PARALEN GRIP - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

PARALEN GRIP

325 mg/30mg/15mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 325 mg paracetamolu, 30 mg pseudoefedríni­umchloridu, 15 mg dextrometorfá­niumbromidu.

Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy 76,756 mg v jednej filmom obalenej tablete.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta. Svetlozelené okrúhle bikonvexné filmom obalené tablety.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

PARALEN GRIP je určený dospelým a dospievajúcim od 15 rokov na symptomatickú liečbu horúčkovitých vírusových infekcií, akútnych aj chronických ochorení respiračného traktu sprevádzaných suchým, dráždivým či záchvatovým kašľom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci od 15 rokov:

PARALEN GRIP sa podáva perorálne, v dávke 3-krát denne 1 – 2 tablety počas trvania ťažkostí chorého, minimálne tri dni, maximálne počas piatich dní. Odstup medzi jednotlivými dávkami má byť minimálne 4 hodiny. Maximálna denná dávka nemá prekročiť 6 tabliet. Maximálna denná dávka paracetamolu sú 4 g.

Pediatrická populácia

PARALEN GRIP nie je určený pre deti a dospievajúcich do 15 rokov.

Pacienti s poruchou funkcie pečene alebo obličiek

Pri poruchách funkcie pečene alebo obličiek je nutné znížiť dávku alebo predĺžiť interval medzi jednotlivými dávkami. Pri poruche funkcie obličiek možno podať maximálne 1 tabletu s odstupom najmenej 6 – 8 hodín od predchádzajúcej dáv­ky.

Spôsob podávania

Filmom obalené tablety sa prehĺtajú celé a zapíjajú sa dostatočným množstvom tekutiny.

4.3 Kontraindikácie

• – Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

• – ťažká hypertenzia,

• – závažné koronárne ochorenie,

• – epilepsia,

• – insuficiencia pečene a obličiek,

• – akútna hepatitída,

• – vek do 15 rokov,

• – gravidita,

• – laktácia,

• – liečba inhibítormi MAO a obdobie minimálne 14 dní po ich vysadení,

• – liečba sympatomimetikami alebo barbiturátmi,

• – ťažká hemolytická anémia,

• – alkoholizmus.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

PARALEN GRIP má byť používaný so zvýšenou opatrnosťou:

• – u pacientov s ochorením štítnej žľazy,

• – u pacientov s bronchiálnou astmou,

• – u mužov s hypertrofiou prostaty,

• – pri deficite enzýmu glukózo-6-fosfátdehydro­genázy,

• – pri kardiovaskulárnych ochoreniach,

• – u pacientov s glaukómom,

• – pri peptickom vrede a pyloroduodenálnej obštrukcii.

Opatrnosť je potrebná tiež u pacientov s poruchou funkcie pečene a obličiek.

Pri renálnej insuficiencii sa odporúča predĺžiť dávkovací interval (pozri časť 4.2). Pri dlhodobej liečbe nemožno vylúčiť možnosť poškodenia obličiek.

U pacientov so zmenami pečeňových funkcií a u pacientov dlhodobo (viac ako 10 dní) užívajúcich vyššie dávky paracetamolu sa odporúča pravidelná kontrola pečeňových testov.

Užívanie vyšších než odporučených dávok môže viesť k riziku závažného poškodenia pečene.

U pacientov s ochorením pečene je väčšie riziko predávkovania.

Na základe postmarketingových skúseností s používaním paracetamolu bolo zistené, že hepatotoxicita paracetamolu sa môže vyskytnúť aj pri použití terapeutických dávok, pri krátkodobom použití a u pacientov bez predchádzajúcej poruchy funkcie pečene (pozri časť 4.8).

Poškodenie pečene sa však môže vyvinúť aj pri nižších dávkach, ak spolupôsobí alkohol, induktory pečeňových enzýmov alebo iné hepatotoxické lieky (pozri časť 4.5).

Dlhodobá konzumácia alkoholu významne zvyšuje riziko hepatotoxicity paracetamolu. Najvyššie riziko bolo zaznamenané u chronických alkoholikov, ktorí pred použitím paracetamolu abstinujú krátko (12 h).

Počas liečby sa nesmú požívať alkoholické nápoje.

Boli hlásené prípady zneužitia liekov obsahujúcich dextrometorfá­niumbromid, vrátane prípadov u detí a dospievajúcich. Väčšina hlásení sa týkala pacientov s anamnézou zneužívania drog a/alebo alkoholu a/alebo duševných chorôb.

Pri terapii perorálnymi antikoagulanciami a pri súbežnom dlhodobom podávaní vyšších dávok paracetamolu, najmä v kombinácii s dextropropo­xyfénom či kodeínom je nutné kontrolovať protrombínový čas.

Pacientov treba poučiť, aby súbežne s PARALENOM GRIP neužívali iné lieky obsahujúce paracetamol.

Opatrnosť je potrebná u pacientov súbežne užívajúcich tricyklické antidepresíva, niektoré SSRI (fluoxetín, paroxetín) a lieky s tlmivým účinkom na CNS (pozri časť 4.5).

Opatrnosť sa odporúča u pacientov so zvýšenou citlivosťou na kyselinu acetylsalicylovú a/alebo nesteroidné protizápalové lieky (NSAID).

Závažné kožné nežiaduce účinky (SCAR):

Pri užívaní liekov s obsahom paracetamolu boli hlásené život ohrozujúce kožné reakcie Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN) a akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP). Pacienti majú byť informovaní o prejavoch a príznakoch a musia byť starostlivo sledovaní či sa u nich nevyskytujú kožné reakcie. Ak sa objavia prejavy alebo príznaky SJS, TEN a AGEP (napr. progresívna kožná vyrážka, často s pľuzgiermi alebo slizničnými léziami), pacienti musia okamžite prestať užívať PARALEN GRIP a vyhľadať lekársku pomoc.

Niektoré z degradačných a transformačných produktov metabolizmu pseudoefedríni­umchloridu sú na zozname dopingových látok, preto je potrebné, aby sa aktívni športovci vyvarovali užívania PARALENU GRIP.

Liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Antidepresíva

Súbežné užívanie lieku PARALEN GRIP s inhibítormi MAO (a do 14 dní po ich vysadení) môže viesť k prejavom toxicity (zahŕňajúcim závrat, nauzeu, tras, svalové spazmy, hypotenziu či hypertenziu, hyperpyrexiu a kómu, ktoré môžu vyústiť do zastavenia srdca a smrti), preto je ich súbežné užívanie kontraindikované (pozri časť 4.3).

Súbežné užívanie lieku PARALEN GRIP s tricyklickými antidepresívami môže vyvolať hypertenziu, arytmiu a tachykardiu, prípadne zvýrazniť prejavy anticholínergnej aktivity (t.j. nebezpečenstvo vzniku ilea, retencie moču, glaukómu). Ak treba túto kombináciu liečiv použiť, odporúča sa znížiť dávkovanie antidepresív a pozorne sledovať klinický stav pacienta.

Súbežné užívanie lieku PARALEN GRIP s fluoxetínom môže viesť k zvýrazneniu nežiaducich účinkov dextrometorfá­niumbromidu (závraty, hyperreaktivita), prípadne k prejavom toxicity (nauzea, vracanie, rozmazané videnie, zrakové a sluchové halucinácie). V takom prípade treba znížiť dávkovanie lieku PARALEN GRIP.

Súbežné užívanie lieku PARALEN GRIP s paroxetínom môže zvýšiť riziko tzv. „sérotonínového syndrómu“ (t.j. hypertenzia, tras, myoklónia, hyperreflexia, zmätenosť, nepokoj, zvýšené potenie, zmeny nálady) a môže viesť k zníženiu dávkovania, prípadne vysadeniu jedného či obidvoch liečiv.

Lieky s tlmivým účinkom na CNS, alkohol

Súbežné užívanie lieku PARALEN GRIP a liekov s tlmivým účinkom na CNS (hypnotík, anxiolytík, analgetík, neuroleptík a pod.) alebo alkoholu môže zvýrazniť prejavy útlmu CNS. Alkohol môže zvýšiť hepatotoxicitu paracetamolu.

Antiarytmiká

Súbežné užívanie lieku PARALEN GRIP s antiarytmikami obsahujúcimi chinidín, propafenón alebo amiodarón môže vyvolať zvýšený výskyt nežiaducich účinkov, ktoré môžu viesť k zníženiu dávkovania lieku PARALEN GRIP.

Antihypertenzíva

Súbežné užívanie lieku PARALEN GRIP s niektorými antihypertenzívami (guanetidínom, betanidínom alebo metyldopou) môže vyvolať hypertenzný stav a srdcové arytmie. Treba pozorne sledovať stav pacienta a monitorovať krvný tlak; v prípade výskytu tejto reakcie liečbu liekom PARALEN GRIP ukončiť.

Zidovudín

Pri súbežnom užívaní paracetamolu a zidovudínu bol hlásený zvýšený sklon k rozvoju neutropénie a hepatotoxicity. Tento liek sa preto má súbežne so zidovudínom užívať len po starostlivom zvážení prínosu a rizika liečby.

Lamotrigín

Pri súbežnom podávaní paracetamolu a lamotrigínu bolo zistené zníženie účinnosti lamotrigínu pri zvýšení jeho pečeňového klírensu.

Nesteroidné antiflogistiká, kyselina acetylsalicylová

Súbežné dlhodobé podávanie paracetamolu a vysokých dávok NSA (predovšetkým kyseliny acetylsalicylovej) zvyšuje riziko analgetickej nefropatie a ďalších renálnych nežiaducich účinkov.

Perorálne antikoagulanciá

Súbežné dlhodobé, pravidelné denné užívanie paracetamolu môže zvýšiť riziko krvácania u pacientov užívajúcich warfarín a iné antagonisty vitamínu K. Pacienti užívajúci paracetamol a antagonisty vitamínu K majú byť monitorovaní, či majú adekvátnu koaguláciu a nemajú komplikácie zo zvýšenej krvácavosti. Uvedené interakcie nie sú klinicky signifikantné, ak je liek užívaný podľa odporúčaného dávkovania a dĺžky liečby.

Induktory pečeňových enzýmov

Riziko toxicity paracetamolu môže byť zvýšené u pacientov liečených ďalšími potenciálne hepatotoxickými liekmi alebo liekmi, ktoré indukujú pečeňové mikrozomálne enzýmy, ako sú antiepileptiká (okrem iných glutetimid, fenobarbital, fenytoín, karbamazepín, topiramát), rifampicín a alkohol. Rovnako pri súbežnom užívaní s barbiturátmi, inhibítormi MAO, tricyklickými antidepresívami, ľubovníkom bodkovaným môžu inak neškodné dávky paracetamolu spôsobiť poruchy funkcie pečene.

Indukcia metabolizmu má za následok zvýšenú produkciu hepatotoxického oxidatívneho metabolitu paracetamolu (N-acetyl-p-benzochinónimínu). Hepatotoxické účinky sa prejavia, ak tento metabolit prekročí normálnu väzbovú kapacitu glutatiónu.

Cholestyramín, metoklopramid, domperidón

Metoklopramid a domperidón môžu absorpciu paracetamolu urýchľovať, kým cholestyramín môže viesť k spomaleniu absorpcie paracetamolu.

Lieky ovplyvňujúce CYP2D6

Dextrometorfá­niumbromid je primárne metabolizovaný enzýmom cytochrómu P450 CYP2D6, preto treba vziať do úvahy možnosť interakcií s inhibítormi tohto enzýmu, vrátane haloperidolu.

Expektoranciá

Tento liek nemá byť kombinovaný s expektoranciami.

Flukloxacilín

Pri súbežnom podávaní flukloxacilínu s paracetamolom bol pozorovaný rozvoj metabolickej acidózy, najmä u starších pacientov s prítomnosťou rizikových faktorov deplécie glutatiónu, ako je sepsa, podvýživa alebo chronický alkoholizmus.

Probenecid

Probenecid ovplyvňuje vylučovanie a plazmatickú koncentráciu paracetamolu.

Perorálne kontraceptíva môžu zvýšiť rýchlosť klírensu paracetamolu.

Súbežné užívanie liekov ktoré spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka ako napr. propantelín, môže viesť k spomaleniu absorpcie a oneskoreniu účinku paracetamolu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Paracetamol

Paracetamol prechádza placentárnou bariérou. Veľké množstvo údajov u gravidných žien nepoukazuje na malformačnú toxicitu ani na toxický vplyv na plod/novorodenca. Paracetamol sa môže podávať počas tehotenstva ak je klinicky indikovaný, avšak má byť použitá minimálna účinná dávka po čo najkratšiu dobu a s najnižšiu možnou frekvenciou.

Pseudoefedríni­umchlorid

Pseudoefedrín nemá byť podávaný v prvom trimestri gravidity. Malé množstvo pseudoefedrínu sa vylučuje do materského mlieka, avšak jeho účinky na dojča nie sú známe.

Dextrometorfá­niumbromid

O podávaní dextrometorfá­niumbromidu počas dojčenia nie sú známe žiadne údaje.

Vzhľadom na to, že nie sú dostupné žiadne údaje o používaní kombinovaného lieku PARALEN GRIP v gravidite a počas dojčenia, užívanie je kontraindikované (pozri časť 4.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Liek môže znížiť schopnosť reagovať u osôb vykonávajúcich činnosť vyžadujúcu pozornosť, motorickú koordináciu a rýchle rozhodovanie (napr. vedenie vozidiel, ovládanie strojov, práca vo výškach a pod.).

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sa v terapeutických dávkach vyskytujú len zriedkavo a s miernym klinickým priebehom.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA s uvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nedajú sa odhadnúť z dostupných údajov)

* Pri vyšších dávkach (t.j. až do 10 mg/kg/deň) sa pozorovali bolesti hlavy, nystagmus a zhoršená výslovnosť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Paracetamol

Predávkovanie už relatívne nízkymi dávkami paracetamolu (8 – 15 g v závislosti od telesnej hmotnosti pacienta) môže mať za následok závažné poškodenie pečene a niekedy akútnu renálnu tubulárnu nekrózu.

K poškodeniu pečene po požití 5 alebo viac gramov paracetamolu môže dôjsť u pacientov s rizikovými faktormi ako je:

• dlhodobá liečba enzýmovými induktormi (karbamazepín, glutetimid, fenobarbital, fenytoín, rifampicín, primidón, ľubovník bodkovaný),
• pravidelná konzumácia väčšieho množstva alkoholu,
• pravdepodobnosť, že sú vyčerpané zásoby glutatiónu (napr. pri poruche príjmu potravy, cystickej fibróze, HIV infekcii, hladovaní, kachexii).

Príznaky

Do 24 hodín sa môže objaviť nauzea, vracanie, anorexia, bledosť, letargia a potenie. Bolesť v bruchu môže byť prvým príznakom poškodenia pečene a vzniká v priebehu prvých 24 hodín. Môže vzniknúť pečeňová cytolýza, ktorá môže viesť k zlyhaniu pečene, gastrointesti­nálnemu krvácaniu, encefalopatii, kóme až smrti. Komplikáciu zlyhania pečene predstavuje metabolická acidóza, edém mozgu, krvácavé prejavy, hypoglykémia, hypotenzia, infekcia a renálne zlyhanie. Predĺženie protrombínového času je indikátorom zhoršenia funkcie pečene a preto sa odporúča jeho monitorovanie. 12 až 48 hodín po akútnom predávkovaní sa zvyšujú hladiny pečeňových transamináz, laktátdehydrogenázy a bilirubínu spolu s poklesom hladiny protrombínu. Pacienti, ktorí užívajú induktory enzýmov (karbamazepín, fenytoín, barbituráty, rifampicín) alebo majú v anamnéze abúzus alkoholu, sú náchylnejší na poškodenie pečene. K akútnemu renálnemu zlyhaniu môže dôjsť aj bez prítomnosti závažného poškodenia pečene. Inými prejavmi intoxikácie sú poškodenie myokardu, pankreatitída a pancytopénia.

Liečba

Okamžité začatie liečby je zásadné. Aj napriek absencii výrazných skorých príznakov majú byť pacienti neodkladne prevezení do nemocnice na poskytnutie okamžitej lekárskej pomoci. Príznaky môžu byť obmedzené na nevoľnosť alebo vracanie a nemusia poukazovať na závažnosť predávkovania alebo poškodenia orgánov. Použitie aktívneho uhlia je potrebné zvážiť do hodiny po predávkovaní. Pri akomkoľvek mechanizme predávkovania (p.o. alebo p.r.) sa odporúča monitorovanie plazmatickej koncentrácie paracetamolu. Koncentrácie paracetamolu v plazme majú byť merané po 4 hodinách alebo neskôr po požití (skôr merané koncentrácie sú nespoľahlivé). Liečba N-acetylcysteínom môže byť použitá do 24 hodín po požití paracetamolu, ale maximálny ochranný účinok sa dosiahne ak bol podaný do 8 hodín po požití. Účinnosť antidota prudko klesá po prekročení tejto doby. Ak je to nutné, pacientovi má byť podaný N-acetylcysteín intravenózne v súlade so stanovenými dávkovacími schémami. Ak pacient nevracia, môže byť perorálne podanie metionínu vhodnou alternatívou v odľahlých oblastiach mimo nemocnice.

Pseudoefedríni­umchlorid a dextrometorfá­niumbromid

Príznaky

Po požití pseudoefedríni­umchloridu sa pozorovali niektoré kardiovaskulárne nežiaduce účinky (arytmia, hypertenzia), účinky na CNS (nespavosť, úzkosť, nepokoj, napätie) a kožné reakcie.

Dextrometorfá­niumbromid môže ojedinele vyvolať únavu a malátnosť, pri vyšších dávkach (t.j. až do 10 mg/kg/deň) sa pozorovali bolesti hlavy, nystagmus a zhoršená výslovnosť, neurologické príznaky vrátane ospalosti alebo závratov, točenie hlavy, nezreteľná reč, dystónia najmä u detí, psychotické poruchy vrátane halucinácií a zmätenosti.

Predávkovanie pseudoefedríni­umchloridom a dextrometorfá­niumbromidom môže vyvolať krátkodobú úzkosť, zmätenosť, ataxiu, psychotické reakcie, útlm CNS, poruchy zraku, tachykardiu, hypertenziu, útlm dýchania a retenciu moču.

Liečba

Liečba je symptomatická a podporná, ošetrenie zahŕňa štandardný postup (výplach žalúdka, zabezpečenie vitálnych funkcií).

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné analgetiká a antipyretiká, anilidy, ATC kód: N02BE51

PARALEN GRIP je kombinácia analgetika a antipyretika paracetamolu, antitusika dextrometorfá­niumbromid a sympatomimetika pseudoefedríni­umchloridu.

Paracetamol je analgetikum – antipyretikum bez antiflogistickej aktivity a s dobrou gastrointestinálnou znášanlivosťou. Neovplyvňuje glykémiu a je teda vhodný aj u diabetikov. Pretože neovplyvňuje výrazne krvnú zrážavosť ani u pacientov užívajúcich perorálne antikoagulanciá, je možné ho takisto použiť u hemofilikov. Nemá vplyv na hladinu kyseliny močovej a jej vylučovanie do moču. Je možné použiť ho všade tam, kde sú kontraindikované salicyláty.

Analgetický účinok paracetamolu po jednorazovej terapeutickej dávke 0,5 – 1 g trvá 3 – 6 hodín, antipyretický 3 – 4 hodiny. Intenzita obidvoch účinkov zodpovedá kyseline acetylsalicylovej v rovnakých dávkach.

Dextrometorfá­niumbromid je antitusikum, ktoré pôsobí selektívne na centrum kašľa v predĺženej mieche. Antitusický účinok je porovnateľný s kodeínom, avšak nevykazuje analgetické účinky. V terapeutických dávkach nepôsobí útlm dýchania. Nástup účinku je rýchly a pretrváva 4 – 6 hodín.

Pseudoefedríni­umchlorid pôsobí dekongesciu nosovej a bronchiálnej sliznice.

5.2    Farmakokinetické vlastnosti

Paracetamol

Paracetamol sa rýchlo a takmer úplne vstrebáva z gastrointes­tinálneho traktu. Rýchlo sa distribuuje do všetkých tkanív a telesných tekutín. Maximálna plazmatická hladina sa dosiahne 10 – 60 minút po p.o. podaní. Prestupuje cez hematoencefalickú i placentárnu bariéru, do slín a do materského mlieka. Intenzívne sa biotransformuje, popri konjugačných reakciách dochádza k oxidatívnym pochodom, pričom vznikajú toxické metabolity. Pri podaní terapeutických dávok dochádza k rýchlej biotransformácii týchto hepatotoxických intermediálnych produktov za spolupôsobenia glutatiónu a vzniku merkaptúrových kyselín, ktoré sa vylučujú močom prevažne vo forme konjugátov, menej ako 5 % paracetamolu sa vylúči v nezmenenej forme. Biologický polčas sa pohybuje medzi

1 – 3 hodinami, pri ťažkej hepatálnej insuficiencii sa predlžuje až na 5 hodín. Pri renálnej insuficiencii nedochádza k jeho predĺženiu, ale pretože sa vylučuje najmä obličkami, je nutné dávku paracetamolu redukovať.

Dextrometorfá­niumbromid

Dextrometorfá­niumbromid sa po požití rýchlo a takmer úplne vstrebáva. Podlieha silnému first-pass efektu v pečeni. Biologický polčas je veľmi rýchly. Hlavný aktívny metabolit je dokázateľný v krvi 15 minút po požití, maximálna koncentrácia sa dosiahne po 1 – 2 hodinách. Väzbu na plazmatické bielkoviny nie je možné preukázať. Vylučovanie prebieha z 85 % obličkami, eliminačný polčas je 6,5 hodín.

Pseudoefedríni­umchlorid

Pseudoefedríni­umchlorid je úplne absorbovaný zo zažívacieho traktu, takmer vôbec sa nemetabolizuje. 70 – 90 % sa vylučuje obličkami v nezmenenej forme. Eliminačný polčas závisí od pH moču: pri kyslom je 5 – 8 hodín, pri alkalickom sa predlžuje na 9 – 15 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita paracetamolu: perorálne podanie u myši LD50 338 mg/kg intraperitoneálne u myši LD50 500 mg/kg

Akútna toxicita dextrometorfá­niumbromid: perorálne podanie u potkana LD50 350 mg/kg perorálne podanie u myši LD50 165 mg/kg subkutánne podanie u potkana LD50423 mg/kg

Akútna toxicita pseudoefedríni­umchloridu: perorálne podanie u myši LD50 371 mg/kg intraperitoneálne podanie u myši LD50 202 mg/kg

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy

mikrokryštalická celulóza

povidón

predželatínovaný kukuričný škrob

sodná soľ kroskarmelózy

kyselina stearová

hypromelóza

makrogol

mastenec oxid titaničitý E171 simetikónová emulzia SE 4 zeleň laková E 104/132

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Čas použiteľnosti

3 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C, v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5    Druh obalu a obsah balenia

Druh obalu: priehľadný PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka. Veľkosť balenia: 10, 12 alebo 24 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

• 6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

7.   DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o. Einsteinova 24

851 01 Bratislava

Slovenská republika

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

07/0033/04-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 12. februára 2004

Dátum posledného predĺženia registrácie: 19. septembra 2008