PARALEN EXTRA - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

PARALEN EXTRA filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 500 mg paracetamolu a 65 mg kofeínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Vzhľad: takmer biele až žltkasté bikonvexné filmom obalené tablety s vyrazeným nápisom „PARALEN EXTRA“ na jednej strane.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Paralen Extra je analgetikum a antipyretikum, ktoré pôsobí rýchlo proti silnej a stredne silnej bolesti. Tablety sa odporúčajú na liečbu väčšiny bolestivých a horúčkovitých stavov, ako sú bolesti hlavy, vrátane migrény, bolesti zubov, neuralgie rôzneho pôvodu, bolesti hrdla, menštruačné bolesti, reumatické bolesti, bolesti chrbta, bolesti svalov a kĺbov pri chrípke a prechladnutí. Súčasne znižuje horúčku.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci od 15 rokov

1–2 tablety podľa potreby až 4-krát denne s časovým odstupom najmenej 4 hodín. Jednorazová dávka 1 tablety je vhodná pre osoby s hmotnosťou do 60 kg, zatiaľ čo jednorazová dávka 2 tabliet je vhodná len pre osoby s hmotnosťou 60 kg a viac

Najvyššia jednotlivá dávka je 1 g paracetamolu (2 tablety), maximálna denná dávka je 4 g paracetamolu (8 tabliet).

Starší pacienti

Ako dospelí, avšak môže byť potrebné zníženie dávky (pozri časť 4.4)

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s obličkovou nedostatočnosťou je nutné upraviťdávkovanie; pri glomerulárnej filtrácii 50–10 ml/min je možné podávať 500 mg každých 6 hodín; pri hodnote nižšej ako 10 ml/min sa liek podáva každých 8 hodín.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Pri stabilizovanej chronickej hepatálnej insuficiencii paracetamol zvyčajne nevyvoláva poškodenie pečene, ak je podávaný vo vyššie uvedenom dávkovaní. Napriek tomu je vhodné u týchto pacientov nepodávať maximálne dávky a dodržiavať interval medzi jednotlivými dávkami minimálne 6 hodín.

Pediatrická populácia (12–15 rokov)

Jedna filmom obalená tableta až 3-krát denne v časovom odstupe najmenej 6 hodín.

Bezpečnosť a účinnosť Paralenu Extra u detí do 12 rokov nebola stanovená.

Spôsob podávania

Liek je určený na perorálne podanie. Paralen Extra sa nemá používať na dlhodobú liečbu (nad 10 dní).

4.3 Kontraindikácie

Liek je kontraindikovaný:

• – pri známej precitlivenosti na paracetamol, kofeín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• – pri ťažkej hepatálnej insuficiencii, akútnej hepatitíde,

• – pri ťažkej hemolytickej anémii.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pri podávaní paracetamolu pacientom s poruchou funkcie pečene a pacientom, ktorí dlhodobo užívajú vysoké dávky paracetamolu, sa odporúča pravidelná kontrola pečeňových testov. U pacientov s ochorením pečene je vyššie nebezpečenstvo predávkovania.

Na základe postmarketingových skúseností s používaním paracetamolu sa zistilo, že hepatotoxicita paracetamolu sa môže vyskytnúť aj pri použití terapeutických dávok, alebo pri krátkodobom použití a u pacientov bez predchádzajúcej poruchy funkcie pečene. Poškodenie pečene sa však môže vyvinúť aj pri oveľa nižších dávkach, ak spolupôsobí alkohol, induktory pečeňových enzýmov alebo iné hepatotoxické látky (pozri časť 4.5). Dlhodobé požívanie alkoholu významne zvyšuje riziko hepatotoxicity paracetamolu, pričom najvyššie riziko sa zaznamenáva u chronických alkoholikov, ktorí krátkodobo abstinujú (12 hodín).

Počas liečby sa nesmú piť alkoholické nápoje.

Liek sa sa má používať zvlášť opatrne u pacientov s hemolytickou anémiou a pri deficite enzýmu glukózo-6-fosfátdehydro­genázy.

Opatrnosť sa odporúča aj u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Pri renálnej insuficiencii sa odporúča predĺžiť dávkovací interval (pozri časť 4.2) Pri dlhodobej liečbe nemožno vylúčiť poruchu funkcie obličiek.

Pri liečbe perorálnymi antikoagulanciami a súčasnom podávaní vysokých dávok paracetamolu je nutná kontrola protrombínové­ho času.

Pacientov treba upozorniť, aby súčasne neužívali iné lieky obsahujúce paracetamol.

Opatrnosť sa odporúča u pacientov so zvýšenou citlivosťou na kyselinu acetylsalicylovú a/alebo nesteroidné protizápalové lieky (NSAID).

Závažné kožné nežiaduce účinky (SCAR):

Pri užívaní liekov s obsahom paracetamolu boli hlásené život ohrozujúce kožné reakcie Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN) a akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP). Pacienti musia byť informovaní o prejavoch a príznakoch a musia byť starostlivo sledovaní či sa u nich nevyskytujú kožné reakcie. Ak sa objavia prejavy alebo príznaky SJS, TEN a AGEP (napr. progresívna kožná vyrážka, často s pľuzgiermi nebo slizničnými léziami), pacienti musia okamžite ukončiť liečbu a vyhľadať lekárskú pomoc.

Pitie nadmerného množstva kávy alebo čaju počas liečby môže vyvolať pocit napätia a podráždenosti.

4.5 Liekové a iné interakcie

Rýchlosť absorpcie paracetamolu môže zvýšiť metoklopramid a domperidón, kým cholestyramín ju môže znižovať.

Súbežné podávanie liekov, ktoré spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka ako napr. propantelín, môže viesť k spomaleniu absorpcie a oneskoreniu účinku paracetamolu.

Paracetamol môže zvýšiť riziko krvácania u pacientov užívajúcich warfarín a iné antagonisty vitamínu K. Pacienti užívajúci paracetamol a antagonisty vitamínu K majú byť monitorovaní, či majú adekvátnu koaguláciu a nemajú komplikácie zo zvýšenej krvácavosti.

Hepatotoxické látky môžu zvýšiť možnosť kumulácie a predávkovania paracetamolom.

Paracetamol zvyšuje plazmatickú hladinu kyseliny acetylsalicylovej a chloramfenikolu.

Probenecid a salicylamid ovplyvňuje vylučovanie a koncentráciu paracetamolu v plazme.

Riziko toxicity paracetamolu môže byť zvýšené u pacientov liečených inými potenciálne hepatotoxickými liekmi alebo liekmi indukujúcimi pečeňové mikrozomálne enzýmy, ako sú niektoré antiepileptiká (ako glutetimid, fenobarbital, fenytoín, karbamazepín, topiramát), barbituráty, inhibítory monoaminooxidázy, tricyklické antidepresíva, ľubovník bodkovaný rifampicín a alkohol. Indukcia metabolizmu má za následok zvýšenú produkciu hepatotoxického oxidatívneho metabolitu paracetamolu. Hepatotoxické účinky sa prejavia, ak tento metabolit prekročí normálnu väzbovú kapacitu glutatiónu.

Súbežné podávanie flukloxacilínu s paracetamolom môže viesť k metabolickej acidóze, najmä u pacientov s prítomnosťou rizikových faktorov deplécie glutatiónu, ako je sepsa, podvýživa alebo chronický alkoholizmus.

Pri súbežnom podávaní paracetamolu s lamotrigínom bolo hlásené oslabenie účinnosti lamotrigínu spolu so zvýšením jeho pečeňového klírensu.

Súbežné užívanie paracetamolu a izoniazidu môže mať za následok zvýšené riziko hepatotoxicity.

Väčší sklon k rozvoju neutropénie a hepatotoxicity bol hlásený pri súbežnom užívaní paracetamolu a zidovudínu. Z tohto dôvodu je potrebné podávať tento liek spolu so zidovudínom len po starostlivom zvážení pomeru prínosu/rizika liečby.

Súbežné užívanie klozapínu a kofeínu môže viesť k zvýšenému riziku toxicity klozapínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Epidemiologické štúdie uskutočnené počas gravidity nepreukázali škodlivé účinky paracetamolu a kofeínu, ak sa používali v odporúčaných dávkach. Nie je vhodné podávať liek v prvom trimestri gravidity. Podávanie v druhom a treťom trimestri musí zvážiť lekár.

Dojčenie

Paracetamol prechádza do mlieka dojčiacich matiek, ale jeho množstvo nie je klinicky významné. Paracetamol a jeho metabolity sa v moči dojčaťa nezistili. U dojčených detí neboli hlásené nežiaduce reakcie ani po dlhodobom užívaní paracetamolu s výnimkou jediného prípadu makulopapulárnej vyrážky.

Pri krátkodobej liečbe a súčasnom starostlivom sledovaní dojčaťa, nie je nutné dojčenie prerušiť.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Liek nemá vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8   Nežiaduce účinky

Nežiaduce reakcie na paracetamol pri dodržiavaní terapeutických dávok sa vyskytujú iba zriedkavo.

V nasledujúcich tabuľkách sú nežiaduce reakcie paracetamolu a kofeínu zosumarizované a rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA s uvedením ich frekvencie výskytu: veľmi časté (> 1/10); časté (> 1/100 až < 1/10); menej časté (> 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov):

Paracetamol môže vyvolať nasledujúce nežiaduce reakcie (rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA):

Kofeín môže vyvolať nasledujúce nežiaduce reakcie (rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA):

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky

Predávkovanie aj pomerne nízkymi dávkami paracetamolu (8 až 15 g v závislosti od telesnej hmotnosti pacienta) môže viesť k ťažkému poškodeniu pečene a niekedy k akútnej renálnej tubulárnej nekróze. Bledosť, nauzea, vracanie, nechutenstvo a bolesti brucha patria medzi symptómy predávkovania paracetamolom počas prvých 24 hodín. Symptómy poškodenia pečene sa môžu rozvinúť do 12 – 24 hodín po užití lieku. Môžu nastať abnormality metabolizmu glukózy. Predávkovanie paracetamolom môže spôsobiť pečeňovú cytolýzu, čo môže viesť k hepatocelulárnej insuficiencii, encefalopatii, metabolickej acidóze, kóme a smrti. Bolo hlásené akútne zlyhanie obličiek s akútnou tubulárnou nekrózou, pritom závažné poškodenie pečene nebolo prítomné. Takisto sa zaznamenala kardiálna arytmia, pankreatitída a pancytopénia. Nadmerné množstvo toxického metabolitu (zvyčajne primerane detoxikovaného glutatiónom po užití bežných dávok paracetamolu) je ireverzibilne viazané na tkanivo pečene.

12 až 48 hodín po akútnom predávkovaní sa zvyšujú hladiny pečeňových transamináz, laktátdehydrogenázy a bilirubínu spolu s poklesom hladiny protrombínu. Predĺženie protrombínového času je jedným z indikátorov zhoršenej funkcie pečene, preto je vhodné ho kontrolovať. Väčšia tendencia k poškodeniu pečene sa zaznamenáva u pacientov liečených induktormi enzýmov (karbamazepín, fenytoín, barbituráty, rifampicín) alebo u pacientov s abúzom alkoholu.

Liečba

V prípade predávkovania paracetamolom je nutná okamžitá liečba. Aj keď sa neprejavujú významné včasné symptómy, pacienta treba previezť do nemocnice, aby bol pod lekárskym dohľadom. U pacienta, ktorý užil v priebehu posledných 4 hodín dávku okolo 7,5 g alebo viac, je potrebné vykonať výplach žalúdka. Potom treba podať metionín (2,5 g perorálne) alebo špecifické antidotum intravenózny N-acetylcysteín (v priebehu 8 – 15 hodín po intoxikácii), čo má priaznivý efekt až do 48 hodín po predávkovaní. Acetylcysteín sa zvyčajne podáva dospelým pacientom a deťom i.v.(intravenózne) v 5 % roztoku glukózy, iniciálna dávka má byť 150 mg/kg telesnej hmotnosti v priebehu 15 minút. Ďalej sa podáva 50 mg/kg v infúzii 5 % roztoku glukózy po dobu 4 hodín a potom 100 mg/kg do 16 resp. 20 hodín po začatí liečby. Acetylcysteín možno podať aj perorálne do 10 hodín po užití toxickej dávky paracetamolu v množstve 70 – 140 mg/kg 3-krát denne. Musia byť dostupné opatrenia a postupy na zaistenie základných životných funkcií. Pri veľmi ťažkej intoxikácii je opodstatnená hemodialýza alebo hemoperfúzia.

Vysoké dávky kofeínu môžu vyvolať bolesti hlavy, tremor, nervozitu a podráždenie.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: paracetamol, kombinácie s výnimkou psycholeptík, ATC kód: N02BE51

Paracetamol je analgetikum – antipyretikum bez protizápalového účinku a s dobrou gastrointestinálnou znášanlivosťou. Môže sa používať u dospelých pacientov ako aj u detí. Mechanizmus účinku je pravdepodobne podobný pôsobeniu kyseliny acetylsalicylovej a závisí od inhibície prostaglandínov v centrálnej nervovej sústave. Táto inhibícia je však selektívna.

Hladina cukru v krvi ostáva nezmenená, a preto paracetamol môžu užívať aj diabetici. Neovplyvňuje krvnú zrážavosť, nemá vplyv na hladinu kyseliny močovej a jej vylučovanie do moču. Paracetamol možno podávať vo všetkých prípadoch, kde sú salicyláty kontraindikované.

Analgetický účinok paracetamolu po jednorazovom podaní dávky 0,5–1 g trvá 3–6 hodín, antipyretický účinok trvá 3–4 hodiny. Obidva účinky sú porovnateľné s účinkom kyseliny acetylsalicylovej v rovnakých dávkach.

Kofeín posilňuje analgetický účinok paracetamolu tým, že stimuluje centrálny nervový systém, a teda môže zmierniť aj depresiu, ktorá často bolesť sprevádza.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Paracetamol sa z gastrointes­tinálneho traktu rýchlo a takmer úplne vstrebáva. Maximálna hladina v plazme sa dosahuje za 15–60 minút a biologický polčas v plazme je 1–4 hodiny po podaní terapeutických dávok. Pri ťažkej pečeňovej insuficiencii sa predlžuje až na 5 hodín. Pri insuficiencii obličiek sa polčas nepredlžuje, ale keďže je vylučovanie obličkami obmedzené, je nutné dávku paracetamolu znížiť. Paracetamol sa pomerne rovnomerne distribuuje do väčšiny telesných tekutín. Väzba na bielkoviny plazmy kolíše; 20–30 % býva naviazané v koncentráciách zachytených pri akútnej intoxikácii. Exkrécia prebieha prakticky výlučne obličkami vo forme konjugovaných metabolitov. Asi 5 % paracetamolu sa vylučuje v nezmenenej forme.

Paracetamol prestupuje cez placentárnu bariéru a prechádza do mlieka dojčiacich matiek.

5.3    Predklinické údaje o bezpečnosti

Nie sú k dispozícii žiadne experimentálne údaje, ktoré by pomohli spoľahlivo zhodnotiť, či mutagénny, karcinogénny, teratogénny a embryotoxický potenciál tejto fixnej kombinácie je niečím odlišný od rizík, ktoré majú jednotlivé zložky podávané samostatne.

• a) Akútna toxicita

Je známe, že u človeka perorálne užitie viac ako 6 g paracetamolu môže vyvolať známky akútnej intoxikácie. Pri plazmatickej koncentrácii 200 – 300 pg/ml po 4 hodinách, 100 – 150 pg/ml po 8 hodinách, 50 – 80 pg/ml po 12 hodinách a 30 – 45 pg/ml po 15 hodinách bolo hlásené poškodenie hepatocytov s letálnym záverom v hepatálnej kóme. Hepatotoxicita paracetamolu je priamo úmerná jeho plazmatickej koncentrácii. Lieky indukujúce pečeňové enzýmy a alkohol môžu zapríčiniť poškodenie pečene aj pri takých dávkach paracetamolu, ktoré sú inak netoxické.

• b) Chronická toxicita

• V experimentoch na zvieratách, v ktorých sa skúmala subchronická a chronická toxicita paracetamolu na potkanoch a myšiach, bolo hlásené poškodenie gastrointesti­nálneho traktu, zmeny krvného obrazu, degenerácia hepatálneho a renálneho parenchýmu až do stavu nekrózy. Tieto zmeny boli zapríčinené na jednej strane mechanizmom účinku paracetamolu, a na druhej strane jeho metabolizmom. Metabolity, ktorým sa pripisujú toxické účinky a súvisiace orgánové zmeny, boli preukázané aj u človeka. Z tohto dôvodu sa paracetamol nemá podávať dlhodobo a vo vysokých dávkach. Boli opísané prípady reverzibilnej chronickej aktívnej hepatitídy pri takom nízkom dávkovaní ako 3,9 a 2,9 g a pri používaní v trvaní jedného roka.

• c) Mutagénny a karcinogénny potenciál

• V komplexných štúdiách sa nezistili žiadne známky významnejšieho genotoxického rizika paracetamolu podávaného v dávkach zodpovedajúcich terapeutickým, t. j. netoxickým dávkam.

• d) Reprodukčná toxicita

Experimenty na zvieratách a doterajšie skúsenosti u ľudí nepoukazujú na žiadne účinky paracetamolu, čo sa týka poškodenia plodu.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

Jadro:

predželatínovaný škrob povidón 30 sodná soľ kroskarmelózy kyselina stearová mikrokryštalická celulóza

Obal:

hypromelóza 2910/5 makrogol 6000 oxid titaničitý

simetikónová emulzia SE 4

mastenec

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

2 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5    Druh obalu a obsah balenia

Blister (Al/bezfarebný, priehľadný PVC), skladacia škatuľka.

Veľkosť balenia: 12 a 24 tabliet

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o.

Einsteinova 24

851 01 Bratislava Slovenská republika

V r V r

• 8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 20. februára 2009

Dátum posledného predĺženia registrácie: 17. decembra 2012