Noprex 35 mikrogramov/h transdermálna náplasť - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Noprex 35 mikrogramov/h transdermálna náplasť

Noprex 52,5 mikrogramov/h transdermálna náplasť

Noprex 70 mikrogramov/h transdermálna náplasť

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Noprex 35 mikrogramov/h transdermálna náplasť

Každá transdermálna náplasť obsahuje 20 mg buprenorfínu.

Plocha s obsahom liečiva: 25 cm².

Uvoľňovanie liečiva z náplasti: 35 mikrogramov buprenorfínu za hodinu (počas 96 hodín).

Noprex 52,5 mikrogramov/h transdermálna náplasť

Každá transdermálna náplasť obsahuje 30 mg buprenorfínu.

Plocha s obsahom liečiva: 37,5 cm².

Uvoľňovanie liečiva z náplasti: 52,5 mikrogramov buprenorfínu za hodinu (počas 96 hodín).

Noprex 70 mikrogramov/h transdermálna náplasť

Každá transdermálna náplasť obsahuje 40 mg buprenorfínu.

Plocha s obsahom liečiva: 50 cm².

Uvoľňovanie liečiva z náplasti: 70 mikrogramov buprenorfínu za hodinu (počas 96 hodín).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Transdermálna náplasť.

Noprex 35 mikrogramov/h transdermálna náplasť

Obdĺžniková náplasť béžovej farby so zaoblenými hranami a modrou potlačou “Buprenorphin“ a “35 gg/h“.

Noprex 52,5 mikrogramov/h transdermálna náplasť

Obdĺžniková náplasť béžovej farby so zaoblenými hranami a modrou potlačou “Buprenorphin“ a “52,5 gg/h“.

Noprex 70 mikrogramov/h transdermálna náplasť

Obdĺžniková náplasť béžovej farby so zaoblenými hranami a modrou potlačou “Buprenorphin“ a “70 gg/h“.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Stredne silná až silná bolesť spôsobená nádorovým ochorením a silná bolesť, ktorá nereaguje na neopioidové analgetiká.

Noprex nie je vhodný na liečbu akútnej bolesti.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Pacienti starší ako 18 rokov

Dávkovanie je potrebné prispôsobiť individuálnym potrebám pacienta (intenzite bolesti, utrpenia, individuálnej reakcii). Má sa zvoliť najnižšia možná dávka, ktorá zabezpečí adekvátnu úľavu od bolesti. Na poskytnutie vhodnej liečby sú dostupné tri transdermálne náplasti s tromi rôznymi silami: Noprex 35 mikrogramov/h, Noprex 52,5 mikrogramov /h, Noprex 70 mikrogramov/h.

Výber začiatočnej dávky: pacienti, ktorí neboli v predchádzajúcom období liečení žiadnymi analgetikami, majú začínať náplasťou s najnižšou silou liečiva (Noprex 35 mikrogramov/h). Pacienti, ktorí dostávali neopioidové analgetiká I. stupňa alebo analgetiká II. stupňa (slabé opioidy) podľa WHO, majú tiež začínať s Noprexom 35 mikrogramov/h. Podľa odporúčania WHO podávanie neopioidových analgetík môže pokračovať, v závislosti od celkového zdravotného stavu pacienta.

Pri prechode z terapie analgetikami III. stupňa (silné opioidy) na Noprex a pri výbere počiatočnej sily náplasti, je treba brať do úvahy predchádzajúcu medikáciu, spôsob podávania a priemernú dennú dávku, aby sa zabránilo opätovnému výskytu bolesti. Vo všeobecnosti sa odporúča individuálna titrácia dávky a má sa začať s náplasťou najnižšej sily (Noprex 35 mikrogramov/h). Klinické skúsenosti ukázali, že pacienti, ktorí boli predtým liečení vyššími dennými dávkami silných opioidov (v rozsahu približne 120 mg perorálneho morfínu), môžu začať liečbu nasledujúcou vyššou silou transdermálnej náplasti (pozri tiež časť 5.1).

Počas titrácie individuálnej dávky má byť k dispozícii v dostatočnom množstve podporné analgetikum s okamžitým uvoľňovaním, aby sa v dostatočnom časovom rozsahu umožnila adaptácia na individuálnu dávku.

Potrebná sila Noprexu sa musí prispôsobiť individuálnym potrebám každého pacienta a musí sa pravidelne kontrolovať.

Po aplikácii prvej trandermálnej náplasti Noprexu sa sérová koncentrácia buprenorfínu zvyšuje pomaly u pacientov, ktorí boli predtým liečení analgetikami a rovnako aj u tých pacientov, ktorí predtým analgetiká neužívali. Z tohto dôvodu je na začiatku nepravdepodobný rýchly nástup účinku. Prvé hodnotenie analgetického účinku sa preto má vykonať až 24 hodín po aplikácii.

Predchádzajúca liečba analgetikami (s výnimkou transdermálnych opioidov) sa má podávať v tých istých dávkach počas prvých 12 hodín od prechodu na Noprex a primeraná doplnková liečba na požiadanie v nasledujúcich 12 hodinách.

Titrovanie dávky a udržiavacia terapia

Noprex sa má vymeniť najneskôr po 96 hodinách (4 dňoch). Pre pohodlné použitie sa môže náplasť meniť dvakrát za týždeň v pravidelných intervaloch, napr. vždy v pondelok ráno a vo štvrtok večer. Dávka sa má titrovať individuálne až do dosiahnutia analgetického účinku. Ak je na konci iniciálnej aplikačnej periódy analgézia nedostatočná, dávka sa môže zvýšiť buď aplikovaním viac ako jednej náplasti Noprexu v rovnakej sile alebo výmenou za náplasť s vyššou silou. Bez ohľadu na silu, v tom istom čase sa nemajú aplikovať viac ako dve náplasti naraz.

Pred aplikáciou ďalšej náplasti Noprex s vyššou silou buprenorfínu je potrebné zohľadniť okrem sily predošlej náplasti aj celkové množstvo podaných opioidov, t.j. celkové požadované množstvo opioidov a podľa toho prispôsobiť dávku. Pacienti požadujúci doplnkové analgetikum (napríklad na prelomovú bolesť) môžu počas udržiavacej liečby okrem náplasti užiť aj napríklad 0,2 mg – 0,4 mg sublingválne podaného buprenorfínu každých 24 hodín. Ak treba pravidelne podávať 0,4 mg – 0,6 mg buprenorfínu sublingválne navyše, má sa použiť náplasť Noprexu s vyššou silou.

Starší pacienti

U pacientov vo vyššom veku nie je potrebná úprava dávkovania Noprexu.

Pacienti s renálnou insuficienciou

Vzhľadom na to, že farmakokinetika buprenorfínu sa nemení počas zlyhania obličiek, jeho použitie je možné u pacientov s renálnou insuficienciou, vrátane dialyzovaných pacientov.

Pacienti s hepatálnou insuficienciou

Buprenorfín sa metabolizuje v pečeni. Intenzita a trvanie jeho účinku môže byť teda ovplyvnené u pacientov s poruchou funkcie pečene. Preto pacienti s hepatálnou insuficienciou musia byť počas liečby Noprexom dôsledne sledovaní.

Pediatrická populácia

Podávanie Noprexu sa nesledovalo u pacientov mladších ako 18 rokov, použitie lieku v tejto vekovej kategórii sa preto neodporúča.

Spôsob podávania

Noprex sa aplikuje na nepodráždenú, čistú, neochlpenú kožu, na rovný povrch, bez väčších jaziev. Preferované miesta na hornej polovici tela sú: horná časť chrbta alebo oblasť pod kľúčnou kosťou na hrudi. Prítomné ochlpenie sa má ostrihať nožnicami (nie oholiť). Ak je potrebné miesto aplikácie očistiť, malo by byť očistené vodou. Mydlo ani iné prípravky na umývanie sa nemajú použiť. Malo by sa vyhnúť prípravkom na kožu, ktoré môžu ovplyvniť adhéziu transdermálnej náplasti Noprex na určené miesto aplikácie na kožu.

Pred aplikáciou náplasti musí byť koža úplne suchá. Náplasť Noprex sa má nalepiť okamžite po vybratí z vrecka. Následne po odstránení fólie sa má náplasť pevne pritlačiť dlaňou na kožu po dobu približne 30 sekúnd. Kúpanie, sprchovanie alebo plávanie nemajú vplyv na transdermálnu náplasť. Nemala by však byť vystavená nadmernému teplu (napr. sauna, infračervené žiarenie).

Náplasť sa má nosiť nalepená nepretržite počas 4 dní. Po jej odstránení sa nalepí nová náplasť, avšak na iné miesto na koži. Najskôr by mal uplynúť aspoň jeden týždeň, než sa nová náplasť aplikuje na rovnaké miesto pokožky.

Dĺžka podávania

Noprex sa nemá za žiadnych okolností aplikovať dlhšie, ako je absolútne nevyhnutné. Ak je, vzhľadom na druh a závažnosť ochorenia, potrebná dlhodobá terapia, je nevyhnutné pravidelné a starostlivé monitorovanie (s prípadnými prestávkami v terapii), aby sa stanovilo, či je potrebná ďalšia liečba a v akom rozsahu.

Ukončenie podávania Noprexu

Po odstránení náplasti Noprexu koncentrácia buprenorfínu v sére postupne klesá, a tak analgetický účinok ešte pretrváva po určitý čas. Túto skutočnosť treba brať do úvahy pri následnom podávaní iných opioidov. Vo všeobecnosti platí, že následná liečba opioidmi nemá začať do 24 hodín po odstránení náplasti Noprexu. V súčasnosti sú informácie o počiatočných dávkach iných opioidov podávaných po prerušení terapie náplasťami Noprex obmedzené.

4.3 Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• – Pacienti so závislosťou na opioidoch a pri odvykacej liečbe na omamné látky.

• – Stavy vážnych porúch dýchacieho centra a jeho funkcie alebo možnosti ich výskytu.

• – U pacientov, ktorí dostávajú inhibítory MAO alebo ich užívali v priebehu posledných dvoch

• – U pacientov s myasténiou gravis.

• – U pacientov s delírium tremens.

• – Gravidita (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Buprenorfín sa musí podávať so zvláštnou opatrnosťou pri akútnej intoxikácii alkoholom, konvulzívnych poruchách, u pacientov s poranením hlavy, v šoku, so zníženou úrovňou vedomia neznámeho pôvodu, pri zvýšenom intrakraniálnom tlaku bez možnosti ventilácie.

Buprenorfín príležitostne spôsobuje útlm dýchania. Preto je potrebná zvýšená opatrnosť u pacientov s poruchou respiračnej funkcie alebo pacientov liečených liekmi, ktoré môžu spôsobiť útlm dýchania.

Buprenorfín má podstatne nižšiu schopnosť vyvolať závislosť u pacienta v porovnaní s úplnými opioidnými agonistami. U zdravých dobrovoľníkov a pacientov v klinických skúšaniach s buprenorfínom sa abstinenčné príznaky nepozorovali. Abstinenčné príznaky podobné tým, ktoré sa objavili po vysadení opiátov sa však po dlhodobom užívaní buprenorfínu nemôžu celkom vylúčiť (pozri časť 4.8). Tieto symptómy sú: agitácia, úzkosť, nervozita, insomnia, hyperkinéza, tremor a gastrointestinálne poruchy.

U pacientov so závislosťou na opioidoch môže substitúcia buprenorfínom preventívne zabrániť vzniku abstinenčných príznakov. Môže nastať návyk na buprenorfín, čo treba zohľadniť pri predpisovaní buprenorfínu pacientom s podozrením na problémy so zneužívaním liekov.

Buprenorfín sa metabolizuje v pečeni. Intenzita a trvanie účinku sa môžu zmeniť u pacientov s poruchami funkcie pečene. Títo pacienti musia byť preto počas terapie buprenorfínom starostlivo monitorovaní.

Športovci by si mali byť vedomí, že tento liek môže vyvolať pozitívnu reakciu pri kontrolných testoch na doping.

Pediatrická populácia

Podávanie Noprexu sa nesledovalo u pacientov mladších ako 18 rokov, použitie lieku v tejto vekovej kategórii sa preto neodporúča.

Pacienti s horúčkou/von­kajšia teplota

Horúčka a prehriatie môžu zvýšiť priepustnosť kože. Za týchto podmienok sa teoreticky môže počas liečby buprenorfínom zvyšovať koncentrácia buprenorfínu v sére. Preto treba venovať pozornosť zvýšenej možnosti reakcie na opioidy u febrilných pacientov alebo u pacientov so zvýšenou teplotou kože z iných príčin.

Transdermálna náplasť sa nemá vystavovať pôsobeniu nadmerného tepla (napr. zo sauny, infračerveného žiarenia).

4.5 Liekové a iné interakcie

Pri podávaní inhibítorov MAO počas 14 dní pred podaním opioidu petidínu sa pozorovali život ohrozujúce interakcie postihujúce centrálny nervový systém, respiračné a kardiovaskulárne funkcie. Rovnaké interakcie medzi inhibítormi MAO a buprenorfínom nemožno vylúčiť (pozri časť 4.3).

Ak sa buprenorfín aplikuje súbežne s inými opioidmi, anestetikami, hypnotikami, sedatívami, antidepresívami, neuroleptikami a vo všeobecnosti s liekmi, ktoré tlmia dýchanie a centrálny nervový systém, tento účinok na CNS sa môže zosilniť. Platí to aj pre alkohol.

Ak sa buprenorfín podáva spolu s inhibítormi alebo induktormi CYP3A4, účinnosť buprenorfínu sa môže 4

zosilniť (inhibítormi) alebo oslabiť (induktormi).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o používaní buprenorfínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí. V období pred ukončením gravidity vysoké dávky buprenorfínu môžu po krátkej dobe podávania indukovať útlm dýchania u novorodencov. Dlhodobé podávanie buprenorfínu počas posledných troch mesiacov gravidity môže spôsobiť abstinenčný syndróm u novorodenca.

Podávanie buprenorfínu počas gravidity je preto kontraindikované.

Dojčenie

Buprenorfín sa vylučuje do materského mlieka. Štúdie na potkanoch ukázali, že buprenorfín môže inhibovať laktáciu.

Noprex sa nemá používať počas dojčenia.

Fertilita

Účinok buprenorfínu na fertilitu zvierat nie je známy (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Buprenorfín má veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Aj v prípade, že sa dodrží odporúčané dávkovanie, buprenorfín môže ovplyvniť reakcie pacienta do takej miery, že jeho schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje môže byť narušená.

Uvedené platí najmä na začiatku liečby, pri zmene dávkovania a keď sa buprenorfín používa spolu s ostatnými centrálne pôsobiacimi látkami, vrátane alkoholu, trankvilizérov, sedatív a hypnotík.

Pacienti, ktorých sa to týka (t.j. pociťujú závraty alebo ospalosť alebo majú rozmazané alebo dvojité videnie), nemajú viesť vozidlá ani obsluhovať stroje, ak používajú buprenorfín a tiež najmenej 24 hodín po odstránení náplasti.

Pre pacientov, ktorí sú stabilizovaní na určitej dávke, tieto obmedzenia nie sú nevyhnutné, ak sa u nich neprejavia vyššie uvedené príznaky.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledovné nežiaduce účinky boli zaznamenané po podaní buprenorfínu v klinických skúšaniach a v postmarketingovom sledovaní.

Frekvencie sa udávajú takto:

Neznáme (z dostupných údajov)

Najčastejšie hlásené systémové nežiaduce účinky boli nauzea a vracanie.

Najčastejšie hlásené lokálne nežiaduce účinky boli erytém a pruritus.

Poruchy imunitného systému

Poruchy metabolizmu a výživy

Poruchy nervového systému

Veľmi zriedkavé: bolesť ucha.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti/poruchy ciev

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Poruchy obličiek a močových ciest

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

V niektorých prípadoch sa vyskytla oneskorená alergická reakcia s výraznými prejavmi zápalu. V týchto

prípadoch je potrebné liečbu buprenorfínom ukončiť.

Buprenorfín má nízke riziko vzniku závislosti. Po prerušení terapie je výskyt abstinenčných symptómov nepravdepodobný. Dôvodom je veľmi pomalé štiepenie buprenorfínu z opioidných receptorov a postupné znižovanie koncentrácie buprenorfínu v sére (zvyčajne v priebehu 30 hodín po odstránení poslednej náplasti). Po dlhodobej liečbe buprenorfínom nie je možné úplne vylúčiť výskyt abstinenčných symptómov podobných tým, ktoré sa objavili po vysadení opiátov.

Tieto symptómy zahŕňajú: agitáciu, úzkosť, nervozitu, nespavosť, hyperkinézu, tremor a gastrointestinálne poruchy.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Buprenorfín má široké bezpečnostné rozmedzie. Kvôli riadenému uvoľňovaniu malých množstiev buprenorfínu do krvného obehu je nepravdepodobná jeho vysoká alebo toxická koncentrácia v krvi. Maximálna koncentrácia buprenorfínu v sére po aplikácii transdermálnej náplasti s uvoľňovaním 70 mikrogramov/h buprenorfínu je šesťkrát nižšia než po intravenóznej aplikácii terapeutickej dávky 0,3 mg buprenorfínu.

Symptómy

• V zásade sú symptómy predávkovania buprenorfínom podobné ako pri ostatných centrálne pôsobiacich analgetikách (opioidoch). Sú to: respiračná depresia, sedácia, ospanlivosť, nauzea, vracanie, kardiovaskulárny kolaps, výrazná mióza.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: opioidné analgetiká (anodyná), deriváty oripavínu.

ATC kód: N02AE01

Buprenorfín je silný opioid s agonistickou aktivitou na ^-opioidných receptoroch a s antagonistickou aktivitou na K-opioidných receptoroch. Zdá sa, že pre buprenorfín platí všeobecná charakteristika morfínu, má však svoje špecifické farmakologické a klinické vlastnosti.

Navyše, množstvo faktorov, napríklad indikácia a klinické použitie, spôsob podávania a interindividuálna variabilita majú vplyv na analgéziu, preto ich treba mať na zreteli pri porovnaní analgetík.

• V každodennej klinickej praxi bývajú rôzne opioidy zatrieďované podľa ich relatívnej účinnosti, aj keď ide o určité zjednodušenie.

Relatívny účinok buprenorfínu v rôznych liekových formách a v odlišných klinických podmienkach bol v literatúre popísaný nasledovne:

• – Morfín p.o.: BUP i.m. ako 1:67 – 150 (jednotlivá dávka; akútny typ bolesti)

• – Morfín p.o.: BUP s.l. ako 1:60 – 100 (jednotlivá dávka, akútny typ bolesti; viacnásobná dávka, chronická bolesť, nádorová bolesť)

• – Morfín p.o.: BUP TTS ako 1:75 – 115 (viacnásobná dávka, chronická bolesť)

Skratky:

p.o. = perorálne; i.m.= intramuskulárne; s.l.= sublingválne; TTS = transdermálne; BUP = buprenorfín.

Nežiaduce účinky sú podobné ako pri iných silných opioidných analgetikách. Zdá sa, že buprenorfín vykazuje nižšiu schopnosť vzniku závislosti ako morfín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Približne 96% buprenorfínu sa viaže na plazmatické bielkoviny.

Buprenorfín sa metabolizuje v pečeni na N-dealkylbuprenorfín (norbuprenorfín) a na metabolity konjugované s glukuronidom. Dve tretiny liečiva sú vylúčené nezmenené stolicou a jedna tretina je eliminovaná ako konjugáty nezmeneného alebo dealkylovaného buprenorfínu močom. Existuje enterohepatálna recirkulácia.

Štúdie na negravidných a gravidných potkanoch ukázali prestup buprenorfínu hematoencefalickou a placentárnou bariérou. Koncentrácia v mozgu (iba nemetabolizovaného buprenorfínu) po parenterálnej aplikácii bola 2– až 3-krát vyššia než po perorálnom podaní. Po intramuskulárnom alebo perorálnom podaní sa buprenorfín zrejme kumuluje v gastrointes­tinálnom lumene plodu – pravdepodobne biliárnou exkréciou, keďže enterohepatálna cirkulácia nie je ešte úplne vyvinutá.

Po aplikácii buprenorfínu sa buprenorfín absorbuje kožou. Postupné uvoľňovanie buprenorfínu do systémovej cirkulácie sa deje kontrolovaným uvoľňovaním z adhezívneho matricového systému na báze polyméru.

Po začiatočnej aplikácii buprenorfínu sa koncentrácia buprenorfínu v plazme postupne zvyšuje a po 12 – 24 hodinách dosahuje minimálnu účinnú koncentráciu 100 pg/ml. Zo štúdií vykonaných s buprenorfínovou (35 ^g/h) transdermálnou náplasťou u zdravých dobrovoľníkov sa stanovili priemerné Cmax od 200 do 300 pg/ml a priemerné tmax od 60 do 80 h. V jednom skríženom (cross-over) skúšaní s dobrovoľníkmi boli aplikované buprenorfín 35 ^g/h a buprenorfín 70 ^g/h. V tomto skúšaní bola demonštrovaná dávková proporcionalita pre rôzne sily.

Po odstránení náplasti buprenorfínu sa plazmatická koncentrácia buprenorfínu rovnomerne znižuje a eliminuje s polčasom približne 30 hodín (v rozmedzí 22 – 36 hodín). Kvôli tomu, že buprenorfín je kontinuálne absorbovaný z depotu v koži, eliminácia je pomalšia ako po intravenóznom podaní.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štandardné toxikologické štúdie nepreukázali osobitné potenciálne riziko pre ľudí. V testoch s opakovaným podaním dávky buprenorfínu potkanom sa pozoroval redukovaný rast telesnej hmotnosti..

Štúdie fertility a všeobecnej reprodukčnej kapacity na potkanoch nepreukázali škodlivé účinky. Štúdie na potkanoch a králikoch poskytli dôkazy fetotoxicity a nárast postimplantačných potratov.

Štúdie na potkanoch poukazujú na zmenšený intrauterínny rast, oneskorený vývin niektorých neurologických funkcií a vysokú peri/postnatálnu úmrtnosť mláďat po liečbe počas gravidity alebo laktácie. Existujú dôkazy, že komplikovaný pôrod a znížená laktácia prispievajú k týmto účinkom. Nie sú žiadne dôkazy o embryotoxicite vrátane teratogenity u potkanov alebo králikov.

In vitro a in vivo testy mutagénneho potenciálu buprenorfínu nepreukázali žiadne klinicky relevantné účinky.

Dlhodobé štúdie na potkanoch a myšiach nedokázali kancerogénny potenciál relevantný pre ľudí.

Dostupné toxikologické dáta neindikujú senzibilizačný potenciál pomocných látok v transdermálnej náplasti.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Adhezívny matrix (s obsahom buprenorfínu): povidón K90, kyselina levulínová, oleyloleát, kopolymér kyseliny akrylovej s butylakrylátom, 2-etylhexylakrylátom a vinylacetátom (5:15:75:5).

Adhezívny matrix (bez obsahu buprenorfínu):

kopolymér 2-etylhexyakrylátu s glycidylmeta­krylátom, 2-hydroxyetylakry­látom a vinylacetátom (68:0,15:5:27).

Separačná fólia medzi adhezívnym matrixom s a bez buprenorfínu: polyetylénteref­talátová vrstva. Zadná vrstva: polyester.

Ochranná vrstva (odstraňuje sa pred použitím náplasti): silikonizovaná polyetylénteref­talátová vrstva, modrý tlačiarenský atrament.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Každá vrecko s detskou bezpečnostnou poistkou je vyrobené z kompozitného vrstveného materiálu z papiera/PET/PE/hl­iníka/surlynu. Jedno vrecko obsahuje jednu transdermálnu náplasť.

Veľkosť balenia:

Balenie obsahuje 4, 5, 8, 10, 16 alebo 20 jednotlivo balených transdermálnych náplastí.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Použitá transdermálna náplasť sa má zložiť na polovicu, lepiacimi stranami k sebe a má sa vložiť do pôvodného vrecka a bezpečne znehodnotiť, prípadne, ak je to možné vrátiť do lekárne.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými

požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Glenmark Pharmaceuticals s.r.o., Hvezdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Noprex 35 mikrogramov/h: 65/0161/16-S

Noprex 52,5 mikrogramov/h: 65/0162/16-S

Noprex 70 mikrogramov/h: 65/0163/16-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 17. marca 2016