Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) - Nezglyal
1. NÁZOV LIEKU
Nezglyal 13,7 mg/ml perorálna suspenzia
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každý ml perorálnej suspenzie obsahuje 13,7 mg leriglitazónu vo forme chloridu. Jedna fľaša (100 ml) obsahuje 1 370 mg leriglitazónu (vo forme chloridu).
Pomocné látky so známym účinkom
Každý ml obsahuje 80 mg sorbitolu (E 420).
Každý ml obsahuje 2 mg sodíka.
Každý ml obsahuje 1 mg benzoanu sodného (E 211).
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Perorálna suspenzia
Biela, homogénna suspenzia.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Nezglyal je indikovaný na liečbu mozgovej adrenoleukodystrofie (Cerebral Adrenoleukodystrophy , cALD) u chlapcov s adrenoleukodystrofiou (adrenoleukodystrophy, ALD) vo veku od 2 do 12 rokov bez lézií zvýraznených gadolíniom (Gd) (t. j. Gd negatívnych) na magnetickej rezonancii (MR) mozgu s neurologickým funkčným skóre (NFS) 0 alebo 1.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Liečba liekom Nezglyal musí byť iniciovaná a monitorovaná lekárom so skúsenosťami s liečbou neurodegeneratívnych ochorení.
Dávkovanie
Nezglyal sa podáva raz denne. Odporúčané dávky sú založené na výške a telesnej hmotnosti, ako je uvedené nižšie v tabuľke 1 (deti vo veku 2 až 5 rokov) a tabuľke 2 (deti vo veku 6 až 12 rokov).
Tabuľka 1: Odporúčané dávky v ml pre deti vo veku 2 až 5 rokov
| Váha (kg) | |||||||||||||||||
| Výška (cm) | 9 – 10 | 11 – 13 | 14 – 16 | 17 – 20 | 21 – 26 | 27 – 32 | 33 – 41 | ||||||||||
| 81 – 86 | 2 | 2,5 | 2,5 | 2,5 | 3 | 3 | 3,5 | ||||||||||
| 87 – 92 | 2 | 2,5 | 2,5 | 3 | 3 | 3,5 | 3,5 | ||||||||||
| 93 – 99 | 2,5 | 2,5 | 3 | 3 | 3 | 3,5 | 4 | ||||||||||
| 100 – 106 | 2,5 | 2,5 | 3 | 3 | 3,5 | 3,5 | 4 | ||||||||||
| 107 – 113 | 2,5 | 3 | 3 | 3,5 | 3,5 | 4 | 4 | ||||||||||
| 114 – 121 | 3 | 3 | 3 | 3,5 | 4 | 4 | 4,5 | ||||||||||
| 122 – 131 | 3 | 3 | 3,5 | 3,5 | 4 | 4,5 | 4,5 | ||||||||||
Tabuľka 2: Odporúčané dávky v ml pre deti vo veku 6 až 12 rokov
| Váha (kg) | |||||||||||||||||
| Výška (cm) | 16 – 20 | 21 – 26 | 27 – 35 | 36 – 46 | 47 – 61 | 62 – 80 | 81 – 106 | ||||||||||
| 107 – 113 | 3,5 | 4 | 4 | 4,5 | 5 | 5,5 | 6 | ||||||||||
| 114 – 121 | 3,5 | 4 | 4,5 | 5 | 5,5 | 6 | 6,5 | ||||||||||
| 122 – 129 | 4 | 4,5 | 4,5 | 5 | 5,5 | 6,5 | 7 | ||||||||||
| 130 – 138 | 4 | 4,5 | 5 | 5,5 | 6 | 6,5 | 7,5 | ||||||||||
| 139 – 148 | 4,5 | 5 | 5,5 | 6 | 6,5 | 7 | 7,5 | ||||||||||
| 149 – 158 | 4,5 | 5 | 5,5 | 6 | 6,5 | 7,5 | 8 | ||||||||||
| 159 – 170 | 5 | 5,5 | 6 | 6,5 | 7 | 8 | 8,5 | ||||||||||
Úpravy dávky u detí
U pediatrických pacientov sa každých 6 mesiacov odporúča kontrola rastu z dôvodu úpravy dávky, pričom sa sleduje výška a hmotnosť.
Úpravy dávky pri zmenách funkcie pečene
Pred začatím liečby a počas nej musia byť pacienti sledovaní na zvýšenie hladín pečeňových enzýmov, pričom dávka sa má upraviť podľa odporúčaní uvedených v tabuľke 3. U pacientov je potrebné vykonať príslušné vyšetrenia funkcie pečene pred začatím liečby a počas liečby ich pravidelne monitorovať (pozri časť 4.4).
Tabuľka 3: Odporúčané úpravy dávky Nezglyalu
| Nežiaduca reakcia | Závažnosť | Odporúčané úpravy dávky |
| Zvýšené pečeňové enzýmy (pozri časť 4.4 a 4.8) | Alanínaminotransferáza (ALT) > 3,0-násobok hornej hranice normálu (ULN) potvrdená v 2 meraniach. Druhé meranie je potrebné vykonať do 3 až 5 dní od prvého zvýšeného výsledku. | Liečbu je potrebné prerušiť pri prvom zistení výrazného zvýšenia, a to až do normalizácie. Po normalizácii zvážte obnovenie liečby a pokračujúce monitorovanie pečeňových enzýmov. Ak dôjde k opätovnému zvýšeniu hladín pečeňových enzýmov, liečbu je potrebné zopakovať podľa vyššie uvedeného postupu. |
Vynechaná dávka
Ak sa dávka vynechá, pacientom je potrebné odporučiť, aby neužívali dvojnásobnú dávku a aby užili ďalšiu dávku podľa predpisu.
Osobitné populácie
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii žiadne údaje, bezpečnosť a účinnosť tohto lieku neboli u týchto pacientov stanovené. Použitie u pacientov s miernou, stredne závažnou a závažnou poruchou funkcie pečene (skupiny A, B alebo C podľa Childovej-Pughovej klasifikácie) sa neodporúča (pozri časť 4.4).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie sú k dispozícii žiadne údaje . Vylučovanie obličkami zohráva v klírense nezmeneného leriglitazónu malú úlohu a klinicky významná akumulácia leriglitazónu alebo aktívneho metabolitu M3 u pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek je nepravdepodobná. U pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek (rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) = 60 – 89 ml/min) nie je potrebná úprava dávkovania.
Použitie u pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min) sa však neodporúča.
Pediatrická populácia (deti mladšie ako 2 roky)
Bezpečnosť a účinnosť lieku Nezglyal u detí vo veku do 2 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Na perorálne použitie.
Suspenzia sa podáva raz denne, najlepšie po raňajkách, vždy v rovnakom čase. Pred každou dávkou je potrebné fľašu dobre pretrepať po dobu približne 30 sekúnd.
Suspenziu je potrebné podávať pomocou priloženej odmernej perorálnej striekačky na odmeranie príslušného objemu suspenzie, ktorý zodpovedá predpísanej dávke pre pacienta.
Ďalšie pokyny na zaobchádzanie s liekom, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Precitlivenosť na tiazolidíndióny.
Srdcové zlyhanie alebo zlyhanie srdca v anamnéze (NYHA štádiá I až IV) (pozri časť 4.4).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Edém/zadržiavanie tekutín a zlyhanie srdca
Edémy sa u detí pozorovali veľmi často (pozri časť 4.8). U detí sa typicky vyskytoval edém tváre alebo periorbitálny edém.
Edém sa môže objaviť do 4 týždňov od liečby, pričom u väčšiny pacientov sa prejaví do 24 týždňov. Diuretiká sa na liečbu edémov neodporúčajú, pretože môžu dekompenzovať elektrolytovú rovnováhu u pacientov, ktorí dostávajú kortikosteroidnú hormonálnu substitučnú liečbu na liečbu adrenálnej insuficiencie spojenej s ALD.
Edém sa nestabilizuje ani neustúpi znížením dávky. V prípade pretrvávajúceho alebo závažného edému sa môže zvážiť ukončenie liečby, ak edém nie je tolerovaný. Pacientov je potrebné informovať, aby očakávali periférny edém alebo edém tváre.
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití leriglitazónu u pacientov so zlyhaním srdca alebo s anamnézou srdcových ochorení a u pacientov s rizikovými faktormi zlyhania srdca (pozri časť 5.1). Použitie leriglitazónu u pacientov so zlyhaním srdca alebo s anamnézou srdcových ochorení je kontraindikované (pozri časť 4.3).
Pacientov je potrebné sledovať na prejavy a príznaky retencie tekutín (po začatí liečby sa odporúča stanovenie jugulárneho venózneho tlaku a vyšetrenie na hepatomegáliu) a zlyhania srdca (NYHA štádiá I až IV) alebo zvýšenia hmotnosti súvisiaceho s retenciou tekutín; najmä u pacientov s rizikovými faktormi zlyhania srdca (NYHA štádiá I až IV), napr. hypertenziou, koronárnym ochorením, ochorením chlopní, rodinnou anamnézou (pozri časť 4.8).
Podávanie leriglitazónu je potrebné ukončiť, ak dôjde ku klinicky významnému zhoršeniu stavu srdca.
Pacienti podstupujúci HSCT (transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek)
Liečba leriglitazónom sa musí ukončiť najmenej päť dní pred začatím HSCT procedúr, čo je definované ako deň prvého podania myeloablatívnej kondicionačnej liečby. Čas ukončenia liečby musí potvrdiť ošetrujúci lekár na základe plánovaného kondicionačného režimu.
Monitorovanie funkcie pečene
Pred začatím liečby je potrebné u všetkých pacientov skontrolovať pečeňové enzýmy. Liečba sa nemá začať u pacientov so zvýšenými východiskovými hladinami pečeňových enzýmov (aspartátaminotransferáza (AST) alebo ALT > 2-násobok ULN), celkovým bilirubínom > 1,5-násobok ULN (pokiaľ nie je spôsobený Gilbertovým syndrómom) alebo s iným dôkazom ochorenia pečene.
Po začatí liečby sa odporúča pravidelné monitorovanie pečeňových enzýmov; štvrťročne počas prvých 6 mesiacov a následne každých 6 mesiacov. Ak sa hladiny ALT počas liečby zvýšia na trojnásobok hornej hranice normálu, je potrebné znova prehodnotiť hladiny pečeňových enzýmov 3 až 5 dní po prvom zvýšenom výsledku . Ak hladiny ALT zostanú > 3-násobok hornej hranice normálu, liečbu je potrebné prerušiť. Liečba sa môže obnoviť po normalizácii s pokračujúcim monitorovaním pečeňových enzýmov (pozri časť 4.2).
Zvýšenie hmotnosti
Počas liečby leriglitazónom sa u pediatrických pacientov veľmi často vyskytuje nárast hmotnosti (pozri časť 4.8).
Dlhodobá bezpečnosť u pediatrickej populácie
Skúsenosti s použitím leriglitazónu u pediatrických pacientov sú obmedzené. Dlhodobé údaje o bezpečnosti u tejto populácie nie sú k dispozícii. Potenciálny vplyv leriglitazónu na minerálnu hustotu kostí a rast u pediatrických pacientov nie je známy. Pri liečbe pediatrických pacientov je potrebné zvážiť vhodné klinické monitorovanie.
Rakovina močového mechúra
Pre pioglitazón pri liečbe diabetu 2. typu bolo hlásené zvýšené riziko rakoviny močového mechúra. V súvislosti s leriglitazónom neboli hlásené žiadne zhubné nádory močového mechúra, avšak údaje o dlhodobej bezpečnosti sú obmedzené.
Pacientov je potrebné upozorniť, aby okamžite vyhľadali lekársku pomoc, ak sa počas liečby objaví makroskopická hematúria alebo iné príznaky, ako je dyzúria alebo nutkanie na močenie.
Riziko zlomenín kostí
Hoci zlomeniny kostí neboli doteraz v klinických skúšaniach s leriglitazónom hlásené, zlomeniny sú známym účinkom triedy agonistov peroxizómového proliferátorom aktivovaného receptora gama (PPARγ) v dôsledku účinkov na metabolizmus kostí. Pacienti so zvýšeným rizikom zlomenín majú byť primerane sledovaní.
Diabetes mellitus I. a II. typu
Bezpečnosť a účinnosť u pacientov s diabetom mellitus I. alebo II. typu neboli stanovené. Kvôli zvýšenému riziku hypoglykémie sa leriglitazón nemá používať u pacientov užívajúcich lieky znižujúce hladinu glukózy v krvi. U diabetických pacientov boli tiazolidíndióny spojené s hláseniami
o novovzniknutom alebo zhoršujúcom sa diabetickom makulárnom edéme, často sprevádzanom zníženou zrakovou ostrosťou a periférnym edémom. Zdravotnícki pracovníci si majú byť vedomí možnosti makulárneho edému, ak pacienti hlásia poruchy zrakovej ostrosti; je potrebné zvážiť odoslanie k oftalmológovi.
Pomocné látky so známym účinkom
Sorbitol (E 420)
Tento liek obsahuje 8 000 mg sorbitolu v každých 100 ml, čo zodpovedá 80 mg/ml. Pacienti s dedičnou intoleranciou fruktózy (HFI) nesmú užívať/dostávať tento liek. Je potrebné vziať do úvahy aditívny účinok súbežne podávaných liekov obsahujúcich sorbitol (alebo fruktózu) a príjem sorbitolu (alebo fruktózy) v strave.
Obsah sorbitolu v liekoch na perorálne použitie môže ovplyvniť biologickú dostupnosť iných liekov na perorálne použitie podávaných súbežne.
Sodík
Tento liek obsahuje 2 mg sodíka na ml, čo zodpovedá 0,10 % maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelého podľa odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Benzoan sodný (E 211)
Tento liek obsahuje 100 mg benzoanu sodného v každých 100 ml, čo zodpovedá 1 mg/ml.
4.5 Liekové a iné interakcie
Interakcie ovplyvňujúce leriglitazón
Doteraz neboli ukončené žiadne interakčné štúdie s leriglitazónom.
Leriglitazón sa metabolizuje prevažne cytochrómom P450 (CYP2C8 a CYP3A4) a je substrátom P-glykoproteínu (P-gp) a proteínu rezistencie rakoviny prsníka (BCRP).
Inhibítory CYP2C8 a CYP3A
Súbežné užívanie leriglitazónu so silnými a miernymi inhibítormi CYP2C8 (napr. gemfibrozil) a silnými a miernymi inhibítormi CYP3A (napr. itrakonazol, ketokonazol, klaritromycín, ritonavír, verapamil) sa neodporúča. Osobitnú opatrnosť je potrebné venovať v prípade súbežného podávania inhibítorov CYP2C8 aj CYP3A4 spolu s leriglitazónom.
Induktory CYP2C8 a CYP3A
Súbežné užívanie leriglitazónu s induktormi CYP2C8 a/alebo CYP3A (napr. karbamazepín, rifampicín, fenytoín, fenobarbitál) sa neodporúča.
Interakcia s transportérmi
Neočakáva sa žiadny vplyv na absorpciu leriglitazónu pri súbežnom podávaní s inhibítormi P-gp alebo BCRP, pretože absolútna perorálna biologická dostupnosť je vysoká. Neočakáva sa, že inhibítory P-gp a BCRP významne zvýšia hladiny leriglitazónu v mozgu.
Účinok leriglitazónu na iné lieky
Interakcia s transportérmi
Potenciál inhibície BCRP na úrovni čreva nie je známy. Súbežne podávané lieky, ktoré sú substrátmi týchto transportérov (vrátane, ale nie výlučne, lapatinibu, metotrexátu, rosuvastatínu, topotekanu, sulfasalazinu), môžu zvýšiť ich plazmatické koncentrácie a je potrebné ich užívať s opatrnosťou.
Interakcia s liekmi znižujúcimi hladinu glukózy
Doteraz neboli ukončené žiadne interakčné štúdie s antidiabetikami s leriglitazónom. Leriglitazón zvyšuje citlivosť na inzulín, a preto súbežné užívanie s liečbou znižujúcou hladinu glukózy v krvi (napr. metformín, inzulín, gliklazid, glimepirid alebo glibenklamid) môže zvýšiť riziko hypoglykémie.
Leriglitazón sa nemá používať u pacientov užívajúcich lieky znižujúce hladinu glukózy v krvi. Ak sa súbežné užívanie považuje za nevyhnutné, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní z hľadiska prejavov a príznakov hypoglykémie.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nevzťahuje sa.
Dojčenie
Nevzťahuje sa
Fertilita
Nie sú dostupné žiadne údaje o účinku leriglitazónu na fertilitu u ľudí. U potkanov sa nezistil žiadny vplyv na fertilitu samcov, avšak bol zaznamenaný vplyv na fertilitu samíc (znížený počet živých embryí) (pozri časť 5.3)
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Nezglyal má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Po podaní leriglitazónu sa môže vyskytnúť zvýšené slzenie a edém/opuch očného viečka, ktoré môžu spôsobiť poruchy zraku (pozri časť 4.8).
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostného profilu
Celkový bezpečnostný profil leriglitazónu vychádza z klinických štúdií a z dodatočných klinických skúseností u pediatrických pacientov s ALD.
U detí (vo veku 2 až 12 rokov) boli najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami počas liečby leriglitazónom zvýšenie telesnej hmotnosti (8,7 %), opuch očných viečok (8,7 %), leukopénia (8,7 %) a neutropénia (8,7 %) (pozri časť 4.4).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Bezpečnosť leriglitazónu u pediatrických pacientov s ALD bola hodnotená v otvorenom klinickom skúšaní fázy II MT-2-02 s 23 pacientmi vo veku od 2 do 12 rokov. Priemerná (SD) dĺžka liečby bola 76,2 (48,91) týždňov a medián bol 57,9 (Min, Max 5,4; 192,1) (pozri časť 5.1).
Nežiaduce reakcie u detí (vo veku 2 až 12 rokov) sú uvedené v tabuľke 4. Nežiaduce reakcie sú klasifikované podľa triedy orgánových systémov MedDRA a frekvencie. V rámci každej triedy orgánových systémov sú nežiaduce reakcie uvedené podľa frekvencie na základe nasledujúcej konvencie frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10) a menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100). V rámci každej skupiny frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 4: Nežiaduce reakcie
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduca reakcia | Frekvencia |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Anémia Abnormálny diferenciálny počet bielych krviniek Zvýšený medzinárodný normalizovaný pomer Leukopénia Lymfopénia Neutropénia Zvýšená hladina protrombínu | Časté |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Zvýšená hmotnosť Zvýšená chuť do jedla | Časté |
| Poruchy nervového systému | Bolesť hlavy | Časté |
| Poruchy srdca | Zvýšený N-terminálny prohormón mozgového natriuretického peptidu | Časté |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Nočné potenie | Časté |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Edém* | Veľmi časté |
*Edém zahŕňa periférny edém, opuch tváre a edém viečok
Opis vybraných nežiaducich reakcií
Anémia
U pacientov liečených leriglitazónom bola hlásená anémia (vrátane anémie a anémie z nedostatku železa) na základe laboratórnych testov (4,3 % u detí (vo veku 2 až 12 rokov)). U niektorých pacientov boli laboratórne nálezy v súlade s makrocytárnymi zmenami (napr. zvýšený priemerný korpuskulárny objem alebo znížená priemerná koncentrácia hemoglobínu v bunkách). Väčšina udalostí bola hlásená počas prvých 48 týždňov od začiatku liečby. Tieto udalosti boli mierne a asymptomatické.
Zvýšenie hmotnosti
Zvýšenie hmotnosti bolo hlásené u 8,7 % detí (vo veku 2 až 12 rokov). Väčšina prípadov bola zaznamenaná počas prvých 24 týždňov od začiatku liečby a mala miernu závažnosť.
Edém a edém očných viečok
Edém (vrátane edému a edému očných viečok) bol hlásený u pacientov liečených leriglitazónom (u 17,4 % detí vo veku 2 až 12 rokov). Väčšina nežiaducich reakcií bola zaznamenaná počas prvých 24 týždňov od začiatku liečby a všetky mali u pediatrických pacientov miernu závažnosť.
Pediatrická populácia
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití leriglitazónu u pacientov mladších ako 2 roky.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili všetky podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
V prípade predávkovania sa odporúča sledovať pacienta pomocou EKG, meraní glukózy a krvného tlaku.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Iné liečivá pre tráviaci trakt a metabolizmus, Rôzne liečivá tráviaceho traktu a metabolizmu, ATC kód: A16AX23
Mechanizmus účinku
Leriglitazón je selektívny agonista peroxizómových proliferátormi aktivovaných receptorov gama (PPARγ). Leriglitazón zmierňuje neurozápal prostredníctvom inhibície zápalovej signalizácie sprostredkovanej NF-κB, chráni neuróny a astrocyty a znižuje aktiváciu mikroglií v in vitro modeloch cALD. Znížil tiež oxidačný stres a podporil mitochondriálnu funkciu v typoch nervových buniek. Leriglitazón znížil adhéziu monocytov k endotelovým bunkám v in vitro modeloch súvisiacich s hematoencefalickou bariérou. V in vivo modeli neurozápalu relevantného pre cALD leriglitazón spôsobil na dávke závislé zníženie klinických symptómov. Ochranné a regeneračné účinky na myelináciu boli preukázané v modeloch in vitro aj in vivo.
Klinická účinnosť
| Účinnosť leriglitazónu u indikovanej populácii bola hodnotená v otvorenom klinickom skúšaní u | |
| pediatrických pacientov mužského pohlavia s cALD (MT-2-02; N=23) | |
.
Klinické skúšanie MT-2-02
| Klinické skúšanie MT-2-02 bolo otvorené klinické skúšanie u pediatrických pacientov mužského | |
| pohlavia vo veku od 2 do 12 rokov s cALD, ktorá hodnotila účinky leriglitazónu (13,7 mg/ml) na | |
| progresiu ochorenia pred HSCT. | |
Leriglitazón sa podával jedenkrát denne perorálne, počiatočné dávky boli definované na základe veku a hmotnosti a potom upravené podľa farmakokinetických výsledkov, aby sa dosiahla cieľová expozícia (170 µg·h/ml). Liečba pokračovala až do 96. týždňa, pokiaľ nebola ukončená skôr kvôli HSCT. Celkovo bolo zaradených 23 pacientov s nasledujúcim vekovým
| rozdelením: 7 pacientov vo veku 2 – 5 rokov a 16 pacientov vo veku 6 – 12 rokov; priemerný vek 23 | |
| pacientov bol 7,7 rokov (SD 2,93); východiskové premenné sú uvedené v tabuľkách nižšie. | |
Pacienti boli na začiatku zaradení do jednej z dvoch populácií: pacienti s Gd negatívnymi mozgovými léziami (populácia 1 – gadolíniom nezvýrazňujúce sa [Gd negatívne]; n = 9) alebo pacienti s Gd pozitívnymi mozgovými léziami (populácia 2 – gadolíniom zvýrazňujúce sa [Gd pozitívne]; n = 14). Pri východiskovom stave sa skóre neurologickej funkcie (NFS) v celkovej populácii pohybovalo od 0 do 1 a MFD bolo 0 pre celú populáciu.
| Traja pacienti z populácie 2 ukončili klinické skúšanie pred 24. týždňom a preto boli vylúčení z | |||
| hodnotiteľného súboru, pretože nedokázali poskytnúť minimálne požadované údaje na posúdenie | |||
| zastaveného ochorenia. V dôsledku toho hodnotiteľná skupina pozostávala z 20 pacientov, vrátane 9 | |||
| pacientov z populácie 1 a 11 pacientov z populácie 2. | |||
Počas klinického skúšania z 23 pacientov 14 podstúpilo HSCT alebo génovú terapiu (GT) (populácia 1, n=3; populácia 2, n=11).
Hodnotenia účinnosti sa vykonávali do 96. týždňa alebo do návštevy pred HSCT, podľa toho, čo nastalo skôr.
| Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti bol podiel pacientov s klinicky a rádiologicky | ||
| zastaveným ochorením v 96. týždni alebo pri návšteve pred HSCT na základe 10 % miery zastavenia | ||
| ochorenia v prirodzenom priebehu. | ||
Klinicky a rádiologicky zastavené ochorenie („zastavené ochorenie“) bolo hodnotené pomocou vopred špecifikovaných kritérií, definovaných ako všetky nasledujúce:
- Zmena skóre neurologických funkcií (NFS) v porovnaní s východiskovým stavom ≤ 5 bodov;
- Absencia závažného funkčného postihnutia (MFD);
Bez známok progresie lézií na vyšetrení MRI, vrátane :
- Bez konverzie na gadolíniom sa zvýrazňujúce lézie (Gd+) v populácii 1 (skóre intenzity gadolínia (GIS) = 0);
Zmiznutie pretrvávajúcich Gd+ lézií v populácii 2, definované ako zmena skóre
GIS z 1, 2 alebo 3 na 0, kde pretrvávajúce Gd+ lézie sú definované ako lézie prítomné na ≥ 2 po sebe nasledujúcich MR snímkach v priebehu minimálne 6 mesiacov;
- Žiadny významný rast T2/FLAIR lézií v porovnaní s predchádzajúcim MR vyšetrením v žiadnej z populácií, ako bolo zistené centrálnym meraním.
| Sekundárne koncové ukazovatele zahŕňali trvalú zmenu v porovnaní s východiskovým stavom NFS; | |
| zmenu v porovnaní s východiskovým stavom Loesovho skóre; zmenu v porovnaní s východiskovým | |
| stavom GIS. | |
| V 96. |
týždni alebo pri návšteve
| pred HSCT z 20 hodnotiteľných subjektov spĺňalo definíciu | |
| zastaveného ochorenia 7 (35 %; | |
95 % IS: 15,4; 100 %). Podrobnosti o primárnom koncovom ukazovateli v 96. týždni a pri návšteve pred HSCT sú zhrnuté v tabuľke 5 pre kohortu populácia 1.
Tabuľka 5: Klinické skúšanie MT-2-02. Výsledky primárneho koncového ukazovateľa pre kohortu populácie 1
Primárny koncový ukazovateľ (96. týždeň alebo návšteva pred HSCT) | n (%) (Hodnotiteľný súbor, n=9) | 95 % IS |
| Zastavené ochorenie | 6 (66,7 %) | 29,9 % – 100 % |
| Zložky zastaveného ochorenia: 1 - Zmena NFS ≤ 5 | 9 (100 %) | 66,4 % – 100 % |
| 2 – Bez MFD | 9 (100 %) | 66,4 % – 100 % |
| 3 - Bez progresie lézií | 6 (66,7 %) | 29,9 % – 92,5 % |
| 3a - Gd negatívne | 6 (66,7 %) | 29,9 % – 92,5 % |
3b - Absencia významného rastu | 7 (77,8 %) | 40,0 % – 97,2 % |
Na vyhodnotenie 15 oblastí neurologických funkcií sa použila pretrvávajúca zmena NFS v porovnaní s východiskovým stavom. 6 z týchto oblastí hodnotí najzávažnejšie symptómy, zhrnuté ako MFD. V populácii 1 bola mediánová hodnota NFS na začiatku klinického skúšania 0 a zostala na úrovni 0 v 96. týždni aj pri návšteve pred HSCT. U žiadneho pacienta nedošlo počas klinického skúšania k zmene hodnoty NFS o viac ako 1 bod, vrátane pacientov sledovaných dlhšie ako 96 týždňov. Všetci účastníci zostali bez MFD a počas liečby leriglitazónom nezomrel žiadny účastník, vrátane tých, ktorí boli sledovaní dlhšie ako 96 týždňov.
Na posúdenie nárastu výskytu lézií v priebehu času sa použila zmena Loesovho skóre v porovnaní s východiskovou hodnotou. V populácii 1 bola mediánová hodnota Loesovho skóre na začiatku štúdie 2,0. U pacientov, ktorí pokračovali v liečbe do 96. týždňa, zostala stabilná (mediánová zmena v porovnaní s východiskovou hodnotou 0), zatiaľ čo u pacientov podstupujúcich HSCT bola pri návšteve pred HSCT mediánová zmena 2.
Na posúdenie zmien v zvýraznení Gd sa použila zmena hodnoty GIS v porovnaní s východiskovou hodnotou. V populácii 1 zostalo u 6 z 9 pacientov (66,7 %) v 96. týždni GIS = 0. U troch pacientov, u ktorých došlo k progresii na lézie zvýraznené Gd, bola hodnota GIS 1 pri návšteve pred HSCT.
Mimoriadne okolnosti
Tento liek bol registrovaný za tzv. mimoriadnych okolností. To znamená, že pre zriedkavosť výskytu ochorenia nebolo možné získať všetky informácie o tomto lieku.
Európska agentúra pre lieky každý rok posúdi nové dostupné informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Po perorálnom podaní u ľudí sa leriglitazón rýchlo vstrebáva s absolútnou biologickou dostupnosťou 91,1 % po jednorazovej perorálnej dávke leriglitazónu 163,93 mg vo voľnej forme (+ intravenózne podanie 91 mcg voľnej rádioaktívne značenej zlúčeniny). Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu 3 hodiny po podaní. Pri dávkach od 27,32 do 245,9 mg leriglitazónu vo voľnej forme sa pozorovalo proporcionálne zvýšenie plazmatickej koncentrácie. Rovnovážny stav sa dosiahne po 4 – 5 dňoch dávkovania. Opakované dávkovanie vedie k akumulačnému faktoru 1,7 – 1,8.
Distribúcia
Leriglitazón sa u ľudí viaže na plazmatické bielkoviny z 96,4 % a pomer krvi k plazme je 0,6. Distribučný objem je 35,3 l. Leriglitazón bol detegovaný v mozgovomiechovom moku dobrovoľníkov 4 hodiny na 8. deň v koncentrácii 188 ng/ml a 332 ng/ml po poslednej dávke 135 mg a 270 mg leriglitazónium-chloridu. Približne to zodpovedá 2 % celkovej plazmatickej koncentrácie leriglitazónu. M3 prechádza hematoencefalickou bariérou len vo veľmi obmedzenej miere.
Biotransformácia
Leriglitazón sa metabolizuje v pečeni prevažne prostredníctvom CYP2C8 a CYP3A4.
M3 je hlavný metabolit leriglitazónu a vzniká dehydrogenáciou alkoholovej skupiny. U dobrovoľníkov predstavuje leriglitazón 60 % až 65 % celkového množstva liečiva (2 – 24 hodín) v plazme a hlavný metabolit M3 predstavuje 30 % až 35 %. Leriglitazón a M3 sú substráty P-glykoproteínu a BCRP.
Eliminácia
Po jednorazovej dávke 163,93 mg leriglitazónu značeného [14C] sa rádioaktivita vylučuje prevažne močom (77 %) a v menšej miere stolicou (24 %). V moči sa leriglitazón vylučoval prevažne vo forme oxidovaných metabolitov a glukuronidových konjugátov, pričom sa vyskytovali len stopové množstvá nezmeneného leriglitazónu a aktívneho metabolitu M3. V stolici sa leriglitazón vylučoval hlavne vo forme sulfátovaného metabolitu.
Po jednorazovom perorálnom podaní 180 mg leriglitazónium-chloridu + intravenóznom podaní 100 mcg 14C-leriglitazónium-chloridu sa odhaduje, že celková rádioaktivita sa vylučuje žlčou do stolice v množstve 21,3 %, pričom len malé množstvá sa vylučujú v nezmenenej forme ako 14C-leriglitazón alebo 14C-M3. Polčas eliminácie leriglitazónu a M3 je približne 22 hodín.
Nameraný klírens u ľudí je 0,976 l/h.
Osobitné populácie
Staršie osoby
Nie sú k dispozícii žiadne údaje.
Porucha funkcie pečene
Nie sú k dispozícii žiadne údaje.
Porucha funkcie obličiek
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o pacientoch s miernou, stredne závažnou a závažnou poruchou funkcie obličiek.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti a genotoxicity, neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
V toxikologických pozorovaniach po opakovanom podávaní leriglitazónu u myší, potkanov a psov po dobu až 3, 6 a 9 mesiacov bola typická nadmerná aktivácia PPARγ. Štúdie konkrétne preukázali pokles červených krviniek (RBC), zvýšenie hmotnosti srdca a zvýšené ukladanie a infiltráciu tuku. Okrem toho sa v štúdii chronickej toxicity na potkanoch u jedného samca, ktorému bola podaná vysoká dávka, zistil izolovaný subkutánny malígny sarkóm. Pri hladine NOAEL v štúdii chronickej toxicity u potkanov bola kombinovaná systémová expozícia neviazanému leriglitazónu a jeho metabolitu M3 podobná, ako sa očakávala u pacientov.
Karcinogenicita
V dvojročných štúdiách karcinogenity na oboch testovaných druhoch – potkanoch a myšiach – sa nezistil žiadny karcinogénny potenciál.
V dvojročnej štúdii karcinogenity u potkanov Sprague Dawley (Crl:CD[SD]), ktorým bol podávaný leriglitazón, neboli pozorované žiadne neoplastické nálezy súvisiace s liečbou . Na základe kombinovanej expozície neviazanému leriglitazónu a M3 boli pri maximálnych testovaných dávkach u detí vypočítané bezpečnostné rozpätia 0,63 pre mužov a 1,50 pre ženy.
V dvojročnej štúdii karcinogenity na myšiach CD-1 (ICR) – (Crl:CD1[ICR]), ktorým bol podávaný leriglitazón, neboli pozorované žiadne neoplastické nálezy súvisiace s liečbou. Na základe kombinovanej expozície neviazanému leriglitazónu a M3 boli pri maximálnych testovaných dávkach u detí vypočítané bezpečnostné rozpätia 37,5 pre mužov a 21,5 pre ženy.
Reprodukčná a vývojová toxicita
Štúdie embryofetálnej vývojovej toxicity sa vykonali na brezivých potkanoch a králikoch a odhalili pokles telesnej hmotnosti plodu pri maximálnych testovaných dávkach (3,07-násobok a 4,40-násobok cieľovej klinickej expozície u detí, v uvedenom poradí, na základe kombinovanej expozície neviazanému leriglitazónu a M3). Neboli zistené žiadne teratogénne účinky. Pri maximálnej testovanej dávke boli nežiaduce účinky na fertilitu samíc a skorý embryonálny vývoj obmedzené na znížený počet živých embryí (10,8 embryí v porovnaní so 14,3 v kontrolnej skupine) v dôsledku zníženia priemerného počtu žltých teliesok a mierneho zvýšenia rozsahu pre- a post-implantačných strát. Bezpečnostné rozpätia pre tieto účinky boli odhadnuté na 2,7-násobok cieľovej klinickej expozície u detí na základe kombinovanej systémovej expozície neviazanému leriglitazónu a jeho metabolitu M3. Pri žiadnej z hodnotených dávok sa nepozoroval nepriaznivý vplyv na fertilitu samcov ani na skorý embryonálny vývin sprostredkovaný samcom.
Juvenilná toxicita
V štúdii na mladých potkanoch, v ktorej boli potkanom podávané dávky od 22. do 91. dňa veku (čo zodpovedá 2 rokom do dospelosti u ľudí), boli pozorované toxikologické účinky podobné ako u dospelých potkanoch (NOAEL 25 mg/kg/deň, 2,19-násobok cieľovej expozície u detí na základe kombinovanej systémovej expozície neviazanému leriglitazónu a jeho metabolitu M3), okrem miernych účinkov na minerálnu hustotu kostí. Pre tento účinok neexistuje žiadna bezpečnostná rezerva (safety margin). Klinický význam nemožno vylúčiť.
6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE
6.1 Zoznam pomocných látok
Sorbitol (E 420)
Mikrokryštalická celulóza (E 460)
Sodná soľ karmelózy (E 466)
Sodná soľ sacharínu (E 954)
Benzoan sodný (E 211)
Citrát sodný (E 331)
Monohydrát kyseliny citrónovej (E 330)
Jahodová príchuť
Čistená voda
6.2 Inkompatibility
Žiadne.
6.3 Čas použiteľnosti
4 roky
Po prvom otvorení
Skladujte maximálne 66 dní pri teplote do 25 °C.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky uchovávania po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Fľaša z jantárového skla hydrolytickej triedy III s objemom 100 ml s bielym polyetylénovým detským bezpečnostným uzáverom, s polyetylénovou perorálnou dávkovacou striekačkou s objemom 12 ml, odstupňovanou po 0,5 ml.
Veľkosť balenia je jedna fľaša.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Manipulácia
Na presné odmeranie predpísanej dávky je priložená perorálna dávkovacia striekačka s objemom 12 ml. Odporúča sa, aby zdravotnícky pracovník pacientovi alebo opatrovateľovi poradil, ako používať perorálnu striekačku, aby sa zabezpečilo podanie správneho objemu.
Pred každým podaním je potrebné fľašu dôkladne pretrepať po dobu približne 30 sekúnd.
Fľašu je potrebné umiestniť na vodorovný, stabilný povrch a odstrániť uzáver. Perorálnu dávkovaciu striekačku, ktorá je súčasťou balenia, je potrebné zasunúť do fľaše a odobrať predpísanú dávku. Obsah perorálnej dávkovacej striekačky je potom potrebné podať priamo do úst pacienta.
Po užití dennej dávky pacientom je potrebné fľašu zatvoriť a perorálnu dávkovaciu striekačku umyť čistou vodou a osušiť papierovou utierkou. Fľašu a perorálnu dávkovaciu striekačku je potom potrebné uchovávať v pôvodnom balení na ochranu pred svetlom.
Likvidácia
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Minoryx Therapeutics S.L.
Av Ernest Lluch, 32, TCM3
08302 Mataró, Barcelona
Španielsko
Tel.: +34 93 544 14 66
pharmacovigilanceEU@minoryx.com
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
EU/1/26/2060/001
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie:
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu
