tretieho trimestra gravidity došlo k zníženiu aktívnych pohybov plodu a kolísavosti srdcového rytmu plodu.

Pokiaľ je z klinických dôvodov nutná liečba v priebehu posledného trimestra i pri nízkych dávkach, je možné pozorovať „floppy infant syndróm“, ako axiálna hypotónia alebo sacie problémy vedúce k nízkej hmotnosti. Tieto príznaky sú reverzibilné, ale môžu trvať 1 až 3 týždne, v závislosti na polčase lieku. Pri vysokých dávkach sa môže u novorodencov objaviť respiračná depresia alebo apnoe a hypotermia. Okrem toho môžu byť niekoľko dní po narodení pozorované abstinenčné príznaky s hyperexcita­bilitou, agitácia a trasenie, i keď nie sú pozorované žiadne príznaky „floppy infant syndrómu“. Prejavenie sa abstinenčných príznakov po pôrode závisí od polčasu látky.

Alprazolam nesmie byť počas tehotenstva užívaný, ak to nie je vzhľadom k stavu pacientky nevyhnutné. Ak je alprazolam užívaný v priebehu tehotenstva, alebo pacientka v priebehu liečby otehotnie, musí byť poučená o rizikách pre plod.

Ak je liek podávaný v poslednej fáze tehotenstva, je nutné vyhnúť sa podaniu vysokých dávok a u novorodencov je nutné monitorovať prípadný „floppy infant syndróm“ či abstinenčný syndróm.

Dojčenie

Hladiny alprazolamu vylučované do materského mlieka sú nízke. Avšak dojčenie nie je v priebehu liečby alprazolamom odporúčané.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tak ako aj pri iných liekoch s vplyvom na centrálny nervový systém, pacienti liečení Neurolom musia byť poučení, že nemajú viesť vozidlá a obsluhovať nebezpečné stroje, pokiaľ si nebudú istí, že užívanie tohto lieku u nich nevyvoláva ospalosť či závraty.

Schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje môže byť negatívne ovplyvnená sedáciou, amnéziou, poruchou koncentrácie a poruchou funkcie svalov. V prípade nedostatočnej dĺžky spánku sa môže zvýšiť pravdepodobnosť zhoršenia pozornosti (pozri časť 4.5).

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky, ak sa vyskytnú, vo všeobecnosti sa spozorujú na začiatku liečby a zvyčajne vymiznú pri pokračovaní liečby alebo po znížení dávky.

Nasledujúce nežiaduce účinky boli pozorované a hlásené u pacientov užívajúcich alprazolam v kontrolovaných klinických štúdiách a na základe skúseností po uvedení na trh s frekvenciou: veľmi časté (> 1/10); časté (> 1/100 až < 1/10); menej časté (> 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov):

nežiaduce účinky pozorované po uvedení na trh

Užívanie lieku(i v tera­peutických dávkach) môže viesť k rozvoju fyzickej závislosti: ukončenie liečby môže viesť k vzniku abstinenčných príznakov alebo rebound fenoménu.

Môže sa objaviť i psychická závislosť. Bolo taktiež hlásené zneužívanie benzodiazepínov (pozri časť 4.4).

V mnohých spontánnych hláseniach nežiaducich účinkov na prejavy správania, pacienti súbežne užívali iné CNS lieky a/alebo boli popísané so sprievodnými psychiatrickými chorobami. Pacienti s hraničnými poruchami osobnosti, s údajom o násilníckom alebo agresívnom správaní v anamnéze, s abúzom alkoholu alebo iných látok, majú vyššie riziko vzniku takýchto príhod. Po ukončení liečby alprazolamom boli u pacientov, ktorí trpeli posttraumatickou stresovou poruchou, hlásené prípady podráždenosti, nevraživosti a dotieravých myšlienok.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Pokiaľ nie je alprazolam kombinovaný s inými látkami s tlmivým účinkom na CNS (vrátane alkoholu), nepredstavuje predávkovanie, podobne ako pri iných benzodiazepínoch, hrozbu.

Pri liečbe predávkovania u ktoréhokoľvek lieku sa musí mať na zreteli, že pacient mohol užiť i ďalšie lieky.

Pri predávkovaní perorálnymi benzodiazepínmi je v prípade, akje pacient pri vedomí, vhodné vyvolať vracanie (v priebehu 1 hodiny), v opačnom prípade sa odporúča výplach žalúdka s kontrolou dýchacích ciest. Ak vyprázdnenie žalúdka nezlepší stav pacienta, musí sa podať aktívne uhlie aby sa redukovala absorpcia. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať respiračným a kardiovaskulárnym funkciám na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Predávkovanie benzodiazepínmi je zvyčajne sprevádzané niekoľkými stupňami depresie CNS, od ospalosti po kómu. U ľahších prípadov zahŕňajú symptómy ospalosť, mentálnu zmätenosť a letargiu, u vážnejších prípadov až ataxiu, hypotóniu, hypotenziu, dychovú depresiu, zriedkavo kómu a veľmi zriedkavo smrť.

Ako antidotum je možné použiť flumazenil.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: psycholeptiká, anxiolytiká, deriváty benzodiazepínu ATC kód: N05BA12

Alprazolam obsahuje triazolobenzo­diazepín. Benzodiazepíny majú kvalitatívne podobné vlastnosti: anxiolytické, hypnosedatívne, myorelaxačné a antikonvulzívne účinky. V ich farmakodynamických vlastnostiach však existujú kvantitatívne rozdiely, ktoré tieto látky predurčujú k rôznym typom terapeutických použití.

Predpokladá sa, že účinok benzodiazepínov je výsledkom potenciácie nervovej inhibície sprostredkovanej kyselinou gama-aminomaslovou (GABA).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Maximálna plazmatická koncentrácia je dosiahnutá za 1 až 2 hodiny po perorálnom podaní.

Distribúcia

In vitro je 80 % alprazolamu viazaného na sérové proteíny.

Biotransformácia

Alprazolam je metabolizovaný hlavne oxidáciou. Hlavnými metabolitmi alprazolamu sú alfa-hydroxy-alprazolam a benzofenonový derivát alprazolamu. Plazmatické hladiny týchto metabolitov sú extrémne nízke. Biologická aktivita alfa-hydroxy-alprazolamu je asi polovičná oproti alprazolamu. Ich polčasy rozpadu sa zdanlivo pohybujú rádovo ako polčas rozpadu alprazolamu. Benzofenonový metabolit je takmer inaktívny.

Eliminácia

Eliminačný polčas alprazolamu je medzi 12 až 15 hodinami a je priemerne 16 hodín u starších pacientov.

Alprazolam a jeho metabolity sa vylučujú prevažne v moči.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Mutagenita, karcinogenita, vplyv na fertilitu a účinky na oko

Alprazolam nebol v in vitro Amesovom teste mutagénny. Alprazolam nevyvolal chromozomálnu aberáciu v in vivo mikrojadrovom teste u potkanov v najvyššej dávke až 100 mg/kg, čo je 500-krát viac ako maximálna odporúčaná dávka u človeka (10 mg/deň).

2-ročné biologické skúšky alprazolamu u potkanov v dávkach až 30 mg/kg/deň (150-krát viac ako maximálna odporúčaná dávka u človeka – 10 mg/deň) a myší v dávkach až 10 mg/kg/deň (50-krát viac ako maximálna odporúčaná dávka u človeka – 10 mg/deň) nepriniesli dôkaz o karcinogénnych účinkoch.

Alprazolam nepoškodzoval fertilitu u potkanov až do najvyššej dávky 5 mg/kg/deň (25-krát viac ako maximálna odporúčaná dávka u človeka – 10 mg/deň).

Podávanie alprazolamu potkanom počas 2 rokov v dávkach 3, 10 a 30 mg/kg/deň (15 až 150-krát viac ako maximálna odporúčaná dávka u človeka – 10 mg/deň) malo za následok trend zvýšenia incidencie katarakty (u samíc) a vaskularizácie rohovky (u samcov), ktoré boli závislé na dávke. Lézie neboli až do 11. mesiaca liečby zjavné.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy

kukuričný škrob

mikrokryštalická celulóza

kalciumstearát

bezvodý koloidný oxid kremičitý

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v suchu pri teplote do 25 °C.

Uchovávajte vo vnútornom obale (blistri).

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Druh obalu: PVC/PVDC/Al blister (Neurol 0,25) alebo PVC/Al blister (Neurol 1,0), papierová škatuľka.

Obsah balenia: 30 tabliet

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, k.s.

U kabelovny 130

102 37 Praha 10 – Dolní Mecholupy

Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Neurol 0,25: 70/0201/89-CS

Neurol 1,0: 70/0340/12-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15. septembra 1989

Dátum posledného predĺženia registrácie: 14. septembra 2006