Olimestra 20 mg filmom obalené tablety - súhrnné informácie

Olimestra 10 mg filmom obalené tablety

Olimestra 20 mg filmom obalené tablety

Olimestra 40 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Olimestra 10 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg olmesartanu medoxomilu.

Olimestra 20 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg olmesartanu medoxomilu.

Olimestra 40 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg olmesartanu medoxomilu.

Pomocná látka so známym účinkom: 10 mg

Jedna tableta obsahuje 54,63 mg laktózy.

• 20 mg

Jedna tableta obsahuje 109,25 mg laktózy.

40 mg

Jedna tableta obsahuje 218,50 mg laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

• 10 mg: biele okrúhle mierne bikonvexné filmom obalené tablety s vyrytou značkou S1 na jednej strane tablety s priemerom 6,5 mm.

20 mg: biele okrúhle mierne bikonvexné filmom obalené tablety s vyrytou značkou S2 na jednej strane tablety s priemerom 8 mm.

40 mg: biele oválne bikonvexné filmom obalené tablety s vyrytou značkou S3 na jednej strane tablety, rozmery tablety 13 × 8 mm.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých.

Liečba hypertenzie u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčaná úvodná dávka olmesartanu medoxomilu je 10 mg jedenkrát denne. Pacientom, ktorým sa krvný tlak adekvátne neupraví, sa môže dávka zvýšiť na 20 mg olmesartanu medoxomilu denne ako optimálna dávka. Pokiaľ je potrebné ďalšie zníženie krvného tlaku, denná dávka olmesartanu medoxomilu sa môže zvýšiť na maximálnu dennú dávku 40 mg, alebo pridať terapia hydrochloroti­azidom.

Antihypertenzný účinok olmesartanu medoxomilu sa prejaví do 2 týždňov od začiatku liečby, s maximálnym účinkom po 8 týždňoch. Počas nastavovania pacienta na správnu dávku treba brať túto skutočnosť do úvahy.

Starší ľudia (vo veku 65 rokov a viac)

U starších ľudí nie je vo všeobecnosti nutná úprava dávky (pozri dávkovanie pre pacientov s poruchou funkcie obličiek). Ak je nutné nastavenie maximálnej dávky 40 mg denne, krvný tlak má byť starostlivo monitorovaný.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Maximálna dávka olmesartanu medoxomilu u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 20 – 60 ml/min) je 20 mg 1-krát denne, pretože sú nedostatočné skúsenosti s podávaním vyšších dávok tejto skupine pacientov. Aplikácia olmesartanu medoxomilu pacientom s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min) sa neodporúča kvôli limitovaným skúsenostiam s touto skupinou pacientov (pozri časti 4.4, 5.2).

Pacienti s poruchou funkcie pečene

U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene nie je nutná úprava dávky lieku. U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča iniciálna dávka olmesartanu medoxomilu 10 mg jedenkrát denne a maximálna dávka nemá prekročiť 20 mg jedenkrát denne. Odporúča sa starostlivé sledovanie krvného tlaku a funkcie obličiek u pacientov s poruchou funkcie pečene, ktorí sú súbežne liečení diuretikami a/alebo inými antihypertenzívami.

Nie sú skúsenosti s olmesartanom medoxomilom u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, preto sa jeho podávanie tejto skupine pacientov neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.2).Olmesartan medoxomil sa nemá používať u pacientov s biliárnou obštrukciou (pozri časť 4.3).

Pediatrická populácia

Deti a dospievajúci vo veku 6 až 18 rokov

Odporúčaná začiatočná dávka olmesartanu medoxomilu u detí vo veku 6 až 18 rokov je 10 mg olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne. U detí, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný pri tejto dávke, sa môže dávka olmesartanu medoxomilu zvýšiť na 20 mg jedenkrát denne. Ak sa vyžaduje ďalšie zníženie krvného tlaku, u detí, ktorých hmotnosť je vyššia ako 35 kg, sa môže dávka olmesartanu medoxomilu zvýšiť na maximálne 40 mg. U detí, ktorých hmotnosť je nižšia ako 35 kg, denná dávka nesmie presiahnuť 20 mg.

Ďalšia pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť olmesartanu medoxomilu u detí vo veku 1 až 5 rokov neboli doteraz stanovené. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 4.8 a 5.1, ale nie je možné stanoviť odporúčania pre dávkovanie.

Olmesartan medoxomil sa nemá používať u detí mladších ako 1 rok z dôvodu obáv o bezpečnosť a nedostatku údajov v tejto vekovej skupine.

Spôsob podávania

Olimestra sa odporúča užívať približne v rovnakom dennom čase kvôli lepšej compliance pacienta, užívať sa môže s jedlom alebo bez jedla, napr. v čase raňajok. Tableta sa má prehltnúť vcelku, nerozžutá, s dostatočným množstvom tekutiny (napr. jeden pohár vody).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Biliárna obštrukcia (pozri časť 5.2).

Súbežné používanie Olimestry s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Deplécia intravaskulárneho objemu:

U pacientov s depléciou objemu tekutín a/alebo sodíka, ktorý vznikol ako dôsledok intenzívnej diuretickej liečby, dietetickým obmedzením príjmu solí, hnačkou alebo vracaním, môže vzniknúť zvlášť po prvej dávke symptomatická hypotenzia. Pred podaním olmesartanu medoxomilu je potrebné tieto zmeny upraviť.

Iné podmienky, ktoré stimulujú systém renín-angiotenzín-aldosterón:

U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a renálne funkcie závisia hlavne od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón (napríklad pacienti s ťažkým kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo vážnymi ochoreniami obličiek vrátane arteriálnej stenózy) terapia inými liečivami, ktoré ovplyvňujú tento systém, býva spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou, zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním. Možnosť podobných účinkov sa nedá vylúčiť ani u antagonistov receptorov angiotenzínu II.

Renovaskulárna hypertenzia:

Počas terapie liečivami ovplyvňujúcimi systém renín-angiotenzín-aldosterón vzniká zvýšené riziko vzniku ťažkej hypotenzie a renálnej insuficiencie u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo so stenózou renálnej artérie u pacientov s jednou funkčnou obličkou.

Porucha funkcie obličiek a transplantácia obličiek:

Pokiaľ sa olmesartan medoxomil podáva pacientom s poruchou funkcie obličiek, odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu v sére. Použitie olmesartanu medoxomilu sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min) (pozri časť 4.2, 5.2). Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním olmesartanu medoxomilu pacientom, ktorým sa v krátkom čase pred uvažovanou liečbou transplantovala oblička alebo pacientom v konečnom štádiu poruchy funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu < 12 ml/min).

Porucha funkcie pečene:

Nie sú skúsenosti u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, a preto sa u tejto skupiny pacientov použitie olmesartanu medoxomilu neodporúča (pozri časť 4.2 pre odporučené dávkovanie u pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene).

Hyperkaliémia:

Použitie liekov, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, môže spôsobiť hyperkaliémiu. Toto riziko, ktoré môže byť fatálne, je zvýšené u starších ľudí, u pacientov s renálnou insuficienciou, diabetikov, u pacientov súbežne liečených inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať hladinu draslíka a/alebo u pacientov s pridruženými príhodami.

Pred použitím liekov, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, sa má zvážiť pomer rizika a prínosu a iné alternatívy liečby.

Hlavné riziká hyperkaliémie, ktoré treba brať do úvahy, sú:

• – Diabetes mellitus, porucha funkcie obličiek, vek (> 70 rokov).

• – Kombinácia s jedným alebo viacerými liekmi, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón a/alebo náhrady draslíka. Niektoré lieky alebo terapeutické skupiny liekov môžu vyvolať hyperkaliémiu. Náhrady soli obsahujúce draslík, diuretiká šetriace draslík, ACE inhibítory, antagonisty receptoru angiotenzínu II, nesteroidové protizápalové lieky (vrátane selektívnych COX-2 inhibítorov), heparín, imunosupresíva ako cyklosporín alebo takrolimus, trimetoprim.

• – Pridružené príhody, najmä dehydratácia, akútna srdcová dekompenzácia, metabolická acidóza, zhoršenie funkcie obličiek, náhle zhoršenie stavu obličiek (napr. infekciou), lýza buniek (napr. akútna ischémia končatín, rabdomyolýza, rozsiahle poranenia).

U rizikových pacientov sa odporúča starostlivé monitorovanie hladín draslíka (pozri časť 4.5).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS):

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Lítium:

Kombinácia olmesartanu medoxomilu s lítiom sa rovnako ako u iných antagonistov receptorov angiotenzínu II neodporúča (pozri časť 4.5).

Stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne; obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:

Rovnako ako u iných liečiv s vazodilatačným účinkom, mimoriadnu pozornosť treba venovať pacientom s aortálnou stenózou alebo stenózou mitrálnej chlopne alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Primárny aldosteronizmus:

Pacienti s primárnym aldosteronizmom obvykle neodpovedajú na antihypertenzíva, ktorých mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Použitie olmesartanu medoxomilu sa preto u týchto pacientov neodporúča.

Enteropatia podobná sprue:

Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená chronická hnačka s významným úbytkom hmotnosti u pacientov, ktorí užívali olmesartan niekoľko mesiacov až rokov, pravdepodobne spôsobená lokálnou reakciou oneskorenej precitlivenosti. Biopsie čreva u týchto pacientov často ukázali atrofiu klkov. Ak u pacienta vzniknú tieto príznaky počas liečby olmesartanom, treba vylúčiť inú etiológiu. V prípade, že nebola dokázaná iná etiológia, zvažuje sa prerušenie liečby olmesartanom medoxomilom.

V prípadoch, keď symptómy vymiznú a enteropatia podobná sprue bola potvrdená biopsiou, nesmie sa liečba olmesartanom medoxomilom obnoviť.

Etnické rozdiely:

Znižovanie krvného tlaku olmesartanom medoxomilom rovnako ako inými antagonistami angiotenzínu II je o niečo nižšie u čiernej populácie ako u ostatných pacientov. Príčinou je pravdepodobne vyššia prevalencia nízkorenínového statvu u čiernej populácie s hypertenziou.

Gravidita:

Terapia antagonistami angiotenzínu II sa nemá začať počas tehotenstva. Ak nie je pokračovanie terapie blokátormi angiotenzínových receptorov považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú otehotnieť, majú prejsť na terapiu inými antihypertenzívami, ktoré majú potvrdené bezpečné použitie v gravidite. Ak je potvrdená gravidita, liečba antagonistami angiotenzínu II má byť okamžite ukončená a začatá vhodná alternatívna terapia (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné:

Príliš prudké zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením môže vyvolať rovnako ako u iných antihypertenzívnych liečiv infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu.

Olimestra obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pediatrická populácia:

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Nie je známe, či sú interakcie u detí podobné ako u dospelých.

Vplyv iných liekov na olmesartan medoxomil:

Liečba inými antihypertenzívami

Súbežným používaním iných antihypertenzív sa antihypertenzný účinok olmesartanu medoxomilu môže zosilniť.

ACE inhibítory, blokátory receptorov angiotenzínu II alebo aliskirén:

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Náhrada draslíka a draslík šetriace diuretiká:

Zo skúseností s používaním iných liečiv ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém spolu s diuretikami šetriacimi draslík, náhradami draslíka, náhradami solí s obsahom draslíka alebo inými liečivami, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín) vyplýva, že môže dôjsť k zvýšeniu hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4). Súbežné užívanie takýchto liečiv sa preto neodporúča.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID):

NSAID (vrátane kyseliny acetylsalicylovej v dávkach > 3 g/deň a tiež COX-2 inhibítorov) a antagonisty receptorov angiontezínu II môžu pôsobiť synergicky znižovaním glomerulárnej filtrácie. Rizikom ich súbežného použitia je preto výskyt akútneho renálneho zlyhania. Odporúča sa preto monitorovanie renálnych funkcií na začiatku terapie, ako aj pravidelná hydratácia pacienta.

Okrem toho súbežná liečba môže znížiť antihypertenzný účinok antagonistov receptorov angiotenzínu

• II, čo vedie k čiastočnej strate účinnosti.

Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny

Súbežné podávanie kolesevelamu hydrochloridu, liečiva ktoré sa naväzuje na žlčové kyseliny a odvádza ich z tela, znižuje systémovú expozíciu a maximálnu plazmatickú koncentráciu olmesartanu a znižuje t 1/2. Podávanie olmesartanu medoxomilu najmenej 4 hodiny pre užitím kolesevelamu hydrochloridu zníži účinok interakcie týchto liečiv. Preto sa má vziať do úvahy podanie olmesartanu medoxomilu aspoň 4 hodiny pred užitím dávky kolesevelamu hydrochloridu (pozri časť 5.2).

Iné liečivá:

Po terapii antacidom (hydroxid hlinito-horečnatý) sa pozorovala mierna redukcia biologickej dostupnosti olmesartan medoxomilu. Súbežné podávanie warfarínu a digoxínu nemalo žiaden vplyv na farmakokinetiku olmesartanu.

Vplyv olmesartan medoxomilu na iné liečivá:

Lítium:

Popísané je reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia počas jeho súbežnej aplikácie s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín a antagonistami angiotenzínu II. Používanie olmesartan medoxomilu v kombinácii s lítiom sa preto neodporúča (pozri časť 4.4). Pokiaľ je táto kombinácia potrebná, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladín lítia v sére.

Iné liečivá:

V špecifických klinických štúdiách sa u zdravých dobrovoľníkov študovali kombinácie s warfarínom, digoxínom, antacidom (hydroxid hlinito-horečnatý), hydrochlorotiazidom a pravastatinom. Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie a najmä olmesartan medoxomil nemá signifikantný vplyv na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo farmakokinetiku digoxínu.

Olmesartan nemá klinicky významný inhibičný efekt in vitro na enzýmy 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4 ľudského cytochrómu P450 a žiadny, alebo minimálny indukčný efekt na aktivitu cytochrómu P450 u potkana. Na základe týchto výsledkov sa in vivo interakčné štúdie so známymi inhibítormi a induktormi enzýmov cytochrómu P450 nerobili, pretože sa nepredpokladajú žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liečivami, ktoré sa metabolizujú horeuvedenými enzýmami cytochrómu P450.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Používanie antagonistov angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Užívanie antagonistov angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nebol presvedčivý, napriek tomu malé zvýšenie rizika nemôže byť vylúčené. I keď nie sú kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov angiotenzínu II, podobné riziko môže existovať pre túto skupinu liekov. Ak nie je pokračovanie terapie blokátormi angiotenzínových receptorov považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu terapiu, ktorá má potvrdené bezpečné použitie v gravidite. Ak je potvrdená gravidita, liečba antagonistami angiotenzínu II má byť okamžite ukončená a zahájená vhodná alternatívna terapia.

Je známe, že terapia antagonistami angiotenzínu II v druhom a treťom trimestri pôsobí toxicky na plod (znižuje funkciu obličiek, spôsobuje oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri aj časť 5.3).

Ak došlo k expozícii antagonistom angiotenzínu II od druhého trimestra, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličiek a lebky.

Deti matiek, ktoré užívali antagonisty angiotenzínu II, majú byť starostlivo monitorované kvôli vzniku hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).

Dojčenie

Olmesartan sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov, ale nie je známe, či sa vylučuje aj do ľudského mlieka. Nakoľko nie sú dostupné informácie o používaní Olimestry počas dojčenia, Olimestra sa v tomto období neodporúča a uprednostňuje sa liečba liekmi, ktoré majú potvrdené bezpečné použitie počas dojčenia, najmä ak ide o dojčenie novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Olimestra má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. U pacientov, ktorí užívajú antihypertenzíva, sa môžu občas vyskytnúť závraty alebo únava, ktoré môžu ovplyvniť ich schopnosť reagovať.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky počas liečby olmesartanom medoxomilom o sú bolesti hlavy (7,7 %), symptómy podobné chrípke (4,0 %) a závraty (3,7 %).

V monoterapeu­tických, placebom kontrolovaných štúdiách jediným nežiaducim účinkom v jednoznačnej súvislosti s liečbou boli závraty (2,5 % výskytu u pacientov liečených olmesartanom medoxomilom a 0,9 % v skupine s placebom).

O niečo yyšší výskyt hypertriglyce­ridémie (2,0 % vs 1,1 %) a zvýšenej hladiny kreatínfosfokinázy (1,3 % vs 0,7 %) bol pozorovaný v skupine pacientov liečených olmesartanom medoxomilom v porovnaní s placebom.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií:

Nasledujúce nežiaduce reakcie na olmesartan medoxomil zhrnuté v tabuľke nižšie boli zaznamenané v rámci klinických štúdií, postmarketingových bezpečnostných štúdií a spontánnych hlásení.

Sú uvedené podľa Triedy orgánových systémov a zoradené podľa frekvencie výskytu použitím nasledujúcej klasifikácie:

veľmi časté (>1/10), časté (>1/100 až <1/10), menej časté (>1/1000 až <1/100), zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nie je možné odhadnúť z dostupných údajov).

Ojedinelé prípady rabdomyolýzy boli hlásené v časovej súvislosti s liečbou blokátormi receptorov angiotenzínu II.

Ďalšie informácie o osobitných populáciách

U starších ľudí sa frekvencia hypotenzie mierne zvýšila zo zriedkavej na menej častú.

Pediatrická populácia:

Bezpečnosť olmesartanu bola sledovaná u 361 detí a dospievajúcich vo veku 1–17 rokov v dvoch klinických skúšaniach. Zatiaľ čo povaha a závažnosť nežiaducich účinkov sú podobné ako u dospelých, frekvencia nasledujúcich nežiaducich účinkov je vyššia u detí:

• – krvácanie z nosa je častý nežiaduci účinok u detí (t.j. >1/100 až <1/10), ktorý nebol hlásený u

dospelých

• – počas 3 týždňov v dvojito zaslepenej štúdii bol výskyt závratu urgentne vyžadujúceho liečbu a bolesti hlavy takmer dvojnásobný u detí vo veku 6–17 rokov v skupine olmesartanu s vysokou dávkou.

Celkový bezpečnostný profil olmesartanu u pediatrických pacientov sa nelíši významne od bezpečnostného profilu u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

S predávkovaním u ľudí sú len malé skúsenosti. Najpravdepodob­nejším príznakom predávkovania je hypotenzia. V prípade predávkovania pacienta treba starostlivo monitorovať a začať symptomatickú a podpornú liečbu.

Zatiaľ nie sú dostupné informácie, čije olmesartan dialyzovateľný.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty receptorov angiotenzínu II, samotné, ATC kód: C09CA08

Mechanizmus účinku/ farmakodynamické účinky

Olmesartan medoxomil je silný, perorálne účinný selektívny antagonista receptora angiotenzínu II (typ AT1). Predpokladá sa, že blokuje všetky účinky angiotenzínu II sprostredkované AT1 receptormi, bez ohľadu na zdroj alebo cestu syntézy angiotenzínu II. Dôsledkom selektívneho antagonizmu AT1 receptorov angiotenzínu IIje zvýšenie plazmatickej hladiny renínu, koncentrácie angiotenzínu I a angiotenzínu II a určité zníženie plazmatickej koncentrácie aldosterónu.

Angiotenzín II je primárne vazoaktívny hormón systému renín – angiotenzín – aldosterón a má signifikantnú úlohu v patofyziológii hypertenzie, ktorá vzniká cez typ 1 (AT1) receptory.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

U pacientov s hypertenziou vyvolá aplikácia olmesartanu medoxomilu dlhotrvajúce zníženie krvného tlaku v artériách, ktoré závisí od dávky. Doposiaľ nie sú informácie, že by došlo k hypotenzii po prvej dávke, tachyfylaxii počas dlhodobej liečby alebo k rebound hypertenzii po prerušení liečby.

Dávkovaním olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne sa dosiahne účinný plynulý pokles krvného tlaku v intervale 24 hodín. Pri dávkovaní jedenkrát denne sa dosiahol podobný pokles krvného tlaku ako pri aplikácii rovnakej dennej dávky rozdelenej na 2 denné dávky.

Pri kontinuálnej liečbe sa maximálny pokles krvného tlaku dosiahne do 8 týždňov po začatí liečby, hoci podstatný pokles krvného tlaku sa pozoruje po 2 týždňoch. Súbežná terapia

s hydrochloro­tiazidom má aditívny efekt na pokles krvného tlaku, pacienti ju dobre tolerujú.

Vplyv olmesartanu na morbiditu a mortalitu nie je doteraz známy.

Randomizovaná štúdia Olmesartan a prevencia diabetickej mikroalbumínúrie (ROADMAP) so 4 447 pacientmi s diabetom typu II s normoalbumínúriou a aspoň jedným ďalším rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárneho ochorenia skúmala, či liečba olmesartanom môže oddialiť vznik mikroalbumínúrie. Počas 3,2 roka (stredná doba sledovania), pacienti užívali olmesartan alebo placebo pridané k ďalšiemu antihypertenzívnemu lieku okrem ACE inhibítorov alebo blokátorov receptorov angiotenzínu.

Ako primárny cieľový ukazovateľ, štúdia preukázala signifikantné zníženie rizika v čase vzniku mikroalbumínúrie v prospech olmesartanu. Po úprave odchýlok v tlaku krvi už nebolo viac toto zníženie rizika štatisticky významné. Mikroalbumínúria vznikla u 8,2 % (178 z 2160) pacientov v skupine s olmesartanom a u 9,8 % (210 z 2 139) pacientov v skupine s placebom.

Sekundárny cieľový ukazovateľ, kardiovaskulárne príhody, vznikli u 96 pacientov (4,3 %) s olmesartanom a u 94 pacientov (4,2 %) s placebom. Incidencia kardiovaskulárnej mortality bola vyššia s olmesartanom v porovnaní s placebom (15 pacientov (0,7%) versus 3 pacienti (0,1 %)), napriek podobnému pomeru nefatálnych mozgových príhod (14 pacientov (0,6 %) vs 8 pacientov (0,4 %)), nefatálnych infarktov myokardu (17 pacientov (0,8 %) versus 26 pacientov (1,2 %)) a non-kardiovaskulárnej mortality (11 pacientov (0,5 %) versus 12 pacientov (0,5 %)). Celková mortalita s olmesartanom bola numericky zvýšená (26 pacientov (1,2 %) versus 15 pacientov (0,7 %)), čo bolo spôsobené najmä vyšším počtom fatálnych kardiovaskulárnych príhod.

Štúdia Vplyv olmesartanu na zníženie incidencie koncového štádia ochorenia obličiek pri diabetickej nefropatii (ORIENT) skúmala účinok olmesartanu na obličky a kardiovaskulárny systém u 577 randomi­zovaných japonských a čínskych pacientov s diabetom typu II so zjavnou nefropatiou. Počas 3,1 roka (stredná doba sledovania) pacientov, ktorí užívali olmesartan alebo placebo pridané k ďalším antihypertenzívam vrátane ACE inhibítorov.

Primárny zložený cieľový ukazovateľ (čas do prvého zdvojnásobenia hladiny sérového kreatinínu, koncové štádium obličkovej choroby, smrť zo všetkých príčin) sa vyskytol u 116 pacientov v skupine s olmesartanom (41,1 %) a 129 pacientov v skupine s placebom (45,4 %) (HR 0,97 (95 % CI 0,75 –1,24); p= 0,791). Sekundárny zložený kardiovaskulárny cieľový ukazovateľ sa vyskytol u 40 pacientov liečených olmesartanom (14,2 %) a 53 pacientov s placebom (18,7 %). Tento zložený kardiovaskulárny cieľový ukazovateľ zahŕňal smrť z kardiovasku­lárnych príčin u 10 (3,5 %) pacientov užívajúcich olmesartan versus 3 (1,1 % ) užívajúcich placebo, celkovú mortalitu 19 (6,7 %) pacientov užívajúcich olmesartan versus 20 (7,0 %) užívajúcich placebo, nefatálnu mozgovú príhodu 8 (2,8 %) pacientov užívajúcich olmesartan versus 11 (3,9 %) užívajúcich placebo a nefatálny infarkt myokardu 3 (1,1 %) pacientov užívajúcich olmesartan versus 7 (2,5 %) užívajúcich placebo.

Ďalšie informácie:

Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.

Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.

Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirénu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirénu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirénu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

Pediatrická populácia

Antihypertenzívne účinky olmesartanu medoxomilu boli hodnotené v pediatrickej populácii randomizovanou, dvojito zaslepenou, placebom kontrolovanou štúdiou u 302 hypertenzných pacientov vo veku 6–17 rokov. Študovaná populácia pozostávala z kohorty 112 pacientov čiernej pleti a z kohorty 190 pacientov zmiešaných rás vrátane 38 černochov. Etiológia hypertenzie bola prevažne esenciálna hypertenzia (87 % u černošskej kohorty a 67% u zmiešanej kohorty). Pacienti s telesnou hmotnosťou 20 až <35kg boli randomizovaní na 2,5 mg (nízka dávka) alebo 20 mg (vysoká dávka) olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne a pacienti s telesnou hmotnosťou >35 kg boli randomizovaní na 5 mg (nízka dávka) alebo 40 mg (vysoká dávka) olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne. Olmesartan medoxomil v závislosti od dávky významne znížil systolický aj diastolický krvný tlak v dávkach prispôsobených hmotnostnej kategórii. Olmesartan medoxomil v nízkej aj vysokej dávke významne znížil systolický krvný tlak, v nízkej dávke o 6,6 mmHg a vo vysokej dávke o 11,9 mmHg z východiskových hodnôt. Tento účinok bol pozorovaný aj počas 2 týždňov v randomizovanej fáze vysadenia, kde oba priemerné tlaky krvi, systolický aj diastolický, ukázali štatisticky významný návrat v skupine placeba v porovnaní so skupinou olmesartanu medoxomilu. Liečba bola účinná u pediatrických pacientov s primárnou aj sekundárnou hypertenziou. Ako bolo pozorované u dospelej populácie, zníženia krvného tlaku boli menšie u pacientov čiernej pleti.

V tej istej štúdii dostávalo 59 pacientov vo veku 1 až 5 rokov s telesnou hmotnosťou >5 kg 0,3 mg/kg olmesartanu medoxomilu jedenkrát denne počas 3 týždňov v otvorenej fáze štúdie, a potom boli randomizovaní na podávanie olmesartanu medoxomilu alebo placeba v dvojito zaslepenej fáze. Na konci druhého týždňa vysadenia bol priemerný systolický/di­astolický tlak krvi pri najnižšej hodnote o 3/3 mmHg nižší v skupine randomizovanej na olmesartan medoxomil; tento rozdiel v krvnom tlaku nebol štatisticky významný (95% CI –2 až 7/-1 až 7).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia a distribúcia

Olmesartan medoxomil je prekurzor, rýchlo sa konvertuje na farmakologicky aktívny metabolit olmesartan esterázami v črevnej sliznici a v portálnej krvi počas absorpcie z gastrointes­tinálneho traktu.

V plazme alebo exkrétoch sa nenašiel intaktný olmesartan medoxomil alebo intaktný bočný reťazec medoxomilu. Priemerná absolútna biologická dostupnosť olmesartanu z tabletovej formy je 25,6 %.

Priemerná vrcholová plazmatická koncentrácia (Cmax) olmesartanu sa dosiahne približne do 2 hodín po perorálnom podaní olmesartan medoxomilu, plazmatická koncentrácia olmesartanu sa zvyšuje približne lineárne so zvyšujúcimi sa jednorazovými perorálnymi dávkami až do dávky asi 80 mg.

Potrava mala minimálny vplyv na biologickú dostupnosť olmesartanu, preto sa olmesartan medoxomil môže podávať s jedlom ale aj bez jedla.

Nezistili sa klinicky závažné rozdiely vo farmakokinetike olmesartanu vo vzťahu k pohlaviu.

Olmesartan sa pevne viaže na plazmatické proteíny (99,7 %), ale potenciál pre klinicky významné interakcie podmienené vytesňovaním z väzby na proteíny medzi olmesartanom a inými súbežne podávanými liečivami, ktoré sa pevne viažu na plazmatické proteíny, je nízky (ako sa potvrdilo chýbaním klinicky signifikantných interakcií medzi olmesartanom medoxomilom a warfarínom). Väzba olmesartanu na krvné bunky je zanedbateľná. Priemerný distribučný objem po intravenóznom podaní je nízky (16 – 29 l).

Biotransformácia a eliminácia

Celkový plazmatický klírens bol typicky 1,3 l/h (CV, 19 %) a bol relatívne mierne porovnateľný s prietokom krvi pečeňou (cca 90 l/h). Po jednej perorálnej dávke 14C značeného olmesartanu medoxomilu sa 10 – 16 % podanej izotopom značenej látky vylúčilo močom (veľká väčšina podanej dávky do 24 hodín) a zvyšná časť zachytenej izotopom značenej látky sa vylúčila stolicou. Na základe systémovej dostupnosti 25,6 % sa dá vypočítať, že olmesartan sa eliminuje obličkami (cca 40 %) a hepatobiliárne (cca 60 %). V rádioaktívnom materiáli, ktorý sa získal po eliminácii, sa identifikoval len olmesartan, žiadne iné signifikantné metabolity sa nedetegovali. Enterohepatálne recyklovanie olmesartanu je minimálne. Vzhľadom na to, že veľká časť olmesartanu sa vylučuje žlčovými cestami, u pacientov s biliárnou obštrukciou je jeho použitie kontraindikované (pozri časť 4.3).

Terminálny polčas eliminácie olmesartanu sa pohyboval medzi 10 a 15 hodinami po viacnásobnom perorálnom dávkovaní. Rovnovážny stav sa dosiahol po prvých niekoľkých dávkach, po 14 dňoch opakovaného podávania sa nedokázala ďalšia akumulácia. Renálny klírens bol približne 0,5 –0,7 l/h a nebol závislý od dávky.

Farmakokinetika u špeciálnych populácií

Starší ľudia ( vo veku 65 rokov a viac):

AUC v rovnovážnom stave sa u hypertenzívnych pacientov vo veku 65 – 75 rokov zvýšila približne o 35 %, u starších ľudí vo veku nad 75 rokov približne o 44 % v porovnaní s mladšou vekovou skupinou. U tejto skupiny pacientov to môže súvisieť s priemerným znížením funkcie obličiek.

Porucha funkcie obličiek:

U pacientov, ktorí mali poruchu funkcie obličiek, sa AUC v rovnovážnom stave zvýšila o 62 %, 82 % a 179 % u miernej, stredne ťažkej alebo ťažkej poruchy funkcie v porovnaní so zdravými kontrolami (pozri časti 4.2 a 4.4).

Porucha funkcie pečene:

Po jednorazovej perorálnej dávke boli hodnoty AUC olmesartanu vyššie o 6 % a 65 % u pacientov s miernou a stredne ťažkou poruchou funkcie pečene v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Nenaviazaná časť olmesartanu po dvoch hodinách po podaní zdravým subjektom, pacientom s miernou a stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bola 0,26 %, 0,34 % a 0,41 % v uvedenom poradí. Priemerná hodnota AUC bola po opakovanom dávkovaní u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene opäť o 65 % vyššia, než u porovnávaných kontrolovaných zdravých osôb. Priemerné Cmax hodnoty olmesartanu boli u pacientov so zmenenou funkciou pečene a zdravých osôb podobné. Olmesartan medoxomil sa nehodnotil u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 4.4).

Pediatrická populácia

Farmakokinetika olmesartanu bola študovaná u pediatrických hypertenzných pacientov vo veku 1 až 16 rokov. Klírens olmesartanu u pediatrických pacientov bol podobný ako u dospelých pacientov po úprave vzhľadom na telesnú hmotnosť.

Nie sú dostupné žiadne informácie o farmakokinetike u pediatrických pacientov s poruchou renálnej funkcie.

Liekové interakcie:

Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny:

Súbežné podávanie 40 mg olmesartanu medoxomilu a 3750 mg kolesevelamu hydrochloridu u zdravých dobrovoľníkov viedlo k 28% zníženiu Cmax a k 39% zníženiu AUC olmesartanu. Menšie účinky, 4% a 15% zníženie Cmax a AUC v uvedenom poradí bolo pozorované, keď bol podávaný olmesartan medoxomil 4 hodiny pred kolesevelamom hydrochloridom. Eliminačný polčas olmesartanu bol znížený o 50 až 52 %, bez ohľadu na to, či bol podávaný súbežne alebo 4 hodiny pred kolesevelamom hydrochloridom (pozri časť 4.5).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách chronickej toxicity na potkanoch a psoch mal olmesartan medoxomil podobné účinky ako iné antagonisty AT1 receptorov a ACE inhibítory: v krvi bola zvýšená hodnota močoviny a kreatinínu (vyvolaná funkčnými zmenami na obličkách zapríčinenými blokovaním AT1 receptorov), redukcia hmotnosti srdca, zníženie parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), histologické nálezy poškodenia obličiek (regeneratívne lézie renálneho epitelu, zhrubnutie bazálnej membrány, dilatácia tubulov). Tieto nežiaduce reakcie spôsobené farmakologickou aktivitou olmesartanu medoxomilu sa vyskytli aj v predklinických štúdiách s inými antagonistami AT1 receptorov a ACE inhibítormi, dajú sa redukovať simultánnym perorálnym podávaním chloridu sodného.

U obidvoch druhov sa zistilo zvýšenie renínovej aktivity v plazme a hypertrofia /hyperplázia juxtaglomerulárnych buniek v obličkách. Zistené zmeny sú typické pre skupinu ACE inhibítorov a pre iné antagonisty AT1 receptorov, zdá sa však, že nemajú žiadnu klinickú významnosť.

Rovnako ako iné antagonisty AT1 receptorov, aj olmesartan medoxomil zvyšoval incidenciu chromozómových zlomov v bunkových kultúrach in vitro. V niekoľkých in vivo štúdiách s olmesartanom medoxomilom podávaným vo veľmi vysokých dávkach, až do 2 000 mg/kg perorálne, sa nezistil žiaden významný efekt. Celkové údaje z testovania komplexnej genotoxicity svedčia o tom, že je veľmi nepravdepodobné, aby v klinických podmienkach mal olmesartan genotoxický efekt.

Olmesartan medoxomil nebol karcinogénny ani u potkanov v štúdii trvajúcej 2 roky, ani u myší v dvoch 6 mesačných štúdiách karcinogenity za použitia transgénnych modelov.

V reprodukčných štúdiách na potkanoch olmesartan medoxomil neovplyvňoval fertilitu a nezistil sa žiaden teratogénny účinok. Rovnako ako u iných antagonistov angiotenzínu II, aj po expozícii olmesartanu medoxomilu sa znížilo prežívanie potomstva, a došlo k dilatácii panvičky obličiek po expozícii samíc v neskorých štádiách gravidity a počas laktácie. Všeobecne sa dá konštatovať, že rovnako ako iné antihypertenzíva, aj olmesartan medoxomil bol toxickejší pre gravidné králiky ako pre gravidné potkany, avšak bez indikácie fetotoxicity.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro:

mikrokryštalická celulóza

monohydrát laktózy

čiastočne substituovaná hyprolóza

stearan horečnatý

Obalová vrstva:

oxid titaničitý

mastenec

makrogol 3000

čiastočne hydrolyzovaný polyvinylalkohol

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistre (OPA/Alu/PVC fólia, Alu fólia): 10, 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98 a 100 filmom obalených tabliet v škatuľke.

Nádoba na tablety (HDPE), plastový skrutkovací uzáver (PP) s vysušovadlom: 100 filmom obalených tabliet v škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.5 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto

Šmarješka cesta 6

8501 Novo mesto

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Olimestra 10 mg filmom obalené tablety: 58/0311/10-S

Olimestra 20 mg filmom obalené tablety: 58/0312/10-S

Olimestra 40 mg filmom obalené tablety: 58/0313/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 14. mája 2010

Dátum posledného predĺženia registrácie: